Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125011328
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125011328.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky
Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.11.2025, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného
a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/31/2025 zo dňa 29.09.2025,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného A. B. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale
bytom C. D. XXXX/X, E. F., G. A., t. č. v ÚVV Prešov, za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr.

zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

- dňa 03.09.2025 v čase okolo 16:20 hod. pod vplyvom alkoholu, z kuchyne bytu na ul. C. č. XXXX/X vo
E. F., po hádke so svojou matkou H. B. sa jej vyhrážal najmenej jeden krát, keď jej povedal „vyhodím
ťa z bytu, zabijem ťa, odíď dnes do deviatej z bytu, lebo ti pichnem nôž do krku“, pričom menovaná sa
v tom čase nachádzala vo svojej izbe a po tejto vyhrážke v obave o svoj život sa zavrela do svojej izby

a zavolala políciu.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, uložený trest odňatia slobody vo
výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol na výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a po poučení o opravnom prostriedku podal obžalovaný A.
B. odvolanie proti výroku o vine a aj výroku o treste, ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu
písomne odôvodnil, a to tak, že po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku navrhol, aby odvolací
súd po preskúmaní celého na vec sa vzťahujúceho spisu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove oslobodil,
alternatívne aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na

nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ďalej uviedol, že samotné konanie vedené na
Okresnom súde Prešov považuje za absurdné, neakceptovatel'né a dlhodobo neudržatel'né. V kontexte
zásady kontradiktórnosti je nepredstavitel'né, aby súd suploval prácu prokuratúry a vykonával v rámci
dokazovania „nadprácu”, a to len za účelom vidiny odsudzujúceho rozsudku. Takýto precedens vážne
ohrozuje právo obvineného na spravodlivý proces v kontexte jeho práva na nezávislý a nestranný
súd. Jedná sa o významné porušenia práv garantované právnym štátom. Zdôraznil, že úloha súdu na

hlavnom pojednávaní nie je taká, že by mal súd aktívne vykonávať dokazovanie ohľadne viny, nakoľko
dôkazné bremeno ohľadne viny má prokurátor, súd by sa nemal stavať do úlohy akéhosi pomocníkaprokurátora (tretej strany), ktorý by prokurátorovi dopĺňal, či dotváral dokazovanie v prípadoch jeho
pasivity, a to tak, aby mohol prokurátorovi vyhovieť. Poznamenal, že porušenie zásady rovnosti strán (v
rámci konfrontačnej zásady), či porušenie zásady nezávislosti a nestrannosti súdu nemôže ospravedlniť

zisťovanie tzv. objektívnej pravdy. Trestný poriadok nepozná žiadne ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo
povinnosť vnášať do dokazovania svoj pohľad na vec, svoje dôkazy nikým nenavrhnuté. Poukázal
na zásadu kontradiktórnosti trestného konania. Považoval za neprijateľné, aby mal súd v súdnom
konaní všetko sám objasniť, preukázať a rozhodnúť. Poukázal na nález Ústavného súd ČR zo dňa
14.05.2008, sp. zn. II. ÚS 2014/2007, v ktorom vytkol súdu aktívne zasahovanie do dokazovania pri

pasivite prokurátora, keď zdôraznil, že odsúdenie páchateľa trestnej činnosti je primárne vecou štátneho
zastupiteľstva, že je to teda štátne zastupiteľstvo, kto nesie zodpovednosť za to, aby súdu predložená
vec bola podložená procesne použiteľnými dôkazmi potrebnými k rozhodnutiu o vine a treste v súlade s
podanouobžalobou.Všeobecnésúdysapretonikdynesmústavaťdopozíciepomocníkaverejnejžaloby
usilujúceho taktiež o odsúdenie. Princíp spravodlivého procesu a z neho vyplývajúceho rozvrhnutia úloh
jeho jednotlivých účastníkov je potrebné vykladať tak, že pred súdom má byt' vykonané dokazovanie

v rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie, ktoré ale nemusí byt' odsudzujúce. Poznamenal, že
predmetnérozhodnutiejeprimeranepoužiteľnéajvprávnychpodmienkachSR,nakoľkozakladázásada
trestného konania vyjadrená v § 2 ods. 10 Tr. poriadku uvádza, že orgány činné v trestnom konaní
majú súdu umožniť spravodlivé rozhodnutie (spravodlivým rozhodnutím je samozrejme aj oslobodzujúce
rozhodnutie, ak prokurátor neuniesol dôkazné bremeno). Bol toho názoru, že obžaloba ako ani súdom

prvého stupňa vyhlásený rozsudok jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali, aby
obžalovaný naplnil svojím konaním kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Mal za to, že z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že vo vzťahu k poškodenej nedošlo k vyhrážkam smrťou ťažkou ujmou, na
zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Orgány činné

v trestnom konaní neprodukovali vo vzťahu k obžalovanému žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by
svedčil o tom, že obžalovaný sa takéhoto skutku aj reálne dopustil, resp. či jeho konanie mohlo vzbudiť
u poškodenej dôvodnú obavu. Uzavrel, že s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, možno
vykonané dokazovanie hodnotiť ako tendenčné a skutkovo nepodložené. To znamená, že stíhané
konanie obvineného nemožno v tomto smere hodnotiť ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1 Tr. zákona, a to pre absenciu naplnenia objektívnej stránky predmetného prečinu. Z
okolností posudzovaného prípadu možno zároveň konštatovať, že konanie obvineného nenapĺňa ani
skutkovú podstatu žiadneho iného trestného činu upraveného v osobitnej časti Trestného zákona. S
ohľadom na princíp prezumpcie neviny a právo na spravodlivý proces potom nie je možné akceptovať
odsúdenie obžalovaného za situácie, keď v konaní pred súdom, nebol produkovaný ani jeden jediný

priamy dôkaz. Sporné čítanie zápisnice o výpovedi svedka — poškodeného z prípravného konania, u
ktorého a priori nie je možné vylúčiť záujem na výsledku konania, pričom táto svedecká výpoveď je
posúdená ako vierohodná len s odôvodnením, že bola uskutočnená pod hrozbou sankcie v prípade
krivejvýpovede.Zdôraznil,žesamapoškodenávkonanípredsúdomodmietlavypovedať,čoodôvodnila
tým, že „chce, aby sa syn vrátil domov”. Poukázal na to, že súdy sú povinné dôkladne posudzovať

vierohodnosť jednotlivých proti sebe stojacich výpovedí a postupovať obzvlášť starostlivo a obozretne
pri hodnotení týchto výpovedí a vyvodzovaniu skutkových záverov, a to za prísneho rešpektovania
princípov prezumpcie neviny. Vo vzťahu ku vykonanému dokazovaniu a jeho výsledkom uviedol, že
z odôvodnenia súdu prvého stupňa nevyplýva, ako sa ten vysporiadal s námietkami obžalovaného
k zistenému skutkovému stavu, na ktoré v priebehu trestného konania poukazoval obžalovaný sám,

resp. prostredníctvom svojho obhajcu. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd po
preskúmaní celého na vec sa vzťahujúceho spisu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove oslobodil, alternatívne aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie súdu prvej inštancie.

Okresný prokurátor podal odvolanie voči výroku o treste v neprospech obžalovaného, a to z dôvodu, že
považuje trest odňatia slobody uložený obžalovanému v predmetnom rozsudku vo výmere 16 mesiacov
za neprimerane nízky. Uviedol, že v prípade spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona je možné páchateľovi tohto prečinu uložiť trest odňatia
slobody v rozsahu 6 mesiacov až 3 roky. Poukázal na to, že z odpisu registra trestov obžalovaného

vyplýva, že tomu bol trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/65/2022 zo dňa 04.04.2022
uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov za spáchanie prečinu ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zákona v súbehu s prečinom marenie výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona. Trest bol obžalovaným vykonaný dňa 28.02.2023.Poukázal na to, že od vykonania trestu je z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR zrejmé,
že obžalovaný spáchal 10 priestupkov, z toho štyrikrát priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Z uvedeného vyplýva, že predchádzajúci trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovaným vykonaný dňa

28.02.2023, nesplnil účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona, najmä podmienky
vytvorené v ústave na výkon trestu odňatia slobody na výchovu obžalovaného neviedli k tomu, aby
ten viedol v budúcnosti riadny život, keďže sa neustále dopúšťal protiprávneho konania, pričom raz
z toho sa dopustil spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu aj voči svojej vlastnej
matke. Poukázal na to, že obžalovaný sa dopustil spáchania trestného činu voči blízkej osobe, svojej

matke v dôchodkovom veku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorej sa vyhrážal zabitím takým
spôsobom, že v nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie. Obžalovaný počas celého priebehu
prípravného konania a konania pred súdom popieral spáchanie skutku, zľahčoval jeho správanie voči
poškodenej a predmetný skutok považoval len za bežnú hádku. Obžalovaný ani raz, či už počas
výpovede v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného, alebo počas výpovede v konaní
pred súdom v procesnom postavení obžalovaného, neoľutoval svoje konanie voči svojej vlastnej matke

ako poškodenej. Obžalovaný neprejavoval žiadne znaky ľútosti nad svojim konaním, ktorým vzbudil
u svojej matky takú dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že tej neostávalo nič iné, len sa obrátiť
na orgány činné v trestnom konaní. Ďalej uviedol, že z odpisu registra trestov v spojení s výpisom z
ÚstrednejevidenciepriestupkovMVSRvyplýva,žemožnosťnápravyobžalovanéhojenízka,nakoľkosa
neustále dopúšťa protiprávneho konania aj po vykonaní trestu odňatia slobody. Na strane obžalovaného

bola konštatovaná jedna priťažujúca okolnosť, a to, že už bol za trestný čin odsúdený. S prihliadnutím
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúcu okolnosť, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, je výmera trestu odňatia slobody uloženého predmetným rozsudkom
16 mesiacov neprimerane nízka. Navrhol napadnutý výrok o treste zrušiť a uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.

Vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného okresný prokurátor uviedol, že pokiaľ sa týka námietky vo
vzťahu k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a vykonanie prečítania zápisnice poškodenej
z prípravného konania bez návrhu prokurátora či obhajoby, uviedol, že poškodená na hlavnom

pojednávaní odoprela vypovedať z dôvodu uvedeného v § 130 Tr. poriadku. Podľa § 263 ods. 4 Tr.
poriadku je možné prečítať výpoveď svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní podľa ustanovenia § 130
Tr. poriadku odoprel vypovedať, len vtedy, ak bol pred výsluchom poučený o práve odoprieť vypovedať
a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva a aj ak výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
Trestnému poriadku. Bol toho názoru, že obidve podmienky boli splnené na to, aby sudca mohol

vykonať dokazovanie prečítaním zápisnice z výsluchu poškodenej v prípravnom konaní. Zdôraznil, že
obžalovaným spomínaný návrh prokurátora sa vyžaduje v prípade uvedenom v ustanovení § 264 ods.
1 Tr. poriadku, kedy je možné svedkovi predložiť zápisnicu o jeho skoršej výpovedi, ak sa od nej svedok
odchýli v podstatných bodoch, a to na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach. O uvedený prípad sa
na hlavnom pojednávaní nejednalo, na čo poukázal Okresný súd Prešov aj v samotnom odôvodnení

predmetného rozsudku. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak by aj bol v danom prípade vyžadovaný
návrh prokurátora na prečítanie zápisnice o výsluchu poškodenej z prípravného konania na hlavnom
pojednávaní, tak takýto návrh podal konajúcemu súdu vo veci konajúci prokurátor písomne v rámci
samotnej obžaloby podanej dňa 05.09.2025 pod sp. zn. 3 Pv 363/25/7707-12. Pokiaľ sa týka námietky
nepreukázania spáchania skutku obžalovanému, tak mal za to, že spáchanie predmetného skutku

preukázateľnevyplývanielenzvýsluchupoškodenejvykonanomvprípravnomkonaní,ktoréhozápisnica
bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, ale aj z výsluchu svedka vykonanom na hlavnom pojednávaní,
ktorý uviedol skutočnosti podporujúce pravdivosť tvrdení uvádzaných poškodenou. file_0.jpg

file_1.wmf

Navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora uviedol, že je nesporné a nepochybné, že
konanie pred okresným súdom bolo vykonané v priamom rozpore so zásadou ústnosti, bezprostrednosti

a kontradiktórnosti, čím došlo k zásahu do práv obžalovaného. Poukázal na prezumpciu neviny a zásadu
„in dubio pro reo”, čo prokurátor vo svojom odvolaní opakovane opomína. Poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 3To/131/2015, z ktorého vyplýva, že pokiaľ je na hlavnom
pojednávaní prokurátor nečinný vo vzťahu k výsluchu obžalovaného, svedkov a znalcov a nezisťujeurčité okolnosti skutku podstatné pre rozhodnutie, nie je povinnosťou súdu tieto osoby vypočuť k týmto
prokurátorom nezisťovaným okolnostiam a nahrádzať tak procesné postavenie prokurátora, keďže
by takým postupom bola porušená zásada rovnosti strán. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora

Okresnej prokuratúry v Prešove ako nedôvodné zamietnuť a zrušiť odvolaním obžalovaného napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodiť, alternatívne zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1

Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, proti ktorému obžalovaný
aj okresný prokurátor podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a ani okresného prokurátora
v tomto prípade dôvodné nie sú.

Z dôvodov napadnutého rozsudku je zrejmé, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané, ako
aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva
skutočnosť ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú dôvody napadnutého
rozsudku podrobné, a preto na tieto krajský súd aj v podrobnostiach poukazuje.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu
spravodlivérozhodnutievsúlades§2ods.10Tr.poriadkuatietodôkazyajsprávnevyhodnotiljednotlivo
aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Z hľadiska otázky viny, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods.
1 Tr. poriadku v dostatočnej miere uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného
dokazovania za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si
vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ako aj
s tvrdeniami poškodenej H. B. a svedkyne I. C. o tom, ako malo dôjsť ku skutku, za ktorý bol obžalovaný
trestne stíhaný.

Krajský súd preto v zásade nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto korešpondujú
s výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní. Aj
podľa názoru krajského súdu bolo bez odôvodnených pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý bol
obžalovaný stíhaný, uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku, sa stal, má znaky trestného činu
a spáchal ho práve obžalovaný A. B., pričom krajský súd si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom

rozsahu osvojil, nemá o nich pochybnosti a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Obžalovaný sa pri svojej obhajobe na hlavnom pojednávaní po vyhlásení, že je nevinný, vyjadril ku
skutku tak, že to bola len čistá hádka, nič viac, len sa povadili s matkou. V predmetný deň prišiel z fušky
domov, najedol sa, o niečom sa s mamou bavili a hádali sa pre peniaze a o práci. Požil alkoholické

nápoje, 4 až 5 poldecákov a aj pivo. Požil ich poobede u kamaráta na fuške. Nepamätá si presne, aké
slová padali a čo si všetko s mamou povedali, ale vie, že sa jej nevyhrážal. Poškodená mu niekedy
pripomína, že by si mal nájsť stálu prácu a starať sa o ňu, pretože je chorá, občas mu to vyčíta, má aj
prísľubdopráce.Spoškodenoužijepribližnesedemrokov.Knadávkam,vyhrážkam,fyzickémukontaktu
medzi ním a mamou v minulosti nedošlo a v predmetný deň sa necítil veľmi opitý. Výdavky na domácnosť

a inkaso platí poškodená, on niekedy z fušiek platí sociálku, ale v zásade väčšinu financuje poškodená.
V rámci bytového domu má problémy so susedmi, hlavne rušenie nočného kľudu zo strany susedov,
veľakrát na nich volal políciu, dostali aj pokuty, a to sa opakovalo viackrát. So susedmi však osobne
konflikt nemal.

Obžalovaného zo spáchania skutku v prvom rade usvedčujú predovšetkým výpovede jeho matky –
svedkyne poškodenej H. B. z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
poškodená využila svoje právo odoprieť vypovedať, a to z dôvodu, že obžalovaný je jej syn a chce, aby
išiel domov. Z obsahu spisu však vyplýva, že poškodená bola v prípravnom konaní pred výpoveďamipoučená o možnosti odoprieť vypovedať, ale toto právo nevyužila, výslovne uviedla, že napriek tomu,
že obvinený je jej syn, vypovedať bude. V uvedených výpovediach (pred a po vznesení obvinenia),
poškodená vypovedala v podstate rovnako, jasne označila páchateľa skutku - obžalovaného a opísala

priebeh skutku tak, že obžalovaný sa vrátil z pohrebu okolo 16.00 hod pod vplyvom alkoholu, čo je uňho
častým zvykom. Ona v tom čase bola doma vo svojej izbe, kde spí a v ktorej pozerala televízor. Hneď
ako obžalovaný došiel do bytu, prešiel okolo jej izby, kedy videla, že je opitý a kedy v tom čase bol
porozopínaný a vošiel do obývačky, odkiaľ začal kričať, že má vypadnúť z bytu, že je trúba a že ho
odhlásila z pobytu na adrese, kde bývajú, čo však nebola pravda, pretože bola v ten deň len predĺžiť

nájom na ďalší rok. Poškodená na to nijako nereagovala a neodpovedala. Následne obžalovaný prešiel
dokuchyne,kdekričal,žejuzabije.Vtedyvyšlazosvojejizbyaspýtalasaho,žeprečomáísťprečzbytu,
žeonahoplatí.Vtedyobžalovanýkunejpriskočilakričal,žemázbytuvypadnúť.Hneďnatosavrátilado
svojej izby, kedy obžalovaný začal kričať slovami „vyhodím ťa z bytu, zabijem ťa, odíď dnes do deviatej z
bytu, lebo ti pichnem nôž do krku”. Vtedy sa zľakla, vystrašilo ju to, zatvorila dvere vo svojej izbe a stála
pri dverách. Počas toho zavolala na políciu, lebo toto jeho správanie sa za posledné dni stupňovalo, v

zmysle, že jej škaredo nadával, že je špinavá piča, kurva, aby zdochla, aby do rána nevstala na nohy,
kedy rozbil pritom tanier tak, že hodil o zem. Takéto jeho správanie trvalo približne 1,5 roka, odkedy
prišiel z basy, ale k fyzickému útoku zatiaľ nedošlo. V druhej výpovedi po vznesení obvinenia poškodená
uviedla, že ju správanie jej syna veľmi vystrašilo, zavrela sa vo svojej izbe a zavolala políciu, vzhľadom
na to, že nie je ochotná trpieť takéto správanie obžalovaného, ktoré je stále horšie a horšie a stále sa ho

viac a viac bojí. Stále jej viac nadáva, že je špinavá piča, kurva, aby už zomrela a podobne. K fyzickému
napadnutiu zatiaľ nikdy nedošlo, avšak jeho správanie vykazovalo známky toho, že by to bol schopný
urobiť. Často chodí po byte, pľuje po ňom. Keď z bytu odišiel, našla na zemi hodený kuchynský nôž.
Vulgárne sa ku nej správal bežne, avšak zhoršené správanie vidí, odkedy prišiel z basy. Mala obavu o
svoj život, veľmi sa zľakla, pretože sa vážne bála, že by to skutočne mohol spraviť.

Výpovede poškodenej z prípravného konania sú podporené výpoveďou svedkyne I. C. z hlavného
pojednávania. Táto spočiatku odmietla vypovedať z osobných dôvodov pre ňu a pre jej rodinu, následne
však po opätovnom poučení samosudcom o zákonných dôvodoch na odopretie výpovede a po poučení
o možnosti uloženia poriadkovej pokuty, svedkyňa vo svojej výpovedi nepriamo potvrdila hodnovernosť

výpovedí poškodenej, keďže uviedla, že vnímala akurát zvuky, ktoré sa k nej dostávali cez stenu. Má
načúvací aparát a v podstate ani nerozumela, čo tam hovoria. Počuje zvuky, ale nerozumie slová, čo
človek konkrétne rozpráva. Počula, že tam bol hluk, krik, sem tam nejaký buchot. V podstate to bola
nejaká polhodina asi čo prišla z práce, polhodinu sa diali tie zvuky a potom už prišli policajti. Čo sa týka
minulosti, to vôbec nemôže potvrdiť, či to bolo presne medzi obžalovaným a matkou, sem tam keď sa

niečo deje, tak to počuje u susedov, ale nevie presne povedať, že medzi akými konkrétnymi osobami
sa to vyskytlo. Konflikty s obžalovaným nemali vyslovene medzi sebou. Vníma ho ako normálneho, on
je v poriadku, len keď ma vypité, tak je sem tam vulgárny, ale keď nemá vypité, tak je v poriadku. S
poškodenou sa v podstate donedávna ani nepoznali, vníma ju ako susedu. Bavili sa s poškodenou o
tom skutku, ešte v ten deň, ona bola v šoku, zľaknutá, tak prišla za ňou, že ako sa má, bolo to také,

že čo sa stalo, ona v podstate ani nechcela rozprávať, bola taká zľaknutá. Zavolala políciu, pretože sa
hádali, že bol opitý a že rozprával stále to isté dookola. Nevravela jej, ani čo konkrétne sa tam stalo,
vravela len, že bola zľaknutá a ona potom išla do izby. To jej hovorila, že bola v izbe.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou

ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
d) z osobitného motívu, alebo
e) verejne.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) a písm. e) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba a osoba
vyššieho veku.Pokiaľ sa týka tvrdenia obžalovaného, že išlo len o čistú hádku a aj keď sa necítil veľmi opitý, nepamätá
si presne, aké slová padali a čo si všetko s mamou povedali, ale vie, že sa jej nevyhrážal, krajský
súd uvádza, že v tomto ohľade je podstatné nahliadnuť na objektívnu stránku skutkovej podstaty tohto

trestného činu, ktorá spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Takáto vyhrážka musí byť prednesená
takým spôsobom, resp. za takých okolností, že vzbudí u poškodeného (poškodenej) dôvodnú obavu o jej
naplnení, či už vzhľadom na osobu páchateľa, či tento má akúkoľvek prevahu, alebo vzhľadom na jeho
správanie. Na druhej strane vyhrážka, ktorá nie je spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu, je povedaná takým

spôsobom, že je nepravdepodobné, aby ju vyhrážajúca osoba naplnila, keďže na to nemá predpoklady
alebo samotná intenzita vyhrážky je slabá.

AkotovyplývaajzustálenejjudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,priposudzovanívyhrážky
smrťou je dôležité posúdiť, aké konkrétne vyhrážky páchateľ použil, ako sa pri tom celkove správal, či
nechytal do ruky nejaké predmety a tým nenaznačoval tak úmysel uskutočniť svoje hrozby

(porovnajR38/1971).Vtomtosmerejedôležitéskúmaťajpovahupáchateľa,čijetentoschopnýdopustiť
sa v podnapitom stave násilného konania a či teda jeho hrozby mohli vzbudiť odôvodnenú obavu.

Krajský súd vyhodnotil výpoveď poškodenej ako presvedčivú a konzistentnú. Je toho názoru, že
poškodená vnímala vyhrážky zo strany obžalovaného ako mienené vážne a tieto u nej vzbudzovali

dôvodnú obavu, a to aj s prihliadnutím na okolnosti v danom čase, keďže vo svojich výpovediach
z prípravného konania uviedla, že v predmetný deň na ňu obžalovaný, ktorý bol opitý, kričal, že má
vypadnúťzbytu,žejetrúbaažehoodhlásilazpobytunaadrese,kdebývajú.Následnenaňuobžalovaný
kričal, že má z bytu vypadnúť, že ju vyhodí z bytu, zabije, nech odíde do deviatej z bytu, lebo jej
pichne nôž do krku. Poškodená poukázala na to, že správanie obžalovaného trvá približne 1,5 roka a

za posledné dni pred skutkom sa toto správanie stupňovalo. Nadával jej, že je špinavá piča, kurva, aby
zdochla, aby do rána nevstala na nohy, rozbil pritom tanier tak, že ho hodil o zem. Správanie jej syna ju
veľmi vystrašilo, nie je ochotná trpieť takéto správanie, ktoré je horšie a horšie a ona sa ho viac a viac
bojí. Stále jej viac nadáva, že je špinavá piča, kurva, aby už zomrela a podobne. K fyzickému napadnutiu
zatiaľ nikdy nedošlo, avšak jeho správanie vykazovalo známky toho, že by to bol schopný urobiť. Často

pľuje po byte. Keď z bytu odišiel, našla na zemi hodený kuchynský nôž. Mala obavu o svoj život, veľmi
sa zľakla, pretože sa vážne bála, že by to skutočne mohol spraviť.

Obavu poškodenej z vyhrážok obžalovaného a ich naplnenia nepriamo potvrdila aj svedkyňa I. C. vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, keďže uviedla, že v predmetný deň počula z ich bytu hluk, krik,

buchot. S poškodenou sa rozprávali o tom skutku ešte v ten deň a túto vnímala, že je v šoku, v podstate
ani nechcela rozprávať, bola taká zľaknutá, keďže po skutku sa zavrela v izbe a zavolala políciu.

Navyše, reagujúc na argument obžalovaného, že sa poškodenej nevyhrážal, aj keď si presne nepamätá,
aké slová padali, odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že zo záznamu o dychovej skúške

vyplýva, že obžalovaný mal v čase po skutku, dňa 03.09.2025 o 17:13 hod. nameranú hladinu
alkoholu v krvi na úrovni 1,38 mg/liter (t.j. 2,8 promile). V danom prípade teda išlo o vysoký stupeň
opitosti, pričom v prípade požitia vysokého množstva alkoholu vo všeobecnosti dochádza k znižovaniu
sebaovládania, sebakontroly, deliberácii konania osôb pod jeho vplyvom, väčšej guráži a zvyšovaniu
agresívnych tendencií. Pod vplyvom takého množstva alkoholu, navyše pri obave, že poškodená

odhlásila obžalovaného z bytu, mohla táto obava uňho vyvolať zníženie sebakontroly a nárast agresivity.
Hoci vyhrážanie sa svojej mame obžalovaný kategoricky popieral, v podstate potvrdil slová poškodenej
o možnom motíve jeho konania, keď uviedol, že mama mu často vyčíta, že nemá stálu prácu a nezarába
peniaze a v minulosti mu aj hrozila, že ak si nenájde prácu, odhlási ho z bytu, čo je v súlade s tým, čo
uvádzala poškodená, že obžalovaný na ňu kričal, že ho odhlásila z bytu, čo však nebola pravda.

K opakovanej námietke obhajoby, ktorá v rámci obrany obžalovaného zvýrazňovala, že v kontexte
zásady kontradiktórnosti je nepredstaviteľné, aby súd suploval prácu prokuratúry a vykonával v rámci
dokazovania „nadprácu”, a to len za účelom vidiny odsudzujúceho rozsudku, krajský súd uvádza, že
s touto námietkou sa nebolo možné stotožniť, poukazujúc pritom na ust. § 263 ods. 4 Tr. poriadku,

v zmysle ktorého zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo
odoprieť výpoveď podľa § 139 Tr. poriadku, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom,
ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že
toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.V danom prípade z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že poškodená bola v prípravnom konaní pred
výpoveďami poučená o možnosti odoprieť vypovedať, ale toto právo nevyužila, výslovne uviedla, že
napriektomu,žeobvinenýjejejsyn,vypovedaťbude.Súdprvéhostupňatedanepochybil,aknahlavnom

pojednávaní prečítal výpovede poškodenej z prípravného konania, a preto nebolo možné stotožniť sa
s názorom obhajcu obžalovaného, ktorý opakovane spochybňoval postup samosudcu pri vykonávaní
dôkazu „čítanie zápisnice poškodenej z prípravného konania”. V danom prípade zákon nevyžaduje, aby
čítanie zápisnice navrhla obhajoba či prokurátor.

V tejto súvislosti krajský súd opätovne považuje za potrebné zdôrazniť.

Ustanovením § 1 je vymedzený predmet Tr. poriadku, ktorý v sebe zahŕňa aj účel zákona, ktorými
náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov, pričom orgány činné v
trestnom konaní a súdy musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických
osôb. Z rešpektovania základných práv a slobôd vyplýva, že účelom Tr. poriadku je aj uskutočnenie

spravodlivého procesu, pričom úlohou orgánov činných v trestnom konaní je odhaľovať a vyšetrovať
trestnú činnosť a úlohou súdu o tejto rozhodovať.

Konanie pred súdom je v rámci trestného procesu upravené ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán
– prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu na strane druhej, ktorí pred súdom

predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú, pričom ich posúdenie
je úlohou súdu ako nezávislého a nestranného rozhodovacieho orgánu. Z pohľadu uvedeného súdu teda
vyplýva povinnosť zistiť skutkový stav náležite tak, aby páchatelia trestných činov mohli byť spravodlivo
potrestaní. Z tohto dôvodu súd v podmienkach kontradiktórneho konania nie je a nemôže byť len
nestranným pozorovateľom, ale má nielen právo, ale aj povinnosť aktívne vstupovať do konania na

hlavnom pojednávaní a to výsluchom svedkov, či vykonávaním aj dôkazov, ktoré strany nenavrhli (§ 2
ods. 11 Tr. poriadku).

Povinnosť náležite zistiť skutkový stav však súd nezaväzuje k tomu, aby obžalovaného (obžalovaných)
usviedčal sám zo spáchania skutku so závažnejším následkom (vo väčšom rozsahu), ako bol ustálený

v obžalobnom návrhu. Toto právo (povinnosť) prislúcha prokurátorovi.

Takýto postup súdu, by bol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, pokiaľ by súd sám vytváral nové
dôkazy, resp. dôkazy už existujúce dopĺňal o nový obsah a na podklade týchto dôkazov potom
usviedčal obžalovaného zo spáchania skutku závažnejším následkom a vo väčšom rozsahu ako

tomu je v obžalobnom návrhu. Za danej situácie by tak súd sám vytváral podmienky, v ktorých
jedna zo strán (obžalovaný) by bola znevýhodnená voči protistrane (prokurátorovi), čo tiež nespĺňa
a narúša podmienky spravodlivého procesu. Tým by postavenie sudcu v kontradiktórnom konaní,
ktoré je postavené na aktivite procesných strán, nezodpovedalo pozícii nezávislého a nestranného
rozhodovacieho orgánu, ktorý by na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bol schopný

spravodlivo vo veci rozhodnúť.

V súvislosti s doposiaľ uvedeným krajský súd poukazuje na to, že výsluch poškodenej z prípravného
konania, ktorý bol vykonaný na hlavnom pojednávaní a to jeho prečítaním (v súlade s procesnými
pravidlami ako už bolo skôr zvýraznené) v konfrontácii s výpoveďou poškodenej na hlavnom

pojednávaní(kedypozákonompoučeníodmietlavypovedať),krajskýsúdpovažujezavýsluchvykonaný
procesne bezchybným spôsobom, keďže pred výsluchom bola v tom čase v procesnom postavení
poškodenejopakovaneriadneoboznámenásoskutočnosťami,ktorésajejsynovi kladúzavinuaopráve
z dôvodu, že je jej blízkou osobou odmietnuť vypovedať a preto je ho možné považovať za riadne
vykonaný dôkaz v prípravnom konaní, ktorý sa môže svojím obsahom predniesť do dokazovania na

hlavnom pojednávaní.

Ako už bolo skôr naznačené, v tomto prípade okresný súd, zvoleným postupom z vlastnej iniciatívy
nevytvoril nový (predtým neexistujúci) dôkaz, či dôkaz (jeho obsah) existujúci by sám iniciatívne dopĺňal
o nové skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli stranám v konaní známe, ktoré by boli podstatné pre ustálenie

skutkového stavu, čím by sa mala zjavne podľa obhajobného názoru obžalovaného predneseného
prostredníctvom obhajcu potom narušiť rovnováha, ktorú má zabezpečiť riadne kontradiktórne konanie
a teda rovnosť týchto strán pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní.Pokiaľ obžalovaný prostredníctvom obhajoby prednesenej obhajcom polemizuje vo svojich úvahách
s tým, že by zásada náležitého zistenia skutkového stavu mala vzťahovať len na orgány činné
v trestnom konaní a nie súd, a vykonanie dôkazu prečítaním výpovede poškodenej je porušením zásad

kontradiktórnosti, krajský súd opätovne považuje za potrebné zdôrazniť.

Cieľom trestného konania, ako už bolo konštatované je zabezpečiť, aby trestné činy boli náležite zistené
a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní (§1 Tr. poriadku). Krajský súd súhlasí s názorom
obhajoby, že spôsob a rozsah zisťovania a overovania, či konkrétna osoba spáchala trestný čin, je plne

v kompetencii vo veci konajúcich orgánov činných v trestnom konaní a v konaní pred súdom súdu prvého
stupňa.

Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že táto zásada náležitého zistenia skutkového stavu a teda zistenia
dôkazov, ktoré by naplnili požiadavku, čo najvyššieho stupňa istoty o priebehu skutkového deja, aj
napriek tomu, že ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku sa expressis verbis nevzťahuje na súdne konanie, tak

platí aj pre tieto konania a túto zásadu v záujme meritórneho rozhodnutia v trestnej veci má vo svojej
činnosti uplatňovať aj súd. Povinnosť súdu uplatňovať túto zásadu a ustáliť skutkový stav bez dôvodných
pochybností sa odvíja totižto nielen od ust. § 1 Tr. poriadku (účelu zákona), ale aj z ust. § 321 ods.
1 písm. c/ Tr. poriadku (čo je dôvod kasácie rozhodnutia súdu - zrušenia - rozhodnutia súdu prvého
stupňa), ktorý spočíva v pochybnostiach o správnosti skutkových zistení.

Z pohľadu doposiaľ uvedeného, má krajský súd za to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre
to, aby súd prvého stupňa hodnotil výpoveď poškodenej v predmetnej veci v celom rozsahu a to aj
v kontexte dôkazov vykonaných v prípravnom konaní.

Napokon na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd plynie nielen pozitívna povinnosť štátu chrániť právo obžalovaného na spravodlivý súdny
proces vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právo na
kontradiktórne konanie, ale zároveň aj pozitívna povinnosť štátu chrániť život poškodeného, plynúce z
čl. 2 spomínaného Dohovoru, pritom obžalovaný je predsa dôvodne podozrivý, že sa mal opakovane

vyhrážať poškodenej spôsobením ujmy nie len na zdraví, ale dokonca aj na živote, a preto zásah
súdu, v záujme ochrany práv poškodenej, do stavu vykonaného dokazovania v prejednávanej veci,
v naznačenom rozsahu nepredstavuje podľa názoru krajského súdu, neproporcionálnu, bezdôvodnú
nerovnováhu medzi právami obžalovaného a poškodeného.

Z hľadiska právnej kvalifikácie bol skutok správne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) a písm. e)
Tr. zákona. Obžalovaný svojím konaním sa chránenej osobe – blízkej osobe a osobe vyššieho veku,
vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, resp. inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že u tejto vzbudil
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

Krajský súd za takýchto okolností teda vo vzťahu k otázke viny a právnej kvalifikácie považoval
v intenciách vyššie uvedených dôvodov a úvah odvolanie obžalovaného za nedôvodné a výrok o vine
v napadnutom rozsudku posúdil ako zákonný a vecne správny.

Za zákonný a správny považoval krajský súd, najmä čo do druhu trestu a jeho výmery, aj výrok
o treste v napadnutom rozsudku a nestotožnil sa s názorom okresného prokurátora, ktorý žiadal
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov vzhľadom na jeho trestnoprávnu
a priestupkovú minulosť.

Priprečinenebezpečnéhovyhrážaniavzmysleustanovenia§360ods.2Tr.zákona,akokvalifikovaného
trestného činu, zákon vymedzuje trestnú sadzbu vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. Súd prvého
stupňa správne prihliadol na pomer a mieru závažností priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom
priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 písm. m) Tr. zákona a teda,
že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený a s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil

obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, ktorý považoval vzhľadom na okolnosti
prípadu, povahu spáchaného trestného činu, pomery a osobu páchateľa za dostatočný. Krajský súd
s poukazom na konkrétne okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného dospel, rovnako ako súd
prvého stupňa, k záveru, že pre tento prípad k dosiahnutiu účelu trestu v súlade so zásadami uvedenýmiv § 34 Tr. zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu, ako aj úlohu individuálnej a generálnej
prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, je vhodné pôsobiť
na obžalovaného takto uloženým trestom. Čo sa týka zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody, aj v tomto prípade postupoval prvostupňový súd správne, ak obžalovaného podľa § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže bol
v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody.

Krajský súd sa stotožnil s výškou uloženého nepodmienečného trestu, poukazujúc pritom na povahu a

charakter skutku, ktorý bol spáchaný voči blízkej osobe a zároveň osobe vyššieho veku, ako aj vzhľadom
naskutočnosť,žeobžalovanýapoškodenábývajúspoluvjednejdomácnosti,ktorúfinancujepoškodená
a tiež s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný pozná zdravotný stav svojej matky, ktorá aj na verejnom
zasadnutí krajského súdu uviedla, že je chorá na srdce, psychiku, cievy a má zaťažený bedrový kĺb, čo
však obžalovanému nebránilo vyše roka a pol verbálne útočiť na svoju matku, hrubo, urážlivo sa k nej
správať a vyhrážať sa jej zabitím.

Správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní o výške trestu prihliadol aj na doterajší život
obžalovaného, keďže z odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ bol sedemkrát súdne trestaný, z toho
trikrát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a to pre zanedbanie povinnej výživy v roku
2006, poškodzovanie cudzej veci, ublíženie na zdraví a výtržníctvo v roku 2013, pre krádež v roku 2017 a

dve odsúdenia z roku 2022 má pre trestné činy ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, resp. marenie
výkonu úradného rozhodnutia. Posledný nepodmienečný trest uložený Okresným súdom Prešov pod
sp. zn. 0T/65/2022 vykonal dňa 28.02.2023. Z lustrácie registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný
má evidované veľké množstvo priestupkov rôzneho druhu, a to len za roky 2024 a 2025 v počte 10.
V júli a v auguste 2025 spáchal dva priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, z toho v jednom

prípade napadol fackou inú osobu, v roku 2024 má evidované viaceré priestupky za hrubé správanie,
v jednom prípade aj voči matke. Päťkrát bol postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, pričom uvedených priestupkov sa dopustil jazdou na bicykli pod vplyvom alkoholu
a dvakrát bol postihnutý za priestupok proti verejnému poriadku, kedy požíval alkoholické nápoje na
verejnosti.

Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v danom
prípade bolo nutné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, spojený s jeho
nepodmienečným výkonom, majúc za to, že neboli splnené podmienky pre uloženie podmienečného
trestu v zmysle § 49 ods. 1 Tr. zákona, a preto aj krajský súd považuje uložený trest za primeraný

a zákonný.

Pokiaľ sa týka odvolacej námietky okresného prokurátora, ktorý žiadal uložiť trest odňatia slobody vo
výške 24 mesiacov, odvolací súd je toho názoru, že táto výška trestu by bola neprimerane vysoká, a to
aj vzhľadom na žiadosť samotnej poškodenej, ktorá opakovane v konaní žiadala, aby bol obžalovaný

oslobodený spod obžaloby, poukazujúc pritom na svoj zlý zdravotný stav, choré srdce, psychiku, cievy,
zaťažený kĺb. Poškodená nepovažuje svojho syna za zlého, poukazujúc pritom na to, že jej pomáha,
navarí, uprace, pomôže jej ísť k lekárovi. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí krajského súdu taktiež
vyplýva vyjadrenie obžalovaného, že sa chce o svoju matku – poškodenú postarať a vie sa o ňu postarať.
Odvolací súd je toho názoru, že nepodmienečný trest vo výmere 16 mesiacov, je zároveň aj obdobím

nútenej abstinencie, keďže ako to vyplýva z obsahu spisu, obžalovaný užíval alkohol často a v značnej
miere. Zároveň je to aj čas pre obžalovaného na zamyslenie sa nielen nad svojou minulosťou, ale aj
budúcnosťou, keďže je v produktívnom veku, avšak dlhodobo nezamestnaný a bez pracovných návykov.
Odvolací súd rozumie citovej väzbe medzi matkou a synom, ale je presvedčený, že s poukazom na
jeho trestnoprávnu a deliktuálnu minulosť, ako aj na nadmerné užívanie alkoholu, nie je možné v danom

prípade uložiť obžalovanému trest s podmienečným odkladom, a to z dôvodu, že nie je vylúčené, že sa
obdobnej trestnej činnosti voči poškodenej alebo inej osobe dopustí znova. Nakoľko je však primárnym
cieľom trestných kódexov zabezpečiť účinnú ochranu obetiam trestných činov a potrestanie páchateľov
týchto činov, nebolo možné uložiť obžalovanému miernejší trest.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nezistiac možnosť zmeny rozsudku v prospech a ani
v neprospech obžalovaného, krajský súd odvolanie obžalovaného ako aj okresného prokurátora
postupom podľa § 319 § Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.