Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321011154
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2321011154.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

FerencziovejaJUDr.Mgr.MartinaFloriša,PhD.,vtrestnejveciobžalovaného:A.B.,nar.XX.XX.XXXXv
C., pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.06.2025 č. k. 17T/86/2021-496, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 11.12.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1, písm. b) ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX,

odsudzuje

Podľa § 302 ods. 1 s poukazom na § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s použitím § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, mu výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe v trvaní
1 (jeden) rok.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, mu ukladá povinnosť
spočívajúcu v príkaze najneskôr do skončenia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody odstrániť nelegálnu skládku odpadu umiestnenú na parcele registra „E“ s parcelným
číslom 664/101, v čase skutku evidovaný na LV číslo XXXX, pre katastrálne územie D., a to na vlastné
náklady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 18.06.2025 č. k.

17T/86/2021-496 rozhodol o obžalobe podanej na A. B. tak, že ho uznal za vinného, že
v presne nezistenom čase dňa 28. 04. 2020 v obci D. F. C. G., si dal doviesť a uložiť na pozemok
parcely registra „E“ s parcelným číslom 664/101, v čase skutku evidovaný na LV číslo XXXX, pre
katastrálne územie D., odpad vyprodukovaný pri búracích prácach, a to: betón zaradený v zmyslevyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 365/2015 Z.z. do kategórie „O“,
t. j. ostatné odpady s katalógovým číslom 17 01 01, zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03
zaradené v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 365/2015 Z.z.

do kategórie „O“, t. j. ostatné odpady s katalógovým číslom 17 05 04, zmiešané odpady zo stavieb a
demolácií iné ako uvedené v 17 09 01, 17 09 02 a 17 09 03 zaradené v zmysle vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky číslo 365/2015 Z.z. do kategórie „O“, t. j. ostatné odpady s
katalógovým číslom 17 09 04, a takto vytvoril nelegálnu skládku odpadu o celkovej rozlohe 141 m2, v
objeme maximálne 95,1 m3 , pričom náklady na odstránenie odpadu predstavujú sumu 9306,- eur, čím

porušil ustanovenie § 12 ods. 1, ods. 2, § 13 ods. 1 písm. a) zákona číslo 79/2015 Z. z. o odpadoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov,
teda z nedbanlivosti nakladal s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi,
čím spáchal prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona.
Za to mu uložil: Podľa § 302 ods. 1, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody

vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 Trestného
zákona, mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad
správaním v skúšobnej dobe v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 4 Trestného
zákona, mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze odstrániť nelegálnu skládku odpadu umiestnenú
na parcele registra „E“ s parcelným číslom 664/101, v čase skutku evidovaný na LV číslo XXXX, pre

katastrálne územie D., a to na vlastné náklady.
2. Proti tomuto rozsudku podal bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie
obžalovaný, voči všetkým jeho výrokom, ako aj proti konaniu, ktorému mu predchádzalo. Prokurátor
sa odvolania vzdal. Odvolanie obžalovaný odôvodnil písomným podaním zo dňa 04.08.2025,
prostredníctvom svojho obhajcu. V odôvodnení odvolania uviedol:

2.1. Z obsahu Zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 29.01.2025 vyplýva, že znalec Ing. Milan Dobiaš,
PhD., v rámci svojho výsluchu uviedol, že pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal z dokumentov,
ktoré boli súčasťou súdneho spisu 17T/86/2021. Odpad, ktorý obhliadal pred vypracovaním znaleckého
posudku bol s určitosťou ten istý, ako vznikol v roku 2020, a ktorý bol obhliadnutý v prípravnom konaní.
Túto skutočnosť mu potvrdila aj starostka obce a rovnako mu tu potvrdil aj nejaký pán, ktorého tam

stretol a potvrdil mu, že s týmto odpadom sa roky nehýbe. V tejto veci bol dvakrát na obhliadke, prvýkrát
so starostkou, pričom sa na skládku odpadu pozerali len z ulice. A druhýkrát bol priamo na pozemku,
keď mal súhlas vlastníkov nehnuteľnosti, a vtedy tam bol už len znalec geodézie a kartografie, ktorý
zameriaval odpad a vtedy tam stretol aj toho pána, ktorý mu potvrdil, že sa jedná o ten odpad. Znalec
zároveň nevedel určiť, či od času spáchania skutku t. j. od dňa 28.04.2020 bolo prikladané k (materiálu)

odpadu, vychádzal len z toho, čo tam bolo. Pri zisťovaní (materiálu) odpadu znalec odhrnul rýľom odpad
asi do hĺbky 0,5 m.
2.2. Z vyjadrení znalca, ktoré odprezentoval počas jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa
29.01.2025 je teda možné dospieť k jednoznačnému záveru, že tento sa nevedel fundovanie a najmä
objektívne vyjadriť, či materiál (odpad), ktorý v rámci svojho znaleckého skúmania hodnotil je aj

materiálom (odpadom), pre ktorý sa vedie toto trestné stíhanie voči osobe obžalovaného. Znalcove
„spoliehanie sa“ na vyjadrenie starostky Obce D., eventuálne na tvrdenie „nejakého pána“, ktorého tam
mal stretnúť je v danom prípade absolútne neštandardné, neprípustné a neobjektívne. Zároveň nemôže
ujsť pozornosti ani tá skutočnosť, že dotknutý znalec nevedel určiť, či od času spáchania skutku t. j. od
dňa 28.04.2020 bolo prikladané k materiálu (odpadu). Znalec sa v rámci svojho výsluchu obmedzil len

na lakonické a všeobecné konštatovanie, že „vychádzal len z toho, čo tam bolo“. Z daného dôvodu, teda
obhajoba zastáva názor, že takto vypracovaný znalecký posudok v danej trestnej veci je neobjektívny
a neposkytuje relevantné a najmä objektívne zhodnotenie veci, a preto na takto vypracovaný znalecký
posudok, z dôvodov vyššie uvedených nie je možné na jeho závery prihliadať. Z jeho obsahu, ako aj
samotnej výpovede znalca na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2025 vyvstávajú dôvodné pochybnosti

o jeho správnosti, ako aj dôvodné pochybnosti o rozsahu potencionálne vzniknutej škody, keďže od
potencionálneho spáchania skutku uplynulo už viac ako 4 roky, a miestna obhliadka zo strany znalca
bola zrealizovaná až po uplynutí 4 rokov od potencionálneho spáchania skutku. Nemožno opomenúť,
že predmetná lokalita sa nachádza vo voľne prístupnom priestranstve.
2.3. Obhajoba z hľadiska vykonaných výsluchov svedkov na početných hlavných pojednávaniach má

za to, že žiadnou z týchto osôb nebol relevantným spôsobom zadefinovaný materiál, nachádzajúci sa
v rozhodnom čase na pozemku obžalovaného. Svedkovia, ako osoby odborne nespôsobilé v podstate
uviedli, aký materiál bolo vidieť na pozemku obžalovaného, avšak nie sú osoby oprávnené tento materiál
zadefinovať resp. iným spôsobom hodnotiť. Osobou na to oprávnenou je len znalec, ktorý však privypracovaní znaleckého posudku vychádzal iba z listín nachádzajúcich sa jemu predloženom trestnom
spise. Síce miestnu obhliadku znalec zrealizoval až dňa 10.09.2024 (k stíhanému skutku malo dôjsť
podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta dňa 28.04.2020 - čiže viac, ako 4 roky od skutku), pričom

však znalec, ako už bolo vyššie uvedené nevedel určiť, či od času spáchania skutku t. j. od dňa
28.04.2020 bolo prikladané k danému materiálu. Tento vychádzal len z toho, čo tam bolo, teda v čase
dávno nereflektujúcom čas spáchania skutku, ktorý mal byť ukončený najneskôr totožného dňa, t. j.
28.04.2020. Teda možno uzavrieť, že tiež podľa názoru obhajoby nebola bez akýchkoľvek pochybností
preukázanávýškanákladovnaodstráneniemateriálutak,žeotomtoskutkovomzistenínebudúdôvodné

pochybnosti, tak ako to vyžadoval aj Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení pod č. k. 5To/112/2022),
a to predovšetkým zo sporných dôvodov už vyššie uvedených.
2.4. Obhajoba má ďalej za to, že po vyhodnotení dôkazov zo strany konajúceho súdu tento postupoval
v rozpore s § 2 ods. 10, § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keďže podľa názoru obhajoby vykonané
dokazovanie je absolútne nedostačujúce na vyhlásenie o vine obžalovaného. V konaní však nebolo
žiadnou oprávnenou osobou jednoznačne konštatované, že dňa 28.04.2020 obžalovaný na (v tom čase)

svojom pozemku neoprávnene nakladal s odpadmi, tak ako jemu to kladené za vinu, pretože nebol
preukázaný základný kvalifikačný znak skutkovej podstaty trestného činu neoprávnené nakladanie s
odpadmi, ako to predpokladá ustanovenie § 302 odsek 1 Trestného zákona, a to skutočnosť, že na
pozemku obžalovaného sa v rozhodnom čase (t. j. dňa 28.04.2020) nachádzal odpad, na ktorého
nakladanie by obžalovaný potreboval povolenie uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Na dôvažok sa v tomto smere žiada zmieniť aj vyjadrenie svedkyne H. I. zo dňa 30.06.2022 (ako to
sama skonštatovala), že v liste zo dňa 11.08.2020 uviedla vo svojom vyjadrení náklady na odstránenie
odpadu vo výške 7.770,- €, čo je však len hrubý odhad, pretože nie sme znalci.
2.5. Vykonané dôkazy nemajú podľa názoru obhajoby potrebnú dôkaznú silu potrebnú na uznanie
obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku. V prejednávanom prípade nebolo Okresnou

prokuratúrou Galanta unesené dôkazné bremeno ju zaťažujúce v preukázaní viny obžalovaného,
pretože predložené a následne produkované dôkazy nepostačujú na preukázanie, že došlo k trestnému
činu neoprávneného nakladania s odpadmi, keď nebol materiál (v tom čase) na pozemku obžalovaného
zadefinovaný v zmysle skutkovej vety obžaloby oprávnenou osobou, to jedine znalcom, od ktorého
dôkazu sa malo následne odvíjať ďalšie dokazovanie v predmetnej trestnej veci.

2.6. V nadväznosti Okresným súdom Galanta, v prejednávanom prípade uložený trest odňatia slobody
vo výmere 3 mesiace s jeho podmienečným odkladom a súčasne uloženým probačným dohľadom
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní 1 rok je nevyhnutné považovať takýto trest
za neprimeraný, prísny a v rozpore s § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona. Obhajoba je tohto
názoru, že sa súd pri ukladaní trestu obžalovanému zrejme nedostatočne vysporiadal aj s pomerom

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, tak ako to vyžaduje ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona. Je
zrejme, že zo zabezpečeného registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k osobe
obžalovaného v tomto nefiguruje žiadne predchádzajúce odsúdenie obžalovaného. Preto je možné
tvrdiť, že minimálne jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j Trestného zákona daná bola, a t. j.,
že tento viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Na túto skutočnosť konajúci súd žiadnym

patričným spôsobom nereflektoval, a obmedzil sa len na stručné konštatovanie, že v danom smere
súd nezistil, žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Záverom obhajoba poznamenáva, že trestné
právo predstavuje v systéme právnej regulácie ultima ratio, teda nie každé konanie, ktoré sa javí byť
iracionálne, nehospodárne či dokonca protiprávne, je nutne aj konaním, ktoré by malo byť potrestané
prostriedkami trestného práva.

2.7. S poukazom na uvádzané obhajobné námietky obžalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Trnave,
ako súd odvolací zrušil rozsudok Okresného sudu Galanta, č. k. 17T/86/2021-496 zo dňa 18.06.2025
v celom jeho rozsahu, a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku
oslobodí obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta, č. 1 Pv 333/20/2202-19 zo dňa
19.10.2021, doručenej na Okresný súd Galanta dňa 20.10.2021, pretože skutok nie je trestným činom.

Eventuálne: aby Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k.
17T/86/2021-496 zo dňa 18.06.2025 v celom jeho rozsahu, a nariadil okresnému súdu, aby vec znovu
prejednal a rozhodol.
3. Na verejnom zasadnutí, ktoré nariadil tunajší súd na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného proti
napadnutému rozsudku, sa obžalovaný pridržiaval svojho odvolacieho návrhu. Prokurátor navrhol

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací

súd k nasledovným záverom.
7. Vo veci už raz rozhodol prvostupňový súd, a to rozsudkom zo dňa 30.06.2022, č. k. 17T/86/2021-233,
ktorým uznal obžalovaného za vinného, že
v presne nezistenom čase dňa 28. 04. 2020 v obci D. F. C. G., si dal doviesť a uložiť na pozemok
parcelyregistra„E“sparcelnýmčíslom664/101,evidovanýnaLVčísloXXXX,prekatastrálneúzemieD.,

odpad vyprodukovaný pri búracích prácach, a to zmiešaný stavebný odpad zaradený v zmysle vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 365/2015 Z.z. do kategórie „O“, t. j. ostatné
odpady s katalógovým číslom 17 09 04, zmesi betónu, škridiel, obkladového materiálu a keramiky
zaradené v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 365/2015 Z.z.
do kategórie „O“, t. j. ostatné odpady s katalógovým číslom 17 01 07, tehly zaradené v zmysle vyhlášky

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 365/2015 Z.z. do kategórie „O“, t. j. ostatné
odpady s katalógovým číslom 17 01 02, zeminu a kamenivo zaradené v zmysle vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky číslo 365/2015 Z.z. do kategórie „O“, t. j. ostatné odpady s
katalógovým číslom 17 05 04 a biologicky rozložiteľný odpad zaradený v zmysle vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky číslo 365/2015 Z.z. do kategórie „O“, t. j. ostatné odpady s

katalógovým číslom 20 02 01 a takto vytvoril nelegálnu skládku odpadu, jednu šírky 6 metrov, dĺžky 19
metrov a výšky 1,5 metra a druhú šírky 6 metrov, dĺžky 5 metrov a výšky 1,3 metre, pričom náklady na
odstránenie odpadu predstavujú sumu 7770,- eur, čím porušil ustanovenie § 12 ods. 1, ods. 2, § 13 ods.1 písm. a) zákona číslo 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších právnych predpisov,
teda úmyselne nakladal s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi,
čím spáchal prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona. Za
to bol odsúdený: Podľa § 302 ods. 1, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, sa mu ukladá trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona
sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)

mesiacov. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona sa mu ukladá peňažný trest vo výške 2000,- (dvetisíc)
eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa mu ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri)
mesiace.
8. Krajský súd v Trnave na základe odvolania podaného obžalovaným rozhodol uznesením zo dňa
18.05.2023, č. k. 5To/112/2022-260 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku
napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil

prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
9. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že pochybil, keď svoj záver, týkajúci sa skúmania
subjektívnej stránky trestného činu, odôvodnil aj obsahom záverečnej reči obžalovaného, hoci
dokazovanie už bolo ukončené. Odvolací súd konštatoval pochybenie prvostupňového súdu, ktorý sa
vykonal dokazovanie, ktorým mali byť preukázané náklady na odstránenie odpadu vo výške 7.770

Eur, nedostatočným spôsobom. Ďalšou chybou rozsudku prvostupňového súdu bolo, že sa opomenul
vysporiadať s tzv. materiálnym korektívom vyjadreným v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona.
V dôsledku uvedeného sú závery prvostupňového súdu vyjadrené v právnej vete a právnej kvalifikácii
výroku o vine nepreskúmateľné. Vo vzťahu k uloženiu peňažného trestu popri trestu odňatia slobody,
sa prvostupňový súd opomenul vysporiadať s tým, či sú splnené zákonné podmienky na uloženie tohto

trestu podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona, pretože nešpecifikoval, akým spôsobom mal obžalovaný
stíhanoutrestnoučinnosťouzískaťmajetkovýprospechalebosahosnažiťzískať.Zároveňprvostupňový
súd opomenul skúmať majetkové pomery obžalovaného a vychádzal len z domnienky, že ak plánoval
realizovať (príp. realizoval) stavbu, je schopný peňažný trest vo výške 2.000 Eur uhradiť. Rovnako sa
nemožno stotožniť ani s názorom prvostupňového súdu, že ak obžalovaný neuvádzal, že peňažný trest

nie je schopný uhradiť, platí že peňažný trest schopný uhradiť je. Zistené pochybenia prvostupňového
súdu, týkajúce sa odôvodnenia výroku o vine a rozsahu vykonaného dokazovania mali za následok
zrušenie uvedeného rozsudku prvostupňového súdu v celom rozsahu a vrátenie veci prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd uložil doplniť dokazovanie k výške nákladov
na odstránenie odpadu tak, že o tomto skutkovom zistení nebudú dôvodné pochybnosti, vykonať

hodnotenie dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. skutočností, ktoré z nich
vyplynuli a opätovne rozhodnúť a v prípade ak bude naplnený zákonný predpoklad na uloženie
peňažného trestu podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona, doplniť dokazovanie k majetkovým pomerom
obžalovaného.
10. Po vrátení veci prvostupňový súd nariadil pokračovanie hlavného pojednávania, na ktorom

oboznámil listinné dôkazy, ktoré sa viažu k majetkovým pomerom obžalovaného. Uznesením zo dňa
12.04.2024 pribral do konania znalca z odboru ochrana životného prostredia, odvetvie odhad škôd v
životnom prostredí, priemyselný a komunálny odpad, odpady, ktorému uložil vykonať obhliadku miesta
činu, určiť, či sa v skutočnosti jedná odpad, ak áno zatriediť tieto odpady v zmysle vyhlášky Ministerstva
životného prostredia číslo 365/2015 Z.z., vyjadriť sa, či zhromažďovanie odpadu a nakladaní s ním

v posudzovanom prípade bolo vykonané v súlade so zákonom o odpadoch, určiť množstvo takto za
triedeného odpadu, určiť cenu, za ktorú sa tento odpad v čase a mieste jeho zistenia obvykle zbiera,
prepravuje a vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, ako aj cenu odstránenia odpadu z
miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené. Ďalej mu uložil úlohu vyjadriť sa, či uložením tohto odpadu
došlo k vydaniu životného prostredia do nebezpečenstva vzniku škody, či došlo k jeho poškodeniu,

znečisteniu, ak áno akým spôsobom a v akom rozsahu, ďalej určiť výšku nákladov potrebných na
zhodnotenie odpadu, v ktorej sú zahrnuté náklady na nákladku, prepravu a samotné zhodnotenie
odpadu a nakoniec uviesť ostatné skutočnosti a okolnosti, ktoré znalec zistí v priebehu skúmania,
ktoré by mohli byť v priamej súvislosti s jeho predmetom a nie sú uvedené v predošlých otázkach.
Na základe tohto uznesenia podal znalec znalecký posudok číslo 27/2024 zo dňa 20.10.2024, ktorý

sa v spise nachádza na čísle listu 314 až 365. V znaleckom posudku sú uvedené závery, z ktorých
vyplýva, že odpad, ktorý sa nachádza na mieste činu, je odpadom zmysle vyššie uvedenej vyhlášky
Ministerstva životného prostredia, pričom uviedol aj jeho kategorizáciu podľa katalógu odpadov. Ďalej
uviedol celkový objem uloženého odpadu a cenu za uskladnenie odpadu. Zo záverov znaleckéhoposudku ďalej vyplýva, že uložený odpad nie je rizikový z hľadiska potencionálneho ohrozovania,
znečisťovania, poškodzovania zložiek životného prostredia alebo ohrozenia zdravia ľudí v okolí miesta
jeho uloženia. Ku škode na životnom prostredí nedošlo. Znalec ďalej vyčíslil celkovú kalkuláciu na

uskladnenie a prepravu odpadu na ďalšie spracovanie. Závery písomne podaného znaleckého posudku
znalec zopakoval vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu. Obsah výpovede
znalca na hlavnom pojednávaní je obsahovo dostatočne uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku
na strane 7 a 8, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné obsah tohto dôkazu vo svojom rozsudku
replikovať. Prvostupňový súd ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu J. D. D., ktorá v čase

spáchania skutku bola starostkou obce D.. Obsah jej výpovede je rovnako dostatočne uvedený v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Z obsahu jej výpovede mimo iného vyplynulo, že obžalovaný na
obecnom úrade nežiadal o povolenie na uloženie odpadu, pričom obžalovaný sa k jej výpovedi vyjadril
tak, že nevedel, že na to potrebuje povolenie obecného úradu.
11. Po vyššie uvedenom doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní, vyhlásil prvostupňový súd
napadnutý rozsudok.

12. Prvostupňový súd, po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku zo dňa 30.06.2022 (bod 7. tohto
rozsudku), doplnil dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa
18.05.2023 (bod 8. tohto rozsudku), čo vytvorilo predpoklady k tomu, aby mohol urobiť relevantné
skutkové a právne závery, ktoré sú potrebné k rozhodnutiu o obžalobe.

K výroku o vine
13. Závery prvostupňového súdu vo vzťahu k tomu, či došlo k spáchaniu skutku, ktorý je v obžalobe
kladený za vinu a či tento skutok spáchal obžalovaný, sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku
obsahovo dostatočne a zároveň tieto považuje odvolací súd za vecne správne. Závery prvostupňového
súdu vychádzajú z vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynuli skutočnosti, ktoré bral prvostupňový

súd do úvahy a ktoré zároveň zhodnotil logickým spôsobom. Prvostupňový súd sa pritom vyhol chybám,
ktoréviedlikzrušeniujehovporadíprvéhorozsudkuzodňa30.06.2022.Dokazovanie,vovzťahukvýške
nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie odpadu, doplnil prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu (znaleckým dokazovaním) a jeho zistenia považuje odvolací súd za relevantné, ktoré je možné
použiť na rozhodnutie o obžalobe a o ktorých správnosti nemá ani odvolací súd pochybnosti. Rovnako

prvostupňový súd sa vysporiadal aj s otázkou takzvaného materiálneho korektívu zmysle ustanovenia
§ 10 ods. 2 Trestného zákona, čo bola jedna z chýb, ktorá viedla k zrušeniu v poradí prvého rozsudku
prvostupňového súdu.
14. Odvolacie námietky obžalovaného sa sústreďujú na nedostatočné vykonané znalecké dokazovanie,
respektíve na nesprávne závery, ku ktorým znalec dospel. Odvolací súd nenachádza na podanom

znaleckom posudku žiadnu chybu, ktorá by mala spočívať v tom, že znalec nebral do úvahy všetky
relevantné skutočnosti, respektíve tieto vyhodnotil v rozpore s povinnosťami znalca. Zároveň sú závery
znaleckého posudku úplné a zrozumiteľné. Znalec pri podávaní posudku vychádzal z informácií a faktov,
ktoré zistil jednak sám a jednak, ktorému boli sprostredkované. Pokiaľ znalec dospel k záveru, že tieto
informácie sú dostatočné na podanie znaleckého posudku, respektíve na zodpovedanie otázok, ktorému

uložilprvostupňovýsúd,nemáprečoodvolacísúdpochybovaťotom,žezáveryznaleckéhodokazovania
sú vecne správne. Je na odbornosti znalca, aby posúdil, aká má byť kvalita vstupných údajov, respektíve
informácií, z ktorých vyvodzuje svoje znalecké závery. Odlišný názor obhajoby v tomto smere nie je
dôvodom na konštatovanie o nesprávnosti, neobjektívnosti alebo nezákonnosti podaného znaleckého
posudku. Pokiaľ ide o množstvo stavebného odpadu, spôsob a čas jeho umiestnenia na pozemok, na

ktorom sa nachádzal v čase vykonávania znaleckého dokazovania, neboli vykonaným dokazovaním
preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že tento odpad vznikol v inom čase alebo iným
spôsobom, ako je to uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku, respektíve podanej obžalobe.
Pôvodskládky,spôsobyjejvytvoreniaajejrozsahpritomvyplývazviacerýchdôkazov,najmäzvýpovede
obžalovaného, ďalej z výpovedí viacerých svedkov a z vlastných zistení znalca. obžalovaný vo svojom

odvolaní síce objektívnosť znaleckého posudku spochybňuje, avšak na druhej strane nepredkladá sľubu
žiadne dôkazy, ktoré by zistenia znalca spochybňovali. Na rozdiel od obhajoby, je odvolací súd toho
názoru, že prokurátor dôkazné bremeno uniesol a že bolo preukázané jednak spáchanie skutku a
naplnenie všetkých zákonných znakov žalovaného trestného činu. Prvostupňový súd potom správne
upravil znenie skutkovej vety oproti podanej obžalobe, keď náklady na odstránenie odpadu vyčíslil podľa

výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané v štádiu konania pred súdom.
15.Skutočnosť,žeobžalovanýsanestotožňujesoskutkovýmiaprávnyminázormiprvostupňovéhosúdu
v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených prvostupňovým súdom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia vopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery prvostupňového súdu.

K výroku o treste

16. Obžalovaný podaným odvolaním napáda aj nesprávnosť výroku o treste, keď uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace s jeho podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, považuje za neprimerane prísny. Prvostupňovému súdu
vytkol, že obžalovanému nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život.
17. Odvolacia námietka obžalovaného, že prvostupňový súd nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa §

36 písm. j) Trestného zákona, je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu, za ktorý bol napadnutým rozsudkom
uznaný za vinného, viedol riadny život, preto mu mala byť pri rozhodovaní o treste zohľadnená táto
poľahčujúca okolnosť. Odvolací súd zároveň zistil niektoré ďalšie pochybenia, respektíve nedostatky pri
formulácii výroku o treste, preto pristúpil podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

k jeho zrušeniu. Nakoľko prvostupňový súd vykonal dokazovanie, ktoré je potrebné na rozhodnutie o
trestevdostatočnomrozsahu,moholodvolacísúdsámpostupompodľa§322ods.3Trestnéhoporiadku
rozhodnúť o treste pre obžalovaného v odvolacom konaní.
18. Ostatné odvolacie námietky obžalovaného proti výroku o treste nie sú dôvodné. Uloženie trestu
odňatia slobody v nízkej výmere, pri spodnej hranici trestnej sadzby, ktorého výkon bol obžalovanému

podmienečne odložený s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, považuje
odvolací súd za primerané okolnostiam prípadu. Hoci bola u obžalovaného zistená jedna poľahčujúca
okolnosť a neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti, táto skutočnosť nemala rozhodujúci význam
pri voľbe druhu trestu. V zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024 musí súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať nielen na pomer poľahčujúcich

okolností a priťažujúcich okolností, ale aj na mieru ich závažnosti. V tomto prípade bola miera závažnosti
vyššie uvedenej poľahčujúcej okolnosti tak malá, že nemala rozhodujúci vplyv na druh trestu, mala
však vplyv na jeho výšku. Uložením trestu odňatia slobody, ktorého výkon je podmienečne odložený s
probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, má ambíciu plniť najmä účel takzvanej
individuálnej prevencie, ktorý je vyjadrený v ustanovení 34 ods. 1 Trestného zákona (vytvorenie

podmienok na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život). Od spáchania trestného činu do
rozhodnutia súdu v odvolacom konaní uplynulo viac ako 5 rokov, počas ktorých mohol obžalovaný
prejaviť snahu po náprave vo forme odstránenie škodlivých následkov, ktoré svojím konaním spôsobil.
Obžalovaný v priebehu trestného konania nepopieral, že zhromaždil na svojom pozemku odpad, pričom
sa nesprávne domnieval, že naň nepotrebuje povolenie alebo súhlas miestnej alebo štátnej autority.

Pokiaľ sa v trestnom konaní dozvedel o existencii tejto svojej povinnosti, ktorú mal porušiť (a ktorú
povinnosť v priebehu trestného konania nijako nespochybňoval), mohol podniknúť kroky, ktoré by viedli
k odstráneniu nelegálne uloženého odpadu. Takýto postoj nutne neznamená priznanie si trestnoprávnej
zodpovednosti za protiprávne konanie a nebolo by ho možné samo osebe chápať ako priznanie sa ku
spáchaniu trestného činu, ale skôr ako dôkaz snahy po náprave. Uloženie miernejšieho druhu trestu

ako trestu odňatia slobody by preto nemuselo mať na obžalovaného dostatočný výchovný účinok.
Prvostupňový súd postupoval správne, keď v rámci skúšobnej doby s probačným dohľadom uložil
obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze odstrániť nelegálnu skládku odpadu na vlastné
náklady. Uloženie takejto povinnosti, bude mať priamy dosah do majetkovej sféry obžalovaného, čo
považuje odvolací súd za účinný prostriedok, spôsobilý splniť výchovný účel trestu. Zároveň uloženie

takéhoto trestu, v kombinácií s príkazom na odstránenie nelegálnej skládky na vlastné náklady, má
dostatočný potenciál splniť účel aj takzvanej generálnej prevencie (odradiť od spáchania trestných činov
iných členov spoločnosti). Pri formulácii tejto povinnosti však prvostupňový súd pochybil v tom, že neurčil
časový rámec, v rámci, ktorého má obžalovaný túto povinnosť splniť. Túto chybu odstránil odvolací
súd tak, že uvedenú povinnosť uložil obžalovanému splniť najneskôr do skončenia skúšobnej doby

podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody.
19. Na základe vyššie uvedených zistení a záverov, rozhodol odvolací súd tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.