Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725204166
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8725204166.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore navrhovateľky: W. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom obec X., proti odporcovi: X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., právne
zastúpený: Advokátska kancelária Taragel a Akram, s.r.o., so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská
Nová Ves, IČO: 50 413 091, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti

uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 147C/89/2025-30 zo dňa 03. novembra 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch I. a III. so spresnením, že žalovaný je povinný odstrániť existujúce
hanlivé príspevky vo vzťahu k navrhovateľke zverejnené na osobnom profile odporcu dňa XX.XX.XXXX
a dňa XX.XX.XXXX na sociálnej sieti I..

II. Odporca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a navrhovateľke sa ich náhrada

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. U k l a d á žalovanému, aby odstránil existujúce hanlivé príspevky na sociálnej sieti I. vo vzťahu k
osobe žalobkyne do 3 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadene neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 324 odsek 1, § 328 odsek 2, § 329 odsek 1, § 330 odsek

1, § 331 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „súd prvej inštancie“).

3. Súd podrobne preskúmal obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru,
že je dôvodné uloženie žalovanému povinnosť odstrániť existujúce hanlivé príspevky žalovaného vo
vzťahu k žalobkyni na sociálnej sieti I.. Existenciu príspevkov žalobkyňa preukázala a súd sa stotožňuje
s tvrdením žalobkyne, že sú hanlivé vo vzťahu k žalobkyni v súvislosti s výzvou žalobkyne na zbierku

na stránke donio.sk. Súd prvej inštancie tak uložil žalovanému povinnosť odstrániť tieto príspevky do 3
dní od doručenia tohto uznesenia, keď súd lehotu 24 hodín v zmysle návrhu nepovažuje za primeranú.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie
prvoinštančného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta v celom

rozsahu s tým, že odporca má voči navrhovateľke nárok na plnú náhradu trov konania. Odporca
nesúhlasí s názorom súdu, že by publikoval na adresu navrhovateľky príspevky s takým obsahom,ktorý by nebol dovolený, pretože neoprávnene zasahuje do osobnostnej sféry navrhovateľky. Z návrhu
vyplýva, že sa jedná o dva príspevky, nejde o sústavné venovanie sa osobe navrhovateľky zo strany
odporcu. Odporca reagoval na skutočnosť, že navrhovateľka formou verejnej zbierky na portáli donio

zbiera finančné prostriedky na pokrytie svojich životných výdavkov (a výdavkov jej rodiny). Jedná sa o
verejnú zbierku, teda navrhovateľka vyzýva verejnosť, aby jej darovala finančné prostriedky. Zdieľanie
a publikovanie informácii o tejto zbierke je zmyslom tejto zbierky. Teda to, že odporca použil odkazy
na verejne prístupný príspevok portálu donio (týkajúci sa verejnej zbierky navrhovateľky) nemôže byť
nedovolené. Hodnotiace úsudky, ktoré k svojim príspevkom odporca pripojil, sú takéto charakteru, že ich

navrhovateľka musí strpieť, hoci sú kritické a je z nich zrejmé, že odporca nemá na navrhovateľku dobrý
názor. Pokiaľ navrhovateľka žiada verejnosť, aby jej prispeli na život, odporca nepovažuje za nemiestne,
keď vyjadrí svoj názor na životný štýl navrhovateľky. Nejedná sa o veľké množstvo príspevkov, v
ktorých by ju zhadzoval, či ponižoval, ale o dva príspevky na jeho profile, ktorý nie je verejný, teda
nie je určený nikomu inému len jeho priateľom, ktorých je cca XXX až XXX. Príspevky odporcu neboli
vulgárne, inak hrubé, či zastrašujúce, odporca ich nepovažuje ani za hanlivé, či znevažujúce. Odporca

navrhovateľku dobre pozná, sú mnohoročnými bezprostrednými susedmi, z bežného pozorovania
pozná jej životný štýl, vie ako trávi dni, ako sa správa. Počas letného obdobia videl navrhovateľku
(zo svojho pozemku) ako sústavne fajčí a používa telefón na terase (pred domom). V tom má pôvod
komentár odporcu o „cigaretkovaní a telefonovaní“. Právo slobodne vyjadrovať svoje názory je súčasťou
základného ústavného práva, do ktorého štát nemá zasahovať spôsobom, že ho obmedzí. Odporca

má právo zastávať svoje názory, vyjadrovať svoje myšlienky a tieto aj šíriť. Z pohľadu navrhovateľky
toto právo odporcu zasahuje do jej osobnostnej sféry, ale súd si nemal len nekriticky osvojiť postoj
navrhovateľky, ale je nevyhnutné, aby tieto dva základné ústavné práva postavil na misku váh a
vyhodnotil, ktoré právo a prečo v danej situácii musí ustúpiť tomu druhému. Z Uznesenia nevyplýva ako
(a či vôbec) súd vykonal test proporcionality práv a ako tento test vyhodnotil. Pre absenciu uvedeného

považuje odporca uznesenie za nepreskúmateľné, a preto arbitrárne. Odhliadnuc od vyššie uvedeného
považuje odporca uznesenie za nevykonateľné, keď odporca je toho názoru, že aby Uznesenie bolo
zrozumiteľné a vykonateľné je nevyhnutné, aby v jeho výrokovej časti bolo zadefinované o aké hanlivé
príspevky sa má jednať. Súd síce zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
v ostatných častiach ňou navrhovaného petitu, ale napriek uvedenému mal odporca potrebu uviesť,

že popiera, že by sa dopúšťal nejakého zastrašujúceho konania voči navrhovateľke, alebo, že by sa
akýmkoľvek konaním snažil vyvolávať u navrhovateľky strach a obavy. Medzi odporcom ako žalobcom
a navrhovateľkou ako žalovanou (spolu s ďalšími členmi jej rodiny) prebieha na Okresnom súde Poprad
pod č.k. 17C/54/2025 spor o vypratanie nehnuteľnosti odporcu, ktorú navrhovateľka a členovia jej rodiny
protiprávne užívajú. To vnieslo konflikty a napätie do susedských vzťahov, keďže predmetom vypratania

je dom v bezprostrednom susedstve odporcu. Navrhovateľka sama v zmysle lekárskej správy, ktorú
ona predložila do konania 17C/54/2025, uviedla lekárovi, že je paranoidná a objektívny nález hovorí
o tom, že pacientka je paranoidná a úzkostná. Odporca je toho názoru, že je to práve navrhovateľka,
ktorá ho šikanuje rôznymi obvineniami. Nejedná sa teda o žiadne zastrašovanie zo strany odporcu,
ale navrhovateľka si subjektívne a nesprávne interpretuje rôzne situácie, ale jej obavy a predstavy

sa nezakladajú na realite. Odporca ďalej ozrejmil aj tvrdenie navrhovateľky o tom, že má mať zbraň.
Odporca vlastní vzduchovku, je to zbraň, na ktorú sa nevyžaduje zbrojný preukaz. Odporca žiadnym
spôsobom nedemonštruje pred navrhovateľkou, že túto vzduchovku vlastní. Navrhovateľka musela
náhodne spozorovať zo svojho auta odporcu (pravdepodobne zo záznamu z autokamery), keď túto
zbraň raz po servise vyberal z auta.

5. K odvolaniu odporcu podala vyjadrenie navrhovateľka. Žiadala odvolací súd aby potvrdil napadnuté
uznesenie. Odporca tvrdí, že jeho ústavné právo na slobodu prejavu bolo obmedzené, pričom súd mal
vykonať test proporcionality medzi právom na ochranu osobnosti a právom na slobodu vyjadrovania sa.
Tento argument je podľa navrhovateľky nepravdivý, pretože odporca opakovane ohrozoval ju aj jej deti,

sledoval ich prostredníctvom kamier, medializoval informácie, zastrašoval príspevkami na sociálnych
sieťach a podával vedome nepravdivé podnety na úradoch. Takéto konanie nemožno považovať
za slobodu prejavu ale ide o systematické obťažovanie a ohrozovanie bezpečnosti. Súd implicitne
vykonal test proporcionality, keď zvažoval kontext, obsah a dopad jeho konania. Odporca tvrdí, že
k jej fotografiám mal prístup, pretože jej profil bol verejný. Toto tvrdenie je nepravdivé - fotografie,

ktoré predložil obsahujú ikonu uzamknutého profilu pre priateľov. Jej profil nikdy nebol verejný, jeho
profil je naopak verejný pre každého návštevníka. Poukázala na neetické použitie lekárskej správy,
ktorá bola ako dôkaz predložená v predchádzajúcom konaní o neodkladnom opatrení. Ďalej uviedla,
že žalovaný nesplnil povinnosť odstrániť príspevky v lehote 3 dní, ale až v 11. deň. Po zmazanípríspevkov pokračoval v pridávaní ďalších príspevkov hanlivého charakter, ktoré sú predmetom nového
neodkladného opatrenia a trestného oznámenia. Odporca tiež zľahčuje vlastníctvo vzduchovej zbrane,
v skutočnosti ju mal pri sebe a obchádzal auto, v ktorom sedeli deti a nepríčetne sa usmieval. Zbraň

je už uložená na polícii.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ustanovenia § 34 odsek 1 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal uznesenie v
napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení

§ 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa odseku 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa ustanovenia § 326 odsek 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa odseku 2, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia § 328 odsek 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

11. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací

súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa odseku 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

12. Podľa ustanovenia § 330 odsek 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

13. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za

splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 odsek 2
C.s.p. a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v

zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania
v zmysle § 185 a nasl. C.s.p.. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre
zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 C.s.p.) (k tomu pozri tiež Števček M., Ficová S., Baricová J.,

Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.
Beck, 2022, s. 1231 - 1246).14. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,

a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto
na navrhovateľke, aby osvedčila, či boli naplnené predpoklady navrhovaného nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
2. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia
bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné

podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka (ešte týmto súdnym konaním) návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 11.08.2025 žiadala súd, aby vydal neodkladné opatrenie, ktorým
by zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke, jej deťom, jej matke a jej nevlastnému otcovi na

vzdialenosť menšiu ako XX metrov. Tiež sa dožalovala toho, aby bol odporcovi zakázaný akýkoľvek
kontakt s navrhovateľkou a členmi jej rodiny a aby bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek vyhrážania, urážok a zastrašovania, fotografovania a zhotovovania videozáznamov
navrhovateľky a jej rodiny. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie o danom návrhu rozhodol
uznesením sp. zn. 19C/62/2025-8 zo dňa 11.08.2025, ktoré bolo čiastočne potvrdené (vo vzťahu k

opatreniam týkajúcich sa navrhovateľky) uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/38/2025-118
zo dňa 14.10.2025.

16. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie
dňa XX.XX.XXXX domáhala „rozšírenia“ neodkladného opatrenia a to tak, aby sa odporcovi zakázalo

medializovať, zdieľať, komentovať akúkoľvek podporu osoby navrhovateľky a jej detí. Žiadala tiež, aby
sa odporcovi uložila povinnosť odstrániť všetky existujúce hanlivé príspevky a komentáre do 24 hodín
a verejne sa ospravedlniť. Odporcovi tiež mal byť uložený zákaz parkovania strojmi a vozidlami pred
domom tak, aby blokoval vjazd a výjazd.

17. Navrhovateľka svoj návrh, o ktorom je vedené toto súdne konanie, odôvodnila tým, že odporca dňa
XX.XX.XXXX zverejnil verejne prístupný príspevok s odkazom na jej dobročinnú zbierku Y. a fotografiu
jej detí. Pod príspevkom sa rozvinula verejná diskusia viacerých osôb, kde odporca napísal hanlivé
a klamlivé komentáre. Príspevok bol zdieľaný aj poštárkou na jej súkromnom profile, čím sa dostal
medzi ďalších ľudí vrátane rodiny navrhovateľky. Ďalším príspevkom zo dňa XX.XX.XXXX odporca

zverejnil screenshot jej zbierky Y. s textom a komentármi, ktoré sú urážlivé a potenciálne nebezpečné,
vrátane výrokov typu „X., sem-tam hoď dosku cez plot len tak zo srandy.“ Na príspevok reagoval aj
zamestnanec školy, čo vyvolalo u jej dcéry stres a obavy chodiť do školy. Fotografie oboch príspevkov
navrhovateľka priložila k návrhu. Navrhovateľka uviedla, že odporca týmto konaním verejne komentuje
a zdieľa informácie o jej osobnom a finančnom živote, publikuje jej meno a fotografie jej detí bez jej

súhlasu, zasahuje do jej práva na ochranu súkromia, cti, dôstojnosti a dobrého mena. Aj keď ju priamo
nekontaktuje, jeho konanie má rovnaký účinok - verejne ju znevažuje, ponižuje a spôsobuje psychickú
ujmu, čím obchádza účel uloženého zákazu kontaktovania.

18. Univerzálne neodkladné opatrenie upravené ustanovením § 325 odsek 2 písm. d) C.s.p. spočíva

v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť
určité obmedzenia. Pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych
skutkových situáciách (susedské spory, spory o ochranu osobnostných práv, spory z nekalej súťaže a
pod.).

19. Osobnostné práva sú absolútnym subjektívnym právom každej fyzickej osobe a majú nehmotný
charakter. Ochrana osobnosti prináleží len fyzickej osobe. Táto osoba je aktívne legitimovaná na
uplatnenie práva na ochranu osobnosti. Ochranu osobnosti dotvárajú aj predpisy verejného práva -
Trestný zákon, najmä § 373 - ohováranie. V praxi nachádzame rozdiel medzi kritikou a neoprávneným
zásahom, pričom rozdiel medzi nimi treba umiestniť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, vernosti,

objektívnosti a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Kritika je oprávnená, ak nie sú prekročené
medze kritiky vecnej (opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a z nich vychádzajúce logické závery,
ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú) a je primeraná obsahom i formou. Formu kritiky (predovšetkým
použitie výrazov a formulácií) nemožno posudzovať izolovane (abstraktne) od obsahu kritického útvaru,ale z hľadiska primeranosti kritiky je nevyhnutné skúmať proporcie medzi formálnymi vyjadreniami
v nich obsiahnutými a cieľom kritiky. Medzi skutkovým tvrdením (faktom) a hodnotiacim úsudkom je
- z hľadiska dôkazného bremena - rozdiel v tom, že pri faktoch odporca dokazuje pravdivosť ním

vysloveného skutkového tvrdenia (faktu), v prípade hodnotiaceho úsudku odporca dokazuje pravdivosť
skutočností, informácií, podkladov, z ktorých jeho hodnotiaci úsudok vychádzal a logickú súvislosť medzi
informáciami, podkladmi, skutočnosťami slúžiacimi na vyslovenie vlastného hodnotiaceho úsudku a
obsahom tohto hodnotiaceho úsudku. Hranice prípustnej kritiky sú širšie u osôb verejného záujmu (napr.
politici) ako u súkromných osôb.

20. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd chráni okrem slobody prejavu aj právo
na súkromie, a to v čl. 8 ods. 1, podľa ktorého „každý má právo na rešpektovanie súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie“. Právo na súkromie možno vymedziť ako právo fyzickej
osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť sprístupnené
skutočnosti osobného súkromia. Na strane druhej toto právo umožňuje brániť sa voči neoprávneným

zásahom do tejto sféry zo strany iných osôb. Aj dovolené použitie informácií zo súkromného života
nesmie byť v rozpore s oprávnenými osobnostnými záujmami dotknutého subjektu. Funkciou práva
na súkromie je zabezpečiť fyzickej osobe ochranu jej súkromnej sféry, v ktorej môže všestranne
rozvíjať svoju osobnosť. Právna ochrana súkromia je po živote najdôležitejším právom, ktoré Občiansky
zákonník chráni.

21. Z verejne dostupných zdrojov, webová stránka www.donio.sk, vyplýva, že navrhovateľka
zorganizovala kampaň s názvom „P.“, ktorou vyzvala darcov na finančnú podporu jej rodiny, pričom
príspevky získané z tejto kampane mali byť použité na palivové drevo a benzín do centrály (dom, v
ktorom žijú je odpojený od elektrickej energie), na teplé oblečenie, obuv pre deti, stravu a hygienické

potreby, cestovanie do školy a k lekárom.

22. Odporca dňa XX.XX.XXXX zverejnil na svojom profile sociálnej siete I. príspevok, v ktorom zdieľal
odkaz na kampaň navrhovateľky spolu s viditeľnou fotografiou uverejnenou s touto kampaňou (na
fotografii sú maloleté dcéry navrhovateľky), pričom k svojmu príspevku uviedol popis, cit.: „Takto sa

to robí...do psej matere...poplacem, ludia daju...a my ostatní makáme aby táto osoba mohla celý deň
prefajcit, pretelefonovat a premýšľať, koho ešte o...“. Daný príspevok komentovalo viacero ľudí, niektorí
sa navrhovateľky zastávali, iní vyjadrovali rovnako negatívny postoj k osobe navrhovateľky (napr. „Bola
im podaná pomocná ruka ale odmietli. Chceli by všetko zadarmo. A to s tými deťmi klame!!!“, „... Že na
to treba peniaze? Veď sa jej neviem po kolkáte robila zbierka tak kedy nerozhadzovala na hlúposti malá

by to už za sebou. Lenže jej táto situácia vyhovuje. Nemusí do práce a peniažky jej prídu čo si vyžobre.“,
„tak prečo sa nestará tak aby bolo dobre pre deti??“). Uvedený príspevok odporcu bol tiež prezdielaný
na inom profile (p. C. M. - z vyjadrenia navrhovateľky ide o P. v obci). Dňa XX.XX.XXXX odporca opäť
zverejnil na svojom profile sociálnej siete I. príspevok, v ktorom zdieľal odkaz na kampaň navrhovateľky
spolu fotografiou sumy, ktorá sa zatiaľ na uvedenú kampaň vyzbierala, pričom k svojmu príspevku

uviedol popis, cit.: „Biznis beží na parádu ...“. Daný príspevok komentoval odporca ako aj iný užívatelia
sociálnej sieti I. pričom odporca uviedol, cit.: „Je smutné, že ľudia čo prispeli na život ktorejkoľvek
špekulatívnej persony, na ničnerobenie, telefonovanie, cigaretkovanie a klamanie si neuvedomujú ...
stačí si len vymyslieť srcervuci kvetnaty príbeh a peniaze prídu samé ... bez práce ... len tak ... aké
jednoduché ...“. Iný užívateľ (p. L. K.) daný príspevok komentoval cit.: „vlado sem tam ruc desku cez plot

len tak zo srandy“, pričom odporca daný komentár okomentoval smejúcim sa smajlíkom. Odporca daný
príspevok ďalej komentoval, cit.: „+120 prídavky + 430 výživné + príspevok na stravu, benzín, ošatenie
a pod. ... + iné benefity ... a nieje z čoho dlh splatiť“.

23. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že navrhovateľka preukázala existenciu

príspevkov vytvorených odporcom, ktoré (spolu s ďalšími komentármi, ktoré v súvislosti s príspevkami
vznikli) pôsobia nielen voči osobe navrhovateľky, ale aj jej detí hanlivo, a to v súvislosti s kampaňou
navrhovateľky na webovom portáli www.donio.sk. Prvý príspevok, ktorý odporca s súvislosti s
navrhovateľkou zverejnil ešte navyše obsahuje aj fotografiu maloletých detí navrhovateľky. Aj keď
sa uvedená fotografia nachádzala na verejne dostupnej webovej stránke, odporca svoje právo na

zdieľanie takejto fotografie spolu s hanlivým popisom k nej nemôže odvodzovať od svojho práva
slobodne vyjadrovať sa. Taktiež sa nemožno stotožniť s názorom odporcu, že zdieľanie a publikovanie
informáciíotejtozbierkejezmyslomtejtozbierky,nakoľkoodporcavdanomprípadeinformácieozbierke
nezverejnil za účelom jej podpory, ale za účelom jej kritiky. Kritika odporcu (resp. jeho hodnotiaci úsudok)podľa názoru odvolacieho súdu prekročila svojím obsahom a formou dovolenú primeranosť. Odporca
v súvislosti s navrhovateľkou, resp. jej rodinou používa hanlivé vyjadrenia („...aby táto osoba mohla
celý deň prefajcit, pretelefonovat a premýšľať, koho ešte o...“ „...ľudia čo prispeli na život ktorejkoľvek

špekulatívnej persony, na ničnerobenie, telefonovanie, cigaretkovanie a klamanie si neuvedomujú ...
stačí si len vymyslieť srcervuci kvetnaty príbeh a peniaze prídu samé ... bez práce ... len tak ... aké
jednoduché ...“), k príspevku pripája aj fotografiu maloletých detí navrhovateľky, pričom daný príspevok
verejne zverejnil na sociálnej sieti I., čím podnietil ďalšiu hanlivú diskusiu („...Chceli by všetko zadarmo.
A to s tými deťmi klame!!!“ „X. sem tam ruc desku cez plot len tak zo srandy“).

24. Navrhovateľka ako spôsob ochrany svojich osobnostných práv využila návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť odstrániť vyššie uvedené hanlivé
príspevky. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba
na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka
osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami (existencia príspevkov o osobe navrhovateľky a

jej rodiny vyhotovených odporcom), osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov (príspevky, ktoré
aj s pripojenou fotografiou boli spájané s osobou navrhovateľky a jej rodiny boli verejne zverejnené na
sociálnejsietiI.,čímrozprúdiliďalšiehanlivévyjadrenianaosobunavrhovateľky),osvedčila,žeuložením
požadovanej povinnosti (povinnosť odstrániť príspevky) možno dosiahnuť ochranu osobnostných
práv navrhovateľky, bolo tiež osvedčené, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia

povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (odporcovi je zachované právo na
slobodu prejavu, nakoľko sloboda prejavu, vrátane práva prednášať kritiku, musia mať v demokratickej
spoločnosti svoje medze, kedy ich prekročení pravidelne vedie k závažným nežiaducim ujmám na práve
na ochranu osobnosti kritizovaných fyzických osôb - k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn. 30 Cdo 2033/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 84/2011), pričom sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

25. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387
odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu zodpovedá aj správne rozhodnutie súdu prvej
inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení
s § 255 odsek 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, no v priebehu odvolacieho
konania jej žiadne preukázateľne trovy nevznikli a odporca ako procesne neúspešnej strane nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).