Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/128/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122491018
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6122491018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: HELUS, s.r.o., IČO: 52
447 260, so sídlom Na Skotni 422, 013 02 Gbeľany, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Róbert
Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, korešpondenčná adresa: J. Milca 6, 010
01 Žilina, IČO: 47 256 591, proti žalovanému 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX
D., právne zastúpený: Mgr. Lukáš Kysucký, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina,
IČO: 53 528 531, o zaplatenie 9.414,50 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 56C/3/2023-131 zo dňa 3. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 6 914,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6
914,50 EUR od 12.05.2022 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 2 500,- EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 2 500,- EUR od 07.01.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 83,32 %. Súd prvej inštancie
konštatoval, že sporný bol celý nárok žalobcu, sporná bola platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
z dôvodu, že je zmluva podpísaná len jedným z manželov. Sporná bola platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť ohľadom postúpenej pohľadávky. Sporná bola platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s dohodou s dlžníkom a sporné bolo dojednanie o zmluvnej
pokute pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný uplatňoval moderačné právo podľa § 545a Občianskeho
zákonníka. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola dňa 06.05.2022 uzavretá

Zmluva o postúpení pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka v zmysle ktorej sa žalovaný 1/ ako
postupník zaviazal za postúpenie pohľadávok uvedených v článku II. Zmluvy zaplatiť žalobcovi ako
postupcovi odplatu vo výške 7 000,- EUR a to do 11.05.2022. V predmetnej Zmluve o postúpení
pohľadávky bola dojednaná pre prípad nezaplatenia odplaty žalovaným 1/ riadne a včas zmluvná pokuta
vo výške 2 500,- EUR. V konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ neuhradil žalobcovi uplatnenú istinu a
zmluvnú pokutu.

1.1
Právne vec posúdil súd prvej inštancie podľa § 524 ods. 1, § 145 ods. 1, § 40a, § 37, § 525 ods. 2,
§ 39, § 544, § 545, §545a Občianskeho zákonníka.1.2
Súd prvej inštancie posudzoval Zmluvu o postúpení pohľadávky podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, nakoľko aj keď predmetom postúpenia sú pohľadávky z obchodnoprávneho

vzťahu, zo žiadneho ustanovenia zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva, že by táto bola uzatvorená
podľa Obchodného zákonníka a nemožno túto zmluvu subsumovať ani pod žiadne z ustanovení § 261
a 262 Obchodného zákonníka. Žalovaný 1/ ako postupník je fyzická osoba nepodnikateľ a zo zmluvy
nevyplýva, žeby sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich záväzkovo-právny vzťah sa má spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Medzi žalobcom a žalovaným ide o záväzkovo-právny vzťah,

založenýzmluvouopostúpenípohľadávky. Pretosúdzmluvuopostúpenípohľadávokposudzovalpodľa
ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a rovnako záväzkovo-právny vzťah ako občianskoprávny.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná, preto jej v tejto časti vyhovel a v časti, ktorú nepovažoval za dôvodnú ju zamietol. K námietke
žalovaného 1/ o neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetná zmluva je podpísaná
len jedným manželom, súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 40a Občianskeho zákonníka v danom

prípade ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pričom podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka,
neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. V danom prípade by predmetnú neplatnosť
spôsobil žalovaný 1/, nakoľko on je fyzickou osobou, ktorá pozná svoj rodinný stav a ak mal za to, že
v danom prípade bol potrebný podpis jeho manželky, mal to ako zmluvná strana zabezpečiť. Na druhej
strane súd nemal preukázané, žeby relatívnu neplatnosť dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky

namietala iná na to oprávnená osoba, t. j. osoba, ktorá bola predmetným právnym úkonom dotknutá a
ktorá nespôsobila prípadnú neplatnosť právneho úkonu, pričom uvedené namietal aj samotný žalobca.
Navyše v ustanovení čl. II. bod. 2.3 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.05.2022 je uvedené
vyhlásenie žalovaného1/ ako postupníka, kde uviedol, že finančné prostriedky použité na zaplatenie
odplaty za postúpenú pohľadávku nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto

na uzatvorenie zmluvy a zaplatenie odplaty nepotrebuje súhlas svojej manželky. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný 1/ sa zo zákona nemôže dovolávať neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
06.05.2022 uzavretej medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným 1/ ako postupníkom, uvedenú
zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako platnú.

1.3
K námietke žalovaného 1/ o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, z dôvodu nezrozumiteľnosti a
neučitosti právneho úkon uviedol, že po preskúmaní predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky, zistil,
že predmetom postúpenia je pohľadávka veriteľa - žalobcu voči dlžníkovi - spoločnosti BECO, spol.
s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 91 Žilina, IČO: 44 629 281 za neuhradené faktúry v súvislosti s

realizáciou diela na akcii „Rekonštrukcia rozvodov ZTI a sociálnych priestorov ÚVV a ÚVTOS Banský
Bystrica“ a tomu zodpovedajúceho príslušenstva vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy, pričom v zmluve sú
presne špecifikované čísla faktúr, ich splatnosť, dátum vystavenia ako aj suma, na ktorú boli vystavené
a vyčíslená celková suma dlžnej istiny - resp. nominálna hodnota postupovanej pohľadávky. Súd prvej
inštancie konštatoval, že predmet postúpenia musí byť v zmluve dostatočne vymedzený, v záujme

splnenia všeobecnej podmienky určitosti právneho úkonu (§ 37 ods. 1). Keďže zmluva o postúpení
pohľadávky je obligatórne písomná, určitosť prejavu vôle musí vyplývať priamo z textu listiny. Základnou
podmienkou z hľadiska určitosti predmetu postúpenia je identifikácia dlžníka, ktorý je alebo má byť
nositeľom povinnosti zodpovedajúcej postupovanej pohľadávke. Bez náležitého označenia dlžníka
nebude zachovaná podmienka individualizovania postupovanej pohľadávky, a tým ani určitosti zmluvy

ako celku. Ďalšou podmienku je označenie predmetu plnenia, na ktoré má veriteľ z postupovanej
pohľadávky nárok. V zásade sa nevyžaduje uvedenie konkrétnej hodnoty alebo výšky postupovanej
pohľadávky, pokiaľ sú postačujúce iné identifikačné údaje. Rovnako nie je nevyhnutné označiť právny
dôvod vzniku pohľadávky. Pohľadávka môže byť v zmluve definovaná aj sprostredkovaným odkazom,
napríklad na číslo faktúry alebo právny vzťah z ktorého vznikla. Podľa názoru súdu prvej inštancie,

pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky jasne a určito špecifikovaná, je špecifikovaný veriteľ a
dlžníkpohľadávky,jekonkrétnešpecifikovanácelkovávýškaistinypostupovanejpohľadávkyanavyšeje
špecifikované aj príslušenstvo pohľadávky, úroky z omeškania z dlžnej sumy, dokonca je špecifikovaný
aj právny titul - zmluva o dielo a je špecifikované aj dielo, ktorého sa táto zmluva o dielo týkala.
Okrem toho sú tam uvedené konkrétne čísla faktúr, dátum ich vystavenia a dátum ich splatnosti. Pokiaľ

ide o úroky z omeškania, tie sú príslušenstvom pohľadávky, ktoré podľa § 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prechádza s postúpenou pohľadávkou na postupníka, preto ich nie je potrebné v zmluve
bližšie špecifikovať. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalovaného,
že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky nie je dostatočne určitý. Poukázal na judikatúru Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, podľa ktorej uprednostňovanie výkladu smerujúceho k neplatnosti zmluvy
pred výkladom zakladajúcim jej platnosť nie je ústavne konformné (napr. rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07). Ďalej poukázal na skutočnosť, že v prípade ak sa

žalovanému 1/ nezdal predmet zmluvy dostatočne určitý v čase podpisu zmluvy, mohol dať pripomienky
k zmluve a navrhnúť takú špecifikáciu, ktorá by podľa jeho názoru bola dostatočne určitá.

1.4
Súd prvej inštancie mal za to, že formuláciu postupovanej pohľadávky bola zrozumiteľná. Právny úkon je

nezrozumiteľný, ak ani na základe jeho výkladu v súlade s § 35 ods. 2 a 3 nie je možné objektívne zistiť,
čo ním malo byť zo slovnej alebo inej stránky vyjadrené, takže druhej strane nie je umožnené sa s týmto
prejavomvyjadrujúcimvôľukonajúcehooboznámiťapochopiťho.Právnurelevanciunemáneschopnosť
oboznámiť sa s prejavom vôle konkrétnym adresátom (tzv. relatívna nezrozumiteľnosť), ale výlučne len
absolútna nezrozumiteľnosť (ak pôsobí objektívne - prejav vôle nie je vo všeobecnosti zrozumiteľný).
Vyjadrenie právneho úkonu je nezrozumiteľné, ak ani z jazykovej stránky nie je možné zistiť jeho obsah,

a to ani jeho výkladom. Na ujmu zrozumiteľnosti však nie je, ak adresát nerozumie niektorým výrazom
použitým pri jeho prejave, právny úkon bol urobený v cudzom jazyku alebo v hovorovej reči s použitím
hovorových výrazov. Súd prvej inštancie nemal za to, žeby bol právny úkon - zmluva o postúpení
pohľadávky neurčitá a nezrozumiteľná, a preto posúdil zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi
žalobcom ako postupcom a žalovaným 1/ ako postupníkom dňa 06.05.2022 ako platnú.

1.5
K námietke žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 v spojení s § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu by malo odporovať dohode s dlžníkom. Súd prvej inštancie
konštatoval, že žalovaný 1/ vôbec neuviedol medzi akými subjektmi malo dôjsť k predmetnej dohode,

pričom muselo by ísť o dohodu medzi veriteľom - žalobcom a dlžníkom postupovanej pohľadávky. Na
druhej strane takúto dohodu v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, napriek tomu, že žalobca jej
existenciu rozporoval. Poukázal na to, že tak žalobca ako aj žalovaný 1/ majú povinnosť poskytnúť
nielen skutkové tvrdenia ohľadom predmetu konania, ale svoje skutkové tvrdenia sú povinní preukázať
dôkazmi, ktoré sú povinní doložiť do konania. To znamená, že nielen žalobca má dôkaznú povinnosť

ale v tomto prípade, keďže žalovaný 1/ namieta platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko by
postúpenie pohľadávky malo odporovať dohode s dlžníkom pohľadávky, prechádza dôkazná povinnosť
na žalovaného 1/. Zároveň uviedol, že v zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá je na č.l. 10 súdneho
spisu,takátodohodaobsiahnutánieje,pričomžalovaný1/nenamietalatedanerozporovalobsahzmluvy
o postúpení pohľadávky, tak ako bola žalobcom doložená do súdneho spisu a nenamietal a nerozporoval

ani jej uzavretie a podpísanie žalovaným 1/. Vzhľadom k uvedenému aj v tomto prípade súd Zmluvu
o postúpení pohľadávky uzavretú medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným 1/ ako postupníkom dňa
06.05.2022 posúdil ako platnú. Pokiaľ ide o námietky tak žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/ ohľadom
ručeniaadohodyoručení,súdprvejinštancie sapredmetnýminámietkaminezaoberal,nakoľkokonanie
voči žalovanému 2/ bolo zastavené, pričom práve žalovaný 2/ mal byť ručiteľom a žalovaný 1/ bol

dlžníkom.

1.6
K námietkežalovaného1/,žedojednanieozmluvnejpokutevovýške2500,-EURjevrozporesdobrými
mravmi, súd prvej inštancie konštatoval, že uvedené nevzhliadol. Bolo na žalovanom 1/, aby ozrejmil

prečo má za to, že by uvedené dojednanie malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta je
zákonom stanovený inštitút, s tým, že zmluvné strany sú oprávnené dojednať zmluvnú pokutu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty musí byť vyjadrená pevnou sumou, percentom,
maximálnou výškou a podobne. Uvedené bolo splnené. Bola dojednaná pre prípad porušenia záväzku
postupníka - žalovaného 1/ zaplatiť dojednanú odplatu za postúpenie pohľadávky riadne a včas.

Jej výška závisí od hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti. Súd mal za to, že išlo o hlavnú
povinnosť postupníka - žalovaného 1/, pričom žalobca mal záujem na včasnom plnení povinnosti,
keďže sa uspokojil s odplatou nižšou ako bola nominálna hodnota postupovanej pohľadávky (o sumu
viac ako 5 000,- EUR, čo nie je zanedbateľná suma s ohľadom na nominálnu hodnotu postupovanej
pohľadávky, ktorá bola 12 771,72 EUR). Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že dojednaná

odplatazapostúpeniepohľadávkybolavovýške7000,-EUR(resp.počiastočnejúhrade6914,50EUR),
dojednaná zmluvná pokuta bola vo výške 2 500,- EUR, a ani spolu s priznanými úrokmi z omeškania
ku dňu rozhodovania súdu táto suma nedosahovala ani hodnotu pohľadávky, ktorá bola postúpená
(12 771,72 EUR) na žalovaného 1/. Preto súd prvej inštancie nemal zato, že dojednanie zmluvnej pokutyvo výške 2 500,- EUR v prípade, ak žalovaný 1/ nezaplatí odplatu riadne a včas, by bola v rozpore s
dobrými mravmi. Na druhej strane žalovaný 1/ o predmetnom neposkytol žiadne tvrdenia ani v podanom
odpore ani vo vyjadreniach.

Žalovaný 1/ vo svojom odpore citoval § 545 a Občianskeho zákonníka, bez bližších tvrdení tieto
neuviedol ani na pojednávaní. Ide o ustanovenie, ktoré upravuje moderačné právo vo vzťahu k
zmluvnej pokute. Súd mal za to, že v danom prípade nie je dôvod na uplatnenie moderačného práva,
nakoľko dojednaná zmluvná pokuta vo výške 2 500,- EUR zabezpečovala zaplatenie odplaty zo strany
žalovaného 1/ za postúpenie pohľadávky. Išlo o hlavnú povinnosť dlžníka - žalovaného 1/ vyplývajúcu zo

zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom vzhľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky 7 000,- EUR
v čase uzavretia zmluvy, predmetná zmluvná pokuta zodpovedala hodnote a významu zabezpečovanej
povinnosti. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca postúpil na žalovaného 1/ pohľadávku,
ktorej nominálna hodnota bola v čase postúpenia pohľadávky vo výške 12 771, 72 EUR, hoci odplata
bola dojednaná len v sume 7 000,- EUR. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom k uvedenému mal
žalobca záujem na včasnom a riadnom splnení záväzku žalovaného 1/ a preto vzhľadom na hodnotu

a význam zabezpečovanej povinnosti mal súd výšku dojednanej zmluvnej pokuty v sume 2 500,- EUR
za primeranú.

1.7
Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako postupca a žalovaný 1/ ako

postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 06.05.2022, ktorej predmetom bolo postúpenie
pohľadávok v nominálnej hodnote 12 771,72 EUR, nakoľko mal súd za to, že predmetná zmluva o
postúpení pohľadávok je platná a nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ žalobcovi neuhradil
dojednanú odplatu za postúpenie pohľadávky, súd prvej inštancie žalobcovi priznal v plnom rozsahu
uplatnenú istiny pohľadávky - nárok na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky vo výške 6 914,50

EUR. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, z tejto sumy súd ich priznal od 12.05.2022, teda od
nasledujúceho dňa po tom, čo mala byť splatná odplata za postúpenie pohľadávky podľa bodu 2.1
zmluvy o postúpení pohľadávky. Odplata za postúpenie pohľadávky podľa bodu 2.1 zmluvy o postúpení
pohľadávky mala byť zaplatená do 11.05.2022. Súd prvej inštancie konštatoval, že od 12.05.2022 si
úroky z omeškania uplatnil aj žalobca vo svojom žalobnom návrhu. Pokiaľ však ide o uplatnené úroky

z omeškania, nakoľko si ich žalobca uplatnil v zákonnej výške, súd ich mohol priznať len v rozsahu v
akom je to prípustné podľa zákona. Zároveň súd musel skúmať uplatnené úroky z omeškania, nakoľko
ide o príslušenstvo pohľadávky, ktorú žalovaný 1/ v celom rozsahu poprel. Žalobca si uplatnil úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne. Nakoľko vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ založený zmluvou o
postúpení pohľadávky je občianskoprávny vzťah a nie obchodnoprávny vzťah, súd uložil žalovanému

1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu t. j. k 12.05.2022 bola vo výške 0,00 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
z dlžnej istiny, t. j. zo sumy 6 914,50 EUR vo výške 5 % ročne. Vo zvyšku súd žalobu zamietol (nakoľko

si žalobca uplatnil úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka vo výške 9 % ročne zo sumy 6
914,50 EUR od 12.05.2022 do zaplatenia).

1.8
Uplatnenú zmluvnú pokutu, vzhľadom k tomu, že nemal za to, žeby bola v rozpore s dobrými mravmi

a rovnako nemal za to, že by sa malo v danom prípade uplatniť moderačné právo, nakoľko považoval
dojednanú zmluvnú pokutu za primeranú vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti
a nakoľko nebolo sporné, že ju žalovaný 1/ žalobcovi neuhradil, súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj
zmluvnú pokutu a to v sume, ako si ju uplatnil, t. j. vo výške 2 500,- EUR spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 7,5 % ročne zo sumy 2 500,- EUR. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca si uplatnil

úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka (vo výške 9 % ročne zo sumy 2 500,- EUR a to od
12.05.2022 do zaplatenia). Súd prvej inštancie zamietol žalobu, nielen pokiaľ ide o časť uplatnených
úrokov z omeškania, ale aj pokiaľ ide o uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Predmetná paušálna náhrada nákladov je obchodnoprávny inštitút a teda nárok na jejzaplatenie vzniká priamo zo zákona - Obchodného zákonníka (ust. § 369c), ale iba v prípade, ak ide
o obchodnoprávnu vec. V danom prípade však ide o občiansko-záväzkovo právny vzťah, a teda tento
nárok nevzniká priamo zo zákona. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal náklady, ktoré mu vznikli

v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou (do spisu doložil podací lístok, z ktorého by mu teoreticky vznikol
nárok na poštovné, ale tento sa netýkal žalovaného 1/), preto súd aj pokiaľ išlo o uplatnené náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd
podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému 1/ podľa pomeru úspech vo veci v rozsahu 83,32 %. Žalobca bol úspešný pokiaľ ide

o uplatnenú istinu vo výške 6 914,50 EUR, uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 2 500,- EUR spolu s
priznanými úrokmi z omeškania, ktoré boli ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 1 245,55 EUR spolu 10
660,05 EUR čo je 91,66 %. Pokiaľ ide o zamietnuté úroky z omeškania, tieto boli vo výške 929,58 EUR a
zamietnuté náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, spolu 969,58 EUR čo je 8,34
%. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje (10 660,05 EUR - 969,58 EUR /11 629,63 EUR, čo je 83,32 %).

2.
Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj len
„odvolateľ“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f), g) a h) CSP. Rozsudok súdu prvej
inštancie žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal za to, že neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1
Odvolateľ uviedol, že rozporuje pohľadávku žalobcu. Namietal neexistenciu pohľadávky, neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázal na znenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol,

že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatnou zmluvou nakoľko ide o právny úkon, ktorý nie je
určitý a zrozumiteľný. V danom prípade ide o neurčitý a nezrozumiteľný predmet zmluvy o postúpení
pohľadávky, kedy najmä zmluva o postúpení pohľadávky pri postúpenej pohľadávke ako príslušenstvo
uvádza „úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy“, kedy v danom prípade nie je vôbec
zrejmé o akú sumu sa jedná, odkedy plynie úrok a dokedy. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť predmetu

zmluvypostúpeniapohľadávkyspôsobujejejabsolútnuneplatnosť.Taktiežniejezrejmé,zakéhotituluje
odôvodnená postupovaná pohľadávka. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona
bez ďalšieho a súd k takejto prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. V danom prípade nebolo možné
postúpiť pohľadávku, nakoľko toto odporovalo dohode s dlžníkom: BECO, spol. s r.o., so sídlom: Dolné
Rudiny 1, 010 91 Žilina, IČO: 44 629 281, čo taktiež spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu

– zmluvy o postúpení pohľadávky s poukazom na § 39 a 525 ods. 2 OZ. Neplatnosť dohody o ručení
a nezaslanie výzvy Dohoda o ručení, ktorá je uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatnou
dohodou o ručení. Dohoda o ručení zabezpečuje občianskoprávny záväzok, no napriek tomu v danom
prípade ide o dohodu, ktorá je uzatvorená v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
medzi žalovaným a žalobcom. Podľa Občianskeho zákonníka možno zabezpečiť len existujúcu, platnú

a určitú pohľadávku. Napokon vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná,
tak ručenie ako akcesorický záväzok zaniká. Podľa odvolateľa dojednanie o zmluvnej pokute musí
byť dojednaním, ktoré nie je v rozpore s dobrými mravmi, zmluvná pokuta vo výške 2.500,- EUR je v
rozpore s dobrými mravmi, čím je toto ustanovenie neplatné. Žalovaný poukázal na § 545a Občianskeho
zákonníka.

3.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Žalovaný uviedol rovnaké skutkové a právne tvrdenia ako pri podaní odporu
a na pojednávaní. Podľa žalobcu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by jeden

z manželov nemohol uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky bez súhlasu manžela, a že by
takéto konanie spôsobovalo neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Nesúhlasil s tým, že zmluva
o postúpení pohľadávky mala byť neplatná pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Poprel existenciu dohody
s dlžníkom BECO, spol. s r.o., podľa ktorej malo byť zakázané postúpenie pohľadávky. Mal za to, žeprevzatieručiteľskéhozáväzkujednoznačnevyplynulozdohody.Výškazmluvnejpokutyboladohodnutá
primerane hodnote zabezpečovanej pohľadávky a postupovanej sumy, ako aj okolnostiam, za ktorých
bola zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená. Žalobca uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní

opakuje skutkovú a právnu argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej
inštancie podrobne vysporiadal v napadnutom rozsudku.
4.
Žalovaný sa písomne k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
5.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t. j žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol,
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods.1CSP),preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievrozsahuvyplývajúcomzustanovenia§379CSP,
viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom

podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je

viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok

konania, a preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP nie je daný.
7.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľa – žalovaného, konštatuje,
že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne

posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať

za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z
akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na

zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnom
zmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany

(v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa

ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňami uplatnený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP nie je daný.8.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd

vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.
vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie

bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany

sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Žalobkyňami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP preto nie je daný.
9.
Ak žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, tak táto námietka je nedôvodná. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný
nešpecifikoval v odvolaní, ktoré navrhnuté dôkazy neboli vykonané. Rovnako tak žalovaný v odvolaní
neuviedol, ktoré nové prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli doteraz uplatnené sú
prípustné a schopné viesť k zmene napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že nie je jeho
úlohou vytvárať odvolaciu argumentáciu za sporovú stranu, ktorá by mohla viesť k zrušeniu rozhodnutia.

Je len vecou sporovej strany, aby odvolacie námietky vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a jemu
predchádzajúcemu konaniu formulovala sporová strana tak, aby táto bola spôsobilou k prieskumu
napadnutého rozhodnutiu. Odvolací súd s ohľadom na uvedené konštatuje, že odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. e) a g) CSP nie sú dané.
10.

Konkrétne k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné: Námietka žalovaného, že zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatná, nakoľko chýbal súhlas manželky žalovaného 1/ je nedôvodná. Odvolací súd
v celom rozsahu poukazuje na podrobné zdôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 29. odôvodnenia.
Správny bol záver súdu prvej inštancie, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemohlo nastať zo strany

žalovaného 1/, ktorý ju prípadne vyvolal. Súčasne bol správny aj záver, že v konaní nebolo preukázané,
že by sa tejto relatívnej neplatnosti dovolala manželka žalovaného 1/, ako oprávnený subjekt. Správne
poukázal na čl. II bod 2.3. Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorý samotný takúto možnosť vylučuje.
Nedôvodná je aj námietka žalovaného o neplatnosti zmluvy z dôvodu, že právny úkon je nezrozumiteľný
a neurčitý. Odvolací súd opätovne poukazuje na vyčerpávajúce zdôvodnenie napadnutého rozsudku

k tejto námietke v bode 30. až 32., s ktorým sa plne stotožňuje. Odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie sa skutočne podrobne vysporiadal s tým, že zmluva o postúpení pohľadávok bola určitá
a zrozumiteľná, keď v nej boli identifikované podstatné skutočnosti: pohľadávka veriteľa - žalobcu
voči dlžníkovi - spoločnosti BECO, spol. s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 91 Žilina, IČO : 44
629 281 za neuhradené faktúry v súvislosti s realizáciou diela na akcii „Rekonštrukcia rozvodov ZTI

asociálnychpriestorovÚVVaÚVTOSBanskýBystrica“atomuzodpovedajúcehopríslušenstvavovýške
9 % ročne z dlžnej sumy, pričom v zmluve sú presne špecifikované čísla faktúr, ich splatnosť, dátum
vystavenia ako aj suma, na ktorú boli vystavené a vyčíslená celková suma dlžnej istiny - resp. nominálna
hodnota postupovanej pohľadávky. Správne konštatoval, že základnou podmienkou z hľadiska určitosti
predmetu postúpenia je identifikácia dlžníka, ktorý je alebo má byť nositeľom povinnosti zodpovedajúcej

postupovanej pohľadávke. Ďalšou splnenou podmienku bolo označenie predmetu plnenia, na ktoré
má veriteľ z postupovanej pohľadávky nárok. Správne uviedol, že v zásade sa nevyžaduje uvedenie
konkrétnej hodnoty alebo výšky postupovanej pohľadávky, pokiaľ sú postačujúce iné identifikačné
údaje. Rovnako nie je nevyhnutné označiť právny dôvod vzniku pohľadávky. Pohľadávka môže byťv zmluve definovaná aj sprostredkovaným odkazom, napríklad na číslo faktúry alebo právny vzťah z
ktorého vznikla. Správny bol potom záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka je v zmluve o postúpení
pohľadávky jasne a určito špecifikovaná, je špecifikovaný veriteľ a dlžník pohľadávky, je konkrétne

špecifikovaná celková výška istiny postupovanej pohľadávky a navyše je špecifikované aj príslušenstvo
pohľadávky, úroky z omeškania z dlžnej sumy, dokonca je špecifikovaný aj právny titul - zmluva o dielo
a je špecifikované aj dielo, ktorého sa táto zmluva o dielo týkala. Okrem toho sú tam uvedené konkrétne
čísla faktúr, dátum ich vystavenia a dátum ich splatnosti.

11.
Nedôvodnou je aj námietka, že nebolo možné postúpiť pohľadávku, ktorá bola predmetom postúpenia,
nakoľko to odporovalo dohode s dlžníkom. Súd prvej inštancie správne konštatoval v ods. 33.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, že takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola, pričom žalobca
uvedené výslovne poprel. Za takéhoto stavu bolo povinnosťou žalovaného svoje tvrdenie preukázať,
čo však v konaní nenastalo. Preto bol správny záver súdu prvej inštancie, o nedôvodnosti obrany

žalovaného. Nedôvodná je aj námietka žalovaného 1/ ohľadne ručiteľského záväzku. Súd prvej inštancie
správne uzavrel, že táto námietka by patrila žalovanému 2/, ktorý však už v konaní účastný nie je, pričom
samotná platnosť ručiteľského záväzku (prípadné realizovanie výzvy) nemá vplyv na posúdenie záväzku
žalovanéhonapovinnosťzaplatiťodplatuzozmluvyopostúpenípohľadávok,nakoľkohlavnýmdlžníkom
je žalovaný 1/. Rovnako tak námietka žalovaného, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná a súd

ju môže znížiť je nedôvodná. Odvolací súd poukazuje na podrobné zdôvodnenie tejto námietky súdom
prvej inštancie v bode 36. až 38. napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje
a poukazuje naň. Odvolací len v krátkosti uvádza, že správny bol záver súdu prvej inštancie, že zmluvná
pokuta vo výške 2.500,- EUR vzhľadom na zabezpečenú pohľadávku v sume 7.000,- EUR a skutočnosť,
že bola postupovaná pohľadávka v sume 12.771,72 EUR, tak zmluvná pokuta je primeraná, nakoľko

aj po spočítaní sumy 7.000,- EUR a 2.500,- EUR nedosiahne žalovaného povinnosť sumu postúpenej
pohľadávkyvovýške12.771,72EUR(bezpríslušenstva),apretoniejedanýanipriestornamoderovanie
takto dohodnutej zmluvnej pokuty. Záverom odvolací súd dodáva, že zákonodarca v ust. § 380 ods. 1
CSP zakotvil viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd nemôže sám, z vlastnej
iniciatívy, prekročiť odvolaciu argumentáciu a vyhľadávať namiesto strany sporu mimo „mantinelov“

založených podaným odvolaním konkrétne nedostatky v skutkových, resp. právnych záveroch súdu
prvej inštancie (v danom prípade vzťahujúcich sa k otázke (ne)premlčania žalovaného nároku). Je to
práve odvolateľ, ktorý je povinný formulovať konkrétne a vecné odvolacie argumenty a v ktorých sa má
odvolací súd v rámci prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie pohybovať. Pokiaľ takéto dostatočne
konkrétne a substancované odvolacie námietky, odvolateľ neformuluje, bolo by v rozpore s princípom

rovnosti strán konania, aby odvolací súd ex offo, revidoval závery súdu prvej inštancie. Vzhľadom na
uvedené, nakoľko odvolateľ v podanom odvolaní nepredostrel odvolaciemu súdu žiadne konkrétne
argumenty, ktorými by spochybnil alebo vyvrátil konkrétnu argumentáciu súdu prvej inštancie, vo vzťahu
k odvolacím námietkam, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny.

12.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací
súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným a ktorý ani nebol spochybnený žiadnymi odvolacími

námietkami.

13.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok

na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

14.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).