Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914200125
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7914200125.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX,
C. D., E. XXXX/XX, pr. zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti
žalovanému Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, Kláštor premonštrátov, F. XXX, IČO: 00 587 125,
pr. zast. JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou, s.r.o., IČO: 47 236 884, Košice, Kováčska 28, v konaní
o popretie vlastníckeho práva a vzájomnom návrhu žalovaného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
14C/6/2014-777 z 10.10.2023 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) odvolaním napadnutým rozsudkom I. určil, že žalobca nie je
vlastníkom stavby zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C. D., pod súpisným číslom XXXX ako vstupný portál -
vchod do pivnice, stojací na parcele registra C-KN číslo 1015/2 vrátane vlastníctva k podzemnej pivnici
č. 1 pod parcelou C-KN číslo 1015/1 a 1019/4, II. konanie o žalobe žalobcu prerušil do právoplatného
skončeniakonaniaovzájomnejžalobežalovanéhoaIII.žalovanémuvkonaníovzájomnejžalobepriznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

2.1.V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa doručenou žalobou domáhal, aby súd
určil, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie C. D.,
vstupný portál - vchod do pivnice, súp. č. XXXX na parc. č. 1015/2, ako aj podzemnej pivnice č. 1 pod
parcelou C-KN č. 1015/1 a 1019/4 so vstupným portálom na parcele C-KN č. 1015/ 2 v celosti zamerané
geometrickým plánom č. 35476451 - 114/2001.
2.2.Žalobu odôvodnil tým, že má naliehavý právny záujem na určení, na negatórnej žalobe pri popieraní
vlastníckeho práva žalovaného, keďže na tej istej nehnuteľnosti sú v evidencii nehnuteľností zapísaní

dvaja vlastníci. Uviedol, že on nadobudol svoje vlastníctvo v rámci konkurzného konania, v ktorom
odkúpil túto pivnicu a užíva ju dodnes, pričom žalovaný ako vlastník zapísaný JÁSOVSKÝ RÁD
PREMONTREJSKÝCH KANONÍKOV si neuplatnil reštitučný nárok na vrátenie tejto pivnice v zmysle
z.č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským
spoločnostiam.
2.3.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa cíti byť jediným vlastníkom predmetnej stavby a je
presvedčený, že práve žalobca svoje vlastnícke právo k nej platne nadobudnúť nemohol. S ohľadom na

uvedené podal vzájomný návrh a žiadal, aby súd určil, že žalobca nie je vlastníkom stavby zapísanej na
LV č. XXXX katastrálne územie C. D., a to stavby vstupný portál - vchod do pivnice vrátane vlastníctva
k podzemnej pivnici č. 1 pod parcelou C-KN č. 1015/1 a 1019/4 so vstupným portálom na parcele C-
KN č. 1015/2 v celosti zamerané geometrickým plánom 35476451-114/2001.2.4.Súd rozsudkom 14C/16/2014 (zrejme 14C/6/2014) z 10.7.2019 určil, že žalovaný nie je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. C. D., Vstupný portál - vchod do pivnice, súp. č. XXXX
na parcele č. 1015/2 ako aj podzemnej pivnice č. 1 pod parcelami „C“ KN č. 1015/1 a 1019/4 so vstupným

portálom na parcele „C“ KN č. 1015/2 v celosti zamerané geometrickým plánom č. 35476451-114/2001
(výrok I.), vzájomný návrh žalovaného zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% proti žalovanému (výrok III.).
2.5.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. b/, e/, f/ a h/ CSP.

2.6.Odvolacísúduznesením5Co/387/2019z20.1.2022zrušilrozsudokOkresnéhosúduTrebišovsp.zn.
14C/6/2017 z 10.7.2019 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2.7.Okresný súd v súlade s pokynmi odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a vec právne posúdil podľa
§ 470 ods.1,2 prvá veta, § 391 ods.2 CSP, § 126, § 129 ods.1, § 130 ods.1, § 134 ods.1 OZ, § 1
ods.1,2, § 2 ods.1,2, § 4 ods.1, § 5 ods.1 z.č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých majetkových krívd
spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, čl. 8, § 185 ods.1, § 191 ods.1 CSP a konštatoval,

že predmetom tohto sporu je žalobcom vymedzený predmet žalobného návrhu, ktorým žiada určiť, že
žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. C. D., Vstupný portál -
vchod do pivnice, súp. č. XXXX na parcele č. 1015/2 ako aj podzemnej pivnice č. 1 pod parcelami „C“ KN
č. 1015/1 a 1019/4 so vstupným portálom na parcele „C“ KN č. 1015/2 v celosti zamerané geometrickým
plánom č. 35476451-114/2001 s odôvodnením, že ide o duplicitné vlastníctvo zapísané na LV č. XXXX

jeho a žalovaného a žalovaným vymedzený vzájomný návrh, ktorým žalovaný žiada popretie vlastníctva
žalobcu k totožnej nehnuteľnosti.
2.8.Ďalej súd uviedol, že z oznámenia Okresného úradu Trebišov, katastrálneho odboru zo 16.6.2023 je
zrejmá absencia parcely č. 1015/2 na LV č. XXXX. Parcela CKN č. 1015/2 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 4 m2, odčlenená od pôvodnej EKN parc. č. 421/1 trvalý trávny porast o výmere 1544 m2,

zapísaná na LV č. XXXX, nie je zapísaná na LV č. XXXX, nakoľko predmetom verejných listín a zápisov
bola stále iba stavba ako podzemná pivnica so vstupným portálom na parc. č. 1015/2, nie samotný
pozemok ako CKN č. 1015/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2. Z tohto dôvodu je vlastníkom
pozemku parcely EKN č. 421/1, trvalý trávny porast o výmere 1544 m2 Slovenská republika v správe
Slovenský pozemkový fond v podiele 1/1.

2.9.Súd konštatoval, že strany sporu majú naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie
je, a to na oboch stranách.
2.10.Nazákladedoposiaľvykonanéhodokazovaniasúdmalzapreukázané,žežalovanývtomtoprípade
uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalobca nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
2.11.Žalovaný od počiatku tvrdí a odvodzuje svoje vlastnícke právo od pozemnoknižnej vložky č. XX,

katastrálne územie C. D., identifikácie parciel č. žiadosti 745/2003 z 3.6.2003 a geometrického plánu
č. 35476354.
2.12.Žalobca svoje vlastnícke právo odvádzal od inštitútu vydržania v zmysle § 134 ods.1 OZ tak,
ako to bolo deklarované v Notárskej zápisnici notárky JUDr. Juliany Paškovej z 27.11.2012 pod N
462/2012, Nz 46735/2012, NCRls 47575/2012, keďže túto nehnuteľnosť užíval nepretržite, a to od

kúpy tejto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 22.2.2002 od správcu konkurznej podstaty úpadcu Agrospol
a.s., Kráľovský Chlmec, B. G. C.. Tvrdil, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností
mu nebolo doručené a následne v roku 2012 zistil, že katastrálny spis sp.zn. V 159/2002 sa v správe
katastra nenachádza, nakoľko je stratený. Z uvedeného dôvodu zvolil spôsob notárskej zápisnice
osvedčujúcej vydržanie vlastníckeho práva na preukázanie vlastníctva. Notárskou zápisnicou bolo

následne osvedčené vyhlásenie A. B., že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území
C. D., LV č. XXXX, podzemná pivnica č. 1 pod parcelami 1015/1, 1019/4, pod B1 na mene
Agrospol a.s. v celosti. Podzemná pivnica a vchodový portál boli zamerané geometrickým plánom č.
35476451-114/2001 a overené 8.11.2001 pod č. 243/1. Žalobca tvrdil, že kúpnu cenu vo výške 60
000,- Sk vyplatil 22.3.2002, že od žalovaného dostal iba jediný list, a to z 26.6.2003, ktorý mal súd

k dispozícii, avšak na tento nebral ohľad, nakoľko ho správca konkurznej podstaty ubezpečil, že
pivnica patrila a bola zapísaná do konkurznej podstaty Agrospol a.s., Kráľovský Chlmec, pretože patrila
úpadcovi, keďže v rámci reštitúcií cirkevného majetku si žalovaný neuplatnil svoj nárok na vydanie
tejto nehnuteľnosti. Ďalej žalobca zdôraznil, že s predajom vyslovil súhlas Krajský súd v Košiciach ako
konkurzný súd opatrením sp.zn. 2K/364/98 zo 7.12.2001, ako aj Slovenský pozemkový fond. Uzavretie

kúpnej zmluvy preukazovalo, že konal v dobrej viere s cieľom nadobudnúť nehnuteľnosti, za ktoré
dohodnutú kúpnu cenu aj riadne a včas zaplatil. Žalobca svoju dobromyseľnosť odvádzal od kúpnej
zmluvy a svoje vlastnícke právo od inštitútu vydržania.2.13.V prejednávanom prípade bola sporná nehnuteľnosť predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej
22.2.2023 (správne 2002), teda nešlo o tzv. putatívny - domnelý právny titul, ale o skutočný právny
titul. Uzatvorením predmetnej zmluvy nastali obligačné účinky zo zmluvy, avšak nenastali vecnoprávne

účinky, ktoré sú spojené s rozhodnutím o povolení vkladu údajov zo zmluvy do príslušnej evidencie
katastra nehnuteľností. Žalobca počas celého konania tvrdil, že nemal vedomosť kedy a z akého dôvodu
bol návrh na vklad jeho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti do katastra zamietnutý.
2.14.Súd z katastrálneho spisu V 159/2002 zistil, že konanie o vklad vlastníckeho práva bolo dvakrát
prerušené a následne bolo rozhodnutím zo 7.5.2002 zamietnutý vklad, pričom žalobca 15.5.2002 riadne

prevzal rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad predmetnej kúpnej zmluvy, a teda je zrejmé, že
nemohol od tejto zmluvy odvodzovať svoju dobromyseľnosť.
2.15.Žalobca mal vedomosť o tom, že kúpna zmluva z 22.2.2002 nemôže predstavovať právny titul pre
nadobudnutie jeho vlastníckeho práva a rovnako nemôže zakladať jeho dobromyseľnosť pre vydržanie.
Dobromyseľnosť žalobcu však vylučuje nie len kúpna zmluva z 22.2.2002, ale aj listinný dôkaz list
žalovaného 26.6.2003 adresovaný žalobcovi, v ktorom mu oznamuje, že je vlastníkom spornej pivnice,

ako aj doklad o doručení tohto listu žalobcovi. Žalobca sám vo svojej výpovedi potvrdil, že predmetný list
mu bol doručený, avšak správca konkurznej podstaty ho uistil, aby bol spokojný a preto sa uvedeným
listom už nezapodieval.
2.16.Súd poukázal na znenie § 134 OZ a konštatoval, že čo sa týka oprávnenej držby tak táto
vyžaduje súčasné spojenie dvoch podmienok, a to dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec alebo

právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera –
dobromyseľnosť musí byť posudzovaná z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu požadovať u každého subjektu právom mal
alebo mohol mať pochybnosti, či predmetnú nehnuteľnosť nadobudol.
2.17.Žalobca ako právny titul, na základe ktorého mal získať dobrú vieru, že mu nehnuteľnosť patrí

identifikoval kúpnu zmluvu z 22.2.2002. Samotná skutočnosť, že žalobca nehnuteľnosť užíva, však
neosvedčuje jeho dobromyseľnosť, že mu nehnuteľnosť patrí po celú 10 ročnú dobu vydržania. V
tomto prípade dobromyseľnosť žalobcu zanikla 15.5.2002 prevzatím rozhodnutia katastrálneho úradu o
zamietnutí návrhu na vklad jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo 7.5.2002. Navyše súd
poukázal na list žalovaného z 26.6.2003 adresovaný žalobcovi, v ktorom mu oznamuje, že je vlastníkom

uvedenej pivnice.
2.18.Od roku 2003 počas celej doby údajne dobromyseľnej držby žalobcu zapísaný na liste vlastníctva
bol aj žalovaný v celosti 1/1, teda aj s poukazom na duplicitu zápisov v katastri nehnuteľností žalobca
nemohol byť vo svojej držbe nehnuteľnosti dobromyseľne.
2.19.Súd poukázal na tvrdenie žalobcu v zápisnici notárky JUDr. Juliany Paškovej, keď uviedol, že

počas doby vydržania od 22.2.2002 až po 22.2.2012 nebol pri výkone vlastníckych práv rušený, čo
bolo vyvrátené výpoveďou samotného žalobcu o doručení listu žalovaného, doručením rozhodnutia o
zamietnutí vkladu vlastníckeho práva 15.5.2002 ako aj samotným zápisom žalovaného ako duplicitného
vlastníka na LV.
2.20.Žalobca neosvedčil existenciu predpokladu vydržania, preto súd vyhovel vzájomnej žalobe

žalovaného a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
2.21.Okrem vyššie uvedeného súd konštatoval, že žalobca predmetnú kúpnu zmluvu z 22.2.2002
uzavrel so spoločnosťou Agrospol a.s., Kráľovský Chlmec, pričom v konaní nebolo preukázané, že
by tento predávajúci bol riadnym vlastníkom spornej pivnice. Agrospol a.s., Kráľovský Chlmec sa
snažil získať vlastnícke právo k podzemnej stavbe - pivnici až 13.6.2003 na základe osvedčenia o

vydržanínotáraJUDr.PavlaHalászavnotárskejzápisnicič.157/2003z30.4.2003doplnenéopravujúcou
položkou z 13.6.2003. Je zrejmé, že žalobca nemohol kúpiť od spoločnosti Agrospol a.s., Kráľovský
Chlmec predmetnú nehnuteľnosť, keď ju ešte sám predávajúci Agrospol a.s., Kráľovský Chlmec ani
nevlastnil. Uvedené bolo preukázané zápisom v katastri, kde bol ako vlastník vedený Československý
štát a jeho správcom bol SPF.

2.22.Súd konštatoval, že účastníci Agrospol a.s., Kráľovský Chlmec – v zastúpení správcom konkurznej
podstaty Ing. Štefanom Kissom a bývalí funkcionári Štátneho majetku Kráľovský Chlmec š.p. F. H. a
F. C. sa následne snažili vlastníctvo predmetnej pivnice usporiadať pre úpadcu na základe notárskej
zápisnice notára JUDr. Pavla Halásza v Kráľovskom Chlmci z 30.4.2003, ktorá bola zapísaná na LV č.
XXXX, tak ako to potvrdila aj pracovníčka katastra F. B.. Uvedená zápisnica bola spísaná len vo forme

osvedčenia v zmysle § 56 ods.1 písm. h/ Notárskeho poriadku. Nemá právotvorné účinky vydržania,
nakoľko uvedená zápisnica nie je osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 63 Notárskeho
poriadku.2.23.Súd konanie o žalobe žalobcu prerušil do právoplatného skončenia konania o vzájomnej žalobe
žalovaného v zmysle § 164 CSP, nakoľko má za to, že v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného sa
vyrieši otázka, ktorá môže mať vplyv pre rozhodnutie súdu.

2.24.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1,2, § 262 ods.1,2 CSP.

3.1.Žalobca napadol rozsudok včas podaným odvolaním proti všetkým jeho výrokom podľa § 365 ods.1
písm. a/, b/, f/, h/ CSP.
3.2.V prvom rade zdôraznil, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonom stanovené kritéria náležitého

odôvodnenia. Súd konštatuje, že žalobca neosvedčil existenciu predpokladu vydržania, a to skutočnosť,
že ako držiteľ nehnuteľnosti bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, preto
vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel. Poukázal na bod 108. odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva
názor súdu, že dobromyseľnosť žalobcu mala zaniknúť 15.5.2002 prevzatím rozhodnutia katastrálneho
úradu o zamietnutí návrhu na vklad jeho vlastníckeho práva do katastra zo 7.5.2002 a ďalej súd poukázal
na list žalovaného z 26.6.2003, ktorý rovnako mal vyvrátiť jeho tvrdenia ohľadne dobromyseľnosti držby

počas vydržacej doby.
3.3.Súd neprihliadol na všetky jeho podstatné skutkové tvrdenia a predložené listinné dôkazy,
predovšetkým na skutočnosť, že predajom spornej pivnice v rozhodnom období bez akýchkoľvek výhrad
vyjadrilsúhlasKrajskýsúdKošiceakokonkurznýsúdsvojímopatrenímzo7.12.2001podč.k.2K/364/98,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.12.2001 ako aj Slovenský pozemkový fond, o čom svedčí jeho

stanovisko pod č. 6241/403/02 zo 14.6.2002. Súd na tieto listinné dôkazy v odôvodnení napadnutého
rozsudku odkazuje výlučne formálne, avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia ako sa súd vysporiadal s
týmito listinami, vzhľadom na absenciu riadneho odôvodenia z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani
to, či súd vôbec zohľadnil predmetné rozhodnutie príslušného konkurzného súdu a stanovisko SPF pri
rozhodovaní o vzájomnej žalobe žalovaného, ak áno, tak akým spôsobom.

3.4.Rovnako sa súd nevysporiadal s procesnou obranou žalobcu vyjadrenou 31.8.2023 práve vo vzťahu
k otázke dobromyseľnosti, kde poukázal na článok VI. bodu 3. kúpnej zmluvy z 22.2.2002, z ktorého
vyplýva, že na predmetnú zmluvu sa primerane vzťahuje § 376 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j.
ustanovenia o zmluve o predaji podniku, na ktorú platia obdobne § 444 a § 446 ObchZ. Považoval za
potrebné poukázať na uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka preto, lebo z nich vyplýva, že v

prípade uzavretia kúpnej zmluvy (analogicky aj pri uzavretí zmluvy o predaji podniku) dobromyseľnosť
u kupujúceho sa predpokladá, pričom v prípade relevantných pochybností je potrebné uprednostniť
ochranu vlastníckeho práva. Podobným spôsobom poskytuje ochranu dobromyseľnému kupujúcemu
aj § 93 ods.3 z. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže tieto námietky mali podstatnú
právnu relevanciu v súdenej veci je presvedčený, že súd na túto jeho procesnú obranu rozhodne mal

prihliadať pri vydávaní napadnutého rozsudku. Napriek tomu súd v bode 18. odôvodnenia napadnutého
rozsudku zmieňuje sa o tvrdeniach a námietkach uvedených v jeho vyjadrení z 31.8.2023, avšak bez
uvedenia akéhokoľvek vecného odôvodnenia v tomto smere, či tieto jeho argumenty považoval za
právne opodstatnené, alebo neopodstatnené. Uvedené námietky samé o sebe sú dôvodom na zrušenie
rozhodnutia. Namietaný procesný postup súdu má v konečnom dôsledku za následok porušenie

jeho práva na spravodlivý proces, a to kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, ako aj právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami
v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd mal pri najmenšom odôvodniť
aspoň, prečo nepovažoval jeho podstatné tvrdenia o dobromyseľnosti za neopodstatnené a právne
irelevantné.

3.5.Tvrdenia o nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia potvrdzuje napríklad aj bod 111.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd „iba“ odcituje právne vety zhrnuté v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1VObdo/2/2020 z 27.4.2021, avšak bez toho, aby poskytol akýkoľvek
výklad, resp. vysvetlenie ako aplikoval vyslovené právne závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR
pri rozhodovaní v prejednávanom prípade. Zastáva názor, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný

pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení.
3.6.Žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutia Ústavného
súdu SR, napr. II.ÚS 115/03, I.ÚS 226/03 z 12.5.2004, III.ÚS 260/06 z 23. augusta 2006.
3.7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP žalobca odôvodnil tým, že súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam najmä preto, že neprihliadol na viaceré jeho tvrdenia, ktoré boli riadne preukázané

listinnými dôkazmi.
3.8.Žalobca spornú pivnicu nielen užíval (v dobrej viere) ako to konštatuje súd aj bode 108. odôvodnenia
rozsudku, ale za ňu uhradil riadne a včas dohodnutú kúpnu cenu vo výške 60.000 Sk. Zaplatenie
tejto sumy bolo preukázané príjmovým pokladničným dokladom č. 14 z 22.3.2002, ktorý je súčasťoupripojeného vkladového spisu pod č. V 159/2002. Predmetný pokladničný doklad však súd nijako
nezohľadnil, hoci bez akýchkoľvek pochýb je možné ustáliť, že tento listinný dôkaz preukázal jeho
dobromyseľnosť, ako aj slobodnú a vážnu vôľu nadobudnúť nehnuteľný majetok do jeho výlučného

vlastníctva.
3.9.Súdu pri posudzovaní splnenia zákonom stanovených podmienok vydržania zrejme ušlo pozornosti,
že spornú pivnicu kupoval v konkurznom konaní, v ktorom spôsob prevodu majetku patriaceho do
konkurznej podstaty schválil aj príslušný konkurzný súd dozorujúci nad správnosťou konkurzného
konania.Nejednalosatedaoklasickýpredajnehnuteľnosti,aleopredaj,krealizáciiktoréhosavyžadoval

súhlas zákonom stanoveným štátnym orgánom. Preto súdom schválený predaj ho ešte viac uistil v tom,
že prevod sporného majetku do jeho vlastníctva sa realizoval v súlade so zákonom. Vzhľadom na
uvedené nemôže súhlasiť s názorom súdu uvedeného v bode 102. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
v zmysle ktorého kúpna zmluva z 22.2.2002 nemohla predstavovať právny titul pre nadobudnutie
vlastníckeho práva a že táto zmluva nemohla zakladať jeho dobromyseľnosť pre vydržanie.
3.10.Súd pripísal nesprávnu dôkaznú silu listiny žalovaného z 26.6.2003, ktorá rozhodne nebola takou

listinou, ktorá by mohla prerušiť, resp. narušiť jeho dobromyseľnosť. Platí to o to viac, že žalovaný
v predmetnom liste iba vo všeobecnej rovine tvrdil, že je údajným vlastníkom spornej pivnice, avšak
tieto svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi právne relevantnými listinami. O neopodstatnenosti tejto listiny
ho ubezpečil aj správca konkurznej podstaty, ktorý mu oznámil, že sporná pivnica bola zapísaná do
konkurznej podstaty úpadcu, ktorú skutočnosť v podstate potvrdil aj príslušný konkurzný súd svojim

opatrením zo 7.12.2001, keďže súd pochopiteľne by ani nemohol schváliť predaj takého majetku, ktorý
nepatrí do konkurznej podstaty.
3.11.Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné vyhodnotiť ako správne a zákonné, pokiaľ súd
pri posudzovaní dôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaného uprednostnil listinné dôkazy a argumenty
predložené primárne zo strany žalovaného bez náležitého posúdenia právnej relevancie ním

predložených dôkazov a skutkových tvrdení.
3.12.Podľa jeho názoru nemôže obstáť ani konštatácia súdu uvedená v bode 109. odôvodnenia,
keďže samotný zápis žalovaného na príslušnom liste vlastníctva nemohol nepriaznivo zasahovať do
jeho dobromyseľnej držby, pretože informácie evidované na liste vlastníctva nezodpovedali reálne
existujúcemu a skutočnému stavu. Dodal, že od uzavretia kúpnej zmluvy z 22.2.2002 užíval spornú

pivnicu ako vlastnú bez akéhokoľvek obmedzenia zo strany tretích osôb. Počas vydržacej doby ho nikto
nebránil v užívaní predmetnej pivnice, dokonca ani žalovaný. Z uvedených dôvodov formálna evidencia
žalovaného v katastri nehnuteľnosti neovplyvnila faktické užívanie spornej pivnice a oprávnenosť jeho
dobromyseľnej držby k predmetu vydržania. Navyše, o údajnej duplicite zápisov vlastníkov v katastri
nehnuteľnosti nemal ani vedomosť, keďže počas vydržacej doby nebol upozornený na skutočnosť,

nedostal ani od žalovaného ani od inej osoby takú listinu, ktorá by preukazovala duplicitný zápis
vlastníkov k spornej pivnici v katastri nehnuteľnosti.
3.13.Súd podľa jeho názoru v tomto smere nebral náležitý zreteľ napríklad na svedeckú výpoveď F.
B. B., ktorá na pojednávaní 22.6.2016 v svojej výpovedi chronologicky uviedla prehľad jednotlivých
vlastníkov spornej nehnuteľnosti tak, ako boli evidované v katastri nehnuteľnosti, pričom uviedla aj to,

že k zjednoteniu dvojitých zápisov došlo až v roku 2013 (11.1.2013, po uplynutí vydržacej doby), kedy
kataster zjednotil zápisy na jeden list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. D., kde je zapísané
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam aj preňho, aj pre žalovaného. Odôvodnenie súdu v tomto
bode je nepreskúmateľné, lebo súd presne nešpecifikuje, na ktorom liste vlastníctva bol údajne zapísaný
spoločne so žalovaným ako duplicitný vlastník od roku 2003.

3.14.Zastáva názor, že katastrálne konanie vedené na Správe katastra Trebišov č. V 159/2002
bolo zamietnuté výlučne z formálnych dôvodov bez jeho zavinenia, keďže on nebol zodpovedný za
vymedzenie predmetu predaja v kúpnej zmluve z 22.2.2002, ktorého nejasnosť bola hlavným dôvodom
vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd
ani tieto námietky, ktoré podrobnejšie uviedol vo vyjadrení z 31.8.2023, ako aj vo vyjadrení z 25.9.2023

nereagoval v odôvodnení napadnutého rozsudku.
3.15.Súd napriek vyššie uvedeným odvolacím argumentom, ako aj skutočnostiam uvedeným v priebehu
tohto konania dospel k dôvodnosti vzájomnej žaloby, vec nesprávne právne posúdil, čo zakladá odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/. Je presvedčený, že žalovaný riadne nepreukázal existenciu jeho
vlastníckeho práva k spornej pivnici, preto súd vzájomnú žalobu žalovaného mal v celom rozsahu

zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov konania aj v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného
v rozsahu 100%.
3.16.Túto odvolaciu námietku okrem iného potvrdzuje aj napríklad to, že súd pri rozhodovaní vo veci
samej nebral do úvahy § 130 ods.1 OZ, z ktorého vyplýva, že pri pochybnostiach sa predpokladá,že držba je oprávnená, aj keď podľa jeho presvedčenia o oprávnenosti jeho držby a vlastníkom
práve k spornej pivnici nie sú žiadne pochybnosti. Vo vzťahu k naznačenému odvolaciemu dôvodu
opätovne namietol, že súd sa nijako nevysporiadal ani s jeho právnymi argumentmi uvedenými v závere

jeho písomného vyjadrenia z 31.8.2023 (posledná strana vyjadrenia). Za pochybenie považuje, že
on v označenom vyjadrení poukázal na súdom citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1VObdo/2/2020 z 27.4.2021, pričom poukázal osobitne na výnimky zo zásady nemo plus iuris
vymedzené v § 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka, § 93 ods.3 Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods.3 Zákona o cenných papieroch a § 61 Exekučného poriadku.

3.17.Vzhľadom na citované závery najvyššieho súdu opakovane poukázal na podstatnú skutočnosť, že
namietaná kúpna zmluva z 22.2.2002 bola uzavretá v konkurznom konaní, na ktorú sa vzťahuje aj §
446 Obchodného zákonníka.
3.18.Z uvedených dôvodov vyslovil názor, že ak by aj hypoteticky vychádzal z toho, že spornú pivnicu
mal nadobudnúť od nevlastníka, ani táto skutočnosť nemohla spôsobiť zánik jeho vlastníckeho práva
k predmetu kúpnej zmluvy, keďže v danom prípade išlo o takú špecifickú situáciu, ktorú je možné zaradiť

pod zákonom upravené výnimky zo zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet,
na ktoré poukazuje aj Veľký senát najvyššieho súdu v citovanom rozhodnutí.
3.19.Je evidentné, že v súdenej veci tieto jeho argumenty mohli mať podstatnú právnu relevanciu pri
rozhodovaní o vzájomnej žalobe žalovaného, napriek tomu súd sa nimi nijako nevysporiadal, o čom
svedčí bod 111. odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd neposkytol žiadnu odpoveď, resp. vysvetlenie,

prečo nezohľadnil jeho právnu argumentáciu o možnosti prelomenia zásady nemo plus iuris v zákonom
upravených prípadoch, pri ktorých sa uprednostňuje ochrana dobromyseľného nadobúdateľa.
3.20.Navyše, v prípade rozhodovania o fakultatívnom prerušení konania úlohou súdu je racionálne
vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej
ochrany ohrozených alebo porušených, právom chránených záujmov. Pri rozhodovaní sa, či konanie

podľa § 164 CSP preruší alebo nie, musí súd prihliadať aj na zásadu hospodárnosti konania a na
právonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Ajprisplnenívšetkýchzákonompredpokladaných
podmienok tzv. fakultatívneho prerušenia konania má byť skôr výnimkou, než pravidlom. Na tejto
odvolacej námietke nič nemení ani bližšie vysvetlenie podstaty tohto inštitútu súdom v bode 115. a 116.
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

3.21.Okrem namietaných skutočností súd nesprávne rozhodol ani o trovách konania. Keď súd mal
vzájomnú žalobu žalovaného za dôvodnú, pri trovách konania mal sa riadiť § 257 CSP, pretože už
samotné okolnosti prípadu majú podľa jeho názoru povahu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V tomto smere súd nezohľadnil ten fakt, že samotná genéza súdneho sporu vychádzala z toho, že
žalovaný zasiahol do existujúceho pokojného stavu najmä tým, že ako žalobca podal naňho žalobu

o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde
Trebišov pod č.k. 12C/42/2013. Vychádzajúc zo záverov konajúceho súdu vyslovených v označenom
súdnom konaní za účelom odstránenia právnej neistoty nemal na výber, než predmetnú záležitosť riešiť
súdnou cestou podaním negatórnej žaloby. Navyše, žalovaný viackrát pochybil pri uplatnení svojho
vlastníckeho práva k spornej pivnici, či už v rámci reštitučného konania, ako aj v horeoznačenom

konkurznom konaní.
3.22.Z uvedených dôvodov zastáva názor, že všetky okolnosti prejednávaného prípadu, namietané
rozhodnutie súdu o trovách konania je neprimerane tvrdé a krajne nespravodlivé voči jeho osobe. Súd
tieto okolnosti pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania riadne neskúmal a vôbec sa nevenoval
vo svojom rozsudku, o čom svedčí aj bod 118. až 121. odôvodnenia rozsudku. Pre úplnosť dodal, že

splnenie podmienok pre aplikáciu § 257 CSP príslušné súdy by mali skúmať ex offo, teda bez návrhu
strany sporu, vzhľadom na ten fakt, že od nadobudnutia účinnosti CSP súd rozhoduje o nároku na
náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné splnenie/nesplnenie
podmienok v zmysle § 257 CSP, čo sa v danom prípade evidentne nestalo.
3.23.Z týchto podstatných dôvodov navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP výroky I.

a III. napadnutého rozsudku zmenil tak, že vzájomnú žalobu žalovaného zamietne a odvolací súd
v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného mu prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100%, vrátane trov prvoinštančného a odvolacieho konania, kým výrok II. napadnutého
rozsudku navrhuje zrušiť, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho
napadnutýchvýrokochvzmysle§389ods.1písm.a/ab/CSPzrušilavecvrátilvrozsahuzrušeniapodľa

§ 391 ods.1 na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Eventuálne za predpokladu, že odvolací súd dospeje
k záveru, že napadnuté výroky I. a III. rozsudku i napriek horeuvedeným odvolacím dôvodom sú správne
a zákonné, navrhol podľa § 388 CSP zmeniť aspoň napadnutý výrok III. rozsudku o trovách konania tak,
že sa právo na náhradu trov prvoinštančného konania v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného nepriznážiadnejzosporovýchstránajemusapriznávočižalovanémuprávonanáhradutrovodvolaciehokonania
v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného v plnej výške.

4.1.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný (č.l. 849-852), ktorý uviedol, že z obsahu odvolania
vyplývajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. a/, b/, f/, h/ CSP.
4.2.K označeným odvolacím dôvodom považuje žalovaný za potrebné primárne uviesť, že odvolateľ síce
uviedol odvolací dôvod podľa písm. a/, ale konkrétne neuviedol, teda sa nezmienil, ktorá z procesných
podmienok by nemala byť splnená. Tento odvolací dôvod preto žalovaný nepovažuje za uplatnený.

4.3.K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP žalobca uviedol, že rozsudok považuje za
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Zopakoval, že svoju dobromyseľnosť odvodzuje od kúpnej
zmluvy z 22.2.2002, keď poukazuje na to, že s ňou vyjadrili súhlas oprávnené subjekty tak konkurzný
súd, ako aj slovenský pozemkový fond.
4.4.Žalovaný nepovažuje tento odvolací dôvod za preukázaný a tvrdenia žalobcu za pravdivé. Súd
jasne uviedol, že žalobca svoje vlastnícke právo odvodzuje od titulu vydržania, a preto citoval príslušné

hmotnoprávne ustanovenia upravujúce tento inštitút a jeho znenie aj podrobne rozobral z hľadiska
jednotlivých zákonných náležitostí (body 104. a 107. rozhodnutia) a následne podrobne odôvodnil,
z ktorých dôkazov vyvodil záver, že žalobca nepreukázal svoju dobromyseľnosť. Konštatoval, že
nenastali vecnoprávne účinky tejto zmluvy, ktoré sú spojené s rozhodnutím o povolení vkladu do
príslušnej evidencie katastra nehnuteľností v zmysle § 133 ods.2 OZ, keďže návrh na vklad bol

zamietnutý. Žalobca tvrdil, že mu nebolo doručené rozhodnutie katastra o zamietnutí návrhu na vklad,
a teda, že o jeho obsahu nemal vedomosť, súd z obsahu pripojeného katastrálneho spisu V 159/2002
konštatoval, že konanie o vklad bolo dvakrát prerušené, a následne rozhodnutím zo 7.5.2002 návrh na
vklad zamietnutý, pričom žalobca 15.5.2002 riadne prevzal rozhodnutie o zamietnutí vkladu, oboznámil
sa s jeho obsahom, čo súd vyhodnotil ako jednu zo skutočností vylučujúcich dobromyseľnosť žalobcu.

4.5.Týmto konštatovaním súdu bolo jednak preukázané, že žalobca klamal, keď tvrdil, že o výsledku
vkladového konania nemal vedomosť, a zároveň, že jeho vedomosť o zamietnutí návrhu na vklad
vyvracia žalobcom tvrdenú dobromyseľnosť, ktorú opakovane odvodzuje od tejto zmluvy.
4.6.Žalovaný je toho názoru, že k záveru súdu k tejto otázke nie je potrebné ďalšie zdôvodňovanie,
naopak, je zrejmé, že žalobca doposiaľ nevysvetlil, ako mohol objektívne sa cítiť byť vlastníkom

nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorej návrh na vklad bol zamietnutý, pričom z dôvodov
zamietavého rozhodnutia mu bolo zrejmé, že predmet kúpnej zmluvy je nezrozumiteľný a neurčitý,
a taktiež mu bola zrejmá závažná skutočnosť, že predávajúci nie je v katastri nehnuteľností vedený
ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zmluvy. Ak sa žalobca napriek uvedenému cítil byť
vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, je nesporné, že ide iba o jeho subjektívne predstavy a rozhodne

nemožno konštatovať, že dobrá viera žalobcu ako držiteľa vychádza z objektívnych okolností. Uvedenú
argumentáciu považuje vo veci za právne bezvýznamnú. Tieto argumenty žalobcu smerujú voči
právoplatnému rozhodnutiu katastra, ktoré mohol žalobca namietať iba v rámci opravného prostriedku
proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote, ktorý však nepodal a ani logicky nevysvetlil prečo.
4.7.Súd následne podrobne konkretizoval aj ďalšie dokazovaním preukázané skutočnosti, ktoré

vyvracajú tvrdenú dobromyseľnosť žalobcu, a to list žalovaného z 26.6.2003 adresovaný žalobcovi,
v ktorom mu oznamuje, že je vlastníkom spornej pivnice, ako aj skutočnosť, že aj žalovaný bol od roku
2003 zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti.
4.8.S poukazom na tieto dôvody nepovažuje žalovaný tento odvolací dôvod za preukázaný.
4.9.Ďalší odvolací dôvod žalobca zakladá na § 365 ods.1 písm. f/ CSP. Žalobca poukázal na to,

že on pivnicu nielen užíval, ale za ňu aj uhradil riadne a včas dohodnutú kúpnu cenu, čo bolo
preukázané príjmovým pokladničným dokladom 22.3.2002. Vytka súdu, že tento pokladničný doklad
nijako nezohľadnil, hoci podľa jeho názoru je možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že preukázal
jeho dobromyseľnosť, slobodnú a vážnu vôľu nadobudnúť sporný nehnuteľný majetok. Žalobca aj pri
tomto odvolacom dôvode znovu opakuje svoje tvrdenia o okolnostiach, za ktorých spornú kúpnu zmluvu

uzatváral.
4.10.Žalobca (zrejme žalovaný, pozn. odv. súdu) nepovažuje tento odvolací dôvod za preukázaný. Súd
v dôvodoch rozsudku jasne a presvedčivo odôvodnil, z ktorých dôkazov vyvodil svoje skutkové závery,
ako aj to, prečo tieto závery žalobca nevyvrátil. Tak ako bolo poukázané, svoj záver o nedostatku
dobromyseľnosti žalobcu odvodil z konkrétnych dôkazov a na takto ustálenom skutkovom stave nemôžu

zmeniť nič, ani stále opakované bezvýznamné tvrdenia žalobcu o okolnostiach uzatvárania zmluvy, ani
doklad o zaplatení kúpnej ceny. Žalovaný nepopiera vôľu žalobcu nadobudnúť do vlastníctva spornú
nehnuteľnosť, má však zato, že táto vôľa nebola prejavená relevantným zákonom predpokladaným
spôsobom, ktorý by mohol ako následok vyvolať nadobudnutie vlastníctva titulom kúpy. Za takejsituácie je právne bezvýznamné aj zaplatenie kúpnej ceny, ktoré mohlo založiť iba vznik bezdôvodného
obohatenia ako plnenia získaného na základe neplatnej zmluvy.
4.11.K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP žalovaný uviedol, že dôvody, ktorými

žalobca odôvodňuje tento odvolací dôvod považuje za zmätočné a navzájom si odporujúce. Na
jednej strane vytýka súdu, že v dôvodoch rozsudku nebral do úvahy § 130 ods.1 OZ upravujúci
otázku dobromyseľnosti držiteľa, teda otázku relevantnú pri vydržaní, následne však súdu vytýka,
že nezohľadnil jeho právu argumentáciu o možnosti prelomenia zásady „nemo plus iuris“ z dôvodu
jeho ochrany ako dobromyseľného nadobúdateľa, keďže spornú kúpnu zmluvu z 22.2.2002 uzatvoril

v konkurznom konaní, a preto sa na ňu vzťahuje § 446 Obchodného zákonníka. Z takto
vyšpecifikovaných dôvodov vyplýva, že žalobcovi ani v tomto štádiu konania nie je zrejmé, akým
právnym titulom mal podľa jeho názoru nadobudnúť vlastnícke právo.
4.12.Napriek tomu, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení jasne uviedol, že žalobca za
titul nadobudnutia označil vydržanie, preto prvoinštančný súd usmernil tak, že v ďalšom konaní sa
má vysporiadať iba so splnením zákonných podmienok upravujúcich tento titul, žalobca stále uvádza

skutočnosti, z ktorých vyplýva, že za nadobúdací titul označuje aj kúpnu zmluvu, aj keď tieto dva tituly
navzájom popri sebe nemôžu obstáť. Z toho dôvodu považuje žalovaný tvrdenia žalobcu týkajúce sa
ochrany dobromyseľného nadobúdateľa za nevzťahujúce sa k veci, a žiada, aby k ním odvolací súd
neprihliadal.
4.13.Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením, že súd prvej inštancie nebral do úvahy § 130 ods.1

OZ, upravujúci dobromyseľnosť držiteľa. Odôvodnenie, prečo žalobcu nemožno považovať za
dobromyseľného držiteľa tvorí podstatnú časť dôvodov napadnutého rozsudku a správnosť týchto
záverov súdu žalobca nevyvrátil tak, ako žalovaný uviedol vyššie (body 102. až 110.).
4.14.Za procesne správny postup považuje žalovaný aj skutočnosť, že súd konanie o žalobe žalobcu
prerušil do právoplatného skončenia konania o vzájomnej žalobe žalovaného. Tak, ako to súd

uviedol právoplatným rozhodnutím o vzájomnej žalobe sa vyrieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu. V rozpore s tvrdením žalobcu je žalovaný toho názoru, že takýto
procesný postup súdu je aj v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keďže dokazovanie, ktoré by
súd vykonával ohľadne nároku žalobcu v tomto štádiu konania, by sa mohlo po právoplatnom skončení
konania o vzájomnej žalobe ukázať ako nadbytočné a nehospodárne.

4.15.Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa rozhodnutia o náhrade trov konania s poukazom na
aktuálnosť aplikácie výnimočného § 257 CSP považuje žalovaný za prejav chýbajúcej súdnosti na
strane žalobcu. Jeho tvrdenia o zásahu žalovaného do jeho pokojného stavu uplatňovaním svojho
vlastníckeho práva považuje žalovaný za výsmech jeho situácii, s poukazom na známy spôsob, akým
ho bývalý komunistický režim pripravil nielen o tento, ale v podstate o všetok majetok, ako komplikovane

s poukazom na zničenie archívnych dokumentov sa žalovaný v podstate od zmeny politického režimu
musí domáhať svojich vlastníckych nárokov a aké finančné výdavky, vrátane trov prebiehajúceho
konania musí na tento účel vynakladať. Žalobcovi bola táto situácia známa počas celého konania.
4.16.Žalovaný si v tomto smere dovolil poukázať na správanie žalobcu počas konania, keď tento zjavne
zámerne zamlčal prevzatie rozhodnutia katastra o zamietnutí jeho návrhu na vklad do katastra ako

následne nepravdivo tvrdil, že po dobu 10 rokov nemal vedomosť o tom, ako skončilo toto vkladové
konanie, a ani sa o túto skutočnosť nezaujímal a po uplynutí tejto doby potrebnej na vydržanie, si dal
osvedčiť vlastníctvo vydržaním na základe zjavne nepravdivých tvrdení. Záver o tom, či vzhľadom na
tieto skutočnosti možno rozhodnutie o trovách konania považovať vo vzťahu k žalobcovi za neprimerane
tvrdé, a krajne nespravodlivé, ako to tento tvrdí, ponecháva žalovaný na úvahu súdu.

4.17.Na základe týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok a žalovanému
priznal náhradu trov odvolacieho konania.

5.1.K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č.l. 859 až 861), ktorý opakovane uviedol argumenty,
na ktoré poukázal v podanom odvolaní, a to hlavne, že s predajom spornej pivnice súhlasil Krajský

súd v Košiciach ako konkurzný súd, ktorý vydal opatrenie zo 7.12.2001 pod č.k. 2K/364/98, ako aj
Slovenský pozemkový fond k stanovisku pod č. 6241/403/02 zo 14.6.2002. Opakovane poukázal na
fakt, že počas vydržacej doby nikto mu nebránil v užívaní predmetnej pivnice, preto formálna evidencia
žalovaného v katastri nehnuteľností neovplyvnila faktické užívanie spornej pivnice a oprávnenosť
jeho dobromyseľnej a nepretržitej držby. Rovnako poukázal na jeho dobromyseľnosť a vážnu vôľu

nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktoré preukázal dokladom o zaplatení kúpnej ceny.
5.2.Zdôraznil, prečo je potrebné prelomiť zásadu nemo plus iuris, ako aj poukázal na uznesenie
Veľkého senátu najvyššieho súdu a na právne závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia, ohľadom otázkydobromyseľnosti prvýkrát v tomto konaní preukázal práve žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení
z 30.5.2023 a opakovane zotrval na aplikácii § 257 CSP.

6.Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387

ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení
ani podané odvolanie.

8.1.Odvolateľ vo veci uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. a/, b/, f/, h/ CSP.
8.2.Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuodvolaniakonštatuje,žeodvolateľnešpecifikujeodvolacídôvod
podľa § 365ods.1 písm. a) CSP, ktorý spočíva v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú

také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ
súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Právna teória
rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť); b) na strane strán sporu
(procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky
(existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti); d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei

iudicatae, listispendencie).
8.3.Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. Žalobca nepoukazuje na
žiadne konkrétne procesné podmienky, ktoré neboli splnené a odvolací súd nezistil porušenie žiadnych
procesných podmienok.
8.4.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, spočíva v tom, že nesprávny

procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
8.5.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a

povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie
rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia.
8.6.Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tom, že súd nezaujal žiadne stanovisko
k rozhodnutiu konkurzného súdu, k dobromyseľnosti žalobcu vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzatvorenej
podľa § 444 a 446 ObchZ, pričom súd neodôvodnil ani to, prečo tieto podstatné tvrdenia nepovažoval
za právne relevantné, že súd len odcitoval rozhodnutia NS SR a neposkytol akýkoľvek výklad alebo

vysvetlenie ako aplikoval citované právne závery.
8.7.Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych
pochybení súdu prvej inštancie, za predpokladu, že boli zrozumiteľne prezentované. Rozhodnutie a jeho
odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej odvolacím
súdom. Výsledky prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov

preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok. To znamená, že rozhodnutie
musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti) v zmysle § 220 ods.2
CSP.
8.8.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lCdo/184/2010,
v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného
rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich
súvislostiach. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lCdo/184/2010) ako aj rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011,

sp. zn. i. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 5MCdo 8/2008, z
ktorých vyplýva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie
práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveďna všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť iba tie sporné
tvrdenia a skutočnosti, ktoré súd pre meritórne rozhodnutie súdu postačujúce.
8.9.Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné a spĺňa náležitosti stanovené

v § 220 ods.2 CSP.
8.10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP, nesprávne skutkové zistenia súdu prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov, môže byť naplnený, len ak súd dospeje nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

8.11.Odvolací súd nezistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy
správne vyhodnotil, pričom jeho skutkové závery majú plnú oporu, respektíve sa v celom rozsahu
opierajú o vykonané dokazovanie.
8.12.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju
opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy

nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.
8.13.V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval právne normy a
tieto i správne interpretoval.
8.14.Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie

je daný.

9.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalovaným uplatneného vzájomného návrhu, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu
zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť.

10.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:

11.Predmetom sporu je vlastníctvo k stavbe označenej na LV číslo XXXX katastrálneho územia C. D.
ako vstupný portál - vchod do pivnice so súpisným číslom XXXX, ktorý sa nachádza na odčlenenej časti
od pôvodnej parc. č. 421/1 o výmere 1544 m2, z ktorej bola vytvorená nová parc. č. 1015/2 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 4 m2, pričom žalobca žalobou žiadal, aby súd určil, že žalovaný nie je
vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie C. D., vstupný portál - vchod
do pivnice číslo súpisné XXXX na parcele číslo 1015/2 ako aj podzemnej pivnice číslo 1 pod parcelou
C- KN č. 1015/1 a 1019/4 so vstupným portálom na parcele C-KN číslo 1015/ 2 v celosti zamerané
geometrickým plánom č. 35476451 - 114/2001 a žalovaný vzájomným návrhom žiadal, aby súd určil, že

žalobca nie je vlastníkom stavby zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie C. D. a to stavby vstupný
portál - vchod do pivnice vrátane vlastníctva k podzemnej pivnici č. 1 pod parcelou C- KN č. 1015/1 a
1019/4 so vstupným portálom na parcele C-KN číslo 1015/2 v celosti zamerané Geometrickým plánom
č. 35476451 - 114/2001.

12.1.V konaní nebola sporná skutočnosť, že označená stavba ako majetok žalovaného bola v 50-tych
rokoch zoštátnená Československým štátom.
12.2.Nespornou bola rovnako skutočnosť, že pivnica bola pôvodne zapísaná v pozemnoknižnej vložke
číslo XX katastrálne územie C. D. pod položkou XXX, ktorej vlastníkmi zaevidovanými v evidencii
nehnuteľností, boli:

- prvý vlastník nehnuteľnosti bol zapísaný Rad premonštrátov - Opátstvo Jasov v pozemnoknižnej vložke
č. XX, zápis je z roku 1896. Z pozemnoknižného zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XX katastrálne
územie C. D. (č.l. 58 a č.l. 470) pivnica, ktorá je predmetom sporu bola pôvodne v tejto vložke zapísaná
pod bodom číslo 4, p. č. XXX ako pivnica v intraviláne a následne pod poradovým číslom XXX p. č. 415/1
jezapísanéPastvaspivnicouvovnútornosti,Záplavnéúzemiesrozlohou3áre25m2,veľkommnožstve

iných nehnuteľnosti vo vlastníctve Rádu premonštrátskych kanonikov v Jasove teda vo vlastníctve
žalovaného, zapísané pod por. číslom 1 v časti B) Vlastníctvo (č.l. 477) na základe pôvodného zápisu;- druhý vlastník sa zapísal Československý štát, zapísaný taktiež do pozemnoknižnej vložky číslo XX z
roku 1956 v zmysle rozhodnutia Pôdohospodárskeho odboru Rady ONV v Kráľovskom Chlmci zo dňa
14. marca 1950 č. 611/2011 - 49. Spis s týmto rozhodnutím má číslo ČD 611;

- tretí vlastník je zapísaný žalobca A. B., ktorého zápis bol vykonaný 18.6.2003 na LV č. XXXX k.ú. C.
D., titulom je listina o súpisnom čísle;
- štvrtý zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti je pre spoločnosť Agrospol a. s., na LV
číslo XXXX katastrálne územie C. D.. Titulom je notárska zápisnica napísaná na notárskom úrade JUDr.
Pavla Halásza v Kráľovskom Chlmci z 30.4.2003;

- piaty je zápis pre Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov, na LV číslo XXXX z 2.7.2003, ktorého titulom
pre zápis je Listina Mesta Kráľovský Chlmec o vydaní súpisného čísla z 2.7.2003;
- šiesty zápis v prospech A. B., z 23.1.2013 na LV XXXX katastrálne územie C. D.. Titulom zápisu je
notárska zápisnica napísaná na notárskom úrade JUDr. Paškovej o nadobudnutie vlastníckeho práva
pre žalobcu titulom vydržania.
- siedmy zápis je uskutočnený 11.1.2013 v dôsledku zjednotenia dvojitých zápisov, keďže nastala

situácia, že na LV číslo XXXX katastrálne územie C. D. bol ako vlastník tej istej nehnuteľnosti zapísaný
Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov titulom I. J. C. D. o vydaní súpisného čísla a na LV číslo XXXX
bol ako vlastník tej istej nehnuteľnosti zapísaný A. B. titulom notárskej zápisnice o vydržaní.
12.3.V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca 22.2.2002 uzatvoril kúpnu zmluvu o predaji
konkurznej podstaty (č.l. 31 a č.l. 154 spisu), ktorá bola uzavretá medzi Ing. Štefan Kissom, správcom

konkurznejpodstatyAgrospola.s.KráľovskýChlmecaA.B.,ažeopatrenímKrajskéhosúduvKošiciach
sp. zn. 2K/ 364/98 z 7.12.2001 (č.l. 39 spisu OS TV 12C/43/2013) Krajský súd v Košiciach v konkurznej
veci úpadcu AGROSPOL, a.s., Kráľovský Chlmec vyslovil súhlas s predajom majetku patriaceho
do konkurznej podstaty mimo dražby. Predmetná kúpna zmluva nebola zavkladovaná na základe
rozhodnutia Správy katastra v Trebišove – pracovisko Kráľovský Chlmec vydané pod č. V159/2002 zo

7.5.2002 (č. l. 681) z dôvodu, že predmet zmluvy je nejasný a neurčitý.
12.4.Nespornou bola skutočnosť, že geometrickým plánom vyhotoveným GEOALEXom K. L. z
31.10.2001 číslo plánu 35476451 - 114/2001 bola z pôvodnej parcely 421/1 bola novovytvorená parc.
č. 1015/2 o výmere 4 m2 ako zastavaná plocha.

13.1.Podľa § 37 ods.1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
13.2.Určitosť prejavu vôle sa musí týkať určenia účastníkov, podstatných zložiek obsahu právneho
úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť právneho úkonu je potrebné posudzovať
záväzkoprávneho vzťahu a skutočnej vôle zmluvných strán, pričom neurčitosť nemožno odstrániť

a preklenúť ani výkladom v zmysle § 35 OZ.

14.1.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14.2.Medzi objektívne podmienky vzniku právneho úkonu patrí dovolenosť, t. j. súladnosť s právnym

poriadkom.
14.3.Podľa § 133 ods.2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
14.4.Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu.

15.1.Obchodný zákonník obsahuje ustanovenia v súvislosti s chýbajúcou časťou obchodnej zmluvy, keď
podľa § 483 ods.1 ObchZ ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať
veci zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.

15.2.Podľa § 483 ods.3 ObchZ vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza
z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza
vkladom do katastra nehnuteľností. Ustanovenia § 444 až 446 platia obdobne.
15.3.Podľa § 446 ObchZ kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je
vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že

predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
15.4.Podľa § 476 ods.1 ObchZ zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na
kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniupodniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu
cenu.
15.5.Podľa § 476 ods.2 ObchZ zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho

a kupujúceho.
15.6.Podľa § 409 ods.1 ObchZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

16.1.Podľa § 93 ods.3 z. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKaR) kupujúci pri
odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol
vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok
zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci
za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
16.2.Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že konkurz chráni dobromyseľnosť nadobúdateľa majetku z

konkurznej podstaty tým, že vlastnícke právo nadobudne aj vtedy, ak úpadca, resp. tretia osoba nebola
vlastníkom veci. Ide o prelomenie zásady nemo plus iuris, a to tak v prípade hnuteľných vecí, ako aj
nehnuteľností.
16.3.Podľa § 206 ods.1 ZKaR konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto
zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

17.1.Podľa § 27 ods.1 z. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKaV) podstatu možno
speňažiť predajom na dražbe (§ 27a) alebo predajom mimo dražby.
17.2.Podľa § 27 ods.2 z. č. 328/1991 Zb. ZKaV predajom mimo dražby bez schválenia plánu speňaženia
schôdzou konkurzných veriteľov podľa odseku 8 sa speňažujú len a) byty a nebytové priestory, b)

majetok bezprostredne ohrozený zničením alebo znehodnotením, c) tovary vyrábané alebo služby
poskytované úpadcom, ktorého podnik sa prevádzkuje.
17.3.Podľa § 27 ods.5 z. č. 328/1991 Zb. ZKaV 5 na speňažovanie bytov a nebytových priestorov
sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu. (z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov)

17.4.Podľa § 27 ods.10 z. č. 328/1991 Zb. ZKaV podstata sa speňažuje ako a) podnik, b) časť podniku,
c) súbor majetku, d) veci, práva a iné majetkové hodnoty samostatne.

18.1.Kúpnou zmluvou o predaji konkurznej podstaty (č. l. 29) uzatvorenou 22.2.2002 medzi žalobcom
a Ing. Štefan Kissom, správcom konkurznej podstaty Agrospol a. s. Kráľovský Chlmec, je v čl. II,

bod 1 vyšpecifikovaný predmet zmluvy, ktorým je prechod vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam,
právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžili na prevádzkovanie spoločnosti úpadcu Agrospol a.
s. Kráľovský Chlmec a to v rozsahu nehnuteľnosti vedených na LV číslo XXXX katastrálne územie C. D.
nasledovne: nevýrobné priestory súpisné číslo 1 na parc. č. 1015/2 katastrálne územie C. D..
18.2.Opatrením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2K/ 364/98 z 7.12.2001 (č.l. 87 sp. zn. 2K 364/98)

Krajský súd v Košiciach v konkurznej veci úpadcu AGROSPOL, a.s., Kráľovský Chlmec o súhlase
predaja majetku patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby v bode 2 súhlasil, s predajom majetku
úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby pre A. B. na odkúpenie nehnuteľného majetku
úpadcu, a to: na LV č. XXXX katastrálne územie C. D., nevýrobné priestory, súpisné číslo 1 na parcele
číslo 1015/2 za kúpnu cenu 60 000,- Sk a to v súlade s § 27 ZKaV.

18.3.Predmet, ktorý žalobca kupoval - nevýrobné priestory, súp. č. 1 na parc. č. 1015/2 sa na LV XXXX
nenachádzajú. Uzatvorená kúpna zmluva aj napriek skutočnosti, že prevod majetku bol v totožnom
rozsahu odsúhlasený opatrením konkurzného súdu je z dôvodu neurčitosti neplatným právnym úkonom
podľa § 37 OZ. Uvedený záver je podopretý rozhodnutím Správy katastra v Trebišove – pracovisko
Kráľovský Chlmec vydané pod č. V159/2002 zo 7.5.2002 (č. l. 681), ktorým bol návrh na vklad

vlastníckeho práva zamietnutý z dôvodu, že predmet zmluvy je nejasný a neurčitý.
18.4.Odvolací súd navyše dodáva, že predmetom kúpnej zmluvy „zrejme“ mala byť nehnuteľnosť
- stavba nachádzajúca sa na parc. č. 1015/2 zapísaná na LV č. XXXX. Ak by táto bola správne
špecifikovaná správcom konkurznej podstaty úpadcu, tak je dôvodné predpokladať, že by bola
predávaná v dražbe podľa § 27a ZoKV, keďže kupované nevýrobné priestory nemožno zaradiť ako

podnik, časť podniku ani medzi nebytové priestory podľa z. č. 182/1993 Z. z. o bytoch a nebytových
priestoroch.19.1.Žalobca v konaní tvrdil, že kupoval podnik a teda, že súd mal postupovať podľa § 476 ods.1 ObchZ,
podľa ktorého sa zmluvou o predaji podniku predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke
právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci.

19.2.Odvolaci súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje, lebo zmluva neobsahuje podstatné
náležitosti podľa § 476 a nasl. ObchZ o kúpe podniku.
19.3.Rozdiel medzi kúpnou zmluvou podľa ObchZ (alebo inou zmluvou, ktorou sa prevádza konkrétne
majetkové právo) a zmluvou o predaji podniku spočíva najmä v predmete predaja, ako aj v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Kúpnou zmluvou podľa § 409 a nasl. ObchZ sa predávajúci zaväzuje

dodať kupujúcemu hnuteľnú vec a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci. Na rozdiel od kúpnej
zmluvy,predmetompredajapodľazmluvyopredajipodnikuniejeprevodvlastníckehoprávakjednotlivej
veci, ale prevod oprávnenia k podniku, a tým aj prevod oprávnení ku všetkým právnym statkom,
ktoré podnik tvoria (záväzky, zamestnanci a pod., ktoré by mali byť presne vyšpecifikované) a súvisia
s predávaným podnikom. Zmluvou o predaji podniku dochádza k aplikácii obchodnoprávnych pravidiel
prevodu aj na nehnuteľnosti, ktoré sú súčasťou podniku. Rozdiely medzi uvedenými zmluvami možno

vidieť aj v tom, že kupujúci popri záväzku zaplatiť kúpnu cenu preberá aj záväzky predávajúceho
súvisiace s predávaným podnikom. Pri kúpnej zmluve dochádza len k prevodu vlastníctva, nie záväzkov
súvisiacich s predmetom prevodu. Zmluva o predaji podniku je tak jedným právnym úkonom, ktorý
nahrádza veľké množstvo iných právnych úkonov, kúpnych zmlúv, postúpení pohľadávok, prevzatí dlhov
a pod. Takáto zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom.

19.4.Na uzatvorenú kúpnu zmluvu nemožno aplikovať ust. o kúpnej zmluve uzatvorenej podľa ObchZ
(§ 409). Keďže predmetom kúpnej zmluvy môže byť iba tovar. Práva a iné majetkové hodnoty pojmovo
nenapĺňajú jednu z podstatných častí kúpnej zmluvy a ich prevod môže byť preto realizovaný iba
na základe nepomenovanej zmluvy (§ 269 ods.2). Predmetom kúpnej zmluvy podľa Obchodného
zákonníka nemôže byť predaj nehnuteľností; kúpa nehnuteľností sa bude vždy spravovať ustanoveniami

Občianskeho zákonníka (§ 133 a § 588 OZ).
19.5.Podľa OZ k vzniku kúpnej zmluvy nedôjde, ak sa zmluvné strany dohodnú na predmete kúpy, ktorý
nie je spôsobilý byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Predmetom kúpnej zmluvy preto môžu byť
iba veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, aj iné majetkové hodnoty (§ 118 ods. 1).
19.6.Vlastnícke právo sa na základe kúpnej zmluvy k nehnuteľnej veci nadobúda vkladom vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností (§ 133 ods.2 v súvislosti s § 28 ods.2 a § 1 ods.1 Katastrálneho zákona).
19.7.Vklad vlastníckeho práva predmetnej zmluvy bol na základe rozhodnutia Správy katastra
v Trebišove – pracovisko Kráľovský Chlmec vydané pod č. V159/2002 zo 7.5.2002 (č. l. 681) zamietnutý
z dôvodu, že predmet zmluvy je nejasný a neurčitý. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie.

20.1.K námietke žalobcu, že súd sa nevyjadril k skutočnosti, že predajom spornej pivnice v rozhodnom
období bez akýchkoľvek výhrad vyjadril súhlas Krajský súd Košice ako konkurzný súd svojím Opatrením
zo 7.12.2001 pod č.k. 2K/364/98, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.12.2001 ako aj Slovenský
pozemkový fond, o čom svedčí jeho stanovisko pod č. 6241/403/02 zo 14.6.2002, odvolací súd prvom
rade poukazuje na to, že síce konkurzný súd vyslovil súhlas s predajom, ale s neurčitým predmetom,

ktorý sa potom preniesol do uzatvorenej zmluvy. Zmluva uzatvorená so súhlasom vydaného formou
opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2K/ 364/98 z 7.12.2001 nebola zavkladovaná z dôvodu
nejasného a neurčitého predmetu.
20.2.Navyše v opatrení a v zmluve špecifikovaný predmet nebol v čase prevodu ani súčasťou majetkovej
podstaty úpadcu, keďže na LV bol zapísaný až na základe Notárskej zápisnice N 157/2003, NCR nz

32381/2003z30.4.2003(č.l.32spisu)vspojenísopravujúcoudoložkou.Znotárskejzápisnicejezrejmé,
že účastníci Agrospol a. s. Kráľovský Chlmec - zastúpený správcom konkurznej podstaty Ing. Štefanom
Kissom a bývalí funkcionári Štátneho majetku C. D. š.p. F. H. a F. C. pred notárom JUDr. Pavlom
Halászom osvedčili, že podzemná pivnica bez výmery s vchodom označená podľa KN č. 1 pod p.
č. 1019/4 a č. 1015/1 v celosti, ktorá bola zameraná na základe geometrického plánu vyhotoveného

GEOALEXom K. L. z 31.10.2001 číslo plánu 35476451 - 114/2001 prešla z MsNV Kráľovský Chlmec
do správy Štátneho majetku Kráľovský Chlmec v roku 1962 spolu s inventárom. Táto podzemná pivnica
bola zaradená do účtovnej hodnoty a inventáru Štátneho majetku Kráľovský Chlmec a bola využívaná
na jej účely. Po privatizácii Štátneho majetku Kráľovský Chlmec túto podzemnú pivnicu nadobudol do
vlastníctva Agrospol a. s. Kráľovsky Chlmec, tieto skutočnosti potvrdzuje MÚ Kráľovský Chlmec na

základe potvrdenia vyhotoveného 25.4.2003, č.s. 03/3163.
20.3.Z uvedeného vyplýva, že správca konkurznej podstaty potom, ako predmetnú nehnuteľnosť
kúpnou zmluvou z 22.2.2002 mal previesť na žalobcu, vykonal zápis vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti pre spoločnosť Agrospol a. s., na LV č. XXXX, katastrálne územie C. D.. Titulom jenotárskazápisnicanapísanánanotárskomúradeJUDr.PavlaHalászavKráľovskomChlmciz30.4.2003
spísaná podľa § 56 ods.1 písm. h) z. č. 323/1992 Zb..

21.1.Žalobca podanom odvolaní namietal nepoužitie § 93 ods.3 ZKaR.
21.2.Odvolací súd v súlade s uplatnenou námietkou poukazuje na § 206 ods.1 cit. zákona, ktorý určuje,
že konkurzy vyhlásené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú
podľa z. č. 328/1991 Zb. ZKaV, preto z. č. 7/2005 Z. z. ZKaR v prejednávanom spore nemožno použiť.
21.3.Zákon č. 328/1991 Zb. neobsahuje také ustanovenia, ktoré by zodpovedali § 93 ods.3 ZKaR.

21.4.Z uvedeného dôvodu nemožno prihliadať v tomto rozsahu ani na námietku žalobcu týkajúcu sa
ne/použitia rozhodnutia NS SR 1VObdo/2/2020, v časti týkajúcej sa výnimiek zo zásady nemo plus
iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, taxatívne upravené naprieč jednotlivými
právnymi predpismi, o. i. § 446 ObchZ, § 93 ods.3 ZKaR.
21.5.Odvolacísúdzastávanázor,ženaprejednávanýsporaspornúkúpnuzmluvusavýnimkazozásady
nemo plus iuris nevťahuje.

22.1.Prvoinštančný súd správne postupoval, keď na prejednávanú vec aplikoval § 126, § 129 ods.1,
130 ods.1 a 134 ods.1 OZ, keďže žalovaný od počiatku tvrdí a odvodzuje svoje vlastnícke právo od
pozemnoknižnej vložky č. XX, katastrálne územie C. D., identifikácie parciel č. žiadosti 745/2003 z
3.6.2003 a geometrického plánu č. 35476354, ktorá skutočnosť bude predmetom ďalšieho prieskumu.

22.2.Žalobca svoje vlastnícke právo odvodzuje od inštitútu vydržania v zmysle § 134 ods.1 OZ tak, ako
to bolo deklarované v Notárskej zápisnici notárky F. F. E. z 27.11.2012 pod N 462/2012, Nz 46735/2012,
NCRls 47575/2012, keďže túto nehnuteľnosť užíval nepretržite, a to od kúpy tejto nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou z 22.2.2002 od správcu konkurznej podstaty úpadcu Agrospol a.s., Kráľovský Chlmec, B. G.
C., ktorej predchádzalo Opatrenie Krajského súdu v Košiciach vydané 7.12.2001 pod č.k. 2K/364/98.

23.1.Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
23.2.Podľa § 126 ods.1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

23.3.Podľa § 130 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
23.4.Podľa § 132 ods.1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
23.5.Podľa § 134 ods.1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
23.6.Podľa § 134 ods.3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
23.7.Podľa § 134 ods.4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

24.Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnení zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú:
a) spôsobilý predmet vydržania;
b) spôsobilý predmet držby (§ 134 ods.2 OZ);

c) dobrá viera;
d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (§ 134 ods.1 OZ);
e) uplynutie vydržacej doby.

25.1.Predmetom vydržania môžu byť veci (hnuteľné a nehnuteľné), práva a iné majetkové hodnoty.

25.2.Oprávnená držba je faktické ovládanie veci s vôľou nakladať s vecou ako so svojou, pričom držiteľ
musí byť dobromyseľný v tom, že vec držiteľovi patrí.
25.3.Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do
obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Oprávnená, a teda
chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené tieto pojmové znaky:

a) Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec
patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec
by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nejsa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne
posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.
b) Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu

vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou počas celej vydržacej doby.
c) Súčasne musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania (titul hoci
aj domnelý). Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani
rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie je ani to, že držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva
iba občas. Stačí, aby pri faktickom ovládaní veci mal kedykoľvek možnosť vykonávať držbu rovnako,

ako vlastník vykonáva svoje vlastnícke práva.
25.4.Z analýzy týchto pojmových znakov oprávnenej držby vyplýva, že v každom prípade nemožno
úplne jednoznačne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti hmotnoprávne
rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle
držiteľa sa vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov, a z hľadiska procesného dokazovania

je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno
preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby.
25.5.Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to
okolnosť svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný
právny dôvod nadobudnutia vlastníctva. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité

uplynutie zákonom stanovenej doby.
25.6.Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav,
o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa
dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti

držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť musí byť
posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ
pri bežnej (normálnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno

po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec patrí. Vo vzťahu k
vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.
Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali
vznik držby.
25.7.Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne

musela vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí (napr. oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v
katastri a pod.).
25.8.Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené
presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k veci. Takýto omyl môže mať skutkovú alebo právnu
povahu. Relevantným pre nastúpenie dobromyseľnosti je však len ospravedlniteľný omyl, ktorý, keďže je

neoddeliteľne spojený s dobromyseľnosťou, treba posudzovať objektívne z hľadiska bežnej (normálnej)
opatrnosti každého držiteľa.
25.9.Príkladom skutkového omylu je aj užívanie pozemku, o ktorom sa držiteľ domnieva, že je súčasťou
jemu patriaceho pozemku.
25.10.Oprávnená držba môže vzniknúť aj na základe domnelého (putatívneho) právneho dôvodu, vo

vzťahu ku ktorému sa držiteľ dobromyseľne so zreteľom ku všetkým okolnostiam domnieva, že svoje
vlastníctvo nestratil alebo ak v dôsledku nesprávneho zamerania alebo oplotenia užíva väčší pozemok,
než mu prináleží.
25.11.Vylúčená nie je ani tzv. dobromyseľnosť držby contra tabulas, teda držby, pri ktorej vlastnícke
právo na základe zápisu v katastri nehnuteľností svedčí v prospech inej osoby ako držiteľa. Napr. ak

držiteľ nadobudne do vlastníctva pozemok na mieste samom nesprávne ohraničený tak, že do jeho
hraníc je zabraná aj časť susedného pozemku, avšak v takom tvare a výmere, že držiteľ mohol dôvodne
predpokladať, že hranice pozemku sú zamerané správne.

26.Ustanovenie § 134 ods.1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný, originárny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej
zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci,
vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania
veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej

opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení
ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom
právnym. (uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010)

27.1.Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí

nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, zo dňa 10. decembra 2008)
27.2.Či držiteľ veci je v zmysle ustanovení § 132a OZ (teraz § 130 - pozn. autora) dobromyseľný, treba
hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom

je,čidržiteľprinormálnejopatrnosti,ktorúmožnosozreteľomnaokolnostikonkrétnehoprípadurozumne
požadovaťodkaždéhosubjektu,mal,resp.moholmať,alebonemal,prípadnenemoholmaťpochybnosti
o tom, že mu vec patrí. (V 5/1989)
27.3.Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje
určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže

byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta,
prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno
vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. (R 45/1986)
27.4.Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte

požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol
(rozsudok NS SR z 10.12.2008, sp. zn. 5 Cdo 260/2008).
27.5.Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie
ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takom prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného

pozemku. (rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1848/98)
27.6.Ak v zmluve o prevode nehnuteľností, ktorá vyžaduje písomnú formu, nie je medzi prevádzanými
nehnuteľnosťami uvedená nehnuteľnosť, ohľadne ktorej si strany priali, aby bola prevedená, nemôže byť
nadobúdateľ spravidla so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že takú nehnuteľnosť nadobudol,
pretože nie je dobre ospravedlniteľné, aby sa pri podpise zmluvy nepresvedčil, či sa prevádzajú všetky

nehnuteľnosti podľa dohody účastníkov. Súčasne však platí, že hodnotenie dobrej viery je vždy vecou
individuálneho posúdenia a že treba brať do úvahy všetky okolnosti veci; aj v takom prípade je preto
nutné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná. (rozsudok NS
ČR, sp. zn. 22 Cdo 3410/2011).

28.1.V prejednávanej veci odvolací súd zastáva názor, že kúpna zmluva z 22.2.2002 by mohla byť
spôsobilým domnelým právnym titulom (titulus putativus).
28.2.Samotné posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí,nemôževychádzaťlenzposúdeniasubjektívnychpredstávžalobcu,jepotrebnéjuposúdiťajztoho
hľadiska, či žalobca pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti prípadu

od neho požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo
nenadobudol.
28.3.V prospech žalobcu svedčí skutočnosť, že predmetnú zmluvu pripravoval správca konkurznej
podstaty, a že tento úkon bol predtým schválený konkurzným súdom. Aj keď žalobcovi nič nebránilo
zabezpečiť si LV, ktorého by zistil, že kupovaná nehnuteľnosť nie je v katastri zapísaná. Ak by aj súd na

túto skutočnosť neprihliadal, žalobca minimálne rozhodnutím Správy katastra v Trebišove – pracovisko
Kráľovský Chlmec vydané pod č. V159/2002 zo 7.5.2002 (č. l. 681), ktorým bol zamietnutý vklad
vlastníckeho práva do katastra musel si byť vedomý a bez akýchkoľvek pochybností istý, že spornou
kúpnou zmluvou vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam nenadobudol. Navyše, ako sám žalobcavpriebehukonaniauviedol,samotnýsprávcahoubezpečil,ževšetkojevnajväčšomporiadkupotomako
od žalovaného obdržal list označený ako Upozornenie zo 18.6.2003 (č.l. 261 spisu), v ktorom žalovaný
upozornil žalobcu A. B., že Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov je výlučným vlastníkom podzemnej

pivnice s murovaným vchodom na ulici M. N. v C. D.. Žalobca bol listom vyzvaný, aby preukázal
Dohodu uzatvorenú so správcom konkurznej podstaty, na základe ktorej nehnuteľnosť v súčasnej dobe
užíva. Následne listom z 26.6.2003 bol žalobca vyzvaný žalovaným na uzatvorenie dohody o vydaní
nehnuteľnosti.
28.4.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že žalobca ako držiteľ spornej

nehnuteľnosti prestal byť dobromyseľný a to najneskôr 26.6.2003. Vyslovený právny názor je v súlade
s rozsudkom NS SR 3 MCdo/78/2011, na ktorý súd správne poukázal.

29.Námietka žalobcu, že ak súd mal nejaké pochybnosti o dobromyseľnosti žalobcu, mal postupovať
podľa § § 130 ods.1 posledná veta OZ (Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.)
je nedôvodná, lebo objektívnymi dôkazmi bola žalobcova subjektívna predstava o dobromyseľnosti

vyvrátená a teda neboli žiadne pochybnosti o tom, že žalobca nemohol byť dobromyseľný.

30.Dobromyseľnosť žalobcu nebola preukázaná ani tým, že žalobca riadne zaplatil dohodnutú kúpnu
cenu. Žalobcovi zaplatením kúpnej ceny vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením
z neplatného právneho úkonu.

31.1.Žalobca ani následným postupom nevydržal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Žalobca
svoje vlastnícke právo odvádzal od inštitútu vydržania tak, ako to bolo deklarované v Notárskej zápisnici
notárky JUDr. Juliany Paškovej z 27.11.2012 pod N 462/2012, Nz 46735/2012, NCRls 47575/2012,
tvrdiac, že túto nehnuteľnosť užíval nepretržite, a to od kúpy tejto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z

22.2.2002 od správcu konkurznej podstaty úpadcu Agrospol a.s., Kráľovský Chlmec, B. G. C., že počas
doby vydržania 22.2.2002 až 22.2.2012, nebol pri výkone vlastníckych práv nikým rušený, čo bolo
v konaní vyvrátené.
31.2.Prvoinštančný súd správne v bode 110. uzavrel, že žalobca neosvedčil existenciu predpokladu
vydržania, a to skutočnosť, že ako držiteľ nehnuteľnosti bol so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec patrí a vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného.

32.Žalobca nedôvodne namietal prerušenie jeho konania (určenia, že žalovaný nie je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie C. D., vstupný portál - vchod do pivnice,
súp. č. XXXX na parc. č. 1015/2, ako aj podzemnej pivnice č. 1 pod parcelou C-KN č. 1015/1 a 1019/4 so

vstupným portálom na parcele C-KN č. 1015/ 2 v celosti zamerané geometrickým plánom č. 35476451 -
114/2001) do skončenia konania o vzájomnom návrhu žalovaného (určenie, že žalobca nie je vlastníkom
stavby zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie C. D., a to stavby vstupný portál - vchod do pivnice
vrátanevlastníctvakpodzemnejpivnicič.1podparcelouC-KNč. 1015/1a1019/4sovstupnýmportálom
na parcele C-KN č. 1015/2 v celosti zamerané geometrickým plánom 35476451-114/2001).

33.1.Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.
33.2.Pri uplatňovaní procesného postupu podľa § 164 CSP súd v podstate vykonáva voľbu medzi

viacerými do úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi, s cieľom racionálne organizovať konanie v
zmysle zásady procesnej ekonómie. Musí sa pritom spravovať aj požiadavkou zakotvenou v článku
48 ods. 2 Ústavy SR a z nej vyplývajúcou povinnosťou súdu prijať príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie napadnutej veci bez zbytočných prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote (por. nález Ústavného súdu SR z 20.9.2000 sp. zn. I. ÚS 21/00).

33.3.V odôvodnení rozhodnutia, ktorým súd fakultatívne prerušuje konanie musí výstižne, zrozumiteľne,
presvedčivo a jasne podať výklad svojho myšlienkového postupu, ktorý ho priviedol k záveru,
že v predmetnej veci najvhodnejším opatrením je prerušiť konanie do právoplatného skončenia
prebiehajúceho iného súdneho konania a prečo tomu tak je (§ 164, § 220 ods. 2 a § 234 ods. 2 CSP).
33.4.Odvolací súd má za to, že postup prvoinštančného súdu je hospodárny nakoľko v konaní o žalobe

žalobcu bude potrebné ešte vykonať ďalšie dokazovanie pre meritórne rozhodnutie a stotožňuje sa
s odôvodnením tohto postupu uvedeného v bode 116 a 117. rozhodnutia.
34.1.Žalobca v podanom odvolaní namietal aj rozhodnutie o trovách konania a nepoužitie § 257 CSP.34.2.Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý

musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov
konaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípaduajednýmzrozhodujúcichhľadísk

je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo
dobrým mravom.
34.3.Žalobca výnimočnosť okolností vníma v tom, že žalovaný vstúpil do jeho pokojného stavu a že
on z dôvodu odstránenia právnej neistoty musel podať takúto žalobu. Odvolací súd na túto námietku
prihliadať nemohol, lebo žalovaný dôvodne vstúpil do žalobcom popísaného stavu, keďže sa musí
domáhať svojich vlastníckych nárokov. Rovnako sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že on sa

nijako neprevinil a len sa domáhal toho čo kúpil. Žalobca mohol tomuto konaniu zabrániť, keď ešte v roku
2003 bol vyzvaný na vydanie nehnuteľnosti.
34.4.Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, keďže na aplikáciu § 257 CSP nevidel
dôvod.

35.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
35.2.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35.3.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.4.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
35.5.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov tohto konania bola priznaná
žalovanému.

36.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšujesumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).