Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118306323
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6118306323.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu: LASTA SK s.r.o., so sídlom Bytčická 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 243 627, v konaní právne
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01
Žilina, proti žalovanému: PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, spol. s r.o., so sídlom Tatranská 295, 017 01
Považská Bystrica, IČO: 00 694 100, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 1.500,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/7/2019-203 zo dňa 4.
marca 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/7/2019-203 zo dňa 4. marca 2022 p o t
v r d z u j e .

II.Žalovanému priznáva vočižalobkyninároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v poradí druhým rozhodnutím vo výroku I. žalobu zamietol. Výrokom II. priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že sa žalobca domáhal žalobou zaplatenia

sumy 1.500,- Eur voči žalovanému spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.500,- Eur
od 14.05.2018 do zaplatenia a s paušálnou náhradou nákladov 40,- Eur.

3. Žalobca v konaní tvrdil, že strany sporu uzavreli dňa 16.02.2018 zmluvu o poskytovaní služieb č.
11/O/013/18, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného dojednané činnosti. Zmluvný vzťah
ukončilžalobcavýpoveďouzodňa23.04.2018,stýmževýpovednádobauplynulak16.05.2018.Žalobca
vyfakturoval žalovanému dohodnutú odmenu 1.500,- Eur, ktorú žalovaný nezaplatil. Prílohou danej

faktúry bol výkaz vykonaných činností zo strany žalobcu pre žalovaného. V ďalšom žalobca poukázal na
to, že mu žalovaný znížil túto odmenu žalobcu o 2/3 podľa čl. IV. bod 4 z dôvodu nesplnenia povinností
žalovaného, s čím žalobca nesúhlasil a vyjadril sa k tomu listom zo dňa 11.06.2018. V liste uviedol, že si
nie je vedomý, že by mu takéto úlohy zo strany žalovaného boli vôbec niekedy zadané, t.j. predložené
e-mailom na adresu A." B.. Žalovaný mal pritom v súlade s čl. VI Zmluvy predkladať svoje požiadavky
prostredníctvom e-mailu na adresu B., pričom k takémuto predkladaniu požiadaviek vôbec nedošlo.
Žalobca v apríli 2018 teda realizoval iba tie úlohy, ktoré vyplývali z databáz žalovaného a vykonal každú

jednu úlohu, ktorá bola uvedená v zozname.

4. K zoznamu úloh nesplnených k 30.04.2018, ktoré žalovaný doručil žalobcovi žalobca uviedol, že začal
pre žalovaného vykonávať činnosť podľa uzavretej zmluvy zo dňa 16.02.2018 a výkon regionálnehosprávcu majetku až na základe dodatku č. 1 zo dňa 26.03.2018. Zo zoznamu pritom vyplýva, že úlohy
mali byť zadávané a niektoré aj splnené ešte pred začatím spolupráce medzi účastníkmi, t.j. pred
16.02.2018 a tieto nesplnené úlohy existovali aj v čase vystavenia faktúry žalobcom za predchádzajúce

obdobia, kedy nedošlo ku kráteniu odmeny zo strany žalovaného. Podľa názoru žalobcu sa jedná o
účelové konanie žalovaného, ktoré súvisí s tým, že mu žalobca vypovedal uzavretú zmluvu.

5. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že daný protokol síce nie je podpísaný technickým námestníkom
žalovaného, avšak takýto súpis plnení, nepodpísaný technickým námestníkom žalovaného, bol

pripojený aj k ostatným faktúram, ktoré žalovaný uhradil. Medzi stranami tak vznikla obchodná prax, že
nebolo potrebné k faktúre prikladať zoznam úloh podpísaný technickým námestníkom žalovaného.

6. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že strany medzi sebou uzatvorili dňa 16.02.2018
zmluvu o poskytovaní služieb č. 11/O/013/18, v zmysle ktorej mal žalobca žalovanému poskytovať
poradenské služby v oblasti stavebníctva, zabezpečovania služieb potrebných na prevádzkovanie

objektov, zariadení a budov. Poukázal na to, že zmluvné strany sa dohodli, že odmena bude uhradená
na základe predloženého výkazu činností, pričom žalobca mohol fakturovať dohodnutú cenu služieb
na základe podpísaného výkazu činností. Žalovaný faktúru č. 20180006 neuhradil z dôvodu, že podľa
čl. IV. 4 Zmluvy môže konateľ žalovaného znížiť dohodnutú odmenu o 2/3-iny v prípade závažného
porušenia zmluvných povinností, čím sa rozumie nedodržiavanie interných organizačných noriem,

nedodanie alebo neúplné podávanie informácií, prípadne iné porušenie ustanovení zmluvy. Žalovaný
uvedené ustanovenie zmluvy aplikoval z toho dôvodu, že žalobca neplnil riadne a včas poskytované
služby a nepostupoval v zmysle ION. Žalovaný požiadal žalobcu o prepracovanie faktúry z dôvodu, že
poskytované služby neboli poskytované riadne a včas, pričom žalovaný priložil zoznam nesplnených
úloh. Žalobca napriek tomu faktúru neopravil.

7. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že za účelom plnenia úloh bol žalobcovi zverený PC a mobil
ako aj e-mail, ktorý bol v majetku žalovaného. Prostredníctvom prideleného PC žalobca softvérovým
prostriedkom spoločnosti Microsoft Outlook zasielal plnenia k jednotlivým úlohám a oboznamoval sa s
novými pridelenými úlohami. Prideľovanie úloh bolo realizované prostredníctvom Microsoft Outlook, v

ktorom boli vytvorené priečinky, kde sa ukladali nové znenia požiadaviek odberateľa.

8. Žalobca výpoveďou dňa 23.04.2018 ukončil spoluprácu medzi stranami, od ktorej doby začala plynúť
výpovedná lehota s tým, že mala uplynúť v zmysle čl. III bod 2 Zmluvy v lehote 10 pracovných dní, t.j.
dňom 16.05.2018. Žalobca následne prostredníctvom e-mailu žiadal o ukončenie výkonu činnosti pre

odberateľa ku 07.05.2018, od ktorého dátumu žalobca prestal pre odberateľa vykonávať zazmluvnenú
činnosť, pričom nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody medzi zmluvnými stranami o skoršom ukončení
poskytovania služieb. Zo strany žalobcu bola následne doručená faktúra č. 20180006 zo splatnosťou
k 13.05.2018 vo výške 1.500,- Eur, ku ktorej zaujal žalovaný stanovisko listom „stanovisko k faktúre č.
20180006zodňa25.05.2018“stým,žedoručenúfaktúruvrátilsuvedenímdôvodovnajejprepracovanie

a opätovné zaslanie. Reakciou žalobcu bola odpoveď na list zo strany právneho zástupcu žalobcu
„vyjadrenie spol. LASTA SK s.r.o. k stanovisku k faktúre č. 20180006 zo dňa 25.05.2018 - predžalobná
výzva pokus o zmier“, načo žalovaný opäť zaslal odpoveď listom zo dňa 26.06.2018, kde uviedol, že
trvá na svojom stanovisku a doplnil dôvody, pre ktoré zotrval na oprave predmetnej faktúry.

9. Žalovaný poukázal na to, že odmenu žalobcu krátil z dôvodu oprávnenia konateľa krátiť odmenu
z dôvodu závažného porušenia zmluvných povinností žalobcu, ktorým je nedodržiavanie interných
organizačných noriem, resp. neúplné podávanie informácií o stave objednaných prác zo strany
odberateľa, prípadne iné odberateľom určené porušenia ustanovení tejto zmluvy. Zo zoznamu
neplnených úloh, ktoré boli doručené spolu s reklamáciou žalobkyne vyplýva, že v mesiaci apríl jej boli

zadané úlohy s konkrétnym termínom plnenia, ktoré neboli riadne, včas a úplne splnené tak ako to
vyplýva zo Zmluvy v čl. V bod 1.

10. Pokiaľ žalobca namietal komunikáciu, žalovaný poukázal na to, že v zmysle interných organizačných
noriem a na základe rozhodnutia konateľa žalovaného bol žalobkyni (okrem iného) pridelený počítač

so systémom Microsoft Outlook, prostredníctvom ktorého jej bola pridelená nová e-mailová adresa, na
ktorú jej boli doručované požiadavky ohľadne plnenia úloh. Žalobkyňa takto bežne komunikovala a nikdy
nenamietalaaninerozporovalatúskutočnosť,žezmluvnéstranybolipovinnékomunikovaťibanaadresu
uvedenú v zmluve. Žalovaný pripustil, že je pravdou, že neposielal požiadavky na adresu B., avšakposielal jej ich na vnútropodnikovú e-mailovú adresu, pričom žalovaný žalobkyňu vybavil hardvérom
potrebným na to, aby mohla prijímať správy na tejto e-mailovej adrese.

11. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobca závažným spôsobom porušil svoje povinnosti aj tým,
že prestal vykonávať činnosť pre žalovaného skôr ako uplynula 10 dňová výpovedná doba. Zotrval na
tom, že pre vyplatenie dohodnutej odmeny je nevyhnutným podkladom výkaz činností, ktorý musí byť
potvrdený zo strany odberateľov, pričom výkaz priložený k faktúre podpísaný nebol.

12. K úrokom z omeškania žalovaný poukázal na to, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania,
nakoľko nová lehota splatnosti začína plynúť až dňom doručenia opravenej faktúry.

13. Žalovaný namietal, že podľa prílohy č. 3 mal žalobca (okrem iného) povinnosť zúčastňovať sa
na zasadnutiach mestských zastupiteľstiev miest, v ktorých sídlia objekty zverené do starostlivosti,
spracovávať pravidelný týždenný monitoring obchodnej atmosféry, resp. obchodných aktivít u nájomcov

žalovaného a zasielať získané informácie formou marketingovej správy, sledovať aktivity konkurencie
v realitnej oblasti, pričom z výkazu činnosti žalobcu predloženého k faktúre vyplýva, že tieto povinnosti
žalobca nesplnil vôbec. Žalobca zároveň závažne porušil predmet zmluvy tým, že vôbec neplnil úlohy
generálneho riaditeľa, resp. tieto plnil po termíne alebo nekvalifikovane. V apríli 2018 bolo žalobcovi
zadaných 29 nových úloh generálneho riaditeľa, z ktorých žalobca splnil len 6. Taktiež bol žalobca

povinný plniť priebežne úlohy, ktoré prevzal pri podpise dodatku k zmluve po svojom predchodcovi.
Protokol záznamov o nekvalitne vykonanej práci nebol žalobcovi odovzdaný z toho dôvodu, že tento od
07.05.2018 prestal plniť svoje zmluvné povinnosti.

14. Záverom žalovaný poukázal na to, že podľa čl. VIII bod 8 Zmluvy stráca poskytovateľ (žalobca),

v prípade pokiaľ nedodrží dohodnutú výpovednú dobu, nárok na vyplatenie dohodnutej odmeny za
predchádzajúci mesiac.

15. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o hodnotenie zoznamu nesplnených
úloh a zoznamu operatívnych úloh, tieto listiny majú povahu iba skutkového tvrdenia, a teda skutočne

nepreukazujú, že žalobca uvedené úlohy nesplnil. Tieto skutkové tvrdenia však popierajú skutkové
tvrdenie žalobcu o tom, že uvedené úlohy splnil a navodzujú situáciu, že žalobca musí preukazovať, že
dané úlohy splnil. Taktiež pokiaľ ide o protokol o prevzatých záznamoch o nekvalitne vykonanej práci,
v ktorom bolo vystavených 60 záznamov o nekvalitne vykonanej práci žalobcom, súd konštatoval, že
vzhľadom k tomu, že daný protokol nie je žalobcom popísaný, nemá žiadnu dôkaznú silu.

16. K ostatným listinným dôkazom súd uviedol, že im uveril, nakoľko nebola v konaní spochybnená ich
pravdivosť a pravosť.

17. Úvodom okresný súd uviedol, že medzi stranami sporu bol zmluvou o poskytovaní služieb č. 11/

O/013/18 v spojení s Dodatkom č. 1 uzavretý obchodný záväzkový vzťah, pričom ide o to tzv. inominátnu
zmluvu uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá zmluva je platná a nešlo o závislú
prácu. Okresný súd poukázal na to, že povinnosťou žalobcu zo zmluvy bolo, aby žalovanému: 1.
poskytoval poradenské služby technického charakteru v oblasti stavebníctva, 2. zabezpečoval služby
potrebné na prevádzku objektov, zariadení a budov, 3. poskytoval poradenstvo v technickej oblasti na

základe požiadaviek a pokynov odberateľa s tým, že rozsah poskytovaných služieb bol vymedzený v
prílohe č. 3. Z uvedenej prílohy pritom, podľa okresného súdu, vyplýva, že niektoré činnosti mal žalobca
vykonávať autonómne, t.j. bez toho, aby žalovaný potrebu vykonávať túto činnosť osobitne pripomenul
- napr. zúčastňovať sa na zasadnutiach mestských zastupiteľstiev, spracovávať pravidelné týždenné
monitoringy obchodnej atmosféry, a niektoré činnosti mal žalobca vykonávať na základe výslovnej

požiadavky odberateľa. S prihliadnutím k tomu, že v prílohe č. 3 sú uvedené aj činnosti, ktoré mal
žalobca vykonávať autonómne dospel súd k záveru, že čl. VI. bod 2 rieši iba predkladanie takých úloh,
ktoré mali byť vykonávané na základe výslovnej požiadavky žalovaného - napr. pokiaľ mal žalobca
spracovať výberové konania na opravy, je zrejmé, že na to aby uvedené mohol žalobca vykonať, musel
mať najskôr vedomosť o tom aké výberové konanie sa bude robiť. Úlohy takéhoto charakteru bol pritom

žalovaný povinný zasielať žalobcovi na e-mailovú adresu B.. Pokiaľ žalovaný zasielal žalobcovi úlohy
prostredníctvom inej e-mailovej adresy, okresný súd uzavrel, že takáto úloha nebola účinne zadaná a
jej prípadné nesplnenie by nebolo možné považovať za porušenie zmluvy.18. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že žalobca nesplnil úlohy, ktoré nebolo potrebné osobitne
zadávať, nakoľko uvedené úlohy poznal z prílohy č. 3 Zmluvy. Jednou takouto povinnosťou žalobcu,
ktorá vyplývala z bodu 13 prílohy č. 3 bolo, aby každý deň (t.j. minimálne 4-krát mesačne) pripravil

monitoring obchodnej atmosféry, avšak z protokolu o plnení predmetu zmluvy nevyplýva, že by žalobca
v apríli 2018 žalovanému uvedené monitoringy dodal, a preto dospel súd k záveru, že žalobca
nepreukázal, že žalovanému dodal služby úplne. Problematika výšky odmeny v prípade neúplného
výkonu dohodnutého predmetu zmluvy je pritom riešená v čl. IV. bod 4 Zmluvy tak, že v danom prípade
je oprávnený žalovaný znížiť odmenu, ktoré právo žalovaný využil a odmenu znížil o 2/3-iny. Súd preto

dospel k záveru, že žalobkyni patrí za práce vykonané v apríli 2018 iba suma 500,- Eur. Z prílohy č. 3 je
pritom zrejmé, že uvedené monitoringy sú upravené v ION a ich nevypracovanie je nedodržaním ION,
teda ide o závažné porušenie zmluvných povinností.

19. Okresný súd k nesplneniu podmienky, že znížiť odmenu môže iba konateľ žalovaného konštatoval,
že z prehlásenia konateľa je zrejmé, že rozhodnutie o znížení odmeny urobil práve konateľ, pričom podľa

názoru súdu nebolo nevyhnutné, aby samotný konateľ aj podpísal stanovisko z 25.05.2018.

20. V ďalšom okresný súd konštatoval, že strany si v čl. VII. bod 8 dojednali zmluvnú pokutu vo výške
mesačnej odmeny o.i. pre prípad, že poskytovateľ nedodrží dohodnutú výpovednú lehotu. Výpovedná
lehota bola dohodnutá v čl. III bod 2 na 10 pracovných dní s tým, že začala plynúť od prvého dňa mesiaca

nasledujúceho po doručení výpovede. Okresný súd konštatoval, že je zrejmé, že žalobca zmluvu
vypovedal dňa 23.04.2018, keď výpovedná doba začala plynúť od 01.05.2018 a uplynula 16.05.2018, a
preto bol povinný žalobca služby poskytovať až do 16.05.2018. Z protokolu z 10.05.2018 však vyplýva,
že žalobca prestal žalovanému služby poskytovať už v tento deň, čím porušil svoju právnu povinnosť
dodržať dohodnutú výpovednú dobu. Pre prípad porušenia tejto právnej povinnosti si strany platne

dojednali zmluvnú pokutu vo výške 1.500,- Eur, preto súd dospel k záveru, že žalovaný má nárok na to,
aby mu žalobca zaplatil sumu 1.500,- Eur titulom zmluvnej pokuty. Keďže žalobca má voči žalovanému
nárok 500,- Eur titulom odmeny za apríl 2018 a zároveň žalovaný má voči žalobcovi nárok na sumu
1.500,- Eur titulom zmluvnej pokuty, keďže žalovaný v konaní uplatnil uvedenú zmluvnú pokutu ako
kompenzačnú námietku na započítanie, dňa 20.05.2019, t.j. v deň doručenia kompenzačnej námietky

žalobcovi, došlo k zániku pohľadávky žalobcu titulom odmeny 500,- Eur ako aj titulom náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

21. Záverom okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o úroky z omeškania, strany sa v čl. IV bod 2 Zmluvy
dohodli na tom, že v prípade reklamácie faktúry bude odmena splatná až 10 dní od doručenia opravenej

faktúry, keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalobca faktúru opravil, odmena 500,- Eur sa nestala
splatnou, preto sa žalovaný nedostal do omeškania s jej zaplatením.

22. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 odsek 2 CSP tak, že plne úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

23. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodu podľa §
365 odsek 1 písm. h) CSP nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal závery súdu prvej
inštancie uvedené v bode 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde okresný súd uviedol, že z prílohy
č. 3 vyplýva, že niektoré činnosti mal žalobca vykonávať autonómne, a niektoré na základe výslovnej

požiadavky odberateľa, pričom čl. VI. bod 2 rieši predkladanie takých úloh, ktoré mali byť vykonávané
na základe výslovnej požiadavky žalovaného. Žalobca považoval záver súdu o tom, že mal niektoré
úlohy vykonávať autonómne za nesprávny, ktorý nevyplýva z vykonaného dokazovania, ani z uzavretej
zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 16.02.2018, ani zo samotného znenia zmluvy, ani z jej príloh. Poukázal
pritom na čl. II bod 1 Zmluvy, v ktorom je uvedené, že predmetom zmluvy je poskytovať poradenské

služby technického charakteru v oblasti stavebníctva - zabezpečovať služby potrebné na prevádzku
objektov, zariadení a budov - poskytovať poradenstvo v technickej oblasti na základe požiadaviek a
pokynov odberateľa (žalovaného) s tým, že rozsah poskytovaných služieb bude vymedzený v prílohe
3. Uvedené znenie je dohodnuté jednak v zmluve z 16.02.2018, ale aj v Dodatku č. 1 z 26.03.2018.
O žiadnom autonómnom plnení nejakých úloh nie je v zmluve, ani v dodatku žiadna zmienka. Takáto

povinnosť žalobcu nebola zmluvnými stranami dohodnutá. Žalovaný bol povinný podľa čl. VI bod 2
Zmluvy predkladať svoje požiadavky žalobkyni na e-mailovú adresu žalobkyne B., čo však nerobil, čím
porušil toto ustanovenie zmluvy, pričom súd prvej inštancie sám konštatoval, že uvedená úloha nebola
účinne zadaná a prípadné nesplnenie by tak nebolo možné považovať za porušenie zmluvy. Navyše,nesplnenie tejto úlohy nenamietal v konaní ani samotný žalovaný ako to vyplýva z protokolu o prevzatých
záznamoch a nekvalitne vykonanej práci za mesiac apríl 2018, ktorý vyhotovil žalovaný dňa 30.04.2018
a predložil ho do konania ako listinný dôkaz.

24. Keďže úlohy neboli zo strany žalovaného žalobkyni dohodnutým spôsobom zadané, žalovaný sa
nemôže dovolávať toho, že tieto úlohy neboli riadne vykonané a splnené v termíne zo strany žalobkyne.
Záver súdu o tom, že nebol splnený predpoklad na to, aby žalobkyni vznikol nárok na odmenu vo výške
1.500,- Eur z dôvodu, že plnenie žalobkyne poskytnuté žalovanému nemožno považovať za riadne, ale

ide o neúplný výkon dohodnutého predmetu zmluvy, považoval žalobca za nesprávny.

25. V ďalšom žalobca poukázal na to, že úkon, v ktorom žalovaný uplatnil zníženie dohodnutej odmeny
žalobkyne o 2/3-iny bol vykonaný neoprávnenou osobou v rozpore s čl. IV bod 4 Zmluvy, nakoľko na
takéto zníženie bol oprávnený len konateľ spoločnosti žalovaného, pričom uplatnenie zníženia odmeny
bolo v písomnom vyhotovení podpísané podnikovým právnikom JUDr. Filipom Zajacom na základe plnej

moci. Nesúhlasil preto s právnym názorom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie o znížení odmeny urobil
práve konateľ. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ by aj pripustil, že podnikový právnik konal v zmysle
svojho poverenia ako zamestnanec žalovaného, mal by vystupovať a vykonať nejaký právny úkon v
mene konateľa, musel by mať od osoby konateľa k tomu osobitné písomné splnomocnenie, ktoré však
nemal,apretojezrejmé,žeuplatneniezníženiaodmenyzostranyžalovanéhonebolovykonanévsúlade

s uzavretou zmluvou a oprávnenou osobu.

26. V ďalšom žalobca namietal, že počas celého trvania zmluvného vzťahu ho žalovaný žiadnym
spôsobom neupozornil na to, že by si svoje povinnosti nemal plniť v súlade s uzavretou zmluvou,
nikdy mu nevytkol, že by niektoré úlohy nesplnil včas, všetky úlohy plnil priebežne, pričom mu nebola

stanovená priorita, ktoré úlohy má plniť prednostne. Poukázal pritom na to, že niektoré nesplnené úlohy
existovali aj v mesiaci február, v mesiaci marec ako aj v mesiaci apríl, pričom žalobca dostal riadne
zaplatené tak za mesiac február ako aj marec. O plnení zmluvy, podľa žalobcu, svedčí aj čl. II bod 2,
kde bol dohodnutý rozsah koľko hodín má žalobca vykonávať prácu mesačne, ktorý bol stanovený na
najmenej 180 hodín, z čoho vyplýva, že dohodnutá odmena nebola stanovená a nezodpovedala plneniu

úloh včas, ale tieto mali byť plnené priebežne podľa odpracovaných hodín.

27. K ukončeniu zmluvného vzťahu žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel k absurdnému záveru,
že je dlžný žalovanému sumu 1.000,- Eur, ktorú si však žalovaný neuplatnil, pričom žalovaný v priebehu
súdneho konania uznal nárok žalobcu v sume 500,- Eur, ale zároveň ho nenavrhol priznať, pretože

započítal proti tomuto nároku zmluvnú pokutu vo výške 1.500,- Eur za nedodržanie výpovednej lehoty
zo strany žalobcu.

28. Žalobca uviedol, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo najskôr výpoveďou a následne dohodou
k 07.05.2018. Žalobca žalovaného o to požiadal e-mailom, čo potvrdil sám žalovaný vo svojich

vyjadreniach. Sám žalovaný uviedol žalobcovi, že má svoje zverené veci potrebné k výkonu činnosti
odovzdať C. D. - zamestnankyni žalovaného. Od momentu odovzdania vecí žalovanému žalobca ďalej
nemohol vykonávať činnosti, na ktoré sa zaviazal, pretože bez týchto zverených vecí žalovaného bol
výkon činností nemožný. Žalobca zároveň pri podpise odovzdávacieho a preberacieho protokolu dňa
10.05.2018 odovzdal okrem všetkých potrebných vecí k výkonu činnosti aj všetky kľúče od budovy a

kanceláriežalovaného,vktorejvykonávalčinnostiprežalovaného.Žalobcapoukázalvodvolanínato,že
pokiaľ žalovaný tvrdil, že C. D. nebola povereným zamestnancom žalovaného na prevzatie majetku, tak
potom nie je zrejmé, na akom základe veci od žalobcu táto zamestnankyňa žalovaného bez problémov
prevzala. Z uvedeného dôvodu považoval tvrdenia žalovaného v danom smere za účelové. Žalobca
preto nemohol porušiť ust. čl. VII bod 8 zmluvy.

29. Žalobca trval na tom, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že požiadal o skončenie
zmluvného vzťahu už počas plynutia výpovednej lehoty, s čím žalovaný súhlasil a umožnil odovzdať
poskytnuté potrebné veci k plneniu zo zmluvy žalobcovi prostredníctvom zamestnankyne pani C. D.,
o čom svedčí aj odovzdávací a preberací protokol zo dňa 10.05.2018. V danej súvislosti žalobca

poukázal na § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, kde podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho
prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená, pričom žalobca
nemal odkiaľ vedieť, že by mal veci odovzdávať práve pani C. D., pokiaľ nie priamo od žalovaného. Z
uvedeného dôvodu žalobca rozporoval právny záver súdu, že nedodržal výpovednú lehotu, a tak by munemal patriť nárok na zaplatenie poslednej fakturovanej sumy 1.500,- Eur za predchádzajúci mesiac,
tedamesiacapríl2018podľačl.VIIbod8uzavretejzmluvyanavyšebymalžalovanémuzaplatiťzmluvnú
pokutu 1.500,- Eur.

30. Žalobca záverom poukázal na to, že samotný žalovaný sa vyjadril, že nárok žalobcu vo výške 500,-
Eur uznáva, pričom žalobca v konaní vykonaným dokazovaním preukázal nárok na zaplatenie sumy
1.500,- Eur v celom rozsahu, preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného
súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/7/2019-203 zo dňa 04.03.2022 zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi istinu vo výške 1.500,- Eur spolu s príslušenstvom ako aj s nákladmi spojenými s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur a nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v plnej
výške.

31. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za
správne a dostatočne zdôvodnené.

32. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na to, že v konaní bolo preukázané a nesporné, že žalobca plnil
zadanéúlohypolehoteanekvalitne,čožalovanéhooprávňovalonakrátenieodmenyvzmysledojednaní
zmluvy o poskytovaní služieb č. 11/O/013/18. Navyše v konaní bolo preukázané, že žalobca niekoľko
úloh nevykonal vôbec. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalobca mal poskytovať všetky

služby výlučne na základe požiadaviek a pokynov odberateľa. Dôvodil, že táto skutočnosť ani zo zmluvy
nevyplýva (z gramatického hľadiska bol žalobca povinný poskytovať na základe požiadaviek a pokynov
odberateľa iba poradenstvo v technickej oblasti). Za správny preto považoval názor súdu, že z prílohy
č. 3 vyplývajú niektoré činnosti, ktoré bol žalobca povinný vykonávať autonómne . Tejto skutočnosti
nasvedčuje aj to, že v tejto prílohe je v bode 43 uvedené „plnenie menovitých úloh GR (generálneho

riaditeľa),VR(výkonnéhoriaditeľa)aTPN(technicko-prevádzkovéhonámestníka).Pokiaľbysapredmet
zmluvy mal obmedziť len na pokyny objednávateľa tak, ako to uvádza žalobca, príloha č. 3 by sa
vzhľadom na bod 43 javila ako irelevantná. Niektoré požiadavky odberateľa vyplývajú už priamo z prílohy
č. 3 a ich neplnenie žalobca až do záverečných rečí ani nerozporoval.

33. K tvrdeniam žalobcu, že počas zmluvného vzťahu žalovaný žiadnym spôsobom neupozornil žalobcu,
že si neplní svoje povinnosti v súlade so zmluvou poukázal žalovaný na rozporné tvrdenia žalobcu,
ktoré uviedol priamo na pojednávaní dňa 20.05.2019, t.j. „v období medzi 26.03.2018 do 23.04.2018 na
poradách pán riaditeľ mi vytýkal, že som úlohy nesplnila...“.

34. Žalovaný poukázal na čl. IV. bod 4 Zmluvy a v danej súvislosti poukázal na protokol o prevzatých
záznamoch a nekvalitne vykonanej práci z 30.04.2018, v ktorom bolo preukázané porušovanie ION
ohľadne komunikácie, pričom žalobca porušovanie ION nespochybnil ani nerozporoval, iba poukázal
na to, že mu tento protokol nebol doručený. Z uvedeného dokumentu je zrejmé, že žalobca závažne
porušil predmet zmluvy nedodržiavaním interných organizačných noriem, opakovane normy porušoval,

nereagoval na anomálie a externé požiadavky v zadanom termíne, neplnil povinnosť uložiť snímku
pracovného dňa.

35.Žalovanývďalšompoukázalnato,ževkonaníbolopreukázanéanesporné,žežalobcasvojvoľneod
07.05.2018 prestal poskytovať služby dojednané v zmluve ešte pred ukončením právneho vzťahu, preto

došlo k naplneniu ustanovenia o závažnom porušení. Namietal závery žalobcu vo vzťahu k ukončeniu
zmluvy. Uviedol, že je zrejmé, že žalobca podal výpoveď, pričom výpovedná doba mala uplynúť dňom
16.05.2018. Žalovaný nerozporoval, že žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že následne požiadal e-
mailom o ukončenie zmluvy dohodou ku dňu 07.05.2018, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že
by žiadosť o ukončenie zmluvy dohodou zaslal žalovanému, a že by zo strany žalovaného došlo k

písomnej akceptácii tohto písomného návrhu. Žalobca v konaní ďalej nepreukázal svoje tvrdenie, že
bol výslovne vyzvaný žalovaným na odovzdanie vecí potrebných k výkonu činnosti. Dohoda o skončení
písomne vyhotovenej zmluvy musí mať pritom písomnú formu a musí obsahovať prejav vôle oboch
zmluvnýchstrán.Prejavvôležalobcuboladresovanýnasúkromnúmailovúadresukonateľažalovaného,
nie priamo žalovanému. Samotné odovzdanie majetku, ktorý bol určený na výkon dohodnutej činnosti

zamestnancovi žalovaného, nemôže zakladať skutočnosť, že došlo k ukončeniu zmluvy dohodou a
nemôže sa týmto zhojiť nedostatok písomnej dohody. V danom smere neobstojí ani námietka žalobcu,
že na daný prípad treba aplikovať § 15 a 16 Obchodného zákonníka, pretože zamestnanec žalovaného
len prevzal majetok, nemožno z neho vyvodiť záver o ukončení zmluvy dohodou.36. Správny je preto názor súdu prvej inštancie, že k ukončeniu zmluvného vzťahu nedošlo dohodou
ale výpoveďou, a to bez dodržania dojednanej výpovednej lehoty, preto žalovanému vznikol nárok na

zmluvnú pokutu v zmysle ust. čl. VII bod 8 Zmluvy.

37.Zuvedenýchdôvodovžalovanýnavrhol,abysúdrozhodnutiesúduprvejinštancieakovecnesprávne
potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

38.Predmetnévyjadrenieboloprávnemuzástupcovižalobcuzaslanénavyjadrenie,avšakžalobcasvoje
právo na odvolaciu repliku nevyužil.

39. Súd prvej inštancie dňa 16.06.2022 predložil vec Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o
odvolaní.

40. Krajský súd v Trenčíne dňa 07.09.2023 postúpil vec s poukazom na § 22 písm. f), § 34 ods. 2 písm.
a), § 40, § 43 ods. 1 a § 471c zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov na Krajský súd v Banskej Bystrici, keďže v súdenej veci ide o obchodnoprávny spor.

41. Krajský súd v Banskej Bystrici s postúpením veci nesúhlasil, a preto dňa 21.09.2023 podľa § 43

ods. 2 CSP predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako spoločne nadriadenému súdu na
rozhodnutie o príslušnosti.

42. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Ndob/60/2023, právoplatný 25. januára 2024,
rozhodol, že príslušným na konanie a rozhodnutie o odvolaní je Krajský súd v Banskej Bystrici.

43. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd
pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 17.06.2025,

keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

44. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval ani nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie.

45. Žalovaný ako odberateľ a žalobca ako poskytovateľ uzatvorili dňa 16.02.2018 zmluvu o poskytovaní
služieb č. 11/O/013/18 v písomnej forme, ktorej predmetom bolo podľa čl. II. bod 1 poskytovať
poradenské služby technického charakteru v oblasti stavebníctva, zabezpečovať služby potrebné
na prevádzku objektov, zariadení a budov, poskytovať poradenstvo v technickej oblasti na základe

požiadaviek a pokynov odberateľa, vykonávať zastupovanie vybraných problémov regionálnych
správcov majetku.

46. Podľa čl. IV. bod 1 písm. c) Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že za riadne a včasné plnenie
predmetu zmluvy bude poskytovateľovi vyplatená odmena od 01.03.2018 za dohodnuté obdobie 1

mesiaca (180 hodín) vo výške 1.500,- Eur bez DPH.

47. Podľa čl. IV. bod 4 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pri neúplnom, neriadnom, nevčasnom alebo
nekvalitnom výkone dohodnutého predmetu zmluvy je oprávnený konateľ spoločnosti PRIMA ZDROJ
Považská Bystrica spol. s r.o. znížiť dohodnutú odmenu podľa bodu 1 tohto čl. až o 1/3, v prípade

závažného porušenia zmluvných povinností až o 2/3 z dohodnutej odmeny a to všetko na podklade
výkazu činností. Závažným porušením je nedodržanie ION, nepodávanie, resp. neúplné podávanie
informácií o stave objednávaných prác zo strany odberateľa, príp. iné odberateľom určené porušenia
ustanovení tejto zmluvy.

48. Podľa čl. VI bod 2 Zmluvy sa odberateľ zaviazal podľa potreby svoje požiadavky poskytovateľovi
predkladať telefonicky, osobne alebo e-mailom na adresu B.. V prípade telefonického alebo osobného
predloženia požiadavky je odberateľ povinný predmetnú požiadavku spracovať písomne v elektronickejforme a zaslať na vyššie uvedenú e-mailovú adresu spolu so všetkými informáciami a podkladmi
potrebnými k plneniu predmetu požiadavky.

49. Podľa čl. VII. bod 8 Zmluvy, v prípade, že poskytovateľ bezdôvodne nenastúpil na plnenie predmetu
zmluvy, resp. nedodrží dohodnutú výpovednú lehotu, stráca nárok na vyplatenie dohodnutej odmeny za
predchádzajúci mesiac, čo považujú obe zmluvné strany za zmluvnú pokutu ako sankciu za neplnenie
zmluvne dohodnutých podmienok.

50. Dňa 26.03.2018 uzavreli zmluvné strany Dodatok č. 1 k zmluve o poskytovaní služieb č. 11/O/013/18,
ktorýmdošloknahradeniučl.II.bodu1predmetuzmluvystým,ževdanombodebolosúčasneuvedené,
že "rozsah poskytovaných služieb je špecifikovaný v prílohe 3 k tejto zmluve“. Predmetným dodatkom
bol súčasne nahradený čl. V zmluvy - povinnosti poskytovateľa.

51. Faktúrou č. 20180006 zo dňa 03.05.2018 žalobca fakturoval žalovanému za poskytnuté služby sumu

1.500,- Eur s dátumom splatnosti 13.05.2018.

52. Listinou zo dňa 23.04.2018 žalobca vypovedal zmluvu o poskytovaní služieb k 30. aprílu 2018 s
výpovednou lehotou 10 pracovných dní, t.j. 16.05.2018.

53. Žalovaný stanoviskom k faktúre č. 20180006 zo dňa 25.05.2018 oznámil žalobcovi, že konateľ
žalovaného je oprávnený v zmysle čl. IV bod 4 Zmluvy znížiť dohodnutú odmenu o 2/3 v prípade
závažného porušenia zmluvných povinností. Súčasne poukázal na to, že žalobca nepostupoval v súlade
sinternýmiorganizačnýminormamiodberateľa,ktorýchzoznamtvoríprílohuč.1kzmluveoposkytovaní
služieb a ktorými sa žalobca oboznámil. V prílohe listu zaslal prehľad nesplnených povinností k dátumu

30.04.2018. Na základe uvedeného žalovaný znížil žalobcovi dohodnutú odmenu o 2/3 a faktúru č.
20180006 vrátil na prepracovanie.

54. Žalobca zaslal e-mailovou správou na e-mail konateľa žalovaného ([email protected]) požiadavku
na ukončenie výkonu činnosti dohodou k dátumu 07.05.2018.

55. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

56. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu
odvolania žalobcu a z odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní a len podľa
obsahového vymedzenia žalobcom tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd nezistil takú vadu konania ex offo prieskumom, ktorá by sa týkala procesných podmienok,

ktoré by spôsobovali nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

57. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s
poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje

iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II.ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

58. Žalobca predovšetkým rozporoval právne závery súdu prvej inštancie o tom, že podľa prílohy č. 3
k zmluve o poskytovaní služieb, ktorá stanovovala rozsah poskytovaných služieb, mal žalobca niektoré

činnosti vykonávať autonómne bez potreby osobitnej požiadavky zo strany žalovaného a niektoré
činnosti mal vykonávať na základe výslovnej požiadavky žalovaného. Žalobca poukazoval na to, že
takýto záver nevyplýva z vykonaného dokazovania ani z uzavretej zmluvy, či jej dodatku, ani z jej príloh.
Odvolací súd preskúmaním záverov súdu prvej inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie správne
konštatoval, že nie na všetky činnosti, na výkon, ktorých sa žalobca predmetnou zmluvou zaviazal, sa

vyžadovala osobitná požiadavka žalovaného zaslaná na e-mailovú adresu žalobcu. Bez ohľadu na to, že
v zmluve ani v jej prílohe sa osobitne nekonštatuje, že niektoré z daných činností má žalobca vykonávať
bez osobitne zadanej požiadavky žalovaného (teda autonómne), uvedená skutočnosť vyplýva priamozkoncipovaniajednotlivýchčinnostívpríloheč.3kzmluveoposkytovaníslužieb,ktoráprílohastanovuje
rozsah poskytovaných služieb.

59. Správne poukázal súd prvej inštancie na to, že niektoré činnosti boli koncipované tým spôsobom,
že ich mal žalobca vykonávať automaticky (autonómne), a to bez potreby osobitnej požiadavky zadanej
zo strany žalovaného. Je tak tomu v prípade, ako na to poukazoval súd prvej inštancie, napr. účasti
na zasadnutiach mestských zastupiteľstiev miest, v ktorých sídlia objekty zverené do starostlivosti,
sledovanie nových aktivít konkurencie v realitnej oblasti (prenajímaní priestorov), či spracovanie

pravidelného týždenného monitoringu obchodnej atmosféry, resp. obchodných aktivít u nájomcov
žalovaného a pod. Z koncipovania uvedených činností vyplýva, že tieto si nevyžadujú osobitný pokyn
žalovaného na ich vykonanie. Je zrejmé, že pokiaľ priamo z prílohy č. 3 k zmluve vyplýva, že žalobca
má spracovať každý týždeň monitoring obchodnej atmosféry, tak osobitná požiadavka žalovaného na
vykonanie danej činnosti zaslaná na e-mailovú schránku žalobcu nebola potrebná. Obrana žalobcu
v danom smere preto nie je dôvodná. Takéto rozdelenie vyplýva priamo z obsahového koncipovania

zadaných úloh.

60. Uvedené závery pritom podporuje aj znenie čl. VI bod 2 Zmluvy, z ktorého vyplýva, že odberateľ
(žalovaný) sa zaväzuje svoje požiadavky poskytovať e-mailom na zadanú adresu "podľa potreby“. Z
uvedenej formulácie je zrejmé, že na nie každú činnosť žalobcu sa vyžadovala osobitná požiadavka

žalovaného. Žalovaný tak postupoval len v prípade potreby zadania osobitnej požiadavky, ktorá
nevyplývala zo znenia samotnej zmluvy a z rozsahu koncipovaných povinností v prílohe č. 3 Zmluvy.
Okresný súd preto správne uzavrel, že čl. VI. bod 2 rieši iba predkladanie takých činností, ktoré mali
byť vykonávané na základe výslovnej požiadavky žalovaného. Úlohy takéhoto charakteru bol povinný
žalovaný zasielať žalobcovi na e-mailovú adresu, ktorá bola uvedená v zmluve. Pokiaľ žalovaný zasielal

žalobcovi požiadavku na inú e-mailovú adresu, táto nebola účinne zadaná a prípadné jej nesplnenie
nebolo možné považovať za porušenie zmluvy. Uvedené závery súdu prvej inštancie však súčasne
nesvedčia o tom, že za porušenie zmluvy nemožno považovať nevykonanie činností žalobcu, ktoré
mu vyplývali priamo z prílohy č. 3 Zmluvy, na ktoré sa nevyžadovala osobitná požiadavka žalovaného.
Námietky žalobcu v danom smere preto neboli odôvodnené.

61. Pokiaľ žalobkyňa namietala rozsah činností, ktoré mala vykonávať, resp. spôsob zadávania
uvedených činností zo strany žalovaného, jej námietky nemali oporu v predloženej zmluve v znení jej
Dodatku č. 1, v ktorom bol rozsah daných činností jasne zadefinovaný a z jeho obsahu bolo zrejmé,
že niektoré z daných činností mal žalobca vykonávať automaticky (autonómne), t.j. bez osobitnej

požiadavky žalovaného, a na niektoré z týchto činností sa vyžadoval osobitný pokyn žalovaného zaslaný
na e-mailovú schránku uvedenú v zmluve. V konaní bolo pritom nesporne preukázané, že žalobca
nevykonal okruh činností, ktoré mal vykonávať bez pokynu žalovaného – napr. povinnosť definovanú
v bode 13 prílohy č. 3 k zmluve.

62. Ani námietka žalobkyne, že nesplnenie tejto úlohy nenamietal v konaní samotný žalovaný, nie je
správna, keďže žalovaný v priebehu konania (a to už vo svojom podaní zo dňa 13.05.2019) poukazoval
na to, že žalobca mal podľa prílohy č. 3, okrem iného, povinnosť vykonávať niektoré z týchto úloh
(ktoré žalovaný v podaní bližšie definoval) automaticky, pričom na tejto obrane zotrval v priebehu celého
konania. Je pritom nepochybné, že zadanie úlohy uvedenej pod bodom 13 v prílohe č. 3 k zmluve

o poskytovaní služieb (spracovanie pravidelného týždenného monitoringu obchodnej atmosféry, resp.
obchodných aktivít u nájomcov žalovaného) vyplýva podľa daného ustanovenia z internej organizačnej
normy (ION) 080 12 PZPB - metodiky riadenia obchodných činností, a teda v súlade s čl. IV bod 4
sa jedná o závažné porušenie zmluvy, ktorým je, o.i., nedodržiavanie interných obchodných noriem, či
nepodávanie alebo neúplné podávanie informácií o stave objednávaných prác zo strany odberateľa.

63. K námietke žalobcu v tom smere, že žalovaný nenamietal nesplnenie uvedenej úlohy v protokole o
prevzatých záznamoch a nekvalitne vykonanej práce za mesiac apríl 2018 zo dňa 30.04.2018 odvolací
súd uvádza, že uvedenú odvolaciu argumentáciu formuloval žalobca až v odvolacom konaní, pričom

mu nič nebránilo v postupe, aby uvedenú námietku použil v konaní pred súdom prvej inštancie, preto
sa daná námietka považuje v zmysle § 366 C.S.P. ako prostriedok procesného útoku, ktorý nie je
možné v odvolaní použiť (tzv. novota v odvolacom konaní). Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd nad
rámec jeho povinnosti, z dôvodu právnej istoty strán sporu, uvádza, že tá skutočnosť, že v protokole oprevzatých záznamoch o nekvalitne vykonanej práci za mesiac apríl 2018, ktorý mal vyhotoviť žalovaný
dňa 30.04.2018 (ktorého doručenie žalobkyňa namietala) nie je uvedené nesplnenie tejto úlohy nie je
prekážkou k tomu, aby žalovaný v priebehu konania použil v rámci svojej procesnej obrany aj iné

skutkové tvrdenia, ktoré konzumujú, či oslabujú nárok žalobcu.

64. Ani námietka žalobcu v tom smere, že zníženie dohodnutej odmeny žalobkyne o 2/3 listom zo dňa
25.05.2018 nebolo vykonané oprávnenou osobou, keďže na takýto úkon bol výlučne oprávnený len
konateľ spoločnosti žalovaného, a nie ním poverený podnikový právnik odvolací súd uvádza, že ani

predmetná námietka nie je správna. Odvolací súd dáva odvolateľovi za pravdu, že hoci z ustanovenia čl.
IV. bod 4 Zmluvy o poskytovaní služieb vyplýva, že práve konateľ spoločnosti žalovaného je oprávnený
znížiť dohodnutú odmenu za výkon činnosti žalobcu pri porušení zmluvy, avšak dodáva, že z uvedeného
ustanovenia zmluvy súčasne nevyplýva, že takéto rozhodnutie musí konateľ spoločnosti žalovaného
urobiť písomne. Z uvedeného ustanovenia výlučne vyplýva, že takéto rozhodnutie (prijatie rozhodnutia,
t.j. prejav vôle) prináleží konateľovi spoločnosti. Je pritom potrebné rozlišovať medzi prijatím rozhodnutia

a medzi manifestovaním tohto úkonu navonok. Tá skutočnosť, že stanovisko k faktúre č. 20180006 zo
dňa 30.04.2018 (v ktorom súčasne oznámil uplatnenie práva na zníženie odmeny o 2/3) oznamoval
písomne žalobcovi podnikový právnik na základe udelenej plnej moci, súčasne neznamená, že dané
rozhodnutie neprijal konateľ spoločnosti žalovaného. Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi prijatím
rozhodnutia (prejavom vôle konateľa spoločnosti) a medzi manifestovaním tohto úkonu navonok vo

forme písomného vyjadrenia druhej zmluvnej strane. Žalovaný v konaní prehlásením konateľa (č.l.
152) zo dňa 03.09.2019 preukázal, že takéto rozhodnutie prijal samotný konateľ žalovaného, ktorý
poveril k písomnému oznámeniu zrážky z odmeny vo výške 2/3-iny podnikového právnika JUDr. Filipa
Zajaca. Preto úvahy žalobcu v tom smere, že by mal konateľ spoločnosti osobitne splnomocniť na takýto
úkon podnikového právnika nie je relevantná, keďže konateľ žalovaného takéto rozhodnutie prijal a na

jeho manifestovanie navonok voči žalobcovi poveril zamestnanca žalovaného v písomne spracovanom
stanovisku doručenom žalobcovi.

65. Ani ďalšia argumentácia žalobcu v tom smere, že zmluva o poskytovaní služieb nebola závislá
od plnenia "načas“ stanovených úloh nie je správna, keďže zo samotného textu zmluvy (napr. čl.

IV bod 1, čl. IV bod 4) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na riadnom a "včasnom" plnení
predmetu zmluvy. Uvedené súčasne vyplýva aj z čl. V. bod 1, ktorý bol doplnený Dodatkom č. 1, podľa
ktorého: "Poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať služby uvedené v čl. II riadne, včas a úplne v súlade
s požiadavkami odberateľa.“ Pokiaľ sa v Zmluve v čl. II bode 3 uvádza rozsah hodín potrebných na
zabezpečenie činnosti (180 hodín/mesačne), z uvedeného súčasne nevyplýva, že zadané činnosti nemá

žalobca vykonávať v lehote, t.j. "včas“. Navyše, nie je ani správne tvrdenie žalobkyne, že počas celého
trvania zmluvného vzťahu žalovaný žiadnym spôsobom neupozornil žalobkyňu na to, že by si svoje
povinnosti nemala plniť v súlade s uzavretou zmluvou, resp., že by niektoré úlohy neplnila včas, keď z
výsluchu žalobkyne v konaní pred súdom vyplýva, že táto potvrdila, že "V období medzi 26.03.2018 do
23.04.2018 na poradách pán riaditeľ mi vytýkal, že som úlohy nesplnila.“ Uvedené tvrdenia produkované

v odvolaní sú preto v rozpore s tým čo tvrdila žalobkyňa pri svojom výsluchu v konaní pred súdom.
V danom prípade však bolo závažné porušenie činnosti žalobcu založené na nepodávaní informácií
v stanovenej týždennej lehote.

66. Odvolací súd preto konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalovaný

nepristúpil k vyplateniu odmeny v rozsahu 2/3-ín odmeny, postupoval tak v súlade s ust. čl. IV. bod 4
Zmluvy o poskytovaní služieb, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca porušil závažným spôsobom
zmluvu tým, že neplnil niektoré úlohy (napr. činnosť podľa bodu 13 prílohy č. 3 Zmluvy), ktoré mal
žalobca plniť bez osobitnej požiadavky žalovaného. Jedná sa pritom o úlohu vyplývajúcu z interných
organizačných noriem, s ktorými sa žalobca mal oboznámiť a postupovať v súlade s nimi. Ich porušenie

sa pritom v zmysle zmluvy považuje za závažné porušenie zmluvy, za ktoré môže konateľ žalovaného
pristúpiť k zníženiu odmeny až o 2/3-iny, tak ako v prejednávanom prípade.

67. Ani obrana žalobcu v tom smere, že súd prvej inštancie nesprávne zaúčtoval voči zostávajúcej
odmene v rozsahu 500,- Eur zmluvnú pokutu uplatnenú žalovaným v súlade s ust. čl. VII. bod 8 Zmluvy,

nie je dôvodná. Je síce pravdou, že v konaní žalobkyňa uviedla, že najskôr ukončila zmluvný vzťah
so žalovaným výpoveďou a neskôr sa domáhala ukončenia zmluvného vzťahu „dohodou“, tým že
zaslala konateľovi žalovaného (na jeho osobný e-mail) požiadavku v danom smere. Taktiež je pravdou,
že žalovaný nerozporoval, že žalobkyňa (zrejme s jeho súhlasom) odovzdala všetky potrebné vecik výkonu svojej činnosti zamestnankyni žalovaného dňa 10.05.2018, a tým od daného dňa nemohla
vykonávať činnosť v prospech žalovaného. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná.
Sporná bola tá skutočnosť, či došlo k ukončeniu vzájomného zmluvného vzťahu medzi zmluvnými

stranami výpoveďou, a to uplynutím výpovednej doby dňa 16.05.2018, resp. či daný zmluvný vzťah bol
ukončený dohodou medzi zmluvnými stranami na podklade e-mailom zaslanej požiadavky zo strany
žalobkyne k dátumu 07.05.2018. V danom smere správne konštatoval súd prvej inštancie, že v konaní
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania tejto tvrdenej okolnosti, teda že zmluvný vzťah
medzi zmluvnými stranami bol ukončený dohodou zmluvných strán, a preto konštatoval, že zmluvný

vzťah medzi zmluvnými stranami skončil až uplynutím výpovednej doby dňa 16.05.2018.

68. Odvolací súd v danom smere uvádza, že podľa čl. 8 základných princípov Civilného sporového
poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť tieto svoje tvrdenia dôkazmi. Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu. Porušenie uvedenej povinnosti sa

považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme
buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP) alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Strana sporu nesie
procesnú zodpovednosť za svoju pasivitu v súdnom konaní. Každá zo strán je povinná tvrdiť a v
prípade spornosti jej skutkových tvrdení uvedené skutkové tvrdenia dokázať relevantnými dôkaznými

prostriedkami. V danom prípade síce žalobkyňa tvrdila, že zaslala žalovanému na mailovú schránku
(jednalo sa pritom o mailovú schránku konateľa žalovaného) návrh na ukončenie zmluvného vzťahu
dohodou zmluvných strán, avšak v konaní nepreukázala, či žalovaný uvedený návrh akceptoval a či
došlo medzi zmluvnými stranami k uzavretiu takejto dohody o ukončení zmluvného vzťahu k dátumu
07.05.2018, ako to navrhovala v mailovom podaní zo dňa 07.05.2018. Uvedené skutkové tvrdenie

žalobkyne tak zostalo len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. Súd prvej inštancie preto správne
konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že zmluvný vzťah bol ukončený dohodou zmluvných strán.
Vzhľadom k tomu, že dohoda zmluvných strán je dvojstranným právnym úkonom, ako pri každom
dvojstrannom právnom úkone si vyžaduje nielen návrh (ofertu) jednej zmluvnej strany, avšak potrebný
je aj úkon druhej zmluvnej strany (akceptácia). V danom prípade žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný

skutočne akceptoval jej návrh a došlo tak k ukončeniu zmluvného vzťahu dohodou oboch zmluvných
strán. Tá skutočnosť, na ktorú žalobkyňa poukazovala, že žalovaný umožnil odovzdať žalobkyni
poskytnuté potrebné veci prostredníctvom zamestnankyne C. D., o čom svedčí odovzdávací a preberací
protokol zo dňa 10.05.2018 súčasne neznamená, že žalovaný súčasne súhlasil s ukončením zmluvného
vzťahu k dátumu 07.05.2018 na základe predloženého návrhu žalobkyne. Takýto prejav vôle musí byť

nepochybný a zrozumiteľný.

69. Ani poukaz žalobkyne na § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, podľa ktorých zaväzuje podnikateľa
konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, pokiaľ tretia osoba nemohla vedieť, že konajúca osoba na to nie
je oprávnená, nie je právne relevantná ohľadne ukončenia zmluvného vzťahu, keďže zamestnankyňa

žalovaného len prevzala od žalobkyne veci, ktoré jej boli zverené od žalovaného na výkon činnosti
v zmysle zmluvy (počítač, kľúče od budovy a kancelárie a podobne). Pokiaľ pracovníčka žalovaného
prevzala za žalovaného od žalobkyne zverené veci, uvedený úkon súčasne neznamená, že došlo
k akceptácii jej návrhu ohľadne ukončenia zmluvného vzťahu dohodou zmluvných strán k dátumu
07.05.2018.

70. Z uvedených dôvodov je správny záver okresného súdu, že zmluvný vzťah strán sporu bol
ukončený uplynutím výpovednej doby dňa 16.05.2018. Keďže v súdnom konaní bolo súčasne nesporne
preukázané, že žalobkyňa vykonávala činnosti pre žalovaného najviac k dátumu 10.05.2018, teda nie do
ukončenia výpovednej doby do 16.05.2018, v súlade s čl. VII bodom 8 zmluvy stratila nárok na vyplatenie

dohodnutej odmeny za predchádzajúci mesiac, čo sa v zmysle zmluvy považuje za zmluvnú pokutu/
sankciu za nesplnenie zmluvných podmienok v rozsahu 1.500,-Eur. Závery súdu prvej inštancie, keď
uvedený nárok žalobkyne nepriznal z dôvodu konzumácie uvedenej sumy so zmluvnou pokutou sú preto
správne a nie sú „absurdné“ tak, ako na to poukazuje žalobca vo svojom odvolaní.

71. Žalobca tak v súdnom konaní vykonaným dokazovaním nepreukázala svoj nárok na zaplatenie sumy
1500,- Eur v celom rozsahu tak, ako to konštatuje v odvolaní. Súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil a dospel k správnemu právnemu záveru ohľadne zníženia odmeny pri závažnom porušení
zmluvy ( o 2/3-iny odmeny), ako aj o skonzumovaní istiny 500,- Eur, ktorú žalovaný v priebehu konaniauznal zmluvnou pokutou do uvedenej výšky, preto súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

72. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

73. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).