Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220201276
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2220201276.20

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX,
C., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s. r. o., IČO: 36 863 319, so sídlom Ružinovská
40, Bratislava proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, D., v konaní zast.: F. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, D., 2/ G. D., F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X. XXXXXX
XXXX/XX, H. I., v konaní zast.: žalovaným 3/ a 3/ J. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X,

K., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o prerušení konania takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanej 1/ z a s t a v u j e.

II. Žalobca a žalovaná 1/ n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Na tunajšom súde sa pod sp.zn. 15C/18/2020 vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva strán sporu. Medzi stranami sporu prebiehali mimosúdne rokovania o predmete sporu.
Podanímdoručenýmsúdudňa17.04.2025žalobcaavizovalsúdu,žesožalovanou1/uzatvorilizámennú
zmluvu, ktorá sa týka podielov žalovanej 1/ k dotknutým nehnuteľnostiam.

(2) Podaním doručeným súdu dňa 23.07.2025, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podal návrh na zastavenie konania voči žalovanej 1/, nakoľko žalobca a žalovaná 1/ sa dohodli na

uzatvorení zámennej zmluvy, na základe ktorej žalobca previedol na žalovanú 1/ svoje nehnuteľnosti
a žalovaná 1/ previedla na žalobcu svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 1/, medzi ktorými boli aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
súdneho sporu. Vklad vlastníckeho práva na podklade zámennej zmluvy bol povolený príslušným
katastrálnym úradom dňa 03.06.2025. Na základe týchto skutočností už žalovaná 1/ nie je
spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho konania. Z tohto dôvodu žalobca navrhol

zastavenie konania vo vzťahu k žalovanej 1/.

(3) Podaním doručeným súdu dňa 01.12.2025 žalovaná 1/ súdu oznámila, že so žalobcom sa už
vysporiadali a preto žiadala súd o jej vyňatie zo súdneho sporu.

(4) Posudzujúc došlé podania podľa ich obsahu súd ustálil, že žaloba bola voči žalovanej 1/ vzatá späť, s

čím žalovaná 1/ vyslovila svoj súhlas, keď žiadala súd o vyňatie jej osoby zo súdneho sporu (zastavenie
konania voči jej osobe). So späťvzatím voči žalovanej 1/ a so zastavením konania vo vzťahu k jej osobe
dňa 02.12.2025 vyslovili súhlas aj žalovaná 2/ a žalovaný 3/.

(5) Podľa ustanovenia § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

(6) Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.(7) Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

(8) Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

(9) S poukazom na vyššie uvedené tunajší súd výrokom I. konanie voči žalovanej 1/ zastavil.

(10) Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

(11) Citované ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný

úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z
procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti
nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť
uplatneného nároku.

(12) V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu (voči žalovanej 1/), je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska
vzťahu výsledku chovania žalovanej 1/ k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol
uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný

alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

(13) Ak došlo k čiastočnému zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby v časti (t.j. voči žalovanej
1/), možno žalovanej 1/ uložiť povinnosť náhrady trov takto zastaveného konania v prípade, ak pre
jej správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (porov. rozhodnutie Ústavného súdu

SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Všeobecne platí, že žalovaný procesne zaviní potrebu späťvzatia návrhu
a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne nárok žalobcu
uspokojiť, hoci v predsporovom štádiu odmietal tak urobiť (prov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 569/2017). Účastník konania, ktorý svojim protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana
musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy

konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 577/2018).

(14) Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť však len mechanickým posudzovaním výsledkov
sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým

ukončením celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
2904/16).

(15) Pojem zavinenie v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania nemožno interpretovať iba v
doslovnom jazykovom zmysle, ale pri interpretácií je potrebné brať do úvahy aj vzťah príčinnej súvislosti,

v ktorom je príčinou správanie účastníka konania a dôsledkom vznik nákladov druhého účastníka (porov.
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 200/2015).

(16) Nemožno prehliadať tiež postavenie strán sporu v konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, keďže v prípade návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o tzv.

iudicium duplex, teda konanie, v ktorom majú jeho účastníci súčasne postavenie navrhovateľa i odporcu.
V prípade návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je treba navrhovateľom rozumieť tak
žalobcu, ako aj žalovaného, v dôsledku čoho k účinnosti späťvzatia žaloby je potrebný súhlas protistrany.
Spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýval z hmotného práva (§ 142 Občianskeho
zákonníka), mohol sa preto z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať

tohto usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia (§ 146 ods. 2 CSP).

(17) Je taktiež nutné poznamenať, že ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. vychádza z § 146 ods. 2
Občianskeho sporového poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. účinný do 30.06.2016). Ak teda dôjde kzastaveniusporovéhokonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby,potomjepovinnosťousúduprirozhodovaní
otrováchkonaniaskúmaťprocesnúzodpovednosťprizastaveníkonanianaobochprocesnýchstranách,
tedaajnastranežalobcu,ajnastranežalovanej1/.Vovšeobecnosti,pokiaľžalobcažalobumuselzobrať

späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania,
potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu
zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda
nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

(18) Tunajší súd súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca a žalovaná 1/ vyriešili svoj spor
mimosúdne. K zastaveniu konania došlo po podaní žaloby, na základe späťvzatia žaloby žalobcom
voči žalovanej 1/, pričom so späťvzatím súhlasili všetci žalovaní, a to v zmysle zámennej zmluvy,
ktorou žalobca previedol na žalovanú 1/ svoje nehnuteľnosti a žalovaná 1/ previedla na žalobcu svoje
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 1/,
medzi ktorými boli aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Vklad vlastníckeho práva

na podklade zámennej zmluvy bol povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 03.06.2025. Na
základe týchto skutočností už žalovaná 1/ nie je spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom
súdneho konania. Z tohto dôvodu žalobca navrhol zastavenie konania vo vzťahu k žalovanej 1/,
keďže zaniklo podielové spoluvlastníctvo týchto strán sporu (žalobca a žalovaná 1/) k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom konania (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Možnosť, aby

niektorej strane konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak je naplnená
podmienka procesného zavinenia zastavenia konania. V danom prípade podľa názoru súdu bola
naplnená podmienka procesného zavinenia zastavenia konania na strane obidvoch procesných strán s
ohľadom na uvedenú zámennú zmluvu uzavretú po podaní žaloby, preto žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania (porovnaj pôvodné znenie § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný do 30.06.2016, ktorý v prípade zastavenia konania
upravoval aj explicitnú možnosť rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania).

(19) Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, ods. 2 ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

(20) Tunajší súd tak dospel k záveru, že je dôvodné postupovať v zmysle § 256 C.s.p. v spojení s
čl. 4 Základných princípov C.s.p., pričom vychádzal zo záveru v odseku 18, že obe dotknuté strany
sporu zavinili zastavenie konania v tejto časti a preto výrokom II. rozhodol tak, že dotknuté strany sporu

(žalobca a žalovaná 1/) nemajú nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.).

Žalobca, žalovaná 2/ a žalovaný 3/ nie sú oprávnení podať voči uzneseniu odvolanie, nakoľko sa tohto

svojho práva pred súdom účinne vzdali.

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania. (§ 127 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 C.s.p.).