Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 12C/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203498
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624203498.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. X/X, D., právne zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners
s.r.o., IČO: 50 120 000, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, proti žalovaným: 1/ E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H. G. – C. G., právne zastúpená: JUDr. JURKOVEC
ADVOKAT DK, s.r.o., IČO: 36 832 103, so sídlom v Dolnom Kubíne, M. R. Štefánika 1822, a 2/ Slovenský
pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u je, že do dedičstva po poručiteľovi I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy

bytom D. XXX, patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica k celku k nehnuteľnostiam, a to pozemkom
parcely registra „C“ parcelné číslo 2315 – záhrada o výmere 6 m2, parcelné číslo 2319 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 328 m2, parcelné číslo 2320 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67
m2, parcelné číslo 2325 – záhrada o výmere 43 m2, parcelné číslo 2328 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 108 m2, zapísaných na LV XXXX, vedeným Okresným úradom Ružomberok, katastrálny
odbor, pre katastrálne územie D., obec D., okres Ružomberok.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.09.2024, doplnenou podaním zo dňa 04.10.2024, sa žalobkyňa
domáhala voči žalovaným 1/, 2/ a pôvodne žalovaným 3/ - I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom D. XXX a 4/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX
určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ica k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,
k. ú. D., a to Parcely registra „C“ parcelné číslo 2315 – záhrada vo výmere 6 m2, parcelné číslo 2319
– zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 328 m2, parcelné číslo 2320 – zastavaná plocha a nádvorie

vo výmere 67 m2, parcelné číslo 2325 – záhrada vo výmere 43 m2 a parcelné číslo 2328 – zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 108 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“), patria do dedičstva po poručiteľovi I.
J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX.

2. V žalobe uviedla, že je aktívne legitimovaná na podanie žaloby, keďže Okresný súd Ružomberok
potvrdil okruh dedičov po neb. poručiteľovi I. J.. Poručiteľ bol podielovým spoluvlastníkom
v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1-ica k celku predmetných nehnuteľností. Dňa 01.02.2023

došlo k stotožneniu poručiteľa ako neznámeho vlastníka, čo bolo oznámené katastru Ružomberok
oznámením číslo 555/2022. Týmto zápisom bola vymazaná správa SPF pri I. J. ako neznámom
vlastníkovi nielen na sporných nehnuteľnostiach, ale aj na LV č. XXXX. Dňa 27.09.2023, po
siedmych mesiacoch od výmazu správcu, žalovaná 1/ uzatvorila Dohodu o zrušení a vyporiadanípodielového spoluvlastníctva so žalovaným 2/ ako správcom po neznámom vlastníkovi. Predmetom
bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporných nehnuteľností. Vklad bol povolený
dňa 09.02.2024 pod V 155/2024. Na základe dohody sa žalovaná 1/ stala výlučnou vlastníčkou

predmetných nehnuteľností, ktoré tvorili a tvoria spoločný dvor aj s rodinným domom súpisného čísla
XXX a jeho príslušenstvom (humno a dreváreň), ktoré pred zavkladovaním patrili v spoluvlastníckom
podiely 1-ica nebohému I., čím mal zabezpečený prístup k uvedeným nehnuteľnostiam. Žalovaný
2/ listom zo dňa 24.10.2023, doručeným katastru dňa 24.10.2023, požiadal o opätovné zapísanie
ako správcu za I. k sporným nehnuteľnostiam napriek tomu, že už bol zidentifikovaný a správa

bola od 01.02.2023 zrušená. Svoje opätovné zapísanie správy oprel o stanovisko Úradu geodézie
a kartografie SR č. LPO/2022/000606-13/Le z 08.02.2022 kde sa okrem iného uvádza, že transformácia
neznámehovlastníkanaznámehobezpredloženiaprávoplatnéhodedičskéhorozhodnutianiejemožná.
S uvedeným názorom žalobkyňa nesúhlasí, nakoľko ide o popretie zákonných princípov dedičského
konania, a to, že dedičstvo prechádza smrťou poručiteľa na dedičov a nie až právoplatným rozhodnutím.
Rozhodnutie o dedičstve má len deklaratórny účinok. Stanovisko si samo o sebe odporuje, keď na jednej

strane tvrdí, že až do právoplatného vydania dedičského rozhodnutia spravuje majetok po neznámom
vlastníkovi, no na strane druhej tvrdí, že majetok prechádza na dedičov smrťou poručiteľa. Teda po
stotožnení I. už mali nastúpiť ako správcovia jeho majetku dedičia. Jedná sa o popretie skutočností
uvádzaných v stanovisku, že pri stotožnenom pôvodne neznámom vlastníkovi neexistuje osoba, ktorá
spravuje majetok takejto osoby, pretože akonáhle je osoba stotožnená a teda odpadáva ex lege dôvod

správy majetku neznámeho vlastníka, je vysoká pravdepodobnosť, že po takto stotožnenom neznámom
vlastníkovi existujú dedičia. Žalobkyňa ako dedič vykonala stotožnenie svojho otca I. a jeho majetku,
konkrétne sporných nehnuteľností dávno pred podpisom dohody, a to 01.02.2023. Žalovaná 1/ veľmi
dobre vedela komu spoluvlastnícky podiel patril a žalovaný 2/ pri skúmaní na katastri zistil, kto vykonal
toto stotožnenie. Keďže uvedené si nezisťovala, vystavila sa riziku straty vlastníckeho práva. Citovaná

časť stanoviska je v rozpore s rozhodovacou praxou súdov, keďže žiadne súdne rozhodnutie neviaže
zmenu neznámeho vlastníka na stotožneného na právoplatnosť rozhodnutia o dedičstva, ale správa
zaniká v momente stotožnenia neznámeho vlastníka, nakoľko sa stráca dôvod zákonného vedenia SPF
ako správcu majetku. Poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 z 15.04.2019, v ktorom sa
nikde nespomína, resp. neviaže zmena neznámeho vlastníka na známeho až na základe právoplatného

rozhodnutia o dedičstve. Konanie žalovanej 1/ v súčinnosti so žalovaným 2/ považuje za špekulatívne
a nezákonné a nemalo by požívať právnu ani súdnu ochranu. Žalovaný 2/ bol opätovne zapísaný ako
správcaprotizákonneaúčelovo.Akosprávcasaopätovnenezapísalžalovaný2/naLVXXXX.Vedomosť
žalovanej 1/ o tom, s kým má komunikovať o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva považuje za
špekulatívne, nakoľko vedela, že žalobkyňa nebude súhlasiť so zrušením podielového spoluvlastníctva

práve z dôvodu, aby mala zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaný 2/ nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, pretože zrušením podielového spoluvlastníctva sa vytvoril skutkový stav,
že žalobkyňa alebo ďalší vlastníci sa nebudú vedieť dostať do rodinného domu a jeho príslušenstva
v prípade, ak jej v tom bude brániť žalovaná 1/. Týmto vystavil dedičov riziku a sporu v budúcnosti.
Žalovaný2/nepostupovalvsúladesochranouzáujmuI.ajehoprávnychnástupcov,keďpreviedolpodiel

na spoločnom pozemku, ktorý vedie k rodinnému domu. Tým boli poškodení aj dedičia, ktorí v spore
neboli pasívni, čo potvrdzuje aj podanie návrhu na prededenie novoobjaveného majetku po I. v konaní
vedenom na súde pod sp. zn. 22D/198/2024, ktorého súčasťou mali byť aj sporné nehnuteľnosti.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

3. Uznesením zo dňa 25.09.2024, č. k. 12C/78/2024-51, právoplatným dňa 26.10.2024, súd konanie
voči pôvodne žalovaným 3/ a 4/ zastavil. Vo vzťahu k nim nepriznal stranám nárok na náhradu trov
konania. Zastavenie konania odôvodnil tým, že bolo preukázané, že pôvodne žalovaní 3/ a 4/ zomreli
pred začatím konania, čím stratili procesnú subjektivitu ešte pred podaním žaloby.

4.Podanímzodňa12.11.2024sažalovaný2/vyjadrilkpodanejžalobe.Uviedol,ževzmysleustanovenia
§ 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. vo veciach pozemkov, v ktorých vlastník nie je známy a za
štát koná zo zákona pred súdom SPF. Poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobkyne, nakoľko na strane žalobcov musia vystupovať všetci dedičia po poručiteľovi. Správa SPF je
daná, aj keď samotný zápis správy na príslušnom liste vlastníctva absentuje, keďže právo a povinnosť

zastupovať nezistených, resp. neznámych vlastníkov vyplýva priamo zo zákona. V uvedenej veci síce
došlo k doplneniu údajov o osobe I. J., avšak nedošlo k takej kvalitatívnej zmene, ktorá by mala charakter
zmeny statusu nezisteného vlastníka na vlastníka zisteného, t.j. vybaveného právnou subjektivitou. K
výmazu zo správy SPF v danej veci dôjsť nemalo a stalo sa tak z neznámych dôvodov. Na základeuvedeného SPF požiadal o zápis správy listom zo dňa 24.10.2023, ktorý sa primárne opiera o stanovisko
Úradu geodézie, kartografie a katastra. Doplnenie dátumu úmrtia v liste vlastníctva samo o sebe
neznamená, že dedičia využijú postup v zmysle § 211 Civilného mimosporového poriadku a nebudú

v tomto ohľade naďalej aktívni. Žalobkyňa požiadala príslušný súd o otvorenie dedičského konania na
novoobjavený majetok po poručiteľovi viac ako rok po tom, ako bolo žalobkyni oznámené stotožnenie I.
J.. Poukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., v zmysle ktorého oprávnenia fondu
k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 písm. b/ a c/ ustanovené v § 17 a 18 zanikajú doručením výpisu
z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Odmietol tvrdenie, že

konal protizákonne a účelovo, nakoľko v prípade, že by so žalovanou 1/ nepristúpil k dohode, vystavil by
sa riziku súdneho sporu, keďže inštitút podielového spoluvlastníctva je založený na zásade, že nikoho
nemožno nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve. Navrhol žalobu zamietnuť.

5. Podaním zo dňa 21.11.2024 sa žalovaná 1/ vyjadrila k podanej žalobe. Uviedla, že žalobu odmieta
v celom rozsahu. Spoluvlastnícky podiel nadobudla dobromyseľne, riadne a v súlade so zákonom.

Žiadosť o uzatvorenie dohody podala už dňa 29.07.2019 a žalovanému 2/ bola doručená dňa
05.08.2019. V čase podania žiadosti bol ako správca pozemkov žalovaný 2/, t.j. jediná kompetentná
osoba, s ktorou mohla rokovať. Následne v marci 2020 zaslal žalovaný 2/ vyjadrenie zo dňa 06.03.2020,
ktorým potvrdil zaevidovanie žiadosti. V apríli 2022 jej zaslal oznámenie ceny pozemkov zo dňa
25.04.2022, pričom s cenou vyjadrila súhlas. V septembri 2022 žalovaný 2/ zaslal žalovanej 1/ na podpis

Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalovaná 1/ dňa 26.09.2022 podpísanú
dohodu zaslala žalovanému 2/. Je zrejmé, že žalovaná 1/ v celom procese stále komunikovala a dohodu
uzatvorila s oprávnenou osobou žalovaným 2/ ako riadne zapísaným správcom ako v čase podania
žiadosti, tak aj v čase podpisu a zaslania dohody. V čase povoľovania vkladu bol ako správca zapísaný
žalovaný 2/. Ak by mala žalobkyňa za to, že Okresný úrad Ružomberok pochybil a nezákonne zapísal

žalovaného 2/ ako správcu pozemkov, mala sa domáhať nápravy v režime správneho súdnictva a podať
správnu žalobu voči rozhodnutiu/opatreniu Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor. Bez toho,
aby bolo zrušené rozhodnutie/opatrenie Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor o zápise
žalovaného 2/ ako správcu, je domáhanie sa určenia vlastníckeho práva bezpredmetné. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobkyňa nie je oprávnená domáhať sa určenia vlastníckeho práva, ale je oprávnená

domáhať sa v zmysle ustanovenia § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z.z. iba náhrady, ktorú žalovaný 2/
prijal od žalovanej 1/. Navrhol žalobu zamietnuť.

6. Podaním zo dňa 06.12.2024 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej 1/. Uviedla, že fond
môže podľa § 18 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. previesť vlastníctvo k pozemkom len v prípadoch

ustanovených zákonom. Tieto prípady sú uvedené v § 19 ods. 3, pod ktorý nespadá ani jeden uvedený
dôvod na uzatvorenie predmetnej dohody. Žalovaný 2/ uzatvoril dohodu v rozpore s ustanovením § 19
ods. 3 písm. f/ citovaného zákona. Citoval uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/31/2018, kde sa uvádza,
že rozsah oprávnenia SPF konať v prípade pozemkov s neznámym vlastníkom je potrebné vykladať
s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým nepochybne je spravodlivé usporiadanie pozemkového

vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom pozemkov. Kde bola
ochrana vlastníckeho práva neznámeho vlastníka v čase uzatvárania dohody, a to najmä s cieľom
zabezpečenia nevyhnutného prístupu. Nebolo zriadené ani vecné bremeno pre neznámeho vlastníka,
resp. jeho právnych nástupcov. Je evidentné, že SPF ako správca zanedbal svoju zákonnú povinnosť
tým, že nehľadel a neochraňoval záujmy I. ako nezisteného a neznámeho vlastníka v čase uzatvárania

dohody, čo bolo viac ako sedem mesiacov po jeho stotožnení. Preto považuje dohodu za neplatnú, lebo
bola uzavretá v rozpore so zákonom č. 180/1995 Z.z.

7. Podaním zo dňa 06.12.2024 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného 2/. Uviedla, že ako
jediná žijúca dedička má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalovaný 2/ neuviedol kto

by mal chýbať na strane žalobcu, ale len stroho konštatuje, že na strane žalobcu nevystupujú všetci
aktívne vecne legitimovaní. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože po I. je jasný okruh dedičov. Jediným
žijúcim dedičom je výlučne žalobkyňa. Žalobkyňa riadne zidentifikovala neznámeho vlastníka nielen
dátumami narodenia a úmrtia, ale aj bytom, čiže išlo o riadne a úplné zidentifikovanú fyzickú osobu.
Správa majetku teda zaniká po zidentifikovaní neznámeho vlastníka. Pripustením opačného výkladu by

došlo k nezákonnému rozšíreniu zákonných ustanovení upravujúcich správu SPF. Zákon č. 180/1995
Z.z. nestanovuje ani náležitosti stotožnenia neznámej či nezistenej osoby. K stotožneniu nezisteného
vlastníka došlo aj pri nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXX, no toto stotožnenie už žalovaný 2/ nijak
nerozporoval. Tvrdenia, že dedičia využijú alebo nevyužijú svoje právo na prededenie novoobjavenéhomajetku, sú v tomto smere nepodstatné a nedôvodné. Žalovaná 1/ mohla a mala podať žalobu
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak nechcela čakať na prededenie majetku a mohla jednať
v tom čase so známymi dedičmi. K podpísaniu dohody došlo žalovaným 2/ po vyše 7 mesiacoch od

stotožnenia. K podpisu dohody žalovaným 2/ nemalo dôjsť. Žalovaná 1/ mala zabezpečený nevyhnutný
prístup k nehnuteľnostiam tým, že mala na pozemkoch evidovaných na LV XXXX spoluvlastnícky podiel
v 1-ici. Uzatvorením dohody sa I. a teda žalobkyňa, resp. ďalší právny nástupca, nebude mať ako
dostať k stavbám a pozemkom. Dohoda bola podpísaná v rozpore so zákonom a nenaplnila žiaden účel
uvedený v zákone. Bola evidentne porušením povinností SPF pri jeho správe. Zo žiadosti žalovanej 1/

nevyplýval žiadny vážny dôvod a nevyhnutnosť pre uzatvorenie dohody. Žalovaný 2/ uzatvoril dohodu
bez akéhokoľvek posudzovania ďalších vplyvov.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 18.03.2025 zotrval na podanej žalobe. Pri uzatváraní
dohody bol porušený zákon. Cit. § 20 odkazuje na § 17 a § 18, z ktorých vyplýva zákonná povinnosť
pre SPF hájiť práva nielen žijúcich vlastníkov, ale taktiež práva nežijúcich a nezistených vlastníkov

pod správou SPF. Uzavretou dohodou došlo k porušeniu tejto povinnosti. Pred opätovným zápisom
správy do katastra nehnuteľností malo SPF postupovať tak, že dohodu neuzavrie a odkáže žalovaného
1/ na súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde by následne mohlo
prebehnúť dedičské konanie a prededenie predmetného spoluvlastníckeho podielu. Ak žalovaná 1/
nevedela a nemala možnosť konať, uviedol, že nešlo o prvé dedičské konanie, ale následné. Aktívnejším

prístupom by sa žalovaná 1/ prepracovala k okruhu dedičov. Zákon neupravuje expressis verbis, kedy
vzniká, kedy zaniká, kedy sa zapisuje správa. Zákonodarca správu zaviedol z dôvodu spravodlivého
usporiadania, nakladania, teda usporiadania práv a povinností k pozemkom po nezistených, resp.
neznámych vlastníkoch a ako bolo povedané, resp. ako sa v praxi uplatňuje, správa SPF vzniká ex
lege a taktiež zaniká ex lege, preto § 20 je jeden z možných dôvodov, kedy sa ruší, resp. môže zrušiť

správa SPF zo zákona, ale ďalším neopomenuteľným dôvodom je aj to, keď sa zidentifikuje nezistená,
resp. neznáma osoba. Žaloba bola podaná s cieľom ochrany práv a s cieľom zabezpečenia si prístupu
k svojim nehnuteľnostiam. Bola porušená povinnosť pri správe SPF s tým, že bola uzatvorená dohoda
bez skúmania ďalšieho prístupu, či už právnym predchodcom žalobkyne alebo žalobkyňou samotnou.
Opätovný zápis a interné usmernenie považuje v celom rozsahu za nezákonné, je v rozpore s ústavnou

rozhodovacou praxou. Po stotožnení I. J. SPF malo ukončiť proces uzatvorenia dohody. Takýto postup
je obchádzajúci zákon a dedičské konanie, lebo takýmto spôsobom nie sú chránené práva oprávnených
dedičov po stotožnenom, resp. už zistenom vlastníkovi.

9. Právny zástupca žalovanej 1/ na pojednávaní dňa 18.03.2025 zotrval na písomných podaniach.

Žalovaná 1/ nadobudla spoluvlastnícky podiel zákonným spôsobom a uzavrela zmluvu s oprávnenou
osobou. Tvrdenia, že žalovaná 1/ mala z vlastnej iniciatívy iniciovať dedičské konania, mala z vlastnej
iniciatívy zisťovať, kto je vlastne I. J. (H. 1), kto sú jeho dedičia, potom mala čakať, kým skončí
dedičské konanie po tomto neznámom vlastníkovi a potom, ak vôbec by niekedy skončili tie dedičské
konania, mala takúto dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzatvoriť s dedičmi.

Dedičské konania po I. J. v tomto prípade neznámom alebo nezistenom vlastníkovi do dnešného dňa
neprebehlo. Na LV nie sú zapísaní noví vlastníci. SPF uzatvoril predmetnú dohodu vyslovene a v súlade
s ustanoveniami zákona č. 180/1995 Z.z. Dokým nedôjde k transformácii neznámeho vlastníka na
známeho bez predloženia platného dedičského rozhodnutia, tak takáto transformácia nie je možná.
Uvedenú právnu rovinu potvrdzujú aj viaceré rozhodnutia NS SR. Predmetom tohto konania a ani

žalobným dôvodom nebolo, že žalobkyňa nemá prístup. Uvedená skutočnosť ani nebola predmetom
dokazovania. Na v konaní predložených LV je stále zapísaný neznámy vlastník I. J. (H. 1). Argumentácia
ohľadne určitého nedefinovaného a nešpecifikovaného prístupu je bezpredmetná. Navrhol žalobu
zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.

10. Žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 18.03.2025 zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Samotný zápis
údajov na liste vlastníctva neznamená stotožnenie nezisteného vlastníka. Je to stále nezistený vlastník,
kým jeho spoluvlastnícky podiel nie je prededený a takýto právny názor zastávajú aj iné súdy na
Slovensku. Trovy konania si neuplatňujú.

11. Rozsudkom zo dňa 18.03.2025, č.k. 12C/78/2024-138, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že skutočnosť, že v čase podpisu dohody správcom bol na LV
doplnený údaj o úmrtí a bydlisku neznámeho vlastníka neznamená, že došlo k zániku správy žalovaného
2/. V zmysle ust. § 20 ods. 1 citovaného zákona oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods.1 písm. b/ a c/, t.j. vrátane pozemkov s nezistenými vlastníkmi ustanovené v § 17 a § 18 vrátane práva
previesť vlastníctvo k pozemkom zanikajú až doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník
preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Žalovaný 2/ ako správca bol oprávnený uzatvoriť dohodu

v zmysle ust. § 19 ods. 6 Zákona. Ustanovenia § 19 ods. 3 Zákona, na ktoré poukazovala žalobkyňa,
sú len ďalšími z prípadov ustanovených zákonom, pre ktoré môže dôjsť k prevodu vlastníctva. Zákon
jasne a zrozumiteľne definuje, kedy dochádza k zániku oprávnenia žalovaného 2/. K naplneniu zákonom
požadovaných podmienok však nedošlo. Iniciatívu ohľadne prejednania dedičstva po poručiteľovi mala
prevziať v prvom rade žalobkyňa. Súd bol toho názoru, že postup žalovaných 1/ a 2/ pri uzatváraní

dohody bol v medziach zákona a špecifiká prejednávanej veci nevybočili do takej miery, že by súd
považoval uzatvorenú dohodu za neplatnú.

12. Na základe žalobkyňou podaného odvolania Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 17.09.2025,
č.k. 7Co/93/2025-189, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že žalovaný 2/ zrejme zastupoval nezistených právnych nástupcov

po poručiteľovi. V zmysle ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou
poručiteľa. Nemožno ale opomenúť skutočnosť, že právna úprava dedičského práva sa riadi princípom
ingerencie, resp. účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o
dedičstve možno začať i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo
prejednané v rámci zákonom upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní musí byť tiež

prejednaný majetok, ktorý v pôvodnom dedičskom konaní nebol známy alebo zistený. Slovenský
pozemkový fond zastupuje neznámych vlastníkov, ako aj nezistených vlastníkov. V zmysle § 19 ods. 6
zák. č. 180/1995 Z.z. je oprávnený sa dohodnúť na zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom
vyporiadaní. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je však nutné posudzovať zároveň
aj ako scudzenie pozemku, nakladanie s ním, preto bol SPF povinný postupovať aj v zmysle § 19 ods.

3 citovaného zákona a skúmať splnenie podmienok na takéto scudzenie pozemku. Vlastnícke právo
je neodňateľné a nepremlčateľné, garantované Ústavou SR. Vychádzajúc aj z vyššie konštatovaného,
že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a vedomosti SPF (vyplývajúcej z LV), že poručiteľ je
nebohý, ako zástupca mal konať s odbornou starostlivosťou a v záujme zastupovaného, bolo jeho
povinnosťou zisťovať, či po ňom zostali dedičia – právni nástupcovia, prípadne podať podnet na

dodatočné prejednanie dedičstva po ňom o novobjavenom majetku. Súd prvej inštancie sa uvedeným
vôbec nezaoberal a ani z tvrdení žalovaného 2/ tieto skutočnosti nevyplývajú. Žalovaný 2/ ako zástupca
neznámeho/nezisteného vlastníka mal konať v jeho záujme a tiež postupovať pri uzatváraní dohody
v zmysle § 19 ods. 3 zák.č. 180/1995 Z.z., ktoré upravuje, kedy môže fond alebo správca previesť
vlastníctvo k pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b/ a c/ , pričom pod písm. f/ upravuje prevod

vlastníctva, ak dôvodom je usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami, ako
sú stavby uvedené v písmenách c/ až e/, a zabezpečenie nevyhnutného prístupu k ním vrátane
priľahlého pozemku, ktorý svojím umiestnením a využitím tvorí s inou stavbou funkčný celok a je
dlhodobo užívaný vlastníkom inej stavby. Žalobkyňa od začiatku tvrdí, že predmetné ustanovenie
nebolo pri dohode rešpektované, keď už pôvodný vlastník, ktorého rovnako zastupoval SPF, mal cez

uvedený pozemok zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu a hospodárskym
budovaným zapísaných na LV XXXX, ku ktorým si SPF nedalo zapísať dodatočne správu. Aj v tejto
časti nie je zrejmé a nevyplýva to ani z vyjadrenia žalovaného 2/, či sa vo vzťahu k tomu správal s
odbornou starostlivosťou v prospech subjektu, ktorého zastupoval a odkaz súdom prvej inštancie, že
prístup k týmto nehnuteľnostiam je možné zabezpečiť zriadením vecného bremena, je podľa názoru

odvolacieho súdu obmedzujúce vlastníka, ktorý má zabezpečený prístup k stavbám po pozemku,
ktorý je v jeho vlastníctve (prípadne v podielovom spoluvlastníctve). V zmysle § 142 ods. 2 OZ z
dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Teda ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo, ak nie je možná reálna deľba nehnuteľnosti.

Aj citované ustanovenia hovoria o výnimke nezrušenia a nevyporiadania podielového spoluvlastníctva
v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa ak nie je možná reálne deľba, čo môžu byť aj ak
okolnosti v zabezpečení prístup k stavbám a zároveň o zriadení vecného bremena, ale iba v prípade, že
dôjde k reálnej deľbe podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie
uvedeného, nezaoberal sa tým či pri uzatváraní dohody žalovaný 2/ zisťoval dedičov, podal podnet

na dodatočné dedičské konanie, či konal s odbornou starostlivosťou v záujme zastúpeného, či sporná
nehnuteľnosť slúžila ako prístup k jeho stavbám, či bolo možné reálne rozdelenie, v opačnom prípade,
či nie je dôvod na neuzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, práve z
dôvodu,žetietoslúžiaakoprístupovácesta.Priuzatváranídohodybolopovinnosťoužalovaného2/zistiťvšetky skutočnosti týkajúce sa k spornej nehnuteľnosti, na aký účel slúžili zastupovanému vlastníkovi,
a konať v jeho záujme.

13. Podaním zo dňa 10.11.2025 sa žalovaná 1/ vyjadrila k veci. Uviedla, že ku všetkým nehnuteľnostiam
zapísaným na LV XXXX, k.ú. D. je zabezpečený prístup z verejných komunikácií zo severnej aj z južnej
strany.Prístupnajednotlivépozemkyjezároveňzabezpečenýzpredchádzajúcehopozemku.Vprípade,
ak bude prístup sporný, navrhla obhliadku na mieste samom.

14. Podaním zo dňa 10.11.2025 sa žalobkyňa vyjadrila k veci. Navrhla, aby žalovaný 2/ predložil
podklady, ktorými preukáže, že sa zaoberal skúmaním zabezpečenia nevyhnutného prístupu alebo
zaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa ako dôvodu na nezrušenie podielového spoluvlastníctva.

15. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 20.11.2025 zotrval na svojich tvrdeniach. Keby
kataster na základe predložených žiadostí aj dôkazov teda príloh, nebol skutkového a právneho názoru

na vymazanie tejto osoby a stotožnenie tejto osoby, tak by tento výmaz správy SPF nevykonal.
Je nesporné, že vlastníctvo alebo prinavrátenie vlastníctva prededením majetku po I. H., ktorého
je predmetom tohto sporu, by nadobudla podielové spoluvlastníctvo v rámci dedičského konania aj
žalobkyňa a teda by nevytvárala žalovaná 1/ ďalšie prekážky a využívala by prístup plnohodnotne,
kdežto prístup len peši v tomto stave nepovažuje za adekvátne oprávnený, nakoľko keby nebolo

porušené vlastnícke právo žalobkyne, ktorá zastupuje svojho predchodcu, využívala by sporné pozemky
a teda prístup v neobmedzenom rozsahu. Ak by sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovanej
1/, že postačuje prístup iba peši k nehnuteľnostiam a na priľahlé pozemky, tak tento je absolútne
nedôvodný vzhľadom na to, že to znamená obmedzenie vlastníckeho práva. V takom prípade by
žalobkyňa musela nielenže vynakladať nemalé finančné prostriedky na prípadné zriadenie vecného

bremena, ale toto vecné bremeno by bolo taktiež iba v určenom rozsahu vzhľadom na vyjadrenie
žalovanej1/aktovie,čibyboloajúspešneuzatvorenévzhľadomnavyjadreniažalovanej,ktorýpovažuje
prístup peši k jej nehnuteľnostiam za dostatočný, postačujúci. Ak by potrebovala do budúcnosti vyniesť
nejaký hmotnejší, nákladnejší odpad zo svojich pozemkov, prípadne zo svojich stavieb, tak by to
určite peši nebolo možné, bolo by to pre ňu komplikované. Parcely, cez ktoré je prístup zo zadnej

časti a to parcely registra E parcelné čísla 613, 614 sú v súčasnej dobe prevedené, čo potvrdzuje
aj vyznačená plomba na LV XXXX a je otázne, či nadobúdatelia povolia prístup aj zo zadnej časti.
Prevod týchto pozemkov nie je účelový, keďže bol vykonaný pred tým ako žalovaná 1/ poukazovala
na prístup k nehnuteľnostiam. Spochybnil tvrdenia právneho zástupcu žalovanej 1/, keďže žalovaná 1/
bola susedkou, susediacim vlastníkom a pomery jej museli byť známe. Navrhol žalobe v plnom rozsahu

vyhovieť a tým zabezpečiť žalobkyni ako jedinej dedičke neobmedzené právo využívania prístupu cez
sporné nehnuteľnosti k svojim nehnuteľnostiam bez ohľadu na to, či má alebo nemá prístup peši tak,
aby nebola ukrátená pri užívaní predmetných pozemkov.

16. Právny zástupca žalovanej 1/ na pojednávaní dňa 20.11.2025 uviedol, že SPF aj žalovaná 1/

pri uzatváraní predmetnej dohody postupoval podľa § 19 ods. 6 zákona č. 180/1995 a nepostupoval
podľa § 19 ods. 3 zákona č. 180/1995, na ktorý práve poukazuje žalobkyňa vo svojich vyjadreniach.
Už zo samotnej žiadosti žalovanej 1/ na uzatvorenie dohody o vyporiadanie a zrušenie podielového
spoluvlastníctva vyplýva, že táto žiadosť bola navrhovaná podľa § 19 ods. 6 a taktiež ako zo samotnej
dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva, že táto taktiež bola uzatvorená

podľa § 19 ods. 6, nie podľa § 19 ods. 3. Z konkrétnej logiky právneho predpisu 180/1995 vyplýva, že
prevod vlastníctva podľa § 19 ods. 3 a vyporiadanie vlastníctva podľa § 19 ods. 6 sú dva rozdielne
postupy, to sú dva rozdielne inštitúty, nie je možné ich zamieňať. Poukázal na § 19 ods. 8 zákona
č. 180/1995, kde priamo vyplýva, že ak fond alebo správca prevedie vlastníctvo k pozemkom podľa
ods. 3 alebo zriadi vecné bremeno podľa odseku 5 alebo vyporiada spoluvlastníctvo podľa ods. 6,

čiže z tohto priamo vyplýva, že to sú tri rôzne spôsoby prevodu, tri rôzne spôsoby scudzenia, resp.
tri rôzne spôsoby vyporiadania vlastníctva a ďalej tento paragraf hovorí: ak vlastník si uplatní svoje
právo, patrí mu náhrada vo výške, ktorú fond alebo správca prijal podľa osobitných predpisov. V tomto
prípade aj v tejto časti poukazujeme na tento odsek 8, nakoľko nie je možné doslovne akceptovať
právny názor KS, že vlastnícke právo je neodňateľné a nepremlčateľné a je garantované Ústavou

SR. Ak by to platilo vždy a vo všetkých prípadoch táto argumentácia KS, takéto ustanovenie v §
19 ods. 8 by tam ani nebolo, by vôbec neexistovalo, by stratilo zmysel. Práve toto hovorí, že ak si
neznámy nezistený vlastník dodatočne uplatní nejaké právo, nepatrí mu to vlastníctvo, nepatrí mu ten
pozemok. Patrí mu tá náhrada, ktorá bola fondu poukázaná. Toto priamo vyplýva zo zákona, ktorým bolizmluvné strany dohody a aj súdy viazaní týmto právnym predpisom, nakoľko nebol zrušený ani nebol
vyhlásený za protiústavný atď., čiže priamo z tohto ustanovenia vyplýva v podstate určité obmedzenie
a nenavrátenie toho vlastníckeho práva. Ďalej poukázal na ďalšiu rovinu tohto celého, a to sa v podstate

ani KS nezaoberal a nezaoberal sa ani doposiaľ ani OS, nakoľko to nebolo potrebné, ale je potrebné
sa okrem iného zaoberať aj dobromyseľnosťou nadobúdateľa. Zo všetkých dokumentov priložených
k vyjadreniu žalovanej 1/ k žalobe jednoznačne vyplývalo, že žalovaná 1/ vo veci zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k dotknutým pozemkom v celom procese stále komunikovala a dohodu
aj uzatvorila s oprávnenou osobou, to znamená žalovaným 2/ ako riadne zapísaným správcom.

Správa bol zapísaný ako v čase podania žiadosti 05.08.2019, tak aj v čase podpisu a odoslania
dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctve, ktorá bola žalovanou 1/ podpísaná
dňa 26.09.2022. Aj v čase povolenia vkladu predmetnej dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva bol ako správca zapísaný žalovaný 2/. Žalovaná 1/ konala dobromyseľne v dobrej
viere s tým, že dohodu uzatvára s oprávnenou osobou, nakoľko nemala ako vedieť, že niekto iný je
oprávnený túto dohodu uzatvoriť. Ústavný súd SR vo svojom náleze I. ÚS 549/2015 priamo hovorí:

„Nadobúdateľovi vlastníckeho práva pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná
široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by
bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu.“ Ústavný súd SR vo svojom náleze I. ÚS
151/2016 taktiež cituje vyššie uvedený nález. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd
ČR aj v ostatnom náleze sp. zn. XIII. ÚS 247/2014, kde zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným

záverom o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom,
ktorémutrebaposkytnúťústavno-právnuochranu,akodovzdalsvojevlastníckeprávoknehnuteľnostiam
evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bolo neskôr možné posúdiť hoci aj
absolútne neplatný. Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 01.11.2016 sp. zn. III. US 1594/2016 priamo
hovorí, že: „nabývateli vlastníckeho práva pokud toto právo nabyl v dobrej viere, je poskytovaná široká

ochrana. Toto právo nezaniká, ak je absolútna neplatná kúpna zmluva, nakoľko pri opačnom výklade
by si vlastník nabyvší se vlastníctví derivátne nikdy nemohol byť istý vlastníctvom, čo by bolo v rozpore
s ponetím materiálního právního státu.“ Žalovaná 1/ nadobúdala spoluvlastnícky podiel v dobrej viere.
Celý proces uskutočňovala a vykonávala s oprávnenou osobou. Ani nemala ako vedieť, že SPF nie je
oprávnená osoba uzatvárať takúto vec. Preto mimo posudzovania, čo SPF skúmal alebo čo neskúmal,

mimo posudzovania či je tam prístup a aký je prístup, je potrebné v zmysle týchto všeobecne záväzných
nálezov ÚS poskytovať ochranu nadobúdateľovi, ktorý to nadobúdal v dobrej viere. Žiadny právny
predpis neukladá, aby SPF sám inicioval nejaké dedičské konania alebo iniciatívne vyhľadával dedičov
za osoby alebo za vlastníkov, ku ktorým vykonáva zákonnú správu ich podielov. Ak je tam raz zapísaná
správa, tak koná ako správca, keď tam zapísaná správa nie je, tak správu nevykonáva. Žalobca ku svojej

stavbe má prístup, má priamy prístup z ulice a vstup do domu na pešo je po jeho pozemku. Nepotrebuje
na vstup do jeho domu na pešo prístup ani k spornému pozemku ani k cudziemu pozemku. On má
prístup do domu po jeho pozemku. Ako vyplýva z katastrálnej mapy, keď si to priblížime je zrejmé, že
v katastrálnej mape je zakreslený dom a ten pozemok, na ktorom sa nachádza dom, tá E parcela 605
a 607 myslím, že to je, je širšia ako je ten dom. Prístup do domu je spredu pravej strany, je tam taká

veranda alebo také schodisko a z tohto je zrejmé, že aj to schodisko aj tá veranda sa nachádzajú na
pozemku žalobkyne, resp. už aktuálneho vlastníka. Na ďalších pozemkoch, ktoré sa nachádzajú za
predmetným domom, má taktiež žalobkyňa, resp. jej právni nástupcovia prístup zo svojich pozemkov.
Čiže má prístup žalobkyňa k domu a následne cez ten dom a cez svoje pozemky okolo domu má prístup
na ďalšie pozemky. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by mala mať žalobkyňa prístup ku

každej časti svojho pozemku nejakým motorovým vozidlom. Postačuje keď má aj nevyhnutný prístup na
pešo a na pešo ten prístup má. Na každú časť svojho pozemku má prístup pešo, či už priamo z ulice po
svojom pozemku, alebo cez svoje pozemky, ale nemusí mať nikde prístup autom. Žalobkyňa má prístup
k stavbám aj zo zadnej časti pozemkov z obecnej komunikácie. Nevie uviesť, či žalovaná 1/ dopytovala
obec, úrad, príp. súd požiadavkou o identifikáciu poručiteľa. Vychádzala z verejne dostupného zápisu

v katastri nehnuteľností. Z výpisu z LV XXXX vyplýva, že žalovaná 1/ nadobudla predmetný rodinný dom
v roku 2003, preto jej nemôžu byť známe pomery z minulosti. Na prístup zo zadnej časti poukazovali
vo vyjadrení zo dňa 10.11.2025, ku ktorému priložili aj aktuálny výpis z LV, z ktorého vyplýva, že v tom
čase ešte nedošlo k prevodu vlastníctva k predmetným pozemkom. Prevod považujú za šikanózny.
Dobrú vieru žalovanej 1/ preukazujú predloženými listinami, a to vzájomnou komunikáciou medzi ňou

a SPF ako aj dohodou, kde ona bola v dobrej viere v tom, že SPF je oprávnený uzatvoriť takúto
dohodu. Dobrá viera nebola zo strany žalobkyne spochybnená. Poukazuje aj na prezumpciu správnosti
zápisu v katastri nehnuteľností teda, že platí zápis, kým sa nepreukáže opak. SPF ako správca tam bol
stále vedený. Pre daný prípad je rozhodujúca dobromyseľnosť nadobúdateľa, nakoľko dobrá miera adobromyseľnosť nadobúdateľa v celom tom konaní nebola žiadnym úkonom prezentovaným zo strany
žalobkynespochybnená.Dobrávieraadobromyseľnosťnebolaničímanikýmspochybnená.Akosmeuž
uvádzali, žalovaná konala výhradne v zmysle verejne dostupných informácií, ktoré vyplývajú z katastra.

Žiadny právny predpis jej neprikazuje ani neodporúča, aby svojvoľne zisťovala dedičov po neznámom
a nezistenom vlastníkovi alebo aby svojvoľne zo svojej iniciatívy iniciovala dedičské konania. Ak by
sme prijali názor všeobecne prezentovaný aj krajským súdom, ale máme za to, že krajský súd v tomto
nepojal tú vec komplexne, ak by sme mali prijať takýto právny názor, že vlastnícke právo je neodňateľné
tak, automaticky § 19 ods. 8 by bol protiústavný, ale doposiaľ ho nikto za protiústavný nevyhlásil. Bolo

preukázané a je nesporné, že žalobkyňa, resp. jej právni nástupcovia majú k predmetnému domu prístup
pešo po svojom pozemku a nakoľko taktiež je nesporné, že predmetný dom sa nachádza rovno na
hranici obecnej cesty a obecnej ulice, čiže prístup autom ku predmetnému rodinnému domu má priamo
z obecnej ulice, čo znamená, že auto si nechá rovno pred domom na ulici ako parkujú ďalšie osobné autá
a už pešo ide v podstate po svojom pozemku. Taktiež máme za to, že je nesporné, že ku predmetným
ostatným pozemkom má prístup z druhej strany, južnej strany predmetných pozemkov. Taktiež z obecnej

komunikácie, aký prístup využívajú v podstate okolité stavby. Ani SPF zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, keď má voči určitému podielu zapísanú správu, z vlastnej iniciatívy svojvoľne iniciovať
dedičské konanie a vyhľadávať dedičov. SPF tak nekoná ani nikdy nekonal ani žiadny judikát ani iná
aplikačná prax mu takúto povinnosť neukladala ani žiadne interné metodické pokyny mu to neukladajú
ani žiadny všeobecne záväzný predpis mu to neukladá. SPF postupoval zákonne v zmysle všeobecne

záväzných právnych predpisov. Navrhol žalobu zamietnuť.

17. Zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní dňa 20.11.2025 uviedol, že žalobkyňa nemohla v roku
2023 preukázať vlastníctvo k týmto pozemkom, pretože žiadosť o dodatočné dedičské konanie podala
až v roku 2024. Z neznámych príčin kataster túto správu odstránil, domnieva sa, že to bolo chybné

odstránenie správy, pretože, ak by to bolo oprávnené odstránenie správy, tak by ju opätovne o sedem
mesiacov nezapísal naspäť. Kataster keď má zapísať správu, tak vyžaduje zo súdu, či je vedené
dedičské konanie. V roku 2023 dedičské konanie ešte vedené nebolo, preto bol stále vedený ako
nezistený vlastník. Dedičov po I. J. nezisťovali, keď je zapísaná správa, tieto skutočnosti sa nezisťujú.
Nežiadali spätný zápis správy aj k zvyšným nehnuteľnostiam na LV XXXX. V roku 2023 došlo

k odstráneniu správy z katastra nehnuteľností, kataster im to nedal na vedomie, hoci mal to urobiť. Až
interným šetrením pri finalizácii dohody zistili, že v tomto konkrétnom prípade došlo k odstráneniu správy
a spätný zápis sa týkal iba týchto konkrétnych pozemkov. Poukázal na stanovisko Úradu geodézie,
kartografie a katastra, ktoré okrem iného uvádza, že oprávnenie fondu zaniká až doručením dedičského
rozhodnutia, ktorým vlastník preukáže svoje vlastnícke právo. SPF pri procese uzatváraní dohody

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva postupoval podľa stanoviska úradu Geodézie,
kartografie a katastra SR. Ak by SPF neprislúchala správa, tak by ju jednoducho nezapísal, nakoľko
kataster má veľmi prísne kritériá pri zápise správy SPF. Žalobkyni patrí finančná náhrada z depozitu.
Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

18. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

19. Z potvrdenia Okresného súdu Ružomberok zo dňa 08.03.2007 vyplýva, že dedičské konanie
po poručiteľovi I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX, bolo vedené
pod D/624/1998 a uznesením zo dňa 24.05.2004 bolo zastavené pre nemajetnosť. Zo zápisnice

o predbežnom šetrení boli zistení ako dedičia: K. J., nar. XX.XX.XXXX – manželka, žalobkyňa ako dcéra
a I. J., nar. XX.XX.XXXX ako syn.

20. Z uznesenia zo dňa 24.05.2004, č. k. D/624/1998-14, vyplýva, že pri predbežnom šetrení v dedičskej
veci po poručiteľovi žalobkyňa uviedla, že poručiteľ by mal vlastniť v 1-ici rodinný dom súpisného čísla

162 s pozemkom a poľnohospodársku pôdu v osobnom užívaní v katastrálnom území D.. Doklady od
tohto majetku k dispozícii nemala. Vyhlásila, že tieto doklady zabezpečí. Bola jej opakovane doručovaná
výzvanapredloženiedokladov,naktorúnereagovala.Nedostavilasaaninainformatívnyvýsluch.Keďže
v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ vlastnil hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, bolo konanie
zastavené pre nemajetnosť.

21. Žiadosťou zo dňa 28.11.2022 žalobkyňa požiadala Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor
o doplnenie chýbajúcich osobných údajov k nezistenému vlastníkovi nebohému I. J. vo všetkýchprípadoch v evidencii nehnuteľností, kde sa táto osoba vyskytuje ako výlučný či podielový spoluvlastník.
Požiadala o výmaz správcu SPF na LV č. XXXX a LV č. XXXX, katastrálne územie D..

22. Žiadosťou o zápis správy na LV č. XXXX, katastrálne územie D., zo dňa 24.10.2023 SPF požiadal
o zápis správy k vlastníkovi na predmetnom LV, J. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Uviedol, že
oddelenie prevodov pri riešení žiadosti o odkúpenie predmetných pozemkov zistilo, že pod poradovým
číslom B1 je zapísaný vlastník v spoluvlastníckom podiely 1-ica k celku I. J., v súčasnosti bez správy
SPF, nakoľko bola správa vymazaná. Podľa stanoviska k zápisu správy k pozemkom s nezisteným

vlastníkom číslo LPO/2022/000606-13/Le zo dňa 08.02.2022 vydaného Úradom geodézie, kartografie
a katastra SR zápisom identifikačných údajov o poručiteľovi (t.j. dátumu narodenia, miesta posledného
trvalého pobytu, dátumu úmrtia) nedochádza k zmene z nezisteného vlastníka na známeho vlastníka.
Smrťou zaniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti, t.j. zaniká jej právna subjektivita
a fyzická osoba prestáva byť právnym subjektom. Niektoré práva a povinnosti smrťou fyzickej osoby
nezanikajú, ale prechádzajú na iné subjekty, a to na základe právneho režimu dedenia. Občiansky

zákonník pri úprave dedičského práva síce vychádza zo základnej zásady, že dedičstvo prechádza
na dedičov okamihom smrti poručiteľa, napriek tomu však zachováva princíp úradnej ingerencie pri
nadobudnutí dedičstva, čo je odôvodnené aj požiadavkou právnej istoty pri zmene vlastníckych vzťahov.
To znamená, že transformácia neznámeho vlastníka na známeho bez predloženia právoplatného
dedičského rozhodnutia nie je možná. Aj po doplnení údajov o poručiteľovi do listu vlastníctva sa tento

naďalej považuje za nezisteného vlastníka a preto s pozemkami v jeho vlastníctve nakladá SPF, resp.
správca lesných pozemkov. Toto ich oprávnenie zaniká až doručením výpisu z katastra nehnuteľnosti,
ktorým vlastník (nadobúdateľ dedičstva) preukáže vlastníctvo k predmetným pozemkom.

23. Podaním zo dňa 29.04.2024 žalobkyňa požiadala o dedičské konanie na novoobjavený majetok po

nebohom I. J., a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXX, katastrálne územie D..

24. Zo žalovanou 1/ predložených listinných dôkazov vyplýva, že podaním zo dňa 29.07.2019
požiadala žalovaného 2/ o uzavretie Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam vedených na LV č. 3716 podľa § 19 ods. 6 Zákona č. 180/1995 Z.z. Z výpisu z LV
č. XXXX vyhotoveného dňa 04.07.2019 vyplýva, že k poručiteľovi, vlastníkovi I. J. bola vedená správa
SPF. Listom zo dňa 06.03.2020 žalovaný 2/ oznámil žalovanej 1/ zaevidovanie jej žiadosti. Uviedol, že
návrh zmluvy bude pripravený až po odsúhlasení kúpnej ceny. Listom zo dňa 25.04.2022 žalovaný 2/
oznámil žalovanej 1/, že stanovil cenu za vyporiadavané pozemky vo výške 19,98 €/m2. Podaním zo

dňa 07.09.2022 žalovaný 2/ zaslal žalovanej 1/ na podpis Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorú žalovaná 1/ podpísala dňa 26.09.2022 a žalovaný 2/ dňa 27.09.2023. Predmetom
dohody boli predmetné nehnuteľnosti. Žalovaná 1/ sa zaviazala zaplatiť finančnú náhradu vo výške
5.514,48 € na depozitný účet žalovaného 2/.

25.ZpotvrdeniaobceHubovázodňa30.10.2025vyplýva,žepozemokparcelyreg.„C“parc.č.2319,k.ú.
D., podľa zistení obce predstavuje spoločný dvor historicky slúžiaci viacerým priľahlým nehnuteľnostiam.
Z miestnych poznatkov vyplýva, že bol dlhodobo využívaný ako prístupová a hospodárska plocha
pre okolité rodinné domy, keďže bez jeho užívania by nebolo možné zabezpečiť prístup k niektorým
nehnuteľnostiam.

26. Z uznesenia zo dňa 05.05.2025, č. k. RK-22D/198/2024, právoplatného dňa 05.05.2025, vyplýva,
že majetok po poručiteľovi, okrem iného aj rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 2321
a 2322, hospodárska budova bez súpisného čísla postavená na parc. č. 2329, dreváreň bez súpisného
čísla postavená na parc. č. 2329, zapísané na LV XXXX, kat. územie D., nadobudla žalobkyňa ako

jediný dedič.

27. Súd sa oboznámil s kópiou katastrálnej mapy na č.l. 229.

28. Z výpisu z LV XXXX, kat. územie D., vyhotoveného dňa 20.11.2025, súd zistil, že výlučným

vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaná 1/.

29. Z výpisu z LV XXXX, kat. územie D., vyhotoveného dňa 20.11.2025, súd zistil, že výlučným
vlastníkom stavieb – rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemkoch parc. č. 2321 a 2322,hospodárska budova bez súp. č., postavená na pozemku parc. č. 2329, dreváreň bez súpisného čísla,
postavená na pozemku parc. č. 2327 a pozemkov parcely registra „E“ parc. č. 605, 607, 608, 609, 610,
611, 612, 613, 614 je A. B., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, D.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa

11.06.2025 pod V 1160/2025. Vo vzťahu k pozemkom parcely registra „E“ parc. č. 613, 614 je vyznačená
plomba na základe V-3189/2025 (Darovacia zmluva).

30. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom (ďalej len „Zákon“) Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných

predpisov30) s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13).
Podľa § 18 ods. 3 Zákona Fond môže previesť vlastníctvo k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 len v
prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa § 18 ods. 4 Zákona Fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú podľa
cenového predpisu46) alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno.
Podľa § 19 ods. 3 písm. f) Zákona Fond alebo správca môže previesť vlastníctvo k pozemkom podľa §

16 ods. 1 písm. b) a c), ak dôvodom prevodu je
f) usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami, ako sú stavby uvedené v
písmenách c) až e), a zabezpečenie nevyhnutného prístupu k nim vrátane priľahlého pozemku, ktorý
svojím umiestnením a využitím tvorí s inou stavbou funkčný celok a je dlhodobo užívaný vlastníkom
inej stavby.

Podľa § 19 ods. 6 Zákona Ak pozemok podľa § 16 ods. 1 je spoluvlastníckym podielom, môže sa fond
alebo správca dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní; to neplatí, ak ide o
spoločnú nehnuteľnosť.
Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, k.ú.
D., patrí do dedičstva po poručiteľovi I. J., ktorý bol jej otcom. Súdu bolo preukázané, že je jediná

žijúca oprávnená dedička. Preto je aktívne legitimovaná na podanie žaloby. Pasívne legitimovaní sú
účastníci dohody, t.j. žalovaní 1/ a 2/. Žalobkyňa uviedla, že Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2/ je neplatná z dôvodu, že žalovaný 2/ nebol
oprávnený uzatvoriť dohodu, keďže poručiteľ bol stotožnený, nejednalo sa o neznámeho vlastníka,
k zápisu správy nemalo dôjsť a pri výkone správy žalovaný 2/ nepostupoval s odbornou starostlivosťou

v zmysel ust. § 19 ods. 3 Zákona.

32. Súdu bolo nesporne preukázané, že podaním zo dňa 29.07.2019 žalovaná 1/ požiadala žalovaného
2/ o uzavretie Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
vedených na LV č. 3716 podľa § 19 ods. 6 Zákona č. 180/1995 Z.z. Dohodu o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva žalovaná 1/ podpísala dňa 26.09.2022 a žalovaný 2/ dňa 27.09.2023.
Žiadosťou zo dňa 28.11.2022 žalobkyňa požiadala Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor
o doplnenie chýbajúcich osobných údajov k nezistenému vlastníkovi nebohému I. J. vo všetkých
prípadoch v evidencii nehnuteľností, kde sa táto osoba vyskytuje ako výlučný či podielový spoluvlastník.
Požiadala o výmaz správcu SPF. Žiadosťou o zápis správy na LV č. XXXX, katastrálne územie D., zo

dňa 24.10.2023 SPF požiadal o zápis správy k vlastníkovi na predmetnom LV, J. I., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k zápisu na LV XXXX žalovaný 2/ nepožiadal o spätný zápis správy.

33. Pôvodne súd prvej inštancie posúdil Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
za platnú, keďže skutočnosť, že v čase podpisu dohody správcom bol na LV doplnený údaj o úmrtí

a bydlisku neznámeho vlastníka neznamená, že došlo k zániku správy žalovaného 2/. V zmysle ust.
§ 20 ods. 1 citovaného zákona oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 písm. b/ a c/
zanikajú až doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto
pozemkom. Žalovaný 2/ ako správca bol oprávnený uzatvoriť dohodu v zmysle ust. § 19 ods. 6 Zákona,
keďže zastupoval nezistených právnych nástupcov po poručiteľovi. Na základe odvolania žalobkyne

odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vo veci vyslovil svoj právny názor, ktorým
je súd prvej inštancie viazaný. V súlade s vysloveným právnym názorom zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 19 ods. 6 Zákona je nutné posudzovať zároveň aj ako
scudzenie pozemku, nakladanie s ním, preto bol SPF povinný postupovať aj v zmysle ust. § 19 ods.3 a skúmať splnenie podmienok na takéto scudzenie pozemku. Vlastnícke právo je neodňateľné a
nepremlčateľné garantované Ústavou SR. Preto, ak žalovaný 2/ mal vedomosť o úmrtí, mal konať s
odbornou starostlivosťou a v záujme zastupovaného, bolo jeho povinnosťou zisťovať, či po ňom zostali

dedičia – právni nástupcovia, prípadne podať podnet na dodatočné prejednanie dedičstva po ňom
o novobjavenom majetku. Žalovaný 2/ mal konať v záujme nezisteného vlastníka a postupovať pri
uzatváraní dohody v zmysle § 19 ods. 3 písm. f) zák. č. 180/1995 Z.z. Teda zaoberať sa aj tým, či
je zabezpečený nevyhnutný prístup k stavbám. Žalovaný 2/ uviedol, že spätný zápis nehnuteľnostiam
na LV XXXX nežiadali, keďže kataster im to nedal na vedomie, hoci mal to urobiť. Až interným

šetrením pri finalizácii dohody zistili, že v tomto konkrétnom prípade došlo k odstráneniu správy
a spätný zápis sa týkal iba týchto konkrétnych pozemkov. Súd nespochybňuje tvrdenie žalovaného
2/, že oprávnenie SPF zaniká až doručením dedičského rozhodnutia, ktorým vlastník preukáže svoje
vlastnícke právo. V danom prípade však SPF nepostupoval s odbornou starostlivosťou a pri uzatváraní
dohody nezisťoval miestne pomery ohľadne pozemkov, ktoré boli predmetom dohody. Bol povinný
skúmať, či prevodom spoluvlastníckeho podielu nedôjde k zamedzeniu prístupu a či nie je prevádzaný

pozemok (spoluvlastnícky podiel) užívaný za účelom prístupu k iným stavbám, s ktorými tvorí funkčný
celok. Takže žalovaný 2/ bol síce oprávnený uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ale pri jej uzatváraní bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade s ust.
§ 19 ods. 3 písm. f) Zákona.

34. Ak by postupoval v súlade so Zákonom, predmetnú dohodu by nikdy neuzatvoril. Z evidencie
v katastri nehnuteľností už v čase uzatvárania dohody bolo zrejmé, aký je spôsob využívania pozemkov
parc. č. 2319, 2320, 2328, a to pozemok, na ktorom je dvor (18). Spoločný dvor predstavuje špecifický
inštitút, ktorého podstata spočíva v jeho spoločnom užívaní viacerými vlastníkmi domov. Spoločný dvor
je považovaný za samostatný predmet spoluvlastníckeho vzťahu v zmysle Občianskeho zákonníka.

V minulosti sa spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore viazal k stavbe (obvykle k rodinnému domu),
a nie ku konkrétne určeným vlastníkom. Z uvedeného pohľadu na spoločný dvor vychádzal spôsob jeho
evidovania už v pozemkovej knihe, ktorý bol neskôr prevzatý aj do evidencie nehnuteľností tak, že do
založeného samostatného listu vlastníctva na spoločný dvor (bez uvedenia spoluvlastníckych podielov
k tomuto dvoru) bol vyznačený odkaz na ďalšie listy vlastníctva, na ktorých boli evidované stavby. Aj

keď v súčasnosti neexistuje právna úprava, ktorá by spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore chápala
podobne, ako je chápaný napr. spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým domom, resp.
na priľahlom pozemku v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov, neznamená to, že by v prípade riadneho preskúmania miestnych pomerov
nedošlo k nezrušeniu a nevyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v súlade s ust. § 142 ods. OZ práve

z dôvodu nevyhnutného prístupu k stavbám vo vlastníctve tohto podielového spoluvlastníka, pričom
právetátoskutočnosťbolapodľavšetkéhodôvodomvznikutohtopodielovéhospoluvlastníctvaprávnych
predchodcov súčasných vlastníkov.

35. Nie je rozhodujúce, že v súčasnej dobe sú stavby zapísané na inú osobu ako je žalobkyňa,

keďže súd skúmal okolnosti v čase uzatvárania dohody. Skutočnosti, ktoré nastali potom nie sú
rozhodujúce. Navyše prevod vlastníckeho práva bol zapísaný v katastri nehnuteľností už v čase
rozhodnutia odvolacieho súdu. Dedičstvo sa nadobúda smrťou a v čase smrti bol poručiteľ zapísaný ako
vlastník aj vo vzťahu k stavbám, ku ktorým mal prístup zabezpečený cez pozemky v jeho podielovom
spoluvlastníctve. Tvrdenie, že môže mať prístup aj zo zadnej časti po pozemkoch, ktoré boli v jeho

vlastníctve, by bolo relevantné v prípade zriadenia vecného bremena a nie pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Aj v zmysle názoru odvolacieho súdu by to bolo obmedzenie vlastníka,
ktorý má zabezpečený prístup k stavbám po pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve (prípadne v podielovom
spoluvlastníctve), keďže zo zadnej časti by ani nemal riadny prístup k rodinnému domu ani drevárni.
Z katastrálnej mapy vyplýva, že všetky predmetné pozemky parc. č. 2315, 2319, 2320, 2325, 2328

slúžia práve na prístup k stavbám na oboch stranách „spoločného dvora“. Tvoria spolu funkčný celok
a jeho rozdelením, prípadne vylúčením jedného zo spoluvlastníkov z ich užívania bez jeho súhlasu by
došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva. Pozemky parc. č. 2319 a 2315 sa nachádzajú pred rodinným
domom súp. č. XXX. Pozemky parc. č. 2320, 2325 a 2328 na nich plynulo nadväzujú smerom k zadnej
časti, kde sa nachádzajú stavby drevárne a hospodárskej budovy. Navyše pozemok parc. č. 2328

sa nachádza práve medzi týmito stavbami, ktoré v minulosti boli vo vlastníctve poručiteľa, a ktoré
nadobudla žalobkyňa v dedičskom konaní. Súd nepristúpil k vykonaniu obhliadky na mieste samom,
nakoľko nebolo sporné, že vlastník stavieb má prístup k stavbám možný peši, avšak nie autom. Auto
by muselo zostať na ulici, čo je výrazným obmedzením vlastníckeho práva najmä v prípade riadnejúdržby a užívania stavieb. Stotožniť sa s tvrdením žalovanej 1/, že vlastník má prístup peši a nepotrebuje
aj prístup autom by znamenalo obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ktorý má zabezpečený riadny
prístup k stavbám po pozemku, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve. Súd sa nestotožnil ani

s argumentáciou žalovanej 1/ o nadobudnutí vlastníctva v dobrej viere. Ako už súd uvádzal, bol zrejmý
zápis spôsobu užívania pozemkov a aj z výpisu z katastrálnej mapy jednoznačne vyplýva, že pozemky
tvoria funkčný celok so stavbami ako vo vlastníctve poručiteľa, resp. jeho právnych nástupcov tak aj
so stavbami vo vlastníctve žalovanej 1/. Preto pri zachovaní potrebnej miery opatrnosti muselo byť
žalovanej 1/ známe, že pozemky slúžia ako spoločný dvor a sú funkčne spojené so stavbami. Keďže

sama oslovila žalovaného 2/ so žiadosťou, bola oboznámená s výpisom z LV, z ktorého vyplývala správa
SPF k spoluvlastníckemu podielu. Nebolo pre ňu komplikované zaobstarať si aj verejne dostupný výpis
z katastra nehnuteľností k stavbám prístupným práve po pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve.
Zrejme sa spoliehala, že neznámy vlastník sa nebude brániť a práve preto je oprávnené od SPF
požadovať, aby pri takýchto prevodoch postupoval s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na dané
okolnosti by poskytnutie ochrany žalovanej 1/ z titulu dobrej viery nebolo spravodlivé. Zohľadňujúc dobu,

ktorá uplynula, na strane žalovanej 1/ nemohlo dôjsť ani k naplneniu podmienok vydržania vlastníckeho
práva. Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, na ktoré poukazovala
žalovaná 1/, je potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutie je už prekonané neskoršou judikatúrou,
ktorá sa prikláňa skôr k zdržanlivosti a mimoriadne výnimočnej možnosti poskytnutia ochrany práv
dobromyseľným nadobúdateľom (napr. nález I. ÚS 510/2016 z 19. januára 2021).

36. Keďže žalovaný 2/ potvrdil, že nekonal s odbornou starostlivosťou, bližšie si nezisťoval, akému účelu
slúžia predmetné pozemky, či nedôjde k obmedzeniu prístupu k iným nehnuteľnostiam, či netvoria tieto
pozemky funkčný celok s inými nehnuteľnosťami (aj s poukazom na evidenciu spôsobu ich užívania),
a teda nekonal v záujme zastupovaného poručiteľa, resp. jeho neznámych právnych nástupcov, súd

žalobe vyhovel a určil, že pozemky uvedené vo výroku I. patria do dedičstva po právnom predchodcovi
žalobkyne.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Liptovský Mikuláš.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.