Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/196/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205144
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8122205144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedu sena´tu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUD.

Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej PhD., v spore žalobcu: PREŠOV REAL, s. r. o., Slovenská 40,
080 01 Prešov, IČO: 31 722 814, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Brőstl & Čentík s. r. o.,
Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, proti žalovaným: v 1. rade T & J Tenis
club s. r. o., so sídlom Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO: 44 611 587, právne zastúpenému: JUDr. Patrik
HOLINGA s. r. o., Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 856 967, a v
2. rade TENISKA s. r. o., Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO: 52 805 280, o vypratanie nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovaného v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/54/2022-442

z 12. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/54/2022-442
z 12. septembra 2023.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.
rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa na ulici Nábrežná č. 5, katastrálne územie A.,

obec Prešov, okres Prešov, evidované na Okresnom úrade Prešov, katastrálny odbor, zapísané na LV č.
XXXX, a to pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo: 8464/12 o výmere 2135 m2, stavbu so súpisným
číslom 4420 umiestnenú na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 8464/2, o výmere 365 m2 a
zariadenie tenisových kurtov s príslušenstvom vrátane vnútro-areálových prístupových ciest, chodníkov,
osvetlenia a oplotenia umiestnených na pozemkoch parc. č. KNC 8464/12, KNC 8463/1, KNC 8463/3
a KNE 872/1 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a priznal žalobcovi voči žalovaným v 1.
a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovaným v 1. a 2. rade

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto
náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou sa domáhal,
aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa na ulici
Nábrežnáč.5,katastrálneúzemieA.,obecPrešov,okresPrešov,evidovanénaOkresnomúradePrešov,

katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo: 8464/12
o výmere 2135 m2, stavbu so súpisným číslom 4420 umiestnenú na pozemku parcely registra „C“
parcelné číslo 8464/2, o výmere 365 m2 a zariadenie tenisových kurtov s príslušenstvom vrátane vnútro-
areálových prístupových ciest, chodníkov, osvetlenia a oplotenia umiestnených na pozemkoch parc. č.KNC 8464/12, KNC 8463/1, KNC 8463/3 a KNE 872/1 (ďalej len „nehnuteľnosti“), ako aj nahradiť trovy
konania.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 1.1.2016 nadobudla účinnosť Komisionárska zmluva uzatvorená
medzi Mestom Prešov ako komitentom a žalobcom ako komisionárom, v zmysle ktorej žalobca ako
komisionár disponuje oprávnením na uzatváranie nájomných zmlúv, okrem iného predmetom ktorých
je prenájom nehnuteľností vo vlastníctve Mesta Prešov. Súčasťou komisionárskej zmluvy bolo udelenie
plnomocenstva žalobcovi na zastupovanie pred súdnymi orgánmi.

3.1 Žalobca uviedol, že mesto Prešov vyhlásilo dňa 2.10.2015 Obchodnú verejnú súťaž na dlhodobý
nájom Areálu tenisových kurtov nachádzajúcich sa na ulici Nábrežná 5 v Prešove, na základe výsledkov
ktorej Mestské zastupiteľstvo mesta Prešov uznesením č. 223/2015 zo dňa 16.12.2015 schválilo
dlhodobý nájom Areálu tenisových kurtov na Nábrežnej 5 v Prešove na dobu 15 rokov pre žalovaného
v 1. rade ako víťaza súťaže za cenu 14.800,- eur/rok. Na základe uvedeného mesto Prešov ako vlastník
nehnuteľností a vyhlasovateľ súťaže, žalobca ako prenajímateľ a žalovaný v 1. rade ako nájomca

uzatvorili Nájomnú zmluvu č. 201600007 zo dňa 11.1.2016 (ďalej „nájomná zmluva“), ktorej predmetom
bol nájom nehnuteľností na dobu určitú v trvaní 15 rokov a jej účelom bolo oprávnenie žalovaného v 1.
rade užívať predmet nájmu výhradne na realizáciu činností spojených s účelom užívania areálu.
3.2 Žalovaný v 1. rade mal zároveň podpisom nájomnej zmluvy akceptovať, že predmet nájmu nie
je možné dať do podnájmu tretej osobe, okrem jednotlivých nebytových priestorov v rámci budovy

existujúcej v areáli, ktoré je možné dať do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
3.3 Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade žiadosťou zo dňa 17.1.2020 požiadal žalobcu a mesto
Prešov o zmenu nájomcu z T&J Tenis club, s. r. o. (žalovaný v 1. rade) na nájomcu TENISKA, s. r.
o. (žalovaný v 2. rade). Mesto Prešov žiadosti nevyhovelo s tým, že žalovaný v 1. rade je víťazom
obchodnej verejnej súťaže, preto subjekt na strane nájomcu nie je možné meniť, pretože by došlo

k porušeniu a obchádzaniu Zákona o verejnom obstarávaní, zákona č. 131/1991 Zb. o majetku obcí
a Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov č. 9/2011, ktorým sa určujú zásady hospodárenia s
majetkom mesta Prešov (čl. XI bod 8).
3.4 Podľa žalobcu, žalovaný v 1. rade následne žiadosťou dňa 17.8.2020 žiadal o udelenie súhlasu
na podnájom pre žalovaného v 2. rade o celkovej výmere 350 m2 za účelom pohostinstva a welnessu,

pričom vlastníkovi – mestu Prešov bola žiadosť doručená 19.8.2020. Žalovaný v 1. rade uzatvoril so
žalovaným v 2. rade zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 8.12.2019, ktorej predmetom bol
prenájomčastinebytovýchpriestorovocelkovejvýmere250m2zaúčelomprevádzkovaniapohostinstva
a welnessu, pričom zmluva mala nadobudnúť účinnosť dňom podpisu, a to bez udelenia súhlasu zo
strany vlastníka nehnuteľností.

3.5 Žalobca tvrdil, že žalovaný v 1. rade na pracovnom stretnutí konanom dňa 4.3.2022 potvrdil, že
takúto zmluvu so žalovaným v 2. rade uzatvoril pred podaním žiadosti o udelenie súhlasu s podnájmom.
Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 18.3.2022 žalobcovi uviedol, že zmluvu o nájme nebytových
priestorov zo dňa 8.12.2019 so žalovaným v 2. rade ukončili. Mesto Prešov ako vlastník nehnuteľnosti
Oznámením zo dňa 25.4.2022 oboznámilo žalovaného v 1. rade o podstatných skutočnostiach, ktoré

vyšli najavo v priebehu kontroly dodržiavania podmienok nájomnej zmluvy a konštatovalo, že žalovaný
v 1. rade užíval predmet nájmu v rozpore s Nájomnou zmluvou č. 20160007, čím podstatne porušil
podmienky nájomnej zmluvy.
3.6 Žalobca konštatoval, že žalovaný v 1. rade doručil dňa 17.5.2022 žalobcovi Oznámenie
o neexistencii dôvodu na odstúpenie od Nájomnej zmluvy č. 201600007, ktorého prílohou bola Dohoda

o plnomocenstve zo dňa 9.1.2020. Žalobca spochybňuje vyhotovenie tejto dohody, pretože podľa
žalobcu mohla byť vyhotovená a podpísaná kedykoľvek, nakoľko absentuje overovacia doložka notára
a ak by aj bola vyhotovená skutočne dňa 9.1.2020, mohol ju žalovaný v 1. rade predložiť už skôr a nie až
keď žalobca s mestom Prešov odstúpili od zmluvy a mal za to, že na základe dohody o plnomocenstve
nie je možné vykonávať podnikateľskú činnosť za splnomocniteľa.

3.7 Žalobca ďalej uviedol, že z výpisu zo živnostenského registra žalovaného v 2. rade vyplýva, že dňom
vzniku oprávnenia je deň 6.12.2019 a zároveň k tomuto dňu je zriadená prevádzkareň Nábrežná 5, 080
01 Prešov, pričom podľa žalobcu žalovaný v 2. rade žiadal zriadiť prevádzkareň na adrese Nábrežná 5
už žiadosťou o vydanie osvedčenia zo dňa 20.11.2019.
3.8 Na základe uvedených zistení žalobca ako prenajímateľ a mesto Prešov ako vlastník nehnuteľnosti

a vyhlasovateľ súťaže jednostranne odstúpili od Nájomnej zmluvy č. 201600007 v celom rozsahu
v súlade s čl. VIII. bod 8.1 písm. d) Nájomnej zmluvy s účinnosťou odstúpenia ku dňu 10.5.2022.
Žalovaný v 1. rade ako nájomca po doručení odstúpenia od zmluvy odmietol nebytový priestor vypratať
bez zbytočného odkladu. Žalobca žalovaným poskytol dodatočnú lehotu na vypratanie do 18.5.2022,avšak žalovaný v 1. rade ich odmietol dobrovoľne odovzdať. Žalovaní preto užívajú nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu a dôsledkom užívania vzniká žalobcovi škoda v podobe bezdôvodného obohatenia
a zároveň ušlého zisku na nájomnom a platieb spojených s užívaním predmetu nájmu. Bez vypratania

nehnuteľností nemôže žalobca nehnuteľnosti prenajať a uzatvoriť novú nájomnú zmluvu s novým
víťazom obchodnej verejnej súťaže. Žalobca sa preto žalobou domáha vypratania predmetných
nehnuteľností žalovanými.

4.Žalovanýv1.radevovyjadreníkžalobeuviedol,žežalobanavypratanienehnuteľnostíjeneprípustná,

nedôvodná a uplatnený nárok žalobcom neuznáva v celom rozsahu a popiera všetky tvrdenia žalobcu.
Vo vzťahu k dôvodom odstúpenia od nájomnej zmluvy uviedol, že nemá vedomosť, na základe
čoho zamestnanci žalobcu mali zistiť, že žalovaný v 1. rade umožnil žalovanému v 2. rade užívať
prenajaté nebytové priestory, nakoľko zamestnanci žalobcu si počas vykonania kontroly nevyžiadali
žiadne doklady k týmto skutočnostiam. Skutočnosti, o ktoré žalobca opiera odstúpenie od zmluvy podľa
žalovaného v 1. rade nie sú dohodnutým dôvodom odstúpenia od predmetnej zmluvy.

4.1 Žalovaný v 1. rade ďalej vo vzťahu k právnemu režimu žalovaného v 2. rade a jeho existencii
v priestoroch žalovaného v 1. rade na ulici Nábrežná 5 poukázal na súhlas primátorky mesta k podnájmu
nebytového priestoru zo dňa 24.2.2020 a zmluvný vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.
rade vyplývajúci z dohody o plnomocenstve zo dňa 9.1.2020.

4.2 Žalovaný v 1. rade tvrdil, že uzatvoril so žalovaným v 2. rade Zmluvu o nájme nebytových priestorov
dňa 8.12.2019. Dňa 18.9.2020 žalovaný v 2. rade ukončil predmetnú zmluvu na základe Dohody
o ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov s platnosťou a účinnosťou ku dňu podpisu Zmluvy
o nájme nebytových priestorov, t.j. ku dňu 8.12.2019, z čoho podľa žalovaného v 1. rade vyplýva, že na
zmluvu sa hľadí akoby nikdy nedošlo k jej uzatvoreniu. Žalovaný v 1. rade má preto za to, že nebol daný

dôvod odstúpenia od zmluvy, keďže v čase odstúpenia od zmluvy neexistovala podnájomná zmluva.
Uviedol, že podnájomná zmluva musí mať písomnú formu a keďže taká podnájomná zmluva v čase
odstúpenia žalobcu od nájomnej zmluvy neexistovala, je podľa neho odstúpenie nulitným právnym
úkonom, ktorý nemá oporu ani v zmluve, ani v zákone.
4.3 Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na to, že žalobca v odstúpení od zmluvy zámerne pri vymedzení

dôvodu odstúpenia použil slovné spojenie „prenechal na užívanie“ namiesto spojenia „dal do podnájmu“.
Podľa žalovaného v 1. rade prenechať na užívanie znamená dať vec do držby inej osobe a výklad, ktorý
uvádza žalobca, je v rozpore s definíciou „dať do držby vec“ podľa právneho poriadku SR.
4.4 Žalovaný v 1. rade poukázal na konkrétne ustanovenia Nájomnej zmluvy č. 201600007, ktoré sú
podľa neho zmätočné. Z čl. VIII. bodu 8.1 písm. c) a d) Nájomnej zmluvy podľa žalovaného v 1. rade

vyplýva, že v prípade, že nájomca dá prenajaté nehnuteľnosti do podnájmu, je tento dôvod zmluvou
vymedzený ako dôvod vypovedania zmluvy a zároveň aj ako dôvod odstúpenia od zmluvy, čo sú rôzne
právne režimy a také vymedzenie je z hľadiska právnej praxe neprípustné.
4.5 Žalovaný v 1. rade v závere poukázal na vymedzenie a definíciu plnej moci, ktorú udelil žalovanému
v 2. rade a odkázal na odbornú literatúru a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/1/2014

a 1Sžr/150/2012.

5. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril. Výzva na vyjadrenie mu bola doručená 31.8.2022.

6. Súd prvej inštancie následne veľmi podrobne v odsekoch 2. až 18. citoval vyjadrenia žalobcu a

žalovaných (cca 20 strán napadnutého rozhodnutia !) bez toho, aby uviedol iba podstatné tvrdenia strán
sporu, ktoré neboli uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Žalobca vo vzťahu k obrane žalovaného v 1. rade v replike uviedol, že pokiaľ ide o dohodnuté dôvody
odstúpenia od zmluvy, v čl. VIII. bode 8.1 nájomnej zmluvy bolo okrem iného dohodnuté, že právo

odstúpiť od zmluvy má prenajímateľ aj vtedy, ak nájomca v rozpore so zmluvou dá vec do podnájmu,
alebo v prípade porušovania povinností nájomcu. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, vychádzajúce zo zhodnej právnej úpravy, v zmysle ktorých o porušenie povinnosti nájomcu
ide aj vtedy, ak prenechá predmet nájmu do užívania inej osoby, hoci aj bezodplatne. Taký záver podľa
žalobcu vyplýva aj z teleologického výkladu, pretože účelom vylúčenia možnosti podnájmu bez súhlasu

prenajímateľa je prirodzene zabránenie situáciám, kedy bude tretia osoba užívať predmet nájmu bez
vedomia a/alebo v rozpore s vôľou prenajímateľa, ktorý chce mať kontrolu nad tým, kto v konečnom
dôsledku bude predmet nájmu užívať.7.1 Vo vzťahu k názoru žalovaného v 1. rade o tom, že slovné spojenie „prenechať na užívanie“
znamená dať vec do držby inej osobe uviedol, že tento nie je správny a poukázal na § 123 Občianskeho
zákonníka, z ktorého je zrejmé, že právo predmet vlastníctva užívať je odlišnou zložkou vlastníckeho

práva ako právo vec držať. K užívaniu predmetu nájmu zo strany žalovaného v 2. rade došlo
zriadením prevádzkarne a prevádzkovaním podnikateľskej činnosti v predmetoch podnikania v celom
predmete nájmu tak, ako to vyplýva jednak zo živnostenského a obchodného registra, ale aj z dôkazov
predložených žalobcom (pokladničné doklady). Žalovaný v 2. rade má podľa žalobcu bez súhlasu
žalobcu zriadené sídlo v predmetných nehnuteľnostiach od roku 2020 a prevádzkareň od roku 2019.

7.2 Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný v 1. rade poukazuje na súhlas primátorky mesta
k podnájmu zo dňa 24.2.2020, tento súhlas sa týkal výlučne účelu zriadenia kancelárie o rozlohe 48 m2,
pričom žalovaní si boli vedomí toho, že tento súhlas neumožňuje užívanie nájmu v širšom rozsahu a na
iné účely a práve preto žalovaný v 1. rade žiadal o udelenie súhlasu s podnájmom o celkovej výmere 350
m2 za účelom pohostinstva a welnessu žiadosťou zo dňa 17.8.2020, ktorej nebolo mestom vyhovené.
Napriek tomu žalovaní uzavreli medzi sebou Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 8.12.2019,

ktorej predmetom bol prenájom časti nebytových priestorov o rozlohe 250 m2 a ktorá nadobudla platnosť
a účinnosť dňom podpisu bez udelenia súhlasu zo strany vlastníka.
7.3 Vo vzťahu k dohode o plnomocenstve z 9.1.2020 žalobca uviedol, že taká dohoda nezakladá
oprávnenie splnomocnenca konať v mene splnomocniteľa. Z predložených dôkazov je podľa žalobcu
zrejmé, že žalovaný v 2. rade kontinuálne a dlhodobo pred odstúpením od zmluvy užíval predmet nájmu

vykonávaním podnikateľskej činnosti vo vlastnom mene a nie v mene žalovaného v 1. rade preto táto
argumentácia nemôže obstáť. Je preto zrejmé, že žalovaný v 2. rade predmet nájmu v čase odstúpenia
a aj dlho po ňom užíval a dôvody odstúpenia sú dané.
7.4 Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného v 1. rade o tom, že je nájomná zmluva zmätočná, pretože z toho
istého dôvodu umožňuje od zmluvy odstúpiť aj zmluvu vypovedať, žalobca uviedol, že tá istá skutočnosť

môže zakladať vznik rôznych práv a nemožno dospieť k záveru, že by mohlo vzniknúť iba jedno právo
alebo žiadne tak, ako sa snaží interpretovať žalovaný v 1. rade.

8. Žalovaný v 2. rade k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vyjadrenia žalobcu o tom, že má žalovaný v 2. rade
v nehnuteľnostiach zriadené sídlo bez súhlasu žalobcu sa nezakladajú na pravde. Poukázal na to, že

registrový súd (Okresný súd Prešov) mal za to, že súhlas je daný, keďže ako sídlo žalovaného v 2. rade
zapísal adresu Nábrežná 5, 080 01 Prešov, ktoré je v zmysle planej legislatívy aj miestom podnikania.
Vo vzťahu k zriadeniu prevádzkarne poukázal na to, že jeho predmetom činnosti je pohostinská činnosť
a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, takže nemá
zriadenú žiadnu prevádzkareň, naopak žalovaný v 1. rade má jediný ako predmet činnosti zapísanú

pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál pre výdajne, a teda zriadenú prevádzkareň v priestoroch
predmetných nehnuteľností.
8.1 Žalovaný v 2. rade tvrdil, že pre žalovaného v 1. rade vykonáva okrem iného marketingovú
a administratívnu činnosť v odsúhlasených kancelárskych priestoroch v rozlohe 48 m2 a činnosti, ktoré
sú v súlade s dohodou o plnomocenstve. V iných priestoroch predmetných nehnuteľností nevykonáva

žiadnu činnosť a už vôbec nie pohostinskú, na ktorú nemá ani živnostenské oprávnenie.

8.2 Vo vzťahu k odstúpeniu od nájomnej zmluvy žalovaný v 2. rade uviedol, že exekučné konanie na
žalovaného v 1. rade je vedené od roku 2017 a odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo žalovanému v 1.
rade doručené dňa 10.5.2022, tzn. po 5 rokoch od začatia exekúcie. Za čas trvania exekúcie príslušný

exekútor od žalovaného v 1. rade nevymohol nič. Ak by mesto dalo súhlas s podnájmom nehnuteľností,
podnájomné, ktoré by sa malo platiť, by bolo uhrádzané priamo na účet súdneho exekútora, a preto
naopak práve konaním mesta a žalobcu došlo k poškodzovaniu veriteľov. Poukázal na to, že mesto
súhlas s podnájmom udeľuje v 99 % úplne formálne a všetkým nájomcom, a nevydáva ho len ak
by nájomca prevádzkoval výherné automaty. Žalovaný v 1. rade preto žiadosť o udelenie súhlasu

s podnájmom podal, nakoľko mal predbežne schválené a odporúčané mestom, aby tak urobil. Nežiadal
by o súhlas, ak by vedel, že mu pravdepodobne nebude udelený a bude následne zneužitý ako dôvod
na odstúpenie od zmluvy.
8.3 Poukázal na to, že ku dňu odstúpenia od zmluvy neexistovala medzi žalovanými zmluva o podnájme,
ktorá podľa zákona musí mať písomnú formu, preto podľa žalovaného v 2. rade nebol daný dôvod na

odstúpenie od zmluvy.
8.4 Podľa žalovaného v 2. rade ani nájomná zmluva, ani živnostenský zákon, resp. Obchodný zákonník
nezakazuje udeľovanie plnomocenstva, ba priam ho priamo predpokladajú a ustanovujú náležitosti
takého úkonu. Žalovaný v 2. rade podľa svojich tvrdení vykonáva podnikateľskú činnosť čiastočnevo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na vlastný účet, a čiastočne aj na základe dohody
o plnomocenstve, ale všetko výhradne len vo vlastnom sídle.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1 a 9 Obchodného zákonníka,
§ 720 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2 a 3, § 6 ods. 1, § 7 a § 9 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“), podľa § 344, § 349 ods.
1, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, a podľa § 570 ods. 1 a 2, § 571, § 572 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka.

10. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že žalovaný v 1.
rade ako nájomca podstatne porušil Nájomnú zmluvu č. 201600007 zo dňa 11.1.2016 tým, že uzatvoril
so žalovaným v 2. rade nájomnú (podnájomnú) zmluvu, a to bez súhlasu mesta Prešov ako vlastníka
prenajatej nehnuteľnosti, ale hlavne bez súhlasu prenajímateľa. V dôsledku tohto porušenia zo strany
žalovaného v 1. rade vyhlasovateľ verejnej obchodnej súťaže – vlastník nehnuteľností a žalobca ako

prenajímateľ platne jednostranne odstúpili od nájomnej zmluvy v súlade s článkom VIII. bod 8.1 písm.
d) nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nájomná zmluva bola platne a účinne zrušená
apretoodmomentujejzrušeniažalovanýv1.radenehnuteľnostiužívabez právnehodôvoduažalovaný
v 2. rade nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu od momentu, keď mu ich užívanie bez súhlasu
žalobcu umožnil žalovaný v 1. rade.

10.1 Súd prvej inštancie vo vzťahu k procesnej obrane žalovaných uviedol, že sa stotožnil
s argumentáciou žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o dohodnuté dôvody odstúpenia od
zmluvy v čl. VIII. bode 8.1 Nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že prenajímateľ je oprávnený od zmluvy
odstúpiť ak nájomca v rozpore so zmluvou dá nehnuteľnosti do podnájmu alebo v prípade porušenia
povinností nájomcom. Súd prvej inštancie sa priklonil k rozhodnutiam najvyšších súdnych autorít o tom,

že o porušenie povinnosti ide aj vtedy ak nájomca predmet nájmu prenechá do užívania inej osobe
hoci aj bezodplatne. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného v 1. rade o tom, že
„prenechať na užívanie“ znamená dať vec do držby, keďže taký záver podľa súdu prvej inštancie ako
to uviedol aj žalobca odporuje § 123 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu prvej inštancie k užívaniu
predmetu nájmu došlo zo strany žalovaného v 2. rade zriadením prevádzkarne a prevádzkovaním

podnikateľskej činnosti v predmetoch podnikania v celom predmete nájmu, čo podľa súdu prvej inštancie
bolo preukázané príjmovými pokladničnými dokladmi, obsahom facebookovej stránky žalovaného v 2.
rade a webstránkou B., a výpisom zo živnostenského registra.
10.2 Vo vzťahu k súhlasu primátorky mesta k podnájmu zo dňa 24.2.2020 mal súd prvej inštancie za to,
že tento sa týkal výlučne účelu zriadenia kancelárie o rozlohe 48 m2 a neumožňoval užívanie predmetu

nájmu v širšom rozsahu, a práve preto žalovaný v 1. rade žiadal o udelenie súhlasu na podnájom.
10.3 Vo vzťahu k dohode o plnomocenstve súd prvej inštancie uviedol, že taká dohoda môže založiť
len oprávnenie konať v mene splnomocniteľa, avšak z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný v 2.
rade dlhodobo pred odstúpením od zmluvy užíval predmetné nehnuteľnosti na podnikateľskú činnosť vo
vlastnom mene, na svoj účet a nie v mene a na účet žalovaného v 1. rade.

10.4 Súd prvej inštancie právne uzavrel, že v nájomnej zmluve síce bola dojednaná možnosť
prenechania predmetu nájmu do užívania tretej osobe, avšak výlučne len so súhlasom mesta a žalobcu.
Keďže žalovaný v 1. rade prenechal predmet nájmu do užívania žalovanému v 2. rade bez takého
súhlasu, čím v zmysle príslušných ustanovení nájomnej zmluvy porušil povinnosti vyplývajúce mu
z nájomnej zmluvy a založil tým dôvod na odstúpenie od predmetnej zmluvy zo strany žalobcu. Súd prvej

inštancie zdôraznil, že žalobca ako prenajímateľ a mesto ako vlastník mali právo nie však povinnosť
udeliť žalobcovi súhlas s podnájmom nehnuteľnosti a ich nesúhlas nemôže byť považovaný za neplatný
právny úkon ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade

aj žalovaný v 2. rade.

12. Žalovaný v 1. rade odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.
(t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

12.1 Žalovaný v 1. rade v odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach, že nemá vedomosť o tom, že by
zamestnanci žalobcu mali pri kontrole zistiť, že žalovaní v 1. rade umožnil žalovanému v 2. rade užívať
nebytové priestory. Znovu poukázal na to, že zamestnanci žalobcu si pri kontrole nevyžiadali žiadne
podklady k takým skutočnostiam. Ďalej zotrval na svojom tvrdení o tom, že skutočnosti, ktoré žalobcav odstúpení od zmluvy uviedol nie sú dohodnutým dôvodom odstúpenia. Zopakoval, že existuje súhlas
primátorky mesta k podnájmu nebytového priestoru zo dňa 24.2.2020 a dohoda o plnomocenstve
medzi žalovanými. Vo vzťahu k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy zopakoval svoje tvrdenia o tom,

že v čase odstúpenia žalobcu od nájomnej zmluvy taká podnájomná zmluva neexistovala vzhľadom
kdohodeoukončenízmluvyonájmenebytovýchpriestorov,ktorejplatnosťaúčinnosťžalovanídojednali
spätne ku dňu podpisu Zmluvy o nájme nebytových priestorov, t. j. ku dňu 8.12.2019. Zotrval tiež na
svojom tvrdení o zmätočnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade,
ktorá ten istý dôvod upravuje ako dôvod výpovede zmluvy a rovnako aj ako dôvod na odstúpenie od

zmluvy. Podľa žalovaného v 1. rade zo strany žalovaného v 2. rade nedochádza k neoprávnenému
užívaniu nehnuteľností, keďže žalovaný v 2. rade má registrovým súdom zriadené sídlo v predmetných
nehnuteľnostiach.
12.2 Zotrval na svojich tvrdeniach o tom, že žalovaný v 2. rade pre žalovaného v 1. rade vykonáva na
základe dohody o plnomocenstve marketingovú a administratívnu činnosť, avšak len v odsúhlasených
priestoroch kancelárie o rozlohe 48 m2, pričom podľa žalovaného v 1. rade žalobca v konaní

nepreukázal, že by žalovaný v 2. rade vykonával v prenajatých priestoroch iné činnosti. Podľa
žalovaného v 1. rade sa žalobca v celom konaní opiera o jediný dôkaz – pokladničný bloček, vo
vzťahu ku ktorému žalovaný v 1. rade už uviedol, že administratívna činnosť žalovaného v 2. rade
pre žalovaného v 1. rade zahŕňa aj tlač pokladničných dokladov. Skutočnosť, že pokladničný blok bol
nalepený na barovom stĺpe nepreukazuje, že nebol vytlačený v kancelárii tejto spoločnosti. Poukázal na

to, že žiadosť o udelenie súhlasu s podnájmom žalovaný v 1. rade mestu Prešov predložil na základe
odporúčania mesta Prešov a urobil tak, pretože bolo všeobecne známe, že mesto taký súhlas udeľuje
a že je taký súhlas v 100 % prípadoch úplnou formalitou. Neudelenie súhlasu označil žalovaný v 1.
rade za neplatný právny úkon, z ktorého podľa neho nemožno odvodzovať ďalší právny úkon, ktorým je
odstúpenie od zmluvy. Odôvodnenie žalobcu o tom, že súhlas s podnájmom nebol žalovaným udelený

kvôli prebiehajúcej exekúcii na žalovaného v 1. rade je podľa žalovaného v 1. rade len vymyslenou
zámienkou.
12.3. Žalovaný v 1. rade preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v 2. rade odvolanie odôvodnil v podstatnej časti rovnakými dôvodmi a skutkovými
tvrdeniami ako žalovaný v 1. rade.
13.1 Žalovaný v 2. rade v odvolaní zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii predovšetkým
týkajúcej sa toho, že sídlo v prenajatých nehnuteľnostiach má zriadené so súhlasom primátorky mesta
a toho, že v iných priestoroch prenajatých nehnuteľností nevykonával žiadne činnosti. Pre odstúpenie

od nájomnej zmluvy zo strany žalobcu podľa žalovaného v 2. rade nebol daný dôvod, keďže v čase
odstúpenia neexistovala písomná zmluva o podnájme. Žalobca podľa žalovaného v 2. rade neuniesol
v konaní dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal dôvod odstúpenia od zmluvy. Vo vzťahu k tomu,
že mal na základe plnomocenstva vykonávať činnosti pre žalovaného v 1. rade uviedol, že ako
obchodná spoločnosť vykonával svoju podnikateľskú činnosť čiastočne vo vlastnom mene, na vlastnú

zodpovednosť a na vlastný účet, a čiastočne aj na základe dohody o plnomocenstve so žalovanom v 1.
rade, a to všetko výhradne vo vlastnom sídle.
13.2 Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam oboch žalovaných uviedol, že dôkazy predložené
v prejednávanom spore, predovšetkým pokladničné doklady žalovaného a spôsob verejného
prezentovania podnikateľskej činnosti prevádzkovanej v predmete nájmu, preukazujú, že žalovaný v 2.
rade v predmete nájmu dlhodobo aj skutočne fakticky vykonával podnikateľskú činnosť vo všetkých jeho
predmetoch podnikania a to bez súhlasu žalobcu a vlastníka nehnuteľností.

14.1 Zotrval na tvrdení o tom, že súhlas primátorky mesta k podnájmu sa týkal výlučne zriadenia
kancelárie a preukázaný rozsah vykonávaných činností v predmete nájmu nemá v udelenom súhlase
primátorky oporu.
14.2 Vo vzťahu k existencii dôvodov odstúpenia od zmluvy žalobca zdôraznil, že dôvody na odstúpenie
od zmluvy boli v čase realizovania tohto úkonu dané, keďže z dokazovania vyplynulo, že žalovaný

v 1. rade minimálne v čase od 17.9.2021 do 24.10.2022 umožnil žalovanému v 2. rade prevádzkovať
v prenajatých priestoroch reštauráciu bez súhlasu žalobcu. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v 2. rade
nemal predmety činnosti iba formálne registrované na adrese predmetu nájmu, ale ich aj reálne
vykonával.14.3 Vo vzťahu k tomu, že mal na základe plnomocenstva pre žalovaného v 1. rade vykonávať určité
činnosti žalobca uviedol, že nie je možné, aby žalovaný v 2. rade na základe plnomocenstva vykonával
za žalovaného v 1. rade podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, keďže na základe plnomocenstva

nekonávovlastnommene,alevmenesplnomocniteľa,pritombločky,ktoréžalovanýv2.radevystavoval
(na nápoje a jedlá) vystavoval vo vlastnom mene a aj verejná prezentácia na sociálnej sieti facebook
potvrdzuje, že žalovaný v 2. rade ňou hovorí o „našej ponuke, našom welness“ a pod. Vo vzťahu
k udeľovaniu súhlasu mestom na podnájom prenajatých nehnuteľností žalobca poukázal na to, že je
potrebné odlišovať medzi podnájmom časti predmetu nájmu (ako tomu bolo v prípade kancelárie) a so

súhlasom, ktorým de facto žalovaného v 1. rade ako nájomcu mal v celom rozsahu nájmu nahradiť
žalovaný v 2. rade. Takým spôsobom by podľa žalobcu došlo k obchádzaniu právnych predpisov
a výsledkov verejnej obchodnej súťaže. Poukázal na vzájomnú spriaznenosť žalovaných a vyjadril
presvedčenie, že ide o ich plánovaný a koordinovaný postup v snahe pokračovať v prevádzkovaní
reštaurácie, welness a tenisových kurtov na danej adrese pod novým subjektom tak, aby výnosy z tejto
činnosti neboli ohrozené exekúciou vedenou proti žalovanému v 1. rade. Zdôraznil, že žalovaní uzavreli

Podnájomnú zmluvu 8.12.2019 a žiadosť o súhlas s podnájmom podali až 17.8.2020 preto je zrejmé, že
konali v rozpore so zmluvou keď nečakali na vydanie súhlasu, pretože v čase uzatvárania podnájomnej
zmluvy ani o žiadny súhlas nežiadali.
14.4 Žalobca preto žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

15. Žalovaný v 1. rade v odvolacej replike zopakoval svoje skutkové tvrdenia a v podstatnom zotrval na
svojej predchádzajúcej argumentácii.

16. Žalovaný v 2. rade odvolaciu repliku nepodal, výzva na vyjadrenie mu bola doručená 31.10.2024.

17. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na predchádzajúcej argumentácii a naďalej považoval odvolania
žalovaných za nedôvodné v celom rozsahu.

18. Podaním zo dňa 13.2.2025 žalovaný v 1. rade žiadal o preskúmanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu pre podanie žaloby. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalobca žalobu podal s odvolaním

sa na čl. III. bod 2 Komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2025, z ktorej odvodil svoje oprávnenie
na zastupovanie mesta Prešov pred súdnymi orgánmi. Žalovaný v 1. rade poukázal na článok II.
Komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2025, v zmysle ktorého sa žalobca ako komisionár zaviazal za
dohodnutú odplatu uzatvárať tam vymenované nájomné zmluvy a článok VI. Komisionárskej zmluvy
zo dňa 30.12.2025, ktorým mesto udelilo žalobcovi ako komisionárovi plnú moc na zastupovanie

v konaniach pred súdmi vo veciach nájomných vzťahov podľa tejto zmluvy. Podľa žalovaného v 1. rade,
nájomná zmluva, ktorej sa týka toto konanie nespadá pod žiaden z typov nájomných zmlúv uvedený
v článku II. Komisionárskej zmluvy, keďže sa nejedná o krátkodobý nájom a žiadny iný typ nájomnej
zmluvy vyplývajúci z článku II. Komisionárskej zmluvy nepripadá v úvahu.
18.1 Žalobca preto podľa žalovaného v 1. rade nie je aktívne legitimovaným v tomto spore, preto navrhol

podľa§62C.s.p.konaniezastaviť,vzhľadomnanesplnenieprocesnýchpodmienokaabsenciuaktívnej
legitimácie žalobcu.

19. Žalobca vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný v 1. rade
nesprávne zamieňa aktívnu vecnú legitimáciu v spore s podmienkou procesnej subjektivity.

19.1 Poukázal na to, že skutočnosti uvedené v námietke aktívnej vecnej legitimácie žalovaný v 1. rade
prvýkrát uviedol až v odvolacom konaní a je potrebné ich posudzovať v zmysle § 366 C. s. p. ako novoty
v odvolacom konaní. Podľa žalobcu nie je splnená ani jedna zákonom ustanovená podmienka pre
použitie nových prostriedkov procesnej obrany v podobe skutkových a hmotnoprávnych námietok, preto
by odvolací súd nemal na ne prihliadať.

19.2 Ak by aj boli tieto prostriedky procesnej obrany uplatnené včas, žalobca mal za to, že sú nedôvodné.
Zdôraznil, že nájomnú zmluvu ako zmluvné strany uzatvárali žalobca ako prenajímateľ, mesto Prešov
ako vyhlasovateľ súťaže a žalovaný v 1. rade ako nájomca, pričom strany sa výslovne a jednoznačne
dohodli, že nájomná zmluva spadá pod právny režim Komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2015.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania žalovaných, ktoré boli podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolania proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorých je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolania prejednal podľa § 379- § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade a odvolanie žalovaného v 2. rade
nie sú dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Odvolací súd z obsahu odvolaní zistil, že obaja žalovaní podanie odvolania odôvodili odvolacími
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. h) a f) C. s. p.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či vec
nesprávne právne posúdil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel

k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením
ječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenísúdvyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
prejednávaný spor.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t. j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s
§ 191 ods. 1, 2 C. s. p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C. s. p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

26. Odvolací súd uvádza, že zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva z ústavného
princípu nezávislosti súdu (čl. 46 ústavy) a znamená, že záver, ktorý si sudca urobí
o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného
presvedčeniaajehologickéhomyšlienkovéhopostupu.„Voľnosť“hodnoteniadôkazovvšakneznamená,

že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia a naopak,
konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom
konania. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne
(dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.

27. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania
vyplynuliajehozáveryniesúlogickyvzájomnerozpornésvykonanýmdokazovaním.Súdprvejinštancie
prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa

zásad uvedených v § 191 C. s. p.. Na takto zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy,
z ktorých vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

28. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi

autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia.29. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k podstatným tvrdeniam strán
sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

30. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

31. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie
sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom
štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný
včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán
sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne
sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú
povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je
prispieť k rýchlosti i hospodárnosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany
sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

32. Zásada koncentrácie konania sa prirodzene uplatňuje aj v opravných konaniach a vo
vzťahu k odvolaciemu konaniu zákonná koncentrácia konania nachádza svoje vyjadrenie (mimo iné) aj
v ustanovení § 365 ods. 3 C. s. p., ktorý lehotou na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie

odvolania, ale aj vymedzenie dôvodov odvolania, ktorými odvolateľ vymedzuje program odvolacieho
konania a určuje rozsah v akom napádané rozhodnutie považuje za nesprávne. Po uplynutí lehoty na
podanie odvolania už takto vymedzený rozsah toho, čo má byť v odvolacom konaní preskúmavané
meniť ani dopĺňať nemožno.

33. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok bol žalovanému v 1. rade doručený dňa
5.8.2024. Posledný deň na podanie odvolania bol deň 20.8.2024. Žalovaný v 1. rade v rámci
odvolacieho konania podaním doručeným dňa 13.2.2025 odvolanie doplnil o námietku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

34. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného)
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne
k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (Rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

34.1 V zmysle týchto východísk otázka aktívnej legitimácie v konaní nepredstavuje procesnú podmienku
konania, ale je hmotnoprávnou podmienkou úspechu v spore. Ak žalobu podá subjekt, ktorý nie je
nositeľom uplatňovaného práva, resp. ktorému z hmotného práva ním uplatňované právo neprislúcha,
súd o podanej žalobe rozhodne meritórne tak, že žalobu zamietne. Pri absencii aktívnej legitimácie
žalobcu je preto výsledkom konania rozsudok o zamietnutí žaloby. Tento následok je podstatne odlišný

od procesného zastavenia konania uznesením, ktorým súd rozhodne v prípade absencie procesnej
subjektivity niektorej strany konania, ktorá je procesnou podmienkou konania. Uvedené situácie je
potrebné dôsledne odlíšiť, pretože kým pri otázke procesnej subjektivity súd skúma, či strana má
spôsobilosť na práva a povinnosti (§ 61 C. s. p.), pri otázke aktívnej vecnej legitimácie súd skúma, či je
strana nositeľom uplatňovaného nároku. Kým procesná subjektivita je procesnou podmienkou konania

(pretože súd nemôže konať s niekým, kto nie je subjektom práv a povinností), aktívna vecná legitimácia
je podmienkou úspechu v konaní (pretože súd nemôže priznať právo tomu, kto nie je jeho nositeľom).35.Zobsahunapadnutéhorozsudkujezrejmé,žesúdprvejinštanciekotázkeaktívnejvecnejlegitimácie
sa výslovne nevyjadril, žalobe však vyhovel a preto žalobcu považoval za aktívne legitimovaného.
35.1 Žalovaný v 1. rade v rámci odvolacieho konania vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že napriek oneskorene podanej námietke aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu uplatnenej zo strany žalovaného v 1. rade, odvolací súd je povinný skúmať aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu ako podmienku úspechu v spore.
35.2 Odvolací súd konštatuje, že žalobca je aktívne legitimovanou stranou sporu a to s poukazom na
Nájomnú zmluvu zo dňa 11.1.2016, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany, t. j. žalobca

ako prenajímateľ, žalovaný v 1. rade ako nájomca a mesto Prešov ako vyhlasovateľ verejnej obchodnej
súťaže, sa pri jej uzatváraní riadili Komisionárskou zmluvou medzi mestom Prešov a žalobcom zo
dňa 30.12.2015 a pri uzatváraní nájomnej zmluvy sa na komisionársku zmluvu odvolávali. V zmysle
komisionárskej zmluvy sa žalobca ako komisionár zaviazal okrem iného aj zabezpečiť vypratanie
nebytových priestorov, vnútro areálových pozemkov, bytov a garáží v súdnych a exekučných konaniach
k čomu mu komitent (mesto) udelil plnú moc (čl. II. bod 2 odrážka 24). V čl. VI. Komisionárskej zmluvy

bol žalobca splnomocnený na zastupovanie mesta Prešov v konaní pred súdmi vo veciach agendy
nájomných vzťahov v zmysle tejto zmluvy. Žalobca bol preto aktívne legitimovaný pre podanie žaloby.

36. Vo vzťahu k správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva,

že podstata procesnej obrany žalovaných sa týkala tvrdenia o tom, že zo strany žalovaných nedošlo
k porušeniu nájomnej zmluvy a žalobca preto nebol oprávnený od zmluvy odstúpiť.
K porušeniu nájomnej zmluvy malo dôjsť podľa žalobcu tým, že žalovaný v 1. rade prenechal prenajaté
priestory do užívania inej osobe – žalovanému v 2. rade.

37. Odvolací súd konštatuje, že obrana, ktorou žalovaní tvrdia, že žalovaný v 2. rade užíva iba kanceláriu
a v prenajatých priestoroch nepodniká, nemôže podľa odvolacieho súdu obstáť v kontexte vykonaného
dokazovania.
37.1 Predovšetkým odvolací súd poukazuje na výpis živnostenského registra, z obsahu ktorého vyplýva,

že žalovaný v 2. rade má v prenajatých nehnuteľnostiach od 6.12.2019 zriadenú prevádzkareň celkom
k štyrom predmetom podnikania. Žiaden z celkom štyroch predmetov podnikania viažucich sa na
zriadenú prevádzkareň sa nedá realizovať v priestoroch kancelárie, ktorej podnájom bol odsúhlasený.
37.2 Obrana žalovaného v 2. rade, ktorou tvrdí, že v priestoroch nevykonáva pohostinskú činnosť,
pretožejehopredmetompodnikaniaje„Pohostinskáčinnosťavýrobahotovýchjedálurčenýchnapriamu

spotrebu mimo prevádzkových priestorov“, je podľa odvolacieho súdu absurdná. Pre ustálenie toho,
či došlo k porušeniu nájomnej zmluvy nebolo rozhodujúce, či k spotrebe vyrobených jedál dochádza
v prenajatých priestoroch ale to, či k zriadeniu prevádzkarne v prenajatých priestoroch žalovaným v 2.
rade udelil prenajímateľ súhlas.
37.3 Pokiaľ žalovaní tvrdia, že predmety podnikania má žalovaný v 2. rade iba zapísané, avšak

ich nevykonáva, taká obrana nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, predovšetkým predloženým
pokladničným blokom, ktoré potvrdili, že žalovaný v 2. rade predaj jedál a nápojov vykonáva.
37.4 Pokiaľ žalovaní tvrdia, že žalovaný v 2. rade tieto pokladničné bloky vyhotovuje za žalovaného v 1.
rade na základe plnomocenstva, odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že dohoda
o plnomocenstve môže založiť len oprávnenie konať za splnomocniteľa. Z pokladničných dokladov je

pritom zrejmé, že ich žalovaný v 2. rade vydával vo vlastnom mene a na vlastný účet.

38. Vo vzťahu k obrane žalovaných o tom, že bol pre užívanie predmetných nehnuteľností daný súhlas
primátorky, má odvolací súd z obsahu samotného súhlasu za to, že tento súhlas pokrýval iba podnájom

kancelárie, nie však celý predmet nájmu tak, aby tam žalovaný v 2. rade mohol
prevádzkovať reštauráciu. Naopak odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaní vedeli, že súhlas
spodnájmomkancelárienenahrádzasúhlasspodnájmominýchpriestorovaprávepretopožiadalinajprv
o zmenu nájomcu v nebytových priestoroch (žiadosťou zo dňa 17.1.2020) a neskôr o udelenie súhlasu
s podnájmom. Odvolací súd dodáva, že aj keby bol tento postup žalovaným odporúčaný samotným

žalobcom alebo mestom, nemožno z takého odporúčania vyvodzovať, že súhlas mal byť automaticky
udelený. Práve naopak, žalovaným muselo byť vzhľadom na okolnosti zrejmé, že ak mesto pre nájom
uvedených priestorov vyhlásilo verejnú obchodnú súťaž, tak podnájom týchto nehnuteľností nie je „iba
formalitou“ ako sa to snažia prezentovať žalovaní, ale podlieha schváleniu a posudzovaniu vhodnostipodnájmu. Iba inštrukcia mesta alebo žalobcu k zvolenému postupu preto nemohla založiť dôvodný
predpoklad, že žiadosť o súhlas s podnájmom nebude posudzovaná a vyhodnocovaná a bude jej
automaticky vyhovené.

39. Vo vzťahu k tomu, že medzi žalovanými mala existovať dohoda o plnomocenstve, na podklade
ktorej mal žalovaný v 2. rade vykonávať niektoré činnosti za žalovaného v 1. rade odvolací súd dodáva,
že nie je možné na základe plnomocenstva za iného podnikať. Dohoda o plnomocenstve je viazaná

k právnym úkonom, ktoré splnomocnenec robí za splnomocniteľa. Podnikanie
je však charakterizované ako sústavná činnosť, ktorú podnikateľ vykonáva samostatne vo vlastnom
mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Táto sústavná činnosť sa neobmedzuje
na uskutočňovanie len právnych úkonov, ale pozostáva z rôznych vzájomne prepojených činností, ktoré
podnikateľ vykonáva aby dosiahol zisk. Aj podnikateľ sa môže dať zastúpiť, avšak pri právnom úkone
a nie vo výkone podnikania.

40. S prihliadnutím na dôkazy vykonané súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že žalovaný v 2.
rade v predmete nájmu, na adrese Nábrežná 5, Prešov, ponúka a predáva jedlo a nápoje, a teda že tam
vykonáva predmet svojho podnikania vo svojom mene a na svoj účet a nie v mene žalovaného v 1. rade

ako sa to snaží interpretovať. Je preto zrejmé, že predmet nájmu užíva bez súhlasu prenajímateľa, čím
došlo k porušeniu nájomnej zmluvy zo strany žalovaných. Odstúpenie od zmluvy bolo preto dôvodné
a platné, a preto je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní nehnuteľnosti užívajú bez
právneho dôvodu.

41. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol správne,
ak žalobe o vypratanie nehnuteľností vyhovel v celom rozsahu.

42. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu ako vecne správny, pretože obe odvolania žalovaných neboli dôvodné. Taktiež ako vecne
správny potvrdil aj závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.

43. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v 1. a 2.
rade. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

44.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C. s. p.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).