Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124210250
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124210250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou v právnej veci navrhovateľky/manželky:

A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, zastúpená F. G. F., advokátkou so sídlom C. XXX/
X, H., a manžela, ktorý návrh nepodal: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, zastúpený F. C.
A., J., A., A. - K. D., so sídlom A. X, H., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k
maloletému dieťaťu: D. B., nar. XX.XX.XXXX, v tomto konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom Staničné námestie 9, Košice, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX, L. M. H. A. A. N. B. H., M. L. X, C. XXXX,
D. XX, J. O. X, r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode manželstva s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení:

Maloletá D. sa zveruje do osobnej starostlivosti otca.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Styk matky s maloletou neupravuje na žiadosť rodičov.
III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej sumou 130,-Eur mesačne odo dňa právoplatnosti

rozsudku súdu vo výroku o rozvode manželstva, ktoré je povinná poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám otca.

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.05.2024 žiadala, aby súd rozviedol
jej manželstvo a navrhla, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti manžela, s tým,
že zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa budú obaja. Zároveň navrhla, že na výživu
maloletej bude prispievať sumou 100,-Eur mesačne. Styk s maloletou nežiadala upraviť. K návrhu

pripojila sobášny list, rodné list detí.

2. Podanie návrhu odôvodnila tým, že s manželom sa vzájomne odcudzili, už 5 – 6 rokov spolu
intímne nežijú, k manželovi už nič necíti a z tohto dôvodu sa dňa 16.05.2024 odsťahovala zo spoločnej
domácnosti k svojej sestre. O rozvode uvažovala už dlho a návrh podala po dôkladnom zvážení. V
manželstve doteraz zotrvala len kvôli deťom. Manželstvo hodnotí spočiatku ako harmonické, problémy
začali približne pred 5 – 6 rokmi. Dovtedy s manželom hospodárili takým spôsobom, že mali jeden

spoločný bankový účet vedený na meno manžela, jeho mzda chodievala na jeho účet, manžel
rozhodoval o všetkých finančných záležitostiach a ak niečo potrebovala, musela si od manžela pýtať
peniaze, čo bolo pre ňu dosť ponižujúce, takto ju v podstate ekonomicky obmedzoval. Asi pred 5-6 rokmi
si otvorila vlastný bankový účet, na ktorý si nechala poukazovať mzdu a tak začala so svojou mzdounakladať sama, pričom platila výdavky na deti, kupovala stravu a všetko potrebné pre domácnosť. Ako
rodina bývali v rodinnom dome E. XX, čo je rodičovský dom manžela, vedľa na dvore majú postavený
nový dom svokrovci – manželovi rodičia. Za podstatný dôvod rozpadu manželstva považuje neustále

zásahy a vmiešavanie sa svokry - manželovej matky do ich manželstva. Manžel je pod výrazným
vplyvom jeho matky, ako manželky sa jej nikdy nezastal. Doteraz platila priamo deťom každému po 100,-
Eur mesačne, okrem toho platí Telekom – mobil môj a synov, TV a internet spolu 89,-Eur, platím pre
mal. D. – sporenie do fondov 50,-Eur mesačne, životné poistenie v H. poisťovňa na plnoletého syna
27,83 Eur mesačne, manžel platí inkaso a energie v rodinnom dome v E., kde s ním bývajú aj deti.

V čase podania návrhu bývala u sestry, ktorej na bývanie prispievala sumou 200,-Eur mesačne. Ako
ďalšie výdavky uviedla: 200,-Eur strava, 30,-Eur mesačník MHD, 30,-Eur hygienické potreby, 30,-Eur
lieky, 50,-Eur oblečenie, obuv, 140,-Eur zdravotná starostlivosť – aplikácia kolagénu do kolien 35,-Eur /
týždenne, t. j. 140,-Eur mesačne, 35,-Eur, životné poistenie v H. poisťovňa na moju osobu, 27,83 Eur
životné poistenie v H. poisťovňa na plnoletého syna, 98,-Eur mobil sebe a synovi + internet v dome v E.,
100,- eur mal. D., 100,-Eur synovi I., 50,- Eur sporenie pre mal. D. do fondov. Výdavky na mal. D.: 40,-

Eur mobil ( platí to jej sestra paušál), 150,-Eur strava, (mal. D. sa chodieva stravovať aj k jej sestre),
60,-Eur oblečenie a obuv, 25,-Eur, hygiena, 20,-Eur ročne školské poplatky – ročne ZRPS. Pracuje
ako D. P.. P. H. M. B. Q. J., C., jej priemerný mesačný čistý príjem vyplatený v mesiacoch marec – máj
2024 je vo výške 1.419,-Eur vrátane daňového bonusu. V období od 06.07.2023 do 14.02.2024 bola
práceneschopná z dôvodu nepracovného úrazu. Manžel pracuje na pozícii I. u zamestnávateľa v C. J.

Q. – M. F. F., J. XX/X, XXX XX H., jeho príjem nepozná. Prídavok na obe deti poberá manžel spolu 120,-
Eur, daňový bonus spolu v sume 280,-Eur mesačne uplatňovala v tomto roku ona. Mal. D. navštevuje
D. R. I. G., H. X, H. a plnoletý I. navštevuje D. R. I. P. G., R. X, H.. Uviedla, že nemá žiadny iný príjem,
nepodniká, ani nie SZČO, Od 11.07.2024 žije v prenajatom byte, za ktorý uhrádza mesačne 500,-Eur.
Uviedla, že nie je pravdou, že manžel zarobí iba 700,-Eur mesačne, pretože za prácu dostáva navyše

mzdu „na ruku“, prenajíma 2 rodinné domy. Manžel deti popudzuje proti nej, v dôsledku čoho ju deti
odmietajú, ona sa ich snaží kontaktovať, ale deti jej neodpovedajú, čo je výsledkom toho, ako ju on
pred deťmi prezentuje, čomu nevie zabrániť.

3. Manžel v písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 11.11.2024 uviedol, že s návrhom na rozvod

súhlasí, nakoľko manželstvo si neplní svoju funkciu z dôvodu, že manželka má dlhodobo problémy
s alkoholom, v minulosti sa pokúsila 3- 4krát spáchať samovraždu, lieky zapíjala alkoholickými nápojmi,
pričom problémy s alkoholom mali aj jej rodičia, preto od 2 rokov vyrastala v detskom domove a problémy
s alkoholom majú aj jej súrodenci. Po príchode z roboty ju našiel viackrát opitú, raz jej musel zavolať
sanitku, kedy mali hladinu alkoholu 3 promile. Jej problém s alkoholom dlhodobo traumatizoval aj deti.

Poprel, že by ju ekonomicky obmedzoval. Preto navrhol, aby súd rozhodol tak ako navrhla manželka
s tým, že výživné navrhol určiť na sumu 300,-Eur mesačne.

4. Predložil prehľad príjmov a výdavkov: na maloletú: 34,-Eur životná poistka, 10,-Eur poistka, cestovné
náklady autom 50,-Eur, mesačník 11,50 Eur, strava 360,-Eur, hygiena 30,-Eur, kultúra 10,-Eur. Ročne:

obuv 150,-Eur, oblečenie 230,-Eur, spodné prádlo 70,-Eur, plavky 20,-Eur, posteľné prádlo a uteráky
40,-Eur, voľnočasové aktivity (kúpalisko, lyže, školské výlety) 350,-Eur. Na domácnosť: mesačne: VSE
140,-Eur, voda 12,50 Eur, plyn 100,-Eur, internet+TV+ 3x telefón 104,-Eur, strava 580,-Eur na 2 osoby,
doprava do práce 400,-Eur, oblečenie 2 osoby 100,-Eur; ročne: daň z nehnuteľností 30,-Eur, odpad 45,-
Eur, drevo 450,-Eur, drobné opravy domu 1.000,-Eur, lieky na 2 osoby 300,-Eur. Náklady na domácnosť

predstavujú 2.210,75 Eur. Uviedol, že jeho príjem je 700,-Eur mesačne a rodinné prídavky 120,-Eur na
dve deti. Za neoprávnene vyčíslené považoval manželkou uvedené položky: 27,80 Eur na syna, 100,-
Eur na dcéru aj syna, internet 98,-Eur, 20,-Eur školské potreby pre dcéru, 150,-Eur obedy u sestry, 60,-
Eur oblečenie a 25,-Eur hygiena dcéra. Na výdavkoch na deti sa podieľa sám, považuje tieto výdavky
uvedené manželkou za umelé poníženie nákladov z dôvodu zníženia vyživovacej povinnosti.

5. Dňa 08.11.2024 bola súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len úrad).
Manželka úradu uviedla, že na rozvode trvá, otec uviedol, že by mal záujem o obnovenie manželského
spolužitia. Neprejavila záujem ani o psychologickú pomoc v záujme obnovy manželského spolužitia.
V čase šetrenia pomerov bývala v prenajatom jednoizbovom byte, za ktorý uhrádza 500,-Eur mesačne.

Pracuje ako D. s mesačným čistým príjmom 1.200-1.300,-Eur. Otec býva spolu s deťmi v rodinnom
doma v E., ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Maloletá má v dome vytvorené vhodné podmienky. Otec
pracuje ako H. v prevádzke J. Q., kde jeho mesačný príjem činí 700,-Eur. Maloletá je žiačkou X. C. D.
R. I. M. H., jej výdavky sú bežného charakteru. S maloletou bol vedený rozhovor za účelom zistenia jejnázoru, v ktorom uviedla, že keď rodičia spolu bývali, často videla mamu opitú ležať na gauči, dodala, že
je lepšie, že už spolu nie sú, pretože doma je viac pokoj. Mamu si zablokovala na sociálnych sieťach,
pretože jej písala a ona nechce, aby jej písala a stretávala sa s ňou. Úrad v prípade rozvodu manželstva

navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca, styk matky s dcérou nechať bez obmedzenia
a matke uložiť vyživovaciu povinnosť podľa jej možností a schopností.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.12.2024 matka uviedla, že otec prenajíma 2 rodinné
domy v E., z ktorých má prinajmenšom príjem 1.200,-Eur mesačne nakoľko už v roku 2019 tieto domy

prenajímal za 600,-Eur mesačne. Matka poprela, žeby mala niekedy problémy s alkoholom, alkohol
užíva príležitostne. To, že som mala pokúsiť o samovraždu sú nepravdivé tvrdenia a je to veľmi úbohý
spôsob manžela odvrátiť pozornosť od podstaty veci a to od preukazovania ním utajovaných príjmov z
ich spoločného majetku a toho, že sa účelovo bez jej vedomia a súhlasu zbavuje ich majetku. Poukázala
na nepomer jeho príjmov a výdavkov, ktoré vyčíslil. Tiež poukázala na to, že manžel odpredal fondy,
z ktorých mal zisk 10.448,34 Eur, ktoré patria do BSM. Tiež uviedla, že nepreukázal platbu 34,-Eur

na životné poistenie dcéry, ani sporenie 10,-Eur, cestovné náklady autom považuje za vymyslené
nakoľko dcéra cestuje MHD, tiež považuje za neprimeraný výdavok na stravu dcéry 12,-Eur denne,
teda 360,-Eur mesačne. Akceptovala 150,-Eur mesačne. Tiež rozporovala stravné pre 2 osoby 580,-
Eur, akceptovala sumu 400,-Eur, a rovnako dopravu do práce vo výške 400,-Eur mesačne nakoľko to
považovala za nezmysel vzhľadom na vzdialenosť bydliska a miesta výkonu práce, akceptovala sumu

32,-Eur mesačne. Výpismi z účtu preukázala platby poistného pre syna a platbu výživného na deti od júla
2024 po 50,-Eur na každé z nich. Rovnako preukázala nájomnou zmluvou platbu nájomného 500,-Eur.

7. Dňa 07.11.2024 a 22.01.2025 boli súdu doručené od zamestnávateľa matky opisy mzdových listov.

8. Dňa 08.11.2024 a 23.01.2025 boli súdu doručené od zamestnávateľa otca opisy mzdových listov.

9. Dňa 15.01.2025 bola súdu doručená správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice, z ktorej
vyplýva, že matka je poberateľkou prídavku na deti 120,-Eur mesačne, zároveň rodičia nie sú
poberateľmi dávok v hmotnej núdzi ani iných štátnych sociálnych dávok. Zo správy Sociálnej poisťovne

zo dňa 21.01.2025 sa uvádza, že rodičia nie sú poberateľmi dávky v nezamestnanosti, nemocenských
dávok, dôchodkových dávok ani úrazových dávok.

10. Dňa 01.12.2024 bola súdu doručená správa Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach,
z ktorej vyplýva, že manžel nie je vedený ako držiteľ alebo vlastník vozidla. Manželka je vedená ako

držiteľ vozidla K. K. (r. v. XXXX), vlastníkom je maloleté dieťa.

11. Na pojednávaní dňa 12.02.2025 boli prítomní obaja manželia, ich právni zástupcovia a kolízny
opatrovník. Manželia navrhli ohľadne zverenia maloletej a úpravy styku s maloletou schváliť rodičovskú
dohodu, v akom ju súd schválil, teda čo do zverenia maloletého dieťaťa a úpravy styku s ním. Kolízny

opatrovník navrhol rodičovskú dohodu v uvedenom znení schváliť nakoľko mal za to, že je v záujme
maloletého dieťaťa. Spornou otázkou ostala výška výživného. Rovnako bol medzi účastníkmi konania
rozpor aj v otázke rozvodu manželstva, nakoľko manžel vyjadril svoj nesúhlas.

12. Zo sobášneho listu mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa

XX.XX.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo.

13. Manželka vo svojej účastníckej výpovedi v podstatnom uviedla, že na podanom návrhu na rozvod
manželstva trvá, nakoľko s manželom už nechce ďalej v tomto zväzku žiť, jeho obnovenie považuje
za nemožné pre neprekonateľný odpor k manželovi, ktorého už nemiluje, nechce sa k nemu vrátiť,

nevidí cesty späť, ani šancu na nápravu. Harmonické manželstvo bolo pokiaľ deti boli malé. 20 rokov
sa cítila ako ich otrokyňa. Za veľmi dôležité a zásadné negatívum v ich manželskom živote považuje
vzťah jej manžela s jeho matkou, na ktorej je podľa nej závislý, ktorá bývala neďaleko nich a neustále im
zasahovala do ich života, on s ňou všetko riešil a robil všetko, čo povedala ona, jej ako manželky sa nikdy
nezastal. Manžel sa jej ako muž hnusí, vníma ho už len ako otca ich detí. Keď sa chcela odsťahovať

mimo dosah svokry, manžel to neurobil, prišiel s tým až teraz, o čo ona už nemá záujem. Nikto nebral
ohľad na to, že ona pracuje ako D. 12 hodín denne s ľuďmi, potrebovala si pospať, načerpať energiu,
bola psychicky vyčerpaná už aj zo svokry. Poprela, žeby bola alkoholička, uviedla, že sem tam si dala
pivo. Vyjadrila sa, že nemá záujem o návštevu mediátora.14. Manžel vo svojej účastníckej výpovedi k rozvodu manželstva uviedol, že nesúhlasí s tým, čo
manželka povedala, lebo niektoré veci ako hovorila nie sú pravda, napríklad s jeho mamou. Mama

niekedyprišlaapotrebovalanapríkladstelefónompomôcťaleboknimprišla,lebodonieslaniečo,nejaké
koláče.Amanželkasitozlevysvetľuje.Onmanželkenavrhoval,žebymohliísťbývaťzvlášťdobytu.Bolo
to teraz v máji, ale manželka chcela ísť bývať do domčeka v E., čo podľa neho nebol vhodný, lebo bol
pre štyroch malý. Tvrdil, že ona je teraz pod vplyvom jej sestry, že ju takto presvedčila k rozvodu. Nechce
sa rozviesť, lebo XX rokov niečo budovali spolu, aj si spolu zažili niečo. Chce zachrániť manželstvo,

zavolal aj mediátorovi, bol by ochotný ísť do poradne. Myslí si, žeby sa to zlepšilo. Chcel by zachrániť
manželstvo, keď sa dá. K svojmu prvotnému písomnému vyjadreniu, že s rozvodom súhlasí uviedol, že
došlo k nedorozumeniu, že to jeho predošlý právny zástupca zle pochopil a napísal súdu. Tvrdil, že nie
sú pravdivé tvrdenia manželky o tom, že im matka zasahovala do života. Tiež uvádzal, že on nič zlé
neurobil. Navrhol jej, aby išli inde bývať tak ako chcela, avšak sa nezhodli, kam presne pôjdu. Manželka
akúkoľvek možnosť mediácie alebo poradne odmietla, nakoľko nemá záujem o obnovenie manželského

spolužitia, preto to považuje za zbytočné.

15. Čo do úpravy pomerov rodičov k dieťaťu na čas po rozvode manželstva matka uviedla, že deti ostali
v dome, v ktorom spoločne bývali, nakoľko tam majú svoj komfort a sú tam zvyknuté. Preto navrhla
maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca a styk s ňou neupravovať, s čím otec aj kolízny opatrovník

vyslovili súhlas. Preto v tejto časti súd schválil dohodu rodičov. Ohľadne svojich príjmov a výdavkov
uviedla, že pracuje ako D. J. P.. P. H. S. M. H.. Deťom na manželov účet posiela po 50,-Eur a ešte
synovi platí poistku. Pokiaľ bývala u sestry tak im posielala po 100,-Eur, pretože si to mohla dovoliť a tým
pádom, že ju manžel prenasledoval, bola donútená si nájsť podnájom a už im platí iba po 50,-Eur. I.
platí ešte aj poistku 31,70 Eur približne. Zotrvala na svojich písomných vyjadreniach ohľadne príjmov

a výdavkov a tiež rozporovala príjmy a náklady otca tak ako ich vyčíslil.

16. Ohľadne príjmov a výdavkov otec uviedol, že je H., jeho príjmy sú tak 100,-Eur mesačne, keďže
robí hodinu až dve denne. Ak sú nejaké K. M. C. tak ostáva dlhšie a vie zarobiť do 700,-Eur mesačne.
Výdavky, ktoré uviedol vo svojich písomných vyjadreniach vychádzali ešte aj z manželkinej mzdy, keď

spolu žili. Mal nejaké úspory, z prenájmu domov má z jedného 300,-Eur a z druhého 350,-Eur. Tieto
nehnuteľnosti patria do BSM. Na otázku, čo robí zvyšok dňa, keď pracuje len hodinu až dve denne
sa presne nevyjadril. Uviedol, že si hľadá inú prácu na portáli bazoš.sk, ale zatiaľ si žiadnu nenašiel.
Uviedol, že auto nevlastní, ale synovi kúpil minulý rok auto I. R. v hodnote 2.500,-Eur, prispieva mu na
naftu. Na doplňujúcu otázku ohľadne vlastníctva motorového vozidla uviedol, že vo svojom písomnom

podaní uviedol, že vlastní motorové vozidlo značky D., ktoré minulý rok predal na súčiastky, nakoľko
išlo o 22 ročné rozbité auto za 300,-Eur. K ďalšiemu motorovému vozidlu značky T. uviedol, že bolo
prepísané na jeho otca, lebo fakticky to bolo otcovo auto, lebo im požičal peniaze, len technický preukaz
bol predaný na neho. K prepisu došlo bez finančného protiplnenia. Ďalej uviedol, že vybral peniaze
z fondov vo výške asi 9.000,-Eur a že dva domy v E. sú prenajaté. O predaji manželku neinformoval

napriek tomu, že patrili do BSM.

17. Matka záverom uviedla, že otec bol vo výpovedi veľmi opatrný, ani nevedel, čo má odpovedať na
položené otázky, veľmi špekuluje a bolo by potrebné vychádzať u otca z potencionality príjmu, pretože
doložila súdu aj niekoľko pracovných ponúk, kde príjem H. sa pohybuje okolo 2.000,-Eur mesačne

a je toho názoru, že tento príjem by aj mohol byť reálny. Vyslovila pochybnosť a rozpor medzi výškou
príjmu a výškou výdavkov, že je tam veľký nepomer a je nelogické, čo uvádza otec. Má za to, že
jeho príjem je určite podstatne vyšší. Tak isto pokiaľ ide o prenájom rodinných domov, keď v 2019 bol
dom prenajatý za 600,-Eur, tak predpokladá, že v 2025 nebude tento nájom nižší. A ide o dva domy,
čiže podľa jej názoru otec neuviedol pravdivé informácie a tie jeho príjmy sú podstatne vyššie. Tiež

poukázala na to, že na jednej strane uvádza, že nemá prostriedky, že mu musia pomáhať rodičia, na
druhej strane kúpil motorové vozidlo synovi. Jeho vyjadrenia sú rozporuplné, sám sebe odporuje a jeho
tvrdenia o výške jeho príjmu sú neuveriteľné. Vzhľadom na tieto okolnosti, ak nájom by bol 600,-Eur
za jeden dom, tak má príjem 1.200,-Eur z domov, príjem zo zamestnania 2.000,-Eur. Z fondov vybral
desať a pol tisíc eur. Okrem toho disponuje motorovými vozidlami D., T., A.. V podstate disponuje ich

celým spoločným majetkom a z toho v podstate deti vyživuje, čiže má za to, že na tieto okolnosti by
mal súd prihliadnuť ako na osobitné okolnosti a určiť výživne v nižšej sume než ako uvádza tabuľka,
ktorá má len odporúčací charakter a tiež poukázala aj na svoju životnú situáciu. Kým otec má vlastné
bývanie zabezpečené a príjmy z viacerých zdrojov, tak ona býva v prenajatom byte, ktorý si muselaprenajať,pretoženemalakaminamísťachcelapokojnebývaťaďalšienákladyajčosatýkazdravotného
stavu, stravy, bežných výdavkov, a v podstate prispieva na obidve deti toľko, koľko dokáže. Keď jej to
nevychádza, tak požiada sestru o nejakú finančnú pomoc. Nemôže si dovoliť platiť výživné v zmysle

tabuľky. Keď dôjde k majetkovému vysporiadaniu medzi účastníkmi po rozvode, bude iná majetková
situácia, môže sa potom výživné upraviť.

18. Otec záverom uviedol, že priznal naozaj skutočné príjmy. Neuvádzal to iba od úrovne tých, ktoré sú
predmetom sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a daňového úradu, teda tie, ktoré sú deklarované

podľa mzdového listu zamestnávateľa, ale skutočne povedal, že si privyrába do sumy 700,-Eur v prípade
aktívnych mesiacov. Predmetná C., v ktorej je zamestnaný, je fyzicky otvorená iba pár hodín denne
a poskytuje iba L. D. počas U. A., nie je teda otvorená celodenne ako iné C.. Jeho potencionalita príjmov
aj vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti nie je vysoká. Príjem z prenájmu predmetných domov, ktoré
sú oproti 2019 v horšom stave a nie je možné ich ponúkať na prenájom za alikvótnu cenu, ktorá by
zodpovedala roku 2019, a to nielen na vek, ale aj na amortizáciu predmetných nehnuteľností. Ostatné

veci, ktoré dotvárajú jeho príjem tvorí dotácia od rodičov, pretože po odchode manželky zo spoločnej
domácnosti nebolo možné zabezpečovať tento príjem, ktorý mala z pracovného pomeru v B. Q. J. J..
Ani otec doteraz nemá vyriešenú svoju otázku obydlia obdobne ako matka. Ani otec sa nenachádza
v spoločnej či vlastnej nehnuteľnosti. Býva u rodičov a takisto ako matka aj on musí prispievať na náklady
spojené s bývaním u tretej osoby. K danej veci ešte uviedol, že matka sa podieľa samovoľne znížením

vyživovacej povinnosti sumou 50,-Eur mesačne a to aj na maloletú dcéru aj na plnoletého syna, avšak
keďže vyživovacia povinnosť predchádza ostatné platby, domnieva sa, že by mali byť v konečnom
rozhodnutí zohľadnené aj vzhľadom na vek jednak XX rokov u maloletej dcéry ako aj na plnoletého syna.

19.Zomzdovéholistuzamestnávateľamatkyza10,11,12/2023vyplýva,žematkabolapráceneschopná

teda jej príjem od zamestnávateľa bol 0,-Eur, bola poberateľkou nemocenskej dávky. Zo mzdového listu
za 1, 2/2024 bola manželka stále práceneschopná do 14.02.2024. Jej čistý príjem za obdobie marec až
december 2024 bol v priemere 1.400,-Eur s daňovým bonusom na dve deti ( do dovŕšenia plnoletosti
syna I. vo výške 280,-Eur a od jeho plnoletosti dňa XX.XX.XXXX vo výške 190,-Eur).

20. Zo mzdového listu zamestnávateľa otca za rok 2023 vyplýva, že otcovi bola k výplate uhradená
suma 711,39 Eur za rok teda v priemere 59,-Eur mesačne. Tiež zo mzdových listov vyplýva, že otec
pracuje v hlavnom pracovnom pomere od 01.07.2021. Zo mzdového listu za rok 2024 vyplýva, že otcovi
bola k výplate uhradená suma 639,72 Eur za rok teda v priemere 53,-Eur mesačne, teda menej ako
predošlý rok. V mesiaci január otec odpracoval 22 dní z toho 22 hodín, vo februári 21 dní z toho 21

hodín, v marci 20 dní z toho 20 hodín, v apríli 21 dní z toho 21 hodín, v máji 21 dní z toho 21 hodín,
v mesiaci jún 15 dní z toho 15 hodín (+ 5 dní dovolenky), v mesiaci júl 12 dní z toho 12 hodín (+ 10 dní
dovolenky), v mesiaci august 2024 21 dní z toho 21 hodín, september 21 dní z toho 21 hodín, október
23 dní z toho 23 hodín, november 15 dní z toho 15 hodín (+5 dní dovolenky), december 14 dní z toho
14 hodín (+ 5 dní dovolenky). Zamestnávateľ otca sa písomne vyjadril, že otec je v kolektíve obľúbený,

nie je konfliktný typ zamestnanca, do zamestnania chodí načas, pracovné povinnosti aj nad rámec si
plní včas a zodpovedne a aj vďaka nemu má ich C. M. A. dobré meno, a tým pádom aj veľa spokojných
zákazníkov. Tiež uviedla, že u nich pracuje od 04.07.2021, jeho služby využívajú v priemere denne 1 -1,5
hod. pri J. T. F. K. J. M. K. M. P. C.. Pri podpise pracovnej zmluvy bolo dohodnuté hodinové ohodnotenie
práce vo výške zákonnej minimálnej hodinovej mzdy.

21. Otec celkové mesačné náklady kvantifikoval sumou 2.210,-Eur s tým, že s nákladmi mu pomáhajú
rodinní aj nerodinní príslušníci.

22. Kolízny opatrovník zotrval na svojej písomnej správe.

Právne posúdenie:

23. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len „zákona o rodine“), manželia sú si
v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať

svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.24. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

25. Podľa ust. § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

26. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

27. Podľa ust. § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s
konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom
na čas po rozvode.

28. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto
ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

29. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

30. Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

31. Podľa ust. § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

32. Podľa ust. § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie

o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

33.Podľaust.§27ods.1zákonaorodine,manžel,ktorýpriuzavretímanželstvaprijalpriezviskodruhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

34. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

35. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č,. 36/2005 Z.z. o rodine, (1) Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možnostía majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Podľa ust. § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsahichvyživovacejpovinnostialeboschváliichdohoduovýškevýživného.(2)Súdpostupujerovnako
aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

37. Podľa ust. § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine, Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

39. Podľa ust. § 77 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

40. Podľa ust. § 78 ods. 1, veta prvá zákona o rodine, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

41. Podľa ust. § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa ust. § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu

rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

43. Podľa ust. § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa ust. § 368 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), osoba
oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to
až po vyhlásení rozhodnutia.

45. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonom

predpokladané podmienky pre rozvod manželstva v súlade s princípmi hmotného práva. Z dokazovanie
vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj základný účel zakotvený v ustanovení §
1 ods. 2 Zákona o rodine, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva
zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Účastníci konania už netvoria rodinné prostredie, v ktorom sú
manželia povinní vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

46. Súd má za to, že tieto problémy existujú, napriek tomu, že ich manžel popiera resp. bagatelizuje
tým, že nevníma/nevnímal nespokojnosť manželky v tomto vzťahu, ktorú dlhodobo prejavovala najmä
v kontexte vzťahu manžela s jeho matkou, ktorá im podľa nej zasahovala veľmi intenzívne do ich

spoločného manželského a rodinného života a manžel je na nej závislý, počúva a riadi sa jej radami
aj ako dospelý ženatý muž protežujúc ju pred svojou manželkou, ktorá to vníma ako stratu dôvery
voči nemu, keďže sa jej nevedel pred svojou matkou nikdy zastať. Tieto problémy existujú v rodine
už dlhší čas a doposiaľ sa manželom nepodarilo ich eliminovať a vyriešiť. Preto manželka podalanávrh na rozvod. Tento konflikt, ktorý medzi manželmi existuje, nemožno hodnotiť ako harmonické
prostredie. Tiež je zarážajúce, že manžel s rozvodom manželstva nesúhlasí, chce manželstvo zachrániť,
pritom vo svojom prvotnom písomnom vyjadrení sa vyjadril o manželke ako o osobe, ktorá má problém

s užívaním alkoholu, pokúsila sa o samovraždu, vyrastala v detskom domove nakoľko jej rodičia mali tiež
problém s alkoholom bez ohľadu na to, či chcel, aby to jeho právny zástupca uviedol do jeho vyjadrenia,
faktom je, že sa o manželke v súvislosti s podaným návrhom na rozvod manželstva takto vyjadril tretej
osobe. Takýto prístup manžela nemožno považovať za prejav úcty voči jej osobe. Manžel túto situáciu
takto nevníma, on tvrdí, že manželku ľúbi a manželstvo aj napriek tomuto všetkému čo odznelo, chce

zachrániť. Súd pripomína, že manželstvo vyžaduje viac iba ako lásku, a to vzájomnú úctu, rešpekt,
toleranciu, vzájomnú pomoc a to nielen finančnú. Súd však musí konštatovať, že toto manželstvo je
vážneahlbokonarušené,kedymanželkaúplnestratilavočimanželovidôveru,nemilujeho,nechcesním
zotrvať v tomto zväzku. Z toho sa súdu javí, že manžel skôr trvá na ponechaní manželstva z dôvodu
obáv z novej situácie.

47. Napriek tvrdeniam manžela o tom, že chce manželstvo zachrániť napr. návštevou mediátora alebo
iného odborníka súd má za to, že v tomto štádiu rozvratu manželských a partnerských vzťahov, kedy
manželka vyjadrila jednoznačne svoju vôľu žiť bez manžela, nevrátiť sa k nemu, vyslovila nemožnosť
obnoviť manželské spolužitie z dôvodov neprekonateľného odporu voči nemu z jej strany nie je možné
očakávať sanáciu týchto vzťahov, ktoré súd považuje za natoľko rozvrátené, že ich nie je možno obnoviť

tak, aby tento manželský zväzok riadne plnil svoju spoločenskú funkciu ako to predpokladá zákon
o rodine.

48. Manželstvo je zákonom definované ako zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených

týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zák. o rodine). Navrhovateľ svojim konaním konštantne a presvedčivo
deklaroval nezáujem zotrvať v súčasnom manželstve a odmietol sanáciu ich vzťahu. Základom pre
uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov
musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia a presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti
takéhotopočínania.Otázkamožnostiobnoveniamanželskéhospolužitiajeskôrokolnosťousubjektívnou

a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. Za stavu, kedy manželia spolu nezdieľajú spoločnú
domácnosť, manžel obnovu jednoznačne nepripúšťa a manželka to napokon tiež pripustila, súd návrhu
na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

49. Ohľadne úpravy pomerov rodičov k maloletej na čas po rozvode v časti zverenia a úpravy styku súd

schválil dohodu rodičov.

50. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné zistiť najmä to,
aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, pričom medzi

tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a

jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno
spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie

rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem
odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

51. Vyšetrovací princíp ovládajúci mimosporové konanie je odvodený od základných procesných
povinností účastníkov konania a to povinnosti tvrdenia vyplývajúce z § 32 ods. 1 CMP, ktorá v sebe
zahŕňa povinnosť účastníkov úplne a treba zdôrazniť pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné pre
rozhodnutie ako aj dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z § 32 ods. 2 CMP, teda povinnosti označiť dôkazynapreukázaniesvojichskutkovýchtvrdení.Zistenieskutočnéhostavuvecitedapoznávaciačinnosťsúdu
musí byť kooperáciou subjektu rozhodovacieho (súdu) a účastníkov konania, teda tých, ktorých práva a
povinnosti alebo právom chránené záujmy sú predmetom konania. Zistenie skutočného stavu veci preto

vo významnej miere závisí od realizácie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti účastníkov konania
a procesná aktivita súdu suplujúca pasivitu účastníkov konania takto nemôže byť vnímaná absolútne.

52. V ďalšom je potrebné uviesť, že limitujúcim kritériom uspokojovania odôvodnených potrieb dieťaťa
sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ust. § 62 ods.

1 Zákona o rodine považuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom za ich zákonnú a prvoradú
povinnosť, preto každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné, životné aktivity tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

53. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú
záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených

potrieb každého dieťaťa. Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by
bolo možné vychádzať, je možné vziať do úvahy Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom
vypracovanú v rámci projektu Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie
procesov v rodinnoprávnej agende. Podľa tejto metodiky je výška výživného pri existencii 2 vyživovacích
povinností na dieťa vo veku 15 - 19 rokov stanovená na 18 % z čistého mesačného príjmu povinného

rodiča.

54. Matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi, ktorá hoci v čase vyhlásenia tohto
rozhodnutia nebola súdom určená, táto ex lege existuje do okamihu, kedy bude dieťa schopné živiť sa
samo.

55. Z predložených mzdových listov od zamestnávateľa otca vyplýva, že otec pracuje denne 1
hodinu, čo skutočne nemožno považovať za efektívne a zmysluplné využitie jeho pracovných možností
a schopností. Ak otec pravdivo uvádza , že pracuje hodinu denne, má súd za to, že je v jeho možnostiach
a schopnostiach využiť svoj potenciál pracovať, zarábať a dosahovať mzdu vo výške priemernej mzdy

v národnom hospodárstve majúc na zreteli, že nemá žiadne zdravotné problémy ani iné prekážky, ktoré
by mu v tom bránili. Súd nepresvedčili tvrdenia otca o tom, ako intenzívne si hľadá inú prácu. Je ťažko
uveriteľné, že otec v ten ktorý mesiac odpracuje presne jednu hodinu v každý odpracovaný deň tak ako
je to vykázané v mzdových listoch. Javí sa, že zamestnávateľ otca optimalizuje jeho príjmy. Hoci otec
priznal, že si vie u zamestnávateľa privyrobiť aj 700,-Eur mesačne, súdu to nijako nepreukázal, preto

existuje odôvodnená pochybnosť o tom, akú sumu reálne otec vie zarobiť a aj zarobí. Zároveň otec
prenajíma dva domy, za ktoré podľa jeho tvrdení má príjem 650,-Eur. Súd má za to, že otec, u ktorého
deti ostali, užíva celý spoločný majetok manželov a nakladá s ním. Potvrdil, že v čase keď spolu žili,
manželka sa riadne podieľala na chode domácnosti a výžive detí a to podľa jeho tvrdení vyššou mierou
ako on, keďže mala vyšší príjem. V tomto konaní neurčoval výšku výživného súd otcovi ale matke, preto

sa súd zameral najmä na matkine aktuálne mesačné príjmy a výdavky samozrejme s prihliadnutím na
možnosti a schopnosti oboch rodičov, ktorí majú rovnakú vyživovaciu povinnosť. Otec aktuálne maloletej
poskytuje osobnú starostlivosť spočívajúcu najmä v poskytnutí bývania, keďže maloletá ostala bývať
v E., otázne je však, či tam ostala bývať, lebo chcela ostať s otcom alebo chcela ostať v dome a nemeniť
svoje dlhodobé bydlisko.

56. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti neprihliadal na daňový bonus 190,-Eur, ktorý matka doposiaľ
mesačne poberala na obe deti ( 140,-Eur na maloletú a 50,-Eur na plnoletého syna), nakoľko sa od
januára 2025 znížil na sumu 100,-Eur na maloleté dieťa, a keďže dieťa bude zverené do osobnej
starostlivosti otca, matke tento nárok zanikne a súd určuje vyživovaciu povinnosť na čas po rozvode

manželstva. Súd vzal do úvahy reálne príjmy a výdavky rodičov. Pri priemernom čistom mesačnom
príjme matky bez daňového bonusu vo výške cca 1.200,-Eur v zmysle odporúčacej tabuľky Ministerstva
spravodlivosti pri prepočte pri 18 % vychádza vyživovacia povinnosť v sume 216,-Eur.

57.Súdnapriektomuurčilnižšievýživnénakoľkomatkasapresťahovalazospoločnéhodomuaaktuálne

žije v prenajatom byte, za ktorý uhrádza mesačne sumu 500,-Eur. S výživným na maloletú ako aj na
plnoleté dieťa a platením nájmu a ďalších výdavkov má súd za to, že je spravodlivé matke určiť výživné
na obdobie po rozvode manželstva vo výške 130,-Eur, kedy už nebude poberateľkou daňového bonusu
na obe deti vo výške 190,-Eur.58. Súd tiež prihliadol na to, že otec je poberateľom prídavku na deti vo výške 60,-Eur na jedno dieťa
a rovnako mu do budúcna vznikne nárok na daňový bonus 100,-Eur na maloletú. Otec s deťmi ostal

bývať v dome v E., naďalej prenajíma dva domy, vybral financie z fondov, predal jedno motorové vozidlo
D., teda aktívne užíva všetok majetok patriaci do BSM aktuálne sám.

59. Mesačne má takto zo strany štátu k dispozícii sumu 160,-Eur určenú na výživu a výchovu maloletej.
Táto suma poskytovaná štátom v žiadnom prípade nenahrádza vyživovaciu povinnosť matky, faktom

však je, že otec touto sumou mesačne disponuje resp. disponovať môže a jediným účelom použitia
tejto sumy je výživa maloletého dieťaťa. Daňový bonus je daňová úľava pre daňovníka na vyživované
dieťa, s ktorým žije v domácnosti. Ide o sumu, ktorú je možné si odpočítať priamo z dane, čo zvyšuje
plat zamestnanca. Nárok na daňový bonus vzniká daňovníkovi, ktorý splní podmienky ustanovené
zákonom. Uplatnenie nároku na daňový bonus zvyšuje čistú mzdu zamestnanca alebo zníži daň z
príjmov u zamestnanca v ročnom zúčtovaní dane alebo v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov.

Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu
nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských
povinností nezaopatreného dieťaťa.

60. S výživným určeným súdom vo výške 130,-Eur má súd za to, že vie dostatočne pokryť výdavky

maloletej. V tejto súvislosti súd uvádzal, že niektoré náklady vyčíslené na maloletú súd považoval za
neprimerane vysoké, preto ich v takom rozsahu považoval za nedôvodné. Jedná sa o výdavok ako
strava vo výške 360,-Eur mesačne, súd považoval za dôvodnú sumu 200,-Eur, položku doprava autom
50,-Eur a 11,50 Eur MHD a zároveň 400,-Eur mesačne ako náklad cesta do práce súd považoval za
extrémne nadhodnotenú vzhľadom na vzdialenosť bydliska do práce aj do škôl a možnosti pravidelnej

dopravy a zároveň kúpu auto pre syna a jeho financovanie. Čo sa týka sporenia na maloletú tak matka
prispieva na poistku plnoletého syna.

61. Otec súdu riadne nepreukázal výdavky, ktoré vyčíslil v podaní zo dňa 11.11.2024 súvisiace
s maloletou ako aj s nákladmi v domácnosti. Jeho mesačné náklady niekoľkonásobne prevyšujú ním

prezentované príjmy, k čomu uviedol, že mu pomáhajú rodinní aj nerodinní príslušníci, čo súdu nijako
nepreukázal, že mu takto každý mesiac pomáhajú v rozsahu takmer 1.000,-Eur (vzhľadom na ním
tvrdený príjem 700,-Eur ako H. a 650,-Eur z prenájmu).

62. Súd uvádza, že aj otec má rovnakú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu ako matka. Túto si plní

predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, podstatné však je, že nemôže žiadať to, aby súd
určil matke takú sumu výživného, ktorá by pokryla všetky jej výdavky najmä za predpokladu, že nie je
objektívne v možnostiach a schopnostiach matky ich pokryť.

63. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého, žiadny z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

64. Na tomto pojednávaní sa prítomní účastníci konania, a to matka a kolízny opatrovník po vyhlásení
rozsudku vzdali práva podávať voči rozsudku odvolanie v súlade s ust. § 368 Civilného sporového
poriadku.

Poučenie:

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.

Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
Pretože po vyhlásení rozsudku sa účastníci konania (okrem matky, ktorá sa nevzdala tohto práva voči

výroku o výške výživného) v súlade s ust. § 368 CSP vzdali odvolania, toto právo im nepatrí.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu maloletému,
môžeoprávnenýpodaťnávrhnanariadenievýkonurozhodnutia(§370anasl.Civilnéhomimosporového

poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal
priezviskodruhéhomanželaakospoločnépriezvisko,môžedo3mesiacovpoprávoplatnostirozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.