Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/144/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123333786
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123333786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: S.N.A.P. TECH, s.r.o., so sídlom
Matuškova 265/49, 976 31 Vlkanová, IČO: 50 877 275, právne zastúpený Advokátska kancelária
MESSINGER & Partners, s.r.o., so sídlom Kollárova 833/43, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 000,
proti žalovanému: Luxhaus s.r.o., so sídlom Podtatranská 137/6, 058 01 Poprad, IČO: 53 799 941,
právne zastúpený JUDr. Michal Barnovský, advokát, Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 53 287 461, o zaplatenie sumy 10.255,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/83/2023-83 zo dňa 15. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/83/2023-83 zo dňa 15. februára 2024.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny
5.214,85 eur, v časti týkajúcej sa zaplatenia 10,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 364,80 eur od
7.2.2023 do zaplatenia, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 11 % ročného úroku z omeškania zo sumy
1.876,88 eur od 2.3.2023 do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93% s tým, že uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 10.255,68 eur
s príslušenstvom. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal dodanie
a montáž výrobkov oceľovej konštrukcie chodby a schodov, rebríky 2 ks, a to na stavbe Strediska
sociálnych služieb v Banskej Bystrici. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k požiadavkám na práce nad
rámec spočívajúcej vo výrobe a montáži oceľových zábradlí a množstvo dodanej konštrukcie presiahlo

množstvo, na ktoré bola podľa požiadavky žalovaného vytvorená Cenová ponuka č. 089-2022-A zo
dňa 26.08.2022, došlo aj k navýšeniu ceny. Práce boli žalobcom riadne vykonané, materiál dodaný, za
čo žalobca vystavil faktúry s riadnymi náležitosťami daňového dokladu. Žalovaný odovzdané dielo do
dnešného dňa nereklamoval a ako dodávateľ stavby v objekte Strediska sociálnych služieb v Banskej
Bystrici pre objednávateľa mesto Banská Bystrica predmetné dielo mestu Banská Bystrica aj riadne
odovzdal. Dňa 30.03.2023, ako aj dňa 14.04.2023, bola žalovanému zaslaná Upomienka pred podaním
žaloby na súd na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 10.255,68 eur. Žalovaný k dnešnému dňu neuhradil

žalobcovi faktúry v celkovej výške 10.255,68 eur. Žalovaný k dnešnému dňu napriek urgenciám dlhuje
žalobcovi za vykonané práce a dodaný materiál sumu vo výške 10.255,68 eur, z titulu neuhradených
faktúr: (Číslo faktúry: Vystavená: Dátum splatnosti: Suma: Uhradené: Rozdiel): 202200086, 14.12.2022,
28.12.2022, 30.514,00, 22.500,00, 8.014,00; 202300002, 23.01.2023, 06.02.2023, 4.766,50, 4.401,70,364,80; 202300006, 15.02.2023, 01.03.2023, 1.876,88, 0, 1.876,88. Spolu: 10.255,68 eur. Na základe
vyššie uvedeného je žalovaný dlžný žalobcovi sumu v celkovej výške 10.255,68 eur s príslušenstvom.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, v rámci ktorého uviedol, že
žalobca tvrdil, že žalovaný si u žalobcu objednal dodanie a montáž výrobkov oceľovej konštrukcie
chodby a schodov, rebríky 2 ks, a to na stavbe Strediska sociálnych služieb v Banskej Bystrici. Nakoľko
zo strany žalovaného údajne došlo k požiadavkám na práce nad rámec spočívajúcej vo výrobe a
montáži oceľových zábradlí a množstvo dodanej konštrukcie údajne presiahlo množstvo, na ktoré bola

podľa požiadavky žalovaného vytvorená Cenová ponuka č. 089-2022-A zo dňa 26.08.2022, došlo
podľa názoru žalobcu aj k navýšeniu ceny. Žalobca tvrdil, že práce boli žalobcom riadne vykonané,
materiál dodaný, za čo žalobca vystavil faktúry s riadnymi náležitosťami daňového dokladu. Žalobca
ďalej tvrdil, že žalovaný odovzdané dielo do dnešného dňa nereklamoval a ako dodávateľ stavby
v objekte Strediska sociálnych služieb v Banskej Bystrici pre objednávateľa mesto Banská Bystrica
predmetné dielo mestu Banská Bystrica aj riadne odovzdal. Dňa 30.03.2023, ako aj dňa 14.04.2023,

bola žalovanému zaslaná upomienka pred podaním žaloby na súd na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 10.255,68 eur. Žalobca mal za to, že mu žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil faktúry
v celkovej výške 10.255,68 eur, a to z titulu neuhradených faktúr: (Číslo faktúry: Vystavená: Dátum
splatnosti: Suma: Uhradené: Rozdiel): 202200086, 14.12.2022, 28.12.2022, 30.514,00, 22.500,00,
8.014,00; 202300002, 23.01.2023, 06.02.2023, 4.766,50, 4.401,70, 364,80; 202300006, 15.02.2023,

01.03.2023, 1.876,88, 0, 1.876,88. Spolu: 10.255,68 eur.
Následne žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného voči vydanému platobnému rozkazu
uviedol, že vo svojom odpore žalovaný nepopiera uzatvorenie Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2022, na
základe ktorej došlo k realizácii diela, avšak popiera vykonané práce naviac, spočívajúce vo výrobe
a montáži oceľových zábradlí a množstve dodaného materiálu, ktoré presiahlo množstvo, na ktoré

bola podľa požiadavky žalovaného vytvorená Cenová ponuka č. 089-2022-A zo dňa 26.08.2022. Podľa
vyjadrení žalovaného na tieto práce súhlas nikdy nedal, tieto práce nikdy neobjednal a ani nežiadal
žalobcu o ich vykonanie a nie je mu jasné v akom rozsahu boli tieto práce vykonané. Vzhľadom
na uvedené nemá žalobca podľa tvrdení žalovaného nárok na úhradu akýchkoľvek prác naviac. S
týmto tvrdením žalovaného sa žalobca vôbec nestotožnil a nesúhlasil s ním nakoľko podľa názoru

žalobcu žalovaný bol o nutnosti prác naviac informovaný, a to samotným konateľom spoločnosti žalobcu
ešte pred začatím prác. Tieto práce naviac, ktoré sú obsiahnuté vo faktúre č. 202200086 pozostávali
predovšetkým z rozdielu reálnej hmotnosti oceľovej konštrukcie, ktorá bola nacenená bez zábradlia a
prídavkov na zvary, ako aj prác naviac, pozostávajúcich z dodania platní, doplneného bodného kotvenia
a spojovacieho materiálu, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný mailovou komunikáciou.

Súčasne zo strany žalovaného boli podľa žalobcu požadované práce odsúhlasené, a to telefonicky,
tým že trval na dokončení diela a v neposlednom rade aj potvrdením úhrady faktúry v časti prác
naviac mailovou komunikáciou zo dňa 07.02.2023. Žalovaný vykonávanie prác naviac nikdy neprerušil
a trval na vyhotovení diela tak, aby bolo možné jeho odovzdanie mestu Banská Bystrica, čím podľa
žalobcu vyjadril svoju požiadavku a aj súhlas s vykonaním prác naviac, o ktorých mal vedomosť

od samého začiatku vykonávania prác. Navyše tieto práce naviac boli zo strany žalovaného ako
generálneho dodávateľa stavby pre mesto Banská Bystrica aj odovzdané mestu Banská Bystrica, na
základe Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí stavebných prác, pričom mesto Banská Bystrica
za tieto práce žalovanému riadne zaplatilo, a to cenu podľa súpisu skutočne prevedených prác. O tom,
že žalovaný vedel o vykonávaní prác naviac a nikdy nevyjadril svoj nesúhlas s nimi svedčí podľa žalobcu

aj skutočnosť, že až do podaného odporu žalovaný nikdy nenamietal tieto práce a ani cenu za ich
vykonanie, pričom mailovou komunikáciou so žalobcom sa dokonca konateľ žalovaného zaviazal, že
za predmetné práce zaplatí žalobcovi v lehote do polovice marca 2023. V neposlednom rade treba
podľa žalobcu brať do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaný čiastočnou úhradou faktúry č. 202200086
vo výške 22.500,00 eur túto faktúru uznal, čomu nasvedčuje aj prísľub doplatenia dlžnej sumy v lehote

do polovice marca 2023. Tvrdenie žalovaného, že žiadal žalobcu, aby sumu vo výške 22.500,00 eur
bral, ako sumu v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo a oddelil ju od ním tvrdených prác naviac, považuje
žalobca čisto za účelové, nakoľko toto tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal,
avšak práve naopak mailom zo dňa 07.02.2023 žalobcovi potvrdil, že táto suma mu bude uhradená v
lehote do polovice marca 2023. Vo vzťahu k faktúre č. 202300002 žalovaný v odpore ďalej uviedol, že

sumu vo výške 4.401,70 eur z titulu montáže opláštenia oceľovej konštrukcie uhradil, avšak aj napriek
tomu, že neexistovala medzi zmluvnými stranami akákoľvek dohoda na cene za predmetné práce,
pričom dané nemalo podklad ani v uzatvorenej zmluve o dielo. Úhradou uvedenej faktúry však žalovaný
podľa názoru žalobcu opätovne uznal opodstatnenosť nároku žalobcu, pričom práce za opláštenieoceľovej konštrukcie boli zo strany žalovaného objednané dodatočne, a to p. A. a p. B., ktorí túto
požiadavku komunikovali priamo s konateľom žalobcu p. C.. Samotný žalovaný sa zaviazal uhradiť za
dodávku v zmysle vyššie uvedenej faktúry v lehote podľa mailovej komunikácie zo dňa 07.02.2023. V

neposlednom rade vo vzťahu k faktúre č. 202300006 na sumu vo výške 1.876,88 eur žalovaný vo svojom
odpore uvádza, že výroba a montáž oceľových zábradlí v množstve 500,50 kg bola súčasťou celkovej
ceny v zmysle zmluvy o dielo v spojení s cenovou ponukou. S týmto tvrdením žalovaného sa žalobca
nestotožnil nakoľko výroba a montáž oceľových zábradlí bola dohodnutá dodatočne. Podľa názoru
žalobcu zmluva o dielo bola uzavretá len na statickú časť oceľovej konštrukcie podľa projektov stavby

(výkres tvaru l.np, vrč. 03 a REZY, v. č. 05 viď príloha). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný prestal
so žalobcom komunikovať, zatajoval sa a jeho správanie nasvedčuje tomu, že sa účelovo snaží vyhnúť
plneniu, došlo zo strany žalobcu z obozretnosti k jednostrannému započítaniu pohľadávok žalobcu
so žalovaným. Žalobca tento právny úkon bezpochyby považuje za platný právny úkon, na základe
ktorého došlo k platnému započítaniu pohľadávok, ktoré sa uskutočnilo v čase až po podaní návrhu na
vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca pristúpil v zmysle ustanovenia

§ 145 CSP k čiastočnému späťvzatiu návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.06.2023 o
zaplatenie sumy vo výške 10.255,68 eur s príslušenstvom v časti istiny vo výške 5.214,85 eur, a to
z dôvodu jednostranného započítania pohľadávok zo strany žalobcu po podaní návrhu na vydanie
platobného rozkazu dňa 16.06.2023 (po čiastočnom späťvzatí žaloby nemal už súd dôvod skúmať
platnosť započítacieho prejavu žalobcu, samotný žalovaný však v priebehu dokazovania potvrdil, že

nárok žalobcu na zaplatenie sumy 364,80 eur považuje za svoj platný záväzok voči žalobcovi).

4. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný podľa žalobcu dlžný žalobcovi istinu vo výške 5.040,83 eur
s príslušenstvom. Konkrétne sa jedná o zostatok z neuhradenej faktúry č. 202200086. Po čiastočnom
späťvzatí žaloby sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.040,83 eur, 10,5 % ročného

úroku z omeškania zo sumy 8.014,00 eur od 29.12.2022 do 16.06.2023 a 11,75 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 5.040,83 eur od 17.06.2023 do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa Obchodného zákonníka: § 261 ods. 1, § 272 ods. 1 a 2,
§ 536 ods. 1, 2 a 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 549 ods. 1 a 2, § 323 ods. 1 a 2, § 407 ods. 3, Civilného

sporového poriadku (CSP): § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1.

6. Súd prvej inštancie vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom, v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny
5.214,85 eur, ďalej v časti týkajúcej sa zaplatenia 10,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 364,80
eur od 7.2.2023 do zaplatenia, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 11 % ročného úroku z omeškania

zo sumy 1.876,88 eur od 2.3.2023 do zaplatenia, konanie v týchto častiach v súlade s ust. § 145 ods.
2 CSP čiastočne zastavil.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca voči žalovanému domáhal už len zaplatenia istiny 5.040,83
eur, 10,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 8.014,00 eur od 29.12.2022 do 16.06.2023 a
11,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 5.040,83 eur od 17.06.2023 do zaplatenia. Vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie istiny
5.040,83 eur spolu s vyššie špecifikovaným príslušenstvom a preto súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej
časti, t. j. v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 5.040,83 eur, 10,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy
8.014,00 eur od 29.12.2022 do 16.06.2023 a 11,75 % ročného úroku z omeškania zo sumy 5.040,83
eur od 17.06.2023 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol, tak ako je to uvedené v II. výroku rozsudku.

7. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia uviedol, že žalovaný presvedčivo, veľmi systematicky
a aj logicky zdôvodnil nedôvodnosť žalobcom uplatnených nárokov. Skutkové tvrdenia poskytnuté
žalovaným boli opreté o také prostriedky procesnej obrany, že žalobcom tvrdený skutkový stav bol
jednoznačne vyvrátený, resp. žalobcom poskytnutými prostriedkami procesného útoku nebol ním

tvrdený skutkový stav preukázaný.

8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného (pozn. odvolacieho súdu, správne má
byť žalobcu) ohľadom prác naviac, resp. ich realizácii, ako aj ich odsúhlasení, že údajne mal byť
žalovaný konateľom spoločnosti žalobcu o nutnosti prác naviac informovaný, pričom tieto práce naviac,

obsiahnuté vo faktúre č. 202200086, pozostávali predovšetkým z rozdielu reálnej hmotnosti oceľovej
konštrukcie, ktorá bola nacenená bez zábradlia a prídavkov na zvary, ako aj prác naviac pozostávajúcich
z dodania platní, doplneného bočného kotvenia a spojovacieho materiálu, o čom mal byť žalovaný
informovaný e-mailovou komunikáciou.Žalovaný pôvodne poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, a len následne čiastočne s nimi súhlasil
pokiaľ ide o to, že žalobca začal žalovanému hovoriť o nejakých prácach navyše, avšak žalobca
žalovanému potrebu vykonania takýchto prác navyše nikdy nezdôvodnil, ohľadne tvrdených prác

navyše nenavrhol uzavrieť písomný dodatok k písomne uzatvorenej zmluve o dielo, takýto písomný
dodatok žalobca so žalovaným teda ani nikdy neuzavrel, tvrdené práce navyše žalobca žalovanému
nikdy neodovzdal a ich vykonanie žalobca nikdy ani nepreukázal. Žalobca v priebehu dokazovania
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zo strany žalovaného došlo k objednávke (či už písomnej
alebo ústnej) alebo k požiadavkám na práce alebo materiál naviac či už telefonicky alebo e-mailom,

prípadne iným spôsobom. V tejto súvislosti je potrebné skonštatovať zaujímavý fakt, že kým žalobca v
podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza, že práce naviac spočívali vo výrobe a montáži
oceľových zábradlí a množstvo dodanej konštrukcie presiahlo množstvo, na ktoré bola podľa požiadavky
žalovaného vytvorená Cenová ponuka č. 089-2022-A zo dňa 26.08.2022, vo svojom následnom
vyjadrení zo dňa 22.08.2023 už žalobca hovorí o prácach naviac pozostávajúcich z dodania platní,
doplneného bočného kotvenia a spojovacieho materiálu, čo už samo osebe spochybňuje vykonanie

tvrdených prác navyše a dôvodnosti nárokov, ktoré by mohli byť s takýmito údajnými prácami naviac
spojené.

9. Súd prvej inštancie bol v posudzovanom prípade toho názoru, že rozhodujúcimi skutočnosťami sú
tie, že žalobca pri naceňovaní vychádzal z výkazu výmer, projektovej dokumentácie, ktoré podklady

nepochybne odzrkadľovali skutočnú hmotnosť realizovanej oceľovej konštrukcie, a teda sa žalobca
nemôže následne vyhovárať na rozdiel medzi naceňovanou a reálnou hmotnosťou zrealizovanej
oceľovej konštrukcie. Žalovaný správne poukázal na fakt, že sám žalobca v rámci e-mailovej
komunikácie zo dňa 26.08.2022 k cene diela uviedol, že: „Keby sme išli s náterom základ + vrch
na syntetickej báze pre opláštené konštrukcie a jednošichtový polyuretán pre vonkajšie, priznané

konštrukcie, vedel by som tam zísť na 22.500,- eur.“ Žalobca teda aj v rámci uvedenej komunikácie
sám nepochybne posúdil sumu vo výške 22.500,- eur ako adekvátnu cenu diela, ktorá bola následne
celkom zjavne reflektovaná aj v Zmluve o dielo, uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 18.11.2022
(článok III. bod 3.1. predmetnej zmluvy). Prípadné rozdiely v reálnej hmotnosti oceľovej konštrukcie v
žiadnom prípade nemôžu byť na ťarchu žalovaného. Musia prípadne ísť len na ťarchu žalobcu, ktorý

preukázateľne mal všetky požadované podklady na to, aby mohol správne predvídať skutočnú hmotnosť
oceľovej konštrukcie.

10. Súd prvej inštancie za ničím nepodložené považoval tvrdenia žalobcu, že zo strany žalovaného
mali byť práce naviac odsúhlasené, a to telefonicky tým, že trval na dokončení diela. Táto skutočnosť

nevyplýva ani z e-mailovej komunikácie predloženej zo strany žalobcu. Z tejto komunikácie nevyplýva,
že by sa žalobca so žalovaným výslovne dohodli na zmene diela, resp. aby žalovaný akýmkoľvek
spôsobom súhlasil s prácami naviac. Žalovaný logicky poukázal na to, že žalobca predložil e-mailové
správy, ktoré sám zasielal žalovanému, avšak nepredložil žiadnu spätnú väzbu zo strany žalovaného,
ktorá by akýmkoľvek spôsobom indikovala súhlas žalovaného. Ani zo strany žalobcu zaslaný tzv.

skutkový stav-súpis materiálu v rámci e-mailovej správy zo dňa 14.12.2022 a ani VKD a výkaz reálnej
konštrukcievrámcie-mailovejsprávyzodňa25.10.2022nebolzostranyžalovanéhožiadnymspôsobom
odsúhlasený. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že ani predložený preberací protokol stavebných prác
pre mesto Banská Bystrica nepreukazuje tú skutočnosť, že boli zo strany žalobcu tvrdené práce naviac
skutočne zrealizované a odovzdané žalovanému. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani to, že

množstvo dodanej konštrukcie malo presiahnuť množstvo, na ktoré bola podľa požiadavky žalovaného
vytvorená Cenová ponuka č. 089-2022-A tak, ako to tvrdí žalobca.

11. Súd prvej inštancie vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nepovažoval v žiadnom prípade čiastočnú
úhrady faktúry č. 202200086 vo výške 22.500,- eur zo strany žalovaného, za jej uznanie vo zvyšnom

rozsahu. Jednoznačne dáva zmysel odôvodnenie žalovaného, že síce uhradil žalobcovi z faktúry č.
202200086 sumu vo výške 22.500,- eur, avšak dôvodom, pre ktorý predmetnú faktúru v takejto výšky
uhradil, bola práve písomná dohoda medzi žalobcom a žalovaným na cene diela v zmysle článku III.
bod 3.1. zmluvy o dielo. Žalovaný si len splnil to, na čo sa v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo, resp. v
súlade s článkom III. bod 3.1. zmluvy o dielo, žalobcovi zaviazal. Sumu 8.014,- eur ako údajné práce

naviac, však neuhradil, lebo si ich žiadnym spôsobom neobjednal a ani s nimi nesúhlasil.

12. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal akúkoľvek dohodu
na zmene rozsahu diela. Ak žalobca tvrdí, že si u neho žalovaný objednal, resp. schválil akékoľvekpráce naviac, je na ňom dôkazné bremeno, aby preukázal, že práce naviac jednak skutočne vykonal
a zároveň, aby si žalovaný tieto práce naviac objednal. V zmysle článku II. bod. 2.3. Zmluvy o dielo
zo dňa 18.11.2022, ktorú predložil sám žalobca, platí, že: „Zmenu diela, ktorá bude mať za následok

zvýšenie ceny diela je možné vykonať iba po predchádzajúcom písomnom súhlase objednávateľa.“
V danom prípade však súhlas žalovaného nielen v písomnej, ale aj v akejkoľvek inej forme, úplne
absentuje. Takže žalobca v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol (v tejto súvislosti nemožno
opomenúť ani článok IVX. bod. 14.3. Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2022 v zmysle ktorého: „Zmeny a
doplnky zmluvy možno uskutočniť len písomne dodatkom k tejto zmluve, inak je zmena či doplnenie

neplatné“ a relevantné ustanovenie § 272 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého: „Ak písomne
uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej
forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne“ a v tomto kontexte skutočnosť, že práve žalobca
bol tou zmluvnou stranou, ktorá predmetnú zmluvu pripravovala a vyhotovovala).

13. Súd prvej inštancie súhlasil a pripájal sa k systematickému a logickému zhrnutiu žalovaného, že na

základe všetkého vyššie uvedeného je zrejmé, že k žiadnej objednávke alebo k požiadavkám na práce
alebo materiál naviac, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní zo strany žalovaného nedošlo, žalobca
tak v rámci uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2022, ako aj v rámci predloženej komunikácie zo
dňa 26.08.2022 sám posúdil sumu vo výške 22.500,- eur ako adekvátnu cenu za zrealizovanie diela,
žalobca mal k dispozícii všetky podklady potrebné pre riadnu kvantifikáciu diela, a teda aj prípadné

rozdiely v hmotnosti diela nemôžu ísť na ťarchu žalovaného. Žalobca nepreukázal, aby disponoval
predchádzajúcim písomným súhlasom žalovaného na akékoľvek práce naviac v zmysle článku II. bod.
2.3. Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2022. Žalobca nepreukázal, aby realizoval tieto práce naviac v ním
tvrdenom rozsahu, resp. aby žalovaný mal žalobcom tvrdené práce naviac v zmysle článku VIII. bod 8.1.
Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2022 prevziať. Nie je teda vôbec preukázané, aby boli práce vykonané v

takom rozsahu, ako ich uvádza žalobca v predložených súpisoch, resp. výkazoch, pričom dané súpisy
nie sú podpísané a ani iným spôsobom aprobované žalovaným alebo ním povereným pracovníkom.

14. K sudcovskej koncentrácii súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 15.2.2024
súd z dôvodu zásady sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP, nepripustil, aby právny

zástupca žalobcu mohol založiť do spisu akékoľvek písomné vyjadrenia strany žalobcu, ktoré neboli
doložené do spisu pred začatím pojednávania konaného dňa 15.2.2024 a ktoré sa pokúšal právny
zástupca žalobcu založiť do spisu až počas jeho záverečnej reči. Tieto prostriedky procesného útoku
neboli zjavne uplatnené včas, keďže ani predkladajúca osoba - právny zástupca žalobcu netvrdil, že
ich strana žalobcu nemohla predložiť už skôr. Právny zástupca žalobcu zjavne nekonal starostlivo so

zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

15. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1
a 2 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93 %, pričom uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Podanie odvolania odôvodnil

odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

17. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie iba jednostranne prevzal tvrdenia
žalovaného a nijako sa nevysporiadal s dôkazmi žalobcu. Poukazoval konkrétne na email zo dňa
07.02.2023, kde konateľ žalovaného prisľúbil úhradu prác naviac do marca 2023, ktorý však súd

v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevyhodnotil. Zdôraznil, že faktúra č. 202200086 (splatná
28.12.2022) nikdy nebola žalovaným reklamovaná ani vrátená.

18. V podanom odvolaní žalobca namietal aj porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Mal zato, že
súd sa vôbec nevysporiadal s kľúčovým dôkazom (email z 07.02.2023), čím došlo k porušeniu práva

žalobcu na spravodlivý proces. Poukázal na uznesenie ÚS SR č.k. I. ÚS 666/2016-9 a rozhodnutie NS
SR sp. zn. 6Cdo/155/2017. Žalobca takisto tvrdil, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený, čím
mu bola odňatá možnosť efektívnej obhajoby, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý
proces.19. Žalobca ďalej v podanom odvolaní uviedol, že práce naviac vznikli z dôvodu nedostatočnej
výkresovej dokumentácie poskytnutej žalovaným, keďže táto neobsahovala zábradlia, skelet pre okná

a dvere, a kotviace prvky.
Po doplnení požiadaviek zo strany žalovaného bola dokumentácia upravená a odoslaná späť
25.10.2022.
Súpis materiálu zo 14.12.2022 jasne preukazoval zmeny oproti pôvodnej dokumentácii a bol podkladom
pre fakturáciu. Žalovaný o zmenách vedel, nikdy prácu neprerušil a dielo odovzdal mestu Banská

Bystrica, ktoré tieto práce zaplatilo.

20. Žalobca k čiastočnej úhrade uviedol, že žalovaný zaplatil 22.500 eur, čo podľa žalobcu spolu s
emailovým prísľubom zo 07.02.2023 znamená uznanie zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka.

21. Žalobca ďalej uviedol, že po dokončení diela a jeho odovzdaní mestu žalovaný prestal úplne
komunikovať so žalobcom, nereagoval na faktúry, ani na protokol o odovzdaní diela ani na urgencie
žalobcu, pričom dielo ani faktúry nikdy nereklamoval.

22. Napadnutý rozsudok považoval žalobca za nezákonný, nesprávny a svojvoľný bez opory vo

vykonaných dôkazoch. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, resp. ho zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. V podanom vyjadrení zdôraznil, že k žiadnej objednávke alebo k požiadavkám na práce alebo
materiál naviac, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní zo strany žalovaného nedošlo.
Žalobca jednak v rámci uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2022, ako aj v rámci predloženej
komunikácie zo dňa 26.08.2022 sám posúdil sumu vo výške 22.500,- eur ako adekvátnu cenu za

zrealizovanie diela.
Žalobca mal k dispozícii všetky podklady potrebné pre riadnu kvantifikáciu diela, a teda aj prípadné
rozdiely v hmotnosti diela nemôžu ísť na ťarchu žalobcu. Zdôraznil, že žalobca pri naceňovaní vychádzal
z výkazu výmer, ktorý nepochybne (aj podľa výpočtov žalovaného) odzrkadľoval skutočnú hmotnosť
realizovanej oceľovej konštrukcie.

Žalobca nepreukázal, aby disponoval predchádzajúcim písomným súhlasom žalovaného na akékoľvek
práce naviac v zmysle článku II. bod. 2.3. zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2022.
Takisto žalobca nepreukázal, aby realizoval tieto práce naviac v ním tvrdenom rozsahu, resp. aby
žalovaný mal žalobcom tvrdené práce naviac v zmysle článku VIII. bod 8.1. Zmluvy o dielo zo dňa
18.11.2022 prevziať.

Záverom žalobca zhrnul, že nie je teda vôbec preukázané, aby boli práce vykonané v takom
rozsahu, ako ich uvádza žalobca v predložených súpisoch, resp. výkazoch, pričom podľa výpočtov
samotného žalovaného výpočty žalobcu nie sú správne. Hmotnosť oceľovej konštrukcie v danom
prípade zodpovedala výkazu výmer, ktorý tvoril podklad pri naceňovaní a dané súpisy nie sú podpísané
a ani iným spôsobom aprobované žalovaným alebo ním povereným pracovníkom.

25. Žalobca v odvolacej replike a žalovaný v odvolacej duplike zotrvali v celom rozsahu na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach a argumentoch.

26. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo

podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

27. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28.Žalobcapodanieodvolaniaodôvodnilodvolacímidôvodmipodľa§365ods.1písm.b),d),f)ah)CSP.29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,

a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

31. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne

posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,

ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

33. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd je toho názoru,
že žalobca v podanom odvolaní takú vadu konania, ktorá by spadala pod dané ustanovenie neuvádza
a žiadnu z uvádzaných skutočností v podanom odvolaní ani nemožno pod takúto vadu subsumovať.
Preto odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

34. Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava, z ktorej
vychádzal pri svojom rozhodovaní aj súd prvej inštacnie. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov,
ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa
výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), odvolací súd nezistil

opodstatnenosť podaného odvolania. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov účastníkov
dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne
posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a náhrada trov konania bola priznaná žalovanému a
stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací

súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie
§ 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09
a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery
napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia

prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),
a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

35. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:

36. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu písomnej Zmluvy o dielo zo dňa
18.11.2022 (ďalej aj Zmluva o dielo). V zmysle článku III. bod 3.1. zmluvy o dielo bola cena za dielodohodnutá v sume 22.500,- eur. Podľa článku II. bod. 2.3. Zmluvy o dielo, Zmenu diela, ktorá bude
mať za následok zvýšenie ceny diela je možné vykonať iba po predchádzajúcom písomnom súhlase
objednávateľa.

37. V konaní nebolo preukázané, aby medzi stranami došlo k uzavretiu písomného dodatku k zmluve,
resp. k udeleniu písomného súhlasu objednávateľa (žalovaného) so zvýšením ceny diela. Nemožno
ani obchádzať iné ustanovenia Zmluvy o dielo konkrétne čl. XIV. bod. 14.3. Zmluvy o dielo, v zmysle
ktorého, zmeny a doplnky zmluvy možno uskutočniť len písomne dodatkom k tejto zmluve, inak je zmena

či doplnenie neplatné.

38. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na jasné znenie uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa
18.11.2022 žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo
jednak k objednaniu si prác navyše, ako ani k písomnej zmene a doplneniu zmluvy týkajúcej sa prác
naviac v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy, pričom nedošlo ani k odsúhlaseniu ceny za práce

navyše zo strany žalovaného. Samotná emailová komunikácia, na ktorú poukazuje žalobca konkrétne
email zo dňa 07.02.2023 nepreukazuje odsúhlasenie prác naviac žalovaným ani odsúhlasenie ceny za
tieto práce naviac a v zmysle uvedeného článku zmluvy ho nemožno ani považovať za písomný dodatok
k zmluve o dielo.

39. Pokiaľ by súd prvej inštancie resp. odvolací súd považovali email zo dňa 07.02.2023 za odsúhlasenie
prác naviac bol by daný postup tak ako to už naznačil súd prvej inštancie, v rozpore s ustanovením § 272
ods. 2 ObZ, nakoľko Zmluva o dielo medzi stranami, ktorá bola uzatvorená v písomnej forme obsahovala
ustanovenie,ktoréjasnevymedzovalo,žesamôžemeniťalebozrušiť(Zmluvaodielo)ibadohodoustrán
v písomnej forme. Vzhľadom na dané ustanovenie teda bolo možné zmeniť zmluvu o dielo iba písomne.

40. K tvrdeniu žalobcu, že čiastočnou úhradou faktúry spolu s emailovým prísľubom zo dňa 07.02.2023
došlo k uznaniu zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 ObZ odvolací súd uvádza, že s touto konštrukciou
žalobcu sa nemožno stotožniť. Súd prvej inštancie sa danou problematikou jasne vysporiadal v bode
37. napadnutého rozsudku. Ako bolo odvolacím súdom uvedené vyššie na odsúhlasenie prác navyše

v zmysle uzavretej zmluvy o dielo a jej ustanovení nepostačovala emailová komunikácia. Zo strany
žalovaného došlo vo vzťahu k žalobcovi k úhrade faktúry v zmysle dohodnutej ceny za dielo v sume
22.500,- eur (článok II. bod. 2.3. Zmluvy o dielo). To, že žalobca v rozpore so zmluvou požadoval od
žalovaného zaplatenie inej ceny za dielo ako bolo dohodnuté nemôže znamenať, že uhradením ceny
za dielo zo strany žalovaného v dohodnutej výške predstavuje uznanie zvyšnej sumy požadovanej

žalobcom. Navyše žalovaný popieral nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti z faktúry č. 202200086.

41. Odvolací súd k žalobcovmu tvrdeniu uvedenom v podanom odvolaní, že práce naviac vznikli z
dôvodu nedostatočnej výkresovej dokumentácie poskytnutej žalovaným, ktorá neobsahovala zábradlia,
skelet pre okná a dvere, kotviace prvky uvádza, že žalobca nijako nenamietal pred vyhotovením cenovej

pokuty z jeho strany, že výkresová dokumentácia poskytnutá mu žalovaným je nejednoznačná, resp.
že z takto predloženej výkresovej dokumentácie nemôže správne naceniť cenu diela. Teda žalobca
opätovne uvádza tvrdenie, ktoré nesvedčí v jeho prospech, ale skôr preukazuje nedôsledný prístup
žalobcu k samotnému vykonaniu diela, keďže ešte pred vykonaním diela mal pochybnosti, resp. už pred
vykonaním diela vedel, že nebude v súlade s predloženou dokumentáciou, ktorá sa môže odraziť do

inej ceny diela.

42. Odvolací súd uvádza, že žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke
ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom

odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči
výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo
204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

43. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súladespožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

44. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré

skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

45. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a
relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

46. Odvolací súd po preskúmaní veci takisto dospel k záveru, že ani námietka žalobcu týkajúca sa

arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku t.j. nedostatočnej odôvodnenosti a nepresvedčivosti
(nepreskúmateľnosti) písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu, nie je dôvodná.

47. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom
rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre

tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže
závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové
zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa
požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval

žalobu žalobcu za nedôvodnú.

48. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z

odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej
inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo právnemu posúdeniu veci, či

k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci resp. k nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku
(odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia,
ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

49. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010 rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].
Preto sa odvolací súd nezaoberal inými skutočnosťami tvrdenými žalobcom v podanom odvolaní, ktoré
nemajú vplyv na merito veci.

50. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.51. Zároveň odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania ako vecne správny, keďže súd
prvej inštancie v rámci rozhodnutia o trovách konania zohľadnil v prospech žalobcu tú skutočnosť, že
žalovaný v priebehu konania potvrdil, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 364,80 eur považuje za

platný záväzok, pričom táto suma však bola predmetom započítacieho prejavu zo strany žalobcu po
podanínávrhu.Pretopriznalžalovanémuvprospechžalobcunárokvovýške93% anievrozsahu100%.

52. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní

úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O
výšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením.

53. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).