Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/165/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123389365
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123389365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: Kolovrátok, spol. s r.
o., so sídlom Mierová 172, 821 05 Bratislava, IČO: 35 747 153, zastúpený: VRBA & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: M&T s.r.o., so sídlom
Letištná 61/319, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 52 196 275, zastúpený: JUDr. Vladimír Haládik, advokát,
so sídlom Clementisove Sady 1616, 924 01 Galanta, IČO: 32 357 273, o zaplatenie 1 382,88 eura s
príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.
k. 23Cb/120/2023-121 zo dňa 22.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 23Cb/120/2023-121 zo dňa
22.03.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj ako ,,súd“ alebo aj ako ,,súd prvej inštancie“) č. k. 23Cb/120/2023-121
zo dňa 22.03.2024 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej
veci žalobcu: Kolovrátok, spol. s r. o., so sídlom Mierová 172, 821 05 Bratislava, IČO: 35 747 153

(ďalej len ako ,,žalobca“) proti žalovanému: M&T s.r.o., so sídlom Letištná 61/319, 929 01 Dunajská
Streda,IČO:52196275(ďalejlenako,,žalovaný“),rozhodoltak,žežalovanémuuložilpovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 1 382,88 eura spolu s úrokom z omeškania 10,25 % ročne zo sumy vo výške
540,88 eura od 22.09.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy vo výške 842 eur
od 26.04.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume vo výške 40 eur a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy vo výške 2 772
eur s príslušenstvom zamietol (výrok II.). Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania

v rozsahu 100 % (výrok III).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa zákonných ustanovení: § 369 ods. 2, § 369c ods.1, ods.1, §
536 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„Obchodný zákonník“ alebo aj ako „ObZ“), § 255 ods. 1, ods. 2. § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“) § 1 ods. 1 a ods. 2, §
2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa
30.08.2023 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1 382,88 eura s príslušenstvom.Upomínací súd vydal dňa 14.09.2023 platobný rozkaz sp. zn. 25Up/1414/2023, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú peňažnú pohľadávku v sume vo výške 1 382,88

eura spolu s úrokom z omeškania 10,25 % ročne zo sumy vo výške 540,88 eura od 22.09.2022 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy vo výške 842 eur od 26.04.2022 do zaplatenia,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume vo výške 40 eur a náhradu trov konania. Žalovaný
podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že žalobca ako zhotoviteľ diela
uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo zo dňa 20.01.2022 s predmetom plnenia

- zhotovenie elektronického obchodu (ďalej len ako „zmluva o dielo“). Namietal, že má stránku I. a
preto je v žalobe nesprávne uvedené naplnenie produktov Glory a Fortuna do e-shopu Lenden. Dôvodil,
že stránka I. patrí spoločnosti GLORY-Cosmetics Slovakia s.r.o. Dunajská Streda, čo je predmetom
osobitnej zmluvy o dielo a iného súdneho konania. Mal za to, že z tohto dôvodu aj vystavenie faktúry
žalobcu č. 2022166 zo dňa 07.09.2022 za naplnenie produktov Glory a Fortuna do e-shopu Lenden, je
nesprávne a neodôvodnené. Poukázal na to, že pred uzatvorením zmluvy o dielo zaslal žalobcovi e-

mail dňa 10.01.2022 v ktorom uviedol, ktoré produkty idú na konkrétny e-shop. V čl. 4. ods. 1. zmluvy o
dielo je uvedený čas zhotovenia diela v termíne dvoch kalendárnych mesiacov od podpisu zmluvy t. j. do
20.03.2022, ktorý však nebol dodržaný resp. dielo nebolo zhotovené a odovzdané dodnes. Dôvodil, že
nebol vyzvaný na prevzatie diela, keďže dielo nebolo dokončené. Napriek uvedenému, žalobca vystavil
žalovanému faktúru č. 2022063 zo dňa 06.04.2022 v sume vo výške 1 632 eur a faktúru č. 2022166

zo dňa 07.09.2022 v sume vo výške 890,88 eura. Uviedol, že na účet žalobcu zaplatil dňa 06.05.2022
sumu vo výške 1 632 eur, dňa 13.09.2022 zaplatil sumu vo výške 390 eur, dňa 23.09.2022 sumu vo
výške 400 eur a dňa 18.01.2023 sumu vo výške 350 eur, celkovo mu teda zaplatil spolu sumu vo výške
2 772 eur. Uviedol, že žalobca dielo nedokončil a teda mu ho neodovzdal, a to ani čiastočne, a preto ani
nemá prístup k predmetnému dielu. Žalovaný argumentoval, že za tejto situácie nemal a nemá záujem

na dokončení diela a na jeho prevzatí a z tohto dôvodu zaslal cestou svojho splnomocneného právneho
zástupcu žalobcovi dňa 07.08.2023 výzvu na zaplatenie dlhovanej sumy vo výške 2 422 eur. Uviedol,
že správne mala byť táto jeho pohľadávka voči žalobcovi v sume vo výške 2 772 eur, nakoľko úhrada v
sume vo výške 350 eur bola omylom započítaná ako úhrada inej spoločnosti. Žalovaný si uplatnil proti
žalobcovi vzájomnú žalobu z dôvodu, že mu neposkytol titulom zmluvy o dielo žiadne plnenie a navrhol,

aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2 772 eur spolu s úrokom z omeškania
zo sumy vo výške 2 772 eur vo výške 12,25 % od 26.8.2023 až do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobca v replike uviedol, že otázka uzatvorenia zmluvy o dielo nie je medzi účastníkmi konania a
zmluvnými stranami sporná. Okrem žalovaného si dielo objednala aj spoločnosť GLORY- Cosmetic

Slovakia s.r.o, ktorá má totožného konateľa (L.) ako spoločnosť žalovaného, pričom ho výslovne
požiadal, aby pre vytvorenie e-shopu (elektronického obchodu produktov patriacich pod spoločnosť
GLORY-Cosmetic Slovakia s.r.o.) vystavil faktúru na spoločnosť žalovaného, čiže v tomto prípade ide o
iné platobné miesto, avšak v účtovníctve je vedená faktúra a teda pohľadávka pre subjekt žalovaného.
Ide o žalovanú sumu vo výške 540,88 eura z celkovej výšky faktúry č. 2022166 v sume vo výške 890,88

eura a ktorá bola v sume vo výške 350 eur uhradená, pričom do času výziev na zaplatenie dlžnej sumy
nevzniesol žalovaný žiadne námietky. Kalkulácia pre zhotovenie diela bola zaslaná 13.06.2022 a dňa
17.06.2022potvrdenáe-mailomatoododosielateľažalovanéhoprezhotoveniee-shopu(elektronického
obchodu) I. Následne bolo dielo vykonané a dňa 07.09.2022 vystavená faktúra, z ktorej časť bola
uhradená a po viacnásobných upomienkach žalovaný mu dňa 18.01.2023 odpísal: „Ako som vám sľúbil,

poslal som 350 eur z 890 eur/faktúra, č. 2022166. Budúci týždeň posielam zase. Verím, že sa mi
podarí viacej...“. Žalobca argumentoval, že dielo bolo zhotovené riadne a včas, problém nastal v tom, že
žalovaný podľa zmluvy o dielo nezaplatil časť diela a to 2/3 sumy ceny diela za vývoj e-shopovej stránky,
ktorábolapripravenáafakturovanáfaktúrouč.2022063,pričomžalovanýbolpovinnýpodľačl.6,bod6.1
zmluvy o dielo uhradiť túto druhú časť ceny diela v momente spustenia testovacieho webu s navrhnutou

grafikou na jeho serveri zhotoviteľa/žalobcu. Uviedol, že žalovaný na výzvy o súčinnosť nereagoval, čo
spomalilo celý proces a znemožnilo mu dielo riadne dokončiť, čo bolo závažným problémom pri jeho
pokračovaní vo vývoji diela napriek tomu, že podľa zmluvy o dielo bol žalovaný povinný poskytovať
súčinnosti. Z tohto titulu mal žalobca prácu naviac, kedy musel zisťovať dáta u dodávateľov žalovaného,
pričom časť z nich bola ochotná odpovedať na podstatné otázky spojené s vývojom elektronického

obchodu. Napriek tomu, že žalovaný nezaplatil druhú časť ceny diela, žalobca pokračoval v jeho práci
na diele vo fáze vývoja importovania produktových dát, nakoľko žalovaný opakovane sľuboval, že cenu
diela uhradí. Žalobca zdôraznil, že poslednú 3/3 sumy diela pre chýbajúcu súčinnosť a nezaplatenie
prvých častí ceny diela ani nefakturoval, nakoľko s ním žalovaný nespolupracoval a na jeho dotazynereagoval.Dielojevšakzhotovenéanachádzasanaserverižalobcu,avšakmedzizmluvnýmistranami
bola dohodnutá výhrada vlastníckeho práva podľa čl. 6, bodu 6 zmluvy o dielo, z čoho vyplýva, že
až riadnym uhradením celej ceny diela prechádza vlastnícke právo k dielu na žalovaného. Za vývoj

web e-shopu žalovaného „ATES“ bola vystavená faktúra č. 2022062 v sume vo výške 1 632 eur, ktorú
mu žalovaný uhradil dňa 09.05.2022 a faktúra č. 2022 063, z ktorej mu žalovaný uhradil sumu vo
výške 390 eur dňa 14.09.2022 a sumu vo výške 400 eur dňa 26.09.2022, pričom žalovaná je suma
vo výške 842 eur, ďalej faktúra č. 2022166 - naplnenie produktov do e-shopu LENDEN.SK na základe
vzájomnej dohody účastníkov sporu, z ktorej uhradil žalovaný (nie spoločnosť GLORY-Cosmetic) sumu

vo výške 350 eur dňa 19.01.2023, pričom žalovaná je suma vo výške 540,88 eura. Žalobca dôvodil, že
žalovaný nenamietal žiadnu faktúru, ale stále sľuboval, že dlh uhradí a pri viacnásobných telefonických
rozhovoroch ho žiadal o odklad splátky, pričom sa sťažoval na ťažké prechodné finančné obdobie.
Žalobca uviedol, že predmetné dielo nebolo dokončené z dôvodu absolútnej nespolupráce žalovaného a
jehoneschopnostidodaťdátaaktoréopakovanežiadalačasťktorýchsimuselzískavaťcezdodávateľov
žalovaného. Argumentoval, že dielo bolo z väčšej časti zhotovené a je na serveri žalobcu ak zaplatí

žalovaný dlžné sumy, dielo mu bude odovzdané. Žalobca považoval vzájomný návrh za absurdný a
nedôvodný.

Žalovaný v duplike uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že dielo riadne a včas zhotovil a mu
ho odovzdal. Podľa zmluvy o dielo malo byť dielo zhotovené do dvoch mesiacov. Zdôraznil, že žalobca

mu dielo neodovzdal v zmysle zmluvy o dielo s tým, že nebol vyzvaný na jeho prevzatie, nakoľko dielo
nebolo dokončené. Žalobca vystavil svoje faktúry žalovanému až v apríli 2022 a septembri 2022, čo tiež
dosvedčuje skutočnosť, že dielo nebolo riadne a včas dokončené. Podľa zmluvy o dielo mal žalovaný
povinnosť zaplatiť za zhotovené a prevzaté dielo. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že spôsobil jeho
omeškanie s vykonaním diela svojou nesúčinnosťou a neposkytnutím podkladov pre e-shop. Uviedol,

že má k dispozícii e-mailovú komunikáciu o vyskytujúcich sa problémoch, ktoré žiadal odstrániť.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný ako objednávateľ
bol v omeškaní s dodaním dokumentov, materiálov, neposkytoval potrebnú súčinnosť a z toho dôvodu
ako zhotoviteľ nemôže byť v omeškaní so zhotovením diela a v tomto príp. skutočne bol problém s

poskytovaním súčinnosti a napriek tomu pokračoval vo vývoji produktov pre e-shop stránku, nakoľko mu
žalovaný ako objednávateľ opakovane tvrdil, že mu dlh zaplatí. Žalovaný bol uzrozumený s výhradou
vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému dielu.. Žalovaný ani jedenkrát nespochybnil vystavené
faktúry, čiastočne mu za dielo zaplatil a tieto faktúry eviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaného
opakovane vyzýval na zaplatenie druhej splátky za časť zhotoveného diela na čo reagoval tak, že má

finančné problémy, že mu zaplatí a časť dlhu mu potom aj zaplatil. Žalobca uviedol, že ako zhotoviteľ
diela nevedel pokračovať v práci a zároveň ani nemohol, pokiaľ neboli splnené zmluvné podmienky a
zaplatená druhá splátka ceny diela. Ďalej žalobca dôvodil, že ohľadom naplnenia produktov e-shopu
Lenden.skhopožiadalžalovaný,abytátofaktúramohlabyťvystavenánaspoločnosťžalovaného.Pokiaľ
uvedenú dohodu teraz žalovaný spochybňuje, tak sám z tejto faktúry mu uhradil sumu vo výške 350 eur

zo svojho účtu, pričom zvyšok pohľadávky, keďže je to faktúra vedená na spoločnosť žalovaného, je
súčasťou žalobného návrhu. Zdôraznil, že faktúry, ktoré vystavil žalovanému, tento nerozporoval a ani
mu ich nevrátil. Žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní s dodaním podkladov a po
ich dodaní (čo bolo mesiac po uzatvorení zmluvy o dielo), bola dohodnutá časť diela ním vykonaná a to
v priebehu 14 dní, čo vyplýva z jeho e-mailu zo dňa 03.02.2022 o spustení testovacieho e-shopu na jeho

stránke s tým, že práve táto časť diela je predmetom žalovanej faktúry. Mal za to, že napriek včasnému
vykonaniu diela pre žalovaného, nedošlo z jeho strany k úhrade ceny diela a ani k nejakým zásadným
reklamáciám. E-mailová komunikácia ktorá prebiehala medzi stranami sporu, bola komunikácia v rámci
doriešenia vizualizácie stránky, čo je bežný postup v procese zhotovovania diela. Žalobca argumentoval,
že všetky namietané korektúry vykonal a až po týchto korektúrach dňa 06.04.2022 vystavil žalovanému

faktúru, ktorá mu však neuhradil napriek tomu, že dielo bolo zhotovené na základe spoločnej dohody.
Uviedol, že dielo vykonal pre spoločnosť GLORY-Cosmetics-Slovakia s.r.o. t. j. e-shopu, ktorý fungoval
a s ktorým spoločnosť žalovaného spolupracovala. Žalobca mal za to, že vzájomný návrh žalovaného
je účelovým podaním, nakoľko dielo bolo zhotovené v zmysle zmluvy o dielo a stále sa nachádza na
jeho serveri a po doplatení ceny diela, bude dielo odovzdané žalovanému. Zdôraznil, že spor sa týka

len druhej časti diela, žiadna ďalšia faktúra týkajúca sa ukončenia importovania produktov, teda tretej
časti diela nie je predmetom tohto konania. Prvá časť ceny diela bola zaplatená pri podpise zmluvy o
dielo, čo aj aj bolo. Z faktúry č. 2022063 boli uhradené dve sumy a to v sume vo výške 390 eur dňa
14.09.2022 a v sume vo výške 400 eur dňa 26.09.2022, čo prezentuje vôľu zo strany žalovaného a nieako on tvrdí, že časť diela, ktorá bola touto faktúrou fakturovaná bola vykonaná vadne. Zároveň žalobca
namietal odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného a to úkonom zo dňa 07.08.2023, keďže práve v
júni 2023 bola viacnásobná telefonická komunikácia medzi stranami sporu ohľadom zaplatenia zvyšnej

časti faktúry č. 2022063, s ktorou bol žalovaný v omeškaní od jej splatnosti t. j. od apríla 2022.

Žalobca ďalej uviedol, že si v zmluve o dielo so žalovaným dohodli podmienky a momenty platenia úhrad
viazané na stav výsledného diela. Konkrétne rozporovaná faktúra za druhú tretinu diela mala moment
úhrady uverejnením testovacej web stránky na serveri, čo sa aj stalo. Zdôraznil, že prvé podklady k

vytváraniu produktových importov dostal až po mesiaci. A navyše faktúra č. 2022063 za druhú tretinu
diela bola žalovanému vystavená až dňa 06.04.2022. Poukázal na obtiažnu komunikáciu so žalovaným
ohľadom poskytnutia podkladov pre dielo a zdôraznil, že pracoval rýchlejšie ako sa dohodli, následne
ohľadom tohto grafického návrhu spoločne komunikovali a spolupráca bola vtedy v poriadku, pričom
dňa 03.02.2022 (t. j. 11 dní po podpise zmluvy) poslal žalovanému internetovú adresu testovacej web
stránky. Takže už v tomto momente bol žalobca oprávnený žalovanému vystaviť faktúru, avšak ju vystavil

až v apríli. Čo sa týka web stránky L. neobdržal od žalovaného žiadnu reklamáciu. Rovnako neobdržal
reklamáciu čo sa týka naplnenia produktov pre Glory a Fortunu. Aj tieto produkty a podklady k naplneniu
produktov pre stránku Lenden dostali s veľmi veľkým oneskorením. Žalovaný mal dodať produktové dáta
ceny, popisky, fotografie v projekte Lenden avšak tak neučinil, a preto sa s ním dohodol, mu tieto dáta
kompletne pripraví, čo aj učinil a tieto produkty vložil a naimportoval do e-shopu Lenden, ktorý fungoval

niekoľko mesiacov. Po viacnásobných telefonických a písomných upozorneniach na nezaplatenie dlžnej
sumy, poslal žalovanému e-mailom pokus o zmier. Upozornil ho, že podľa zmluvy je stále majiteľom web
stránky a ak neuhradí aspoň polovicu zo zvyšnej sumy, odoberie mu akýkoľvek prístup do administrácie
webstránkyadozaplateniadlžnejsumy,čonásledneajurobil.Zostranyžalobcuanižalovanéhonedošlo
k odstúpeniu od zmluvy.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní potvrdil čas uzavretia zmluvy s tým, že dielo malo byť
zhotovené jednoznačne do dvoch kalendárnych mesiacov od podpísania zmluvy. Žalobca vystavil
faktúry v apríli 2022, septembri 2022, kedy už dielo malo byť dávno zhotovené a odovzdané. Zmluva
o dielo presne určuje ako malo dôjsť k odovzdaniu diela a to tak, že najmenej tri pracovné dni pred

odovzdaním diela žalobca vyzve žalovaného na jeho prevzatie, avšak nič z tohto sa neuskutočnilo.
Dôvodil, že žalobca meškal so zhotovením diela, vyskytovali sa neustále chyby a nedostatky s tým, že
ešte pred podaním žaloby ho vyzval na vrátenie zaplatených súm a nemal už ani záujem na dokončení
diela pre stratu dôvery. Uviedol, že obdobná situácia nastala aj v prípadeš druhej spoločnosti GLORY-
Cosmetics Slovakia s. r. o. a ktorá tiež mala zmluvu so žalobcom a rovnako tiež nedošlo k vyhotoveniu

diela. Argumentoval, že pre posúdenie realizácie tejto zmluvy sú rozhodné dve skutočnosti a to, či
došlo k omeškaniu žalovaného s dodaním podkladov pre dielo a či omeškanie žalobcu bolo spôsobené
žalovaným. A ďalej, či vôbec žalobca realizoval dielo v zmysle zmluvy o dielo podľa jeho pokynov.
Poprel, že by žalobcovi nedodal potrebné podklady a uviedol, že mu doručil prístupy a podklady už
dňa 30.11.2021, čiže takmer 2 mesiace pred uzatvorením zmluvy. Sám žalobca potvrdil prijatie týchto

prístupov a podkladov a predložená komunikácia potvrdzuje túto skutočnosť. Uviedol, že opakovane
reklamoval čiastočne zhotovené dielo a mal k nemu výhrady, nakoľko malo závažné nedostatky napr.
že nebola možnosť vybraný tovar uložiť do koša alebo k objednanému tovaru nebola účtovaná doprava.
Z týchto dôvodov žalovaný nepovažuje dielo ani za čiastočne dokončené a už vôbec nie odovzdané
v súlade so zmluvou o dielo. Žalobca nemal právo fakturovať ďalšie faktúry za nesplnené dielo a

žalovaný nemal záujem na jeho dokončení, a preto výzvou zo dňa 07.08.2023 požiadal žalobcu o
vrátenie zaplatených súm. Túto výzvu považuje za odstúpenie od zmluvy. Žalovaný poprel tvrdenia
žalobcu o tom, že nekomunikoval, bol za ním viackrát osobne a boli v neustálom kontakte. Ohľadom
testovacej stránky, ktorá bola vyhotovená uviedol, že mu nevyhovovala ani forma ani farba stránky. Prvú
faktúru uhradil celú a keď na stránke nevidel nič, spýtal sa na to žalobcu a ten mu povedal, že to robí

v pozadí a nebude to vidieť. Žalobca tiež vystavil faktúru za import produktov, nakoľko tieto tam vôbec
neboli. Žalovaný uviedol, že dielo nebolo funkčné ani prvá testovacia stránka. Po podpise zmluvy poslal
žalobcovi podklady, prístupy do profilov, kde sú feedy na stiahnutie do e-shopu produkty, popisy, ceny,
poskytol všetky informácie. Žalobca nepracoval tak ako očakával a podľa jeho požiadaviek, pričom často
komunikovali telefonicky s p. A., ktorá vytvorila grafický návrh, avšak žalovanému sa nepáčili farby.

Argumentoval, že žalobcu nežiadal, aby mu vystavil faktúru za dopĺňanie produktov pre Lenden.sk,
nakoľko s tým nemá nič spoločné. Uviedol, že vady diela reklamoval telefonicky. Z faktúry, ktorá nemala
byť vystavená naňho, uhradil 350 eur. V ten deň volal žalobcovi, že nie je správne vyhotovená faktúra,
že ju nemal vystaviť na žalovaného. Zároveň žalovaný odmietol, že by vôbec nedal podklady na stránkus tým, že mal ďalšiu stránku čo odkúpil a prebral distribúciu a na stránke Fitsportex.sk boli všetky
produktyspopisomarozmermi.Žalobcovioznámilvšetkychybytelefonickyaaje-mailom.Ajsostránkou
Lenden.skbolžalobcavomeškanístým,žehopožiadal,abyjuvseptembri2022pustil,pretožežalovaný

bude hlavným sponzorom svetového pohára Nordic walking a aby súťažiaci mohli využívať darčekové
poukážky na stránke. Žalobcovi poskytol informáciu odkiaľ má produkty stiahnuť, boli tam popisy. Nebol
spokojný so stránkou, žalobca tvrdil, že ju dá do poriadku. Žalobcovi poslal e-mail s reklamáciou približne
v novembri 2022. Ohľadom stránky Ates uviedol, že vady reklamoval telefonicky koncom augusta s tým,
že sa mu nepáčil výzor stránky, pretože bola podobná stránke Lenden. V septembri spustili stránku len

preto, aby ľudia vedeli, že stránka existuje. V novembri tam nastavovali cenu dopravy. Žalobca vystavil
faktúru za stránku Ates a myslel si, že tam niečo urobil, ale týkalo sa to stránky Lenden. Stránka Ates.sk
je nefunkčná, je tam len hlavná stránka, sú tam rôzne fotky a stiahnuté produkty od dodávateľov, no nie
sú tam kontakty, so stránkou sa nedá nič robiť. Stránka nie je hotová, žalobca nemôže žiadať úhradu
tretej faktúru, nakoľko nedokončil ani druhú časť.

Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav: žalobca ako zhotoviteľ a
žalovaný ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o dielo a jej predmetom bolo zhotovenie e-shopu. Žalobca
sa zaviazal vytvoriť a dodať dielo podľa prílohy č. 1 zmluvy o dielo a ďalšie, písomne alebo elektronickou
písomnou správou vzájomne dohodnuté služby a práce naviac. V článku 4. bod 1. sa žalobca zaviazal,
že celé dielo odovzdá objednávateľovi/žalovanému v dohodnutom rozsahu podľa prílohy č. 1, funkčnosti

v termíne dvoch kalendárnych mesiacov od podpisu zmluvy. V článku 6. bod 1. zmluvy o dielo si
zmluvné strany dohodli, že celková cena bude objednávateľom uhradená v troch splátkach vo výške 1/3
z celkovej predpokladanej celkovej sumy podľa prílohy č. 1 a to prvá splátka v momente podpisu zmluvy,
druhá splátka v momente spustenia testovacieho webu s navrhnutou grafikou na serveri zhotoviteľa a
tretia splátka po ukončení prác a spustení webu do prevádzky. V bode 6. článku 6 si zmluvné strany

dojednali, že zaplatením celej ceny diela sa objednávateľ stáva výhradným vlastníkom zhotoveného
diela a prechádzajú na neho všetky práva k užívaniu diela, pričom autorské práva dodávateľa a autorské
práva viažuce sa k použitému softwaru zostávajú zachované.

Žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 2022063 za zrealizovanie prvého importu a nastavenie

opakovaného importu 2/3 z celkovej dohodnutej sumy sumu vo výške 1 632 eur, z ktorej žalovaný uhradil
790 eur a to úhradami zo dňa 13.09.2022 a zo dňa 23.09.2022, pričom predmetom konania je úhrada
zvyšnej časti faktúry.

Predmetom konania je zároveň aj faktúra č. 2022166 vystavená žalobcom žalovanému za prípravu

podkladov pre Glory - 99 produktov a prípravu podkladov pre Fortuna - 157 produktov v sume 890,88
eura, z ktorej žalovaný uhradil sumu 350 eur.

Faktúrou č. 2022063 splatnou dňa 25.04.2022, žalobca fakturoval žalovanému zrealizovanie prvého
importu produktov z dodaného súboru a nastavenie opakovaného importu t. j. 2/3 v sume vo výške 1

632 eur.

Faktúrou č. 2022166 splatnou dňa 21.09.2022, žalobca fakturoval žalovanému prípravu podkladov pre
Glory - 99 produktov a prípravu produktov pre Fortunu - 157 produktov v sume vo výške 890,88 eura.

Z platobných príkazov na úhradu vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 13.09.2022 sumu vo výške
390 eur na faktúru č. 2022063 a dňa 23.09.2022 sumu vo výške 400 eur na faktúru č. 2022063 a dňa
18.01.2023 sumu vo výške 350 eur na faktúru č. 2022166.

Výzvou na zaplatenie dlhovanej sumy zo dňa 07.08.2023 adresovanej žalobcovi, žalovaný vyzval

žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 2 422 eur, ktorá predstavuje úhradu zálohových platieb dňa
06.05.2022 v sume vo výške 1 632 eur, dňa 13.09.2022 v sume vo výške 390 eur, dňa 23.09.2022 v
sume vo výške 400 eur a to z dôvodu, že nedošlo k zhotoveniu a odovzdaniu diela.

Žalovaný namietal, že dielo vykonané žalobcom malo vady, nebolo zhotovené v termíne a nebolo

dokončené a zároveň si uplatnil vzájomnou žalobou nárok na vrátenie uhradenej sumy vo výške 2 722
eur vrátane príslušenstva.Z vykonaného dokazovania - z e-mailu zo dňa 03.02.2023, mal súd za preukázané, že žalobca ako
zhotoviteľ vykonal a odovzdal druhú časť diela - spustenie testovacieho e-shopu, pričom zo zmluvy o
dielo mu vyplynul nárok na cenu diela v momente spustenia testovacieho webu s navrhnutou grafikou

na jeho serveri. Žalovaný predloženou e-mailovou komunikáciou nepreukázal, že by do času vystavenia
faktúryč.2022063vapríli2022reklamovalvadydodanejčastidiela,pričomajzjehovýpovedevyplynulo,
že vady ohľadom stránky Ates mal údajne reklamovať ústne koncom augusta 2022. Súdu z uvedenej
komunikácievyplýva,žežalobcainformovalžalovanéhookrokochprirealizáciiďalšejčastidielaanie,že
by odstraňoval vytýkané nedostatky. Až z e-mailu žalovaného zo dňa 28.02.2023 zaslaného žalobcovi,

niekoľko mesiacov po vystavení spornej faktúry (ako odpoveď na výzvu žalobcu na úhradu dlžných
súm) je zrejmé, že žalovaný riešil webovú stránku a zistil, že je tam „veľká chyba“, pričom túto žiadnym
spôsobom nešpecifikoval. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný uviedol predmetnú faktúru v
kontrolnom výkaze DPH, pričom túto nevrátil žalobcovi ako nedôvodne vystavenú a zároveň ju čiastočne
bez výhrad uhradil v sume vo výške 790 eur (dňa 13.09.2022 v sume vo výške 390 eur a dňa 23.09.2022
v sume vo výške 400 eur), pričom neprejavil nesúhlas so zvyškom dlhu a zo žiadnych ďalších úkonov

tento nesúhlas nie je možné vyvodiť, a preto argumentáciu žalovaného o vadách diela súd vyhodnotil
ako účelovú.

Súd prvej inštancie k faktúre č. 2022166, ktorej obsah a dôvodnosť žalovaný namietal aj s poukazom na
e-mail zo dňa 10.01.2022 a obsahom ktorého, bolo uvedenie ktorá stránka má byť fakturovaná na ktorú

spoločnosť, uviedol, že žalobca uvedenú faktúru vystavil dňa 07.09.2022 a doručil ju žalovanému dňa
12.09.2022, ktorý ju čiastočne po viacerých urgenciách žalobcu plnil a to dňa 18.01.2023, pričom za
celé obdobie od vystavenia faktúry až do okamihu jej úhrady t. j. po dobu 4 mesiacov preukázateľným
spôsobom nenamietal nesprávnu fakturáciu. Konanie žalovaného, keď nenamietal predmetnú faktúru
2022166, jej uvedenie v jeho kontrolnom výkaze DPH, ako aj jej čiastočná úhrada z jeho bankového

účtu (a nie z účtu spoločnosti GLORY- Cosmetics Slovakia s.r.o.), tak preukazuje tvrdenie žalobcu
o dohode medzi zmluvnými stranami ohľadom fakturácie prác na webovej stránke Lenden.sk na
spoločnosť žalovaného. Dokazovaním zároveň nemal súd preukázané, že by po spustení stránky
Lenden v septembri 2022 žalovaný vytýkal nedostatky žalobcovi a že by namietal poskytnutie služieb
spočívajúcich v naplnení produktov do e-shopu Lenden, tak ako tieto boli fakturované.

Súd prvej inštancie vo výroku I. okrem uplatnenej istiny žalobcovi priznal aj úroky z omeškania v
súlade s § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.

Ďalej súd prvej inštancie výrok II. napadnutého rozsudku odôvodnil tak, že sa zaoberal skutočnosťou a
to, či žalobcovi vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť sumu vo výške 2 772 eur z dôvodu neposkytnutia
plneniavzmyslezmluvyodielo,keďžalovanýmalzato,žežalobcadielonedokončilaneodovzdalmuho
a to ani čiastočne a že žalovaný nemá prístup k dielu, nakoľko mu ho žalobca odobral. Hoci bolo v konaní
preukázané, že žalobca vystavil žalovanému faktúru 2022062 vystavenú na sumu vo výške 1 632 eur a

ktorú mu žalovaný uhradil dňa 06.05.2022, ďalej faktúru č. 2022063 vystavenú na sumu vo výške 1 632
eur a z ktorej mu žalovaný uhradil sumu vo výške 790 eur a faktúru č. 2022166 a z ktorej mu žalovaný
uhradil sumu vo výške 350 eur t. j. v celkovej sume 2 772 eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobca žalovanému predmetné dielo vo fakturovanom rozsahu dodal, zmluvný vzťah medzi stranami
sporu nezanikol, nakoľko žalovaný od zmluvy o dielo neodstúpil a nedodanie diela, nedokončenie diela

riadne a včas ničím nepreukázal. Žalobcovi preto nevznikla povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie v zmysle
ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko v danom prípade nemožno uzavrieť, že by
žalobca získal peňažné plnenie bez právneho dôvodu alebo neplatného právneho úkonu a došlo by
tak na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Súd neprihliadol na procesnú obranu žalovaného
prednesenú na poslednom pojednávaní dňa 22.03.2024, v rámci ktorej uviedol, že písomné podanie

„Výzva na zaplatenie dlhovanej sumy zo dňa 07.08.2023“ adresovaná žalobcovi, je odstúpením od
zmluvy o dielo, keďže z tejto výzvy je zrejmé, že žalovaný žiadal zaplatenie sumy vo výške 2 422 eur a
nevyplýva z nej prejav vôle žalovaného zmluvný vzťah ukončiť. S poukazom na uvedené súd vzájomnú
žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

Súd o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne
úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania o žalobe a o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, podal žalovaný včas odvolanie s poukazom na ustanovenie § 365
ods. 1 písm. f), a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2 772 eur titulom vzájomnej žaloby s úrokom

z omeškania zo sumy vo výške 2 772 eur vo výške 12,25 % od 26.8.2023 až do zaplatenia, a to do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalovanému náhradu trov konania.

V odvolaní žalovaný uviedol, že zmluva o dielo jednoznačne stanovuje podmienky zhotovenia diela
a jeho odovzdania žalovanému. Mal za to, že žalobca žiadne z týchto ustanovení preukázateľne

nedodržal, a preto mu nevznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie žalovaných súm. Argumentoval,
že v konaní predložil množstvo dôkazov, že dielo zhotovované žalobcom malo vady a bolo preňho
nepoužiteľné. Ďalej namietal, že žalobca sa neriadil jeho pokynmi, pričom sa odvolal na svoju výpoveď
na pojednávaní dňa 22.03.2024. Uviedol, že dielo nebolo v dohodnutej lehote dokončené resp. nikdy
nebolodokončenéaniejepravdou,žetobolozdôvodovnajehostrane.Nazákladeuvedenéhožalovaný
stratil dôveru v schopnosti žalobcu a od zmluvy odstúpil podaním zo dňa 07.08.2023. Zastával názor,

že podaná vzájomná žaloba je dôvodná. Mal za to, že prípadný úspech žalobcu v tomto konaní vôbec
nerieši situáciu medzi ním a žalobcom vo veci zhotovenia diela, nakoľko žalobca dielo nevyhotovil,
a čiastočné vykonanie diela nie je preňho použiteľné vzhľadom na nedodržanie jeho pokynov a
neodstránenie vytknutých vád. Vyjadril obavu, že ak žalobca bude pokračovať v nekvalitnom zhotovení
diela, na ktorom už vzhľadom na veľký odstup času nemá záujem a žalobca mu vystaví neodôvodnene

ďalšie faktúry, nastane situácia rovnaká s terajšou.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 13.06.2024 a ktorý vyjadril svoj nesúhlas
s dôvodmi odvolania a zdôraznil správnosť napadnutého rozsudku, ktorý navrhoval potvrdiť.

Žalobca zdôraznil, že odvolanie neobsahuje žiadnu argumentáciu, ktorá by mala osvedčiť pravdivosť
tvrdení žalovaného, a žalovaný v odvolaní ani počas konania pred súdom prvej inštancie neuviedol
žiadnu argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť závery súdu prvej inštancie. Namietal tvrdenie
žalovaného a to, že úkon zo dňa 07.08.2023 s názvom „Výzva na zaplatenie dlhovanej sumy“,
je úkonom odstúpenia od zmluvy o dielo, nakoľko zo samotného textu výzvy na zaplatenie úkon

odstúpenia od zmluvy nevyplýva. Práve naopak, bolo viacnásobne uvedené, že medzi stranami nie je
sporné uzatvorenie zmluvy o dielo ako platnej zmluvy, ktorá nebola ukončená a teda, žalovaný svoju
obranu neopieral o odstúpenie od zmluvy ale o skutočnosť, že žalobca ako zhotoviteľ mu dielo riadne
neodovzdal, a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie. Ďalej žalobca zdôraznil, že žalovaný uvedené
skutočnosti začal tvrdiť tesne pred vyhlásením rozsudku. Žalobca opätovne poukázal na chronológiu

splátok a skutočnosť, že žalovaný cenu diela čiastočne uhradil, čím uznal dlh a zároveň nikdy nevzniesol
žiadnu námietku voči vykonanej časti diela ani nevrátil faktúru ako nedôvodnú ani inak nespochybnil
pohľadávku, ani neodmietol úhradu, že sa jedná o inú spoločnosť ako sa to snažil nahovoriť počas
súdneho konania svojim prednesom a práve naopak, z e-mailu žalovaného dňa 18.01.2023 tento
odpísal, vyplýva, že: „Ako som vám sľúbil, poslal som 350 eur z 890 eur/faktúra, č. 2022166. Budúci

týždeň posielam zase. Verím, že sa mi podarí viacej...“ Mal za to, že dôvody uvedené žalovaným sú
špekulatívne a účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu. Žalobca argumentoval, že zmluvné podmienky boli
jasne stanovené, dielo nebolo dokončené z dôvodu absolútnej nesúčinnosti zo strany žalovaného, jeho
neschopnosti dodať dáta, o ktoré opakovane žiadal a časť ktorých, si musel získavať cez dodávateľov
žalovaného. Taktiež žalobca dôvodil, že dielo bolo z jeho strany z väčšej časti zhotovené a je na jeho

serveri s tým, že ak mu za jeho zhotovenú časť žalovaný zaplatí dlžné sumy, dielo mu bude odovzdané.
Zároveň k vyjadreniu žalovaného, že ani čiastočne nemá prístup k dielu žalobca uviedol, že žalovaný
nezaplatil ani za prevádzkovanie webovej stránky, z dôvodu čoho muselo byť dielo presunuté do zálohy,
pričom pre potreby dokazovania ho je možné obnoviť. Žalobca poukázal tiež na dohodnutú výhradu
vlastníckeho práva podľa čl. 6, bodu 6 zmluvy o dielo a z čoho vyplýva, že až riadnym uhradením celej

ceny diela prechádza vlastnícke právo k dielu na žalovaného.

K vzájomnému návrhu žalovaného uviedol, že ho považuje za absurdný a účelový.

K žalovaným namietanej reklamácii žalobca uviedol, že nie je pravda, že by žalovaný dielo reklamoval,

čo potvrdzuje aj jeho e-mail zo dňa 03.02.2022, ktorým vyzval žalovaného na vyjadrenie k vykonanému
dielu z dôvodu, aby mohol zapracovať prípadné výhrady, tak ako predpokladala zmluva o dielo. Z
tohto e-mailu je evidentné omeškanie žalovaného. Ďalej žalobca uviedol, že jeho zamestnankyňa p. W.
A. spísala závery z osobného stretnutia žalobcu a žalovaného zo dňa 05.04.2022. Žalobca záveromupriamilpozornosťnaskutočnosť,žežalovanýmuneposkytolpotrebnúsúčinnosťpreriadnedokončenie
dielaatiežskutočnosť,žežalovanýnezaplatil2/3sumycenydielazavývoje-shopovejstránky,ktorébolo
pripravené a fakturované faktúrou č. 2022063, pričom žalovaný bol povinný podľa čl. 6, bodu 6.1 zmluvy

o dielo mu uhradiť túto druhú časť ceny diela v momente spustenia testovacieho webu s navrhnutou
grafikou na serveri zhotoviteľa diela/žalobcu.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

7. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu

po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri
prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri
vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od
dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť,
platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

8. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci
vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

9. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú
dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

10. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

11. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

12. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

13. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

14. Podľa § 550 Obchodného zákonníka, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela.
Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ
oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo
vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to
poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je

objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

15. Podľa § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky
týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať,
a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to

bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene
diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú
na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.16. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,

vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

17. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

18. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

19. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného
odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa

odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej
starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu
diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

20. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na

účinky uvedené v odseku 2.

21. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

25. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, f) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, g) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, h) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, ch) rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

27. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

28. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.29. Podľa § 379 CSP písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

30. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

31. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo
výroku vecne správne.

33. Predmetom odvolacieho konania bolo v rámci odvolacích dôvodov žalovaného posúdenie vecnej
a právnej správnosti napadnutého rozsudku.

34. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu - žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako
objednávateľom, došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu
ako zhotoviteľa vytvoriť a dodať dielo špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy o dielo (vytvorenie stránky e-
shopu)stým,žezhotoviteľsazaviazalcelédieloodovzdaťobjednávateľovivdohodnutomrozsahupodľa

prílohy č. 1, funkčnosti a v termíne dvoch kalendárnych mesiacov od podpisu tejto zmluvy s tým, že čas
realizácie začína plynúť odovzdaním potrebných obsahových podkladov od objednávateľa zhotoviteľovi,
pričom pre splnenie času dodania diela zhotoviteľom je potrebná súčinnosť objednávateľa.

35. V konaní nebolo sporné, že cena diela bola rozdelená na tri splátky, prvá splátka bola splatná v

momentepopodpisezmluvyodielo,druhásplátkabolasplatnávmomentespusteniatestovaciehowebu
s navrhnutou grafikou na serveri zhotoviteľa a tretia splátka bola splatná po ukončení prác a spustení
webu do prevádzky.

36. V konaní nebolo sporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému z titulu čiastočne

neuhradených faktúr a to č. 2022063 zo dňa 06.04.2022 so splatnosťou 25.04.2022 vystavenej na sumu
vo výške 1 632 eur a č. 2022166 zo dňa 07.09.2022 so splatnosťou 21.09.2022 vystavenej na sumu
vo výške 890,88 eura.

37. V konaní nebolo sporné, že strany sporu - žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ,

si dojednali v zmluve o dielo výhradu vlastníckeho práva zhotoveného diela a to tak, že objednávateľ
(žalovaný) sa až zaplatením celej ceny diela stáva jeho výhradným vlastníkom a až vtedy naňho
prechádzajúvšetkyprávakužívaniutohtodielastým,žeautorsképrávazhotoviteľa(žalobcu)aautorské
práva viažuce sa zostávajú k použitému software zostávajú zachované.

38. V konaní bolo sporné, či si žalobca ako zhotoviteľ voči žalovanému ako objednávateľovi, splnil
svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním mu predmetu diela (§ 554 ods. 1
Obchodného zákonníka) a bez vád (§ 560 ods. 1 Obchodného zákonníka) a teda, či mu vznikol nárok
na zaplatenie žalovanej ceny za dielo.

39. V konaní bolo sporné, či žalovaný ako objednávateľ, oznámil žalobcovi ako zhotoviteľovi vady diela
v zmysle 562 ods. 2 Obchodného zákonníka a teda, či mu je možné priznať v rámci jeho obrany niektorý
z nárokov ako vád diela žalobcom.

40. Úlohou odvolacieho súdu bolo v prvom rade posúdiť, či žalobca ako zhotoviteľ zhotovil pre

žalovaného ako objednávateľa dielo riadne t. j., či dielo malo vady a či ich žalovaný u žalobcu reklamoval
bez zbytočného odkladu po ich zistení a teda, či má žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie
žalovanej ceny za dielo. V druhom rade bolo potrebné posúdiť, či boli splnené náležitosti pre podanie
vzájomnej žaloby.

41. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej
inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného, vyjadrením žalobcu
k odvolaniu žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia § 220ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým
a právnym záverom premietnutým do jeho výrokovej časti. Súd prvej inštancie sa dostatočným,
náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami

podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so
zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,
ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

42. Odvolací súd sa preto obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku

a vyjadril sa len k tým dôvodom odvolania žalovaného, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387
ods. 2 CSP) a na zdôraznenie jeho správnosti v odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na niektoré
skutočnosti.

43. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca nevykonal dielo riadne, nebolo v dohodnutej lehote
dokončené resp. nikdy nebolo dokončené a nie je pravdou, že to bolo z dôvodov na jeho strane a že

mu ho neodovzdal v zmysle zmluvy o dielo, že malo stále vady a bolo preňho nepoužiteľné ako aj,
že žalobca sa neriadil jeho pokynmi, k čomu sa vyjadril podrobne na pojednávaní dňa 22.03.2024 až
nakoniec odstúpil od zmluvy o dielo podaním zo dňa 07.08.2023 - „Výzvou na zaplatenie dlhovanej
sumy“, odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že v
súlade s § 562 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka vady diela reklamoval u žalobcu bez zbytočného

odkladu po tom, čo ich mohol zistiť, a preto mu nemohol vzniknúť nárok z vád diela. Odvolací súd
poukazuje na to, že predložené dôkazy žalovaným nepreukazujú, že dielo nebolo žalobcom vykonané
riadne t. j., že malo vady a že ich žalovaný u žalobcu reklamoval. V tejto súvislosti odvolací súd
konštatuje, že žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci reklamáciu konkrétnych vád
realizovaného diela žalobcom po tom, čo mal žalovaný možnosť sa s dielom oboznámiť. Preto odvolací

súdvnázorovejzhodesosúdomprvejinštanciekonštatuje,ženebolopreukázané,žežalobcanevykonal
pre žalovaného dielo riadne a že malo vady. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na bod
35. napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný nepreukázal vadné plnenie
zo strany žalobcu a ani splnenie zákonom predpokladaného spôsobu uplatnenia nároku z vadného
plnenia, čím sa riadne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením. Žalovaný

v konaní teda neoznačil a ani nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení t.
j., že žalobcom zhotovené dielo malo ním tvrdené vady a že preto žalobca nemá nárok na zaplatenie
ceny diela v žalovanej výške. Žalovaný v prvostupňovom konaní tak účinným spôsobom nerozporoval
dôkazy tvrdené žalobcom a v konaní tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich skutkových
tvrdení. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca voči žalovanému v konaní preukázal žalobou

uplatnený nárok po skutkovej ako aj právnej stránke a ktorý žalovaný účinne nepoprel a vystavenú
faktúru č. 2022063 splatnú dňa 25.04.2022 týkajúcu sa druhej časti diela naopak čiastočne uhradil
(dňa 13.09.2022 sumu vo výške 390 eur a dňa 23.09.2022 sumu vo výške 400 eur) a až po tejto
čiastkovej úhrade v e-maile žalovaného zo dňa 28.02.2023 žalovaný vytýkal žalobcovi chybu, ktorú
však nijakým spôsobom nekonkretizoval. Ďalej ohľadom faktúry č. 2022166 splatnej dňa 21.09.2022,

ktorejopodstatnenosťžalovanýrovnakonamietal,odvolacísúduvádza,žepospustenístránkyLendenv
septembri 2022, žalovaný žalobcovi nevytýkal žiadne nedostatky a ani neposkytnuté služby spočívajúce
v naplnení produktov do e-shopu Lenden, tak ako tieto boli fakturované, naopak s odstupom štyroch
mesiacov od vystavenia tejto faktúry ju žalovaný čiastočne dňa 18.01.2023 uhradil a to v sume vo
výške 350 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom vysloveným súdom prvej inštancie v napadnutom

rozsudku a to, že z vykonaného dokazovania - z e-mailu zo dňa 03.02.2023, mal súd preukázané, že
žalobca ako zhotoviteľ druhú časť diela vykonal a odovzdal žalovanému na základe zmluvy o dielo a to
spustením testovacieho e-shopu s navrhnutou grafikou na jeho serveri, čím mu vznikol v tomto momente
nárok na cenu diela za túto časť. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný predloženou e-mailovou
komunikáciou nepreukázal, že by do času vystavenia faktúry č. 2022063 v apríli 2022 reklamoval

u žalobcu vady dodanej časti diela. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný
nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali vadné plnenie zo strany žalobcu a taktiež v konaní
nepreukázal, že dodržal postup na uplatnenie si nárokov voči žalobcovi v zmysle ustanovení §§ 436
až 441 Obchodného zákonníka. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za
nedôvodnú.

44. K odvolacej námietke žalovaného vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým bola
zamietnutávzájomnážaloba,odvolacísúduvádza,žeplnesúhlasískonštatovanímsúduprvejinštancie,
že žalovaný nepreukázal, že zmluvný vzťah medzi žalobcom ako zhotoviteľom diela a žalovaným akoobjednávateľom diela zanikol z dôvodu vadného plnenia zo strany žalobcu v zmysle ustanovenia § 351
ods. 2 Obchodného zákonníka a že žalobca nadobudol bez právneho titulu peňažné prostriedky, ktoré
obdržal od žalovaného za vykonané dielo na základe vystavených faktúr žalobcom.

45. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné
princípy CSP).

Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods.
1 CSP).

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končiť(§ 154 CSP).

V danom prípade vzájomnej žaloby bola procesná aktivita na strane žalovaného a bolo na ňom, aby v
konaní preukázal relevantnými dôkazmi svoje tvrdenia a keďže tak neučinil, ide to na jeho ťarchu.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

46. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), odvolací
súd uvádza, že v sporovom konaní, platí dispozičná a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania

sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky, v tomto prípade žalobca preukázal zmluvnú
odchýlku od zákonného ustanovenia a to v časti výhrady vlastníckeho práva k dielu podľa čl. 6, bodu 6
zmluvy o dielo a z ktorej vyplýva, že až riadnym uhradením celej výšky ceny diela žalovaným, prechádza
vlastnícke právo k dielu na žalovaného. V danom prípade však zo strany žalovaného preukázateľne

nedošlo k úhrade ceny diela týkajúcej sa druhej časti diela, a preto zo strany žalobcu nedošlo ani k
odovzdaniu diela do plnej dispozície žalovaného. Je záležitosťou procesných strán, aké predložia súdu
skutkové podklady a dôkazy. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy
bolo tak výlučne vecou oboch sporových strán, z ktorých každá nesie procesnú zodpovednosť za to,
že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými

záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom
dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených
procesnými stranami a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje
rozhodovanie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal
žiadnym relevantným dôkazom svoje tvrdenia, ktoré by preukazovali, že žalobcom dodané dielo malo

vady a že tieto notifikoval a u žalobcu reklamoval a to bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mohol zistiť
resp. čo ich zistil ako aj, že platne odstúpil od zmluvy o dielo. Žalovaný tak účinne nepoprel skutkové
tvrdenia žalobcu v konaní a neuniesol tak procesnú dôkaznú povinnosť t. j. povinnosť uviesť dôkaz na
preukázanietvrdenýchskutočností(nadvšetkypochybnosti)atedaanivtomtosmeredôkaznébremeno.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne uviedol skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním (viď body 7. - 15.) a z akých dôvodov
považoval procesnú obranu žalovaného za nepreukázanú (viď body 30 - 35.). Súd prvej inštancie sa
tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách
procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného riadne.

V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na to, že zistenie skutkového stavu znamená
činnosť súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach
a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris).Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý
je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Právne posúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, t. j.

ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú
právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (k tomu viď
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla
2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým
konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú
strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nie je úlohou súdu, aby nahrádzal
povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Poslednou procesnou možnosťou splnenia

dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Táto povinnosť tvrdenia sa
vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu
s tým, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou) v opačnom procesnom postavení než je

účastník (strana), ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Skutočnosti
navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú
záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť a teda, môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv.

negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to,
že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o
pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že právne závery formulované súdom prvej

inštancie nenesú žiadne prvky arbitrárnosti, nakoľko súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so
všetkými skutočnosťami v odôvodnení napadnutého rozsudku a správne zistil skutkový stav, z ktorého
vyvodil aj správny právny záver.

Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

47. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť

rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994,sériaA,č.303-B;Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997;Higinsc.Francúzskoz19.februára1998).

48. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam prerozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

49. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).

50. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver
a ktorý posúdil žalobný nárok žalobcu ako dôvodný a obranu žalovaného posúdil ako nedôvodnú a
teda neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, ktorý v podanom odvolaní relevantným

spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej
časti I. a II. napadnutého rozsudku, a preto napadnutý rozsudok vo výroku I. a v súvisiacom výroku II.
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

55. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a tak, že plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

56. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§

447 písm. d/ a e/ CSP).