Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722200589
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5722200589.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho
472/10, 036 01 Martin, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXXX/XXX, XXX XX B.,
právne zastúpená: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO:
50 711 776, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 5C/12/2022-398 zo dňa 27.2.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanej vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že závet zo dňa 23.09.2019 poručiteľky
F. E., G. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX, je neplatný;
žalobkyni priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na predmet konania, ktorým bolo určenie neplatnosti závetu,
poručiteľky F. E., G. G., ktorá zomrela X.XX.XXXX, zo dňa 23.9.2019 primárne skúmal pravosť podpisu

poručiteľky na závete. Uviedol, že v konaní boli predložené dva znalecké posudky, ktoré boli zásadne
odlišné. Znalecký posudok vypracovaný znalcom B. I., ktorého do konania pribral súd bol so záverom,
že poručiteľka závet zo dňa 23.09.2019 nepodpísala. Súkromný znalecký posudok, ktorý predložila
žalovaná z Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline bol s opačným záverom a teda
konštatovaním, že závet poručiteľka podpísala, resp. podpis je na závete pravý. Túto rozpornosť navrhol
sám B. I. odstraňovať zjednocujúcim posudkom prostredníctvom Kriminalistického a expertízneho
ústavu v Bratislave s čím sa strany sporu nestotožnili, resp. nevytvorili podmienky pre vypracovanie

posudku. V konaní vypočuté svedkyne zhodne potvrdili, že poručiteľka v ich prítomnosti závet podpísala.
Vyjadrila sa, že je to tak v poriadku, keď zanechá majetok obidvom dcéram (stranám sporu). V ods. 15.
a16.odôvodneniasúdpoukázalnaprávnuúpravu,ktorúvpodrobnostiachnavecaplikoval.Uviedol,žev
zmysle citovaného zákonného ustanovenia, a to § 476f Obč. zákonníka, závetom povolaný dedič a jemu
blízke osoby nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako pisatelia, alebo predčitatelia. V prejednávanej
veci bolo zhodne uvedené, že žalovaná ako závetom povolaná dedička, závet predčítala matke. Jej
priateľky, svedkyne závetu, závet pripravili. Najpodstatnejšou skutočnosťou v tomto prípade je to, že

závetom povolaná dedička závet predčítala svojej matke. Ak na vyhotovení závetu pôsobil závetný dedič
u niektorej z funkcií uvedenej v ustanovení § 476f Obč. zákonníka má to za následok neplatnosť tohto
závetu. V danom prípade nešlo o predčitateľa v zmysle ustanovenia § 476c Obč. zákonníka, ale javí sa
dôvodným, aby u poručiteľky, ktorá mala plnú spôsobilosť na právne úkony, ktorá vedela čítať, písať,ktorá videla, aby si závet sama prečítala. Riadne sa s nim oboznámila, čo v danom prípade nepostačuje,
aby jej ho prečítala závetom povolaná dedička. Tieto okolnosti, ktoré mal súd v takomto rozsahu
preukázané, predstavovali spornosť, ktorú žalovaná neodstránila. Závet je prejav vôle poručiteľa, ktorým

vyjadrí vôľu ako má byť nakladané s jeho majetkom po smrti. V tomto konaní bolo preukázané to, že
závet spísali svedkyne závetu bez toho, aby komunikovali s poručiteľkou. Pokiaľ tieto svedkyne, ktoré
pripravili závet poznali, čo má byť jeho obsahom nebolo vôbec preukázané, že by to bolo od poručiteľky,
ale od jej dcéry. V tomto konaní žalovanej súd nemal preukázané, že obsah závetu je prejavom
vôle poručiteľky, pretože poručiteľka nekomunikovala s vyhotoviteľmi závetu. Súd nemal preukázané

ani to, že si ho poručiteľka riadne prečítala sama, ale iba to, že ho prečítala jej dcéra v prítomnosti
svedkov závetu. Závet je závažný prejav vôle poručiteľa a musí obsahovať jeho výslovný prejav vôle,
nevzbudzujúci žiadne pochybnosti o obsahu. V tomto smere pochybnosti vznikli o tom, čo prejavila
poručiteľka, aby bolo obsahom závetu zo dňa 23.09.2019. Zrejmé sa o tomto rozprávala so žalovanou a
následne táto zabezpečila spísanie závetu prostredníctvom svedkýň závetu. Rozpoloženie poručiteľky
možno dosledovať aj z úkonov, ktoré robila. V podstate spísala dva závety. Podala návrh na neplatnosť

zmluvy o zriadení záložného práva (išlo o zmluvu, ktorým bol založený dom poručiteľky a jej manžela v
prospech žalovanej). Súdu bola predložená aj dohoda zákonných dedičov zo dňa 15.11.2018 podpísaná
poručiteľkou a žalobkyňou. Pri psychiatrickom vyšetrení poručiteľky dňa 16.09.2019 ošetrujúca lekárka
v zdravotnej dokumentácii uviedla, že pacientka, t. j. poručiteľka po prepustení z hospitalizácie zase
zlyhala. Došlo u nej k recidíve v pití alkoholu. Pri takomto rozpoložení poručiteľky v prípade spísania

závetu dňa 23.09.2019 by nepochybne bolo potrebné, aby bola nesporne preukázaná vôľa poručiteľky
tak, aby bolo zrejmé, čo chce v závete, aby bolo zapísané a následne toto podpísať. Pri posudzovaní
podpisu v priebehu konania na strane vznikli zásadné rozpory, ktoré nebolo možné za súčinnosti strán
sporu odstrániť, nakoľko nesúhlasili s kontrolným znaleckým dokazovaním. Na základe vykonaného
dokazovania s prihliadnutím na všetky rozhodné skutočnosti súd dospel k záveru, že pri vyhotovení,

resp. podpise závetu poručiteľkou zo dňa 23.09.2019 neboli dodržané zákonom stanovené podmienky,
ktoré súd v rozsudku odôvodnil a preto vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že závet zo dňa 23.09.2019
poručiteľky F. E., G. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX je
neplatný. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá
mala v konaní úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania

bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalovaná z odvolacích
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Ako prvý odvolací dôvod žalovaná konštatuje,
žesúdnevykonalnavrhnutédôkazy,ktorébyprispelikustáleniujednoznačnéhozáveruovlastnoručnom
podpise poručiteľky na zriadenom záveti. Zostáva otázne, prečo súd nepostupoval čisto procesne a

nezvládnutie procesnej aktivity žalobkyne (jej procesnú pasivitu) nevyhodnotil v jej neprospech. Toto
nebolo v zdôvodnení súdu vysvetlené. Poukázala, že pri zabezpečovaní obrany voči záverom ZP
spracovaného B. I. bola nútená zaplatiť značnú finančnú sumu dopredu v znení predostretej požiadavky
zo strany USI Žilina. Žalovaná bola svedkom vlastnoručne realizovaného podpisu poručiteľky na záveti,
zvolila možnosť spracovania znaleckého posudku znaleckým ústavom aj keď za vyššiu sumu, čím mala

za to, že takéto zvýšené finančné náklady (niekoľko násobne prevyšujúce spracovanie znaleckého
posudku B. B. I.) budú vynaložené opodstatnene a s tým, že znalecký ústav sa dôsledne vysporiada
s pochybnosťou podpisu poručiteľky. Umocňujúcim argumentom na takýto postup pri zvýšenom
finančnom náklade na odmenu ústavu, bola skutočnosť, že poručiteľkin vlastnoručný podpis, žalovaná
vnímala vlastnými zmyslami. Preto nepripúšťala pochybnosť o závere pri vlastnoručnom podpise

poručiteľky na zriadenom záveti. Tento poznatok vnímaný vlastnými zmyslami ju utvrdzoval v tom, že i
takto vysoká nákladová položka je opodstatnená, a to už aj s prihliadnutím na to, že jej návratnosť tkvie
v úspechu konania. Za stavu vyhodnotenia postavenia jednotlivých účastníkov v spore a stavu záverov
znaleckých posudkov, je nevysvetliteľný postup a argumentácia súdu, prečo nezaviazal žalobkyňu
na úhradu nákladov na spracovanie znaleckého posudku kriminalistickým expertíznym ústavom v

Bratislave, keď je to práve žalobkyňa, ktorá má procesné postavenie -aktívnu legitimáciu a súčasne
procesnú povinnosť uniesť dôkazné bremeno. V prvotnom štádiu konania si túto povinnosť žalovaná
splnila a tento stav trval až do času, kedy bol záver znaleckého posudku č. 13/2023 spochybnený
znaleckým posudkom USI Žilina č. 112/2024. Týmto momentom vyvstala pre žalobkyňu nová situácia,
dôkazná povinnosť, uniesť svoje dôkazné bremeno a prispieť k ustáleniu jednoznačnosti záveru o

pravosti, resp. nepravostí podpisu poručiteľky na uvedenom záveti, lebo do tohto času žalobkyňa
argumentovala jediným dôvodom neplatnosti záveti, t.j. nepravosť podpisu poručiteľky. Iný dôvod v
návrhu vznesený nebol. Postoj žalobkyne k odmietnutiu náhrady aspoň polovice predpokladaných
trov znaleckého dokazovania, je nezvládnutím povinnosti žalobcu v konaní a to unesenia dôkaznéhobremena a takáto pasivita žalobkyne musí byť vždy zohľadnená v neprospech žalobkyne a nie žalovanej
ako to učinil súd. Ďalej uviedla, že i napriek tomu, že svedkyňa D. J. K. a L. G. boli v konaní vypočuté,
tak súd v rámci svojho odôvodnenia rozsudku argumentuje iba čiastočnými protokoláciami výpovedi

týchto svedkýň a vyvodzuje z nich nesprávne skutkové zistenia. V tejto súvislosti poukázala na výpoveď
svedkyne závete D. J. K. zo dňa 02.10.2024 a konštatáciu súdu, ktorá sa nezhoduje s obsahom
zápisu z pojednávania, najmä v bode 18. a ani s realitou. Poručiteľka závetom disponovala, mala ho
v držbe a vlastnoručne ho podpísala. Poukázala aj na výpoveď svedkyne L. G., ako druhej svedkyne
pri spisovaní závetu. Namietala, že napriek tomu, že žaloba neoperuje so žiadnym dôvodom duševnej

poruchy, ktorá by mala za následok neplatnosť závetu, súd v argumentácii sa venuje i zdravotnému
stavu poručiteľky, hoci v tomto smere dokazovanie nevykonal a akceptoval iba lekárske správy, z
ktorých bola ustálená hospitalizácia v čase od 05.09.2019 do 19.09.2019. Rozvíjanie úvah súdu o
ťažkom rozpoložení poručiteľky a jej vážnych zdravotných problémoch a hodnotenie hypotetických
dôvodov, že poručiteľka určitým spôsobom chcela vyhovieť každej z dcér je taktiež nepodstatné, ničím
preukázateľné. V ustanovení § 476 písm. b) sú stanovené povinnosti poručiteľa, tak, že tento musí

vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu. Zákon umožňuje závet v tomto prípade spísať hocikomu. Dokonca
umožňuje, aby svedkovia neboli prítomní pri samotnom podpise poručiteľa. Zákon vyžaduje súčasnú
prítomnosť, iba pri vyhlásení poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Ak teda zo skutkového
stavu je nesporné, že obsah závetu bol dohodnutý žalovanou s matkou vopred, že následne bol závet

v písomnej forme matke predložený, matkou vlastnoručne podpísaný, jej vôľa bola prehlásená za
prítomnosti svedkýň, tak nemôže byť neplatný. Zákon vyžaduje jedinú skutočnosť, t. j. vlastnoručný
podpis poručiteľa a druhou skutočnosťou, ktorá musí byť splnená, skutočné zrealizovanie vyhlásenia
vôle poručiteľa za prítomnosti svedkov. Práve títo svedkovia sú garanciou toho, že vôľa poručiteľa je
prejavená a svedkovia to potvrdzujú vlastnoručnými podpismi. Zákonodarca v takomto prípade neviaže

žiadnu časovú súvislosť na predloženie závete poručiteľke, ale viaže bezprostredne časovú súvislosť
svedkov na vyhlásenie vôle poručiteľky. Preto nemôže byť závet neplatný pre údajné nepoznanie
obsahu tejto záveti, lebo takýto skutkový stav nebol produkovaný a ani nie je pravdou, že obsah závete
poručiteľka nepoznala. Ak teda poručiteľ bol schopný čítať a písať a schopný závet podpísať, tak
rozhodujúca otázka platnosti a neplatnosti závetu spočíva v posúdení pravosti podpisu na vyhotovenom

záveti. Ak sa súd tejto otázke nevenoval, resp. otázku pravosti podpisu vyhodnotil ako nepodstatnú,
tak argumentácia o predčitateľovi a argumentácia o neznalosti obsahu záveti, je nesprávna a nikdy
nemôževiesťkneplatnostizávetipodľaplatnýchprávnychpredpisov.Sargumentáciou,sktorousasnaží
súd odôvodniť určenie závetu za neplatný podľa poukazovaných ustanovení a podľa osôb, ktoré majú
byť vylúčené zo súčinnosti pri vyhotovení závetu, sa žalovaná nestotožnila. § 476 f) OZ jednoznačne

hovorí o tom, ktoré osoby sú to. Pojem predčitatelia výhradne figuruje iba v tomto ustanovení. Pozícia
predčitateľa je odôvodnená v prípade § 476 c) OZ, čo nie je možné sťahovať na § 476 b) OZ. V tomto
ustanovení zákonodarca neuvažuje s pozíciou predčitateľa, ako je to § 476 f) OZ. Argumentácia súdu
o tom, že poručiteľka nemala možnosť si závet prečítať, jednak nie je v súlade s ustáleným skutkovým
stavom a jednak k takejto povinnosti zákon ani poručiteľku nezaväzuje. Rozhodujúcim prvkom, s ktorým

sa súd nedostatočne vysporiadal a na základe toho prijal nesprávny záver, je nesprávne ustálenie
skutočnosti, že závet nebol poručiteľke predložený. O predložení záveti svedčí vlastnoručný podpis
poručiteľky a vyhlásenie prítomných svedkov, že toto je prejav poslednej vôle poručiteľky. Odôvodnenie
súdu nevytvára logickú niť vyhodnotenia dôkazov, ktorá by k takému záveru viedla. Súdom prijaté
závery sú nesprávne, ustanovenie § 476b OZ, bolo nesprávne právne vyložené a aplikované, a teda

takéto rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné a nemôže tvoriť základ pre určenie neplatnosti
vyhotoveného závetu zo dňa 23.9.2019. Táto právna argumentácia opodstatňuje podanie odvolania i do
výroku č. 2 vydaného rozsudku o práve žalobkyne na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100%.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že v prvom rade absentovali základné
požiadavky na spísanie závetu a preto vykonanie dôkazov bolo v tejto veci právne irelevantné. Súd

vypočul svedkov navrhovaných stranou žalovanou a na základe ich výpovedí súd dospel k záveru, že
pri vyhotovovaní závetu , resp. pri podpise závetu poručiteľkou neboli dodržané zákonom stanovené
podmienky. Doručovanie dokladov zo strany žalovanej resp. jej právneho zástupcu, porušujúc princípy
Civilného sporového poriadku, najmä nie však výlučne zásady koncentrácie, rozhodne nemožno dať
na ťarchu žalobkyne, keď nerešpektovala procesné zásady strany žalovaná. Uvedené je súčasťou

zápisnice z pojednávania dňa 02.10.2024. Spochybňovala znalecký posudok, súkromne vypracovaný
stranou žalovanou. Poukazovala na procesné vady a postoj strany žalovanej k zloženiu zálohy pre nové
vykonanie dokazovania vo forme kontrolného znaleckého posudku. Zastala názor, že súd postupoval
procesne správne, keď na základe zistení výsluchov svedkov, už nepristúpil k vykonaniu dokazovaniaa vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Navrhovala, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na dôvodoch podaného odvolania. Uviedla,
že to bola práve žalovaná strana, ktorá bola nútená reagovať na nesprávne závery znalca I., ktorý
nebol ani schopný obhájiť si svoj posudok pred súdom a dokonca ani odpovedať na otázky súdu. Takto
pochybný posudok žalobkyne čo do záverov bolo nevyhnutné napadnúť žalovanou, ktorá bola nútená
spracovať nový posudok. Spracovaným znaleckým posudkom znalca I. bola strana žalovanej výrazne

poškodená, čo bolo napravené až posudkom USI Žilina. Ak by súd zachovával rovnocenné postavenie
k účastníkom konania, tak mal rešpektovať spornú skutočnosť podpisu na záveti a mal vykonať
dokazovanie na ťarchu žalobkyne a nie zaväzovať obidve strany. Tým zvýhodnil stranu žalobkyne, čo je
neprípustné. Bola to práve žalobkyňa, ktorá žalovala a ktorá mala svoje tvrdenie preukázať dôkazom,
čo sa nestalo. Namietanie žalovanou predloženého znaleckého posudku USI Žilina je opäť nedôvodné.
Posudok bol včas súdu predložený a skutočnosť nedoloženia poslednej strany vznikla nedopatrením,

lebo na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené po predložení posudku strana žalovanej na pojednávanie
prišla s dokumentáciou a posudkom, ktorý bol na výzvu súdu predložený v origináli aj s poslednou
stranou a teda nedošlo k žiadnemu odročovaniu pojednávania a narušeniu ekonómie procesu a jeho
hospodárnosti. Argumentácia žalobkyne i v tomto smere je neopodstatnená a iba účelovo zvolená,
bez zohľadnenia toho, že súd má vo veci spravodlivo rozhodnúť s prihliadnutím na dôkazy, ktoré

má v spise. Z priebehu konania je nepochybné, že protiváhou žalobkyňou predloženého posudku je
posudok žalovanej. Ak pochybnosť o záveroch o podpise vznikla, tak žalovaná strana prejavila záujem o
vypracovanie kontrolného znaleckého posudku a to najmä z dôvodu predchádzania vzniku pochybností
o ustálení pravosti podpisu poručiteľky na spornej listine. Žalobkyňa nesúhlasila so spracovávaním ZP,
hoci bola v tomto konaní stranou, ktorá zmarila svojím odmietavým postojom znalecké dokazovanie

odmietnutím podieľania sa na nákladoch na kontrolnom znaleckom posudku. Poukázala na to, že
nedostatočná a nesprávna argumentácia prvostupňového súdu, účelovo vytrhnutá z kontextu- výpovede
svedkýň, podľa ktorej predpokladom na vyslovenie neplatnosti závetu bolo iba strohé uvedenie že závet
„ bol predčítaný" či „zdravotný stav poručiteľky", svedčí o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Je potrebné
zobrať na zreteľ, že poručiteľka závet dostala do dispozície, tento si prečítala, následne podpísala a

potvrdením toho, že tento stav nastal boli výpovede spomenutých svedkýň. Preto nemôže platiť záver
súduprijatýsúdom,žezávetpredčítalažalovaná.Vtejtosúvislostipoukazovalanačl.6ods.1Dohovoru,
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a stabilnú judikatúru Ústavného súdu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať

zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jeho skutkových tvrdení. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané má za

následok rozhodnutie v jeho neprospech. Žalovaná tak ako v podanom odvolaní, v písomných a ústnych
prejavoch pred prvostupňovým súdom, doložením súkromného znaleckého posudku a vykonanými
dôkazmi - výsluchmi svedkov nepochybne dôsledne a účinne vyvrátila všetky tvrdenia žalobkyne, ktoré
by zakladali rozhodnutie o určení neplatnosti závetu. Navrhovala rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu zmenil a žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd na rozhodnutie vo veci

síce aplikoval správnu právnu úpravu, avšak túto nesprávne vyložil, a teda v konečnom dôsledku vec
i nesprávne právne posúdil.

7.Zapodstatnéprerozhodnutieodvolacísúdpovažoval,žezodôvodneniarozhodnutiaprvoinštančného
súdu jednoznačne vyplynulo, že pokiaľ bola spochybnená pravosť podpisu poručiteľky na závete, ktorý

bol spísaný 23.9.2019, určenia neplatnosti ktorého sa v konaní žalobkyňa domáha, výsledok znaleckého
dokazovania súdom ustanoveným znalcom B. I., bol spochybnený žalovanou predloženým súkromným
znaleckým posudkom, vypracovaným ÚSI Žilina. Tento naopak konštatoval, že podpis poručiteľkyna spornom závete je pravý. Skutočnosť, že poručiteľka závet vlastnoručne podpísala, vyplynulo aj
z výpovede svedkýň, ktoré ako svedkyne tiež vystupovali pri spisovaní a podpisovaní závetu.

8. Vo väzbe na to platnosť závetu ďalej skúmal v zmysle ust. § 476f v súvislosti s ust. § 476c OZ.
Tiež polemizoval i s duševným rozpoložením poručiteľky v čase pred spísaním tohto závetu, v dôsledku
nadmernéhopoužívaniaalkoholickýchnápojov.To,čine/bolaschopnárobiťprávneúkony,atedaispísať
sporný závet v podstate pre nedostatok skutkových podkladov iba naznačil, avšak bez ďalšieho dopadu
na vyslovenie platnosti, resp. neplatnosti závetu práve z tohto dôvodu.

9. V rámci odvolacieho prieskumu preto odvolací súd pozornosť zameral na preskúmanie správnosti
prvoinštančným súdom konštatovaného dôvodu neplatnosti závetu, ktorým bola okolnosť, že žalovaná
ako závetná dedička vystupovala podľa súdu ako predčitateľka v zmysle ust. § 476c OZ a konala tak
v rozpore s ust. § 476f OZ. Podľa tohto závetom povolaný ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu
pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

10. Podľa § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
11. Podľa § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.
12. Podľa § 476a OZ, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je

neplatný.
13. Podľa § 476b OZ, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a
pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Svedkovia sa musia na závet podpísať.
14. Alografný závet je formou súkromného závetu, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou. Závet

môže napísať ktokoľvek mechanicky alebo ho môže napísať vlastnou rukou iná osoba. Takýto závet
sa musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými vyhlásiť v jazyku, ktorému
obaja svedkovia rozumejú, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia nemusia poznať obsah
závetu a nemusia byť prítomní pri samom spísaní závetu. Nemusia byť ani prítomní pri podpise závetu
poručiteľom.Ichprítomnosť,atosúčasnú,vyžadujezákonibaprivýslovnomprejaveporučiteľa,želistina

obsahuje jeho poslednú vôľu. V bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia listinu
podpísať, pričom prejav vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený
ústne, písomne, prípadne aj iným jednoznačným nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom.

15. Podmienkou platnosti tohto závetu je, že závetca je schopný čítať a písať a je spôsobilý závet

podpísať. Pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, že poručiteľ
pred oboma svedkami súčasne prítomnými, výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo.

16. Nezáleží na tom, kto text fakticky napísal, ak bol text napísaný inou osobou, ako závetcom či už

mechanicky alebo vlastnoručne, nejde o pisateľa závetu v zmysle § 476f OZ, pretože pisateľom je iba
osoba, ktorá spisovala závet podľa § 476c. Zákon v ust. § 476b pojem „pisateľ“ nepoužíva, pretože
osoba, ktorá text skutočne vyhotovila, plnila len poručiteľovu vôľu. Z týchto dôvodov, osobou, ktorá závet
spísala, môže byť aj dedič zo závetu, svedok závetu a pod. Vyžaduje sa iba, aby závetní dedičia, dedičia
zo zákona a osoby im blízke, neboli svedkami závetu (R ČR 28/2000).

17. Na rozdiel od toho podľa § 476c ods. 1 OZ poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju
poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými
svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom
a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. To znamená, že

funkciu predčitateľa pozná iba ust. § 476c OZ, a to iba v prípade, ak poručiteľ nemôže čítať alebo písať,
nakoľko za predčitateľa závetu sa považuje ten, kto je v zákone označený za predčitateľa, u ktorého
účasť na vyhotovovaní závetu je podmienkou jeho platnosti (§ 476c OZ).

18. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ i z dokazovania vyplynulo, že závet poručiteľke prečítala žalovaná

a poručiteľka v čase spísania závetu disponovala schopnosťou písať a čítať a napokon závet
vlastnoručne podpísala, nemohol prvoinštančný súd vysloviť neplatnosť závetu v zmysle ust. § 476f OZ,
v súvislosti s ust. § 476c OZ.19. Vo väzbe na to odvolací súd zastal názor, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil,
na vec neaplikoval správny právny predpis, a preto jeho rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci zmenil a žalobu žalobkyne zamietol.

20. Postupom podľa § 396 ods. 1 v súvislosti s ust. § 255 ods. 1 žalovanej ako úspešnej strane v konaní
priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)