Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200024
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200024.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry
Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra
Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Q.. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. X..
U. XXXX/X, J. Q., B. - K., právne zastúpený: Nechala and partners s. r. o., so sídlom: Einsteinova 21,
Bratislava - mestská časť Petržalka, proti ž a l o v a n é m u: mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom: Štúrova

1989/41, 031 42 Liptovský Mikuláš, právne zastúpený: HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária,
s. r. o., so sídlom: Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, o preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského
zastupiteľstvažalovanéhoč.111/2022zodňa21.novembra2022,vkonaníokasačnejsťažnostižalobcu
proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. ZA-32S/5/2023 zo dňa 23. októbra 2024,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

ZA-32S/5/2023 zo dňa 23. októbra 2024, v časti I. a III. výroku zrušuje a v tejto časti vec vracia
Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Mestské zastupiteľstvo mesta Liptovský Mikuláš (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) na svojom
zasadnutí konanom dňa 21. novembra 2022 prijalo uznesenie

č. 111/2022 (ďalej len „uznesenie mestského zastupiteľstva“) k bodu rokovania „Návrh na odvolanie Q..
Q. U. z funkcie hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš“, ktorým mestské zastupiteľstvo podľa §
18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení“) odvolalo žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš,
a to z nasledovných dôvodov:

i) v rozpore s interným predpisom mesta Liptovský Mikuláš č. 33/2021/INO - Smernica primátora
mesta Liptovský Mikuláš upravujúca obsluhu a používanie dochádzkového systému Mestského úradu
Liptovský Mikuláš, si neviedol evidenciu dochádzky v dochádzkovom systéme mestského úradu, a to
od júla 2020 doposiaľ,
ii) v rozpore so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákonník práce“) postupoval v prípade čerpania dovolenky v roku 2020, ako aj v roku 2021, keď

zamestnávateľovivroku2020listomzodňa23.07.2020oznámilčerpaniedovolenkyvdňoch27.07.2020
až 09.08.2020 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania zamestnávateľom, v roku 2021 listom zo dňa
29.06.2021 zamestnávateľovi oznámil čerpanie dovolenky v dňoch 06.07.2021 až 16.07.2021 a nastúpil
na ňu bez určenia jej čerpania zamestnávateľom,
iii) v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému
zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš návrh plánu kontrolnej činnosti na I. polrok 2021, ktorý musí byť

najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým,iv) v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. b) zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému
zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš návrh plánu kontrolnej činnosti na II. polrok 2021, ktorý musí byť
najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým,

v) v rozpore s ustanovením §18f ods. 1 písm. e) zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému
zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní
po uplynutí kalendárneho roku,
vi) v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. c) zákona o obecnom zriadení nevypracoval odborné
stanovisko k návrhu záverečného účtu mesta Liptovský Mikuláš za rok 2020 pred jeho schválením v

mestskom zastupiteľstve,
vii) v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. c) zákona o obecnom zriadení nevypracoval odborné
stanovisko k návrhu rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš na rok 2021 pred jeho schválením v mestskom
zastupiteľstve.
II. Konanie pred správnym súdom
2.Žalobcasavčaspodanousprávnoužaloboudomáhalpreskúmaniazánikufunkciehlavnéhokontrolóra

v konaní podľa § 337 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení
(ďalej len „SSP“). Prieskumu zákonnosti napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva sa domáhal
z dôvodu jeho nezákonnosti, spôsobenej nesprávnym použitím skutkovej podstaty a zneužitím práva.
V rámci žalobných bodov poukázal na to, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu, predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V tejto

súvislosti žalobca upriamil pozornosť na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“), sp. zn. 6Usam/2/2018 zo dňa 11. júna 2019, podľa ktorého odvolanie hlavného
kontrolóra z funkcie musí byť odôvodnené a musí byť písomné, pričom dôvody sa uvádzajú v zápisnici
zo zasadnutia obecného zastupiteľstva a tiež v uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra obce. Súčasne
sa správnou žalobou domáhal vydania rozhodnutia o určení, že jeho funkcia hlavného kontrolóra trvá.

3. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením, sp. zn. ZA-32S/5/2023 zo dňa 23.
októbra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že: I. žalobu o preskúmanie zákonnosti
uznesenia mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši zo dňa 21.11.2022, č. 111/2022 zamietol
ako nedôvodnú podľa § 337 ods. 1 SSP v spojení s § 346 SSP, II. konanie o žalobe o určenie, že

funkcia hlavného kontrolóra Q.. Q. v meste Liptovský Mikuláš trvá zastavil, pretože žalobca vzal žalobu
v tejto časti postupom podľa § 337 ods. 2 SSP v spojení s § 99 písm. a) SSP späť ešte pred vydaním
rozhodnutia, III. vo vzťahu k žalobe o preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania, IV. vo vzťahu k žalobe o určenie, že
funkcia hlavného kontrolóra trvá, rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov

konania.

4. Správny súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobou o preskúmanie zákonnosti uznesenia
zastupiteľstva o odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra sa žalobca, ktorým je odvolaný hlavný
kontrolór, môže domáhať súdneho prieskumu uvedeného uznesenia zastupiteľstva. Predmetom

súdneho prieskumu je teda posúdenie, či dôvody, pre ktoré bola osoba z funkcie hlavného kontrolóra
odvolaná, možno stotožniť so zákonom pomenovanými dôvodmi pre odvolanie osoby z funkcie hlavného
kontrolóra obce. Žalobca vnímal nezákonnosť napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva z
dôvodu nenaplnenia skutkovej podstaty a z dôvodu zneužitia práva.

5. Žalobnú námietku nenaplnenia skutkovej podstaty, podľa ktorej päť skutkových dôvodov, ktorými bolo
odôvodnenéodvolanie(bodyiii.-vii.),predstavujeporušeniepovinnostívyplývajúcichzfunkciehlavného
kontrolóra podľa ust. § 18f zákona o obecnom zriadení, nemožno subsumovať pod odvolací dôvod podľa
§ 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, považoval správny súd za nedôvodnú. Správny súd
poukázal na skutočnosť, že rozsah povinností hlavného kontrolóra ako zamestnanca je upravený v § 8

ods. 1 písm. a) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „zákon o
výkone práce vo verejnom záujme“), a teda má povinnosť dodržiavať zákony a uplatňovať ich podľa
najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a práva. Žalobca v podanej
žalobe nespochybnil, že by k porušeniu jeho povinností nedošlo a žiadnym spôsobom nepreukázal, že
skutkové okolnosti uvedené v napadnutom uznesení nenastali. Podľa názoru správneho súdu tak bol

daný dôvod na odvolanie žalobcu z funkcie podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení,
keď opakovane porušil povinnosť zamestnanca.6. Správny súd vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nevedenia si evidencie dochádzky v
dochádzkovom systéme mesta podľa vnútornej smernice o dochádzke hlavným kontrolórom opätovne
poukázal na § 8 ods. 1 písm. a) zákona o výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorého je

hlavný kontrolór povinný dodržiavať vnútorné predpisy. Žalovaný za účelom evidencie dochádzky prijal
Smernicu primátora mesta Liptovský Mikuláš upravujúcu obsluhu a používanie dochádzkového systému
Mestského úradu Liptovský Mikuláš č. 33/2021/INO (ďalej aj „Smernica o dochádzke“), ktorú žalobca
nespochybnilasvojímpodpisomvyjadril,žesastýmtopredpisomoboznámil.Pokiaľsižalobcavrozpore
s týmto vnútorným predpisom viedol osobitnú evidenciu dochádzky, došlo podľa názoru správneho súdu

k porušeniu povinnosti. Neobstojí preto žalobný argument založený na tvrdení, že si vlastnú evidenciu
dochádzky viedol, pretože primátor zasahoval do jeho nezávislej činnosti požadovaním informácií o
stretnutiach v rámci výkonu kontrolnej činnosti.

7. Žalobca považoval v správnej žalobe za nezákonný aj odvolací dôvod napadnutého uznesenia,
týkajúci sa čerpania dovolenky. K tejto žalobnej námietke správny súd zdôraznil právnu úpravu,

vzťahujúcu sa aj na hlavného kontrolóra, v zmysle ktorej podľa príslušných ustanovení Zákonníka
práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom a na riadne čerpanie
dovolenky nestačí len jednostranné oznámenie zamestnanca. Žalobca svojvoľným nastúpením na
dovolenku bez schválenia zamestnávateľom opätovne porušil § 8 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom
záujme, keď porušil ustanovenia Zákonníka práce o čerpaní dovolenky, a z tohto dôvodu správny súd

konštatoval zákonnosť odvolacieho dôvodu podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení.

8. Správny súd v súvislosti so žalobnou argumentáciou, týkajúcou sa plynutia prekluzívnej doby podľa
§ 68 ods. 2 Zákonníka práce, v ktorej môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer
skonštatoval, že zánik funkcie hlavného kontrolóra sa bez ohľadu na spôsob neriadi ustanoveniami

Zákonníka práce, ale zákona o obecnom zriadení. Z tohto dôvodu nemožno aplikovať ustanovenia,
týkajúce sa okamžitého skončenia pracovného pomeru na zánik funkcie hlavného kontrolóra odvolaním
mestským zastupiteľstvom.

9. Správny súd taktiež dospel k záveru o nedôvodnosti žalobnej námietky, spočívajúcej v zneužití

práva pri odvolávaní zo strany žalovaného, na základe vzťahu hlavného kontrolóra a primátora
žalovaného, opísaného v čestnom vyhlásení, ktoré malo vyvrcholiť odvolaním hlavného kontrolóra na
prvom pracovnom zasadnutí novozvoleného mestského zastupiteľstva, i keď odvolacie dôvody sa týkali
predchádzajúceho funkčného obdobia mestského zastupiteľstva. Správnemu súd neprináleží hodnotiť
vzťahy medzi žalobcom ako hlavným kontrolórom a primátorom žalovaného. Správny súd nepovažoval

za nezákonný proces odvolania žalobcu, pretože hlavný kontrolór je povinný si plniť povinnosti počas
vlastného funkčného obdobia a ich porušenie nemožno ohraničiť do pôsobnosti skôr zvoleného
mestského zastupiteľstva. Pri posudzovaní zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva bolo
relevantným vysporiadať sa s naplnením dôvodov, pre ktoré bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného
kontrolóra, a tieto skutočnosti súd považoval za preukázané.

10. Správny súd považoval dôkazný návrh žalobcu na vypočutie svedka B., poslanca mestského
zastupiteľstva, vo vzťahu k otázke zneužitia práva, vykonávaniu samotnej funkcie hlavného kontrolóra
mesta a priebehu zastupiteľstva, na ktorom bolo prijaté napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva,
za neúčelný. Zistený skutkový stav, podľa názoru správneho súdu vytváral dostatočný rámec pre záver

súduozákonnostiuzneseniamestskéhozastupiteľstvaoodvolanížalobcuzfunkciehlavnéhokontrolóra
mesta. Pripomenul, že správny súd nie je súdom skutkovým a v zásade dokazovanie nevykonáva. V
zmysle § 121 SSP správny súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom môže vykonať
aj iné dôkazy, ako sú navrhnuté, ak by to považoval za potrebné na rozhodnutie vo veci, teda len za
účelom overenia zákonnosti.

11. O trovách v časti konania o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva rozhodol
správny súd tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Žalobca nemal v konaní ani
čiastočný úspech (§ 167 ods. 1 SSP a contrario) a nevzhliadol žiadne dôvody ani na priznanie práva na
náhradu trov konania žalovanému (§ 168 ods. 1 SSP a contrario).

12. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu podľa § 337 ods. 2 SSP o určenie, že funkcia hlavného
kontrolóra trvá späť pred vydaním rozhodnutia správneho súdu o nej, konanie o tejto žalobe súd zastavil
aplikujúc § 99 písm. a) SSP. Keďže konanie o žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra trvá bolozastavené, právo na náhradu trov konania postupom podľa § 170 písm. b) SSP nepriznal žiadnemu z
účastníkov konania.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

13. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti I. a III. výroku napadnutého uznesenia správneho súdu
kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP, a teda, že správny súd rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie vo výroku I. a III. zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.

14. Podľa názoru sťažovateľa, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správnym súdom, došlo v
súvislosti s interpretáciou rozsahu skutkovej podstaty podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom
zriadení a neaplikovaním prekluzívnej lehoty na uplatnenie sankčných následkov údajného porušenia
povinností zamestnanca podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce. K porušeniu práva na spravodlivý proces,

došlo v dôsledku nepripustenia výsluchu navrhovaného svedka. Extenzívny výklad dôvodu odvolania
podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení sťažovateľ videl v tom, že rozhodnutie o
odvolaní z funkcie bolo odôvodnené skutočnosťami, ktoré nespadajú pod rozsah tejto normy. Právne
normy upravujúce odvolanie hlavného kontrolóra sú sankčnými normami, a ich interpretácia musí byť v
súlade so základnými princípmi sankčného práva, resp. per analogiam základnými princípmi trestného

práva, medzi ktoré patrí zákaz extenzívnej interpretácie sankčných noriem v neprospech páchateľa.

15. Žalovaný odvolanie z funkcie odôvodnil poukázaním na päť skutkových tvrdení, týkajúcich sa výkonu
funkcie, ktoré spadajú pod odvolací dôvod podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení.
Považoval za nesprávny záver súdu, podľa ktorého tieto skutky možno subsumovať pod § 18a ods. 9

písm. a) zákona o obecnom zriadení, pretože v dôsledku tejto interpretácie sa by norma podľa § 18a ods.
9 písm. b) zákona o obecnom zriadení stala nadbytočnou, pretože každý jeden prípad, spadajúci pod
jej rozsah by bolo možné subsumovať aj pod § 18a ods. 9 písm. a). Zákonnou podmienkou odvolania
z funkcie podľa § 18a ods. 9 písm. b) je predchádzajúce písomné upozornenie hlavného kontrolóra
obecným zastupiteľstvom. Sťažovateľ ako hlavný kontrolór nebol za vytýkané porušenia zákona nikdy

písomne napomenutý, a subsumovaním konania pod § 18a ods. 9 písm. a) by došlo k neprípustnému
odstráneniu podmienky upozornenia obecným zastupiteľstvom.

16. Sťažovateľ ďalej namietal uplynutie zákonnej prekluzívnej doby na odvolanie hlavného kontrolóra,
pretože správny súd zaujal nesprávny právny názor, že zánik funkcie hlavného kontrolóra sa neriadi

pracovnoprávnymi predpismi. Zákon o obecnom zriadení pripúšťa odvolanie hlavného kontrolóra
ak „opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho
zamestnanca“. Dňom odvolania zároveň zaniká jeho pracovný pomer, pričom pracovný pomer sa
riadi pracovnoprávnymi predpismi, najmä zákonom o výkone práce vo verejnom záujme a subsidiárne
Zákonníkom práce. Zákon o obecnom zriadení ohľadom zániku funkcie hlavného kontrolóra upravuje

len dôvod odvolania a následok odvolania, vo vzťahu k časovým aspektom tento zákon mlčí. Je
preto potrebné aplikovať ustanovenia o porušení pracovnej disciplíny alebo okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ktorých uplatnenie je obmedzené dvojmesačnou prekluzívnou lehotou. Právny
názor správneho súdu, podľa ktorého sa na vzťah hlavného kontrolóra nevzťahuje prekluzívna lehota
pre skončenie pracovného pomeru je popretím zákonnej ochrany poskytovanej zamestnancovi a

predstavuje zásah do nezávislosti a nestrannosti jeho postavenia.

17. Správny súd podľa názoru sťažovateľa pochybil, pretože odmietnutím výsluchu navrhnutého svedka
znemožnil preukázať podstatné skutočnosti, čím neprípustne zasiahol do jeho práva na spravodlivý
proces. V dôsledku odmietnutia vykonania navrhnutého výsluchu svedka správny súd znemožnil

žalobcovi uniesť dôkazné bremeno, čím zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces. Navrhovaný
dôkaz pritom smeroval k preukázaniu podstatnej žalobnej námietky zneužitia práva žalovaným, ako
základnej zásady pracovného práva, a jeho odmietnutie považoval za neprípustný formalizmus pri
rozhodovaní správneho súdu.

18.Žalovanývovyjadrenínavrholkasačnúsťažnosťakonedôvodnúzamietnuť.Pripomenul,žedotknuté
ustanovenia zákona o obecnom zriadení majú kompetenčnú a nie sankčnú povahu. Ku kasačnej
námietke o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 18a ods. 9 písm. a) a b) zákona o obecnom
zriadení uviedol, že dôvodmi na odvolanie z funkcie bolo aj opakované a obzvlášť hrubé porušovaniepovinností v súvislosti s evidenciou dochádzky a čerpaním dovolenky, ktoré neboli sťažovateľom
vyvrátené. Tieto predstavujú dôvody podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a samy o
sebedostatočneodôvodňujúodvolaniezfunkciehlavnéhokontrolóra.Zamestnanecsinemôžesámvoliť

spôsob, akým bude plniť pokyny a interné smernice zamestnávateľa, a ktoré z nich bude rešpektovať.

19.Vzhľadomnazákonnúúpravupovažovalžalovanýzanepochybné,žeočerpanídovolenkyrozhoduje
zamestnávateľ, a tento nie je povinný bez ďalšieho žiadosti zamestnanca vyhovieť. Sťažovateľ nijako
relevantne nevyvrátil, že k porušeniu jeho povinnosti pri čerpaní dovolenky došlo. Pokiaľ sťažovateľ

poukazoval na § 113 ods. 2 Zákonníka práce, išlo o nepreukázané tvrdenia, pričom taktiež nepostupoval
v súlade so zákonom, pretože čerpanie dovolenky neoznámil zamestnávateľovi 30 dní vopred. Medzi
základné povinnosti zamestnanca podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce patrí dodržiavanie
pracovného času.

20. Žalovaný považoval za nesprávnu argumentáciu sťažovateľa, týkajúcu sa neuplatnenia preklúzie

v zmysle Zákonníka práce. Podmienky, za ktorých zastupiteľstvo môže hlavného kontrolóra odvolať
sú komplexne upravené v § 18a ods. 9 zákona o obecnom zriadení. Ide o lex specialis, ktorý má
v tomto smere prednosť pred inými právnymi predpismi vrátane Zákonníka práce. Predmetom tohto
konania nie je posúdenie zániku pracovného pomeru hlavného kontrolóra, ale zánik jeho funkcie.
Hlavný kontrolór nemôže byť prepustený ako akýkoľvek iný zamestnanec, ale jeho funkcia zaniká

len rozhodnutím obecného zastupiteľstva podľa zákona o obecnom zriadení, ktorý zákonnú lehotu na
odvolanie neupravuje. Zastupiteľstvo mesta navyše zasadá v iných lehotách, než môžu byť vykonávané
pracovnoprávne úkony zamestnávateľa v bežných pracovnoprávnych vzťahoch, prekluzívne lehoty
podľa Zákonníka práce by tak boli pre podmienky zastupiteľstva neprimerané.

21. Za nedôvodnú považoval aj sťažnostnú námietku o nevypočutí navrhovaného svedka, pretože v
tomto prípade vôbec nešlo o procesné pochybenie súdu. Nie každé procesné pochybenie, ale len také,
ktoré popiera právo na spravodlivý proces, môže spôsobovať nezákonnosť napadnutého uznesenia. O
odvolaní sťažovateľa z funkcie hlavného kontrolóra rozhodovalo mestské zastupiteľstvo ako kolektívny
orgán a sťažovateľ mal možnosť v rámci rozpravy sa vyjadriť aj k údajnému zneužitiu práva. Mestské

zastupiteľstvo žalovaného má 25 poslancov, pri hlasovaní o odvolaní sťažovateľa z funkcie bolo
vydaných 17 hlasovacích lístkov, napriek tomu sťažovateľ k zneužitiu práva navrhol vypočuť len jedného
z poslancov. Sťažovateľ navyše nijak spoľahlivo a zrozumiteľne skutkovo a právne nevymedzil, v čom
malo spočívať zneužitie práva pri jeho odvolávaní a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
IV. Právne posúdenie kasačných námietok kasačným súdom

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačnásťažnosťsťažovateľabolapodanávčas(§443ods.1vspojenís§444ods.2SSP),oprávnenou
osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie
správneho súdu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná.
23. Podľa § 337 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia

zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja,
kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len „hlavný
kontrolór“).

24. Podľa§339ods.1SSPžalobcomjefyzickáosoba,ktorátvrdí,žebolapoškodenánasvojichprávach

a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra
alebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.
25. Podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať
hlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti
zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca; odvolanie musí byť zdôvodnené.

26. Podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať
hlavného kontrolóra z funkcie, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho
funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom.

27. Podľa § 18a ods. 10 zákona o obecnom zriadení na odvolanie hlavného kontrolóra
z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.28. Podľa § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra
zaniká aj jeho pracovný pomer.

29. Predmetom kasačného prieskumu je napadnuté uznesenie správneho súdu, ktorý zamietol žalobu
sťažovateľa, ktorou sa v osobitnom súdnom správnom konaní domáhal preskúmania jeho odvolania z
funkcie hlavného kontrolóra, na základe uznesenia mestského zastupiteľstva podľa § 18a ods. 9 písm.
a) zákona o obecnom zriadení.

30. Prvou kasačnou námietkou, ktorou sťažovateľ dôvodil v kasačnej sťažnosti, je zo strany správneho
súdu uplatnená údajná neprípustná extenzívna aplikácia dôvodu pre odvolanie sťažovateľa, mimo
rozsah hypotézy právnej normy. Sťažovateľ už v správnej žalobe namietal, že hoci ho žalovaný odvolal
z funkcie z dôvodu podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, toto rozhodnutie odôvodnil
poukázaním na skutočnosti, ktoré nepatria pod rozsah tejto právnej normy. Konkrétne, žalovaný
odvolanie sťažovateľa z funkcie podľa §18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, odôvodnil

poukázaním až na päť skutkových tvrdení, týkajúcich sa výkonu funkcie a teda spadajúcich pod dôvod
odvolania v zmysle §18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení. Kasačný súd vyhodnotil túto
kasačnú námietku ako dôvodnú a má za to, že skutky, patriace pod ustanovenie § 18a ods. 9 písm.
b) zákona o obecnom zriadení, nie je možné zo strany žalovaného kumulovať pod ustanovenie § 18a
ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení. Na základe tohto právneho záveru kasačného súdu, boli

správne žalovaným subsumované pod právnu normu iba prvé dva dôvody odvolania sťažovateľa z
funkcie hlavného kontrolóra. Proti týmto prvým dvom dôvodom odvolania z funkcie, však sťažovateľ v
kasačnej sťažnosti vôbec vecne nenamietal. Z tohto dôvodu sa nimi kasačný súd, viazaný kasačnými
dôvodmi, nemohol hlbšie zaoberať. Kasačný súd sa tiež nestotožnil so sťažovateľom, pokiaľ ide o
jeho argumentáciu, že právne normy upravujúce odvolanie hlavného kontrolóra sú normami sankčnými.

Osobitné konanie tretieho dielu štvrtej hlavy SSP - konanie o preskúmaní zániku funkcie hlavného
kontrolóra, nie je podľa názoru kasačného súdu správnou žalobou vo veciach správneho trestania a
preto sa na tento typ konania neuplatňujú princípy sankčného práva.

31. Druhou kasačnou námietkou, uplatnenou sťažovateľom v kasačnej sťažnosti, je údajné oneskorené

odvolanie sťažovateľa z funkcie hlavného kontrolóra, uplynutím dvojmesačnej prekluzívnej lehoty s
odkazom na § 63 ods. 4 a § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Kasačný súd sa zhodne so správnym súdom
nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa, že na odvolanie z funkcie hlavného kontrolóra podľa § 18a
ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, je potrebné aplikovať prekluzívnu subjektívnu dvojmesačnú
lehotu a objektívnu jednoročnú lehotu, ktorú pozná Zákonník práce len pri dvoch druhoch skončenia

pracovného pomeru a to pri okamžitom skončení pracovného pomeru a pri výpovedi, ak sú pri nej
dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Postavenie hlavného kontrolóra totiž rieši zákon
o obecnom zriadení v § 18 ods. 1, kde je uvedené, že je zamestnancom obce a ak tento zákon
neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca
podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme

(ďalej len zákon o výkone práce vo verejnom záujme). Podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom
zriadení, obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť
hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, zákon o obecnom
zriadení tu opätovne odkazuje na zákon o výkone práce vo verejnom záujme. Kasačný súd nesúhlasí s
právnym názorom sťažovateľa, ktorý aplikoval v kasačnej sťažnosti na zánik funkcie hlavného kontrolóra

odvolaním, Zákonník práce. Zánik funkcie hlavného kontrolóra sa podľa kasačného súdu spravuje
výlučne zákonom o obecnom zriadení a zákonom o výkone práce vo verejnom záujme. Zákon o
obecnom zriadení, ako verejnoprávny predpis, neobsahuje pokiaľ ide o postavenie a odvolanie hlavného
kontrolóra z funkcie, odkaz na Zákonník práce. Podľa názoru kasačného súdu, sťažovateľ uplatnil
nesprávnu analógiu dvoch spôsobov zániku pracovného pomeru podľa Zákonníka práce - okamžitého

skončenia pracovného pomeru a výpovede, s osobitným inštitútom zániku funkcie hlavného kontrolóra
odvolaním z funkcie. Taktiež funkcia hlavného kontrolóra nezaniká spôsobmi skončenia pracovného
pomeru podľa Zákonníka práce, ale spôsobmi podľa § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení, pričom
pracovný pomer zaniká dňom zániku jeho funkcie, v tomto prípade odvolaním.

32. Treťou kasačnou námietkou uplatnenou sťažovateľom je, že správny súd, odmietnutím výsluchu
navrhnutého svedka - poslanca mestského zastupiteľstva H. znemožnil sťažovateľovi preukázať
skutočnostipodstatnéprekonanie,čímneprípustnezasiaholdojehoprávanaspravodlivýproces.Vtejto
súvislosti namietal sťažovateľ v správnej žalobe aj zneužitie práva žalovaným. Kasačný súd považujetúto kasačnú námietku sťažovateľa za dôvodnú a zásadnú pre zrušenie napadnutého uznesenia.
Nemožno sa stotožniť s odôvodnením správneho súdu, ktorý vo vzťahu k nevykonaniu tohto dôkazu
argumentoval výlučne neúčelnosťou a následne nesprávne v bode 57. napadnutého uznesenia uvádza,

že správny súd nie je v tomto prípade skutkovým súdom, teda v zásade dokazovanie nevykonáva.
Tieto právne závery správneho súdu, sú podľa názoru kasačného súdu v rozpore s účelom konania
- súdneho prieskumu odvolania z funkcie hlavného kontrolóra. Toto konanie je totiž blízke civilnému
sporovémukonaniu.„Nejdeoklasicképreskúmavanienezákonnostirozhodnutiaaleboopatreniaorgánu
verejnej správy. Vzhľadom na charakter tohto konania bude hrať dokazovanie v konaní zásadnú úlohu.

Výnimočne totiž má v ňom správny súd postavenie skutkového súdu a správne súdne konanie sa tak
približuje povahe civilného sporového konania.“ (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A.
a kol.: Správny súdny poriadok, komentár, C.H. Beck, r. 2018)

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

33. Na základe uvedeného, došlo podľa kasačného súdu k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440
ods. 1 písm. f) SSP a preto bolo potrebné napadnuté uznesenie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie (§ 462 ods. ods. 1 SSP). V ďalšom konaní, správny súd, viazaný právnym názorom
kasačnéhosúdu(§469SSP),vykonádokazovanievovzťahuksťažovateľomtvrdenémuzneužitiupráva
žalovaným, a opätovne posúdi dôvodnosť správnej žaloby.

34. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.