Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209908
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124209908.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Martina
Barnová, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: XXX.E., F., G. G. H.
I. X, XXX XX E., J.: XX XXX XXX, právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom

Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 7Csp/177/2024-61 zo dňa 31.03.2025, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhal určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere H. D. K. XXXXXXXXXX L. H. XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov a
zároveň vyhlásil neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v petite žaloby.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere H. D. K. XXXXXXXXXX,

L. H. XX.XX.XXXX, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere H. D. K.
XXXXXXXXXX, L. H. XX.XX.XXXX, v časti (3) Poplatky súvisiace s poskytnutým Úverom, v znení:
„S poskytnutým úverom súvisia nasledovné poplatky:
1. upomienka pri omeškaní splátky: 10,00 EUR

2. upomienka pri omeškaní splátky: 25,00 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere H. D. K.
XXXXXXXXXX, L. H. XX.XX.XXXX, v časti (4) Záverečné ustanovenia, bod 4.3, v znení:
„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči
pohľadávkeDlžníka/SpoludlžníkazktoréhokoľvekÚčtualebovkladuvedenéhoBankou.Bankajeztohto

dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť
DlžníkovinakladaťsprostriedkaminaktoromkoľvekÚčteDlžníka/SpoludlžníkaalebosvkladomDlžníka/
Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí. Zmluvné strany sa dohodli, že ako
prejav započítania postačuje doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý deň a rozsah započítania.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere H. D. K.
XXXXXXXXXX, L. H. XX.XX.XXXX, v časti (4) Záverečné ustanovenia, bod 4.8, v znení:„Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah
k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a

okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.
Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu
k Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere H. D. K.

XXXXXXXXXX, L. H. XX.XX.XXXX, v časti (4) Záverečné ustanovenia, bod 4.13, v znení:
„Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] poplatky podľa
ZoÚ, b] úrok z omeškania, c] zmluvný úrok z Úveru, d] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade
viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú
najskôr na pohľadávky skôr splatné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“.

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 4 a 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č.
40/64 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1

ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnému ku dňu 06.08.2015
(ďalej len „ZoSÚ“), § 137 písm. d), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom
bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere H. D. K. XXXXXXXXXX. S argumentáciou žalobkyne,
že v zmluve absentuje druh spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch, s touto sa súd prvej inštancie nestotožnil, keďže druh úveru je terminologický označený
priamo v záhlaví zmluvy o úvere ako H. D. podľa názvu bankového produktu žalovaného. Navyše,

v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere H. D. v článku 2., bod 2.2. je jasne deklarovaný druh
spotrebiteľského úveru, a to úver. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal argumentáciou žalobkyne
o absencii doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, s čím sa rovnako nestotožnil. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere H. D. v článku 2., bod 2.2. je jasne uvedený počet mesačných splátok 96, dátum konečnej

splatnosti úveru 20.08.2023, dátum prvej platby do 20.09.2015. Vo vzťahu k námietke nesprávneho
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, kde žalobkyňa súdu predložila internetovú kalkulačku, kde
podľa jej názoru prepočet ročnej percentuálnej miery nákladov je vo výške 24,21%, súd prvej inštancie
koštatoval, že toto tvrdenie žalobkyne nemal za preukázané, keďže ako dôkaz predložila iba výpočet
internetovej kalkulačky zverejnenej na internete, ktorá však môže slúžiť len ako pomôcka na výpočet,

aká približná výška RPMN by mala byť. Konkrétny výpočet vychádza zo vzorca, ktorý je stanovený v
prílohe k ZoSÚ, pričom súd uvádza, že sa jedná o veľmi komplikovaný matematický výpočet, a preto za
účelom zistenia správnej výšky RPMN by súd musel doplniť dokazovanie v zmysle návrhu žalovaného
a vyžiadať si odborné vyjadrenie NBS. Z uvedených dôvodov sa s touto argumentáciou žalobkyne v
celom rozsahu nestotožnil. Pokiaľ ide o absenciu celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, s čím

žalobkyňa spájala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, aj túto námietku súd prvej inštancie posúdil
ako nedôvodnú. Poukázal na článok 2., bod 2.2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere H. D., kde je uvedená
celková čiastka úveru 1.908,41 eur. Pokiaľ žalobca namieta nesprávnosť celkovej čiastky úveru, to
nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch
tak, ako je to v prípade nesprávneho údaja o RPMN určeného v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na daný spotrebiteľský úver, žalobkyňa mala
za to, že v zmluve má byť uvedený údaj pri úveroch do 1.500,- EUR od piatich do desiatich rokov
by táto priemerná hodnota RPMN mala byť vo výške 20,15%, s čím sa súd prvej inštancie taktiež
nestotožnil. Poukázal na súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
bankami a pobočkami zahraničných bánk za prvý štvrťrok roka 2015, kde je priemerná RPMN pri

obdobných produktoch nad 5 do 10 rokov 11,53% ročne, tak ako je zakotvená v článku 2., bod 2.2.
zmluvy, z ktorých bolo potrebné vychádzať. Stoožnil sa s argumentáciou žalobkyne ohľadom absencie
predpokladov použitých na výpočet RPMN, čo je obligatórna náležitosť zmluvy. Poukázal na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C – 677/23. Pre absenciu tejto náležitosti daný úver v zmysle § 11 ods. 1písm. b) ZoSÚ posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, a preto tomuto žalobného petitu žalobkyne v
celom rozsahu vyhovel.

5. K určeniu neprijateľných zmluvných podmienok uviedol, že v prípade zmluvnej podmienky uvedenej
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere H. D. K. XXXXXXXXXX, L. H. XX.XX.XXXX, v časti (3) Poplatky
súvisiace s poskytnutým Úverom, v znení: „S poskytnutým úverom súvisia nasledovné poplatky: 1.
upomienka pri omeškaní splátky: 10,00 EUR, 2. upomienka pri omeškaní splátky: 25,00 EUR, ide o
poplatky za upomienky, ktoré predstavujú skrytú zmluvnú pokutu za omeškanie spotrebiteľa s úhradou

záväzku. Upomienka nemôže mať sankčný charakter, jej zmyslom je upozornenie a súčasne výzva
pre dlžníka, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Účelom nemôže
byť získanie majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi, ktorá by prinášala
majetkový prospech dodávateľovi. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa. Navyše, poplatok je nepochybne vyšší ako reálne náklady dodávateľa

spojené so zaslaním upomienky. Zároveň poukázal na skutočnosť, že tieto upomienky boli už niekoľkými
súdmi vyhlásené za neprijateľné.

6. K zmluvnej podmienke uvedenej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere H. D. K. XXXXXXXXXX, L.
H. XX.XX.XXXX, v časti (4) Záverečné ustanovenia, bod 4.3, v znení: „Banka a Dlžník/Spoludlžník

sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke Dlžníka/
Spoludlžníka z ktoréhokoľvek Účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu zároveň
oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi nakladať
s prostriedkami na ktoromkoľvek Účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s
čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí. Zmluvné strany sa dohodli, že ako prejav započítania

postačuje doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý deň a rozsah započítania.“ Poukázal na právoplatné
rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/74/2022 z 28.11.2022, potvrdené rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024. Súd prvej inštancie ustálil, že táto
zmluvná podmienka poskytuje žalovanému možnosť započítať pohľadávky žalovaného bez jeho
výslovnej notifikácie, odporuje právnej úprave zakotvenej v § 580 Občianskeho zákonníka vyžadujúcej

právny úkon smerujúci k započítaniu voči druhému účastníkovi právneho vzťahu, ktorým nemôže byť
časovým odstupom doručený výpis z účtu, z ktorého by bol spotrebiteľ nútený takéto započítanie
dešifrovať.

7. K zmluvnej podmienke uvedenej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere H. D. K. XXXXXXXXXX,

L. H. XX.XX.XXXX, v časti (4) Záverečné ustanovenia, bod 4.8, v znení: „Každá z osôb podpisujúcich
túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť
poskytnutého Úveru ku dňu, kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb

podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke.“
Uviedol, že o neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanému rozhodol
Okresný súd Prešov rozsudkom 29Csp/74/2022 zo dňa 24.10.2022, rozsudkom 18Csp/75/2024 zo dňa
18.11.2024, rozsudkom 34Csp/44/2024 zo dňa 24.10.2024, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
6CoCsp/16/2024zodňa19.09.2024,ktorýmbolvtejtočastipotvrdenýrozsudokOkresnéhosúduPrešov

9Csp/128/2023 zo dňa 26.02.2024. V tomto zmluvnom ustanovení absentuje akékoľvek vysvetlenie
pojmu osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy pre priemerného spotrebiteľa, čo
uvedený pojem znamená minimálne s odkazom na § 35 ods. 4 zákona o bankách, ktorý to upravuje.

8. K zmluvnej podmienke uvedenej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere H. D. K. XXXXXXXXXX, L.

H. XX.XX.XXXX, v časti (4) Záverečné ustanovenia, bod 4.13, v znení: „Dlžník/Spoludlžník súhlasí,
aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] poplatky podľa ZoÚ, b] úrok z omeškania, c]
zmluvný úrok z Úveru, d] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky
voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr
splatné.“ uviedol, že podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného

dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Sporné
zmluvné ustanovenie však poskytuje dodávateľovi možnosť započítať platby spotrebiteľa na iný účel
než istinu a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa, a preto je nepochybné, že táto zmluvná podmienka
zakladá nevyvážený vzťah medzi stranami, keďže dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Vzťahsa v tejto otázke stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa až nepredvídateľným.
Nepochybne má spotrebiteľ vždy prioritný záujem predovšetkým na úhrade istiny a až potom na
príslušenstvo. Pri nezaplatení istiny totiž musí platiť úroky z omeškania, veriteľ môže od zmluvy odstúpiť,

úver predčasne zosplatniť a má na to aj ďalšie rôzne inštitúty. Zároveň poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/16/2024 z 19.09.2024, sp. zn. 5CoCsp/46/2020, sp. zn.
22CoCsp/11/2022 z 31.05.2022.

9. Vo vzťahu k požiadavke žalovaného, aby súd posúdil konanie žalobcu cez prizmu dobrých mravov

a či je súladné s dobrými mravmi, súd prvej inštancie uviedol, že to bol práve žalovaný, ktorý ako
veľký bankový korporát vytvoril a predložil na podpis žalobkyni ako dlžníčke zmluvu, ktorá neobsahovala
obligatórnu náležitosť vo forme predpokladov použitých na výpočet RPMN a rovnako jej predložil
zmluvné dojednania, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Ako spotrebiteľka sa cestou
príslušnej právnej zástupkyne tak domáha svojich práv, a preto nevzhliadol nevzhliadol rozpor s dobrými
mravmi v jej konaní. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že úspešnej žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný namietajúc porušenie práva

na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie. Vyjadril sa k okolnostiam uzavretia Zmluvy (od podania po akceptáciu Zmluvy),
jednotlivým náležitostiam Zmluvy a zmluvným podmienkam, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako
neprijateľné. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa úver uhradila predčasne, iba 18 dní po uzavretí
Zmluvy s tým, že reálne zaplatila len sumu 1.009,81 EUR, t. j. o 898,60 EUR menej než mala, pokiaľ

by úver splácala počas celého dohodnutého obdobia. O to viac je pre žalovaného nepochopiteľné,
že žalobkyňa podala voči nemu žalobu po 9-tich rokoch od zániku dlhu splnením. Takéto konanie
žalobkyne považuje za špekulatívne a šikanózne, keďže motív (cieľ) žaloby je podľa jeho názoru „do
očí bijúci“, o to viac, že žalobkyňa je zastúpená advokátom, ktorý sa ani len nepokúsil o mimosúdne
riešenie sporu. Konanie žalobkyne považuje za rozporné s dobrými mravmi v spojení so šikanóznym

výkonom práva, k čomu navrhol vykonať dôkaz, a to výsluch žalobkyne, avšak súd prvej inštancie
na tento návrh žalovaného neprihliadal a vec meritórne rozhodol na prvom pojednávaní (31.03.2025)
bez vypočutia žalobkyne. Vykonanie tohto dôkazu žalovaný považuje za kľúčový. V odôvodnení
napadnutého rozsudku absentuje zmienka o tom, prečo súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal
a procesne ho zamietol. Za inú vadu konania označil rezignovanie na náležité zistenie skutkového stavu

a komplexné právne posúdenie veci (opomenutie aplikácie § 7 ods. 24 ZoSÚ) ako aj odignorovanie
zásadných právnych otázok, ktoré žalovaný formuloval vo svojom vyjadrení a od ktorých podľa
žalovaného závisí vyriešenie (nielen) tohto sporu.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Trvá na tom, že poskytnutý úver je bezúročný

a bezpoplatkov, k čomu sa podrobne vyjadrila. V tejto súvislosti poukázala na aktuálnu aplikačnú prac
tunajšiehoodvolaciehosúdu.Vovzťahukneprijateľnýmzmluvnýmpodmienkamuviedla,žesúdjeonich
povinný rozhodnúť, aj keď ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná
a aj keď nie je používaná. Odkázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020-21 zo
dňa 15.04.2020 ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo dňa 19.09.2024.

Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, a preto ho navrhuje potvrdiť.

13. K vyjadreniu žalobkyne zaslal repliku žalovaný. Poukázal na pretrvávajúcu opodstatnenosť
podaného odvolania. Ďalej sa vyjadril k tvrdeniam žalobkyne ohľadom absencie predpokladov použitých
na výpočet RPMN, namietaným zmluvným podmienkam, námietke premlčania a „oneskorenému“

podaniu žaloby. V ostatnom zotrval na svojich odvolacích námietkach a návrhoch.

14. Odvolacia duplika v súdom stanovenej lehote a ani do skončenia odvolacieho konania odvolaciemu
súdu zaslaná nebola.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v
kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhovaných dôkazov,
nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na
zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie

odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

17.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b),pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,

odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne
požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že pokiaľ ide o žalobu o určenie
úveru ako bezúročného a bezpoplatkového a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, súd

prvej inštancie v tejto časti vydal rozhodnutie, ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku
podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne
zaoberal tým, čoho sa strana žalobkyne domáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky
označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami žalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež
komplexne posúdil čiastkové skutkové tvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež

uviedol, ktoré z rozhodných skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Odvolací súd v tomto
poukazuje na skutočnosť, že do odôvodnenia súdu prvej inštancie je potrebné zahrnúť iba rozhodné
skutkové okolnosti tak, aby rozsudok neobsahoval nadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa
taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej situácie a obsahom predmetného rozhodnutia
je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie úvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení.

Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie má logickú postupnosť. Taktiež možno
konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má riadne uvedené právne posúdenie veci, pričom pod
právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú
právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odcitoval právne normy a v ďalšej
časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych

noriem. Uvedené sa však týka výhradne tej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom
sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a v
časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok. Vo vzťahu k dôkazu, ktorého vykonanie navrhoval
žalovaný, t. j. výsluch žalobkyne, súd prvej inštancie neposkytol žiadnu odpoveď, prečo tento dôkaz
nepovažoval za potrebné vykonať. Žalovaný už vo vyjadrení k podanej žalobe a opakovane aj v duplike

navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne. Vykonanie tohto dôkazu považoval za kruciálne
vo vzťahu k samotnému predmetu konania ako aj vo vzťahu k jeho nosnej argumentácií o šikanóznom
výkone práva žalobkyňou, ktoré považuje aj za rozporné s dobrými mravmi. Keďže prvoinštančný
súd žalovaným navrhovaný dôkaz nevykonal a v odôvodnení rozhodnutia žalovanému nedal žiadnu
odpoveď na tento svoj procesný postup, tento nedostatok v konečnom dôsledku napadnutý rozsudok

činí nepreskúmateľným.

18. K námietke nestotožnenia sa strany sporu s nevykonaním navrhnutého dôkazu (výsluchu žalobkyne)
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací súd uvádza nasledovné. Ak všeobecný súd nevykoná
dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú

skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca
rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. novembra 2019, zdroj: ustavnysud.sk;

uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2019).

19. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bezrelevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo

vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.
opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok
dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp.

zn. 5Cdo/107/2019, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).

20. K tomu odvolací súd uvádza, že vo všeobecnej rovine do kategórie procesných vád s
ústavnoprávnymi dôsledkami možno zahrnúť aj problematiku tzv. „opomenutých dôkazov“, ktorá v
zásade zahŕňa aj takú procesnú situáciu, keď niektorá zo strán sporu navrhne vykonanie dôkazného
prostriedku, ktorý je zamietnutý bez vecného zdôvodnenia obsiahnutého v odôvodnení konečného

rozhodnutia a zodpovedajúceho povahe a závažnosti veci, prípadne je celkom opomenutý.

21. V súvislosti s touto námietkou žalovaného odvolací súd potom považuje za rozhodujúce, že
vykonanie tohto dôkazného prostriedku je z pohľadu meritórneho skutkového a právneho kontextu veci
významné. Žalovaný nie len tvrdil, ale aj preukázal, ako opomenutie zaobstarania a vykonania tohto

dôkazného prostriedku mohlo ovplyvniť jeho prípadný procesný úspech v spore z pohľadu kľúčovej
argumentácie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa tak dopustil eklektického a neopodstatneného
výberu dôkazov, ktoré smerovali k jednostranným záverom.

22. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalovaného v odvolaní voči rozsudku súdu prvej v časti

porušenia jeho práva na spravodlivý proces v dôsledku pre spor navrhnutých a nevykonaných
relevantných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností pre správne rozhodnutie a s
tým súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia veci možno súhlasiť.

23. Náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá

by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích
súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž
stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie
vykonávanie základného dokazovania).

24. Za daných okolností odvolaciemu súdu neostávalo iné ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

25. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

26. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách a z dôvodov vyššie uvedených
odvolacím súdom, vrátane doplnenia dokazovania výsluchom žalobkyne, tento výsluch bude súd prvej
inštancie povinný vykonať. V tomto ohľadne odvolací súd uvádza, že udelením tejto inštrukcie pre súd
prvej inštancie nedochádza k porušeniu princípu kontradiktórnosti, keďže návrh na výsluch bol stranou

sporu riadne prednesený už v prvostupňovom konaní a zároveň bol stranou aj riadne odôvodnený -
k akým tvrdeným skutočnostiam má byť vykonaný- konanie žalobkyne považuje strana za špekulatívne
až šikanózne. V nadväznosti na skutočnosti, ktoré vyplynú z výsluchu žalobkyne bude úlohou súdu prvej
inštancie dôsledne posúdiť procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že zo strany žalobkyne sa
jedná o špekulatívny až šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a následne vo veci

znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj
náležite odôvodniť.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).