Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725010681
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8725010681.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a Mgr. Iva Maruščáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
10.12.2025 v trestnej veci obžalovanej A. B., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/,
c/ Tr. zákona, o sťažnosti obžalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 27.10.2025, sp.
zn. 8T/48/2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sťažnosť obžalovanej A. B.
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 27.10.2025, sp. zn. 8T/48/2025 súd podľa
§ 241 písm. l/ Tr. poriadku prijal obžalobu Okresnej prokuratúry Poprad č. 1Pv 493/21 z 09.07.2025
podanú na obžalovanú A. B..

Proti uvedenému uzneseniu riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými
prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 07.11.2025, podala sťažnosť obžalovaná
prostredníctvom obhajcu. Namietala, že sa nestotožňuje so záverom súdu, že neboli zistené závažné
procesné chyby prípravného konania, ani porušenie práva na obhajobu. Jej obhajca predložil návrh na
ďalší postup v konaní za účelom doplnenia dokazovania, pričom zistil, že vyšetrovateľ návrhu vyhovel

a vyzval poškodenú spoločnosť k predloženiu knihy došlých faktúr. Konateľ opakovane tejto výzve
nevyhovel a bránil sa nezmyselným tvrdením o ochrane osobných údajov. Vyšetrovateľ ich návrhy na
doplnenie dokazovania odignoroval a dokonca neumožnil ani vypočutie zamestnancov poškodeného,
C. B. a D. E., ktoré pracovali v kritickom čase na ekonomickom úseku F. G. C. s.r.o. Vypočutie riaditeľa
organizácie H. I. nepovažujú za objektívne. Práve vypočutím uvedených svedkov chceli preukázať
pravdivosťjejskutkovýchtvrdení,nielenorozsahupracovnejnáplnejejosobyauvedenýchpracovníčok,

ale aj o reálnom výkone jej osoby pri plnení týchto pracovných úloh. Neumožnením vykonania týchto
dôkazov nebola zachovaná zásada kontradiktórnosti prípravného konania. Nesúhlasia, aby súd po
podaní obžaloby na hlavných pojednávaniach odstraňoval tak zásadné porušenie práv obhajoby
z prípravného konania. Odmietnutie zabezpečenia navrhovaných dôkazov, ktoré sú podstatné pre
preukázanie skutkových zistení, je závažným porušením, ak ich obsahom je nutné preukázať naplnenie
znakov skutkovej podstaty zločinu podvodu za tak dlhé obdobie. Orgány prípravného konania sa vôbec

nezaoberali námietkou vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania, keď sa zmenou zákona upravila
aj dĺžka premlčacej doby, pričom aj napriek vzneseniu námietky nedošlo k žiadnej úprave skutkov
od 29.06.2005 do 30.03.2021. Nevykonaním navrhnutých dôkazov bola porušená rovnosť procesných
strán, čím vyšetrovateľ a prokurátor zvýhodnili postavenie poškodenej strany na úkor jej osoby ako
obžalovanej. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Poprad
a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti obžalovanej, krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 192 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku uznesenia, proti
ktorému obžalovaná podala sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré vydanému uzneseniu

predchádzalo, pričom dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Prvostupňový súd sťažnosťou napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že obžalovaná v prípravnom konaní
vypovedala za účasti zvoleného obhajcu, kontradiktórnym spôsobom bola vykonaná aj konfrontácia
medzi svedkom poškodeným a vtedy obvinenou a výsluch svedka poškodeného D. J., ktorý bol

v prípravnom konaní vypočutý až päťkrát. Atribúty kontradiktórneho prípravného konania spĺňajú
aj výsluchy svedkov K. L., M. I., H. I. a K. L.. V rámci prípravného konania bol vypracovaný aj
znalecký posudok znalcom N. M. H., ktorý bol aj dvakrát doplnený a znalec osobitne vypočutý. Do
spisu boli založené aj hodnoverné doklady súvisiace so vznikom a zánikom pracovného pomeru
obžalovanej, rovnako ako listinné dôkazy súvisiace s jej odmeňovaním za prácu. Zo spisu vyplýva, že
vyšetrovateľ postupoval pri získavaní relevantných dôkazov v súlade so zákonom. Obsahom spisu sú

aj listinné dôkazy vzťahujúce sa k osobe obžalovanej a ďalšie dôkazy súvisiace s jej predchádzajúcim
postihom za priestupok. Neboli zistené chyby súvisiace s právom na obhajobu. Vyšetrovateľ vykonal
v prípravnom konaní dostatočný objem dostupných dôkazov. Obžalovaná opakovane zotrvala na
vykonaní dôkazov, ktoré navrhla v prípravnom konaní vykonať, a ktoré vyšetrovateľ vykonať odmietol.
Prokurátor pri spracovaní obžaloby postupoval v súlade s ustanovením § 235 Tr. poriadku, obžalobu

v potrebnom rozsahu odôvodnil, nevynechajúc dodržanie zákona ohľadom miestnej príslušnosti a
správneho označenia osoby obžalovanej. Obžalobný návrh obsahuje relevantné údaje miesta, času
a spôsobu spáchania trestného činu, zákonného pomenovania právnej kvalifikácie a všetky zákonné
znaky, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Prokurátor podal obžalobu, ktorá obsahuje odôvodnenie,
čo je v súlade s § 235 písm. d/ Tr. poriadku. Z uvedených úvah jednoznačne vyplýva, že samosudca

po oboznámení sa s obžalobou, nezistiac chyby prípravného konania, mohol postupovať v zmysle §
241 ods. 1 písm. l/ Tr. poriadku bez prejednania veci na predbežnom prejednaní obžaloby. Súd nezistil
závažné procesné chyby, porušenie práva na obhajobu, prokurátor pripojil úplné spisy vrátane všetkých
dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a obžaloba spĺňa všetky náležitosti predpokladané v §
235 Tr. poriadku.

Krajský súd, po oboznámení sa so sťažnosťou obžalovanej, touto sťažnosťou napadnutým uznesením,
ako aj obsahom predloženého spisu, zistil, že vyšetrovateľ KR PZ, OKP v Prešove vydal pod ČVS:
KRP-136/2–VYS-PO-2021 uznesenie podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku o začatí trestného stíhania, ktoré
bolo začaté dňa 02.12.2021 vykonaním neodkladného úkonu, domovej prehliadky podľa § 100 ods.

1 Tr. poriadku. Uznesením zo dňa 30.05.2022, ČVS: KRP-136/2-VYS-PO-2021 vzniesol vyšetrovateľ
sťažovateľke obvinenie pre skutky kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona. Obžalovaná
podala proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad
uznesením zo dňa 22.06.2022, č. 1 Pv 493/21/7706-79 zamietol. V uvedenej veci v prípravnom

konaní rozhodoval sudca pre prípravné konanie, na základe sťažností obžalovanej proti uzneseniam
prokurátora, v ktorých rozhodoval o zaistení nároku poškodeného v zmysle § 50 ods. 1 písm. a)
Tr. poriadku, keď postupne v konaní sp. zn. 5Tp/34/2022 dňa 28.06.2022 a sp. zn. 5Tp/32/2022
dňa 29.06.2022 tieto zamietol a potvrdil zaistenie osobného motorového vozidla zn. Ford Ecosport,
a v druhom prípade byt č. XX v Poprade a spoluvlastnícky podiel na byte č. X v obci Svit.

Obžalovaná v prípravnom konaní vypovedala za účasti zvoleného obhajcu O. D. I. a následne bola
kontradiktórnym spôsobom vykonaná aj konfrontácia medzi svedkom poškodeným a obvinenou. Svedok
poškodený D. J. bol v prípravnom konaní opakovane vypočutý a boli vykonané výsluchy svedkov K.
L., M. I., H. I. a K. L.. V rámci prípravného konania bol vypracovaný aj znalecký posudok znalcom N.

M. H., ktorý bol dvakrát doplnený a znalec bol aj osobitne vypočutý. Zároveň do spisu boli založené aj
doklady súvisiace so vznikom a zánikom pracovného pomeru obžalovanej, rovnako ako listiny súvisiace
s jej odmeňovaním za prácu. Obsahom spisu sú aj listinné dôkazy vzťahujúce sa na osobu obžalovanej
a ďalšie dokumenty súvisiace s jej predchádzajúcim postihom za priestupok. Navyše, obžalovaná mala
zákonnú možnosť preštudovať vyšetrovací spis, avšak toto právo nevyužila.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v podaní zo dňa 06.08.2025 sa obžalovaná cestou svojho obhajcu
vyjadrila k výzve súdu a zároveň navrhla vykonať súdom predbežné prejednanie obžaloby. Obžalovaná
opakovane zotrvala na vykonaní dôkazov a to predloženie výpisov z kníh došlých faktúr poškodenéhona základe ňou zostaveného zoznamu, ktoré navrhovala v prípravnom konaní a ktoré vyšetrovateľ
vykonať odmietol. Orgány činné v trestnom konaní ďalej odmietli zabezpečiť mesačné výkazy odvodov
zamestnávateľa do zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne a hromadné bankové príkazy za

obdobie rokov 2005 do roku 2021. Obžalovaná ďalej navrhla pripojiť doklady za účelom preukázania
rozsahu ňou vykonávanej pracovnej činnosti v prospech konateľa pre jeho firmy. Na podporu svojich
tvrdení navrhla a naďalej trvá na vypočutí svedkov C. B. a D. E..

Podľa § 241 ods. 1 Tr. poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť

závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby
najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu a podľa

písm. f/ obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä
porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých
dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že

spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity, alebo

podľa písm. l/ nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania; ak
obžalovaný v lehote piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa § 240 ods. 1
písm. a) namietol vady prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní

nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f).

Podľa § 235 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku obžaloba musí okrem iného obsahovať obžalobný návrh, v
ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť

zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna
kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj
príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú
trestnú sadzbu.

Krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu považuje za
správne a zákonné. Okresný súd postupoval v súlade s ust. § 241 ods. 1 písm. l) Tr. poriadku, keďže
nariadil hlavné pojednávanie, určil jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania. Nakoľko však obžalovaná
v lehote piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby namietala vady prípravného konania,
uznesením rozhodol tak, že prijal obžalobu, pričom vzal pri rozhodovaní do úvahy aj náležitosti obžaloby

v intenciách § 235 Tr. poriadku.

K spochybňovaniu preukázania spáchania skutku obžalovanou krajský súd uvádza, že takáto
argumentácia nebráni prejednaniu obžaloby pred súdom, pretože vykonané dokazovanie sa bude
vyhodnocovať a skúmať práve v priebehu hlavného pojednávania, počas ktorého samozrejme bude

musieť okresný súd reagovať aj na vyjadrenia a návrhy obžalovanej a zaoberať sa nimi. Argumenty
obžalovanej nesmerujú k nezákonnosti dôkazov, t.j. k nezákonnému vykonaniu alebo nezákonnému
získaniu dôkazov (čo by bolo závažnou procesnou chybou, prípadne porušením práva na obhajobu
odôvodňujúcim odmietnutie obžaloby), ale len k ich, podľa názoru obžalovanej, vecnej nedostatočnosti
pre rozhodnutie o obžalobe, resp. k absencii iných navrhovaných relevantných dôkazov preukazujúcich

nespáchanie trestného činu obžalovanou, teda jej nevinu. Toto však nie je dôvod, pre ktorý by
mohol prvostupňový súd obžalobu odmietnuť, pretože ide o okolnosti dokazovania spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, ktoré budú obsahom dokazovania vykonávaného pred súdom prvého stupňa.

Nadriadený súd podporne svoj názor opiera o uznesenie NS SR zo dňa 17.06.2025, sp. zn.

2Tost/24/2025, z ktorého vyplýva, že spochybňovanie obžaloby z hľadiska jej materiálneho obsahu
je obhajobným právom obžalovaného, ktorým sa bude súd zaoberať na hlavnom pojednávaní. Táto
okolnosť však nemôže byť podkladom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi. Súd až
po vykonaní dokazovania a po vyhodnotení dôkazov môže rozhodnúť o vine či nevine obžalovaného.
Preto rozbor a spochybňovanie kvality podanej obžaloby, resp. časti (jej predchádzajúceho) prípravného

konania v počiatočnom štádiu konania o preskúmaní obžaloby podľa § 241 Tr. poriadku, nepredstavuje
okolnosť odôvodňujúcu odmietnutie obžaloby. Na naplnenie požiadavky na odôvodnenie obžaloby
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 235 písm. d) Tr. poriadku postačuje, keď prokurátor aspoň vpodstatných rysoch popíše skutkový dej s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby,
obhajobu obvineného a svoje stanovisko k nej, vrátane právnych úvah, ktorými sa spravoval.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa, ani krajský súd v danom prípade nezistil závažné procesné
chyby, nezistil porušenie práva na obhajobu, konštatujúc, že prokurátor predložil všetky spisy vrátane
všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, a teda dospel k záveru, že obžaloba spĺňa
všetky náležitosti predpokladané ust. § 235 Tr. poriadku.

Vo vzťahu k sťažnostnej námietke obžalovanej, že súd sa nevysporiadal s námietkou premlčania,
sťažnostný súd uvádza, že prvostupňový súd sa skutočne nezaoberal touto námietkou, avšak v danom
prípade bola obžaloba podaná pre skutok kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1/, ods. 3
písm. a/, písm. c/ Tr. zákona účinného od 06.08.2025, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, pre
ktorý Tr. zákon v § 87 ods. 1 písm. c/ stanovuje 10 ročnú premlčaciu dobu, a teda minimálne vzhľadom
na dĺžku premlčacej doby, ktorá začala plynúť od spáchania skutku a ktorej plynutie bolo prerušené

vznesením obvinenia (dňa 30.05.2022), nanajvýš len časť čiastkových útokov môže byť premlčaná.
Nebol teda nevyhnutný postup podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, v spojení s § 215 ods. 1 písm. d/
Tr. poriadku a § 9 ods. 1 písm. a/Tr. poriadku, avšak v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa
sa námietkou premlčania trestného stíhania zaoberať.

K sťažnostnej námietke obžalovanej, že orgány činné v trestnom konaní nevykonali ňou navrhované
dôkazy krajský súd udáva, že obžalovanej nič nebráni v konaní pred súdom navrhovať vykonanie
dôkazov, ktoré považuje za potrebné vykonať, pričom aj súd prvého stupňa v sťažnosťou napadnutom
uznesení konštatoval, že ak to bude potrebné pre zákonné rozhodnutie na hlavnom pojednávaní, dôkazy
navrhované obžalovanou zabezpečí, vykoná, vyhodnotí a aj na základe týchto rozhodne v súlade so

základnými zásadami trestného konania.

Už len záverom k výroku napadnutého uznesenia prvostupňového súdu krajský súd udáva, že okresný
súd postupoval podľa § 241 písm. l/ Tr. zákona, namiesto § 241 ods. 1 písm. l/ Tr. zákona, z čoho vyplýva,
že prvostupňový súd zrejme nedopatrením opomenul vo výroku uviesť odsek 1, ktorý upravuje postup

pri preskúmaní obžaloby, čo je možné považovať za pisársku chybu, ktorá nemala vplyv na správnosť a
zákonnosť napadnutého uznesenia, preto sťažnostný súd nepovažoval za potrebné túto napravovať tak,
aby zrušil napadnuté uznesenie a „nanovo“ vo veci rozhodol, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa
považoval za vecne správne a zákonné.

Na základe uvedených skutočností považuje krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne
a zákonné, preto sťažnosť obžalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú a túto postupom podľa § 193 ods. 1
písm. c/ Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.