Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4Csp/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624202227
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1624202227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
o zaplatenie 10 000 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.9.2024 domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 10 000 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 426,96 € od

8.3.2024 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.11.2020, uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1,
Bratislava, IČO: 31 320 155 a ňou, postúpil postupca na ňu pohľadávku voči žalovanému. V tejto
súvislosti uviedla, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 29.1.2021 zmluvu
č. XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.

Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a Všeobecných obchodných
podmienkach postupcu. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca
v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoju povinnosť zo zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania
so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej

ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil k 23.2.2022 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval
žalovanéhonaúhradudlžnejsumy.Mimoriadnasplatnosťúverubolavyhlásenápreneuhradeniesplátky,
ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobkyne
ku dňu postúpenia predstavovala sumu 13 141,77 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 9 426,96
€, z riadnych úrokov vo výške 2 690,53 €, z úrokov z omeškania vo výške 962,73 € a z poplatkov
vo výške 61,55 €, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že

výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky
do podania žaloby nevykonal už žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje 10 000 €, pričom pozostáva
z neuhradenej istiny úveru vo výške 9 426,96 € a z neuhradených riadnych úrokov vo výške 573,04 €.Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobkyňa v konaní neuplatňovala. Žiadala však úroky z omeškania z dlžnej
istiny od 8.3.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 19.11.2025, na ktoré predvolal strany sporu. Na
pojednávanie sa však nikto nedostavil. Žalovanému bolo predvolanie doručené dňa 30.10.2025. Svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Žalobkyni bolo predvolanie na pojednávanie doručené

dňa 23.10.2025. Táto v podaní doručenom súdu dňa 13.11.2025 uviedla, že navrhuje, aby súd podanej
žalobe vyhovel v celom rozsahu, pričom v záujme možno čo najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho
riešenia vecí súhlasí s takýmto rozhodnutím vo veci samej aj bez svojej účasti a účasti jej právnej
zástupkyne na súdnom pojednávaní. V prípade, ak súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný
v celom rozsahu, resp. požaduje na preukázanie uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie
dôkazy,prípadneobjasneniedoterajšíchtvrdení,potomžiadasúdovyzvanienapreukázanieuvedených

skutočností a vzhľadom k vyššie uvedenému aj o odročenie pojednávania, nakoľko doposiaľ nemala
vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu. Súd e-mailom
zo dňa 18.11.2025 oznámil právnej zástupkyni žalobkyne, že uvedenú žiadosť o odročenie pojednávania
neakceptuje, nakoľko žalobkyňou uvádzaný dôvod odročenia pojednávania nepredstavuje dôležitý
dôvod pre jeho odročenie podľa § 183 ods. 1 C.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia na návrh strany

môže byť pojednávanie odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť. O takýto prípad tu ale zjavne nešlo, keďže žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý
by sa buď ona alebo jej právny zástupca nemohli pojednávania zúčastniť. Zo žiadneho ustanovenia
C.s.p. nevyplýva povinnosť súdu informovať pred pojednávaním žalobkyňu, či považuje ňou uplatnený

nárok za preukázaný alebo nie, či dokonca ju písomne vyzývať na predloženie dôkazov na preukázanie
jej skutkových tvrdení. Takýmto nesprávnym postupom by súd procesne zvýhodnil žalobkyňu, čím by
porušil princíp rovnosti strán vyplývajúci z čl. 6 základných princípov C.s.p. Dokonca aj na pojednávaní
je súd v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. povinný len uviesť, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré
za nesporné, ako aj to, ktoré dôkazy vykoná alebo nevykoná, nie však už to, ktoré skutkové tvrdenia

považuje za preukázané a ktoré nie. Riadnym doručením predvolania na pojednávanie mala žalobkyňa
vytvorenú procesnú možnosť zúčastniť sa pojednávania buď osobne alebo prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne, túto možnosť sa však rozhodla nevyužiť, keďže sa na pojednávanie nedostavila
ani žalobkyňa a ani jej právna zástupkyňa. Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety
C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal

a rozhodol.

4. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“, uzavretej dňa 29.1.2021 medzi
VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru
žalovanému vo výške 10 000 € s dohodnutým úrokom 9,9 % ročne. Úver mal byť žalovaným splatený

v 96 mesačných splátkach po 151,09 €, s poistným 161,50 €. Prvá splátka bola splatná 26.2.2021
a ostatné vždy 26. deň príslušného mesiaca, pričom lehota splatnosti úveru bola 96 mesiacov. Výška
RPMN bola 10,34 % a celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ na úver zaplatiť 14 504,64 €. V bode
5. zmluvy sa dohodlo, že v prípade nesplácania úveru je veriteľ oprávnený v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám -

občanom vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodov, spôsobom a za podmienok upravených v čl. VIII
týchto podmienok. Z čl. VIII. bodu 1 písm. a/ uvedených podmienok vyplýva, že banka je oprávnená
vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak sa dlžník počas trvania zmluvy dostane do omeškania s úhradou
jednej anuitnej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace, bol na jej zaplatenie bankou písomne
vyzvanýasúčasneupozornenýnazámerbankyuplatniťprávovyhlásiťokamžitúsplatnosťúveru,pričom

od tohto upozornenia uplynulo viac ako 15 dní.

5. Z priloženého výpisu z predmetného úveru vyplýva, že žalovaný úver vo výške 10 000 € čerpal dňa
29.1.2021 a do 7.1.2022 naň uhradil celkom sumu 1 292,22 €, teda celých 8 mesačných splátok vo výške
161,50 €, pričom zvyšných 0,22 € bolo započítaných na sankčné úroky. Žalovaný teda uhradil splátky

splatné v období od 26.2.2021 do 26.9.2021 a do omeškania sa dostal so splátkou splatnou 26.10.2021.

6. VÚB, a.s. v liste zo dňa 7.1.2022 označenom ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“, adresovanom
žalovanému, uviedla, že aj napriek predchádzajúcim upomienkam doteraz neuhradil záväzky plynúcez predmetnej zmluvy o úvere a že k uvedenému dňu eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške
494,97 €, pozostávajúcu z istiny 219,75 €, z úrokov 233,52 €, z úrokov z omeškania 0,97 € a z
poplatkov 40,73 €. Zároveň žalovaného vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy

o úvere. V opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom
pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Z priloženého podacieho hárku v spojení
s dokumentom „Sledovanie zásielok“ týkajúceho sa predmetnej zásielky, je zrejmé, že táto bola podaná
na pošte dňa 10.1.2022, dňa 12.1.2022 uložená na pošte z dôvodu nezastihnutia adresáta a 4.2.2022
vrátená VÚB, a.s. ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd vychádzal z toho, že uvedená zásielka bola

doručená žalovanému dňa 12.1.2022, kedy bola uložená na pošte a dostala sa tak do dispozičnej sféry
žalovaného.

7. VÚB, a.s. v ďalšom liste zo dňa 23.2.2022, označenom ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom“, konštatovala, že žalovaný do uvedeného dňa napriek predchádzajúcim
upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu

žalovanému oznámila, že dňom 23.2.2022 vyhlásila predčasnú splatnosť jeho úveru vrátane
príslušenstva so zostatkom 9 897,92 €, pozostávajúceho z istiny 9 426,96 €, úrokov 406,40 €, sankčných
úrokov 3,01 € a poplatkov 61,55 €. Zároveň ho vyzvala na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Z kópie obálky od tejto zásielky adresovanej
žalovanému vyplýva, že bola uložená na pošte dňa 3.3.2022 a dňa 22.3.2023 odoslaná späť VÚB,

a.s. ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd vychádzal z toho, že uvedená zásielka bola doručená
žalovanému dňa 3.3.2022, kedy bola uložená na pošte a dostala sa tak do dispozičnej sféry žalovaného.

8. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, uzavretej medzi VÚB, a.s. ako
postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, vyplýva, že strany sa dohodli, že konkrétne pohľadávky,

ktoré sa majú postúpiť, budú určené v jednotlivých Žiadostiach o postúpenie a prevod. Zo Žiadosti
o postúpenie a prevod zo 7.3.2024 v spojení s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva,
že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému v tomto
konaní.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.6.2024), spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.6.2024), dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie

zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.15. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

17. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

19. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

21. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a
a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej

zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“, na základe
ktorej VÚB, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 10 000 €. Právny vzťah medzi stranami sporu
založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou aje nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže VÚB, a.s. pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

25. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí,
že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá

osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore
vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov,
v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo
pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje,
je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná
legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania.

Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom
sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je
nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

26. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore vyvodzovala z Rámcovej zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, uzavretej medzi VÚB, a.s. ako postupcom a žalobkyňou
ako postupníkom, v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo 7.3.2024, na základe čoho malo
k 7.3.2024 dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky voči žalovanému na žalobkyňu.

27. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci

však predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takže na
jej platné postúpenie museli byť splnené aj podmienky uvedené v § 17 ods. 1 ZoSÚ.

28. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný i napriek opakovaným výzvam postupcu, ktorý ho v súlade s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy.
S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako
3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 23.2.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval

žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Súd zdôrazňuje, že uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne sa týkajú
jednej z podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (splatnosti pohľadávky), žalobkyňu
preto zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto skutkových tvrdení, a to i napriek
tomu, že žalovaný ich v konaní nepoprel (mutatis mutandis nižšie citovaný judikát R 6/2022). Súd preto
skúmal naplnenie predpokladu uvedeného v § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, t.j. či postupovaná pohľadávka

bola splatná v celom rozsahu. Spomínané ustanovenie totiž vyžaduje postúpenie pohľadávky buď po
konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, akým je aj ten

v prejednávanej veci, zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaviedol pravidlo, z ktorého
vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej
splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v

súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25.1.2024 sp. zn. 5Cdo/2/2023).

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom uznesení z 26.6.2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022 uviedol,
že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšejako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa
plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni

zosplatneniu úveru.

31. K právnym názorom uvedeným vo vyššie spomenutých rozhodnutiach sa Najvyšší súd prihlásil aj
vo svojom neskoršom uznesení zo dňa 25.9.2024 sp. zn. 6Cdo/15/2023.

32. Súd v tejto súvislosti napokon poukazuje na judikát R 34/2025, ktorého prvá právna veta znie: „Bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa so splácaním úveru dostal do omeškania.
VÚB, a.s. v liste zo dňa 7.1.2022 označenom ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“, adresovanom
žalovanému, uviedla, že aj napriek predchádzajúcim upomienkam doteraz neuhradil záväzky plynúce
z predmetnej zmluvy o úvere a že k uvedenému dňu eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške
494,97 €, pozostávajúcu z istiny 219,75 €, z úrokov 233,52 €, z úrokov z omeškania 0,97 € a z poplatkov

40,73 €. Zároveň žalovaného vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy o úvere.
V opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred
dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Z uvedeného je zrejmé, že banka v spomínanom liste
žalovanému iba oznámila dlžnú sumu a upozornila ho na možnosť zosplatnenia úveru, neuviedla však
konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť úver, teda ktorú splátku považuje

v tomto smere za rozhodnú. Bez uvedenia splátky, pre ktorú pôvodná žalobkyňa mienila dlh zosplatniť
v upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nie je predmetné upozornenie ako právny
úkon dostatočne určité, a preto je absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. VÚB,
a.s. v ďalšom liste zo dňa 23.2.2022, označenom ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru
s príslušenstvom“, konštatovala, že žalovaný do uvedeného dňa napriek predchádzajúcim upomienkam

neuhradil dlžnú pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu žalovanému oznámila,
že dňom 23.2.2022 vyhlásila predčasnú splatnosť jeho úveru vrátane príslušenstva so zostatkom
9 897,92 €, pozostávajúceho z istiny 9 426,96 €, úrokov 406,40 €, sankčných úrokov 3,01 € a poplatkov
61,55 €. Zároveň ho vyzvala na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní
od doručenia tejto výzvy. Ani v tomto zosplatnení teda nešpecifikovala konkrétnu splátku, pre ktorú

jednorazovo a predčasne zosplatnila úver, z ktorého dôvodu je treba aj tento jej právny úkon považovať
za neurčitý a teda absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

34. Vzhľadom na to, že k platnému zosplatneniu predmetného úveru nedošlo a termín konečnej
splatnosti úveru mal podľa zmluvy nastať až 26.1.2029 (momentom splatnosti poslednej 96 mesačnej

splátky), súd dospel k záveru, že postúpenie predmetnej pohľadávky voči žalovanému z VÚB, a.s. na
žalobkyňu, na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v spojení so žiadosťou o postúpenie
a prevod zo dňa 7.3.2024, bolo absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor
s § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ.

35. Keďže veriteľom pohľadávky v čase jej postúpenia bola banka, na platné postúpenie pohľadávky
na žalobkyňu bolo taktiež nevyhnutné splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky
vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd v tejto spojitosti poukazuje na judikát R
60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore
s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd zdôraznil,

že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným
a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi.

36. Súd na tomto mieste poukazuje taktiež na právnu vetu judikátu R 6/2022, v ktorej sa uvádza: „V
sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno

preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením
pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia
veriteľa.“ Krajský súd v Bratislave v rozsudku z 29.11.2022 sp. zn. 3Co/84/2021 vychádzajúc z uvedenej
právnej vety skonštatoval, že postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný nielentvrdiť, ale i preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníka
písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient i napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho
záväzku aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie

aktívnej vecnej legitimácie postupníka, a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv v konaní výslovne
nedovoláva, nakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých
skutkových tvrdení neuplatní. Samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere preto nemôže viesť k
aplikácii ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 C.s.p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený
nárok (k tomu aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019).

37. Zo zreteľom na uvedené, súd skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre postúpenie
pohľadávky ustanovené § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle uvedeného ustanovenia môže byť
banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, ak je (1) splatná, a to (2) až po predchádzajúcej
písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) následné omeškanie dlžníka so splnením postupovanej
pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

38. Žalobkyňa v konaní len všeobecne (bez akejkoľvek bližšej konkretizácie) tvrdila, že žalovaný bol
v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením
čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Súd však už vyššie skonštatoval, že predmetná pohľadávka v čase postúpenia nebola splatná. Je teda

zrejmé, že v danom prípade nebola splnená hneď prvá zákonná podmienka pre postúpenie pohľadávky.
Aj keby bola pohľadávka z úveru už splatná, žalobkyňa v konaní ničím nepreukázala, že pred 7.3.2024,
kedy malo podľa nej dôjsť k postúpeniu pohľadávky, písomne vyzvala žalovaného na jej úhradu.

39.SúdvtejtosúvislostipoukazujenarozsudokveľkéhosenátuobčianskoprávnehokolégiaNajvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 30.7.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, ktorý bol zverejnený ako judikát R 38/2025
a ktorého právna veta znie: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné
postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so
splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva
banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za

predčasne splatný.“ V odôvodnení rozhodnutia veľký senát okrem iného uviedol, že takýto výklad
je podľa neho súladný s princípom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý
vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania
dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán) a tiež zodpovedá základnému

výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v § 54 Občianskeho zákonníka. Možno
k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým) ako aj systematickým výkladom ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy. Predmetné ustanovenie poskytuje
ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom a účelom je umožniť klientovi, aby po
upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný, hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci

dozoruNBS,čonemusíbyťvzáujmespotrebiteľa),malmožnosťtomutopostupuúčinnezabrániťtým,že
vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne uhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej
správe k zákonu o bankách). Ešte predtým ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť,
musí nevyhnutne v prvom rade realizovať kroky predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka,atedamusípredovšetkýmplatnezosplatniťsvojupohľadávkuaažnáslednemôžerealizovať

kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre
platné postúpenie pohľadávky banky je teda existencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež
predpokladá výzvu „meškajúcemu“ spotrebiteľovi, avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na
mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
upravuje za akých podmienok môže banka žiadať o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne

podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu troch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Naproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má
postavenie lex specialis k § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky
ustanovené v Občianskom zákonníku požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca
prostredníctvom stanovenia prísnejších podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým,

aby ním poskytnuté informácie týkajúce sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych
zákonných obmedzení a preto pred samotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/
dlžníka o tomto zámere informovať. Ak by zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného
právneho úkonu, tak by to explicitne uviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom.40. Vychádzajúc zo záverov vyplývajúcich z citovaného judikátu R 38/2025 je zjavné, že v okolnostiach
prejednávanej veci za písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať

„Výzvu na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom“, vyhotovenú VÚB, a.s. dňa 23.2.2022
a doručenú žalovanému dňa 3.3.2022.

41. Keďže pohľadávka z predmetného úveru nebola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok
splatná a žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona

o bankách, možno konštatovať, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky
vyplývajúce z uvedeného ustanovenia pre postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobkyňu, čo
predstavuje ďalší dôvod neplatnosti tohto postúpenia v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

42. Vzhľadom na neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky nie je daná ani aktívna vecná
legitimácia žalobkyne v tejto veci. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

43.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Žalovaný síce mal v konaní plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, súd mu však nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli (viď R
72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).