Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Andrej Kekely
Legislation area – Občianske právo – Zmluvy
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/152/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624204299
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624204299.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom Garbiarska 695,
031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 223 938, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. XXX/XX, XXX XX E. D. - G., zastúpenému Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom 1.
mája 697/26, 013 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 391 059, o náhradu škody 1.211,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/96/2024-71 zo dňa 6.
júna 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/96/2024-71 zo dňa 6. júna 2025 potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd prvej inštancie“) zastavil konanie
v časti o náhradu škody vo výške 968,80 eur.
2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, doručenou mu dňa 08.11.2024,
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.211,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
7 % ročne zo sumy 1.211,- eur od 12.11.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaný dňa 11.11.2022 po predchádzajúcej slovnej hádke a vulgárnych nadávkach pristúpil k
žalobcovi, chytil ho obidvoma rukami v oblasti ramien, čomu sa žalobca začal brániť, v dôsledku čoho
obidvaja spadli na zem, kde zo zeme sa skôr postavil žalovaný a naschvál stúpil nohou na pravú ruku
žalobcu, čím mu spôsobil zlomeninu základného článku IV. prsta pravej ruky s posunom úlomkov riešenú
operačne, ktorá si vyžiadala dobu liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života žalobcu v trvaní 8
až 10 týždňov. Uvedené konanie žalovaného je predmetom trestného stíhania v konaní vedenom na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod spis. zn. 21T/71/2023, pričom konanie ešte nie je právoplatne
ukončené. Žalobca si v predmetnom trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výše 968,80
eur, ako to bolo vyčíslené v zmysle znaleckého posudku D. A. E. č. 6-2023 zo dňa 30.01.2023, kde
celkový počet bodov za bolestné pre žalobcu je 40 bodov. Okrem toho na základe lekárskeho posudku
D. D. H. zo dňa 25.01.2024 bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 10 bodov.
Pri počte bodov
za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v súhrne 50 bodov je výška škody 1.211,- eur (50 x
24,22 eur). Žalobca v žalobe navrhol prerušiť konanie do skončenia trestného konania vedeného na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod spis. zn. 21T/71/2023, a to vzhľadom na to, že v tomto konaní
sa rieši jednak podstatná okolnosť pre tento spor, ako aj priznanie práva žalobcu na náhradu škody v
trestnom konaní, ktorú si v tomto konaní uplatnil ako poškodený.
3. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš spis. zn. 21T/71/2023 mal súd
prvej inštancie preukázané, že dňa 16.08.2023 bola podaná Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš
obžaloba na žalovaného pre skutok, že dňa 11.11.2022 v čase približne
o 16.30 hod. pred rodinným domom na ul. F. XXX/XX, E. D. - G., po predchádzajúcej slovnej hádke
a vulgárnych nadávkach kvôli zle zaparkovanému prívesnému vozíku pristúpil k žalobcovi, chytil hoobidvomi rukami v oblasti ramien, čomu sa žalobca začal brániť, v dôsledku čoho obidvaja spadli na
zem, kde sa zo zeme skôr postavil žalovaný a naschvál stúpil nohou na pravú ruku žalobcu, čím mu
spôsobil zlomeninu základného článku IV. prsta pravej ruky s posunom úlomkov riešenú operačne, ktoré
zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a o obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného žalobcu
v trvaní 8 až 10 týždňov. Dňa 20.04.2023 si žalobca uplatnil v prípravnom konaní nárok
nanáhraduškodyzabolestnévovýške968,80eur,čopredstavujepodľaznaleckéhoposudkuD.A.E.40
bodov za spôsobené zranenia 1 bod - 24,22 eur. Krajský súd v Žiline uznesením spis. zn. 2To/6/2025 zo
dňa 26.03.2025 rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš spis. zn. 21T/71/2024 zo dňa 24.09.2024
zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
4. Citujúc ďalej ust. § 159, § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) súd prvej inštancie uviedol, že predmetom žaloby je náhrada škody
za bolestné vo výške 968,80 eur, ktorú si žalobca uplatnil na základe znaleckého posudku D. A. E. č.
6-2023anáhradazasťaženiespoločenskéhouplatneniavovýške242,20eur,ktorúsiuplatnilnazáklade
lekárskeho posudku D. D. H. zo dňa 25.01.2024. V adhéznom konaní si žalobca uplatnil náhradu škody
za bolestné vo výške 968,80 eur, vychádzajúc zo znaleckého posudku D. A. E. č. 6-2023. Žalobca si
teda v prebiehajúcom civilnom konaní uplatnil totožný nárok ako v trestnom konaní, voči rovnakej osobe
(žalovanému, ktorý je v trestnom konaní v procesnom postavení obvineného) a z rovnakých skutkových
dôvodov. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preto súd prvej inštancie konanie zastavil v
časti o náhrade za bolestné vo výške 968,80 eur, keďže o rovnakom nároku, ako si uplatnil žalobca
v konaní, už prebieha na súde iné konanie, ktoré sa začalo skôr. Súd totiž kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).
V prípade, že zistí nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, obligatórne (povinne)
konanie zastaví. Jedným z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok, ktoré bránia súdu
vo veci konať, je prekážka začatej veci (litispendencie). Ak o tom istom spore už prebieha na súde iné
súdne konanie, musí byť konanie vo veci, ktoré začalo neskôr, zastavené. Podľa ustálenej judikatúry,
riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní predstavuje prekážku začatého konania
v prípadoch uplatnenia totožného nároku v civilnom sporovom konaní. Pokiaľ bol teda nárok na náhradu
škody uplatnený v adhéznom konaní, nie je možné totožný nárok na náhradu škody uplatniť v civilnom
sporovom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5Obo/34/2008).
5. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že v časti o uplatnenom nároku na náhradu škody z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia bude v spore pokračovať.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolanie žalobca odôvodnil s odkazom na dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP,
ktoré konkretizoval tým, že výrok napadnutého uznesenia nie je vecne správny, nebol vydaný na
základe skutočného a objektívneho skutkového, ako aj právneho stavu a doterajšieho stavu konania.
Pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase samotného rozhodovania. Súd by nemal brať do
úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase rozhodovania už netrvajú. A teda aj okamihom
rozhodným pre posúdenie prekážky litispendencie nie je stav v čase zahájenia konania, ale stav v čase
vydania rozhodnutia. Hoci sa v trestnom konaní rieši aj škoda poškodeného, ide len o adhézne konanie.
Navyše bol žalobca v danom trestnom konaní s nárokom na náhradu škody odkázaný na občiansko-
právne konanie, hoci neprávoplatne, súd v trestnom konaní teda o náhrade škody nerozhodoval.
Uvedené teda nepredstavuje prekážku litispendencie a nebolo potrebné zastaviť konanie. Vyplýva to aj z
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš spis. zn. 21T/71/2023 zo dňa 24.09.2024, ktorého výrokom
o náhrade škody bol ako poškodený odkázaný na civilný proces. Uvedený postup súdu prvej inštancie
bol aj v rozpore s aplikačnou praxou tohto súdu, ktorý v minulosti v podobných prípadoch namiesto
zastavenia konania dával prednosť postupu podľa ust. § 164 CSP. V podobných prípadoch náhrady
škody spôsobenej potencionálnym trestným činom súd konanie o náhradu škody prerušil do skončenia
trestného konania a následne v takom konaní pokračoval. V trestnom konaní sa totiž rieši otázka, ktorá
má význam pre rozhodnutie civilného súdu, a to otázka viny za spáchanie trestného činu skutkom,
ktorým bola spôsobená škoda. Okresný súd Liptovský Mikuláš v minulosti v praxi prerušoval konania, a
to bez ohľadu na adhézne konanie o náhrade škody v trestnom konaní. Aj z tohto dôvodu bol procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorým takto bráni strane v uplatňovaní jej procesných práv nesprávny a
výrazne zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov mal žalobca za to, že súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jednak predložené dôkazy, ako aj doterajší priebeh konania a na ich
základe dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rovnako tak svojim nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil žalobcovi uplatňovať jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že to malo
za následok porušenie jeho práva
na spravodlivý proces.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil predmetnú vec tak po
skutkovej stránke, ako aj po právnej stránke. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení uznesenia vysporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie, pričom je zrejmé ako vec právne
posúdil a ktoré zákonné ustanovenia použil. Žalobcom uvádzané odvolacie dôvody a jeho argumentáciu
považoval žalovaný
za nedôvodné. Ako vyplýva zo súdnej praxe (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.
5Obo/34/2008 zo dňa 27.02.2009), riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je
v zmysle ust. § 82 O. s. p. začatím konania a tvorí prekážku začatého konania, ak bola žaloba v
občianskom súdnom konaní podaná až potom, čo bol uplatnený návrh
na náhradu škody v trestnom konaní. Adhézne konanie, v ktorom bol uplatnený nárok
na náhradu škody, zakladá prekážku litospedencie pre uplatnenie nároku na náhradu škody
na základe rovnakých skutkových tvrdení a totožného právneho základu v civilnom konaní. Podstatou
prekážky začatého konania je, že o tom istom predmete sporu a medzi tými istými subjektmi nemôže
prebiehať konanie na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky
litispendencie je stav v čase začatia konania, ktoré podľa ust. § 156 CSP nastáva doručením
žaloby alebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
Momentom vzniku prekážky litispendencie je doručenie podania vo veci samej súdu. Z toho potom
vyplýva, že v prípade podania návrhu v takej veci, o ktorej sa už pred súdom koná, je potrebné pristúpiť
k zastaveniu nového konania, ktoré začalo v momente doručenia návrhu. Prekážka litispendencie sa
považuje
za neodstrániteľnú vadu konania podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, a to vo vzťahu ku konaniam, ktoré
začali neskôr a jej následkom je zastavenie konania. V tejto súvislosti považoval žalovaný za potrebné
uviesť, že trestné konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod spis. zn. 21T/71/2023 nie
je doposiaľ právoplatne skončené.
9. Žalobca v odvolacej replike len zopakoval argumentáciu uvedenú v podanom odvolaní.
10. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal a odvolaciemu súdu neboli doručené ani žiadne iné podania
strán v odvolacom konaní.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu proti
uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
žalobcom, o ktorého žalobe bolo konanie súdom prvej inštancie čiastočne zastavené (§ 359 CSP)
a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2
v spojení s § 357 písm. a) CSP], preskúmal odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v celom rozsahu a viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a stotožnil sa s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 v spojení s ust. § 234
ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil.
14. Ďalej považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu formulované
v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými
prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že odôvodnenie
súdnehorozhodnutiavopravnomkonanínemáodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvznesený
v opravnom prostriedku, ale ibana tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.
15. Zásadnou odvolacou otázkou tak bola ne/správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie a na
nich nadväzujúceho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 159 CSP spočívajúceho v
zastavení konania v časti o náhradu za bolesť v sume 968,80 eur.
16. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že pre konanie a rozhodnutie súdu je nevyhnutné splnenie
určitých podmienok, ktoré CSP označuje ako procesné podmienky (§ 161 ods. 1 CSP). Medzi tzv.
negatívne procesné podmienky je zaradená prekážka litispendencie (§ 159 CSP). Prekážka začatého
konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté
na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav
v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu
kneskôrzačatémukonaniuavedievždykzastaveniukonania.Súdnaňumusíprihliadaťvktoromkoľvek
štádiu konania.
17. Teória procesného práva vymedzuje prekážku začatého konania dvoma kritériami, a to totožnosťou
osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní
zúčastňujú tie isté osoby ako v skôr začatom konaní. Procesné postavenie týchto osôb (žalobca
a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom
druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, o ktorom sa už skôr začalo konanie. Totožnosť
nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu (petitu), ale tiež podľa právneho dôvodu.
Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo
súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Totožnosť predmetu konania je
totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu
konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. ak je založený na rovnakých skutkových
okolnostiach a rovnakom právnom dôvode (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/280/2010
zo dňa 20.10.2011).
18. Riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je z hľadiska ust. § 159 CSP začatím
konania a tvorí prekážku začatého konania, ak žaloba v civilnom sporovom konaní bola podaná až
potom, keď už bol urobený návrh na prisúdenie náhrady škody v trestnom konaní. Ak je teda z návrhu
na začatie konania zrejmé, že protiprávnosť konania žalovaného spočívala v trestnej činnosti, súd so
zreteľom na ust. § 159 CSP musí skúmať, či rovnaký nárok nebol už skôr uplatnený v adhéznom konaní
(k tomu viď stanovisko Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. Cpj 35/1978 publikované v Zbierke stanovísk
najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR č. 9-10 ročník 1979 pod poradovým č. 22).
19. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie sa
zaoberal v zmysle ust. § 161 ods. 1 CSP splnením procesných podmienok, pričom z pripojeného spisu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš spis. zn. 21T/71/2023 mal preukázané, že žalobca si v prípravnom
konaní ako poškodený uplatnil dňa 20.04.2023 proti žalovanému ako obvinenému nárok na náhradu
za bolesť v sume 968,80 eur, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia
spôsobeného konaním žalovaného,
pre ktoré bolo žalovanému vznesené obvinenie a následne bola na žalovaného podaná obžaloba.
Ako ďalej vyplýva z obsahu žaloby v posudzovanej veci, ktorá bola žalobcom podaná na súd prvej
inštancie dňa 08.11.2024, žalobca si touto žalobou uplatnil medzi iným totožný nárok, ktorý si uplatnil
v rámci označeného trestného konania, v ktorom nebolo doposiaľ o nároku žalobcu ako poškodeného
rozhodnuté. Na tom nič nemení skutočnosť,
že Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom spis. zn. 21T/71/2023 zo dňa 24.09.2024 uznal
žalovaného ako obžalovaného za vinného zo skutku, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená škoda na
zdraví a zároveň v zmysle ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného
s jeho uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže tento rozsudok Okresného
súdu Liptovský Mikuláš bol uznesením č. k. 2To/6/2025-467 zo dňa 26.03.2025 v celom rozsahu (t. j. aj
v rozsahu výroku o odkázaní žalobcu s nárokom
na náhradu škody na civilný proces) zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
20.Nebolapretodôvodnáodvolaciaargumentáciažalobcu,žeprerozhodovaniesúduprvejinštanciebol
rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania, kedy bolo v označenom trestnom konaní Okresným súdom
Liptovský Mikuláš neprávoplatne rozhodnuté o odkázaní žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilnýproces. Tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu
(t. j. v súčasnosti) nebolo v označenom trestnom konaní rozhodnuté o žalobcom uplatnenom nároku
na náhradu za bolestné vo výške 968,80 eur, a preto z dôvodu existencie prekážky veci začatej (§ 159
CSP) ako neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky nezostávalo súdu prvej inštancie nič iné
ako konanie podľa ust. § 161 ods. 2 CSP zastaviť (hoci v čase podania žaloby na súd prvej inštancie,
t. j. dňa 08.11.2024, bol žalobca neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš spis.
zn. 21T/71/2023 zo dňa 24.09.2024 odkázaný s uplatneným nárokom na civilný proces; v tomto čase už
bolo podané žalovaným ako obžalovaným odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
spis. zn. 21T/71/2023 zo dňa 24.09.2024 tak čo
do výroku a o vine ako aj o treste). Neobstojí ani argumentácia žalobcu o bližšie neoznačenej aplikačnej
praxi Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v zmysle ktorej bola daná prednosť prerušeniu konania
podľa ust. § 164 CSP pred zastavením konania. V označenom trestnom konaní sa totiž nerieši len
prejudiciálna otázka existencie protiprávneho konania žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým mala
žalobcovi vzniknúť škoda, ale predmetom tohto konania v jeho adhéznej časti je aj samotný žalobcom
uplatnený nárok na náhradu za bolestné vo výške 968,80 eur. V prípade neodstrániteľného nedostatku
procesnej podmienky musí súd konanie podľa ust. § 161 ods. 2 CSP bez ďalšieho zastaviť a nemôže
rozhodovať o prerušení takéhoto konania. V prípade následného právoplatného rozhodnutia Okresného
súdu Liptovský Mikuláš v trestnej veci vedenej pod spis. zn. 21T/71/2023, ktorým by bol žalobca ako
poškodený opätovne odkázaný podľa ust. § 288 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v platnom znení s uplatneným nárokom na náhradu škody v sume 968,80 eur
na civilný proces, nič nebráni žalobcovi, aby žalobu, ktorou si uplatní tento nárok, podal opätovne.
Zároveň počas doby uplatnenia práva na náhradu škody žalobcom v trestnom konaní neplynie
premlčacia doba u tohto práva (§ 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník).
21. V nadväznosti na uvedené bol správny procesný postup súdu prvej inštancie, keď konanie v časti
o náhradu škody vo výške 968,80 eur podľa ust. § 159 CSP zastavil. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádzalo zo správnych skutkových zistení a zároveň aj
zo správneho právneho posúdenia veci. Procesným postup súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces žalobcu. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže v danom prípade nejde
o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). O náhrade trov tohto odvolacieho konania
tak rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude (celé) konanie končiť (teda aj konanie
o zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody -náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
242,20 spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 7 % ročne zo sumy 1.211,- eur od 12.11.2022 do zaplatenia).
23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.