Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/1747/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125340258
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125340258.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného SR – Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 00 151 866, proti
povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie 150,- eur, vedenom
súdnym exekútorom JUDr. Janou Dobiašovou, Exekútorský úrad Holíč so sídlom Ulica A. Dubčeka
3558/78, 908 51 Holíč, pod sp. zn. 2624EX 465/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavuje.

II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie nepriznáva.

III. Povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie

exekúcie nepriznáva.

IV. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,50 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 01.07.2025 domáhal od

povinného vymoženia sumy vo výške 150,- eur na podklade exekučného titulu – rozhodnutia Okresného
úradu Senica, č.k. OU-SE-OCDPK-2024/015470 zo dňa 19.09.2024. Exekučný súd dňa 07.07.2025
vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/1747/2025, ktorým poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súdny exekútor dňa 01.08.2025 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v

odôvodnení ktorého povinný uviedol, že exekúcia je vedená za skutok, o ktorom nebol riadne
informovaný a nie je si vedomý jeho spáchania. Voči tomuto sa písomne prostredníctvom e-mailu
už raz dovolal, o čom vie doložiť e-mailovú komunikáciu. V čase údajného spáchania bol dlhodobo
hospitalizovaný. V prípade, že niekto iný spáchal uvedený skutok na jeho motorovom vozidle a je
uplatnená objektívna zodpovednosť, nebol mu doručený žiadny dôkazný materiál o jeho spáchaní a
ani žiadne súdne rozhodnutie o jeho plnení. Desaťtýždennú hospitalizáciu vie dokladovať prepúšťacou

správou.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že oddeleniu vymáhania
pokút OÚ SE MV SR bol doručený Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla,
vydaný Okresným úradom Senica, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Vajanského č.
17, Senica, č.k.: OU-SE-OCDPK-2024/015470, ktorým správny orgán uložil pokutu vo výške 150,- eur v

zmysle zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Priestupca sa dopustil správneho deliktu podľa ust. §10a ods. 1 zák. č. 488/2013Z.z. tým, že dňa 19.08.2024 v čase o 11.26 hod. užíval na mot. vozidle do 3,5t, kategórie M1, ev.
číslo: E., ktorého je vlastník na vymedzenom úseku cesty D1, 155,5 km, smer ZA bez úhrady diaľničnej
známky. Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla bol vydaný dňa 19.09.2024,

následne právoplatný dňa 01.11.2024 a vykonateľný dňa 19.11.2024. Priestupca svoj záväzok riadne
a včas neuhradil, z tohto dôvodu bol po samotnej výzve podaný Návrh na výkon exekučného konania
na Exekučný súd Banská Bystrica. Poverená exekútorka vydala Upovedomenie o začatí exekúcie a
začalavýkonexekúcie.Pridoručovanízásielkyfyzickejosobesapísomnosťpovažujezadoručenúdňom
vrátenia zásielky odosielateľovi. Fikcia doručenia nastáva bez ohľadu nato, či sa adresát na adrese

trvalého bydliska toho času zdržiaval. Doručovanie, ktoré je upravené v civilnom sporovom poriadku
zabraňuje zbytočným prieťahom v konaní. Okrem iného priestupca mohol splnomocniť tretiu osobu k
prevzatiu poštových zásielok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje exekučnému súdu
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaujať zamietavé stanovisko.

4. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a
územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

5. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená

exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

12. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie

práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

14. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

16. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

20. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

23. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia

na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych
výdavkov vo výške 100 eur.25. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia
tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov

podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

26. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) dôležité písomnosti,
najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa
preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

27. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia

nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

28. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu, ktorá sa uskutočňuje za
podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného,
ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine

a ktorý sa dobrovoľne nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu
na jeho druh, je vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí
disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej
povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky
(vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť

obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu
sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna
vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia, pričom chybnosť
alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

29. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria teda dve zložky. Formálna
vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi,
na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti
po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula

lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo
rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a
teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na
dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých
obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a

rozsahu judikovanej povinnosti. Exekučný súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný
skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie
exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa
ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za
účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť

podľa ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia
na vykonanie exekúcie a následne by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa ust. 61k
ods. 1 Exekučného poriadku.

30. Exekučný súd je oprávnený pri každom exekučnom titule skúmať jeho formálnu a materiálnu

vykonateľnosť. Preskúmavanie formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu
exekučným súdom je prijímané bez výhrad aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pozri
napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky: č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010; č. k. II.
ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29.03.2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23.11.2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky: 3 Cdo 164/96 zo dňa 27.01.1997; 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010
zo dňa 13.09.2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.06.2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013,
č. k. III ÚS 378/2018 zo dňa 16.10.2018. K možnosti preskúmavania formálnej a materiálnej stránky
vykonateľnosti v prípade po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd uvádza, že exekúcia môžebyť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, a to počas
trvania celej exekúcie. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/96 zo dňa 27.01.1997).

31. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že exekúcia je vedená za skutok, o ktorom nebol
riadne informovaný a v prípade, že niekto iný spáchal uvedený skutok na jeho motorovom vozidle a je
uplatnená objektívna zodpovednosť, mu nebol doručený žiadny dôkazný materiál o jeho spáchaní.

32. Exekučný súd v týchto súvislostiach uvádza, že exekučným titulom v posudzovanej veci je rozkaz o
uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaný Okresným úradom Senica, odborom
cestnej dopravy a pozemných komunikácií pod č. OU-SE-OCDPK-2024/015470 dňa 19.09.2024, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2024 a vykonateľnosť dňa 19.11.2024. Súd z doručenky založenej
v spise mal ďalej za preukázané, že predmetné rozhodnutie bolo povinnému doručované na adresu

jeho trvalého pobytu ako zásielka určená do vlastných rúk, táto bola podaná na poštovú prepravu dňa
23.09.2025. Vzhľadom na neúspešný pokus o jej doručenie dňa 25.09.2025 a opakované doručenie dňa
26.09.2025, bola zásielka dňa 26.09.2025 uložená na doručujúcom orgáne a odosielateľovi vrátená dňa
15.10.2025 z dôvodu, že adresát si zásielku v odbernej lehote neprevzal.

33. Pokiaľ ide o doručovanie rozhodnutí vydaných v správnom konaní, je nutné poukázať na skutočnosť,
že rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk s tým, že ak adresát písomností, ktorá sa má doručiť do
vlastnýchrúk,nebolzastihnutý,hocisavmiestedoručeniazdržiava,doručovateľhovhodnýmspôsobom
upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie
zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za
doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

34. Premietnutím vyššie uvedeného na predmetné konanie, keď povinný v návrhu na zastavenie
exekúcie namietal nedoručenie exekučného titulu, bolo úlohou exekučného súdu v prvom rade

preskúmať oprávnenosť a zákonnosť uplatnenia fikcie doručenia v zmysle ust. § 24 ods. 2 Správneho
poriadku, ktorá mala založiť predpoklad doručenia exekučného titulu povinnému. Na tomto mieste
je nutné uviesť, že na to, aby mohla nastať zákonná fikcia doručenia musí byť splnených niekoľko
predpokladov, medzi ktoré patrí aj skutočnosť, že sa adresát v mieste doručenia zdržiava.

35. Exekučný súd vychádzajúc z prepúšťacej správy FNsP Žilina, ktorú ako listinný dôkaz predložil
súdu povinný a z obsahu ktorej vyplýva, že povinný bol v období od 07.08.2024 do 16.10.2024
hospitalizovaný, t.j. nielen v čase doručovania exekučného titulu povinnému, ale aj počas uloženia
zásielky na doručujúcom orgáne, musí konštatovať, že nie je možné považovať rozhodnutie o uložení
pokuty (exekučný titul) vo vzťahu k povinnému za účinne doručený. Pokiaľ bol povinný dlhodobo

hospitalizovaný v čase jej doručovania, nemohol sa o zásielke dozvedieť a teda ju ani nemohol prevziať
v čase jej uloženia na pošte. Je teda zrejmé, že na uplatnenie fikcie doručenia nebol splnený jeden
zo zákonných predpokladov. Pokiaľ teda povinný rozhodnutie o uložení pokuty neprevzal, a to ani v
následnej odbernej lehote, počas ktorej bola zásielka počas 18 dní uložená na doručujúcom orgáne
(pošte) z dôvodu, že sa v čase jej doručenia v mieste bydliska nezdržiaval, nemohla sa uplatniť zákonná

domnienka o doručení zásielky (fikcia doručenia).

36. Pokiaľ oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že doručovanie,
ktoré je upravené v civilnom sporovom poriadku zabraňuje zbytočným prieťahom v konaní, pričom
priestupca mohol splnomocniť tretiu osobu k prevzatiu poštových zásielok, exekučný súd nemôže

akceptovať túto obranu oprávneného, nakoľko doručovanie sa v tomto prípade neriadi príslušnými
ustanoveniami Civilného sporového poriadku, keďže exekučným titulom je rozhodnutie vydané v
správnom konaní, a zároveň nemožno prehliadnuť fakt, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom,
musí byť vykonateľné po celý čas exekučného konania, t.j. od jeho začatia a následne v priebehu celej
exekúcie, až do jej skončenia.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že nenastali účinky riadneho doručenia
exekučného titulu povinnému v dôsledku čoho rozhodnutie o uložení pokuty nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť, je nutné konštatovať, že predmetné rozhodnutie nie je spôsobilýmexekučným titulom a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a
exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

38. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v §
61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie
zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady
trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.

39. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno

považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,
ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.
§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové

výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí
základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí

trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením
trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o
tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v
akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému
nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s

návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom
predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný
súd v súvislosti s otázkou náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania rozhodol tak, že
nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie

nepriznal ani jednému z účastníkov, keďže oprávnenému a ani povinnému žiadne trovy nevznikli.

40. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon
exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov
spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok

exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie,
a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a
to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou
činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. náhrada paušálnych výdavkov vo výške
100,- eur a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie

exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na
ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 50,- eur. V exekučnom
konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého
tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora
oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak ako uspokojením pohľadávky oprávneného.

V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní
upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku a o prípadoch,
ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k
naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému.
V predmetnej veci súd exekúciu zastavil a dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému, nakoľko

ten podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré nie je spôsobilým exekučným
titulom. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného teda spočíva v tom, že jevýlučne na oprávnenom, kedy a či vôbec návrh na vykonanie exekúcie podá. Nakoľko ide o konanie,
ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, ktoré je vedené na vymoženie
pohľadávky oprávneného, riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade, ak súd exekúciu zastaví

z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je preto rizikom
oprávneného. Je teda výlučne na rozhodnutí oprávneného či návrh na vykonanie exekúcie po zvážení
tohto rizika podá alebo nie.

41. Exekučný súd v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou súdnemu exekútorovi priznal nárok na

náhradu trov exekúcie vo výške 61,50 eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. § 22
ods. 1 v spojení s ust. § 22 ods. 2 vyhlášky (vo výške 50,- eur + 23 % DPH, nakoľko súdny exekútor je
platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.