Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 55P/145/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125211505
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125211505.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, C. D. XX, XXX XX E.,
dieťa rodičov – matky: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX E., a otca: G. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.10.2025 bol na tunajšom súde podaný návrh navrhovateľky – matky a dňa 14.11.2025
doplnenie pôvodného návrhu, ktorým sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia a to

určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu vo výške 350 eur mesačne, a zároveň
zverenia maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletým
dieťaťom upraviť nežiadala. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 13.10.2025 podala návrh na rozvod
manželstva, maloletý je v jej každodennej osobnej starostlivosti. S otcom maloletého dieťaťa žijú stále
v spoločnej domácnosti, avšak nie ako manželia, ich vzťah je dlhodobo narušený, starostlivosť o dieťa
a jeho každodenné potreby zabezpečuje prevažne matka, otec sa na výžive maloletého podieľa len

čiastočne, hradí približne polovicu výdavkov spojených s materskou školou, potravinami, oblečením
a liekmi, ostatné náklady znáša matka sama. Čistý mesačný príjem matky je približne vo výške 850
eur, otec má čistý príjem približne vo výške 1.700 eur zo zamestnania a ďalší príjem otca je vo výške
približne 400 eur mesačne zo živnosti. Mesačné náklady na maloleté dieťa matka vyčíslila vo výške
500 eur na stravu, oblečenie, hygienické potreby, hračky, zdravotná starostlivosť a iné výdavky spojené
s výchovou dieťaťa. K návrhu pripojila rodný list dieťaťa, výpis z účtu, mzdové listy, pokladničné doklady

a potvrdenie o podaní návrhu na rozvod manželstva.

2. Otec sa k návrhu matky vyjadril prostredníctvom rozhovoru s kolíznym opatrovníkom dňa 13.11.2025.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.11.2025 uviedol, že otec
v rozhovore uviedol, že stále žijú s manželkou v spoločnom dvojizbovom byte, avšak spoločne
nehospodária. Otec uviedol, že je zamestnaný, dosahuje mesačne príjem 1.500 – 1.600 eur, okrem toho

má mesačne príjem zo živnosti vo výške 300 – 400 eur. Uviedol, že s manželkou sú dohodnutí na úhrade
výdavkov v pomere 1:1, pričom on uhrádza mesačne splátku hypotekárneho úveru vo výške 169,50 eur,
elektrinu a plyn 45 eur, bytový fond 55 eur, telefón vo výške 36 eur, internet a TV v sume 12,50 eur,
spotrebný úver 139,10 eur, poistné 46 eur, sporenie 40 eur. Ďalej prispieva na výdavky súvisiace so
škôlkou mesačne 15 eur školné, stravné 25 eur, okrem toho má výdavky na PHM v sume 100 eur. Čo sa
týka starostlivosti o maloletého A., otec sa snaží prispievať na jeho výživu kúpou oblečenia, stravy, ktorú

matka odmieta, hygienických potrieb. Tento stav trvá u nich od októbra 2025, kedy matke zobral prístupk jeho finančným prostriedkom. Otec ďalej uviedol, že polovicou úhrad na bývanie a škôlku v dostatočnej
miere zabezpečuje výživu svojho maloletého syna.
Kolízny opatrovník ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 14.11.2025 vykonali rozhovor s matkou

maloletého, ktorá uviedla, že návrh podala preto, lebo jej otec odmietol finančne prispievať, odobral
jej prístup na ich spoločný účet, minul úspory maloletého aj spoločné. Ďalej matka uviedla, že je
zamestnaná ako sanitárka s mesačným príjmom vo výške 850 eur, poberá prídavky na maloletého
v sume 60 eur mesačne a daňový bonus. Matka vyčíslila svoje náklady nasledovne: 169,50 eur splátka
hypotekárneho úveru, elektrina a plyn 45 eur, bytový fond 55 eur, poistenie 46 eur, telefón 40eur, TV

a internet 12,50 eur. Okrem toho matka uhrádza polovicu nákladov spojených so škôlkou a to školné
15 eur, stravné maximálne 25 eur, a ostatné výdavky ako ZRPŠ, triedny fond a podobne. Maloletý
A. navštevuje Materskú školu Párovská v Nitre, je zdravý, s výnimkou kožných problémov, krémy na
ošetrenie matka zabezpečuje bezplatne v rámci zamestnaneckého bonusu. S maloletým má výdavky
bežného charakteru, priznala, že otec maloletému kúpil zimnú vetrovku, potraviny, pričom ona ich
nevyužíva a robí si nákup samostatne pre seba a syna.

V závere vyjadrenia kolízny opatrovník uviedol, že odporúčajú určiť vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého A. v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon

neustanovuje inak.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol

návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

5. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez

návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to
vyžaduje verejný záujem.
Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

6. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č.
175/2015Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonorodine.Vzmysleuvedenejzásadyjezáujemmaloletého
dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní

záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť
dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Z citovaných
zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď lendočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho
potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné,

aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže

rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu,
pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením
neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav
vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

7. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich je zrejmé, že zákonom ustanovenou
podmienkou na vydanie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov
do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím. Práve v konaniach zahájiteľných
i bez návrhu treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom
opatrení, keď v konaní o neodkladnom opatrení je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa

neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je
to tak i preto, že krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na vydanie neodkladného opatrenia na základe
návrhu účastníka prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa
overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie.
Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez

návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu
účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností),
ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom (viď
uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/34/2013-387 zo dňa 9. júla 2013).

8. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného
opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.
Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného
opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia
byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe
tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť
konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako
i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

9. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a vykonanom
dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru, že návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti
o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy vtedy, ak je to v záujme

maloletých detí, napríklad ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či
výživa maloletých detí. Matka sa návrhom domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej
starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otcovi na maloleté dieťa vo výške 350 eur mesačne. Svoj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že podala návrh na rozvod manželstva
a že jej otec odmietol finančne prispievať a odobral jej prístup na ich spoločný účet.

Zo správy kolízneho opatrovníka na č. l. 25 spisu mal súd osvedčené, že otec maloletého dieťaťa sa
podieľa na nákladoch domácnosti v polovičnej miere rovnako ako matka, a taktiež otec hradí polovicu
výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletého rovnako ako matka. Matka tiež priznala, že otec
kupuje maloletému oblečenie a stravu, ktorú však ona nevyužíva, a potraviny pre seba a syna nakupujesamostatne. Matka v návrhu vyčíslila mesačné náklady na starostlivosť o maloletého spolu vo výške 500
eur a to na stravu, oblečenie, hygienické potreby, hračky, zdravotnú starostlivosť a iné výdavky, pričom
jednotlivépoložkykonkrétnenevyčíslila.Vychádzajúcztvrdenímatky,žemaloletýA.jevjejkaždodennej

osobnej starostlivosti a otec sa na výžive maloletého podieľa platením polovice výdavkov, čo mal súd
za osvedčené aj z vyššie uvedenej správy kolízneho opatrovníka, súd nepovažoval za osvedčené
relevantné skutočnosti svedčiace o potrebe nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov maloletého A..
K danému súd uvádza, že platiť výživné v nevyhnutnej miere nariadením neodkladného opatrenia
prichádza do úvahy v prípadoch, že existuje dôvodné ohrozenie uspokojovania základných potrieb

maloletého dieťaťa, čo však matka v danom prípade žiadnym spôsobom neosvedčila, nakoľko ako
vyplýva z vyššie uvedeného, obaja rodičia sa podieľajú na výdavkoch súvisiacich so starostlivosťou
o maloletého A. v polovičnej miere. Súd rovnako nezistil potrebu úpravy dočasného zverenia
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky
v súčasnosti je a nie je tu naliehavá potreba predbežnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa.

10. Na základe nateraz zisteného skutkového stavu súd nemal osvedčenú bezodkladnú potrebu upraviť
pomerymaloletéhodieťaťa.Matkavosvojomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianeosvedčila
naliehavosť predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania ani nebezpečenstvo bezprostredne
hroziace maloletému Michalovi, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia
neodkladného opatrenia. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný

v celom rozsahu zamietol.

11. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa starostlivosti
o maloleté dieťa bude súd skúmať v konaní vo veci samej (o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode), v ktorom bude dostatok

priestoru na vykonanie náležitého dokazovania za účelom stanovenia úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností, ktorá bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

12.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúladesustanovením§52Civilnéhomimosporovéhoporiadkutak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje

nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Nitra, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.