Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B1-2P/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121202785
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kelner

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1121202785.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

U. Z., narodená XX.X.XXXX, bytom Y. námestie 3, X., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: X. U., narodená
XX.X.XXXX, bytom X. XX, X., zastúpená advokátkou: Mgr. Erika Sojková, so sídlom Rybničná 40,
Bratislava, a otca: G. Z., narodený X.X.XXXX, trvale bytom L. 1, X., prechodne bytom W. XX/A, U., K.
republika, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, v
konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I Otec G. Z., narodený X.X.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej U. Z., narodenej
XX.X.XXXX za obdobie od 19.04.2021 do 30.04.2024 sumou 230 eur mesačne a od 01.05.2024 sumou
300 eur mesačne splatnou k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II Zročné výživné za obdobie od 19.4.2021 do 31.5.2024 vo výške 5 702 eur je otec povinný zaplatiť
k rukám matky maloletej.

III Žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva nárok na náhradu trov konani

o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom zo dňa 19.4.2021 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej U. Z., narodenej XX.X.XXXX (ďalej len „maloletá“) tak, že žiadala (i) zveriť maloletú do svojej
osobnej starostlivosti, (ii) určiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú aspoň v sume 250 eur
mesačne od podania návrhu (následne v priebehu konania matka zmenila návrh v časti výživného na
sumu 350 eur nakoľko výdavky sa zvýšili), (iii) styk s otcom nežiadala upraviť, môže byť neobmedzený,
avšak po predošlej dohode s matkou a v jej prítomnosti.
2 Okresný súd Bratislava I (t. č. Mestský súd Bratislava II) rozsudkom č. k. 2P 24/2021-147 zo dňa

26.9.2022 výrokom I. zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, výrokom II. styk otca s maloletou neupravil, výrokom III.
otcoviuložilpovinnosťprispievaťnavýživumaloletejsumou300eurmesačnesúčinnosťouod19.4.2021
splatnou k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, odo dňa právoplatnosti rozsudku,
výrokom IV. určil otcovi zročné výživné od 19.4.2021 do 30.9.2022 vo výške 3 816,13 eur, ktoré uložil
otcovizaplatiťkrukámmatkydotrochdníodprávoplatnostirozsudku,výrokomV.žiadnemuzúčastníkov
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 13CoP/72/2023 -

216 z 19.12.2023 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. a závislom výroku V.
zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom
konania tak ostalo určenie výživného na maloletú a zročné výživné (a trovy konania).3 Matka v návrhu uviedla, že s otcom maloletej nie sú manželia, z ich vzťahu sa im narodila maloletá,
nežijú v spoločnej domácnosti. Z predošlého vzťahu má matka ďalšie tri maloleté deti, ku ktorým je
vyživovacia povinnosť ich otcov a úprava rodičovských práv a povinností riadne určená. Príjmy matky

maloletej pozostávajú z príjmu z práce (Tesco) v sume 1 646,72 eur mesačne, poberania prídavkov na
maloleté deti v sume 240 eur, výživného na maloleté deti U. 230 eur mesačne, U. 230 eur mesačne a U.
100 eur mesačne, a teda jej celkový mesačný príjem je toho času 2 446 eur. Matka z toto príjmu uhrádza
nájom bytu v sume 1 000 eur, potraviny, hygienické potreby, ošatenie, výdaje spojené na cestovanie,
zdravotnú starostlivosť. Otec maloletej na maloletú ničím neprispieval, až nariadeným neodkladným

opatrením v sume 100 eur mesačne v tomto konaní. Mesačné náklady na starostlivosť o maloletú
predstavujú celkovú sumu 620 eur (náklady na bývanie 200 eur, strava 250 eur, oblečenie a obuv 100
eur, lieky a zdravotná starostlivosť 10 eur, hygiena a kozmetika 100 eur, voľnočasové aktivity 30 eur),
pričom maloletá má intoleranciu na laktózu, výdavky na mlieko sú preto zvýšené. Informácie o príjmoch
a finančnej situácii otca maloletej nemá. Pri odchode zo spoločnej domácnosti v marci 2021 jej otec
maloletej na maloletú nenechal žiadne finančné prostriedky. Z dôvodu jej nízkeho príjmu matka maloletej

nie je schopná zabezpečiť primeranú výživu maloletej. Matka si toho času našla nové bývanie /Brnianska
13, Bratislava/ nájomné sa zvýšilo o 350 eur mesačne, t. j. mesačne platí 1 000 eur, z toho 850 eur nájom
a 150 eur energie. Myslí si, že ak otca nikto nemôže nájsť, tak pracuje na čierno, má za to že musí zarobiť
minimálne 1 000 eur. Otec sa tri a pol roka o maloletú nezaujíma či je zdravá, či niečo nepotrebuje. Matka
sama zabezpečuje starostlivosť o maloletú a má dve práce, Matka doložila do súdneho spisu zmluvu o

nájme zo dňa 3.5.2024, výplatné pásky za mesiac apríl a máj 2024.
4 Otec maloletej súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, súhlasil so sumou
výživného pre maloletú vo výške 100 eur mesačne. Má záujem o maloletú sa riadne starať a podieľať
sa na jej výchove. Otec sa od roku 2021 nachádza sa v ČR, kde pracoval na základe brigád a dohôd
mal príležitostný príjem. Čo sa týka vyživovacej povinnosti mal do 21.5.2024 mal zaplatiť zameškané

výživné 300 eur. Od júna mal pracovať ako robotník na stavbe s minimálnou mzdou čo je približne 750
eur v hrubom, v prípade ak by zarábal 1 000 eur ako uviedla matka tak podľa aktuálnej metodiky MS SR
by v jeho prípade výživné predstavovalo 12% teda suma 120 eur vzhľadom na predškolský vek maloletej
a dve vyživovacie povinnosti. Uviedol, že navrhovaná výška 350 eur by tak bola neprimeraná. Otec je v
súčasnosti zamestnaný na dohodu, v novembri minulého roku prišiel o zamestnanie, ktoré mal na trvalý

pracovný pomer, lebo ho v práci hľadala polícia. Jeho možnosti zamestnania sú obmedzené, nakoľko
bol vo väzbe. Otec sa snaží zarobiť na živobytie, pričom jeho mesačné náklady sú cca 600 eur.
5 Kolízny opatrovník sa vyjadril tak, že apeluje na otca že argumentácia že nemá stabilné zamestnanie
a že má minimálny príjem, nemá oporu, maloleté dieťa tu je a má svoje potreby. Má za to, že výška
výživného je primeraná k nákladom a špeciálnym potrebám maloletej. Napriek tomu, že majetkové

pomery otca sa nepodarilo zdokladovať, otec je v produktívnom veku a je v jeho možnostiach a
schopnostiach dosahovať príjem tak, aby mohol platiť matkou navrhované výživné.
6 Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7 Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8 Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9 Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10 Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.
11 Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12 Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13 Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom súdneho spisu: návrh č.l. 2-4, potvrdenie o
poberaní prídavku na dieťa č.l. 5, rozsudok OS Bratislava V č. k. 20P 79/2014-52 z 27.5.2014, rozsudokOS Bratislava V č. k. 20P 129/2013-267 č.l. 8, nájomná zmluva č.l. 9-11, splátkový kalendár č.l. 12,
rodné listy č.l. 13-14b, lustrácia v SP č.l. 17-24, doplnenie k návrhu č.l. 31, pokladničný blok č. l.
32-40, daňový doklad č.l. 50-52, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2020 č.l. 53-55, správa

kolízneho opatrovníka č.l. 70-7, lustrácia ZVJS č.l. 82, potvrdenie SP č.l. 83, potvrdenie Úradu práce,
soc. vecí a rodiny Bratislava č.l. 84, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 P 24/2021 - 91 z
18.6.2021 č.l. 91-93, potvrdenie SP č.l. 97, vyjadrenie otca č.l. 104, lekárska správa č.l. 139, potvrdenie
o poberaní prídavku na dieťa č.l. 140-144, odvolanie č.l. 153-157, potvrdenie zamestnávateľa č.l. 158,
podnájomná zmluva č.l. 159, vyjadrenie kolízneho opatrovníka č.l. 166, vyjadrenie matky č.l. 171-172,

splnomocnenie č.l. 173 + rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci č.l. 176 -177,
vyjadrenie kolízneho opatrovníka č.l. 185, stanovisko otca č.l. 192 - 194, urgencia matky č.l. 207,
uznesenieKrajskéhosúduvTrnaveč.k.13CoP72/2023-216z19.12.2023,odpoveďCIPCč.l.229-230,
doklady preukazujúce výdavky matky č.l. 235 -237, 251-256, vyjadrenie Okresního soudu ve Svitavách
č.l. 264 -279, zmluva o nájme, potvrdenie o príjme matky, lustrácia v Sociálnej poistovni, ako aj celým
obsahom spisu, výsluchom matky, pričom zistil nasledovný skutočný stav:

V konaní bolo nesporné, že maloletá je dieťa rodičov - matky X. U. a otca G. Z.. Rodičia maloletej
nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá býva u matky s jej ďalšími troma deťmi, osobnú starostlivosť
o maloletú vykonáva výlučne matka. Otec sa o maloletú dostatočne nezaujíma, poštu si nepreberá,
osobnú starostlivosť nevykonáva. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (t. č. Mestský súd Bratislava
II) č. k. 2P 24/2021-147 zo dňa 26.9.2022 súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom

obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, styk otca s maloletou neupravil.

14 Spornou časťou ostala úprava výživného na maloletú, pričom matka navrhovala sumu 350 eur
mesačne, otec 120 eur mesačne.
15 Súdy pri určovaní výšky výživného vychádzajú z metódy otvorenej právnej normy, resp. metódy

voľného hodnotenia dôkazov súdom, kedy výšku vyživovacej povinnosti určí súd výlučne s ohľadom
na zákonné kritéria pre jej určenie. Tieto kritéria možno rozdeliť na všeobecné - aplikovateľné pre
všetky prípady vyživovacej povinnosti, zakotvené v § 75 ods. 1 prvej vete zákona o rodine, a sú nimi
odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, osobitné -
aplikovateľné len v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Takýmto

osobitným kritériom je právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.2 zákona o
rodine), osobná starostlivosť rodiča o dieťa a starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú
(§ 62 ods. 4 zákona o rodine) a tiež kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa. zo zákonných kritérií pre jej
určenie, ktorými sú najmä odôvodené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základným kritériom pre určenie

výšky výživného sú na strane oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali
byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nie
len bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak
sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov.
Možnosťuspokojovaniapotriebdieťaťajevšeobecnezávisláodobjektivizovanejživotnejúrovnerodičov.

Samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie, od životnej úrovne
dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať
pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa, respektíve ich finančnú
náročnosť môžeme všeobecne odvodzovať od veku dieťaťa.
16 Za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 75 ods. 1 zákona o rodine sa pri určení

výšky výživného uplatní princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým príjmom
povinného. Princíp fakticity zohľadňuje len podmienky, ktoré existujú, princíp potencionality zohľadňuje
aj podmienky, ktoré by za určitých ideálnych podmienok mohli existovať. Za závažné ospravedlniteľné
dôvody v tejto súvislosti možno považovať zníženie príjmov zapríčinené zhoršeným zdravotným stavom,
reálnou potrebou zmeny miesta výkonu povolania z rodinných dôvodov, organizačnými zmenami v

zamestnaní, a pod. Za použitia princípu potencionality príjmu, v prípade ak súd nenájde žiaden
ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý došlo k zníženiu príjmu povinného alebo k odmietnutiu majetkového
prospechu povinným, pri určovaní výšky výživného bude súd vychádzať z príjmu povinného, aký by
dosahoval, keby nedošlo k nedôvodnému zníženiu jeho príjmu.

17 Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd teda neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek,
zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na sebe neprimerané majetkové
riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate príjmu
a tým aj strate možnosti platiť výživné.

18 Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021).

19 Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity výlučne len vtedy, keď sa tvrdený príjem
osoby povinnej platiť výživné javí ako nepravdivý alebo, keď povinná osoba nevyužíva svoje schopnosti
pre získanie finančných prostriedkov. (Uznesenie KS v Žiline, sp. zn. 13CoP/61/223).

20 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že náklady matky na bývanie predstavujú sumu 1 000 eur

mesačne ako nájomné, náklady na výživu maloletej sú vo výške cca 620 eur mesačne (pozostávajú z
výdavkov na stravu, oblečenie, drogériu, maloletá má intoleranciu na laktózu, výdavky na výživu sú preto
zvýšené). Zároveň maloletá trpí oneskoreným vývinom reči a má neosvojené sebaobslužné činnosti,
čím súvisí potreba nákupu plienok. Súd tak považuje predložené výdavky za primerané.
21 Matka býva v byte spolu so svojimi štyrmi deťmi - U., U., U. a U., za ktorý platí nájomné vo výške 1

000 eur. Výdavky na domácnosť a starostlivosť o deti predstavujú sumu 2 811 eur mesačne. Maloletá
U. má tieto mesačné výdavky: náklady na bývanie 200 eur, strava 250 eur, oblečenie a obuv 100 eur,
lieky a zdravotná starostlivosť 10 eur, hygiena a kozmetika 100 eur, voľnočasové aktivity 30 eur, spolu
620 eur. Matka pracuje v Tescu, kde dosahuje mesačný príjem v čistom 1 646,72 eur (spolu s daňovým
bonusom na deti), poberá prídavky na deti 240 eur, výživné na deti 560 eur, t. j. spolu 2 446 eur.

22 Majetkové pomery otec nezdokladoval, a to ani cestou dožiadaného českého súdu. Súd preto
vychádzal z potencionality príjmu otca.
23 Súd považuje výživné v sume 230 eur a od 1.5.2024 v sume 300 eur mesačne (vzhľadom na náklady
na bývanie) za výživné, ktoré zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. Hoci majetkové pomery
otec riadne nepreukázal, návrh spolu s výzvou na ich preukázanie boli otcovi riadne doručené, súd

poukazuje na skutočnosť, že otec maloletej je v produktívnom veku, jeho pracovná schopnosť nie je
znížená (argumentácia o väzobnom stíhaní nie je dôvodná). Súd má za to, že otec by potencionálne
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax,
jazykové znalosti, dopyt na trhu práce dosahovať taký príjem, ktorý by postačoval na úhradu výživného
na maloletú v matkou navrhovanej výške. Ďalej súd uvádza, že otec býva v Českej republike. Priemerná

mzda v Českej republike bola roku 2023 vo výške 43 341 Kč, čo v čistom je približne 34 372 Kč
(1 391 eur). Byť rodičom je nielen výsadou, ale sú s ním spojené i dôležité rodičovské povinnosti,
zodpovednosti. Medzi najdôležitejšie patrí rodičovská zodpovedať zabezpečiť adekvátnu výživu svojmu
dieťaťu. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol najmä na skutočnosť, že starostlivosť o maloletú
zabezpečuje výlučne matka (otec sa o maloletú nezaujíma, nestýka sa s ňou, a teda iné výdavky, okrem

výživného na maloletú nemá, matke nepomáha) a taktiež prihliadol na zdravotný stav maloletej, ktorá
trpí laktózovou intoleranciou (ako to vyplýva z lekárskej správy z gastroentrologickej ambulancie zo dňa
28.3.2022 - čl. 139, pričom odporúčanie lekárky je primeraná životospráva a užívanie Neocate junior,
ktorého jedno balenie stojí 89 eur a maloletá ich za mesiac spotrebuje 12 balení), má oneskorený vývin
reči a neosvojené sebaobslužné činnosti. Teda, súd je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach

otca dosahovať príjem tak, aby mohol platiť výživné v určenej výške.
24 Súd taktiež uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné od podania návrhu, t. j. od 19.4.2021
do 31.5.2024, vrátane započítania už zaplateného výživného urečeného neodkladným opatrením (2 P
24/2021 - 91 z 18.6.2021), v celkovej sume 5 702 eur.
25 Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo
145/2011).
26 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok

tak, že žiadnemu z účastníkov tieto nepriznal, nakoľko civilný mimosporový poriadok s konaním o
zvýšení výživného takýto následok nespája a zároveň žiaden z účastníkov nežiadal priznať nárok na
náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava II.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).