Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208404
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124208404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobkyne: C. K., nar. X.XX.XXXX, bytom
E. XXX, zastúpenej JUDr. Matúšom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov,
proti žalovanému: G. Q. D., s.r.o., so sídlom G. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 18Csp/83/2024-71 zo dňa 29.1.2025 v spojení s opravným uznesením,
č.k. 18Csp/83/2024-107 zo dňa 2.5.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku I.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie takto rozhodol: „I.
Konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia z a s t a v u j e . II. U r č u j e , že zmluvná podmienka
v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.08.2013, uvedená v článku 8, bod 8.1.,
v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne

troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej
medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako "úver/revolving") a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu
a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 106,92
EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške
64,80 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe
vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný
písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť

prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľná zmluvná podmienka. III. U r č u j e , že zmluvná
podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300064481 zo dňa 06.08.2013, uvedená v článku 8,
bod 8.4., v znení: "Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia
tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to
pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.
8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia

úveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.Odplatazaposkytnutieodkladu
splatnostisplátokrevolvingujesplatnádňomposkytnutiarevolvinguDlžníkovi.VeriteľaDlžníksadohodli
na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľavoči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp.
zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní
Žiadosti/Zmluvy.RozdielbudeuhradenýnaúčetDlžníkauvedenývčl.2Žiadosti/Zmluvy.",jeneprijateľná

zmluvná podmienka. IV. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 692,63 eur s príslušenstvom a určenia neprijateľných zmluvných podmienok

uvedených v bodoch 8.1 a 8.4 Dohody o poskytovaní služieb. Dňa 29.10.2024 bola na jej účet zo strany
žalovanéhopripísanásumavovýške692,63eur.Včastiuplatnenejsumy692,63eurspolusuplatnenými
úrokmi z omeškania (vzhľadom k ich zanedbateľnej výške) preto vzala žalobu čiastočne späť. Právny
vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však nepochybne zmluvný
vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ, keďže žalobkyňa
vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa. Písomným podaním zo dňa 29.11.2024

vzala žalobkyňa žalobu v čiastočne späť v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu úhrady
žalovanej sumy zo strany žalovaného a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom na to, že
žalobkyňa vzala žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia späť, a to ešte predtým, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd nevyžadoval súhlas žalovaného s
procesným úkonom žalobkyne a konanie s poukazom na § 145 ods. 1 CSP v tejto časti zastavil.

3. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté zmluvné ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami. Okresný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku Okresného súdu

Bardejov sp. zn. 4Csp 64/2022 z 14.6.2023 cit.: „22. V danom prípade žalobkyňa nepochybne mala
záujem o poskytnutie úveru od žalovaného. Hlavným predmetom jej záujmu teda bolo poskytnutie
úveru. Prostredníctvom bodu 5 tlačiva žiadosti/zmluvy pritom výslovne požiadala žalovaného o úver vo
výške 600 eur čo je jasne uvedené v jej žiadosti ( bod 5 tlačiva zmluvy), teda že poskytnutá čiastka
úveru ( úverový limit ) má byť 600,-eur. Namiesto toho žalovaný reálne vyplatil žalobkyni sumu nižšiu,

teda sumu zníženú už o odplatu za danú službu v zmysle článku 8 bod 8.1 tlačiva. 23. Pokiaľ ide
o dohodu o poskytnutí služby, tá síce formálne je osobitne podpisovaná, ale je zakomponovaná do
formulára samotnej zmluvy takým spôsobom, z ktorého ani maximálne obozretný spotrebiteľ nemusí
pochopiť čo podpisuje a že nepodpisuje len zmluvu- úver, ale aj akúsi ďalšiu osobitnú dohodu. Z
pohľadu posúdenia či sa nejedná o neprijateľné zmluvné podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je

potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o
akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Spätosť predmetných zmlúv je
daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať
dohodu o poskytnutí služby, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť žalobkyne
plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach a bolo by tak bezpredmetné dohadovať možnosť odkladu

splatnosti splátok. 24. Ak žalovaný argumentoval dobrovoľnosťou uzavretia danej doplnkovej zmluvy o
poskytnutí služby žalobkyňou, tak potom mu nič nebránilo (keďže práve žalovaného zaťažovalo dôkazné
bremeno preukázania individuálneho vyjednania tejto dohody) predložiť alebo aspoň označiť dôkaz,
že nie každý spotrebiteľ s ním napriek takto predformulovanej dohode takúto dohodu o doplnkovej
službe následne uzavrel, respektíve dôkaz, že obdobné úvery skutočne poskytuje (či aspoň raz niekomu

poskytol) aj bez uzavretia dohody o poskytnutí služby, nakoľko súd sa pri svojej činnosti s takým
prípadom zatiaľ nestretol. Odôvodnenie žalovaného, že táto dohoda bola uzavretá dobrovoľne je
nepreukázané a navyše nelogické, lebo ťažko predpokladať že ak by žalobkyni skutočne bola daná
možnosť slobodne sa rozhodnúť pre takú dohodu, tak žeby už po prečítaní jej prvého článku (že zaplatiť
musí vopred celú odplatu bez ohľadu na to, či služby niekedy využije alebo nie) neodmietla jej uzavretie.

Výhoda spotrebiteľa v tomto prípade je len iluzórna, absolútne neadekvátna výške dojednanej odplaty.
Naopak výhoda je daná u žalovaného. 25. Súd nemal pochybnosti o neprijateľnosti daných zmluvných
podmienok, ktoré môžu reálne viesť (paradoxne u riadne platiaceho dlžníka - spotrebiteľa) k tomu, že
spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhumedzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa. 26.
Argumentácia žalovaného, že spotrebiteľ platí v podstate už za samotný záväzok veriteľa poskytnúť
odklad splatnosti splátok je absolútne neprijateľná. Spotrebiteľ je teda povinný dojednanú odplatu za

služby platiť bez ohľadu na to, či dané služby vôbec niekedy využije alebo nie. Takéto dojednanie
podľa názoru súdu je zjavne nevyvážené, neprijateľné, je v neprospech spotrebiteľa, nesleduje jeho
záujmy ale záujmy dodávateľa a odporuje zákonu ( § 53 ods.1. Občianskeho zákonníka ), pričom za
daných okolností sa javí, že jediným účelom danej dohody je navýšiť odplatu za poskytnutie úveru
(bez toho, aby to bolo vyjadrené v zmluve pri parametroch úveru v rámci RPMN, či celkovo splatnej

čiastky) keďže nedá sa inak vysvetliť postup, keď spotrebiteľ už pri uzavretí zmluvy má platiť tak
vysokú odplatu za službu, ktorú možno vôbec nikdy nevyužije a teda len za „záväzok žalovaného“ s
ktorým ten možno nebude mať vôbec žiadne náklady. 27. Daná dohoda o poskytnutí služby podlieha
prieskumu súdu podľa § 53 Občianskeho zákonníka, keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom
plnenia, pričom cieľom zákonodarcu nebolo vylúčiť z preskúmavania z hľadiska neprijateľnosti vedľajšie
zmluvné cenové dojednania, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nie je výnimočnou situácia,

kedy sa dodávatelia práve ich netransparentným zakomponovaním do formulárových spotrebiteľských
zmlúv snažia získať neprimeraný majetkový prospech od spotrebiteľov. 28. Žalobkyňa mala takto v
súhrne zaplatiť žalovanému za službu neprimerane vysokú odplatu a to aj za stavu, že jej žiadna služba
poskytnutá nebude. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje
poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná

výška (pričom garantuje mu inkasovanie odplaty aj keď vôbec žiadne náklady na služby nevynaloží
a ak k odkladu splátok nikdy nedôjde). Predmetné ustanovenia tak vyznievajú výrazne v neprospech
spotrebiteľa, a to s ohľadom na ich koncepciu a samotnú výšku odplaty. Ide preto podľa názoru súdu
o neprijateľné a neplatné dojednania. 29. Dané zmluvné podmienky nie sú vylúčené zo súdneho
prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok z dôvodu, že by odplata za ne azda mala byť cenou

plnenia. K tomu podporne pozri aj napr. I.. I. T., Občiansky zákonník pre prax ( komentár) Judikatúra
NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015 strana 710, komentár k § 53
ods.1 veta druhá, cit“ Výnimka spravidla nebude postihovať dojednania na základe tzv. formulárových
zmlúv, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ich obsah ovplyvniť.“ 30. Akokoľvek obsiahla
a sofistikovaná je argumentácia žalovaného k prijateľnosti daných zmluvných podmienok v článku 8

bod 8.1 a 8.4 zmluvy, tak to nič nemení na tom, že táto neobstojí, o čom svedčí aj to, že opakovane
a mnohokrát už boli tieto súdmi právoplatne judikované ako neprijateľné zmluvné podmienky. Nielen
rozhodnutia ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe a s ktorými sa súd stotožňuje ale aj množstvo ďalších
súdnych rozhodnutí po prieskume argumentácie žalovaného totožnej s tou, ktorú produkoval v tomto
spore ju odmietlo a uznalo dané zmluvné podmienky za individuálne nevyjednané a neprijateľné. 31.

Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 24Co/61/2018 zo dňa 16.10.2018 pri určení identických
zmluvných podmienok uvedených v žiadosti, resp. v zmluve o revolvingovom úvere v článku 8 bod
8.1 a pod bodom 8.4 za neprijateľné označil tento názor v podstate už za nespochybniteľnú notorietu,
keď v bode 10 odôvodnenia už len úplne stručne a bez ďalšieho výslovne uviedol, že cit „Vzhľadom
na právoplatnosť rozsudkov o určení neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, všetky námietky

uvedené zo strany žalovaného v odvolaní namietajúce nesprávny právny záver súdu o neprijateľnosti
týchto podmienok neopodstatnené.“

5. Žalovaný sa bránil poukazujúc na iné konania (13Csp 91/2019 - konanie o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, 16Csp 84/2022 - konanie o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia,24Csp134/2022-konanieozdržaniesapoužitiadohodyozrážkachzomzdy),vktorých
nebolo o neprijateľných zmluvných podmienkach ani zmienky, napriek tomu, že bola právne zastúpená,
no opomína tú najvýznamnejšiu právnu skutočnosť, že žalovaný bol subjektom, ktorý právoplatný zákaz
súdu ignoroval a v rozpore s ním predložil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne
na účely realizácie zrážok zo mzdy. Je viac ako povážlivé domáhať sa súdnej ochrany s poukazom na

predchádzajúce súdne konanie, ktorého výsledok žalovaný bezočivo nerešpektuje.

6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Úhradou žalovanej
sumy po podaní žaloby žalovaný zavinil zastavenie konania, preto žalobkyni v tejto časti patrí náhrada

trov konania. Vo zvyšnej časti (v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok) mala žalobkyňa
úspech, preto jej aj vo zvyšku patrí náhrada trov konania voči neúspešnému žalovanému. Preto patrí
žalobkyni voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 100 %.7. Proti rozsudku v spojení s opravným uznesením okrem výroku I. v zákonom stanovenej lehote podal
odvolaniežalovanýanavrhol,abyodvolacísúdrozsudokvspojenísopravnýmuznesenímokremvýroku
I. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s procesnou obranou žalovaného, že neexistoval
žiadny právny záujem na určení uvedenom v žalobe, že žalobkyňa (pokiaľ takýto záujem mala) ho
predsa mohla uplatniť v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 13Csp/91/2019,
v konaní vedené pod sp. zn. 24Csp/134/2022, alebo v konaní vedenom pod sp. zn. 16Csp/84/2022.

Ani v jednom z týchto konaní žalobkyňa tak nečinila. Súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal
námietkou žalovaného voči spôsobu výkonu práva. V konaní nebolo sporné, zo strany žalobkyne nebolo
ani popreté, že právo domáhať sa určenia neplatnosti zmluvných podmienok resp. ich neprijateľnosti
mohla uplatniť v inom súdnom konaní, v ktorom sa už určenia iných podmienok domáhala. Sporné boli
okolnosti výkonu daného práva, teda za akým účelom bolo z pohľadu žalobkyne nutné, aby po vykonaní

troch súdnych konaní iniciovaných žalobkyňou, v ktorých sa nedomáhala určenia neprijateľnosti,
vznikol právne relevantný dôvod domáhať sa takéhoto určenia. Z posúdenia časových odstupov medzi
jednotlivýmikonaniami,predsaprivecnomzhodnotenívyplýva,žebymaliexistovaťnejakédôvody,ktoré
spôsobili nutnosť podania žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Jediný zreteľný dôvod
podania žaloby súvisí s generovaním náhrady trov konania. Žalobkyňa neuviedla žiadnu skutočnosť,

pre ktorú si teraz tvrdený a uplatňovaný nárok neuplatňovala skôr. Zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva, že výkon akéhokoľvek práva spotrebiteľom je za každých okolností v súlade so zákonom.
To znamená, že aj výkon práva spotrebiteľom môže mať podobu šikanózneho výkonu práva, zneužitia
práva a pod.

10. Žalobkyňa navrhla rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdiť.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená
zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo

inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd
na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú prespotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

15. Civilný sporový poriadok zveril prieskum obsahu spotrebiteľských zmlúv osobitne príslušným súdom
v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach s účinkami rozhodnutia erga omnes, teda
v prípade označenia neprijateľnej zmluvnej podmienky je následkom všeobecný zákaz jej ďalšieho
používania, resp. používania podmienky s rovnakým významom. Takáto úprava mala zabezpečiť
efektívnu právnu ochranu spotrebiteľov. Napriek uvedenému aj v individuálnom spotrebiteľskom spore

nič nebráni súdu označiť a vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky dojednanej v Zmluve (buď na
návrh alebo z vlastnej iniciatívy) v rozsudku, ktorý je záväzný inter partes. Právny záujem na určení
neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú nerovnováhu v postavení účastníkov zmluvy
vyplýva jednak z hmotnoprávneho ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj procesnoprávneho
ust. § 298 CSP, pričom osobitne je toto právo upravené zákonom č. 250/2007 Z. z., konkrétne jeho § 3
ods. 3 a 5. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty spočívajúcej v určení neprijateľných

zmluvných podmienok pritom nie je časovo limitovaná. Súd preto správne žalobný návrh o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok dojednaných v čl. 8 bodoch 8.1. a 8.4. Zmluvy považoval za
procesne prípustný.

16. K vecnej stránke určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v čl. 8 bodoch 8.1. a 8.4.

odvolací súd poukazuje na rozsiahlu a vcelku stabilnú judikatúru Krajského súdu v Prešove, ktorý
sa opakovane zaoberal obdobnou argumentáciou zo strany žalovaného popierajúcou charakter
označených zmluvných podmienok ako neprijateľných, a to v rovnakých typizovaných zmluvách o
úvere, pričom závery ním prijaté sú konzistentné (viď napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2Co/38/2017 zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 9Co/117/2017 zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 23Co/84/2017 zo

dňa 16.4.2018, sp. zn. 24Co/61/2018 zo dňa 16.10.2018). V rozsudku sp. zn. 24Co/61/2018 zo dňa
16.10.2018 Krajský súd v Prešove záver o neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky označil už v
podstate za nespochybniteľnú notorietu, keď v bode 10 odôvodnenia stručne a bez ďalšieho výslovne
uviedol, cit.: „Vzhľadom na právoplatnosť rozsudkov o neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky,
všetky námietky uvedené zo strany žalovaného v odvolaní namietajúce nesprávny právny záver súdu

o neprijateľnosti týchto podmienok sú neopodstatnené.“

17. Zmluva ako taká je zmluvou formulárovou, preto bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že
v predzmluvnej fáze bolo spotrebiteľovi umožnené jej obsah meniť aspoň tým, že mohol niektoré
dojednania, ako aj tie o možnosti odkladu splátok za odplatu, zo Zmluvy minimálne vylúčiť (nie iba

oboznámiť sa s jej obsahom). Nemennosť formulárovej zmluvy vo všeobecnosti nie je možné sanovať
vyhlásením obsiahnutým v čl. 8 bod 8.6., a to že „...uzatvorenie tejto dohody o poskytnutí služby nie je
podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere“, ani vyhlásením, že „...túto Dohodu o poskytnutí
služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojim podpisom vyjadruje súhlas
so všetkými jej ustanoveniami“. Takto dojednanú Zmluvu spolu s Dohodou mal preto žiadateľ o úver

možnosť iba podpísať alebo jej uzatvorenie odmietnuť, a to ako celok. Dojednania o možnosti odkladu
splátok za odplatu (čl. 8 bod 8.1. a 8.4.) sú koherentnou súčasťou Zmluvy, a to ako po obsahovej
stránke (tým, že uzatvorenie Dohody za súčasného neuzavretia Zmluvy by bolo bezpredmetné), tak aj
po vizuálnej stránke (tým, že podpis Zmluvy je umiestnený až pod podpisom Dohody). Spätosť oboch
predmetných zmlúv sa preto môže zdať netransparentná a aj obozretného spotrebiteľa navádzajúca k

uzatvoreniu dojednaní ako celku. Skutočnosť, že Zmluva nie je formulárová a spotrebiteľ mal predsa
možnosť pôsobiť na jej obsah by azda bolo možné preukázať predložením dôkazu, že nie všetky
Zmluvy uzatvorené žalovaným obsahujú totožné alebo obdobné dojednania o možnosti odkladu splátok
za odplatu, resp. že nedošlo k podpísaniu Dohody každým spotrebiteľom, k čomu však v konaní
nedošlo, preto nejde o podmienky individuálne dojednané. Takéto zmluvné dojednania spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže žalobkyňa
sa zaviazala dojednanú odplatu zaplatiť bez ohľadu na to, či uvedenú službu využije alebo nie, pričom
dodávateľovi garantuje inkasovanie odplaty bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov na službu, čo je v
rozpore so zásadou ratio legis právnej úpravy spotrebiteľského úveru, ktorý sa spotrebiteľovi poskytuje
na jeho plné ekonomické využitie.

18. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jeho procesnou obranou, smerujúcou
k tomu, že neexistuje žiadny právny záujem na určení uvedenom v žalobe, že žalobkyňa (pokiaľ takýto
záujem mala) si ho predsa mohla uplatniť v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov podsp. zn. 13Csp/91/2019, konanie vedené pod sp. zn. 24Csp/134/2022, a konanie vedené pod sp. zn.
16Csp/84/2022. Ani v jednom z týchto konaní žalobkyňa tak neučinila, rovnako tak nespravil žiadny súd
v uvedených konaniach ani ex offo.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku: „Už len
záverom súd poznamenáva, že žalovaný sa bráni v súdenej veci poukazujúc na iné konania (13Csp
91/2019 - konanie o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, 16Csp 84/2022 - konanie o
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, 24Csp 134/2022 - konanie o zdržanie sa použitia

dohody o zrážkach zo mzdy), v ktorých nebolo o neprijateľných zmluvných podmienkach ani zmienky,
napriek tomu, že bola právne zastúpená, no opomína tú najvýznamnejšiu právnu skutočnosť, že
žalovaný bol subjektom, ktorý právoplatný zákaz súdu ignoroval a v rozpore s ním predložil dohodu o
zrážkachzomzdyzamestnávateľovižalobkynenaúčelyrealizáciezrážokzomzdy.Jeviacakopovážlivé
domáhať sa súdnej ochrany s poukazom na predchádzajúce súdne konanie, ktorého výsledok žalovaný
bezočivo nerešpektuje.“

20. Podanie žaloby zo strany žalobkyne nemožno hodnotiť ako účelové, ako tvrdí žalovaný, keďže
bolo vyvolané správaním žalovaného, a to nerešpektovaním právoplatného rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 18.04.2023, č.k. 24Csp/134/2022-45, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať
sa výkonu zrážok zo mzdy.

21. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené.

22. Súd prvej inštancie správne rozhodol v napadnutej časti, teda vo výroku II. a III., ale aj v súvisiacom
výroku IV. o trovách konania. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok
v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti, teda okrem odvolaním nenapadnutého výroku I.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni vo vzťahu k neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trovodvolaciehokonaniavplnomrozsahustým,žeovýškeodvolacíchtrovrozhodnesúdprvejinštancie
samostatným uznesením postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).