Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, January 24, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200481
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324200481.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka,
maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, deti rodičov: matka E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/

XX, G., zastúpená: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A,
Šaľa, IČO: 36 866 296 a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/XX, G., o návrhu na
zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 09.04.2024,
č.k. 5P/19/2024-107, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie od 31.01.2024 zvýšil výživné na maloleté dieťa A. B. zo
sumy 50 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, ktoré uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky a dlžné výživné na maloletého za obdobie od 31.01.2024 do 09.04.2024 vo výške
30,48 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku,
pod stratou výhody splátok, a to až do zaplatenia k rukám matky (výroky I., II.), od 31.01.2024 zvýšil
výživné na maloleté dieťa C. B. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 85 eur mesačne, ktoré uložil otcovi

platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a dlžné výživné na maloletého za obdobie od
31.01.2024 do 09.04.2024 vo výške 30,48 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne,
počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok, a to až do zaplatenia k rukám matky
(výroky III., IV.) a od 31.01.2024 zvýšil výživné na maloleté dieťa D. B. zo sumy 40 eur mesačne na sumu
80 eur mesačne, ktoré uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a dlžné
výživnénamaloletéhozaobdobieod31.01.2024do09.04.2024vovýške30,48eurpovolilotcovisplácať

v splátkach po 15 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok, a to až
do zaplatenia k rukám matky (výroky V., VI.). Výrokom VII. deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu
Galanta, č.k. 21P/46/2020-84 zo dňa 01.07.2020, v časti určenia výživného na maloleté deti a výrokom
VIII. podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej „ C.m.p.“) rozhodol, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4,5,6,7, § 63 ods.1,2,3, § 64, §
75 ods.1,2, § 76 ods.1,2,3,4, § 77 ods.1,2, § 78 ods.1,2,3, § 79 ods.1,2, § 80 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o
rodine“), keď po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, ktorých závery uviedol v bodoch 5-33
odôvodnenia rozhodnutia ustálil, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane oboch rodičov a aj maloletých detí. Otec bol predtým vo väzbe a súd pri ostatnom

rozhodovaní vychádzal z potencionality jeho príjmu pred vzatím do väzby zo zamestnania vo firme J.,
K.. K. L. s priemernou čistou mzdou 615,99 eur. Aktuálne otec, ktorému nepribudla žiadna vyživovaciapovinnosť, znova v tejto firme pracuje, jeho čistá mzda v prípade odpracovania celého mesiaca bude
850 eur, z ktorej výšky príjmu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal. Na strane matky zistil, že
táto bola v čase ostatného rozhodnutia súdu na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok

vo výške 270 eur, aktuálne pracuje vo firme M. N. K. s priemernou čistou mesačnou mzdou (od 5/2023
do 2/2024) 443,28 eur, pri chorobách detí v rovnakom období poberala nemocenské a ošetrovné
v celkovej výške 174,01 eur. Maloletí A. a C. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovali
základnú školu, aktuálne sú vo vyššom ročníku , s čím sú spojené vyššie náklady. Maloletý D. sa
v čase ostatného rozhodovania súdu nachádzal v starostlivosti matky (rodičovská dovolenka), aktuálne

navštevuje materskú školu. Pokiaľ ide o potreby maloletých detí, z návrhu matky (po znížení o sumu
matke vyplácaných rodinných prídavkov ) zistil potreby v prípade maloletého A. vo výške 356,83 eur
( škola 20 eur, školské pomôcky 10 eur, obedy škola 7 eur, krúžok futbal 10 eur, vreckové 15 eur
oblečenie a obuv 50 eur, hygienické potreby 30 eur, lieky 40 eur, strava doma 130 eur, náklady na
bývanie 84,85 eur, mobil dáta 5 eur, lekári 5 eur, ostatné výdavky 10 eur), v prípade maloletého C.
vo výške 356,85 eur (škola 20 eur, školské pomôcky 10 eur, obedy škola 7 eur, krúžok futbal 10 eur,

vreckové 15 eur, oblečenie a obuv 50 eur, hygienické potreby 30 eur, lieky 40 eur, strava doma 130
eur, náklady na bývanie 84,85 eur, mobil dáta 5 eur, lekári 5 eur, ostatné výdavky 10 eur) a v prípade
maloletého D. vo výške 352,85 eur (škôlka 10 eur, obedy škôlka 30 eur, krúžok futbal 13 eur, vreckové
10 eur, oblečenie a obuv 50 eur, hygienické potreby 30 eur, lieky 40 eur, strava doma 130 eur, náklady
na bývanie 84,85 eur, lekári 5 eur, ostatné výdavky 10 eur). V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že

otec nevlastní žiaden majetok, je zaťažený výdavkami na bývanie 100 eur, faktúry 100 eur, dobrovoľné
výživné210eur,futbalovýkrúžok20eur,športovéakultúrneaktivityakokinoaplaváreň40eur,vreckové
deťom 40 eur, sezónne oblečenie podľa potreby, školské zájazdy a výlety, stravné a cestovné náklady a
osobné potreby cca 300 eur. Pri určení výživného vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu
povinného otca vo výške 850 eur, z ktorého príjmu podľa ustálenej súdnej praxe strop pre výživné na

všetky vyživovacie povinnosti tvorí 20 % - 30 %, čo pri 30 % predstavuje sumu 255 eur. Pri určovaní
výživného následne zohľadnil limitujúci faktor, a to schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
otca, kde bol maximálny strop a výživné na maloleté deti zvýšil na sumu 90 eur na maloletého A., 85
eur na maloletého C. a na sumu 80 eur na maloletého D..

3. Zameškané výživné na maloletých za obdobie od 31.01.2024 do konca mesiaca marec 2024 súd
prvejinštancieustálilakorozdielmedzizvýšenýmvýživným avýživnýmuhrádzanýmvrovnakomobdobí
otcom, a to vo výške po 30,48 eur na každého z maloletých. Skutočnosť, že otec v minulosti kúpil
maloletým deťom veci a zaplatil pobyty vyhodnotil ako pozitívny aspekt správania sa otca, súčasne
konštatujúc, že to nepokryje maloletým deťom náklady na nájomné bytu a podobne. Otcovi povolil

splácať dlžné výživné v splátkach argumentujúc, že výživné od otca bolo určené na úplnom strope a otec
nie je vlastníkom ďalšieho majetku vyššej hodnoty (napr. dom, alebo auto), ktoré by mohol predať.

4. K argumentu právneho zástupcu matky, že navrhované výživné je v súlade aj s usmernením
Ministerstva spravodlivosti z ostatného obdobia uviedol, že metodika Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky s názvom Rodičovské kompetencie Metodika pre výpočet výživného rodičov k
deťom tzv. tabuľkové výživné má odporúčací charakter, táto ani neurčuje koľko je konkrétne bežné
výživné, ale určuje, ako by súd mal postupovať pri výpočte výživného v percentách z priemerného
čistého mesačného príjmu rodiča ( pri troch deťoch na dieťa v predškolskom veku pripadá 9 %, na
dieťa na prvom stupni základnej školy 11 %, na dieťa na druhom stupni základnej školy 13 %, čo je

spolu 33 %). Súčasne konštatoval, že vychádzal z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, že strop na
výživné na všetky deti je 30 %, čo ani nie je diametrálne odlišný výsledok. Pokiaľ ide o argument, že otec
má príjem a môže mať potencionálny príjem uviedol, že vychádzal z potencionality čistého mesačného
príjmu otca 850 eur netto (pri odpracovaní celého mesiaca u zamestnávateľa), ktorý považoval za
primeraný aj stredoškolskému vzdelaniu otca. Mal za to, že otec nie je povinný pracovať aj cez víkendy,

má právo stretávať sa cez víkendy s maloletými deťmi, čo je v najlepšom záujme maloletých detí. K
inzerátu na profesiu montážnika uviedol, že tento obsahoval ponuku s dolnou hranicou mzdy 1 300
eur, ktorá zahŕňa neisté variabilné zložky , ide o hrubú mzdu, od ktorej je nevyhnutné ešte odpočítať
zákonné odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne 13,4 % a preddavok na daň z príjmov
zo závislej činnosti 19 % pri zohľadnení nezdaniteľnej časti základu dane, a teda týmto dôkazom nebolo

spoľahlivo preukázané, že by inzerát bol pre otca jednoznačne výhodný. Naviac, odcestovanie otca do
Českej republiky by mu bránilo v styku s maloletými deťmi, čo nie je v záujme maloletých detí. Pokiaľ
otec nepredložil doklady k výdavkom , otec je fyzická osoba zamestnanec, ktorý nie je povinný viesť
účtovníctvo, a nemožno od neho spravodlivo požadovať predloženie dokladov, ktoré zrejme nemá.V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že výdavky otca na č.l. 61 neboli podozrivo vysoké, pričom
z jeho výpovede otca vyplynulo aj to, že mama mu vždy pomohla. Tvrdenia matky, že otec dostáva časť
mzdy na ruku, súd posúdil ako v rozpore s mzdovým listom otca a s lustráciou v Sociálnej poisťovni zo

dňa 9.4.2024 a tieto zaobstarané doklady mal za vierohodné.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dôvodiac odvolacími dôvodmi podľa §
365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“) a § 62
ods.1 C.m.p., teda že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, z vykonaného dokazovania

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. V konaní nebolo sporným,
že jej návrh na zvýšenie výživného z dôvody zmeny pomerov je dôvodným, a ani ňou deklarované
a preukázané výdavky na maloleté deti (tieto súd posúdil ako dôvodné). V danej veci konajúci súd
nesprávne aplikoval ustanovenie § 75 Zákona o rodine pokiaľ ide o schopnosti a možnosti otca, a
bez bližšieho logického odôvodnenia akceptoval na strane otca minimálnu mzdu vo výške 850 eur,
a najmä povinnosť otca vyživovať a zabezpečovať maloleté deti, ktorá povinnosť je jeho zákonnou

povinnosťou a je povinný si ju plniť aj na úkor vlastného pohodlia. Podľa matky pri ustaľovaní výšky
potencionálneho príjmu otca súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia otca na pojednávaní a z
minimálnej mzdy pre 2. stupeň náročnosti práce podľa Zákonníka práce (z pracovnej zmluvy otca
vyplýva, že pre 2. stupeň náročnosti práce má dohodnutú mzdu 5,80 eur/ hodina), takto určená suma
má podľa súdu tvoriť schopnosti, možnosti otca a bola vymeriavacím základom pre určenie výživného.

Prvoinštančný súd nesprávne zohľadnil potencionalitu príjmu povinného rodiča, keďže mal zohľadňovať
príjem, ktorý by otec vzhľadom na svoju prax, odborné zameranie, vzdelanie mohol na relevantnom trhu
práce dosahovať, aby zabezpečil výživu pre maloleté deti. S odkazom na dlhodobú prax súdov matka
upriamila pozornosť na to, že hlavným kritériom určenia výživného nie je aktuálny zárobok z pracovného
pomeru povinného rodiča, ale jeho celkové schopností a možnosti pre dosiahnutie adekvátneho príjmu,

ktoré sú determinované predovšetkým najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, nadobudnutou
praxou, súhrnom manuálnych zručností, ale aj zdravotným stavom a vekom. Hodnotenie vykonaného
dokazovaniavovecipreukázaniapotencionalitypríjmupovinnéhorodiča bolozostranysúdunesprávne,
nakoľkozvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeotecmádosiahnutéstredoškolskévzdelaniesmaturitou,
v odbore elektromechanik, po dobu 19 rokov vykonával činnosť v oblasti montáže tieniacej techniky

a má platnú licenciu na výškové (lešenárske) práce. Súd mal v tomto smere povinnosť sám vykonať
dokazovanie a neuspokojiť sa s tvrdením otca, že ak odpracuje celý mesiac, môže dosiahnuť mzdu
vo výške 850 eur mesačne. Matka upriamila pozornosť na skutočnosť, že z verejne dostupných zdrojov
vyplýva množstvo pracovných ponúk v odboroch elektromechanik, montážnik tieniacej techniky, práca
vo výškach (lešenárske práce) s príjmom od 1 500 eur do 2 200 eur mesačne, pričom otec počas

výsluchu uviedol, že si inú prácu ani nehľadal, a to ani v inej spoločnosti či na inej pracovnej pozícii.
Ak súd prvej inštancie v bodoch 67 a 75 rozsudku uvádza výšku jej príjmu, potom jej príjem, ktorý
môže dosahovať je v sume 617,20 eur mesačne ( mzda 443,28 eur a ošetrovné 174,01 eur ),
a to pri výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti? uvedené znamená , že je na ňu nedôvodne
a nezákonne prenášaná povinnosť otca maloleté deti vyživovať. S poukazom na výšku oprávnených

výdavkov maloletých detí uznaných súdom prvej inštancie (A. 356,85 eur, C. 356,85 eur, D. 352,85 eur)
a výšku určeného výživného (90 eur, 85 eur, 80 eur ) upriamila matka pozornosť na to, že nepokrytú
sumu oprávnených výdavkov detí (A. 266,85 eur, C. 271,85 eur, D. 272,85 eur) nemôže zo svojho príjmu
objektívne zabezpečiť. Zdôraznila, že otec si riadne vyživovaciu povinnosť voči maloletým neplní od
01.03.2020, kedy pre svoj nedbalý prístup a spôsob života nastúpil výkon trestu odňatia slobody za

spáchané skutky právne kvalifikované ako úmyselný trestný čin lúpeže, pričom aj týmto rozsudkom a
určeným výživným mu súd potvrdil, že nemusí vynaložiť žiadnu objektívnu snahu o zabezpečenie výživy
maloletýchdetíabudepostačovať, akbudedosahovaťminimálnypríjemaostatnévýdavkybudeznášať
matka. Matka v odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a
zvýšil výživné zmysle jej návrhu zo dňa 31.01.2024.

6. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súčasná výška výživného je pre neho
maximom, ktorý si môže dovoliť.

7. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu poukázal na jeho vyjadrenie na ústnom

pojednávaní dňa 09.04.2024. S poukazom na výšku odôvodnených nákladov maloletých detí, ktorá
nebola v konaní sporná vyslovil, že v porovnaní s matkou (ktorá je síce v pracovnom pomere, je však
rezidenčným rodičom vykonávajúcim osobnú starostlivosť o maloleté deti, s ktorou je spojený pokles
príjmu v prípade choroby detí), disponuje otec viacerými možnosťami ako sa uplatniť na trhu práce .S ohľadom na vzdelanie, schopnosti a doterajšie pracovné skúsenosti ako aj jeho zdravotný stav, by
mal vyvinúť maximálnu snahu a úsilie, aby si zabezpečil vyšší príjem, ktorým by sa podieľal na výžive
detí v adekvátnej miere.

8. Matka v písomnom podaní zo dňa 03.01.2025 doložila do spisu potvrdenie o jej dočasnej pracovnej
neschopnosti zo dňa 12.02.2024 , ktorá PN trvá, Dodatok k Nájomnej zmluve zo dňa 01.06.2024
z ktorého vyplýva zvýšenie nájmu za byt na sumu 370 eur mesačne, potvrdenie o úhrade nedoplatku za
byt zo dňa 15.06.2024 v sume 273,53 eur, printscreen sms správ otca zo dňa 05.12.2024 v ktorej otec

uvádza.. nestíham každý deň do večera v robote ... a zo dňa 16.11.2024 (sobota) kde otec uvádza...dnes
som v robote ... Matka žiadala o doplnenie dokazovania ohľadne aktuálnych príjmov otca s poukazom
na to, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní výlučne zo základného časového pracovného
fondu 160 hodín mesačne .

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími

dôvodmi ( § 65, § 66 C.m.p.) , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., § 378
ods. 1 C.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom.

10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 2 ods.2 C.m.p. na účely tohto zákona sa pojmy žalobca, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných

podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods. 1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

13. Z obsahu spisu v posudzovanej veci vyplýva, že výkon práv a povinností rodičov k maloletým
deťom B. bol upravený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 01.07.2020, č.k. 21P/46/2020-84
(ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2020) tak, že maloleté deti A., nar. XX.XX.XXXX, C.,

nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky, oprávnenie
zastupovať maloletých a spravovať ich majetok bolo zverené obom rodičom, styk otca s maloletými
nebol upravený a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške
50 eur mesačne, maloletého C. sumou vo výške 50 eur mesačne a maloletého D. sumou vo výške 40
eur mesačne, počnúc od 16.3.2020, s povinnosťou otca platiť ho vždy do 15-teho dňa toho ktorého

mesiaca vopred k rukám matky.

14. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozhodol o návrhu matky doručeného súdu dňa
31.01.2024 , ktorým sa počnúc dňom 01.02.2024 domáhala zvýšiť výživné na maloletého A. na sumu
200 eur mesačne, na maloletého C. na sumu 170 eur a na maloletého D. na sumu 160 eur mesačne

a uložiť otcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné za obdobie od podania návrhu do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Návrh na zvýšenie výživného matka odôvodnila podstatnou zmenou pomerov
na strane maloletých detí (zvýšenie veku detí a ich výdavkov), zmenou cenových predpisov (§ 78 ods.3
Zákona o rodine ) a zmenou pomerov na strane otca, ktorý už nie je vo výkone trestu odňatia slobody
v Leopoldove (z ktorého bol podmienečne prepustený ), je nad ním vedený probačný dohľad,

aktuálne sa zamestnal a zo zamestnania dosahuje príjem. Vo vzťahu k príjmovým pomerom otca, matka
vkonanízdôrazňovalanutnosťvychádzaťprirozhodovaníozvýšenívýživnéhozpotencionálnehopríjmu
otca, ktorý je schopný na základe svojich schopností, možností, zdravotného stavu a predchádzajúcich
pracovných skúseností dosahovať.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy , ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu ? rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

21.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

22. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
aopriznaní,obmedzeníalebopozbavenírodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou
súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova (§ 230 C.s.p.). Z ust. § 121 C.m.p. vyplýva, že rozsudky o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez
návrhu,aksazmeniapomery.Predpokladomnazmenuprávoplatnéhorozhodnutiaovýživnomjezmena
pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného.
Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou

relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. aj
zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou.
Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch
účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust.

§ 62 ods.2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov
či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle , ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods.1 Zákona
o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového
rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania ( III. ÚS 319/2015). Pri
posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť

zmenuvýškyvýživného.Dôvodomprezmenuvyživovacejpovinnostirodičovjelentakázmenapomerov,
za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov,
ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť
ani v prípade, ak súdne rozhodnutie, naposledy upravujúce výživné na maloleté dieťa neobsahuje
dostatočné odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade

je súd síce viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav, vzťahujúci sa
k pomerom rodičov a maloletého dieťaťa, existujúceho v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu.

24. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania, je
aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z

aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov
konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý
proces,akoajpojmuprávnehoštátu,povinnosťsúdovsvojerozhodnutiariadneodôvodniť,sodkazomna

ustanovenie§220ods.2C.s.p..Zodôvodneniarozhodnutiasúdumusívyplývaťvzťahmedziskutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane.
Nepreskúmateľnérozhodnutienedávadostatočnézárukypreto,ženebolovydanévdôsledkuľubovôlea
spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu,z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v
prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na
ustanovenie § 2 ods. 1 C.m.p.) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto

rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola
jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný
tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp.
tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na
spravodlivý proces garantovaný čl.36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

25. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
nie je možné v smere posudzovania a vyhodnocovania skutočností právne a skutkovo podstatných pre
rozhodnutie podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, odvolacie námietky matky vo vzťahu k odôvodneniu
rozhodnutia a v ňom prijatých skutkových záverov a ich právneho posúdenia vyhodnotiť. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom v bode 65 najprv konštatoval existenciu
podstatnej zmeny pomerov na strane oboch rodičov a maloletých detí, vo vzťahu k rodičom následne
v bodoch 66 a 67 uviedol, že na strane otca a matky od posledného rozhodnutia nedošlo k podstatnej
zmene pomerov a zároveň konštatoval, že matka sa po ukončení rodičovskej dovolenky zamestnala
a v pracovnom pomere vo firme M. N. K.. dosiahla v období od 5/2023 do 2/2024 čistú mzdu 443,28 eur ,

bolo jej vyplácané nemocenské a ošetrovné, otec po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody pracuje vo firme J. , K.. K. s priemernou čistou mzdou 615,99 eur, vo vzťahu k možnostiam
a schopnostiam otca ďalej vychádzal z výšky tzv. potencionálneho príjmu vo výške 850 eur netto
mesačne (vychádzajúc z výpovede otca na pojednávaní) a v bodoch 72 až 74 napokon uviedol, že
z návrhu matky zistil rozsah potrieb maloletých detí (pri zohľadnení rodinných prídavkov) vo výške po

356,85 eur u A. a C. a vo výške 352,85 eur v prípade D.. Prijaté rozhodnutie o zvýšení výživného však
bez ďalšieho vysvetlenia odôvodnil výlučne s odkazom na ustálenú súdnu prax existenciou „stropu“
pre výživné na všetky vyživovacie povinnosti tvoriaceho 20 % -30 % z príjmu povinnej osoby. Súd prvej
inštancie svojim rozhodnutím bez opory v hmotnoprávnej zákonnej úprave a udržateľného vysvetlenia
navodil stav, kedy síce na jednej strane konštatoval aktuálny rozsah z návrhu matky zistených potrieb

maloletých detí (že ich posúdil v celom matkou uvádzanom rozsahu ako odôvodnené je možné sa
len domnievať, tieto sú v porovnaní s nákladmi detí v čase ostatného rozhodnutia súdu vyššie), na
strane druhej však aj za situácie, kedy bol otec prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a je povinný
v záujme maloletých detí, odkázaných na neho výživou, aktívne využívať svoje schopnosti, možnosti
a predchádzajúce pracovné skúsenosti, aj naďalej prenechal výraznú ťarchu vyživovacej povinnosti

na matke, a to za stavu, kedy je matkou dosahovaný príjem nižší ako príjem otca, je ovplyvnený jej
schopnosťami a možnosťami (matka na rozdiel od otca dosiahla len základné vzdelanie, jej príjem je
ovplyvnený častou chorobnosťou detí), a najmä, kedy matka vzhľadom na vek maloletých detí, svoj
finančný podiel na výžive maloletých detí vo veľkej miere stále nahrádza osobnou starostlivosťou o ne .
Uvedené znamená, že v odôvodnení rozhodnutia o zvýšení výživného, opierajúceho sa o (pre súd

prvej inštancie) zásadnú skutočnosť - existenciu „stropu“ pre výživné na všetky vyživovacie povinnosti
tvoriaceho 20 % -30 % z príjmu povinnej osoby, absentuje dôsledné zaoberanie sa a dostatočné
skutkové a právne vyporiadanie sa so zákonnými predpokladmi upravenými v § 78 ods.1 Zákona
o rodine. V nadväznosti na uvedené je odvolací súd nútený konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie, opierajúce sa o ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5,6,7, § 63 ods. 1,2,3, § 64, § 75 ods. 1,2, § 76

ods. 1,2,3,4, § 77 ods. 1,2, § 78 ods. 1,2,3, § 79 ods. 1,2, § 80 Zákona o rodine, je nedostatočné,
miestami si vzájomne odporujúce, nezohľadňujúce a plne opomínajúce pre rozhodnutie o zmene
výživného podstatné zákonné skutočnosti, nedáva korektné a zrozumiteľné odpovede pre skutkové
a právne posúdenie skutočností podstatných pre rozhodovanie podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, čoho
následkom je úvaha o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu prijatého rozhodnutia.

Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že v danej veci z obsahu spisu a vykonaného dokazovania
nevyplývajú žiadne skutočnosti smerujúce k úvahe o potrebe na daný prípad aplikovať aj ust. § 62 ods.
3,6,7, § 63, § 64, § 75 ods. 2, § 76 ods. 2,3,4, § 77 ods. 2, § 79 ods. 1,2, § 80 Zákona o rodine, uvedené
v písomnom vyhotovení odvolaním napadnutého rozhodnutia.

26. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na obsah pojmu ustálená rozhodovacia prax nemá
vedomosť o rozhodnutiach spadajúcich pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít (čl. 2 C.s.p.), v ktorých by bol právny názor o určení výživného na úrovni 20% - 30% z príjmu
povinného rodiča ako akéhosi maximálneho stropu pre výživné prezentovaný. Pokiaľ niektoré okresnéa odvolacie súdy odkazujú na takúto prax pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
odkázanýmnanichvýživou,jednása oichúvahu,ktorávšakmusívychádzaťzkonkrétnych,vykonaným
dokazovaním zistených skutkových a právnych osobitostí každého prejednávaného prípadu, následne

však zohľadňovaných v kontexte prijatej zákonnej úpravy týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov
k maloletým deťom, resp. k jej zmene (§ 62 a nasl. Zákona o rodine). Súdu prvej inštancie dáva do
pozornosti, že závery súdov pri posudzovaní určenia konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti (resp.
jeho zmeny) sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností danej veci, ktoré
v konaní vyšli najavo, a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-

ktorého rozhodnutia. V takýchto prípadoch nie je žiaduce, aby rozhodovacia prax priznala prioritný
význam niektorej z okolností, resp. niektorému z kritérií, posudzovaných pri určovaní konkrétnej výšky
vyživovacej povinnosti (jej zmene), aby sa nezamedzilo žiadanému výsledku konaní o výživnom voči
maloletým (najlepší záujem dieťaťa). Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít ohľadom
spôsobu určenia rozsahu vyživovacej povinnosti nemôže ani reálne existovať, keďže každé jedno
rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, i

keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti. Určenie konkrétnej výšky výživného, resp. jej
zmeny, je preto vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej
veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb maloletých detí, zárobkových možností, schopností a
majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov, prípadne z existencie podstatnej zmeny pomerov
v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine) vo vzájomných súvislostiach, práve vďaka čomu môže súd prijať

celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom
konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa (viď
napr. právne závery uznesenia NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. 4 CdoR/11/2023, uznesenia NS SR
zo dňa 25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017) .

27. V záujme naznačenia ďalšieho postupu odvolací súd dodáva, že aj keď v posudzovanom prípade
je možné s prihliadnutím na odstup (aktuálne už štyroch rokov) od posledného rozhodnutia súdu
ovyživovacejpovinnostiotca,oprávnene predpokladať podstatnúzmenupomerovnastranemaloletých
detí, odôvodnenú vekom, rozsahom a aj skladbou ich odôvodnených potrieb, aj napriek tomu
je súd prvej inštancie povinný dôsledne ustáliť rozsah odôvodnených potrieb detí, vyplývajúcich

z vykonaného dokazovania, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na deti tak, aby odôvodnené potreby boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať
zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace
o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so zohľadnením
nákladov na voľnočasové aktivity a dôsledne ich porovnať vo vzťahu k odôvodneným nákladom detí

v čase ostatného rozhodovania súdu. Následne je tieto povinný posudzovať vo vzťahu k zárobkovým
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov (s ich súčasným porovnaním
s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu) so zohľadnením práva detí podieľať sa na
životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch
detí bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov,

životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj
osobnou starostlivosťou o dieťa v závislosti od veku dieťaťa a pod.).

28. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane oboch rodičov, činnosť súdu musí smerovať k dôslednému
posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre rozhodnutie o zmene výšky vyživovacej povinnosti

otca a pomerov existujúcich na strane oboch rodičov v čase posledného súdneho rozhodnutia o
výživnom. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase ostatného rozhodovania súdu bola matka na rodičovskej
dovolenke, jej príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 270 eur, otec bol vo väzbe (následne vo
výkone trestu odňatia slobody za trestný čin lúpeže) a súd pri určovaní výživného vychádzal z jeho
potencionálneho príjmu, odvodeného od výšky priemernej čistej mzdy, ktorú dosahoval pred vzatím do

väzby v pracovnom pomere vo firme J., K.. K. L. (615,99 eur). Ako zásadnú skutočnosť odvolací súd
zdôrazňuje,žepreposúdeniemožnostíaschopnostípovinnéhorodičaniesúrozhodujúcejehoskutočné
zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané jeho fyzickým
a zdravotným stavom, vzdelaním (kvalifikáciou) a pracovnými skúsenosťami. V prípade povinného otca,
ktorý má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou, v odbore elektromechanik, podľa tvrdenia

matky po dobu 19 rokov vykonával činnosť v oblasti montáže tieniacej techniky a má platnú licenciu na
výškové (lešenárske) práce , je potom nutné pri úvahe o použití tzv. potencionálneho príjmu zamerať
pozornosť na to, že hlavným kritériom pre určenie potencionálneho príjmu otca sú práve vyššie
uvedené skutočnosti(jehovzdelanie,odbornosť,predchádzajúcepracovnéskúsenosti,dobrýzdravotnýstav ) a nie príjem, ktorý otec (podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní súdu ) reálne dosahuje na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.01.2024 uzatvorenej na dobu určitú so spoločnosťou J., K.. K. L.
(s dohodnutou hodinovou mzdou 5,80 eur). Dodáva, že súd prvej inštancie je povinný, si pre objektívne

ustálenie príjmových pomeroch otca vzťahujúcich sa na rozhodné obdobie, zadovážiť mzdový list otca
a nemôže vychádzať iba z lustrácie otca zo Sociálnej poisťovne.

29. Vo vzťahu k výrokom o zročnom (zameškanom) výživnom dáva odvolací súd súdu prvej inštancie
do pozornosti, že v prípade, ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce

súdnemu rozhodnutiu musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška
a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku
presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného ( § 232 ods.3,4 C.s.p.).
Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej
peňažnej povinnosti, platobná schopnosť povinného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku,
a podobne. Vzhľadom na charakter predmetu konania (vyživovacia povinnosť povinného rodiča

k maloletému dieťaťu), nie je účelom takéhoto postupu, aby maloletým deťom splátky zročného
výživného , na plnenie ktorých im vznikol nárok za minulé obdobie, neboli vyplatené v lehote podľa § 232
ods.3 veta prvá C.s.p., resp. aby im boli pri použití § 232 ods. 3 veta druhá C.s.p. vyplácané neprimerane
dlhé obdobie. V napadnutom rozhodnutí, v ktorom súd prvej inštancie povolil otcovi splácať dlh na
výživnom vo výške po 30,48 eur u každého z maloletých v mesačných splátkach po 15 eur ( u každého

z maloletých ), neboli splnené podmienky pre rozhodnutie podľa § 232 ods. 3 druhá veta C.s.p., keďže
celková výška zameškaného výživného (91,44 eur) nepredstavuje sumu, ktorú by otec nebol schopný
jednorazovo zo svojho príjmu uhradiť.

30. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/,

c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou
prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky na ktoré odvolací súd
poukázal v ods. 23 - 29 tohto rozhodnutia, po doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného
stavu veci (§ 35 C.m.p.) opätovne o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodne a odôvodní
rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. je v ňom povinný uviesť stručný a jasný

výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní
návrhu matky, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov
konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k zvýšeniu vyživovacej povinnosti
otca, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri dôslednom porovnaní s pomermi existujúcimi v čase
posledného rozhodnutia súdu, majetkových, finančných, osobných pomerov na strane oboch rodičov,

ako aj ich schopností a možností, a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí a ich
výšky pri zohľadnení prípadných ďalších podstatných zmien, ku ktorým došlo v priebehu odvolacieho
konania v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného
nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

31. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

32. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).