Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208619
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124208619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: OZ VEĽKÝ
ŠARIŠ, so sídlom Bočná 2832/5, 082 21 Veľký Šariš - Kanaš, IČO: 42344786, zastúpeného: JUDr. Ing.
Michal Juhás, advokát, so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42325463, proti žalovaným: 1/
Mesto Veľký Šariš, so sídlom Námestie sv. Jakuba 1, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 00327972, zastúpený:
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o; skrátený názov PPAK s.r.o., so sídlom
Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX
XX C. D. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/59/2024-107 zo dňa 15.5.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému v 1. rade sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému v 2. rade sa nepriznáva proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania a žalobca nemá
právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol tak, že žalobu o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy a určenie vlastníckeho práva zamietol a žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade zaviazal
k náhrade trov konania každému samostatne v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca je občianskym združením zaregistrovaným
na Ministerstve vnútra SR pod reg. č. VVS/1-900/90-42574, pričom vznikol dňa 6.12.2013. Vychádzajúc
zo stanov zo dňa 9.7.2024 je jedným z cieľov jeho založenia aj kontrola činností mesta Veľký Šariš a
hospodárenia s majetkom mesta.

3. Uznesením č. 4/2024-4/X zo dňa 20.2.2024 mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši schválilo v bode
1. uzatvorenie zmlúv o budúcich zmluvách, ktorých predmetom je budúce nadobudnutie konkrétnych
pozemkov uvedených pod písm. a) - medzi ktorými je i pozemok parc. KN-C č. XXXX, k.ú. C. D. - do
vlastníctva mesta a zároveň schválilo prevod práv a povinností z uzatvorených zmlúv podľa písm. a),
v zmysle ktorých mesto vystupuje v pozícii budúceho kupujúceho na investora PRATO s.r.o., pričom
podmienkou predmetného prevodu práv a povinností je záväzok tohto investora vybudovať na vlastné

náklady miestnu komunikáciu na dopravné napojenie lokality Peterica vrátane záväzku bezodplatného
prevodu vlastníckeho práva k tejto ceste a pozemkov pod ňou v prospech mesta pod sankciou 700.000,-
eur.4. Dňa 26.4.2024 žalovaný v 1/ rade v postavení kupujúceho a žalovaný v 2/ rade v postavení
predávajúceho uzavreli Kúpnu zmluvu č. 2904/2024, pričom predmetom prevodu budúcej kúpnej zmluvy
mal byť pozemok parc. KN-E č. XXXX o výmere 9667 m2 v k.ú. C. D..

5. Uznesením č. 38/2024-1/XII zo dňa 26.4.2024 Mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši schválilo
prijatie dlhodobého splátkového úveru do rozpočtu Mesta Veľký Šariš od Slovenská sporiteľňa, a.s. vo
výške úverového rámca 2.000.000,- eur za podmienok uvedených v Indikatívnej ponuke financovania
pre Mesto Veľký Šariš.

6. Dňa 26.4.2024 bola uzavretá zmluva o úvere č. 266/CC/24 medzi Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
veriteľom a Mestom Veľký Šariš ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 2.000.000,-
eur za účelom financovania kapitálových výdavkov dlžníka schválených mestským zastupiteľstvom v
rokoch 2024 - 2025.

7. Uznesením č. 39/2024-2/XII zo dňa 26.4.2024 Mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Šariši schválilo
uzatvorenie kúpnych zmlúv, ktorých predmetom je nadobudnutie vlastníctva pozemkov uvedených pod
písm. a) - medzi ktorými je i pozemok parc. KN-C č. XXXX, k.ú. C. D. - financovaných z úveru podľa písm.
b) uznesenia zo dňa 26.4.2024 č. 38/2024-1/XII, pričom je uvedená kúpna cena dotknutého pozemku
vo výške 299.677,- eur.

8. Dňa 26.4.2024 bola uzavretá Kúpna zmluva č. 2904/2024 medzi žalovaným v 2/ rade ako
predávajúcim a žalovaným v 1/ rade ako kupujúcim, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol prevod
vlastníckeho práva k pozemku parc. KN-C č. 3272 - orná pôda o výmere 9667 m2 nachádzajúcej sa v
k.ú. C. D. do výlučného vlastníctva kupujúceho za kúpnu cenu 299.677,- eur, ktorú sa kupujúci zaviazal

uhradiť najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti kúpnej zmluvy.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1/ rade uzavrel i s ďalšími pôvodnými vlastníkmi
pozemkov v lokalite Peterica zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a kúpne zmluvy za účelom realizácie
investičnej akcie týkajúcej sa rozvoja Mesta Veľký Šariš.

10. Investičný zámer - realizácia zóny občianskej vybavenosti vyplýva i uznesenia Mestského
zastupiteľstva Veľký Šariš č. 48/2024-5/XIII z 18.06.2024, ktorým bol schválený zámer na odpredaj
pozemkov v lokalite Peterica formou uzatvorenia nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci ako
výsledok obchodnej verejnej súťaže, vrátane vypracovania podrobnej analýzy a prípravy podkladov na

odpredaj pozemkov vo vzťahu k zvolenej forme.

11. Aktuálne je žalovaný v 1/ rade zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. C. D. ako výlučný vlastník pozemku
parc. KN-C č. XXXX - orná pôda o výmere 9667 m2 v k. ú. C. D..

12. Žalobca bol toho názoru, že má naliehavý právny záujem zo zákona v predmetnej veci, pričom
poukázal, že vychádza z cieľov samotného žalobcu, teda OZ Veľký Šariš, ktorý má úlohu okrem iného aj
kontrolovať hospodárenie Mesta Veľký Šariš a zdôraznil, že prevod medzi žalovaným v 1/ a 2/ rade nebol
transparentný. Poukázal, že v princípe sa nebránil uzatvoreniu takejto kúpnej zmluvy, avšak prevod musí
byť transparentný čo do rozsahu pozemku aj kúpnej ceny, do súvislosti ktorej dával poukaz aj na nález

ÚS SR III.ÚS/388/2018-31 zo 16.10.2018.

13. Žalovaný v 1/ rade poukazoval na nepreukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na predmetnej
žalobe, pričom Zákon o majetku obcí neumožňuje podať takúto žalobu, keďže žalobca nemá
v predmetnej veci aktívnu vecnú legitimáciu.

14. Právne svoje rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil poukazom na ustanovenie § 137 CSP,
§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam, § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, tiež § 1 ods. 2, § 1 ods. 3
tohto zákona, § 1 ods. 1 a § 2 písm. a) zákona č. 583/2004 Z.z.. Ďalej na ustanovenie § 9a a §

9b zákona č. 138/1991 Zb. a vec právne uzavrel s odkazom na tú skutočnosť, že v prvom rade sa
zaoberal procesnou prípustnosťou podanej žaloby. Konštatoval, že v prípade žalôb o určenie neplatnosti
právnych úkonov - uzavretých zmlúv - ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá je v zmysle § 137
písm. d) CSP prípustná len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkonysú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). CSP zásadne nepripúšťa určovacie
žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že
to priamo vyplýva z osobitného právneho predpisu. Žalobca odvodzoval prípustnosť žaloby od § 9b zák.

č. 138/1991 Zb.

15. Žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov urobených subjektom verejného práva (ktorým je
i obec) nemôžu byť mimo zákonný rámec používané ako prostriedok kontroly občanov pri nakladaní
s verejným majetkom. Kúpna zmluva je súkromnoprávny inštitút - takýto charakter má každá kúpna

zmluva (buď ako občianskoprávny alebo ako obchodný záväzkový vzťah), aj keď je predávajúcim alebo
kupujúcim verejnoprávny subjekt. Prostriedky kontroly výkonu samosprávy obce/mesta však upravujú
verejnoprávne predpisy a len výnimočne - len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje (ako napr.
vyššie uvedený § 9b Zákona o majetku obcí) - možno do týchto verejnoprávnych vzťahov vstupovať
prostriedkamisúkromnéhopráva(obdobneviďrozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.28Cdo/2037/2010
zo dňa 13.7.2010).

16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nemožno odvodiť prípustnosť žalobcom
podanej žaloby z § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Predmetný zákon č. 138/1991 Zb.
upravuje pravidlá a postup pri nakladaní s majetkom obce, pričom v úvodných ustanoveniach okrem
toho, že uvádza, čo presne predstavuje majetok obce (kde zákon zahŕňa i finančné prostriedky obce),

následne tiež v ďalšom odseku vymenúva, na ktoré prípady nakladania s majetkom sa tento zákon
nevzťahuje.Jednouztýchtovýnimiekjeinakladaniesfinančnýmiprostriedkami,ktoréupravujúosobitné
predpisy - zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Finančné prostriedky získané z úveru pritom tvoria rozpočet obce ako

tzv. návratné zdroje financovania rozpočtu obce (viď § 2 zák. č. 583/2004 Z.z.), pričom práve rozpočet
obce, rozpočtový proces i pravidlá rozpočtového hospodárenia sú práve upravené zákonom č. 583/2004
Z.z. Predmetný zákon okrem iného rieši i oprávnenia a podmienky prijímania úverov a pôžičiek obcou a
stanovuje následne spôsob hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami - podľa schváleného rozpočtu,
pričom vymedzuje aj kontrolné mechanizmy (hlavného kontrolóra obce).

17. Žalobca označuje za majetok, ktorý bol obcou prevádzaný, práve finančné prostriedky žalovaného
v 1/ rade získané prijatím úveru, ktoré sa stali návratnými zdrojmi financovania rozpočtu obce -
žalovaného v 1/ rade. Žalobca mal za to, že sa pri kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovanými prevádzali
ako majetok obce práve tieto finančné prostriedky žalovaného v 1/ rade spočívajúce v kúpnej cene. Súd

však zastáva názor, že žalovaným v 1/ rade realizovanú úhradu kúpnej ceny za prevod vlastníckeho
práva k pozemku žalovanému v 2/ rade nemožno považovať za prevod majetku obce v zmysle zákona
č. 138/1991 Zb., ale ide o nakladanie s finančnými prostriedkami z rozpočtu obce, ktorý je upravený
zákonom č. 583/2004 Z.z.

18. Čo sa týka § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., tento umožňuje podanie žaloby o určenie neplatnosti
právnehoúkonualebourčeniavlastníctvaobcekmajetku,ktorýbolobcouprevedenýnatretiuosobubuď
to fyzickej osobe, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť, alebo osobe, ktorá má
na veci právny záujem, a to v prípade, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.
V danom prípade nie sú naplnené viaceré podmienky tohto ustanovenia, v čoho dôsledku je potrebné

konštatovať absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, resp. neprípustnosť takejto
žaloby, a to či už o určenie neplatnosti právneho úkonu alebo o určenie vlastníckeho práva. Ako už
súd uviedol, v prvom rade nejde o prevod majetku obce, ktorý by sa mal vôbec realizovať v súlade s
§ 9a a 9ab zák. č. 138/1991 Zb. (je to prakticky vylúčené v zmysle § 1 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb.).
Šlo o nadobudnutie majetku obcou, kde nie je ani možná aplikácia postupov v zmysle § 9a a 9ab zák.

č. 138/1991 Zb. Z § 9a ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. pritom možno jednoznačne vyvodiť, že upravuje
podmienky (postup) v prípade predaja majetku obce (napr. § 9a ods. 1 písm. c/, ods. 2, 10, 11, 12 cit.
zákona), nie v prípade nadobúdania majetku obcou jeho kúpou - čo bol i prípad nadobudnutia pozemku
žalovaným v 1. rade dotknutou kúpnou zmluvou. K záveru o tom, že sa nejedná o prípad žaloby o
neplatnosť právneho úkonu alebo o určenie vlastníckeho práva podľa § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991

Zb., možno dospieť tiež s ohľadom na logický a gramatický výklad predmetného paragrafu, keď tento
umožňuje podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu alebo o určenie vlastníctva obce k majetku, ktorý
bol obcou prevedený - nie o určenie vlastníckeho práva všeobecne, ale len a práve o určenie vlastníctva
obce práve k tomu majetku, ktorý bol predmetom prevodu. Žalobca v danom prípade nežaluje o určenievlastníckehoprávaobcekfinančnýmprostriedkom,ktorébolivzmysleinterpretáciežalobcuakomajetok
obce prevedené na žalovaného v 2/ rade (čo sa samozrejme javí i ako absurdná žaloba), ale domáha sa
určenia vlastníckeho práva tretej osoby - pôvodného vlastníka pozemku k tomuto pozemku, ktorý obec

nadobudla (nie predala), a to práve na úkor vlastníctva obce.

19. Navyše žalobca by beztak, keďže nie je fyzickou osobou, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní
v obci nehnuteľnosť, musel v zmysle § 9b ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. preukázať svoj právny záujem
na veci, čo podľa súdu taktiež nepreukázal. Nepostačuje akýkoľvek iný záujem, vrátane verejného, ale

musí ísť o záujem ovplyvňujúci právne postavenie žalobcu ako právnickej osoby. Určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy by však podľa súdu nemalo absolútne žiadny vplyv na právne postavenie žalobcu - či je
kúpna zmluva platná alebo neplatná, nič na právnom postavení žalobcu sa nezmení (porov. rozsudok
Okresného súdu Prešov č. k. 11C/59/2024-153 z 5.2.2025).

20. Žaloba o neplatnosť dotknutých zmlúv nie je prípustná ani s poukazom na § 34 ods. 2 katastrálneho

zákona, nakoľko u žalobcu absentuje právny záujem na podaní takejto žaloby. Aktívne legitimovaným
k takejto žalobe môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu, ak sa žalovaný právny
vzťah týka jeho právnej sféry a vyhovenie takejto žalobe by malo priaznivý dopad na jeho právne
postavenie. Ako však už súd uviedol, práve postavenie žalobcu však nie je dotknuté napadnutými
právnymi úkonmi a ako už bolo uvedené vyššie, žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov,

urobených subjektom verejného práva, nemôžu byť mimo zákonný rámec používané ako prostriedok
kontroly občanov pri nakladaní s verejným majetkom.

21. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok v zmysle § 9b ods. 1 citovaného zákona
a rovnako tak u neho absentuje právny záujem nevyhnutný s poukazom na § 34 ods. 2 katastrálneho

zákona na podanie žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy, a preto žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia
na podanie žaloby.

22. Čo sa týka prípustnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva, jedná sa o žalobu podľa § 137 písm. c)
CSP a v súlade s týmto ustanovením je nevyhnutné skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu

žalobcu na takomto určení. Ako už súd uviedol, žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na
podanej žalobe nepreukázal. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov žalobca má naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené jeho právo alebo
právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo
neistým. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením

otázky, či sa žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právneho vzťahu. Je potrebné zistiť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych
pomerov účastníkov. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu
neistotu určením či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Naliehavý právny záujem na určení
je daný vtedy, ak je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorý je

ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť inými právnymi prostriedkami
(porov.napr.rozsudokNajvyššiehosúduSR5Cdo/117/2007z30.5.2008alebouznesenie1Cdo/23/2023
z 27.2.2024). Ako už bolo vyššie uvedené, u žalobcu neexistuje stav objektívnej právnej neistoty voči
žalovaným, ktorým by jeho právne postavenie bolo ohrozené.

23. Nakoľko sa právne postavenie žalobcu (prípadným navrhovaným vyslovením neplatnosti kúpnej
zmluvy ani určením vlastníckeho práva žalovaného v 2/ rade) nijako nezmení, ani nezaloží možnosť
uplatnenia žiadneho jeho vynútiteľného práva, nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanom určení, čo má bez ďalšieho rovnako za následok zamietnutie žaloby.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu žalobu zamietol, keďže v konaní
nebola preukázaná prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, ani existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení a žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby.
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným
žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

25. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhoval
rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.26. Poukázal, že súd prvej inštancie príliš úzko interpretoval pojem právny záujem žalobcu, a to
v kontexte práva na podanie žaloby podľa § 9 zákona č. 138/1991 Zb.

27. Poukazoval na znenie celého ustanovenia § 9a, § 9b zákona č. 138/1991 Zb. (v znení účinnom do
31.12.2024), Článku 20 ods. 1 Ústavy SR a uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáha neplatnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ako aj určenia vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného
v 2/ rade na úkor zapísaného vlastníka - žalovaného v 1/ rade. Ako tretia osoba odlišná od účastníkov

zmlúv podanou žalobou napadá zmluvnú voľnosť zmluvných strán - žalovaných v 1/ a 2/ rade, pričom
svoje oprávnenie odvodzuje od skutočnosti, že malo podľa neho ísť o prevod majetku obce, pri ktorom
došlo k porušeniu zákona o majetku obcí zo strany žalovaného v 1/ rade.

28. Súd prvej inštancie použil predovšetkým gramatický výklad ustanovenia § 9a zákona č. 138/1991
Zb., pričom podľa jeho názoru doslovné znenie zákonného ustanovenia nemožno vykladať absolútne

tak, ako to urobil súd prvej inštancie. V prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,
systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov (Čl. 152 ods. 4 ústavy) sa súd musí od doslovného znenia právneho
textu odchýliť. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle Čl. 2 ods. 2 ústavy neznamená výlučnú a
bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.

Ustanovenie Čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom
a účelom zákona (III.ÚS/44/2011).

29. Z pohľadu výkladu (aplikácie) právneho predpisu je dôležitá argumentácia povahou veci, v rámci
ktorej ide o snahu odvodiť z existujúcich spoločenských vzťahov, teda z toho ako fakticky „funguje

realita“, argument pre to, ako by fungovať mala. V tejto súvislosti je nutné rozdeliť pojem „povaha veci“ s
tým, že „vecou“ je predmet právnej regulácie (spoločenské vzťahy upravené právom) a „povahou“ veci je
spôsob, akým funguje (pravidlá a zákonitosti, podľa ktorých fakticky funguje a účely, ku ktorým smeruje).

30. S ohľadom na všetky okolnosti prípadu je v zmysle vyššie uvedeného možné konštatovať, že text

relevantnej právnej úpravy podľa § 9b v spojení s § 9a zákona č. 138/1991 Zb. sa môže javiť ako jasný,
ale určite nie kompletný.

31. Právnu úpravu § 9b v spojení s § 9a zákona č. 138/1991 Zb. je preto nutné interpretovať
prostredníctvomvyššieuvedenýchvýchodísknachádzaniapráva,atokonkrétnenazákladejednotlivých

výkladových metód (predovšetkým teleologickým a ústavne-konformným výkladom súladným s
jazykovým vyjadrením predmetného ustanovenia), ktoré sú postačujúcim východiskom pre správnu a
hlavne spravodlivú interpretáciu relevantnej právnej úpravy.

32. Súd prvej inštancie, použijúc hlavne gramatický výklad, pri svojom právnom posúdení veci vyložil

právny predpis všeobecne a formalisticky, pričom opomenul vziať do úvahy ostatné a v zmysle
uvedených východísk smerodajné metodologické postupy pri výklade právnych predpisov.

33. Pri svojom nesprávnom právnom posúdení nevzal do úvahy účel relevantnej právnej úpravy.
Zdôraznil, že z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. je jasne vymedzený účel tohto

zákona, ktorý okrem iného spočíva v stanovení pravidiel týkajúcich sa hospodárenia s majetkom
obcí. Zákonodarca pri tomto vymedzení účelu zákona neupravil žiadne limity pri stanovovaní pravidiel
vzťahujúcich sa na hospodárenie s majetkom obce, t.j. či sa pravidlá vzťahujú na nákup alebo predaj.

34. Čo sa týka vyhodnotenia nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho

práva žalovaného v 2/ rade, v tejto súvislosti uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom
prípadenemožnoodvodiťprípustnosťžalobcompodanejžalobyz§9bzákonač.138/1991Zb.omajetku
obcí. Predmetný zákon č. 138/1991 Zb. upravuje pravidlá a postup pri nakladaní s majetkom obce,
pričom v úvodných ustanoveniach okrem toho, že uvádza, čo presne predstavuje majetok obce (kde
zákon zahŕňa i finančné prostriedky obce), následne tiež v ďalšom odseku vymenúva, na ktoré prípady

nakladania s majetkom sa tento zákon nevzťahuje. Jednou z týchto výnimiek je i nakladanie s finančnými
prostriedkami, ktoré upravujú osobitné predpisy - zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Finančné prostriedkyzískané z úveru pritom tvoria rozpočet obce ako tzv. návratné zdroje financovania rozpočtu obce (viď
§ 2 zák. č. 583/2004 Z.z.), pričom práve rozpočet obce, rozpočtový proces i pravidlá rozpočtového
hospodárenia sú práve upravené zákonom č. 583/2004 Z.z. Predmetný zákon okrem iného rieši i

oprávnenia a podmienky prijímania úverov a pôžičiek obcou a stanovuje následne spôsob hospodárenia
srozpočtovýmiprostriedkami-podľaschválenéhorozpočtu,pričomvymedzujeajkontrolnémechanizmy
(hlavného kontrolóra obce).

35. Žalobca označuje za majetok, ktorý bol obcou prevádzaný, práve finančné prostriedky žalovaného

v 1/ rade získané prijatím úveru, ktoré sa stali návratnými zdrojmi financovania rozpočtu obce -
žalovaného v 1/ rade. Žalobca mal za to, že sa pri kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovanými prevádzali
ako majetok obce práve tieto finančné prostriedky žalovaného v 1/ rade spočívajúce v kúpnej cene. Súd
však zastáva názor, že žalovaným v 1/ rade realizovanú úhradu kúpnej ceny za prevod vlastníckeho
práva k pozemku žalovanému v 2/ rade nemožno považovať za prevod majetku obce v zmysle zákona
č. 138/1991 Zb., ale ide o nakladanie s finančnými prostriedkami z rozpočtu obce, ktorý je upravený

zákonom č. 583/2004 Z.z.

36. Žalovaný v 1/ rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, odkázal na obsah jeho
odôvodnenia, pričom uviedol, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav veci a odpovedal na

každý pre vec a meritórne rozhodnutie sporu podstatný argument.

37. K podanému vyjadreniu žalovaného v 1/ rade sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojom odvolaní
s poukazom na tú skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, absentuje v ňom
kompletné právne posúdenie veci, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, alternatívne zrušil

a vrátil na ďalšie konanie.

38. Odvolací súd v zmysle zásad uvedený v § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

39. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený aj
správny právny záver, a keďže v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného
súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

40. Podstatou odvolacích námietok žalobcu, bolo tvrdenie o tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil (§ 365 písm. h) CSP), keď príliš úzko interpretoval jeho právny záujem na podanie
žaloby § 9b zákona č. 138/1991 Zb. a porušil aj právo na spravodlivý proces najmä konštatovaním
o nepreukázaní jeho naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby, bez toho, aby sa v širších

súvislostiach zaoberal definíciou pojmu majetku obce, za ktorý sa považujú aj finančné prostriedky

41. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa porušenia jeho práva na spravodlivý proces, s týmito sa
odvolací súd nestotožnil.

42. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a

predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.43. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

44. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých

prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

45. Splnenie podmienky podľa § 137 písm. c) CSP (preukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení) ako aj § 137 písm. d) CSP (prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti
vyplývajúca z osobitného predpisu) je základným predpokladom pre vyhovenie určujúcej žalobe, a to aj
v prípade, ak ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

46. Odvolací súd bol toho názoru, že prvoinštančný súd sa riadne vyporiadal i s námietkami týkajúcimi
sa potrebného procesného postupu podľa § 137 CSP. V prípade posudzovania sporu podľa tohto
ustanovenia, najmä písmena c) musí žalobca preukazovať naliehavý právny záujem (nie je potrebné
ho preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu), s otázkou ktorou súvisí aj vecná legitimácia sporu,

či už ide o aktívnu alebo pasívnu, pričom zistenie jej nedostatku vedie k zamietnutiu žaloby. Právna
teória nedostatok aktívnej vecnej legitimácie vyvodzuje z toho, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom tohto oprávnenia, o ktoré v konaní ide.

47. V danom prípade, ako aj vyplýva z obsahu spisu, žalobca nebol účastníkom zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve, ani kúpnej zmluvy zo dňa 26.4.2024. Je zrejmé, že mesto - Mesto Veľký Šariš uzavrelo zmluvy
o budúcich kúpnych zmluvách a kúpne zmluvy aj s inými vlastníkmi v danej lokalite. Preto vo vzťahu
k tejto časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca, žalobcovi
nepatrí oprávnenie podať žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP.

48. V prípade žalobcom žiadaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 2904/2024 ide o zmluvu, ktorú
uzavrel žalovaný v 1/ rade so žalovaným v 2/ rade, predmetom ktorej prevod vlastníckeho práv k
predmetu kúpy z predávajúceho, teda žalovaného v 2/ rade na žalovaného v 1/ rade. V danom prípade
teda bolo podstatné ukotvenie v tom, že ide o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, ktorou sa žalobca
domáhal určenia právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť právneho úkonu. Preto určenie platnosti

alebo neplatnosti tejto právnej skutočnosti sa žalobca mohol domáhať iba v prípade, ak by vyplývala
z osobitného predpisu.

49. Podľa ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý
pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať

neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na
tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.

50. Vyššie uvedené ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. sa ale nevzťahuje na akékoľvek právne
úkony ale len na právny úkon prevodu majetku obce na tretiu osobu ak prevod majetku obce nebol

realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za
cenu stanovenú podľa osobitného predpisu s výnimkou prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu
pripúšťa. V opačnom prípade nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti takéhoto prevodu v zmysle
uvedeného ustanovenia a žaloba musí byť pre nesplnenie podmienok zamietnutá.

51. Ak samotný zákonodarca v ust. § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. použil jednoznačný termín
„prevod majetku“ je nepochybné, že týmto prevodom sa v danom prípade rozumie predaj majetku obce,
a to v zmysle ust. § 9b zákona č. 138/1991 Zb.

52. V posudzovanom prípade nešlo o prevod majetku obce jeho predajom, ale išlo o uzavretie zmluvy

o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľností a kúpnej zmluvy, ktorými žalovaný v 1/ rade nadobúdal
od žalovaného v 2/ rade ďalšiu nehnuteľnosť do majetku obce. Takéto nadobúdanie ďalšieho majetku
nemožno subsumovať pod ustanovenie § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. upravujúce výlučne predaj
obecného majetku a nie jeho nadobúdanie.53. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že na základe skutkových zistení popísaných samotným
žalobcom v žalobe, ale zistených aj v priebehu konania, nejde o prevod majetku obce jeho predajom, ale

išlo o uzavretie kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný v 1/ rade (Mesto Veľký Šariš) nadobúdal od žalovaného
v 2/ rade majetok do vlastníctva obce. Bez ďalšieho nadobúdanie takýmto spôsobom majetku nemožno
zaradiť pod ustanovenie § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., na ktoré sa odvolával aj žalobca, pretože
toto ustanovenie upravuje predaj obecného majetku a nie jeho nadobúdanie.

54. Zákonodarca v ustanovení § 9b Zákona o majetku obcí jasne vymedzil, že okrem fyzickej
osoby s trvalým pobytom v obci, aj inej osobe, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať
neplatnostiprávnehoúkonu,avšakibavprípadesplneniapodmienokuvedenýchvtomtozákone,pričom
v ustanovení § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. jasne vymedzil termín „prevod majetku“.

55. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd preto postupom podľa § 387 CSP rozsudok ako vecne

správny potvrdil.

56. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal úspešnému žalovanému v 1/ rade trovy
odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 % v súlade s § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 CSP a žalovanému v 2/ rade náhradu týchto trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznal,

nakoľko mu žiadne nevznikli.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).