Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323204477
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323204477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky – manželky (matky):
A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., adresa na doručovanie: F. XX, E.,
zastúpená splnomocnenkyňou: SHM PARTNERS s. r. o., so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava,
a manžela navrhovateľky (otec): A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., zastúpený
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23,
Galanta, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode
manželstva k maloletému dieťaťu: A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ako rodičia, v konaní

zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nove Zámky, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Galanta z 26. marca 2025 č. k. 5P/80/2023-487, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., IV. a V., ako aj v závislom výroku VI. p
o t v r d z u j e .

II. Odvolanie v časti napadnutia výroku III. o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľky A. B.
C., G. H., nar. XX.X.XXXX, a manžela navrhovateľky A. C., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 11.8.2017,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Neverice, zväzok 8, ročník 2017, strana 126, por. č. 20,
rozviedol; výrokom II. mal. A. na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov tak, že rodičia budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v intervale
dvoch po sebe nasledujúcich celých týždňov kalendárneho roku s tým, že deň odovzdania a prevzatia

maloletého dieťaťa je každý párny piatok kalendárneho roku o 14:00 hod. v školskom zariadení, ktoré
maloleté dieťa navštevuje, v prípade neprítomnosti maloletého dieťaťa v školskom zariadení v bydlisku
otca. Matka začne zabezpečovať výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa počnúc prvým párnym
piatkom bezprostredne nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Obaja rodičia sú povinní riadne
pripraviť maloleté dieťa v určený deň a čas a na určenom mieste na odovzdanie do starostlivosti
druhého rodiča. Výživné na maloleté dieťa sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičom
neurčuje. Styk s maloletým dieťaťom počas striedavej osobnej starostlivosti sa neupravuje. Obaja

rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom III. začal konanie
o výchovnom opatrení z úradnej povinnosti; výrokom IV. rodičom a mal. A. uložil výchovné opatrenie,
ktoré spočíva v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré poradenstvo sa bude realizovať na Úrade práce sociálnychvecí a rodiny Nové Zámky, výrokom V. uložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky
povinnosť každé dva mesiace predkladať súdu priebežné správy z výchovného opatrenia a po skončení
výchovného opatrenia zaslať súdu záverečnú správu a výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 22, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 3, §
37 ods. 2 písm. d), § 37 ods. 4 a § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ako aj § 100 CMP, keď z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Ďalšie trvanie tohto iba formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme a zároveň nie je ani v rozpore
so záujmami maloletého dieťa pochádzajúceho z manželstva, ktorého starostlivosti si otca a matka
striedajú, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Na základe vykonaného dokazovania súd o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu
pochádzajúcemu z manželstva rozhodol tak, že maloleté dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti.
Obajarodičiamajúzáujemostarostlivostiomaloletédieťa,čojezrejméakoznávrhunazačatiekonania,

tak z vyjadrenia otca k návrhu na začatie konania zo dňa 1.3.2024. Zo strany kolízneho opatrovníka
neboli súdu signalizované žiadne nedostatky v poskytovanej starostlivosti o maloleté dieťa u žiadneho
z rodičov, čo je zrejmé z prečítaných správ kolízneho opatrovníka zo spisu Okresného súdu Galanta sp.
zn. 5P/51/2023 z 25.10.2023 a z 19.12.2023. Zo správy kolízneho opatrovníka z 25.3.2024 na č. l. 85
vyplynulo aj to, že v prípade maloletého dieťaťa rozumová vyspelosť a pomerne útly vek predstavujú

zásadnú prekážku zistenia jednoznačného a relevantného názoru v predmetnej právnej veci, a teda
tento dôkaz nie je kľúčový pre právne posúdenie tohto prípadu. Napriek tomu aj matka aj otec vo
výpovedi na pojednávaní dňa 25.6.2024 potvrdili, že maloleté dieťa chce byť aj s matkou aj s otcom.
Zo znaleckého posudku PhDr. Zuzany Mičkovej, PhD. č. 29/2024 zo záverov pri odpovediach na otázky
8. a 9. vyplynulo aj to, že matka maloletému poskytuje emocionálnu podporu a bezpečie, má všetky

predpoklady vychovávať a rozvíjať maloletého, rovnako otec disponuje výchovnými a vzdelávacími
prostriedkamivhodnýmiprevývinmaloletého,otecimatkapredstavujúpremaloletéhodôležitévzťahové
osoby, z čoho je potrebné usudzovať, že ani jeden z rodičov nemá lepšie podmienky oproti druhému
rodičovi, čo je potrebné považovať za ideálnu situáciu pre striedavú osobnú starostlivosť. Zo znaleckého
posudku PhDr. Zuzany Mičkovej, PhD. č. 29/2024 zo záverov pri odpovedi na otázku 10. vyplynulo

aj to, že na základe vytvorenia bezpečnej citovej väzby medzi maloletým a oboma rodičmi je možné
považovať striedavú osobnú starostlivosť za vhodnú. Úloha otca pri striedavej osobnej starostlivosti je
posilnená aj tým, že maloleté dieťa od narodenia bývalo v byte, kde naďalej býva otec, a teda ide o
pôvodné bydlisko maloletého dieťaťa so všetkými spomienkami a citovými väzbami pred opustením
spoločnej domácnosti matkou, čo je zrejmé z vyjadrenia otca z 1.3.2024 na č. l. 53. Nemožno opomenúť

ani skutočnosť, že otec a matka sa fakticky dohodli na realizovaní striedavej osobnej starostlivosti
po opustení spoločnej domácnosti matkou, čo v realite aj fungovalo, čo je zrejmé z prečítanej správy
kolízneho opatrovníka z 25.10.2023. Na základe uvedenej skutočnosti je potrebné usudzovať na to,
že maloleté dieťa si zvyklo na striedavú osobnú starostlivosť, pričom náhla zmena formy starostlivosti
o maloleté dieťa by predstavovala zbytočný stres pre maloleté dieťa. Aj kolízny opatrovník, ktorý

reprezentuje v konaní najlepší záujem maloletého dieťaťa, navrhol zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti, čo je zrejmé zo záverečnej reči kolízneho opatrovníka na pojednávaní
dňa26.3.2025.Tujepotrebnézdôrazniť,žeideospoločnémaloletédieťaobochrodičovamaloletédieťa
má právo na plnohodnotný vzťah aj s otcom aj s matkou. Naproti tomu súd nepovažoval za relevantnú
lekársku správu z Fakultnej nemocnice Nitra z 25.11.2024 na č. l. 370 o odporúčaní jednotného

výchovného vedenia, keďže otec nebol týmto zdravotníckym zariadením vôbec vyšetrený a lekárska
správa predstavuje nižší stupeň dokazovania ako znalecký posudok. Na základe uvedených skutočností
je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd určil, že
striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v 2 týždňových intervaloch tak, aby sa redukoval
počet striedaní maloletého dieťaťa, a aby každý z rodičov mal pravidelný kontakt s maloletým dieťaťom,

čo korešponduje s výpoveďou znalkyne PhDr. Zuzany Mičkovej, PhD. na pojednávaní dňa 11.2.2025.
Súd určil, že preberanie striedavej osobnej starostlivosti druhého rodiča bude realizované v školskom
zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje, aby rodičia mali priamy kontakt so školským zariadením a
redukovali počet stretnutí medzi otcom a matkou, pričom v prípade neprítomnosti maloletého dieťaťa
v školskom zariadení, tak bude v bydlisku otca, nakoľko je to pôvodné bydlisko maloletého dieťaťa

pred opustením spoločnej domácnosti matkou, a to vždy v piatok o 14:00 hod. Súd určil, že obaja
rodičia búdu maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko súd nezistil žiadne závažné
skutočnosti na vylúčenie žiadneho z rodičov, pričom takýto postup vyplýva z ustálenej rozhodovacej
činnosti súdov. Súd určil, že vzhľadom na výšku potencionálnych príjmov rodičov a vzhľadom na dĺžkustriedavej osobnej starostlivosti výživné sa neurčuje, nakoľko medzi potencionálnymi príjmami rodičov
nie je podstatný rozdiel. Súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca zo zamestnania na úrovni 2000
eur brutto, ktorý by mohol dosiahnuť ako lešenár vo firme A. I. a ako stavebný robotník vo firme J. I., kde

spĺňa predpoklady, čo je zrejmé z inzerátov profesia.sk. Súd vychádzal z potencionálneho príjmu matky
zozamestnanianaúrovni2000eurbrutto,ktorýbymohladosiahnuťakošpecialistanafinančnéprodukty
u zamestnávateľa K. L. I., F., kde spĺňa predpoklady, čo je zrejmé z inzerátov profesia.sk. Na základe
prepočtu súdu hrubá mzda otca a matky 2000 eur predstavuje čistú mzdu otca a matky 1492,32 eur. Súd
vychádzal aj z úvahy, že matka má vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa, čo je zrejmé z výpovede matky

na pojednávaní dňa 25.6.2024, v porovnaní s otcom, ktorý má stredoškolské vzdelanie bez maturity, čo
je zrejmé z výpovede otca na pojednávaní dňa 25.6.2024, a teda matka s vyšším vzdelaním by mala
byť schopná dosiahnuť taký príjem ako otec s nižším vzdelaním. Súd aplikoval princíp potencionality
príjmov na otca, nakoľko princíp potencionality príjmu má prednosť pred princípom fakticity príjmu, a
keďže príjem otca 1200 eur mesačne v hrubom zistený na pojednávaní dňa 26.3.2025 bol podozrivo
nízky, keď otec má dlhoročnú prax v stavebníctve a otcovi platby chodia cez príjmové doklady, nie na

účet. Súd aplikoval princíp potencionality príjmov na matku, nakoľko princíp potencionality príjmu má
prednosť pred princípom fakticity príjmu, a keďže príjem matky v hrubom okolo 700 eur mesačne bol
podozrivonízky,keďtakýtohrubýpríjemmatkystretímstupňomvysokoškolskéhovzdelanienedosahuje
ani minimálnu mzdu a matka je zamestnaná vo firme, ktorej majiteľom je jej aktuálny partner. Okrem toho
uvedené príjmy otca a matky nekorešpondujú s ich aktuálnou majetkovou situáciou, keď spolu vlastnia

2 byty a 2 garáže, čo je zrejmé z vyjadrenia otca z 1.3.2024 a z výpovede otca na pojednávaní dňa
25.6.2024. Aj zo záverečnej reči kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní reprezentuje najlepší záujem
maloletého dieťaťa, na pojednávaní dňa 26.3.2025 vyplynulo aj to, že navrhuje neurčiť výživné. Súd
zistil, že maloleté dieťa má 5 rokov a navštevuje Súkromnú materskú škôlku M. N. E.. Maloleté dieťa
krúžky a kurzy zatiaľ vzhľadom na vek nenavštevuje, čo je zrejmé z návrhu na začatie konania. Súd

uviedol, že na striedavú osobnú starostlivosť stačí základná úroveň komunikácie otca a matky, ktorú
otec a matka preukázali doterajším fungovaním striedavej osobnej starostlivosti a komunikáciou pred
súdom. Znalecký posudok znalkyne PhDr. Zuzany Mičkovej, PhD. nie je vnútorne rozporný a má
podporu aj v obsahu súdneho spisu, nakoľko pred súdom na pojednávaní rodičia boli schopní základnej
komunikácie. Znalkyňa PhDr. Zuzany Mičková, PhD. bola oprávnená vypracovať znalecký posudok a

jej znalecký posudok je zákonný, nakoľko aj otec aj matka mali vedomosť o ustanovení osoby znalkyne
a špecializácii znalkyne už v čase doručenia uznesenia o ustanovení znalkyne z 19.8.2024 na č. l. 223,
pričom nič ani matka a ani právna zástupkyňa matky nerozporovali, ani nenamietal. Znalkyňa sa naviac
zúčastnila pojednávania dňa 11.2.2025, kde odborne odpovedala na otázky. Súd nesúhlasil s právnym
názorom matky, že psychológ z oblasti klinickej psychológie je neprípustný pre úpravu styku vo vzťahu

k maloletému dieťaťu. Znalecký posudok je pre konanie záväzný. Súd začal konanie o výchovnom
opatrení z úradnej povinnosti. Keďže súd považoval uloženie povinnosti podrobiť sa psychologickému
poradenstvu za prospešné pre účastníkov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia a uložil rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v ich povinnosti
podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Súd zároveň uložil Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky povinnosť zaslať súdu každé dva mesiace priebežnú správu o výchovnom opatrení
a po jeho skončení záverečnú správu o výsledku výchovného opatrenia. O trovách konania súd rozhodol
v zmysle § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo neboli zistené
žiadne osobitné dôvody.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov II., III., IV. a V. podala v zákonnej lehote
odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmeniť a mal. A. na čas po rozvode
zveriť do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť prispievať na výživu maloletého sumou 400 eur mesačne
počnúcprávoplatnosťourozsudkuaupraviťstykotcasmaloletým vždyodpiatkavpárnomkalendárnom

týždni v roku od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. Predmetný rozsudok v rozsahu
odvolaním napadnutého výroku považuje za nesprávny a nezákonný, ktorý je výsledkom nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Závery súdu prvej inštancie, že by mala byť striedavá forma starostlivosti
vhodný typ starostlivosti o dieťa, nemôžu obstáť ako pravdivé popri dôkazoch, ktoré sú súčasťou
spisu a z ktorých vyplýva, že maloleté dieťa potrebuje jednotné výchovné prostredie. Namietla, že súd

sa nevysporiadal s jej argumentáciou, že znalkyňa PhDr. Zuzana Mičeková, PhD. nebola oprávnená
vyjadrovať sa vo vzťahu k otázkam tej/ktorej formy starostlivosti, nakoľko je znalcom z odvetvia klinickej
psychológie, nie znalcom z odvetvia poradenskej psychológie. Namietla tiež, že znalkyňa v závere
posudku účelovo zamlčala svoje objektívne zistenia o osobnosti otca. Zjavná arbitrárnosť posudkuspočíva aj v tom, že súd prvej inštancie odmietol v konaní vypočuť detskú pedopsychiatričku M. F.
N., pričom z jej lekárskej správy vyplynulo, že maloletý potrebuje vzhľadom na jeho zdravotný stav
jednotné výchovné prostredie a za predpokladu, že toto nebude u dieťaťa zachované, hrozia u neho

v budúcnosti poruchy osobnosti. Súd tiež odmietol vykonať dôkaz pribratím do konania znaleckej
organizácie za účelom posúdenia zdravotného, resp. psychického stavu otca. Súd sa tiež nezaoberal
matkou predloženými dôkazmi v rozsahu viacerých fotografií, ktoré preukazujú zanedbaný zdravotný
stav maloletého. Nie je pravdou, že by sa rodičia dohodli o starostlivosti o dieťa. Striedavá osobná
starostlivosť nefunguje, a táto je realizovaná len nanútene na základe jednostranného diktátu otca.

V zmysle konštantnej judikatúry je jednou z podmienok pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti
schopnosť rodičov riadne komunikovať a dohodnúť sa aspoň na základných otázkach vo vzťahu
k starostlivosti o maloleté dieťa, čo v tomto konaní nepochybne splnené nie je, čo vyplýva aj zo
znaleckého posudku PhDr. Zuzany Mičekovej, PhD. Zároveň namietla, že súd vôbec neodôvodnil, prečo
by sa striedavá osobná starostlivosť mala realizovať v dvojtýždňových intervaloch, pričom poukázala aj
naodporúčaniekolíznehoopatrovníkavzmyslesprávyz25.10.2023.Onajedinásmaloletýmnavštevuje

všetkých lekárov. Poukázala tiež na to, že súd nezistil skutočný príjem otca, hoci to navrhovala. Pokiaľ
s otcom zdieľali spoločnú domácnosť, tento dosahoval príjem minimálne 3000 eur mesačne. Vzhľadom
na to, že otec v konaní nepreukázal svoje reálne mesačné príjmy, bolo povinnosťou súdu aplikovať § 63
ods. 1 Zákona o rodine a vychádzať zo sumy 20-násobku životného minima. Pri posudzovaní jej príjmu
mal súd vziať do úvahy, že bola dlhodobo s maloletým na materskej dovolenke, následne na rodičovskej

dovolenke, čo ju pochopiteľne výrazne obmedzilo v hľadaní si lepšej práce. Odvolanie proti uloženiu
výchovnéhoopatreniaodôvodnilatým,žesúdnevzaldoúvahy,žesúčasnýzdravotnýstavjejnedovoľuje
stretávať sa s otcom maloletého a poukázala na viaceré lekárske správy, ktoré sú súčasťou spisu.
4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v konaní bolo nariadené znalecké

dokazovanie a bol vypracovaný znalecký posudok č. 29/2024. Požiadavkám na zistenie skutočného
stavu veci v tomto prípade zodpovedá postup spočívajúci vo vykonaní a vyhodnotení znaleckého
posudku, ktorý je výsledkom špecializovanej odbornej činnosti znalca v zmysle zákona č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. Znalkyňa potvrdila
ním uvádzané skutočnosti o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zo správy

kolízneho opatrovníka z 25.10.2023 vyplýva, že rodičia sa na pôde úradu dohodli, že sa budú
riadiť odporúčaním úradu v zmysle striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervale týždeň/
týždeň. Zo správ kolízneho opatrovníka vyplýva, že neboli zistené žiadne nedostatky na strane otca,
ktoré by vylúčili možnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zo
správy z poradensko-psychologického procesu z 24.6.2024 tiež vyplýva, že dieťa poukazovalo na

prežívané pozitívne citové väzby k obom rodičom, avšak poukázalo aj na negatívne emócie ako smútok
z odlúčenia od otca, obavu, hnev. K námietke matky, že znalkyňa z odboru klinickej psychológie
detí nie je oprávnená vyjadrovať sa k otázke vhodnosti tej/ktorej starostlivosti o dieťa, nakoľko nie je
znalcom z odvetvia poradenská psychológia, otec poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/10/2022, v rámci ktorého sa súd vyporiadal s rovnakou námietkou. Je potrebné vziať do

úvahy spoločne zastrešujúci odbor Psychológia a čo je jeho obsahom podľa prílohy č. 2 k vyhláške
Ministerstva spravodlivosti č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. Matka
namieta ustanovenie znalkyne bez toho, aby rozporovala metódy znaleckého skúmania, ich odlišnosť
od postupu znalca zapísaného v odvetví poradenská psychológia, pričom neuviedla ani v čom by mala
spočívať nesprávnosť záverov znalkyne prameniaca z jej zápisu v inom odvetví. Pokiaľ matka namieta

nevykonanie niektorých dôkazov, poukázal na to, že „pánom“ dokazovania je v súdnom konaní súd,
ktorýnemusívykonaťkaždýnavrhnutýdôkaz.Otecsastotožnilsnevypočutímdetskejpedopsychiatričky
M. F. N., pretože takýto dôkaz by nepriniesol zmenu dôkaznej situácie, keď v konaní bola ustanovená
znalkyňa. Matka sa len snaží spochybniť závery znaleckého posudku, ktoré nevyhovujú jej subjektívnym
predstavám o otázke starostlivosti o dieťa. Rodičia od ich rozchodu mali dieťa v striedavej starostlivosti,

ku ktorej dospeli prihliadajúc na vzájomný vzťah maloletého s oboma rodičmi a jeho naviazanosť
na oboch rodičov. Poprel, že by niekedy zanedbal starostlivosť o maloletého, čo by mohlo viesť
k zdravotným problémom. Náležite dbá o zdravotný stav maloletého. Zo strany kolízneho opatrovníka
neboli signalizované žiadne nedostatky v poskytovanej starostlivosti u žiadneho z rodičov, obaja rodičia
na pojednávaní dňa 25.6.2024 potvrdili, že maloleté dieťa chce byť aj s matkou aj s otcom a vhodnosť

striedavejosobnejstarostlivostivyplynulaajzoznaleckéhoposudku.Súhlasilspostupomsúdupriurčení
potenciálnych príjmov rodičov, ako aj so záverom, že potenciálne príjmy rodičov sú porovnateľné, a preto
súd ustálil, že výživné neurčuje.5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril opatrovník maloletého, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Zotrval na svojich vyjadreniach na pojednávaní dňa 26.3.2025.
6. Matka v podaní z 11.7.2025 doplnila skutkové tvrdenia a dôkazy, pričom uviedla, že doterajší model

striedavej osobnej starostlivosti ako bol upravený napadnutým rozsudkom sa v praxi neosvedčil a neplní
svoj účel. Jeho realizácia je spojená s viacerými závažnými problémami, ktoré majú negatívny dopad
na maloletého. Poukázala na skutočnosť, že maloletý sa od otca viackrát vrátil v zlom fyzickom stave –
smodrinamiaškrabancaminatele,očomdoložilafotodokumentáciu.Napadnutýrozsudok bolvznačnej
mierezaloženýnaznaleckomposudkuč.29/2024z15.11.2024znalkynePhDr.ZuzanyMičekovej,PhD.,

zapísanej v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých,
pričom z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva možné porušenie výkonu znaleckej činnosti.
Uviedla tiež, že vo veci týrania matky otcom bolo začaté trestné konanie.
7. Otec k doplneniu skutkových tvrdení a dôkazov matkou opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/10/2022, v rámci ktorého sa súd vyporiadal s rovnakou námietkou. Pokiaľ matka
poukazuje na odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR, tak povinnosť znalca nevykonať úkon mimo

odboru a odvetvia, v ktorom je zapísaný, sa nevzťahuje na znalca, ktorý bol ustanovený súdom na účely
súdneho konania. Zdôraznil, že znalecký posudok nie je jediným dôkazom vykonaným v konaní, keď
súd vykonal rozsiahle dokazovanie a všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti.
Rozhodnutie súdu teda nevychádzalo len zo znaleckého posudku, ktorý matka spochybňuje. Opätovne
poukázal na skutočnosti uvedené vo vyjadrení k odvolaniu.

8. V podaní z 6.10.2025 matka doplnila skutkové tvrdenia a dôkazy, pričom opätovne poukázala na
to, že doterajší model striedavej osobnej starostlivosti ako bol upravený napadnutým rozsudkom sa
praxi neosvedčil a neplní svoj účel, jeho realizácia je spojená s viacerými závažnými problémami.
Jednou zo zásadných skutočností, ktoré nastali, je nástup dieťaťa do základnej školy. Matka zabezpečila
kompletnú školskú výbavu pre nástup do školy v celkovej hodnote 600 eur, no otec sa odmietol na

týchto výdavkoch podieľať s odôvodnením, že zakúpi len niektoré vybrané položky. Otec opakovane
zanedbáva svoje rodičovské povinnosti, ako je finančná účasť na nákladoch súvisiacich s výchovou
a vzdelávaním dieťaťa. Od 1.9.2025 otec syna nekontaktoval až do 11.9.2025, kedy matke direktívne
oznámil, aby mu pri odovzdaní maloletého odovzdala aj všetky školské pomôcky. Maloletý navštevoval
školu už niekoľko týždňov, avšak otec stále nemal prehľad o tom, aké pomôcky má dieťa v škole,

kde sa nachádzajú jeho zošity a učebnice. Komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo konfliktná, otec
nerešpektuje dohodnuté termíny a svojim správaním destabilizuje prostredie maloletého. V ďalšom
vyjadrení opätovne poukázala na to, že si otec neplní vyživovaciu povinnosť, neuhrádza poplatky
za škôlku ani za školu a všetky náklady znáša ona. Správanie otca je dlhodobo nestále, konfliktné
a sprevádzané nátlakom a je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.

9. Otec vo vyjadrení z 17.10.2025 opätovne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Bol toho názoru, že v danom prípade nedošlo k naplneniu hypotézy ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine,
nakoľko neexistuje veľká disproporcia príjmov medzi rodičmi a nemožno konštatovať, že by otec bol
finančne lepšie situovaný, a nie je tu potreba dorovnať životnú úroveň rodičov vzhľadom na to, že táto je
u oboch rovnaká. Súd správne určil, že vzhľadom na výšku potenciálnych príjmov rodičov a vzhľadom

na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti výživné sa neurčuje, nakoľko medzi potencionálnymi príjmami
rodičov nie je podstatný rozdiel. Tvrdenie matky, že otec nezaplatil svoju polovicu nákladov na materskú
školu, sa nezakladá na pravde. Otec zaplatil polovicu poplatku za škôlku po odrátaní sumy – preplatku
za byt, ktorý si prisvojila matka, hoci sa nepodieľala na úhrade nákladov za rok 2024. K námietke matky,
že súd neaplikoval ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, uviedol, že on splnil súdom uloženú povinnosť

a predložil všetky požadované doklady k preukázaniu jeho príjmu, a tieto boli podrobené dôkladnej
analýze. Mal za to, že nie je možné aplikovať fikciu príjmu podľa § 63 ods. 1. Pokiaľ súd vychádzal
zpotencionálnehopríjmuobochrodičov,predmetnýpostupbolspravodlivýavyváženývovzťahukobom
rodičom. Aktuálne je možné konštatovať, že striedavá osobná starostlivosť sa fakticky realizuje už viac
ako dva roky. Táto forma starostlivosti bola potvrdená najskôr nariadeným neodkladným opatrením,

následne aj napadnutým rozsudkom a následne aj rozsudkom upravujúcim výkon rodičovských práv
a povinností na čas do rozvodu. Niet pochybností o tom, že popri znaleckých záveroch a zisteniach
kolízneho opatrovníka tento faktický stav potvrdzuje vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti. Prvotný
nesúhlas otca s nástupom maloletého do školy nebol prejavom neochoty podporovať vzdelávanie
dieťaťa, ale vychádzal z objektívneho odborného záveru psychológa. Prejavuje trvalý a aktívny záujem

o dieťa, o jeho školské výsledky, zdravie, emocionálny vývin aj mimoškolské aktivity. Zabezpečuje mu
vhodné podmienky v domácnosti, výbavu do školy, spolupracuje s učiteľmi a podporuje dieťa v učení.
Vyjadrenia maloletého pred kolíznym opatrovníkom potvrdzujú, že má rád oboch rodičov a je spokojný
s režimom striedania. V ďalšom vyjadrení opätovne poukázal na to, že dbá o zdravotnú starostlivosťo dieťa a osobne zabezpečil ošetrenie zubov maloletého. Maloletý opakovane uviedol, že by chcel tráviť
viac času s otcom, pretože sa u neho cíti dobre.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§

383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
(§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Rozsudkom súdu prvej inštancie bolo manželstvo rodičom mal. A. rozvedené (výrok I.), mal. A.
bol na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom starostlivosť

rodičov o dieťa sa bude meniť v dvojtýždňových intervaloch. Súd rozhodol, že počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti sa výživné na maloleté dieťa neurčuje a obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok II.). Ďalej súd začal konanie o výchovnom opatrení (výrok
III.), rodičom a mal. A. uložil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému
poradenstvu v trvaní 6 mesiacov, ktoré sa bude realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

Nové Zámky (výrok IV.) a úradu uložil každé dva mesiace predkladať priebežné správy a po skončení
zaslať záverečnú správu (výrok V.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu (výrok VI.).

12. Odvolateľka odvolaním napadla výroky II. až V., ako aj závislý výrok VI.

13. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne
posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §

387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

14. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou

argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal
v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v
súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení
dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými

závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá
ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, keď súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil.

15. Z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že za predpokladu, že obaja rodičia sú spôsobilí
vychovávať maloleté dieťa a majú záujem o jeho osobnú starostlivosť, môže súd zveriť maloleté dieťa
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov len v tom prípade, ak zistí, že takáto forma osobnej
starostlivosti je v záujme dieťaťa a zároveň že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Záujem

maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Pri posudzovaní, čo je najlepším záujmom maloletého dieťaťa, súd musí zohľadniť všetky relevantné
skutočnosti a okolnosti tak, aby bolo zabezpečené morálne a materiálne blaho (dobro) dieťaťa a
chránené jeho práva a oprávnené záujmy (porov. čl. 5 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že pojem
najlepší záujem dieťaťa je veľmi pružný a musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácii,

musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby sa v plnej miere rešpektovali všetky
ústavou a medzinárodnými dokumentmi zakotvené práva maloletého dieťaťa.16. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa
treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére

šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj
v iných právnych predpisoch.

18. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle vyššie uvedených hľadísk, pričom svoje rozhodnutie
i náležite odôvodnil (najmä bod 96. odôvodnenia), na ktoré odôvodnenie odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje bez potreby opakovania dôvodov použitých súdom prvej inštancie. Súd správne v zmysle
§ 62 ods. 6 Zákona o rodine prihliadol na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, správne prihliadol k princípu potencionality

príjmov, pričom rozhodnutie o neurčení vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a uvedené dôvody považuje odvolací súd za správne
a v podrobnostiach na ne odkazuje (body 98. – 102.). Súd prvej inštancie tiež správne určil, že obaja
rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keď z vykonaného dokazovania
nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by niektorého z rodičov vylučovali.

19. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP).

20. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania,

je úlohou a doménou súdu (§ 185 ods. 1 CSP). Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je
prípustné. Vo veciach upravených Civilným mimosporovým poriadkom je podstatným, aby bol náležite
zistený skutočný stav. Podľa názoru odvolacieho súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
zistil skutkový (skutočný) stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Odvolací súd poukazuje na

to, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania odôvodnil tak na pojednávaní,
na ktorom došlo k vyhláseniu uznesenia, ako aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom uvedené
dôvody považuje odvolací súd za správne.

21. Ďalšou námietkou odvolateľky bolo, že znalkyňa PhDr. Zuzana Mičeková, PhD. nebola oprávnená

vyjadrovať sa vo vzťahu k otázkam tej/ktorej formy starostlivosti, nakoľko je znalcom z odvetvia klinickej
psychológie, nie znalcom z odvetvia poradenská psychológia.

22. Uvedenú námietku uplatnila matka už v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie
sa s ňou zaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom závery súdu prvej inštancie považuje

odvolací súd za správne. K problematike prípustnosti znaleckého posudku vypracovaného znalcom z
odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých v konaní o rozvode manželstva
a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode odvolací súd
uvádza, že táto skutočnosť nemá za následok neprípustnosť znaleckého posudku v konaní. Uznesením
z 19. augusta 2024 č. k. 5P/80/2023-359 bolo nariadené znalecké dokazovanie a súd vykonaním

poveril súdnu znalkyňu z odboru psychológia odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia
dospelých PhDr. Zuzanu Mičekovú, PhD. Znalkyňou vypracovaný znalecký posudok č. 29/2024 je pre
konanie záväzný. Znalecký posudok by bol neprípustný v prípade, ak by nebol vypracovaný znalcom
zapísaným v zozname znalcov vedeným MS SR, ak by nespĺňal obsahové náležitosti znaleckéhoposudku požadované zákonom č. 382/2004 Z. z., prípadne, ak by závery z neho neboli použiteľné na
prejednávanú vec. K rovnakým záverom v neposlednom rade dospel aj Ústavný súd SR v uznesení
z 1. júna 2022 sp. zn. II.ÚS/288/2022, kedy v obdobnej prejednávanej veci konštatoval, že „aj keď by

odvetvie poradenskej psychológie bolo vhodnejším pre daný typ konania, tiež dodáva, že z obsahového
vymedzenia konkrétnych odvetví nevyplýva žiadna diskvalifikácia odvetvia klinickej psychológie detí a
klinickej psychológie dospelých“. Správne preto súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku
znalkyne, ktorú v konaní ustanovil. K veci je potrebné dodať, že predmetný znalecký posudok bol len
jedným v konaní vykonaných dôkazov, ktorý súd vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej

súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. K námietke nezohľadnenia odvolateľkou doložených fotografií preukazujúcich zanedbaný zdravotný
stav maloletého, ktoré matka doložila i v odvolacom konaní, odvolací súd udáva, že tieto nemajú žiadnu
dôkaznú hodnotu, keď z nich nemožno určiť kto je na fotografii, kedy bola fotografia zhotovená, kedy
a ako malo dôjsť k poškodeniu. Naviac zo správ opatrovníka maloletého vyplýva, že neboli zistené

žiadne nedostatky v starostlivosti zo strany žiadneho z rodičov.

24. Odvolateľka ďalej namietala, že striedavá osobná starostlivosť neprebiehala na základe dohody,
ale jej bola zo strany otca maloletého nanútená, pričom ona počas konania opakovane žiadala zveriť
dieťa do osobnej starostlivosti. Uviedla, že komunikácia medzi rodičmi je vážne narušená a rodičia sa

vo vzťahu k starostlivosti o maloletého nevedia dohodnúť.

25. Otázka kvality vzájomnej komunikácie medzi rodičmi je síce otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie
súdu, či maloleté dieťa zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do výlučnej
osobnej starostlivosti jedného z nich, pretože zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu
a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do vzájomných problémov,
avšak ide len o jednu z množstva ďalších relevantných otázok, ktoré pri tomto posúdení súd musí
zvažovať. Z uvedeného teda vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa a lepšie zabezpečenie jeho potrieb
musí súd zisťovať a posudzovať komplexne, a nie izolovanie v nadväznosti na jednu čiastkovú otázku

- v danom prípade otázku vzájomnej komunikácie medzi rodičmi dieťaťa. Otázka kvality vzájomnej
komunikáciemedzirodičmijeokolnosťou,ktorúsúdmusízohľadniťprirozhodovaníozverenímaloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti, avšak táto otázka sama osebe a izolovane nie je natoľko rozhodujúca
pre meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré vychádza z komplexného posúdenia ďalších relevantných
skutočností a okolností určujúcich najlepší záujem maloletého dieťaťa.

26. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle vyššie uvedeného, keď prihliadol na najlepší záujem
maloletého, ktorý má citové väzby k obom rodičom a prihliadol tiež na to, že striedavá osobná
starostlivosť fakticky prebiehala od opustenia spoločnej domácnosti matkou. Aj vzhľadom na narušené
vzťahy boli rodičia schopní sa dohodnúť na základných otázkach starostlivosti o maloletého, aj keď

matka jednoznačne uprednostňuje výlučnú osobnú starostlivosť. Pokiaľ matka v odvolacom konaní
poukazovala na problémy v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou maloletého, ide len o to, aby si
rodičia zvykli na školský režim dieťaťa, pričom by mali v záujme maloletého viac komunikovať.

27. Pokiaľ odvolateľka namieta frekvenciu striedania s poukazom na správu kolízneho opatrovníka

z 25.10.2023, ktorý sa vyjadril negatívne k dvom týždňom odlúčenia maloletého od matky, odvolací súd
poukazuje na to, že od odporúčania uplynula dlhšia doba, maloletý je starší, od septembra 2025 školák,
a ani opatrovník maloletého voči takto určenej striedavej osobnej starostlivosti nenamietal.

28. Odvolateľka tiež poukázala na to, že súd prvej inštancie mal pri určení príjmu otca vychádzať

z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

29.Cieľomcitovanéhoustanovenia§63ods.1Zákonaorodinejeumožniťsúduzistiťvýškuzárobkových
možnostípovinnéhorodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnosti.Zdôvodovejsprávykustanoveniu
§ 63 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť dieťaťu jeho práva.

Predmetné ustanovenie v sebe zahŕňa určité, presne zadefinované povinnosti povinného rodiča, a
to: povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti; povinnosť predložiť súdu
podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov (tzv. edičná povinnosť) a povinnosť umožniťsúdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností
potrebných na rozhodnutie.

30. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec súdu preukázal svoje príjmy, predložil všetky vyžiadané doklady.
Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že obaja rodičia sú schopní dosahovať vyššie
príjmy, nevychádzal z ich preukázaných faktických príjmov, ale vychádzal z príjmov, ktoré by vzhľadom
na dosiahnutý stupeň vzdelania, ich kvalifikáciu a situáciu na trhu práce mohli dosiahnuť. Odvolací
súd považuje postup súdu prvej inštancie za správny a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozsudku (bod 98.).

31. Súd správne v záujme mal. A. uložil rodičom a maloletému výchovné opatrenie spočívajúce
v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu, aby dokázali rodičia vzájomne rozumne
a efektívne komunikovať. K námietke odvolateľky, že podľa lekárskych správ má vylúčiť kontakt s otcom,
odvolací súd udáva, že uvedené bude v kompetencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.

32. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

33. Nad rámec vyššie uvedeného sa žiada poukázať na špecifickosť spoločenských vzťahov, ktoré sú

predmetom konania. Ide o veľmi citlivé vzťahy medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, do ktorých by zo
strany štátnych orgánov malo byť zasahované čo najmenej, čo vyplýva ako z povahy týchto rodinných
vzťahov, tak z povahy samotnej štátnej moci. O to viac je treba apelovať na oboch rodičov, aby sa
snažili dosiahnuť dohodu o ďalších podmienkach výchovy svojho dieťaťa prirodzenou cestou, aby ich
komplikovaným vzťahom nebolo poškodené ich dieťa, ktoré má k obom rodičom silný citový vzťah.

34. Z vyššie uvedených dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
II., IV. a V. a v závislom výroku VI. podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

35. Čo sa týka odvolania matky proti výroku III., ktorým súd začal konanie o výchovnom opatrení

z úradnej povinnosti, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je v tejto časti prípustné.

36. Uvedené rozhodnutie má povahu uznesenia (§ 23 ods. 2 CMP). Odvolanie proti uzneseniu je
prípustné,lenaktoustanovujezákon.Zustanovenia§357CSP,aanizožiadnehoustanoveniaCivilného
mimosporového poriadku nevyplýva prípustnosť odvolania proti uzneseniu o začatí konania.

37. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie proti výroku III. podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

39. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).