Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 4, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224201804
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2224201804.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudkyňouJUDr.EvouBíróovouvsporežalobkyne:JUDr.EvaSkačániová,

Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, IČO 31 823 971, proti žalovanej: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A., B. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s. r. o., Hlohovec,
SNP 10, IČO 53 121 279, o zaplatenie 614,17 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 23.05.2024 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovanú
k zaplateniu 614,17 eur, na odmene a náhradách za poskytnutie právnych služieb. Žalobu odôvodnila

tým, že žalovanú na základe plnej moci zastupovala na tunajšom súde vo veci návrhu na rozvod
manželstva, konanie skončilo rozsudkom, žalovanú ďalej na základe ďalšej plnej moci vo veci návrhu
na úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu, konanie sa skončilo uznesením, návrh
bol vzatý späť. Vo veci žalobkyňa vykonala 7 úkonov právnej pomoci, za poskytnutie právnej pomoci
žalovanej poslala vyúčtovanie, spolu vo výške 914,17 eur. Žalovaná zaplatila zálohu 23.08.2023 v sume
150 eur a 27.09.2023 v sume 150 eur. Po vyúčtovaní žalovanej zo sumy 914,17 eur odpočítala zálohu,
spolu vo výške 300 eur. Napriek opakovaným výzvam žalovaná sumu 614,17 eur doposiaľ neuhradila.

V priebehu konania žalobkyňa rozšírila nárok o úrok z omeškania. Súd zmenu žaloby pripustil na
pojednávaní dňa 04.11.2024.

(2) Žalovanej bola žaloba riadne doručená dňa 12.07.2024 spolu s platobným rozkazom, proti ktorému
podala včas odpor, v ktorom navrhla žalobu pre jej bezdôvodnosť zamietnuť s odôvodnením, že pri
prevzatí veci, v ktorej žalobkyňa zastupovala žalovanú, žalobkyňa ju informovala, že bude musieť
zaplatiť 300 eur. Pri otázke, či za právne služby bude musieť zaplatiť ešte nejakú sumu okrem tých 300

eur, ju žalobkyňa informovala, že súdny poplatok. Žalovaná uhradila žalobkyni sumu 300 eur na dvakrát,
dňa 23.08.2023 v sume 150 eur a dňa 27.09.2023 v sume 150 eur. Pri osobnej konzultácii sa žalovaná
opätovne žalobkyne pýtala, či okrem tých uhradených 300 eur má za právne služby ešte niečo platiť a
žalobkyňa jej odpovedala, že „potom sa dohodnú“. K žiadnej dohode o odmene za právne služby však
medzi stranami nedošlo. Žalobkyňa žalovanú o výške odmeny za právne služby a spôsobe jej výpočtu
neinformovala. Žalovaná len od žalobkyne po ukončení jej zastúpenia obdržala vyúčtovanie odmeny
žalobkyne na úhradu vo výške 614,17 eur. Žalovaná nebola zo strany žalobkyne informovaná o výške

odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, neuzatvorila s ňou ani žiadnu osobitnú dohodu o odmene
za zastupovanie. S poukazom na § 24 ods. 1, ods. 3, § 18 zákona o advokácii a na § 5 ods. 1, § 6 ods.
1 Advokátskeho poriadku SAK, keďže žalobkyňa ako advokátka v rozpore s ustanovením § 18 ods. 4
v priebehu poskytovania právnych služieb neinformovala žalovanú ako svoju klientku, o výške odmenyza jednotlivé úkony právnej služby ešte pred začatím týchto úkonov, odmena za úkony právnej služby
vykonané žalobkyňou jej nepatrí.

(3)Replikouzodňa13.09.2024žalobkyňauviedla,žežalovanúakoklientkuprijalauž17.08.2023sprvou
informáciou, dňa 22.08.2023 podpísala plnomocenstvo k návrhu na rozvod manželstva. Žalovanej bola
poskytnutá ústna informácia o tom, že ich služby sú platené a pri platbách postupujú podľa vyhlášky
– v konaní o rozvod je odmena za jeden úkon právnej pomoci stanovená najnižšou tarifnou odmenou,
ktorá sa pohybuje okolo 100 eur, a vzhľadom na režijný paušál, ktorý je pre každý kalendárny rok

iný – sa spravidla zvyšuje. Žalobkyňa žalovanej povedala, že musí zaplatiť preddavok a ten určila
na 300 eur, primerane za prvé tri úkony právnej pomoci. Žalovaná mala možnosť plnomocenstvo
si prečítať, ale žalobkyňa jej obsah plnomocenstva aj primeraným spôsobom vysvetlila. Žalovanej
muselo byť potom jasné, že preddavok 300 eur nie je konečná suma odmeny a podľa úkonov právnej
pomoci môže byť vyššia alebo nižšia a po ukončení právneho zastupovania je žalobkyňa povinná
podľa toho vykonať vyúčtovanie. Takto v každej veci postupuje žalobkyňa štandardne a za jej dlhoročné

pôsobenie v advokácii sa jej nikdy nestalo, že by klient jej poučeniam, primerane a zrozumiteľne
prednášaným, neporozumel, a pokiaľ sa tak aj stalo, vždy si všetko vysvetlili. V opise skutočností
uvádzaných v odpore chýba zmienka o tom, že žalovaná požiadala žalobkyňu a aj splnomocnila
v ďalšej samostatnej veci. V tejto veci žalobkyňa preddavok neurčila a preto žalovanej povedala, že
sa dohodnú, že preddavok bude približne rovnaký, ako pri rozvode. Advokát nemá povinnosť, ale

iba právo požadovať primeraný preddavok. Žalovaná sa po pojednávaní o rozvod manželstva pýtala
advokátskeho koncipienta žalobkyne, čo a koľko bude platiť za poskytnuté právne služby, a teda vedela,
že suma 300 eur, ktorú zaplatila, nie je suma konečná. Advokátsky koncipient žalovanej povedal, že
on musí urobiť vyúčtovanie podľa počtov úkonov právnej služby, aby prišla do kancelárie a oboznámila
sa s tým. Žalovaná bola pred začatím vykonaných úkonov právnej služby primerane potrebným ústnym

vysvetlením a poučením informovaná o výške tarifnej odmeny. Keďže žalovaná sa nároku žalobkyne
bráni, čím sa konanie predĺži, uplatnila si žalobkyňa aj nárok na 9,5% úrok z omeškania s tým, že do
omeškania sa žalovaná dostala dňom 01.02.2024, keď dlh mala zaplatiť do 31.01.2024.

(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s predloženými listinnými

dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(5) Žalobkyňa so žalovanou uzavreli dňa 22.08.2023 a dňa 18.10.2023 zmluvy o poskytnutí
právnej pomoci, na základe ktorých udelila žalovaná žalobkyni plnomocenstvo k zastupovaniu
v súdnom konaní o rozvod manželstva a s tým spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností a v súdnom konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas pred rozvodom.
V (predpripravenom) texte udelených plnomocenstiev sa okrem iného uvádza, že žalovaná si je vedomá
toho, že za zastupovanie patrí advokátke – žalobkyni odmena a náhrada výdavkov a straty času
spovinnosťouzaplatiťjukedykoľvekbudevyúčtovanáaspovinnosťouzaplatiťpreddavokpodľapostupu
prác.

(6) Žalobkyňa listom zo dňa 08.01.2024 vyúčtovala žalovanej s odkazom na § 11 ods. 1 písm. a/ a
§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. trovy právnej pomoci – za sedem úkonov po 96,31 eur (ako 1/13
výpočtového základu pre rok 2023), režijný paušál 7x 12,52 eur (ako 1/100 ...), spolu 914,17 eur, z toho
odpočítala 2x 150 eur s výzvou, aby vyúčtovanú sumu uhradila do 31.01.2024.

(7) Žalovaná reagovala e-mailom z 10.01.2024 tým, že je šokovaná z vyúčtovanej sumy, poukázala na
to, že jej bolo povedané, že okrem 300 eur musí zaplatiť ešte súdny poplatok. Postup advokátky a jej
koncipienta považuje za zavádzajúci, nik jej nepovedal, ako sa u nich platí, cenník nemajú uvedený,
nikto s ňou nič neriešil, hoci vraj „potom sa dohodneme“, naraz nedokáže sumu uhradiť, ale postupne.

Ďalšia mailová komunikácia medzi stranami sa viedla ohľadne termínu osobného stretnutia a dojednania
splátkového kalendára, žalovaná žiadala žalobkyňu o zaslanie splnomocnení.

(8) Žalovaná vypovedala, že žalobkyňu vyhľadala, nakoľko potrebovala pomoc pri riešení rozvodu
a v minulosti zastupovala v dvoch sporoch jej matku, ktoré vyhrala. Na prvom sedení v prítomnosti

koncipienta aj advokátky sa pýtala, koľko bude platiť, bolo jej povedané, že 300 eur a následne aj
poplatok. Sumu zaplatila v dvoch splátkach. Keďže manžel jej na deti nedával žiadne peniaze, zašla za
advokátkou druhýkrát, vtedy návrh spisoval už iba koncipient a pri odchode sa obrátila na advokátku
a pýtala sa, čo je dlžná, povedala, že sa dohodnú. Po informatívnom stretnutí na súde vzala návrhohľadne druhého konania späť, so žalovanou tam bol koncipient a opäť sa pýtala, čo bude platiť, opäť
jej neodpovedal priamo, nech sa dostaví do kancelárie a keďže sa následne neozvali, vec považovala
za vybavenú, až následne obdržala vyúčtovanie. Keby bola vedela na začiatku, koľko bude platiť,

zastúpenie by si premyslela. V mailovej komunikácii, ktorá nebola súdu predložená úplne, žiadala
advokátku aj o zaslanie plnomocenstva, aby si prezrela, či z toho nevyplýva takáto povinnosť. Plnú moc
žiadala, lebo má na ňu právo a chcela vedieť, čo je v nej ustanovené, pretože volala na aj na Advokátsku
komoru, aby vedela, aké má možnosti, a povedali jej, že v plnomocenstve by mohol byť odkaz na to,
podľa čoho bude advokát účtovať. Žalobkyňa jej ju neposlala, po asi tretej výzve sa advokátka len

spýtala, na čo jej bude. Splátky navrhla ešte vtedy, keď nevedela, že mala byť informovaná zo strany
žalobkyne, koľko bude platiť. Poukázala na to, že keď odchádzali z pojednávania o rozvode, povedali
jej, že sa ozvú, ale sa neozvali, kým sa neozvala žalovaná sama.

(9) Žalobkyňa k výpovedi žalovanej poukázala na mailovú komunikáciu, ktorou zasielali žalovanej
vyúčtovanie aj s prílohami a vyzvala žalovanú na osobné stretnutie. Plnú moc nedáva nikomu, žalovaná

ju podpísala, vedela, čo obsahuje a keby žiadala, tak jej ju odovzdá, ale inak nedáva nikomu. V čase
návštevy žalovanej súbežne vybavovala iného klienta a pokiaľ (advokátka) sa vyjadrila, že sa dohodnú,
myslela tým práve preddavok, nezdalo sa jej však vhodné konkrétne to vtedy riešiť pred iným klientom.
Pokiaľ matka žalovanej neplatila za právne zastúpenie, tak to mohlo byť z dôvodu, že trovy právneho
zastúpenia hradila protistrana. V prípade žalovanej však išlo o iné veci a bola by jej vysvetlila, keby sa

dostavila, že vo veciach maloletých detí sa náhrada trov nezvykne priznávať. Navyše žalovaná sama
navrhla splátky vo výške 10 eur, na čo reagovala s tým, že takto to asi nepôjde a navrhla jej ústretovo
50 eur. Ku každému klientovi pristupuje štandardne a v plnej moci je uvedené, že klient má povinnosť
zaplatiť primeraný preddavok a advokát je povinný následne vyúčtovať službu, pričom nevie povedať
klientovi presnú sumu na začiatku, predpokladá však minimálne tri úkony a v tejto sume približne žiadala

zaplatiť preddavok aj od žalovanej.

(10) Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie
chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Podľa ods. 4 advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je
spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu,
inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

Podľa § 24 ods. 1 tohto zákona advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať

za ne primeraný preddavok. Podľa ods. 2 advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu
hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrov. Podľa ods. 3 odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a

klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Podľa ods. 4 advokát môže poskytnúť
právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové
pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa.

(11) Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

(12) V danom prípade si žalobkyňa uplatnila nárok voči žalovanej z titulu odmeny za poskytnutie
právneho zastúpenia. Podľa tvrdenia žalobkyne suma 300 eur na odmene už uhradená predstavovala
preddavok za predpokladané tri úkony právnej služby, podľa tvrdenia žalovanej malo ísť o sumu konečnú
– v prvom prípade zastúpenia, v druhom prípade nebol žiadaný ani preddavok. Žalobkyňa nesporne

vykonala v určených konaniach úkony právnej služby, za tie po ukončení súdnych konaní vystavila
vyúčtovanie, celkom za sedem úkonov. V znení cit. ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o advokácii je
advokát pri poskytovaní právnych služieb informovať svojho klienta o výške odmeny za každý úkon,
ktorý mieni vykonať. Vykonaným dokazovaním mal však súd za preukázané, že žalovaná o tom,že by mala platiť za ďalšie úkony (už nekryté preddavkom), napriek vlastnému dotazovaniu, nebola
informovaná ani len dodatočne, pričom ani žalobkyňa výslovne netvrdila opak. Žalovanej navyše nebol
poskytnutý ani rovnopis plnomocenstva, avšak pokiaľ bola podľa tvrdenia žalobkyne aj oboznámená

s jeho obsahom, žalovaná sa ani z neho nedozvedela, akým spôsobom bude odmena pre advokátku
vypočítaná, absentuje minimálne odkaz na právny predpis, z ktorého výpočet vychádza. Súd preto
uzavrel, že v znení cit. ustanovenia § 18 ods. 4 zák. o advokácii odmena za tieto úkony advokátke
nepatrí, žaloba tak nebola podaná dôvodne a žalobu zamietol.

(13) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V spore mala žalovaná plný úspech a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).