Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123218546
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123218546.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci osoby povinnej z platenia
výživného: H.. P. B., K.. XX.XX.XXXX, O. U. XXXX/X, S. - W., právne zast.: Steiner & Associates s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Plávková 2, proti osobe oprávnenej na výživné: J. B., K.. XX.XX.XXXX, O. U.
XXXX/X, S. - W., právne zast.: JUDr. Martin Fabián, so sídlom v Košiciach, advokát, so sídlom Štúrova
20, v konaní o zníženie výživného a zrušenie tvorby úspor na návrh povinného a o zvýšenie výživného
na návrh oprávnenej, o odvolaní oprávnenej z platenia výživného proti rozsudku Mestského súdu Košice
č.k. 41Pc/51/2023-272 zo dňa 29.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., IV.

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch III. a V. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Osoba povinná z výživného (otec oprávnenej; povinný) sa návrhom domáhal zníženia vyživovacej
povinnosti na výživu oprávnenej (dcéra povinného; oprávnená) zo sumy 400 eur na sumu 100 eur

mesačne do budúcna a zrušenia jeho vyživovacej povinnosti prispievať oprávnenej sumou 150 eur
mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet zriadený v jej prospech. V priebehu konania oprávnená
žiadala zvýšiť výživné zo strany povinného zo sumy 400 eur na sumu 700 eur mesačne z dôvodu, že v
školskom roku 2024/25 začala študovať na vysokej škole v O., čím vzrástli jej náklady na život.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd, súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd zrušuje povinnosť navrhovateľa/povinného prispievať oprávnenej na tvorbu úspor mesačne
sumou 150 € vždy do 20-dňa v mesiaci na osobitný účet zriadený v prospech oprávnenej, a to počnúc
dňom 01.10.2024 do budúcna.

II. V prevyšujúcej časti návrh povinného na zníženie výživného zamieta.

III. Návrh oprávnenej na zvýšenie výživného zamieta.IV. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2021, sp. zn. 12P/90/2020 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/113/2022 zo dňa 23.11.2022, v časti tvorby úspor
na oprávnenú.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 62 ods. 1-5, § 63, § 75, § 78
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh povinného na zníženie výživného
a na zrušenie tvorby úspor na oprávnenú je dôvodný iba čo do zrušenia tvorby úspor, počnúc
dňom 01.10.2024 do budúcna. Súd poukázal, že povinný ukončil zamestnanie ku dňu 31.08.2023
u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde dosahoval nadštandardný príjem vo výške cca 4.770 eur

mesačne. Aj keď pracovný pomer bol ukončený dohodou bez uvedenia dôvodu, z potvrdenia od
bývalého zamestnávateľa povinného je zrejmé, že išlo o iniciatívu zo strany zamestnávateľa. Dňa
15.11.2022 došlo k zmene spoločníka v tejto spoločnosti, a teda je reálne tvrdenie povinného, že
nový spoločník chcel na miesto výkonného riaditeľa dosadiť ním preferovanú osobu a povinný tam
už nebol žiaduci, a to ani v inej pozícii. Súd teda dospel k záveru, že nešlo o účelové vzdanie sa

zamestnania zo strany povinného. Bolo výhodnejšie pre povinného prijať dohodu a ponúknuté peňažné
plnenie, ako výpoveď, pričom by dostal zrejme v zmysle Zákonníka práce nižšie odstupné. Pri ukončení
tohto pracovného pomeru povinný dostal peňažné plnenie vo výške cca 54.000 eur netto a zároveň
za obdobie 6 mesiacov od 01.09.2023 do 29.02.2024 poberal mesačne sumu 1.300 eur ako dávku v
nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne, čo je dokopy okolo 55.300 eur. Túto sumu súd rozrátal na 13

mesiacov, je to približne 4.250 eur na mesiac, a tak dospel k záveru, že z tejto sumy bol povinný schopný
týchto 13 mesiacov, t.j. do septembra 2024 platiť jednak bežné výživné a tiež prispievať na tvorbu úspor
osobe oprávnenej tak, ako tomu bolo určené predchádzajúcim rozsudkom, a vykryť aj všetky svoje
ďalšie náklady. Povinný si po skončení pracovného pomeru v septembri 2023 zakúpil motorové vozidlo
za viac ako 33.000 eur, no podľa názoru súdu nejde o výdavok, ktorý by bol nevyhnutne vynaložiť, resp.

nie v takejto sume, najmä, ak povinný bol bez zamestnania a nemal ešte dohodnuté iné zamestnanie
v dohľadnej dobe. Tento výdavok súd nepovažuje za opodstatnený. Vozidlo si povinný mohol kúpiť
aj za oveľa nižšiu sumu. Navyše povinný mal ešte aj v septembri 2024 na svojich účtoch v W. W.
U..W.. našetrené finančné prostriedky vo výške cca 40.000 eur. Súd prihliadal na to, že pre povinného
bolo zrejmé skutočne problematické si nájsť obdobnú prácu, akú mal do dňa 31.08.2023 ako výkonný

riaditeľ spoločnosti, vo vysokom manažmente aj s požadovaným príjmom, aký mal predtým. Povinný
si už rok hľadá prácu približujúcu sa tej, ktorú naposledy vykonával a jeho možnosti sú obmedzené,
čo súdu aj preukázal, nakoľko sa o zamestnanie uchádzal aj prostredníctvom personálnej agentúry Q.
a posielal životopis do rôznych firiem; zúčastnil sa veľtrhu práce, absolvoval pohovory, avšak doposiaľ
bezúspešne. Povinný si hľadal pozíciu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, teda vysoký manažérsky post s

vysokým príjmom, ktorých nie je dostatok. Na odporúčanie pracovnej agentúry neprijal pracovné ponuky
s príjmom približne 2.000 eur netto, nakoľko by to mohlo mať nepriaznivý dopad na jeho životopis do
budúcnosti. Na trhu práce je ale dostatok takýchto ponúk, v ktorých by mal povinný určite šancu sa
uplatniť aj s prijatím nižšej pozície a nižšieho príjmu. Súd teda prihliadal na to, že povinný má skončené
vysokoškolské vzdelanie ekonomické, zároveň má 15-ročnú prax v riadiacich pozíciách a nemôže byť

preto problém pre neho nájsť si zamestnanie s príjmom minimálne 2.000 eur netto. Súd pri stanovení
potenciálneho príjmu povinného vychádzal jednak z ponúk práce, o ktoré sa uchádzal povinný, ale aj
z tých, ktoré súd sám našiel na stránke www.profesia.sk a z platu, ktorý bol ponúkaný (avšak brutto) a
toto spriemeroval. Aj keď povinnému personálna agentúra neodporúčala, aby sa zamestnal „pod svoju
úroveň a pod svoje schopnosti a možnosti“, súd skonštatoval, že vyživovacia povinnosť povinného aj

napriektomu,žeprišielozamestnanie,vočioprávnenejnezaniká.Povinnýjeviacakoroknezamestnaný
a je nemysliteľné, aby takto ďalej fungoval bez toho, aby začal pracovať. U povinného súd nezistil žiadnu
okolnosť, ktorá by mu bránila sa zamestnať, napr. zdravotné alebo iné dôvody. Odôvodnené potreby
oprávnenej osoby boli v konaní preukázané, a to bežné výdavky na stravu, bývanie, ošatenie, lekársku
starostlivosť, voľnočasové aktivity. Oprávnená má toho času zvýšené výdavky v súvislosti s tým, že

začala študovať v školskom roku 2024/25 na vysokej škole v O., čím jej vzrástli výdavky v súvislosti s
internátom, stravou, cestovaním do O. a naspäť. Už aj v školskom roku 2023/24 bola študentkou na
vysokej škole v S.. Sama oprávnená sa snaží privyrobiť si na brigádach, pokiaľ jej to dovoľuje čas počas
štúdia. Matka si plní vyživovaciu povinnosť voči dcére dobrovoľne osobnou starostlivosťou. Súd pretodospel k záveru, že nie je dôvod na zníženie výživného zo strany otca ako osoby povinnej z platenia
výživného.
Oprávnená podala protinávrh na zvýšenie výživného dňa 06.09.2024, súd ho preskúmal a dospel

k záveru, že momentálne nie sú podmienky pre zvýšenie výživného splnené, aj keď odôvodnené
potreby oprávnenej vzrástli, no finančné možnosti povinného sú obmedzené. Súd ustálil potencionalitu
príjmu osoby povinnej na sumu cca 2.000 eur netto od 01.10.2024 a z tejto sumy prináleží podľa
odporúčacích tabuliek metodiky MS SR na osobu povinnú 20 % z tohto čistého príjmu, čo je suma 400
eur, preto mal súd za to, že suma bežného výživného 400 eur, ktorá je doposiaľ určená, je adekvátna

k potencionálnemu príjmu otca.
Príjem povinného toho času neumožňuje prispievať na tvorbu úspor oprávnenej, keďže po uplynutí
13 mesiacov, od kedy povinný po ukončení pracovného pomeru finančné prostriedky obdŕžal, tieto
sa mu minuli. Od 01.10.2024 súd vychádza z potenciálneho príjmu otca 2.000 eur netto, z čoho je
zodpovedajúca výška bežného výživného 400 eur na oprávnenú, preto súd zrušil povinnosť povinného
prispievaťsumou150eurmesačnenatvorbuúspornaoprávnenúpočnúcdňom01.10.2024dobudúcna.

Z uvedených dôvodov súd návrh na zníženie výživného zo strany otca a protinávrh oprávnenej na
zvýšenie výživného, zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania oprávnenej z platenia výživného a obsah vyjadrení

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie osoba oprávnená na výživné proti výrokom I.
a III. rozsudku súdu prvej inštancie. Namietala, že súd prvej inštancie ustálil potencionalitu príjmu
povinnéhozplateniavýživnéhovovýške2.000eurmesačne.Sámpovinnývkonanípredsúdomuviedol,

že ponuky práce z portálu www.profesia.sk nezodpovedajú jeho vzdelaniu, ako aj jeho pracovným
skúsenostiam vrcholového manažéra - výkonného riaditeľa veľkej spoločnosti, nakoľko je osobou s
vysokoškolským vzdelaním s dlhoročnými pracovnými skúsenosťami vrcholového manažéra. Súdom
oboznámené pracovné ponuky sa týkali pracovných pozícií vyžadujúcich najmä stredoškolské vzdelanie
bez praxe. Oprávnená poukázala, že povinný sa uchádzal o zamestnanie v spoločnosti S. A. na pozíciu

výkonného riaditeľa, kde by bol jeho mesačný plat vo výške 4.500 eur v hrubom. Sám oprávnený však
vyjadril pochybnosť, či je to preňho dostatočný príjem, nakoľko predmetný príjem je o 38 % menší,
než ktorý dosahoval vo svojom predošlom zamestnaní, kde mal príjem vo výške 7.300 eur mesačne
v hrubom. Teda sám povinný ani príjem vo výške 4.500 eur v hrubom nepovažuje za dostatočný a
zodpovedajúci jeho možnostiam, schopnostiam, vzdelaniu a praxi.

Vzhľadom na vzdelanie a pracovné skúsenosti má oprávnená za to, že súd mal potencionalitu príjmu
povinného ustáliť na sume vo výške 4.500-5.000 eur v hrubom v období od 1.10.2024, t.j. približne 3.500
eur v čistom, a nie na súdom uvádzanej sume vo výške 2.000 eur v čistom. Metodikou použitou súdom
prvej inštancie pre určenie výživného potom 20 % z takto ustálenej sumy - 3.500 eur - predstavuje ňou
v tomto konaní požadovaných 700 eur mesačne, čo je podľa jej názoru minimálne primerané výživné

na platenie, ktorého by mal byť povinný zaviazaný, preto mal súd vyhovieť jej protinávrhu na zvýšenie
výživnéhovcelomrozsahu.Vtejtočastiodôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciepovažujeoprávnená
za nepreskúmateľné a arbitrárne.
Oprávnená poukázala na nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške
príjmu povinného v období od 01.09.2023 do augusta 2024. Súd uviedol, že povinný dostal od svojho

predchádzajúceho zamestnávateľa peňažné plnenie v súvislosti so skončením pracovného pomeru vo
výške54.000eur,kuktorejpripočítalsumuvovýške1.300eurmesačnetitulomdávkyvnezamestnanosti
poberanej navrhovateľom v období od 01.09.2023 do 29.02.2024. Uvedeným výpočtom získanú celkovú
sumu 55.300 eur súd rozrátal na 13 mesiacov, kde mu vyšiel príjem povinného v tomto období vo
výške približne 4.250 eur mesačne. Tento výpočet nie je správny, nakoľko je potrebné sumu 54.000 eur

rozpočítaťna13mesiacov,kdeuvedenýmvýpočtomsadosiahnesumapribližne4.150euraažnásledne
ktejtosumepripočítaťsumu1.300eur,nakoľkotátosumabolanavrhovateľoviakopovinnémuvyplácaná
pravidelne každý mesiac počas uvedeného obdobia 6 mesiacov. Takýmto výpočtom sa dosiahne suma
5.450 eur v čistom, t.j. je to približne mesačný príjem povinného v období od 01.09.2023 do 29.02.2024,
ako aj suma približne 4.150 eur v čistom predstavujúcu príjem navrhovateľa v období od 01.03.2024 do

30.09.2024. Počnúc dňom 01.10.2024 je následne potrebné vychádzať z potenciality príjmu povinného
vo výške 3.500 eur v čistom.
Oprávnená v súvislosti s vyššie uvedeným namietala, že dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti
zo strany povinného, ako aj na zrušenie jeho povinnosti prispievať na tvorbu úspor oprávnenej, nebolzároveň daný ani nikdy doposiaľ, nakoľko v období od 01.09.2023 do 29.02.2024 mal povinný príjem
približne vo výške 5.450 eur v čistom, počnúc dňom 01.03.2024 mal navrhovateľ príjem vo výške
približne 4.150 eur v čistom. Aj určenie výšky výživného, ako aj povinnosti prispievať na tvorbu úspor

sa vychádza z príjmu povinného vo výške približne 4.196 eur v čistom, a teda ponechanie uvedenej
povinnosti je pri súčasnej potencionalite príjmu povinného v celom rozsahu opodstatnené.
Oprávnená tiež uviedla, že na strane povinného došlo k preukázateľnému zníženiu jeho pravidelných
mesačných výdavkov, nakoľko jej matka počnúc mesiacom november 2024 sa začala podieľať splátkou
sumy vo výške 281,34 eur mesačne na splácaní hypotekárneho úveru na nehnuteľnosti, ktorá je aj v

súčasnosti v BSM povinného a jej matky.
Oprávnená zastáva názor, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nesprávne vec právne posúdil,
pri svojom rozhodovaní nedostatočne aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď neprihliadal na
majetkové pomery povinného, a to za situácie, kedy súd konštatoval, že povinný vynaložil na kúpu
osobného motorového vozidla I. Y.U.X sumu 33.900 eur, a tento výdavok nebolo nevyhnutné vynaložiť.
Okrem toho, že povinný stratil zamestnanie, vynakladal a vynakladá značné finančné prostriedky na

luxusné dovolenky v zahraničí (v V., v U., lyžovačka v I.), ktoré takisto nebolo nevyhnutné vynaložiť;
zároveňvykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žepovinnýdisponujeúsporamivovýškecca40.000
eur v W. W. U..W..
Na základe týchto skutočností odvolateľka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti - návrh navrhovateľa na zrušenie povinnosti prispievať na tvorbu úspor

mesačne sumou 150 eur zamietol, vyhovel jej návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 400 eur mesačne
na sumu 700 eur mesačne, a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 12P/90/2020 zo
dňa 10.12.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP/113/2022 zo dňa
23.11.2022.

7. K odvolaniu osoby oprávnenej na výživné zaslal vyjadrenie povinný z platenia výživného. Mal
za to, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vec po právnej stránke správne posúdil,
svoje rozhodnutie náležitým spôsobom a zákonne odôvodnil. Súd pri stanovení potenciálneho príjmu
povinného vychádzal z ponúk práce, o ktoré sa uchádzal sám povinný, ale aj z tých, ktoré súd
našiel na internetovej stránke www.profesia.sk, pričom ponúkané platy spriemeroval, čím dosiahol

sumu potenciálneho príjmu povinného vo výške 2.000 eur netto. Aj keď jeho vzdelaniu a pracovným
skúsenostiamvrcholovéhomanažérabyvzhľadomnaaktuálnusituáciunatrhuprácemohlazodpovedať
pracovná pozícia s príjmom cca 4.000 eur, automaticky to neznamená garanciu toho, že sa na takejto
pozícii povinný aj skutočne zamestná. Nesúhlasil s tvrdením oprávnenej, že súd mal potenciálny príjem
ustáliť na sume 4.500-5.000 eur v hrubom, t.j. cca 3.500 eur v čistom, pretože takéto jej tvrdenia nemajú

oporu vo vykonanom dokazovaní.
K spochybneniu súdom uvedeného výpočtu výšky príjmu povinného v období od septembra 2023 do
augusta 2024 poukázal, že nemá to žiaden vplyv na posúdenie potencionality jeho príjmu, a nemá to
vplyv ani na výpočet výšky výživného. Súd prvej inštancie len ustálil deň, kedy nastala zmena pomerov
na strane navrhovateľa, t.j. od 1.10.2024. Poukázal, že odstupné a dávky v nezamestnanosti sa v zmysle

judikatúry zohľadňujú tak, že sa ich celková suma vydelí dovtedajším priemerným mesačným zárobkom
povinnéhorodičaujehobývaléhozamestnávateľaataksadosiahnesumarovnajúcasapočtumesiacov,
počas ktorých ako keby povinný rodič ďalej poberal svoju mzdu aj napriek tomu, že je už nezamestnaný.
Prvoinštančný súd správne zohľadnil vyplatené odstupné v sume 54.000 eur a dávky v nezamestnanosti
6 x 1.300 eur, spolu 7.800 eur, ktoré v zmysle judikatúry súdov rozpočítal na jednotlivé mesiace vopred

a ustálil, že zmena pomerov, strata príjmu u navrhovateľa nastala až dňom 01.10.2024, t.j. po uplynutí
13 mesiacov od straty jeho zamestnania. Súd teda vychádzal z toho, že i keď povinný od 01.09.2023
nemal riadne zamestnanie, titulom vyplatenia odstupného a dávok v nezamestnanosti mal ešte príjem
počas 13 mesiacov ako keby riadne pracoval. Povinný opätovne uviedol, že výpočet výšky jeho príjmu v
obdobíod01.09.2023do30.09.2024nemážiadnysúvissurčenímvýškyvýživnéhovčaserozhodovania

konajúceho súdu.
K výdavku za osobné motorové vozidlo zn. I. Y. v hodnote 33.990 eur uviedol, že súd tento výdavok
nepovažuje za opodstatnený, preto posudzoval majetkové pomery povinného tak, ako keby ku kúpe
predmetného vozidla ani nedošlo. Rovnako súd zohľadnil aj úspory povinného v čase rozhodovania o
výživnom. Pokiaľ si povinný rodič zo zvyšných finančných prostriedkov, ktoré mu ostávajú, ušetrí istú

sumu, uvedené neznamená zmenu pomerov tak, ako to má na mysli § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
K dovolenkám v zahraničí poukázal, že dovolenku v V. v roku 2023 absolvoval so svojimi rodičmi, ktorí ju
aj v plnom rozsahu hradili a lyžovačku v I. absolvoval so svojim synom J., pobyt v U. nebol dovolenkou,išlo o tzv. „business english kurz“, ktorý mal slúžiť povinnému na prehĺbenie znalostí anglického jazyka,
aby sa v ňom zdokonalil a pomohol si tak pri hľadaní práce.
Na základe týchto skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. K vyjadreniu povinného k odvolaniu oprávnenej zaslala osoba oprávnená na výživné repliku. Všetky
skutočnosti v písomnom vyjadrení k odvolaniu považuje za účelové, ničím nepodložené, nepreukázané.
Povinný sa počas obdobia 1,5 roka od ukončenia predošlého zamestnania na žiadnej inej pozícii v

strednom manažmente s príjmom približne 2.000 eur v čistom nezamestnal, ani z jeho vyjadrenia
nevyplýva, či je v súčasnej dobe zamestnaný a aký je jeho súčasný príjem. Opätovne zotrvala na svojom
názore, že je dôvodné potencionalitu príjmu povinného ustáliť na sume vo výške 4.500-5.000 eur v
hrubom, t.j. 3.500 eur v čistom od 1.10.2024, a nie na súdom uvádzanej sume vo výške 2.000 eur v
čistom. Navrhla, aby odvolací súd dotazom na Sociálnu poisťovňu zistil, či je povinný v súčasnej dobe
už opätovne zamestnaný a pokiaľ áno, v akej výške je jeho súčasný reálny príjem. Dala do pozornosti,

že aj keď je povinný v súčasnosti naďalej nezamestnaný, absolvoval zimnú dovolenku - lyžovačku v Y.,
s čím sú nepochybne spojené značné výdavky a je nesporné, že deti majú právo sa podieľať na životnej
úrovni rodiča, v danom prípade na značnej životnej úrovni povinného. Zotrvala na svojom odvolacom
petite uvedenom v odvolaní.

9. K replike osoby oprávnenej na výživné zaslal dupliku povinný. Opätovne zdôraznil, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné, vecne správne, riadne odôvodnené. Jeho potenciálny
príjem v sume 2.000 eur bol súdom stanovený objektívne a na základe riadne vykonaného dokazovania.
Zdôraznil, že stále je nezamestnaný, intenzívne pokračuje v hľadaní si práce; súdu predložil potvrdenia
o uchádzaní sa o prácu v jednotlivých spoločnostiach od decembra 2024 do súčasnosti. Zdôraznil, že

predmetné odstupné bolo súdom prvej inštancie riadne zohľadnené, odrazilo sa pri ustálení dňa, kedy
u povinného nastala zmena pomerov, t.j. strata príjmu, odôvodňujúca jeho návrh na zníženie výživného
a zrušenie tvorby úspor. K zimnej lyžovačke, ktorú absolvoval v Y., uviedol, že nebol tam sám, zobral
na ňu svojho syna J., nakoľko má záujem tráviť so svojím synom viacej času. Táto skutočnosť sama o
sebe nepreukazuje jeho vysokú životnú úroveň. Povinný prakticky žije z úspor nahromadených počas

jeho predošlého zamestnania, ktoré nie je možné v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR zohľadniť 2x,
keď už raz boli vzaté na zreteľ pri úhradách výživného v minulosti. Skutočnosť, že povinný vezme svojho
syna na lyžovačku, pretože s ním chce tráviť čas a túto zaplatí zo svojich úspor, predsa nemôže byť na
jeho ťarchu. Povinný si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej, aj voči synovi i napriek
tomu, že stále nie je zamestnaný. Úhrady výživného realizuje zo svojich úspor, ktoré sa tým postupne

zmenšujú. Tvrdenia oprávnenej o nákladnom živote povinného sú účelové a nedôvodné. Žiadal potvrdiť
rozsudok súdu prvej inštancie a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 CMP, bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia

rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. a IV. vecne správny a odvolanie oprávnenej je podané dôvodne
vo vzťahu k výroku III.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na
zamietnutie návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného, a tiež či sú splnené podmienky na zrušenie
povinnosti povinného prispievať oprávnenej na tvorbu úspor počnúc dňom 01.10.2024 do budúcna.

12. Rodičovská vyživovacia povinnosť zákonne vzniká narodením dieťaťa alebo právoplatnosťou
rozhodnutia o určení otcovstva alebo o osvojení. Dosiahnutím plnoletosti vyživovacia povinnosť
rodičov nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Zánik
vyživovacej povinnosti je viazaný na schopnosť dieťaťa samostatne sa trvalo živiť a uspokojovať všetkynevyhnutné svoje životné náklady z vlastných zdrojov. Do doby trvania vyživovacia povinnosť rodičov
k dieťaťu (už aj plnoletému) sa považuje aj štúdium ako sústavná príprava na povolanie na strednej a
vysokej škole, nadstavbové štúdium. Pritom štúdium musí mať znaky „sústavnosti a cieľavedomosti.“

13. Podľa § 62 ods. 2, 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výživné predstavuje prednostnú pohľadávku pred všetkými ostatnými výdavkami. Každý rodič má teda

povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať
otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie
výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak

nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu
povinnosť k svojmu dieťaťu.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

17. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantne
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti

predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

18. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že povinný pracoval do 31.08.2023 ako
výkonný riaditeľ spoločnosti W., W..Y..R.. Z.. V júli 2023 bol jeho čistý mesačný príjem vo výške 4.774,73
eur, v mesiaci august 2023 bol jeho čistý mesačný príjem 4.837,33 eur. Zamestnávateľ s povinným
ukončil pracovný pomer dohodou ku dňu 31.08.2023. V zmysle bodu 2.1.2 tejto dohody zamestnávateľ

vyplatil povinnému sumu vo výške 75.000 eur v hrubom, t.j. 54.000 eur v čistom. Odvolací súd zastáva
názor, že sumu 54.000 eur, tzv. „odstupné“, je dôvodné rozpočítať ako čistý príjem otca za 12 mesiacov
t.j. od 9/2023-8/2024, čo predstavuje sumu 4.500 eur mesačne.
Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne bola povinnému za obdobie od 01.09.2023 do 29.02.2024
vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej sume 7.803 eur za 6 mesiacov, t.j. 1.300 eur mesačne.

Z týchto skutočností vyplýva, že čistý mesačný príjem otca v mesiacoch 9/2023 až 2/2024 bol v sume
5.800 eur (4.500+1.300), a v mesiacoch 3/24 až 8/2024 v sume 4500 eur.

19. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že povinný si na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.2023
zakúpil osobné motorové vozidlo I. Y.X, ktorého kúpna cena bola 33.990 eur. Tento výdavok povinného

súd prvej inštancie správne považoval za neopodstatnený. Navyše povinný mal ešte v septembri 2024
na svojich účtoch v W. W. U..W.. našetrené finančné prostriedky vo výške cca 40.000 eur.20. Je pravdou, že povinný preukázal súdu prvej inštancie, že o zamestnanie sa uchádzal aj
prostredníctvom personálnej agentúry Q.T., posielal svoj životopis do rôznych firiem, zúčastnil sa veľtrhu
práceaabsolvovalnejaképohovorynapracovnúpozíciunavysokýchmanažérskychpostochsvysokým

príjmom. Povinný súdu uviedol, že sa nechcel zamerať na hľadanie pracovnej pozície, v ktorej by
dosahovalpríjempribližne2.000eurnetto,nakoľkobytomohlomaťnepriaznivýdopadnajehoprofesijný
životopis do budúcnosti.

21. Súd prvej inštancie s poukazom na to, že povinný má skončené vysokoškolské vzdelanie

ekonomické a má 15-ročnú prax v riadiacich pozíciách, napriek názoru povinného (viď bod 20.), stanovil
potenciálny príjem povinného na sumu 2.000 eur netto, pričom vychádzal z ponúk práce, o ktoré sa
uchádzal povinný sám, ale aj z tých, ktoré súd našiel na stránke www. profesia. sk a z platu, ktorý bol tam
ponúkaný (avšak brutto ) a tieto príjmy spriemeroval. Zároveň však súd prvej inštancie argumentoval,
že vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej naďalej trvá, a že u povinného nezistil zdravotné
dôvody alebo iné okolnosti, ktoré by mu bránili sa zamestnať.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje
v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov; to znamená z príjmov,
ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň

dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa
uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnostíplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje
hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za
určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť
povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa
výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Potencionalita príjmov znamená v

reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu,
aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou
a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré
prináležia veku a potrebám dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných
podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

23. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedený príjem povinného,
ktorý dosahoval v období (7/2023 - 4.774,73 eur, 8/2023 - 4.837,33 eur, 9/2023 - 5.800 eur, 10/2023 -
5.800 eur, 11/2023 - 5.800 eur, 12/2023 - 5.800 eur, 1/2024 - 5.800 eur, 2/2024 - 5.800 eur, 3/2024 -
4.500 eur, 4/2024 - 4.500 eur, 5/2024 - 4.500 eur, 6/2024 - 4.500 eur, 7/2024 - 4.500 eur, 8/2024 - 4.500

eur), ustálil potenciálny príjem povinného vo výške 2.000 eur mesačne, v rozpore s ustanovením § 75
ods. 1 Zákona o rodine.

24. Odvolací súd na podporu vyššie uvedených tvrdení poukazuje, že z lustrácie Sociálnej poisťovne
vyplýva, že povinný je od 01.05.2025 zamestnaný v Q. Č. S. - W. Q. s vymeriavacími základmi za

mesiace 5/2025 v sume 4.104,50 eur, 6/2025 v sume 3.304,52 eur, 7/2025 v sume 3.331,02 eur, 8/2025
v sume 3.331,00 eur, 9/2025 v sume 3.331,01 eur, 10/2025 v sume 6.331,02 eur, t.j. v rozmedzí od
2.371 eur do 4.354 eur v čistom.

25. Taktiež odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie mal venovať náležitú pozornosť aj
majetkovým pomerom povinného (účty, zahraničné dovolenky, auto, nehnuteľnosti a pod.) a vyhodnotiť
ich v konečnom hodnotení celkovej životnej úrovne povinného, pretože dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Výška hodnoty majetku povinného je
jednýmzkritériípriurčovanívýškyvýživného.Khodnotemajetkupovinnéhojepotrebnépoznamenať,že

súdy vzhľadom k vyšetrovacej zásade môžu vykonávať dôkazy pre preukázanie hodnoty tohto majetku
formou znaleckého posudku, odborného vyjadrenia a podobne. Samozrejme, že táto hodnota majetku
má vplyv pre posúdenie životnej úrovne povinného.26. „Základným kritériom pre určenie výšky výživného sú na strane oprávneného dieťaťa jeho
odôvodnené potreby. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej
životnej úrovne rodičov. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať

pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Inak povedané, odôvodnené potreby majú byť tiež
odrazom životnej úrovne. Pojem životná úroveň však nie je pojmom právnym, ale ide o kategóriu
ekonomickú a sociologickú, ktorú možno zadefinovať ako určitý stupeň uspokojovania životných potrieb
subjektu, pričom tieto potreby chápeme širšie ako len základné potreby. Patria tam všetky potreby, ktoré
sa človek ako sociálna bytosť snaží uspokojiť“. (in DUFALOVÁ, L.: Kritériá pre určenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom, In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické
fórum 2018, str. 49-50).

27. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Porovnanie životnej úrovne
rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa
pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby

dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Ani tu sa však nedá uvažovať exaktne, ale skôr v kategóriách ako
je núdza, skromné pomery, nižší alebo stredný štandard, nadštandard, či luxus. Potreby dieťaťa sú
zásadne ovplyvňované všeobecne jeho vekom, stabilizáciou. Pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb
je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného, a nie je možné ho len limitovať na ekonomickú
kategóriu. Vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej miere. Dieťa môže

študovať na finančne náročnejšej škole alebo sa venovať viacerým voľnočasovým aktivitám, môže mať
zdravšiu a pestrejšiu stravu, kvalitnejšie oblečenie a pod.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie
rozhodol predčasne na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, keď zamietol návrh

oprávnenej na zvýšenie výživného.

29. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že oprávnená má toho času
zvýšenévýdavkyvsúvislostistým,ževškolskomroku2024/2025začalaštudovaťnavysokejškolevO.,
čím jej výrazne vzrástli náklady na život v súvislosti s internátom, stravou, cestovným do O. a naspäť. Už

aj v školskom roku 2023/2024 bola oprávnená študentkou na vysokej škole v S., čo súd prvej inštancie
posúdil ako vzrast výdavkov oprávnenej na odôvodnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného.
Súd prvej inštancie preskúmal protinávrh oprávnenej na zvýšenie výživného od 06.09.2024 a dospel
k záveru, že aj keď odôvodnené potreby oprávnenej oproti predchádzajúcej úprave vzrástli, finančné
možnosti povinného sú však obmedzené, keďže súd ustálil potencionalitu príjmu povinného na sumu

cca 2.000 eur netto od 01.10.2024. Súd pri takto ustálenom potencionálnom príjme povinného nevzal
v úvahu všetky kritériá pri určení výživného v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, najmä neprihliadal
na celkové majetkové pomery a životnú úroveň povinného. Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku III. nepreskúmateľné.

30. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

31. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

32. Oprávnená v odvolaní tiež namietala, že vzhľadom na čistý mesačný príjem, ktorý mal povinný v
čase, kedy zamestnávateľ dohodou ukončil s povinným pracovný pomer, aj vzhľadom na jeho majetkové
pomery a životnú úroveň existujú zákonné podmienky na to, aby jej povinný naďalej prispieval aj na

tvorbu úspor.

33. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť rozdiel medzi bežným výživným a výživným určeným
na tvorbu úspor. Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti
určenej v § 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Ide o

vyjadrenie takzvaného spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje výživné v takej
výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb
dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými slovami výživné nemá
slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce, ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale najeho súčasnú „spotrebu“. Z tohto dôvodu zákonodarca v následnom § 63 ods. 3 Zákona o rodine
umožnil určenie výživného na takzvanú tvorbu úspor, ktoré predstavuje výnimku zo zásady spotrebného
charakteru bežného výživného. Hoci sa platí tiež v pravidelných časových intervaloch popri bežnom

výživnom, má odlišný účel, ako aj ďalšie osobitosti, ktoré je nevyhnutné brať do úvahy pri jeho určovaní
súdom. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa.
„Ide o nástroj, ktorý ma dieťaťu kompenzovať náklady vzniknuté v budúcnosti, t.j. po tom, keď zanikla
vyživovacia povinnosť rodičov (obstaranie bývania, ďalšie štúdium) alebo má uspokojovať, prípadné
mimoriadne (nadštandardné ) výdavky, ktoré nepokrýva bežné výživné, prípadne to už nedovoľujú

(neumožňujú) školské majetkové pomery“(nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.11.2025 č.k. III. ÚS
864/25).

34. Povinnosť oprávneného tvoriť úspory v prospech oprávnenej bola súdom uložená v čase, keď bola
oprávnená ešte maloletá.
Kým bežné výživné povinný rodič platil k rukám oprávneného rodiča, ktorý s ním v podstate nakladal

podľa svojho uváženia; nakladať s úsporami môže výlučne dieťa, ktorému sú určené, a preto sa
tieto finančné prostriedky ukladajú na účet dieťaťa a ich použitie je možné len so súhlasom súdu.
Účelom určenia výživného formou tvorby úspor je teda alokovať finančné prostriedky na osobitnom účte
maloletého dieťaťa, pričom tieto prostriedky sa spotrebovávajú len po súhlase súdu a slúžia pre maloleté
dieťa do budúcnosti.

35. Po plnoletosti dieťaťa viac súhlas na nakladanie s prostriedkami na účte nie je potrebný. Dieťa
môže s týmito prostriedkami voľne hospodáriť, nevyžaduje sa ani súhlas rodičov. Dieťa nie je ani
povinné rodičom oznamovať, na aký účel tieto prostriedky použije. Zmena režimu účtu (z blokovaného
na neblokovaný) nastáva automaticky dňom plnoletosti dieťaťa.

36. Povinnosť rodiča tvoriť úspory pre dieťa nie je súčasťou základnej vyživovacej povinnosti podľa § 62
Zákona o rodine. Súd môže uložiť túto povinnosť rodičovi, len ak to jeho majetkové pomery dovoľujú.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že príjem povinného od 01.10.2024
neumožňuje povinnému prispievať oprávnenej na tvorbu úspor, preto túto povinnosť povinného zrušil.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť povinného voči plnoletej oprávnenej doposiaľ
nezanikla, nakoľko oprávnená ešte nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť.
Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým návrh oprávnenej na zvýšenie
výživného zamietol a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

38. Keďže súd prvej inštancie bude vo veci opätovne vykonávať dokazovanie za účelom ustálenia
potenciálnehopríjmupovinného,odôvodnenýchpotrieboprávnenej,akoajjejprávaakodieťaťapodieľať
sa na životnej úrovni povinného rodiča, odvolací súd potvrdil výrok I. napadnutého rozsudku.

39. Po vykonaní dokazovania a zistení skutočného stavu súd prvej inštancie určí výšku výživného
zo strany povinného pre oprávnenú, ktorá je plnoletá, preto súd nemusí osobitne špecifikovať sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor. Výživné určí ako jeden celok, pričom spôsob stanovenia jeho
výškyuvedievodôvodnenírozhodnutia.Tamokreminéhovysvetlí,čirozhodolajoprávenatvorbuúspor

z výživného, prečo a v akej výške. Následne sa plnoletá oprávnená už sama rozhodne, či takto určené
výživné v plnej sume spotrebuje na svoje odôvodnené potreby alebo časť výživného si určí na tvorbu
úspor (napr. na stavebné sporenie, kapitálové životné poistenie, termínovaný vklad, iné investovanie a
pod.).

40. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v odvolacom konaní boli zistené nové skutkové okolnosti (§ 63
CMP) na strane povinného spočívajúce v jeho novom zamestnaní, čo je podstatnou skutočnosťou
pre nové rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie je povinný pre zistenie skutočného stavu
doplniť dokazovanie aj vyžiadaním si platobného dekrétu a opisov mzdových listov od súčasného
zamestnávateľa povinného.

41. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.42. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

43. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd argumentuje, že nezávislosť rozhodovania súdov
sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.
Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako
vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov,
predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj
povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 CSP, preto

z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je
vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania, ktoré
môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým
a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne

akceptovateľným spôsobom vyrovná, čo v napadnutom rozsudku naplnené nebolo. Uvedená odvolacia
námietka bola naplnená, a to tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami účastníkov v priebehu konania, na ktoré
odvolací súd poukázal vyššie, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou.

44. Náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá
by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích
súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž
stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie
vykonávanie základného dokazovania).

45. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a V podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom
odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

46. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať vyššie predostretými výhradami
odvolacieho súdu, tiež vyjadreniami účastníkov konania, ktoré uviedli v priebehu odvolacieho konania.
Následne súd prvej inštancie po zistení skutočného stavu vo veci, na základe vykonaného dokazovania
je povinný svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP tak, že v
odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie, aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

48. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to,
že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na
pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo
preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka ani
nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po

výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA
ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo
veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).49. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).