Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200585
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobcu: N. Z., narodený XX. M. XXXX, bytom v N. N., F. č. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Jurajom
Bilickým, advokátom so sídlom v Nitre, Pri strelnici č. 64, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo
Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom v Bratislave, Šagátova č. 1, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného z 03. októbra 2022, Číslo: GR ZVJS-06616/14-2022-4, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 05. decembra 2024, č. k.
BB-71S/80/2022-111, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 05. decembra
2024, č. k. BB-71S/80/2022-111 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného z 03. októbra 2022, Číslo: GR
ZVJS-06616/14-2022-4 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1.SprávnysúdvBanskejBystrici(ďalejlen„správnysúd“)napadnutýmrozsudkomz05.decembra2024,
č.k.BB-71S/80/2022-111,postupompodľa§190zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalej
len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 03. októbra 2022, Číslo: GR ZVJS-06616/14-2022-4, ktorým tento podľa § 243 ods. 4
zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v rozhodnom znení (ďalej
len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie

- personálny rozkaz z 20. júla 2022, Číslo: 645 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej
službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.,
z dôvodu, že podľa posudku služobného klinického psychológa bol uznaný za duševne nespôsobilého
na výkon štátnej služby.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 14 ods.
1 písm. d/, § 14 ods. 5, § 48 ods. 1 písm. s/ (po správnosti § 48 ods. 3 písm. s/; pozn. súdu), § 192 ods.

1 písm. c/, § 193 ods. 1, § 194 ods. 1, § 237 ods. 2- § 241 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., § 3 ods. 1 a 2
zákona č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení neskorších
predpisov, § 9 ods. 6 Rozkazu generálneho riaditeľa č. 21/2020 o psychologických činnostiach v Zboreväzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „Rozkaz č. 21/2020“) a v režime
stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru o zákonnosti správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia, ako aj o zákonnosti samotného postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia. Vo vzťahu k prvostupňovému správnemu rozhodnutiu - personálny rozkaz a k jeho
odôvodneniu s odkazom na § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uviedol, že pre splnenie zákonnej
náležitosti postačuje, keď orgán verejnej správy prvého stupňa uvedie v odôvodnení tohto rozhodnutia

záver posudku klinického psychológa, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. K
námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorú žalobca založil na tvrdenej neexistencii
riadneho posudku klinického psychológa o duševnej spôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu v
zbore správny súd uviedol, že neexistuje zákonná prekážka, pre ktorú by predmetná listina s názvom
„Záver z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru“ z 10. júla 2022, ktorá je súčasťou
administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa a z ktorej orgán verejnej správy prvého

stupňa (a následne aj žalovaný) vychádzal pri svojom rozhodovaní, nemohla byť vyhodnotená ako
posudok klinického psychológa na účel podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., keďže
obsahuje posúdenie duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej
stráže, a teda „posudok“ klinického psychológa ako výsledok psychologického vyšetrenia príslušníka
zboru. Žalobca v správnej žalobe navyše žiadne konkrétne obsahové a formálne náležitosti, ktoré by mal

posudok klinického psychológa obsahovať, neuviedol a neuviedol ani to, z akej zákonnej úpravy by mali
také náležitosti vyplývať. Ako zákonný vyhodnotil tiež postup, pri ktorom posudok vypracovala komisia
v zložení podľa Rozkazu č. 21/2020, ktorej členom bol klinický psychológ, psychológ Nemocnice pre
obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín a psychiater Nemocnice
pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín. K namietanému

nedoručeniu posudku alebo jeho nepredloženiu žalobcovi, čo malo podľa žalobcu za následok zmarenie
jeho práva obhajovať sa alebo vyjadriť sa k pokladom rozhodnutia správny súd uviedol, že tak
prvostupňový správny orgán a tiež žalovaný nemajú v zmysle zákona 73/1998 Z.z. povinnosť posudok
klinického psychológa o duševnej spôsobilosti príslušníka zboru na vykonávanie štátnej služby doručiť
žalobcovi. Z obsahu administratívneho spisu vyplývalo, že žalobca bol s predmetným posudkom

oboznámený dňa 14. júla 2022 spolu s návrhom na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka
zboru. Rovnako mal ako účastník konania podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. právo nahliadať
do administratívneho spisu, ktorého súčasťou bol daný dokument, a robiť si z neho výpisy, a to nielen
počas konania pred orgánom verejnej správy, ale aj v odvolacom konaní pred žalovaným. Žalobca tiež
nevyužil možnosť konzultácie spojenej s interpretáciou záveru o jeho duševnej spôsobilosti vykonávať

štátnu službu v služobnom pomere v zbore napriek tomu, že bol o tejto možnosti poučený. Práve
počas tejto konzultácie s členmi komisie, ktorá posúdila jeho duševnú spôsobilosť podľa § 14 ods.
1 písm. d/ menovaného zákona sa mohol žalobca oboznámiť s konkrétnymi detailmi jeho duševnej
spôsobilosti, ktorých absenciu žalobca namietal. V závere doplnil, že správny súd sa nemôže vecne
zaoberať okolnosťami, ktoré viedli orgán verejnej správy prvého stupňa k uloženiu povinnosti žalobcovi

podrobiť sa kontrolnému psychologickému vyšetreniu. Podľa § 48 ods. 1 písm. s/ menovaného zákona je
povinnosťou policajta podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému
vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, a to bez ohľadu na
dôvody, ktoré orgán verejnej správy viedli k nariadeniu kontrolného psychologického vyšetrenia, keďže
zákon jeho nariadenie ničím nepodmieňuje a ponecháva ho na uvážení orgánu verejnej správy.

4. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že

rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

7. Konkrétne namietal, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. explicitne požaduje
„posudok služobného klinického psychológa“ s tým, že v tu prejednávanej veci vypracovaný „Záver zkontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru“ nemožno považovať za posudok, tak ako to
predpokladá práve § 192 ods. 1 písm. c/ menovaného zákona. Záver z kontrolného psychologického
vyšetrenia považoval za nepreskúmateľný s tým, že zároveň tento nebol vyhotovený samotným

služobným klinickým psychológom, ale umelo vytvorenou entitou - komisiou, ktorú zákon č. 73/1998
Z.z. nepredpokladá; rovnako nespĺňa náležitosti, ktoré by mal posudok obsahovať. K tak závažnému
právnemu úkonu (rozhodnutiu) zasahujúcemu do osobnej, duševnej integrity žalobcu ako jednotlivca
s neblahými následkami vo vzťahu ku kariére v služobnom pomere je potrebný náležitý kvalifikovaný
odborný a formalizovaný podklad, akým je znalecký posudok klinického psychológa, ktorý má mať určité

minimálne formálne a obsahové náležitosti. Pokiaľ zákonodarca v § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č.
73/1998Z.z.explicitnepoužilslová„posudokklinickéhopsychológa“,maltýmnamysliznaleckýposudok
vyhotovený znalcom z odvetvia klinickej psychológie dospelých. Pokiaľ zákon č. 73/1998 Z.z. v § 192
ods. 1 písm. c/ výslovne neustanovuje, že duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby môže skúmať
komisia, tak potom nepochybne platí, že nemôže. Ďalej namietal absenciu zákonného splnomocnenia
na prijatie Rozkazu č. 21/2020, preukázateľné neoboznámenie sa s novelizáciami príslušného rozkazu,

ktorých súčasťou bolo zriadenie trojčlennej komisie. Dodal, že žalovaný určil členov komisie a žalobca
nemal možnosť nijako ovplyvniť výber posudzovateľov jeho osoby.

8. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesplnenie kritérií pre účely aplikácie § 48
ods. 3 písm. s/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď vo vzťahu k žalobcovi neexistovali konkrétne právne

relevantné skutočnosti, ktoré by umožnili identifikovať konkrétny aspekt zmeny v správaní žalobcu.
Navyše takáto zmena by musela dosahovať určitú mieru intenzity, ktorá by bola objektívne spôsobilá
spochybniť spôsobilosť príslušníka pre výkon štátnej služby a musela by byť riadne odôvodnená.
To v prípade žalobcu nebolo splnené, ktorý si počas svojej dlhoročnej praxe plnil svoje povinnosti
svedomito, v deň, keď naňho zaútočil väzeň, konal v sebaobrane a realizoval tak výkon svojho práva

a zároveň povinnosti použiť donucovacie prostriedky vyplývajúcich zo služobného pomeru. Závery
inšpekčného vyšetrovania incidentu potvrdili, že k žiadnemu pochybeniu zo strany žalobcu nedošlo, z
ktorého dôvodu použitie donucovacích prostriedkov nemohlo byť považované za takú právne relevantnú
skutočnosť, ktorá by predstavovala zmenu v správaní žalobcu pri plnení jeho služobných povinností
a už vôbec nie takou, ktorá by bola spôsobilá spochybniť duševnú spôsobilosť žalobcu pre účely

odôvodnenia nariadenia kontrolného psychologického vyšetrenia. Spôsob, akým bolo odôvodnené
nariadenie psychologického vyšetrenia žalobcu, v kontexte odstupu 6 mesiacov a neprimeraných
hodnotiacich úsudkov nadriadených ohľadom psychického rozpoloženia žalobcu a ojedinelosť tohto
postupu selektívne voči osobe žalobcu považoval za arbitrárny a účelový postup odporujúci ústavným
princípom zákazu zneužitia práva. Ďalej namietal, že správny súd síce v odôvodnení rozsudku

konštatovalkrátkulehotunapredloženiedôkazovavyjadreniesaknávrhunaprepusteniezoslužobného
pomeru, avšak na druhej strane uvádzal, že právo žalobcu na obhajobu nebolo porušené v materiálnom
zmysle, keď tento nevyužil konzultáciu so psychológmi, hoci súdu muselo byť zrejmé, že žalobca
objektívne počas víkendu ani nemohol realizovať takéto konzultácie. Navyše, § 9 ods. 6 Rozkazu č.
21/2020 nadobudlo účinnosť až po tom, čo žalobca bol oboznámený s týmto interným predpisom, a teda

§ 9 ods. 6 menovaného rozkazu nebolo možné v prípade žalobcu aplikovať.

9. V závere namietal postup správneho súdu na nariadenom pojednávaní, a to nielen v dôsledku
spôsobu, akým bol vedený výsluch a ako boli žalobcovi kladené otázky; rovnako poukázal na fakt,
že po krátkej záverečnej porade sudca spravodajca prečítal pripravené odôvodnenie rozsudku, čo

nasvedčovalo tomu, že súd učinil svoje meritórne rozhodnutie ešte pred pojednávaním, teda bez ohľadu
na priebeh pojednávania a argumenty na ňom uvádzané.

10. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že
zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím.

III.

11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 27. mája 2025 stotožniac sa so
závermi, ku ktorým dospel správny súd. Poukázal na osobitné postavenie príslušníkov zboru, na činnosť

ktorých sú kladené vyššie nároky. Mal za to, že vo vzťahu k žalobcovi boli splnené všetky zákonné
podmienky pre postup podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. Duševná spôsobilosť žalobcu
na výkon štátnej služby bola riadne posúdená podľa Rozkazu č. 21/2020 kvalifikovanou komisiou, ktorej
členom bol aj služobný klinický psychológ. K namietanému neoboznámeniu sa s príslušným Rozkazomč. 21/2020 v relevantnom znení uviedol, že v každom ústave v jednotlivých organizačných zložkách
prebieha raz mesačne čítanie rozkazov, s ktorými sú príslušníci zboru a zamestnanci zboru oboznámení
ich nadriadenými. Každý príslušník má prístup k počítaču a ako používateľ informačného systému

dostane e-mailovú notifikáciu o zverejnení interného predpisu. Vo vzťahu k namietaným pochybeniam
počas pojednávania pred správnym súdom uviedol, že pojednávanie prebehlo dôstojne, nerušene,
predsedníčka senátu dala obidvom stranám dostatočný priestor na vyjadrenie vrátane žalobcu, ktorému
kládlazrozumiteľnéotázkysúvisiacesprejednávanouvecou,uistilasa,čiichobsahurozumieavysvetlila
mu, kedy a prečo argumentácia žalobcu nesúvisela s prejednávanou vecou v intenciách súdneho

prieskumu. Uzavrel, že žalobca na svoju obranu uvádzal len domnienky bez dostatočne konkrétneho
a jednoznačného vymedzenia. Napadnuté rozhodnutie považoval za riadne odôvodnené a zákonné.
Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

IV.

12. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 10. júna 2025 na vedomie.

V.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 03.

októbra 2022, Číslo: GR ZVJS-06616/14-2022-4, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998
Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 20.
júla 2022, Číslo: 645 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru
väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď podľa posudku
služobného klinického psychológa bol uznaný za duševne nespôsobilého na výkon štátnej služby.

18. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré súvisia
so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov s tým, že na právne
vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje
tento zákon (§ 1 ods. 1,2).

19. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník
Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru
väzenskej a justičnej stráže.

20. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajtom môže byť štátny občan Slovenskej
republiky starší ako 21 rokov, a ak ide o štátnu službu kadeta, starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne
požiada, a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby.21. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a
podmienky uvedené v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej
nie je ustanovené inak.

22. Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak
podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.

23. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,

musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. (...).

24. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

25. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny

spis žalovaného preukázané, že
- žalobca bol zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii samostatný referent úseku režimovej činnosti
oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Banská Bystrica,
- v bližšie neurčený deň nadriadený požiadal o kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu; príslušná

žiadosť nie je obsahom administratívneho spisu,
[z obsahu spisu vyplýva, že dôvod pre požiadanie o kontrolné psychologické vyšetrenie spočíval v
dôvodnom podozrení, že žalobca dňa 05. januára 2022 použil donucovanie prostriedky ako neprimeranú
reakciu na provokačné správanie obvineného; zároveň ako ďalší dôvod bolo uvedené, že správanie
žalobcu v rámci dopočutia ohľadom použitia donucovacích prostriedkov vykazovalo odchýlky od

štandardného správania, z ktorého dôvodu vzniklo dôvodné podozrenie, že u žalobcu by mohli byť
opätovne spustený nekontrolovateľný mechanizmus skratových reakcií]
- kontrolné psychologické vyšetrenie sa uskutočnilo dňa 08. júla 2022, ktoré žalobca absolvoval,
- dňa 10. júla 2022 bol vypracovaný záver z kontrolného psychologického vyšetrenia so záverom, že
žalobca nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej

stráže,
- dňa 14. júla 2022 bol spracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru,
- k návrhu na prepustenie sa žalobca nevyjadril,
- prvostupňový správny orgán následne personálnym rozkazom z 20. júla 2022, Číslo: 645 prepustil
žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa §

192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď podľa posudku služobného klinického psychológa bol
uznaný za duševne nespôsobilého na výkon štátnej služby,
- dňa 27. septembra 2022 senát poradnej komisie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej
stráže prerokoval žalobcom následne podané odvolanie s odporučením odvolanie zamietnuť a potvrdiť
personálny rozkaz z 20. júla 2022,

- žalovaný následne tu preskúmavaným rozhodnutím z 03. októbra 2022 odvolanie žalobcu zamietol a
potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 20. júla 2022.

26. Najvyšší správny súd v úvode poukazuje na to, že prepustenie policajta zo služobného pomeru je
jedným zo spôsobov skončenia služobného pomeru podľa § 189 zákona č. 73/1998 Z.z. (podľa § 1

ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. sa policajtom rozumie aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže;
pre účely tohto konania bude súd používať jednotný pojem „príslušník“). Má formu jednostranného
právneho úkonu smerujúceho k zániku služobného pomeru. V kontexte na dôvod prepustenia žalobcu
podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. platí pravidlo, že príslušník musí spĺňať podmienku
duševnej spôsobilosti nielen pri prijatí do služobného pomeru (§ 14 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 14a

ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.), ale aj počas celej doby trvania služobného pomeru. Na zistenie, či spĺňa
túto podmienku, je povinný podrobiť sa psychologickému vyšetreniu na zistenie duševnej spôsobilosti
na výkon štátnej služby. Postup pri psychologickom vyšetrení je upravený interným predpisom,
aktuálne Rozkazom č. 21/2020. Riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ zboru môže nariadiť kontrolnépsychologické vyšetrenie príslušníka zboru, u ktorého sa začali prejavovať také zmeny v správaní, ktoré
spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby; žiadosť o vykonanie kontrolného
psychologického vyšetrenia (ktorej náležitosti sú obsiahnuté v prílohe č. 8 rozkazu č. 21/2020) podáva

riaditeľovi ústavu alebo generálnemu riaditeľovi zboru nadriadený príslušníka zboru, u ktorého sa začali
uvedené zmeny prejavovať. Kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru vykoná minimálne
trojčlenná komisia určená generálnym riaditeľom zboru v zložení klinický psychológ nemocnice pre
obvinenýchaodsúdených,klinickýpsychológ-odbornýzástupcaaďalšíšpecialistivodborepsychológia
alebopsychiatria.Zloženiekomisienavrhneklinickýpsychológnemocnicepreobvinenýchaodsúdených

na základe doručených podkladov. Predmetom kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka
zboru je preskúmanie oblastí intelektových, výkonových a osobnostných predpokladov vrátane záujmov
a sebahodnotenia, respektíve identifikácia rizikových faktorov uvedených v prílohe č. 4 pre ďalšiu službu
v zbore [bližšie pozri § 9 ods. 1,2 rozkazu č. 21/2020 v znení rozkazu č. 55/2020, ktorým sa mení a
dopĺňa RGR č. 21/2020 o psychologických činnostiach v Zbore väzenskej a justičnej stráže a ktorý
nadobudol účinnosť od 15. decembra 2020 a ktorý (okrem iného) novelizoval § 9 rozkazu č. 21/2020

vecne upravujúci proces pri kontrolnom psychologickom vyšetrení príslušníka zboru].

27.Najvyššísprávnysúdďalejzdôrazňuje,žekonanievoveciachprepusteniapríslušníkazoslužobného
pomeru je správnym konaním, v rámci ktorého sa rozhoduje o verejných subjektívnych právach a
povinnostiach prepusteného (prepúšťaného) príslušníka. Za takého stavu musia byť splnené základné

procesné požiadavky kladené na správne konanie čo do naplnenia požiadavky, aby bol príslušník
oboznámený so všetkými podkladmi, majúcimi pre rozhodnutie príslušného orgánu zásadný význam.
Len takýto postup príslušníkovi zabezpečí procesný priestor adekvátne reagovať na zásadné okolnosti
tvoriace podklad pre vydanie rozhodnutia. Je teda žiadúce, aby mal príslušník možnosť sa riadne
oboznámiť s podkladmi, z ktorých následne vydané rozhodnutie vychádza a zároveň, aby mal možnosť

sa k týmto podkladom relevantne vyjadriť. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia vo veciach
služobného pomeru týkajúce sa prepustenia zo služobného pomeru sú plne preskúmateľné v správnom
súdnictve na základe správnej žaloby. V tu prejednávanej veci bol žalobca prepustený zo služobného
pomeru z dôvodu, že podľa posudku služobného klinického psychológa nebol duševne spôsobilý na
výkonštátnejslužby(§192ods.1písm.c/zákonač.73/1998Z.z.).Nauvedenézároveňčodoobsahovej

stránky nadväzuje ustanovenie § 194 ods. 1 veta za bodkočiarkou menovaného zákona, v zmysle
ktorého pri prepustení z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o
prepustení uvedie len záver posudku služobného klinického psychológa. Uvedené ustanovenia však aj
s ohľadom na vyššie zmieňované tézy nemôžu predstavovať prekážku pre žalobcu, aby sa nemohol
oboznámiť s kľúčovým podkladom pre rozhodnutie, teda s posudkom vyhotoveným príslušnou komisiou,

respektíve s jeho podstatnou časťou. Posudok komisie je potrebné chápať ako kľúčový podklad pre
rozhodnutie o prepustení príslušníka zo služobného pomeru, čo napokon explicitne vyplýva aj zo
samotného zákonného znenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré výslovne hovorí o
posudku služobného klinického psychológa. Nič na tom nemení ani fakt, že žalobca bol oboznámený so
záverom kontrolného psychologického vyšetrenia, keďže fakticky, tento záver obsahuje výlučne výrok o

tom,žespĺňa,alebonespĺňapodmienkyduševnejspôsobilostinavýkonštátnejslužbyvZboreväzenskej
a justičnej stráže bez uvedenia akýchkoľvek bližších dôvodov, ako k takému záveru príslušná komisia
dospela. Za takého stavu je potom žiadúce, aby príslušník bol s týmto podkladom (prípadne aspoň s
jeho podstatnou časťou) oboznámený, pretože, v opačnom prípade nepozná dôvody, pre ktoré príslušná
komisia dospela k záveru o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby, z ktorého dôvodu je

potom jeho schopnosť namietať nezákonnosť, prípadne spochybniť takto príslušnou komisiou prijaté
závery v podstatnej miere oslabená.

28. Rovnako najvyšší správny súd zastáva názor, že tak žalovaný, ako aj samotný prvostupňový správny
orgán nie sú (a ani nemôžu byť) len akýmisi pasívnymi vykonávateľmi rozhodnutia prijatého príslušnou

komisiou, ktorý len formálne prevezmú komisiou prijaté závery. Je totiž potrebné si uvedomiť, že je to
výlučne nadriadený vybavený personálnou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení
príslušníka zo služobného pomeru. Rovnako bezprostredne nadriadený príslušníka spracúva návrh
na prepustenie zo služobného pomeru a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie
opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť. Z uvedeného je zrejmé, že zodpovednosť

ohľadom prepustenia príslušníka „leží na pleciach“ nadriadeného a nie komisie, ktorá v zmysle
príslušného rozkazu posudzuje výlučne duševnú (ne)spôsobilosť príslušníka. Rovnako je potrebné
zdôrazniť, že je to práve nadriadený, v tomto prípade riaditeľ ústavu (alebo generálny riaditeľ
zboru), ktorý môže nariadiť kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru, u ktorého sa začaliprejavovať také zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon
štátnej služby; žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia podáva riaditeľovi ústavu
alebo generálnemu riaditeľovi zboru nadriadený príslušníka zboru, u ktorého sa začali uvedené zmeny

prejavovať (§ 9 ods. 1 rozkazu 21/2020). V tomto smere možno tiež poukázať na § 9 ods. 2 rozkazu č.
21/2020 v znení rozkazu č. 55/2020, podľa ktorého kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru
vykoná minimálne trojčlenná komisia určená generálnym riaditeľom zboru v zložení klinický psychológ
nemocnice pre obvinených a odsúdených, klinický psychológ - odborný zástupca a ďalší špecialisti
v odbore psychológia alebo psychiatria. Zloženie komisie navrhne klinický psychológ nemocnice pre

obvinených a odsúdených na základe doručených podkladov. Predmetom kontrolného psychologického
vyšetrenia príslušníka zboru je preskúmanie oblastí intelektových, výkonových a osobnostných
predpokladovvrátanezáujmovasebahodnotenia,respektíveidentifikáciarizikovýchfaktorovuvedených
v prílohe č. 4 pre ďalšiu službu v zbore. Podľa tejto prílohy sa prihliada, respektíve sa zohľadňujú znížené
výkonové dispozície v oblastiach intelektovej úrovne (pásmo mentálnej subnormy a nižšie), pozornosti,
krátkodobej vizuálnej pamäti, priestorovej predstavivosti, psychomotorického tempa. Rovnako podľa

tejto prílohy sa v rámci osobnostnej dispozície zohľadňujú faktory ako celková nezrelosť osobnosti, nízka
úroveň racionálnej regulácie správania, emočná labilita, zvýšené predpoklady k agresívnemu správaniu,
nadmernevysokámieraambicióznosti,rizikovésprávanievzáťažovýchsituáciách(impulzivita,úzkostné
reagovanie a pod.), sklony k maladaptívnemu správaniu (hostilita, podozrievavosť, vzťahovačnosť),
problémy v procese socializácie, problémové interpersonálne správanie (konfliktnosť), neprimerané

sebahodnotenie a sebapresadzovanie, akékoľvek prejavy psychoticizmu, zvýšené prejavy neuroticizmu,
prejavy výraznej submisivity, prejavy depresivity, negativizmus, popudlivosť, pohotovosť k verbálnej
agresivite, neochota podriaďovať sa daným normám a zásadám, nízka anticipácia možných dôsledkov
vlastnéhosprávania,výraznéprejavyzávislosti,všeobecnétendencierizikovéhosprávania.Porovnaním
prílohy č. 8 rozkazu č. 21/2020 upravujúcej vzor žiadosti o vykonanie kontrolného psychologického

vyšetrenia príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorú spracúva priamy nadriadený dotknutého
príslušníka a „schvaľuje“ riaditeľ ústavu, a ktorej súčasť tvoria aj v tabuľkovej forme vyplnené položky
týkajúcesai/stručnéhohodnoteniapríslušníkazboru,ii/problémypríslušníkazboruatiežiii/pozorované
zmeny v správaní príslušníka zboru, je zrejmé, že bližším preskúmaním týchto položiek, najmä v
časti „Pozorovanie zmeny v správaní príslušníka zboru“ identifikácia rizikových faktorov uvedených v

prílohe č. 4 v časti „Osobnostné dispozície“ pre ďalšiu službu v zbore sa prekrýva so skutočnosťami
obsiahnutými v príslušnej žiadosti podľa prílohy č. 8 (len príkladmo možno spomenúť hrubosť,
vulgarizmy, dráždivosť, skľúčenosť, depresivita, impulzivita, zvládanie záťažových situácií, agresivita,
podozrievavosť, prípadne otázky týkajúce sa sociálnych vzťahov, čomu v zmysle prílohy č. 4 môže
zodpovedať položka ohľadom problémov v procese socializácie, alebo problémového interpersonálneho

správania).

29. Podľa názoru súdu potom takýto podklad môže podliehať kontrole zo strany správneho orgánu v
priebehu správneho konania a následne, v ďalšej fáze aj prieskumu v procese súdneho preskúmania
zákonnosti rozhodnutia vydaného na základe takéhoto podkladu, napríklad z hľadiska jeho vád,

nedostatku opory v administratívnych spisoch, rozporu so spismi, alebo tiež z hľadiska vád konania
v priebehu zisťovania skutkového stavu. Podporne možno na tomto mieste tiež odkázať na rozsudok
najvyššieho správneho súdu z 26. apríla 2023, sp. zn. 7Ssk/14/2022, podľa ktorého cit.: „ (...) Z 192 ods.
1 písm. c/ z. č. 73/1998 Z.z. nesporne vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie je posudok služobného
klinického psychológa, avšak v súlade s ustanovením § 233 ods. 2 predmetného zákona je povinnosťou

správneho orgánu rešpektovať základného zásady správneho konania, medzi ktoré tiež patrí zásada
materiálnej pravdy. Konanie vo veciach služobného pomeru je upravené v dvanástej časti cit. zákona.
Z ustanovení zákona vyplýva povinnosť pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav
veci, a to najmä v prípade, keď dochádza k takému závažnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu,
ako je to pri prepustení policajta zo služobného pomeru. Je tiež nepochybné, že odborný posudok

predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho orgánu. Pokiaľ dôjde v
rámci dokazovania k spochybneniu odborných záverov takého dôkazu, je povinnosťou správneho
orgánu, aby tieto pochybnosti vyvrátil zákonnými prostriedkami.“ V tomto smere uvedenú situáciu
možno porovnať napríklad so súdnym prieskumom vo veciach sociálnych, kedy kľúčový podklad pre
vydanie rozhodnutia v niektorých prípadoch predstavuje lekársky posudok/lekárska správa, pričom tak

správny orgán, ako aj samotný správny súd si nemôžu pre nedostatok vlastných odborných znalostí
a skúseností urobiť úsudok sami o záveroch plynúcich z týchto lekárskych posudkov/správ. Avšak, i
s ohľadom na tento fakt, takýto podklad (lekársky posudok/lekársku správu) je potrebné hodnotiť ako
každý iný dôkaz a iba taký posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti a presvedčivosti môže predstavovaťrozhodujúci dôkaz v kontexte na posudzovanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré z tohto posudku vychádza.
Konkrétne a príkladmo možno spomenúť súdny prieskum rozhodnutí Sociálnej poisťovne vo veciach
invalidných dôchodkov, kedy primárna otázka ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na

to nadväzujúceho ustanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
prináleží výlučne posudkovému lekárovi sociálnej poisťovne, čo však nebráni prieskumu takéhoto
(odborného) podkladu z hľadiska jeho presvedčivosti a úplnosti (pozri napríklad rozsudok najvyššieho
správneho súdu z 29. mája 2025, sp. zn. 6Ssk/10/2025, prípadne rozsudok z 10. mája 2023, sp. zn.
6Ssk/84/2022 vecne týkajúci sa vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

30. Nemožno sa tiež stotožniť so záverom správneho súdu, že žalobca bol s posudkom oboznámený
dňa 14. júla 2022. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa dňa 14. júla 2022 oboznámil s návrhom na
jeho prepustenie zo služobného pomeru a tiež so záverom z kontrolného psychologického vyšetrenia. Je

potrebné rozlišovať (psychologický) posudok a záver zo psychologického vyšetrenia príslušníka zboru,
ktorého náležitosti sú obsiahnuté v prílohe č. 10 rozkazu č. 21/2020. Samotný zákon č. 73/1998 Z.z.
rozlišuje medzi posudkom (§ 192 ods. 1 písm. c/) a záverom posudku (§ 194 ods. 1), a teda nemožno im
priznať rovnaký účel a význam, keďže v opačnom prípade by bol použitý iba jeden z nich, čo napokon
zodpovedá aj princípom tvorby právnych predpisov (bližšie pozri § 3 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe

právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vzneníneskoršíchpredpisov).Napokonposudokazáverposudkurozlišujesamotnýrozkazč.21/2020v
znení rozkazu č. 55/2020 v § 9 ods. 5 a tiež samotná komisia v e-mailovom podaní z 23. septembra 2022
založenom v administratívnom spise žalovaného. Na druhej strane, pokiaľ žalobca namietal, že zákon
počíta výlučne so služobným klinickým psychológom a nie s trojčlennou komisiou, ktorá posudzovala

jeho duševnú (ne)spôsobilosť na výkon štátnej služby, najvyšší správny súd tejto námietke nepriznal
relevanciu, keď z § 9 ods. 2 rozkazu č. 21/2020 v znení rozkazu č. 55/2020 vyplýva, že obligatórnou
personálnou súčasťou tejto komisie je aj klinický psychológ.

31. Odhliadnuc od dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, ktoré súd považuje

za nosné a zakladajúce dôvod na zmenu rozsudku správneho súdu a zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovanému,najvyššísprávnysúdďalejodkazujena§9ods.1rozkazuč.21/2020,podľaktoréhoriaditeľ
ústavu alebo generálny riaditeľ zboru môže nariadiť kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka
zboru, u ktorého sa začali prejavovať také zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť
a spôsobilosť pre výkon štátnej služby; žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia

podáva riaditeľovi ústavu alebo generálnemu riaditeľovi zboru nadriadený príslušníka zboru, u ktorého
sa začali uvedené zmeny prejavovať. Z uvedeného je zrejmé, že pôjde o zmeny zásadné, ktoré sú
nezlučiteľné s výkonom štátnej služby. Za týmto účelom rozkaz č. 21/2020 v prílohe č. 8 upravuje vzor
žiadosti o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka Zboru väzenskej a justičnej
stráže, ktorú spracúva priamy nadriadený dotknutého príslušníka a „schvaľuje“ riaditeľ ústavu, a ktorej

súčasť tvoria aj v tabuľkovej forme vyplnené položky týkajúce sa i/ stručného hodnotenia príslušníka
zboru, ii/ problémy príslušníka zboru a tiež iii/ pozorované zmeny v správaní príslušníka zboru, ktoré sa
ďalej (vnútorne) členia na položky výkonovej dispozície (únava, malátnosť a podobne), reči/vyjadrovania
(obsah, forma, hrubosť, vulgarizmy), emocionality (náladovosť, precitlivelosť, dráždivosť, skľúčenosť,
depresivitaainé),osobnosti(rozumovásebakontrola,impulzivita,ovplyvniteľnosť,zvládaniezáťažových

situácií, spoľahlivosť, zodpovednosť, agresivita, podozrievavosť, suicidálne tendencie), sociálnych
vzťahov (družnosť, spoločenskosť, vzťahy s kolegami, postavenie v kolektíve, vystupovanie a konanie
na verejnosti a iné).

32. V závere, hoci to žalobca v kasačnej sťažnosti nenamietal, považuje najvyšší správny súd za

potrebné sa vyjadriť aj k spomínanej povinnosti mlčanlivosti plynúcej z § 3 zákona č. 199/1994 Z.z., keď
táto skutočnosť súvisí s námietkou žalobcu, že tento nebol oboznámený s posudkom tvoriacim podklad
pre vydanie rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru. V súvislosti s odkazom na povinnosť
mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa služobný klinický psychológ (respektíve komisia) dozvedel
v súvislosti so psychologickou činnosťou so žalobcom a plynúcu z vtedy platného a účinného zákona

č. 199/1994 Z.z. [zrušený zákonom č. 242/2025 Z.z. o psychologickej činnosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinným od 26. septembra 2025 (s výnimkou článku
I až III., body 4 až 10 v článku IV, článku V a VI, ktoré nadobudli účinnosť 01. októbra 2025; pozn. súdu]
najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 3 ods. 2 zákona č. 199/1994 Z.z. povinnosti mlčanlivosti môžezbaviť psychológa len klient alebo jeho zákonný zástupca. Ak by to malo byť na škodu klienta, psychológ
dodrží princíp mlčanlivosti aj napriek súhlasu na jeho porušenie. Z obsahu administratívneho spisu, ako
aj z jednotlivých vyjadrení účastníkov konania nie je zrejmé, či žalobca postupoval takýmto spôsobom

a „psychológa“ zbavil mlčanlivosti, prípadne, či bol vôbec s takouto možnosťou oboznámený. Rovnako
nie je zrejmé, či aj s ohľadom na účel, ktorý plní práve povinnosť mlčanlivosti chrániaca dotknutú osobu
pred možným či už únikom, alebo zneužitím dôverne získaných informácií, je možné odkazovať na túto
povinnosť aj vo vzťahu k samotnej posudzovanej osobe, ktorá sa domáha sprístupnenia dôverných
informácií o svojej osobe za účelom ďalšieho postupu, predovšetkým riadnej a efektívnej ochrany svojich

subjektívnych práv, prípadne právom chránených záujmov zvlášť v personálnom konaní vyústiaceho do
prepustenia žalobcu zo služobného pomeru.

33.Vzhľadomnauvedenédôvodynajvyššísprávnysúdvyužijúcpritom(ajvzhľadomnazásadurýchlosti
a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho
súdurozsudoksprávnehosúdupostupompodľa§462ods.2SSPzmeniltak,žerozhodnutiežalovaného

z 03. októbra 2022, Číslo: GR ZVJS-06616/14-2022-4 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

VI.

34. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods.

1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na
náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.