Rozsudok – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012421
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123012421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin výtržníctva
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 06.03.2025, č. k. 35T/62/2023-397, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 16.12.2025 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému A. B. zrušuje.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou

o d s u d z u j e
podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon) s prihliadnutím

na § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 06.03.2025, č. k. 35T/62/2023-397 (ďalej aj
napadnutý rozsudok) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu výtržníctva
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa
10.02.2023 v čase približne o 22:08 h v Trnave na Ulici V. Clementisa 15A v objekte pohostinstva
s názvom D. počas prevádzkových hodín a po predchádzajúcej slovnej výmene názorov, potom ako
poškodený E. F. pri odchode z prevádzky sám bez cudzieho zavinenia spadol na schodoch smerom na
chrbát a pritom sa nezranil, v prítomnosti ďalších štyroch osôb postupne fyzicky napadli poškodeného
tým spôsobom, že najskôr obžalovaný G. B. pribehol k E. F. ležiacemu na zemi a pokúšajúcemu sa vstať
a trikrát ho udrel pravou rukou zovretou v päsť do pravej časti hlavy a tváre po čom poškodený zostal

pasívne ležať na zemi a nebránil sa fyzickým útokom, následne pristúpil k poškodenému obžalovaný
H. C. a minimálne trikrát udrel pravou rukou zovretou v päsť E. F. do pravej časti hlavy a tváre, na
čo k poškodenému znova pristúpil obžalovaný G. B. a opätovne poškodeného trikrát udrel pravou
rukou zovretou v päsť do pravej časti hlavy a tváre, nakoniec k E. F. nachádzajúcemu sa na zemibez známok aktívneho odporu pristúpil obžalovaný A. B. a minimálne jedenkrát udrel poškodeného
pravou rukou zovretou v päsť do oblasti pravej časti hlavy a tváre, čím spôsobili E. F. zranenia
zlomeninu hornej čeluste vpravo, zlomeninu očnice vpravo, zlomeninu jarmovej kosti vpravo, zlomeninu

klinovej kosti lebky vpravo, pomliaždenie oka vpravo, pomliaždenie hlavy v čelovo-spánkovej oblasti
vpravo, zlomeniny korunky 1. zuba vpravo hore a korunky 2. zuba vpravo dole, ktoré si vyžiadali
adekvátnu dobu liečenia v trvaní 4 týždne a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného v
období od 11.02.2023 do 09.03.2023 spočívajúce v obmedzení možnosti vykonávania nevyhnutných
životných a hygienických úkonov vzhľadom na nutnosť pobytu na lôžku, v kontakte so spoločenským

prostredím, mobility pri nutnosti pripútania na lôžko, v duševnej pracovnej činnosti, fyzickej záťaže,
odkázanosti na čiastočnú starostlivosť inej osoby zdravotného personálu, nutnosti osobnej asistencie
(doba hospitalizácie od 11.02.2023 do 14.02.2023), obmedzenia nadmernej fyzickej záťaže, nutnosti
telesného šetrenia, bolestivosti, v duševnej pracovnej činnosti, v kontakte so spoločenským prostredím,
nutnosti osobnej asistencie, čiastočnej odkázanosti na starostlivosť inej osoby, v možnosti vykonávania
nevyhnutných životných a hygienických úkonov či vykonávania prác v domácnosti (ambulantná liečba

15.02.2023 až 09.03.2023),
pričom obžalovaný G. B. spáchal skutok napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 9T/6/2021 zo dňa 15.03.2021 právoplatným dňa 07.04.2021 za prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s
podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36
písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd

zároveň rozhodol, že podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní: G. B., H. C. a A. B., povinní
spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným: E. F., nar. XX.XX.XXXX v B., Srbsko, trvale bytom: H.
I. XXX, C., škodu vo výške 4.360 eur, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Panónska cesta 2, Bratislava,
IČO: 35 937 874, škodu vo výške 6.161,82 eur a Sociálna poisťovňa, ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava,
IČO: 30 807 484, škodu vo výške 3.218,30 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli poškodení E.

F. a Sociálna poisťovňa so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázaní na civilné konanie.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný A. B.
podal odvolanie čo do výroku o vine, treste a náhrade škody, ako i voči konaniu, ktoré rozhodnutiu
predchádzalo.

V písomne odôvodnenom odvolaní (prostredníctvom obhajcu) obžalovaný uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za nesprávny najmä z dôvodov, že sa okresný súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, skutkový stav sa javí ako nesprávny a konanie trpí vadou tak,
že prišlo k porušeniu ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo na obhajobu, pričom
napadnutým rozsudkom prišlo k porušeniu základných zásad trestného práva. Ku skutkovým zisteniam

uviedol, že k úderu prišlo len ako reakcia na vyhrážky poškodeného. Poškodeného raz udrel, lebo sa
zľakol,keďžeakoležalnazemi,poškodenýpovedal„tycigán,tyčo“.Zjehostranytedaišlolenoobrannú
reakciu a nemal vôľu poškodeného napadnúť, čo vidno aj z intenzity útoku obžalovaným a tak jeho účasť
na skutku bola zanedbateľná, jeho konanie nezakladá trestnú zodpovednosť a nemôže byť braný ako
spolupáchateľ. Namietal, že celé trestné konanie sa konalo v jeho neprítomnosti, pričom nebol na takýto

postup zákonný dôvod. Okresný súd obžalovanému ustanovil obhajcu podľa § 37 ods. 2 Trestného
poriadku a to z dôvodu, že súd mal pochybnosti o spôsobilosti obžalovaného náležite sa obhajovať,
avšak z gramatického výkladu je zrejmé, že súd k tomu pristúpi, ak existujú pochybnosti o kvalite
duševného zdravia obžalovaného, čo v tomto prípade nebolo splnené. Podanie odporu je dôkazom, že
obžalovaný je a aj bol riadne spôsobilý na obhajovanie svojich práv v trestnom konaní. Poukázal na

hlavné pojednávanie zo dňa 26.09.2024, keď obžalovaný predložil potvrdenie o práceneschopnosti od
23.09.2024 do 02.10.2024, pričom obhajca navrhol odročiť pojednávanie, napriek tomu súd rozhodol
o postupe podľa § 255 ods. 2 a ods. 5 Trestného poriadku.
Obhajoba zároveň vyslovila názor, že v predmetnej trestnej veci nebol daný dôvod povinnej obhajoby
a to ani podľa § 37 ods. 1 a ani podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku. Upozornila, že súd disponuje

efektívnymi prostriedkami na zabezpečenie prítomnosti obžalovaného na pojednávaní, nič mu nebránilo
postupovať podľa § 120 ods. 3 Trestného poriadku, pričom prostriedky na zabezpečenie účasti
obžalovaného súd nevyužil a len formalisticky pristúpil k ustanoveniu obhajcu obžalovanému, čím
prišlo k zásadnému zásahu do práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Vykonanie hlavnéhopojednávania v neprítomnosti obžalovaného má potom podľa názoru obhajoby za následok, že celé
konanie trpí vadou, v dôsledku porušení ustanovení Trestného poriadku, ktoré napadnutým výrokom
rozsudku predchádzali.

Obhajoba navrhla, napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d)
Trestného poriadku zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátiť okresnému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil Krajský súd v Trnave termín verejného

zasadnutiana16.12.2025,ktoréhosazúčastniliprokurátorkrajskejprokuratúry,obhajcaobžalovanéhoa
obžalovaný. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu podala správu o stave veci
so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému
materiálu ani návrhy na doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci
ktorých prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného
poriadku. Obhajca obžalovaného nad rámec písomne odôvodneného odvolania uviedol, že konaním

okresného súdu došlo k porušeniu práv obžalovaného na spravodlivý súdny proces, okrem iného aj tým,
že mohol uskutočniť vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku, pričom takéto vyhlásenie advokát nie
je oprávnený za obžalovaného urobiť. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol spravodlivo.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba,
proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné, ale len čo do výroku o treste.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, krajský súd vlastným prieskumom nezistil také
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie
vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť

aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods.
3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o
hlavnom pojednávaní riadne upovedomený,

b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v
trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol
upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania,
c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,

d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
Obžalovaný okresnému súdu vytýkal, že tento konal v jeho neprítomnosti, pričom mu v rozpore
so zákonom ustanovil obhajcu, keďže on bol schopný sa náležite obhajovať. K uvedenému je
potrebné zdôrazniť, že obžalovanému bol ustanovený obhajca z dôvodu, že predvolanie na hlavné

pojednávanie mu bolo doručené tzv. fikciou doručenia a preto mu musel byť z toho dôvodu ustanovený
obhajca, ktorého okresný súd správne o termíne hlavného pojednávania upovedomoval. Čiže dôvod na
ustanovenie obhajcu netkvel v neschopnosti, ale nemožnosti sa obhajovať.
Okresný súd tiež správne postupoval, keď vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
Treba si uvedomiť, že účasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní nie je podľa zákona nutná, keď pre

vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného zákon vyžaduje splnenie viacerých
podmienok, ktoré boli v predmetnej trestnej veci nepochybne splnené a preto okresný súd nemal žiadnu
povinnosť zabezpečovať účasť obžalovaného jeho predvedením a pod.
Pokiaľ ide o vykonanie hlavného pojednávania dňa 26.09.2024 v neprítomnosti obžalovaného A. B., tak
okresnému súdu nie je čo vytknúť. Obžalovaný súdu predložil len výmenný list – poukaz na odborné

vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie od D. D. J., z ktorého je zrejmé, že je PN od 23.09.2024 do
02.10.2024 (č. l. 326), avšak potvrdenie podľa ustanovenia § 120 ods. 2 Trestného poriadku obžalovaný
nepredložil. Podľa tohto ustanovenia v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,

bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva
rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. O tomto bol obžalovaný riadne poučený v predvolaní
(č. l. 309), ktoré mu bolo dňa 06.08.2024 za asistencie príslušníkov PZ doručené (viď doručenku na č.
l. 322).
K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu nemožnosti urobiť vyhlásenie podľa

§ 257 Trestného poriadku treba uviesť, že o túto možnosť sa pripravil sám obžalovaný. O predmetnom
trestnom konaní mal vedomosť, polícii pri doručovaní predvolania uviedol, že sa zdržiava v Čechách
v meste D. na bližšie neuvedenej adrese. Z jeho správania je zrejmé, že pre súd nechcel byť
dosiahnuteľný, zmenu adresy na doručovanie neuviedol, zdržiaval sa mimo územia Slovenskej republiky
a o predmetné trestné konanie nejavil záujem. Ako už bolo vyššie uvedené, okresný súd mal splnené

podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného A. B. a preto o porušení
práva na spravodlivý súdny proces nie je možné vôbec uvažovať a takúto úvahu zo strany obhajoby
pripustiť.Krajský súd zároveň konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový
stav veci a vykonal úplné dokazovanie, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení §
2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v

napadnutom konaní vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách §
2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným
a správnym skutkovým záverom.
Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky
dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež
ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných.
Ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný A. B. spáchal skutok v rozsahu skutkových
zistení napadnutého rozsudku okresného súdu ako spolupáchateľ. Z tohto dôvodu si skutkové závery
okresného súdu osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj

odkazuje.
V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím
nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho (aj) obžalovaný A. B..
O účasti obžalovaného na predmetnom skutku nie sú žiadne pochybnosti (obžalovaný uvedené ani
nerozporuje). Z jeho samotnej výpovede z prípravného konania (ktorá bola prečítaná na hlavnom

pojednávaní) vyplýva, že k úderom zo strany obžalovaných C. a G. B. sa napokon pridal aj on, keď prišiel
k poškodenému, ktorý ležal na zemi, mal zavreté oči, povedal mu vetu „ty cigán, ty čo“ a následne ho
udrel do pravej časti tváre päsťou, pričom sa snažil svoju účasť na predmetnom skutku skreslovať tým,
že on sa zľakol, že ho chce poškodený napadnúť a preto ho udrel. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že poškodený padol na schodoch a keď bezvládne ležal zaútočil na neho odvolateľ, ktorý ho udrel do

oblasti tváre a hlavy, čiže zo strany poškodeného nebol ani len náznak, žeby chcel na obžalovaného
A. B. zaútočiť a to navyše po tom, ako ostatní spoluobžalovaní na neho zaútočili, pričom všetci museli
vedieť, že spoločným konaním, ktoré začal spoluobžalovaný G. B., pridal sa následne spoluobžalovaný
H. C. a napokon po tom ako videl sám odvolateľ tieto útoky, sa pridal aj on, že môžu porušenie záujmu
chráneného Trestným zákonom spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení, keď

z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že všetci traja spoločným konaním poškodenému
E. F. úmyselne ublížili na zdraví (všetci traja spoluobžalovaní napadli poškodeného tak, že ho udierali
do pravej strany hlavy a tváre podobným smerom a spôsobom, preto bolo aj vylúčené konkretizovať,
kto aké zranenia spôsobil, čo v prípade spolupáchateľstva nie je ani potrebné, pretože o spáchanie
trestného činu spoločným konaním ide vtedy, ak a) každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplnil

všetky znaky konania uvedeného v príslušnom ustanovení osobitnej časti, b) každý zo spolupáchateľov
naplnil len niektorý zo znakov konania uvedeného v niektorom ustanovení osobitnej časti, avšak súhrn
konania spolupáchateľov napĺňa všetky znaky uvedené v ustanovení osobitnej časti, c) jednotlivé zložky
spoločnej trestnej činnosti síce samy osebe konanie nenapĺňajú, vo svojom súhrne však predstavujú
konanie opísané v príslušnom ustanovení osobitnej časti).

Samotná skutočnosť, že obhajoba kritizuje spôsob, akým okresný súd vyhodnotil všetky vykonané
dôkazy, ešte automaticky neznamená, že napadnutý rozsudok je v tejto časti nesprávny.
Ku kritike obžalovaného ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo
všeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového
stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu

nevyhnutnom pre rozhodnutie. Avšak procesný predpis nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak
povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných
na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnomkonaníaleboniektorázostrán.Vsúvislosti
s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého, ak okresný súd postupoval pri hodnotení
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a

dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto,žebysámnazákladesvojhopresvedčeniahodnotiltieistédôkazysinýmdoúvahyprichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia.Podľa názoru krajského súdu okresný súd v procese hodnotenia dôkazov postupoval v súlade s
pravidlami rozvedenými vyššie v texte, preto jeho skutkovým záverom nemožno nič vytknúť.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným
prieskumom nezistil.
Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, krajský súd v tejto súvislosti avšak zistil dôvodnosť odvolania
obžalovaného v tejto časti.
Krajský súd považuje na úvod za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre

ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a
výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania

trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i

spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, apreto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
Osobitné kritériá určovania druhu a výmery trestu zákon definuje v súvislosti s trestnými činmi
spáchanými v jednotlivých formách účastníctva a taktiež pokiaľ nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Pri spolupáchateľoch síce platí, že každý je zodpovedný akoby trestný čin spáchal sám, je však
potrebné rozlišovať, v akej miere konanie jednotlivých spolupáchateľov prispelo k vzniku trestnoprávne
relevantného následku.
Zuvedenýchkritériíkrajskýsúdvychádzalajpriposudzovanízákonnostiaprimeranostiuloženejsankcie
v tejto trestnej veci, ktorá sa mu zdala neprimerane prísna a zároveň vyhodnotil, že v predmetnej trestnej
veci u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu a dve priťažujúce okolnosti (tak ako to správne ustálil

okresný súd).

Okresný súd správne uviedol, že obžalovaný sa dopustil súdenej trestnej činnosti počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za zločin a rovnako správne prihliadol aj na skutočnosť,
že obžalovaný zaútočil na poškodeného v čase, keď sa tento nachádzal na zemi, avšak nesprávne

prehliadol, že obžalovaný podľa ustálených skutkových okolností zaútočil na poškodeného (len)
minimálne jedenkrát na rozdiel od ostatných spoluobžalovaných.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8
mesiacov nepodmienečne, ktorý považoval za trest primeraný, zákonný a spravodlivý. Okresný súd

obžalovaného na výkon trestu v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona správne zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol pred
spáchaním skutku v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody a preto krajský súd
postupoval rovnako pri zmene napadnutého rozsudku okresného súdu.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento zodpovedá stavu veci a zákonu a odvolací súd preto poukazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti.

Z vyššie uvedených dôvodov potom bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.