Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/121/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206880
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1321206880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia

senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpeného
JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej:
G. H., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XXXX/XX, R., o zaplatenie sumy 9.610,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-60C/14/2021-71 zo dňa 7. marca 2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-60C/14/2021-71 zo dňa 7.

marca 2025 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom, č.k. B3-60C/14/2021-71 zo dňa 7. marca 2025, uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.610,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
21.09.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Žalobca uviedol, že dňa 05.08.2018 došlo ku škodovej udalosti
spôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlažalovanej,ktoréžalovanávčaseškodovejudalostiajviedla.
Uviedol, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytol poškodenému z poistnej udalosti náhradu
škody v sume 9.610,75 eur. Na základe uvedeného si uplatnil voči žalovanej sumu 9.610,75 eur ako

nárok na náhradu poistného plnenia, keďže viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a zároveň
nebola dopravná nehoda žalobcovi oznámená zo strany žalovanej v zákonom stanovenom termíne.
Žalovaná uvedenú sumu neuhradila ani len z časti.

3. Žalovaná v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedla, že
výpočet škody z predmetnej poistnej udalosti, ktorú spôsobila, bol neprimeraný a navýšený. Uviedla,
že na úrovni šírky motorového vozidla poškodila starší železo-betónový plot, pri ktorom jej motorové

vozidlo dopadlo do areálu autobazáru a pri páde vybúralo menšiu časť zámkovej podlahy, olej z olejovej
vane motorového vozidla vytiekol na mieste dopadu a z časti ofŕkal stenu na budove autobazáru. Mala
za to, že do výšky škody bolo započítané aj zasklievanie, pričom sklá na budove autobazáru poškodené
neboli, o čom svedčila aj fotodokumentácia z miesta nehody. Mala za to, že aj cena za materiál a prácubola taktiež neadekvátna. Zdôraznila, že nevlastní žiaden majetok a je vo výkone trestu odňatia slobody,
preto nemala k dispozícii fotodokumentáciu, avšak za tým účelom plánovala splnomocniť svoju matku. V
rámci svojej záverečnej reči uviedla, že pri nehode si zlomila obe končatiny, pričom nevedela, že jej patrí

povinnosť oznámiť predmetnú poistnú udalosť žalobcovi. Na preukázanie skutkových tvrdení navrhla v
rámci svojej záverečnej reči vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky škody.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 517, §
559 a § 825 Občianskeho zákonníka.

5. Uviedol, že § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje tzv. interný postih (regres) poisťovateľa (t.j.
žalobcu), ktorý smeruje proti samotnému poistníkovi, resp. poistenému, ktorý nie je poistníkom,
za ktorých poisťovateľ nahradil škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti. Postihové
právo poisťovateľa je tradičným a najdôležitejším právnym prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa
sprítomňuje zodpovednosť za škodu v poistení a prostredníctvom ktorého sa prelamuje mechanické

delenie škôd, ktoré vzniknú v dôsledku vstupu poisťovateľa do odškodňovacieho vzťahu medzi
poisteným škodcom a poškodeným. Rovnako ako ani v prípade § 825 Občianskeho zákonníka, ani
v prípade § 12 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ nemôže odmietnuť vyplatenie náhrady škody
poškodenému, a to ani vtedy, keď poistený spôsobil škodu porušením povinností vyplývajúcich z
právnychpredpisovocestnejpremávke,atozdôvodu,žesitovyžadujeochranazáujmovpoškodeného,

pričom by bolo spoločensky nedôvodné, ak by sa poistený v týchto prípadoch mohol celkom zbaviť svojej
občianskoprávnej zodpovednosti.
Nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. nemá charakter
nároku na náhradu škody, pričom ide o osobitné originárne (pôvodné) právo poisťovateľa proti
poistenému (resp. poistníkovi), ktoré nie je odvodené od práva poisteného z titulu prechodu práva

poisteného na poisťovateľa proti tretej osobe na vrátenie vyplatenej sumy, zníženie, resp. zastavenie
výplaty. K uvedenému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutiach sp. zn.
12Co/403/2014 alebo sp. zn. 12Co/2/2017. V prípade interného postihu teda poisťovateľ uplatňuje nárok
na náhradu už vyplatených súm poškodenému priamo proti poistenému, resp. poistníkovi, keďže tieto
sumy poškodenému vyplatil miesto nich.

Poukázal aj na to, že Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 90/2021 z 30. novembra 2021 uviedol,
že sa nemôže stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť
a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z.z.
je poisťovateľ a nie súd. Uvedený prístup jednoznačne naráža na garancie doktrinálne zakotvené v
namietaných referenčných normách. Taký výklad ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001

Z.z., ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by
bolo celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne
spoluzavinenie, resp. iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ústavný súd dodal,
že je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom
uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou

účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci
zainteresovaní konať férovo. Uviedol, že právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie
obdobných nárokov ako v posudzovanej veci môže často narážať na samu podstatu dobrých mravov.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené závery musel súd prvej inštancie skúmať, či výška regresu

uplatňovaného poisťovňou je proporcionálna k prípadnému porušeniu povinnosti zo strany žalovanej.

7. V danom prípade bolo nesporné, že žalovaná v čase dopravnej nehody viedla vozidlo pod vplyvom
návykovej látky, ako aj to, že predmetnú škodovú udalosť žalovaná spôsobila motorovým vozidlom a
písomne ju neoznámila poisťovateľovi v zákonom stanovenej lehote - t.j. do 15 dní od jej vzniku. To

znamenalo, že v rámci nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia bol daný dôvod podľa § 12 ods. 1
písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj dôvod podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z..

8. Žalovaná síce namietala výšku vyplateného poistného plnenia žalobcom poškodenému, avšak v
tejto súvislosti uviedla iba príliš všeobecné tvrdenia o tom, že nebolo potrebné vykonať zasklievanie,

resp. že cena materiálu bola neadekvátna, ktoré samé o sebe neboli spôsobilé k vzniku pochybností
zo strany súdu k žalobcom vyplatenej výške poistného plnenia. Navyše žalovaná tieto svoje skutkové
tvrdenia vôbec nepreukázala žiadnymi dôkaznými prostriedkami, pričom v tejto súvislosti v jej prospech
nemohla byť skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody, keďže sama navrhla splnomocniťmatku, ktorá mala a mohla dôkazné prostriedky (fotodokumentáciu) predložiť, čo sa však nestalo.
Vo vzťahu k nesplneniu povinnosti oznámiť škodovú udalosť žalobcovi v zákonom stanovenej lehote
žalobkyňa argumentovala tým, že nevedela, že jej táto povinnosť patrí. V tejto súvislosti súd prvej

inštancie odkazuje na všeobecne platnú zásadu „ignorantia iuris non excusat“, podľa ktorej sa nikto
nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon,
resp. že o svojich povinnostiach nevedel.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie žalovanej, ktoré

spočívalo vo vedení motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky a alkoholu, predstavovalo tak
závažné protispoločenské a protiprávne konanie, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
bol oprávnený požadovať náhradu vyplateného poistného plnenia poškodenému v plnom rozsahu
od žalovanej. Za situácie, ak žalovaná spôsobila škodovú udalosť takto závažnou protiprávnou a
protispoločenskoučinnosťouakojevedeniemotorovéhovozidlapodvplyvomalkoholu,bolobyvrozpore
so záujmami spoločnosti, aby súd žalovanej priznal čo i len v časti možnosť zníženia jej povinnosti

nahradiť žalobcovi ním požadovaný nárok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 9.610,75 eur z titulu náhrady poistného plnenia vyplateného žalobcom poškodeného
podľa § 12 ods. 1 písm. a) a g) zákona č. 381/2001 Z.z..

10. Súd prvej inštancie ďalej podotkol, že žalobkyňa navrhla vykonať znalecké dokazovanie až na

pojednávaní v rámci svojej záverečnej reči, pričom tento prostriedok procesnej obrany žalovanej
nepovažoval za uplatnený včas, keďže by si vykonanie takéhoto dôkazného prostriedku zo strany súdu
vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov, ako aj nariadenie ďalšieho pojednávania, na základe čoho súd
prvej inštancie na tento prostriedok procesnej obrany žalovanej podľa § 153 CSP neprihliadol.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnila
riadne a včas, dostala sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania,
na základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej popri priznanom peňažnom plnení aj
úroky z omeškania určené podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov
vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania

s plnením priznaného peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v
období od 18.09.2019 do 26.07.2022 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov
z omeškania ku dňu omeškania žalovanej s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.
Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 %,
a to odo dňa 21.09.2019 až do zaplatenia.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v
konaní a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v
plnom rozsahu.

13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorá uviedla, že nesúhlasí s
výškou súdom prvej inštancie priznanej sumy, ktorú je povinná zaplatiť žalobcovi. Výška škody je vyššia
ako škoda, ktorú skutočne spôsobila svojím motorovým vozidlom zn. volkswagen. Suma náhrady škody
za plot, ktorý bol opätovne nasadený naspäť na miesto a pár dlaždíc zámkovej dlažby je navýšená a
neadekvátna. Uviedla, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nemá možnosť sa riadne

obhájiť s dôkazmi, ktoré má v súkromnom počítači a nemôže komunikovať s nestranným znalcom.
Namietala, že existuje fotodokumentácia z miesta nehody, ktorú sa bude snažiť zabezpečiť, z ktorej by
vyplynula skutočne spôsobená škoda. Preto žiadala, aby súd pribral do konania nestranného znalca,
ktorý by vyčíslil vzniknutú škodu a zároveň žiada, aby súd riadne pojednal jej vec.

14. Žalobca sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré mu bola zaslané súdom prvej inštancie, nevyjadril.

15. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), túto prejednal bez potreby nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku, nakoľko nebolo potrebné doplniť a zopakovať dokazovanie. Odvolací

súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho treba potvrdiť (§ 387 ods.
1 CSP).16.Vprvomradesaodvolacísúdmuselzaoberaťtým,naktorézodvolacíchdôvodovjemožnéprihliadať
asprávnosťakýchzáverovsúduprvejinštanciemožnovtomtoodvolacomkonanípreskúmať.Žalobkyňa
v odvolaní síce neuviedla konkrétne ustanovenia CSP, na základe ktorých podáva odvolanie, avšak

vychádzajúc z obsahu podaného odvolania možno dospieť k záveru, že žalobkyňa podala odvolanie
z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam(§365ods.1písm.f)CSP)azároveňmalazato,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvej inštancie neaplikoval na prejednávanú vec
platné právne predpisy (§ 365 ods. 1 psím. h) CSP).

17. V súvislosti s obsahom odvolacích námietok žalovanej je potrebné v prvom rade poukázať na
skutočnosť, že žalovaná v odvolaní v zásade iba zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené
pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s jej námietkami dostatočne
vysporiadal. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že bol pri rozhodovaní o podanom odvolaní viazaný obsahom
odvolania a odvolacími námietkami žalovanej.

18. Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na obsah podaného odvolania a odvolacie námietky žalovanej,
ktorými je odvolací súd viazaný, bolo predmetom odvolacieho konania len skúmanie žalovanou
namietanej primeranosti výšky náhrady škody za poškodený plot (ktorý bol podľa žalovanej opätovne
nasadený späť na miesto) ako aj výšky náhrady škody za poškodenú zámkovú dlažbu („za pár dlaždíc“).

Žalovaná v odvolacom konaní nezopakovala svoje námietky týkajúce sa náhrady škody za „zasklenie“,
preto sa odvolací súd ďalej nezaoberal otázkou unesenia dôkazného bremena v tejto časti žalobcom
uplatneného nároku.

19. Odvolací súd preto, viazaný odvolacími dôvodmi, pri posudzovaní správnosti napadnutého rozsudku

vychádzal zo skutkového stavu veci, tak ako ho ustálil súd prvej inštancie, bez možnosti zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a na jeho základe skutkový stav ustáliť odlišne.

20. Odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady a v celom rozsahu
sa stotožnil po skutkovej a právnej stránke s dôvodmi jeho rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal vo

veci, z hľadiska žalobcom uplatneného práva dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v
súlade s § 191 CSP zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy a z vykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220
ods. 2 CSP odôvodnil, keď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil rozhodnutie po
stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie

vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie
veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré
nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových

strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a
aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol
presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti
žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery

súdu prvej inštancie za správne, v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení
napadnutéhorozsudku,ktoréviedlisúdprvejinštanciektýmtozáverom,tietosiosvojujevcelomrozsahu
a v podrobnostiach na ne odkazuje.

21. Odvolací súd, v nadväznosti na vyššie uvedené, dospel k záveru, že žalovaná v odvolaní nedôvodne

namieta správnosť ustálenia skutkového stavu súdom prvej inštancie, keď záver, že súd prvej inštancie
mal za dostatočne preukázané, že nehodou, ktorú zavinila žalovaná, bola spôsobená škoda spolu vo
výške 9.610,75 eur, ktorú uplatňoval žalobca, považuje odvolací súd za správny.

22. Je nesporné, že žalovaná v priebehu konania namietala výšku nákladov na opravu poškodeného

zariadenia(plotu,dlažby)autoservisu,pričomuviedla,žetútopovažujezaneprimeranevysokúauviedla,
že pri ňou spôsobenej dopravnej nehode nemohlo dôjsť ku škode vo výške vyčíslenej žalobcom. Svoje
skutkové tvrdenia žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ničím nepreukázala a jedinýdôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení, ktorý navrhla, avšak až v záverečnej reči, bola
požiadavka, aby súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie za účelom ustálenia výšky škody.

23. Súd prvej inštancie správne uviedol, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje tú
stranu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky Súd prvej
inštanciemalzato,žedôkaznébremenosvojichskutkovýchtvrdenížalovanáneuniesla.Pokiaľžalovaná
poprela výšku vzniknutej škody a spochybnila jej rozsah, bolo jej povinnosťou ponúknuť v tomto smere
vlastnétvrdeniaasúčasnepredložiťktýmtoskutkovýmtvrdeniamajdôkazynaichpreukázanie.Neúplné

a všeobecné sú naviac už aj samotné skutkové tvrdenia žalovanej.

24. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v priebehu pojednávania a v podanom
odvolaní, žalovaná opakovane rozporovala výšku škody, mala za to, výška škody je neadekvátna vo
vzťahukuskutočnémunehodouspôsobenémurozsahupoškodenia,avšakžiadnedôkazynapodloženie
skutkových tvrdení nepredložila a ani nenavrhla ich vykonanie, a to napriek tomu, že v priebehu

konania opakovane tvrdila, že prostredníctvom svojej matky zabezpečí doručenie potrebných dôkazov
(najmä fotodokumentácie z miesta nehody) súdu prvej inštancie. Vychádzajúc zo základných princípov
sporového konania, akými sú dispozičný princíp, princíp prejednací, koncentračný princíp, princíp
arbitrárneho poriadku, formálnej pravdy, princíp procesnej ekonómie a pod., je potrebné uviesť, že
v sporovom konaní nie je snahou (a ani úlohou) súdu prvej inštancie zisťovať skutočnú (materiálnu)

pravdu. Zodpovednosť za výsledok sporu je na pleciach sporových strán, ktoré majú v spore preukázať
vysokú mieru procesnej aktivity a svoje skutkové tvrdenia dokázať. Medzi posudzované kritéria
procesnej aktivity strán sporu patrí najmä časové kritérium, a to včasnosť, ktorú posudzuje podľa vlastnej
úvahysúd,vsúladesprincípomarbitrárnehoporiadku.Prejednacíprincíp,ktorýjeťažiskovýmprincípom
vsporovomprocese,znamená,žesúdprvejinštanciebudujeskutkovýzákladkonečnéhorozhodnutiavo

veci z úkonov, ktoré plynú z procesnej aktivity strán sporu. Limitom uplatňovania prejednacieho princípu
je koncentrácia konania, a to jednak zákonná, avšak budovanie skutkového základu meritórneho
rozhodnutia je limitované najmä z pohľadu uplatňovania sudcovskej koncentrácie konania, kedy
procesné úkony strán sporu je nevyhnutné realizovať čo najskôr, nakoľko ponechávanie si dôležitých
skutkových tvrdení a dôkazných návrhov na neskoršie štádium konania môže v konečnom dôsledku

znamenať, že súd prvej inštancie na tieto nebude pri svojom rozhodovaní prihliadať. Sudcovskej
koncentrácii konania však podliehajú len prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného
útoku. Zo subjektívneho hľadiska sa za prostriedky procesného útoku považujú úkony žalobcu, kým
prostriedkami procesnej obrany sú úkony žalovanej, a to bez ohľadu na to, či ide o písomné podanie
alebo ústny prednes, prípadne ich časť. Ide o také procesné úkony strán sporu, ktoré vyžadujú ďalšiu

aktivitu súdu pred meritórnym ukončením veci. Zjednodušene možno povedať, že v zmysle ust. § 149
CSPidenajmäoskutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdení,návrhynavykonaniedôkazov,námietky
k návrhom na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Základnými povinnosťami sporových strán
v konaní sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto
strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými

prostriedkami (čo však žalovaná neurobila). Po vyčerpaní repliky a dupliky by strana teda v zásade
nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy práve z dôvodu existencie režimu sudcovskej
koncentrácie. Platí však, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené
včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla
predvídať a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a

dôkazy. Takáto procesná situácia však v prejednávanej veci nenastala.

25. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, odvolací súd, zhodne
so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný návrh nebol uplatnený včas a súd prvej inštancie,
uplatniac koncentračnú zásadu, postupoval právne, keď na tento návrh žalovanej neprihliadol. Treba

zdôrazniť,žeposúdenienávrhunavykonaniedokazovaniaarozhodnutie,ktoréznavrhovanýchdôkazov
budú vykonané, je vždy vecou súdu, nie teda strán sporu. Treba tiež zdôrazniť, že súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku uviedol, prečo tento žalovanou navrhovaný dôkaz nevykonal.

26. Aplikujúc uvedené zásady civilného sporového konania na prejednávanú vec je potom nesporné, že

súd prvej inštancie, v súlade s vyššie uvádzanými zásadami a princípmi, vzhľadom k tomu, že žalovaná
svoje tvrdenia o neprimeranej výške vzniknutej škody žiadnym spôsobom nepreukázala, dospel k
správnemu záveru, že výška žalobcom uplatneného nároku je primeraná a preukázaná.27. Vo vzťahu k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (t.j.
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam),
odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,

že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani
inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení

druhého dielu Civilného sporového poriadku alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

28. Odvolací súd dopĺňa, že obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je
umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá

povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,
žeichskutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaleboprijatévzrejmomomylekonajúcich
súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces
však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

29. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo56/2011).

30. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým
a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. §

220 CSP zdôvodnil.

31. Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli
spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).