Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106171
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0823106171.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka
a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: T. Ť., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. I. XXX, XXX XX J. I., právne zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Stahovcovou, AK so sídlom
ČSA 18, 977 01 Brezno, IČO: 42 196 361, proti žalovanému: Okresný úrad Brezno, Odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Nám. M.R. Štefánika 40, 977 01 Brezno, za účasti
ďalších účastníkov konania (sťažovatelia): 1/ T. V.N., V. X, XXX XX X., 2/ Q. V.Č., B.. V. XXXX,XX, X.,
právne zastúpených advokátskou kanceláriou LÖWY & LÖWY s.r.o., so sídlom Slowackého 56, 821 04

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BR-OCDPK-2023/007424-001 zo
dňa 29. júna 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania proti rozsudku Správneho
súdu v Banskej Bystrici č. k. 5S/38/2023-109 zo 21. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žalobcovi priznáva právo na plnú náhradu trov kasačného konania voči ďalším účastníkom.
III. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Obec Horná Lehota, špeciálny stavebný úrad dňa 20.02.2023 pod číslom: OK-855/22 vo veci T. Ť.Ý.,
J. I. XXX - nariadenie odstránenia vjazdu a účelovej komunikácie - oznámením konania a upustenia
od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania oznámil všetkým známym účastníkom konania a
dotknutým orgánom začatie konania o nariadení odstránenia „Vjazdu z pozemku KN-C p.č.:XXXX/XX a
účelovej komunikácie z pozemku KN-C p.č.:XXXX/X“ k stavbe rekreačnej chaty s. č. XXX, postavenej
na pozemku KN-C p.č.:XXXXX/X k. ú. V. I. a súčasne upustil od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania.

2. Obec Horná Lehota, špeciálny stavebný úrad rozhodnutím číslo: NOS-855/22 Ev. č.: 01/2023 dňa
23.03.2023 podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v platnom znení ( ďalej len „stavebný zákon“) a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z.
z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona nariadil T. Ť., bytom J. I. XXX v
lehote 30 dní od nariadenia právoplatnosti tohto rozhodnutia odstránenie: „Vjazdu z časti pozemku KN-
C p.č.:XXXX/XX a účelovej komunikácie z časti pozemku KN-C p.č.: XXXX/X“, ktoré vedú k stavbe

rekreačnej chaty s. č. XXX, postavenej na pozemku KN-C p.č.:XXXX/X v k. ú V. I..

3. Okresný úrad Brezno, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal dňa 29.06.2023
rozhodnutie č. OU-BR-OCDPK-2023/007424-001, ktorým odvolanie T. Ť., J. I. XXX, XXX XX I. zamietola potvrdil rozhodnutie o nariadení odstránenia vjazdu a účelovej komunikácie podľa § 3b ods. 1 zákona
číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„cestný zákon“) vydané obcou Horná Lehota 99, 976 81 Podbrezová ako príslušného orgánu miestnej

štátnej správy vo veciach miestnych a účelových komunikácií podľa § 3 ods. 2 cestného zákona.
II.
Konanie na správnom súde
4. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 5S/38/2023-109
zo dňa 21.08.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. e) a d) Správneho súdneho

poriadku (ďalej len „SSP“) rozhodnutie Okresného úradu Brezno, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií č. OU-BR-OCDPK-2023/007424-001 zo dňa 29.06. 2023 spolu s rozhodnutím Obce Horná
Lehota č. NOS-855/22 zo dňa 23.03.2023 zrušil a vec vrátil obci Horná lehota na ďalšie konanie.
Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Ďalším účastníkom
konania náhradu trov konania nepriznal.
5. Preskúmaním veci správny súd z administratívneho spisu zistil, že na základe oznámenia „orgánu

štátneho stavebného dohľadu“ špeciálny stavebný úrad začal z vlastného podnetu najskôr konanie
o dodatočnom povolení stavby „vjazd a účelová komunikácia“ a v dôsledku nepodania žiadosti
žalobcu o dodatočné povolenie stavby následne začal konanie o odstránení stavby, pričom upustil od
ústnehopojednávaniaamiestnehozisťovania.Konanievyústilodovydaniaprvostupňovéhorozhodnutia
nariaďujúceho žalobcovi odstránenie „Vjazdu z časti pozemku KN-C p. č. XXXX/XX a účelovej

komunikácie z časti pozemku KN-C p. č. XXXX/X“ vedúcich k stavbe rekreačnej chaty s. č. XXX
postavenej na pozemku KN-C XXXX/X v k. ú. V. I., a pre odstránenie určujúceho špecifické podmienky.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým bez bližšieho odôvodnenia
zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Ako ďalej uviedol správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, žalobca v podanej správnej
žalobe namietal, že vlastníctvo k rekreačnej chate nadobudol v roku 2017 s tým, že k chate bol v tom
čase a dávno predtým zabezpečený prístup, ktorý nie je stavbou cesty, nie je na jeho pozemku a ktorý on
nevybudoval, pretože bol využívaný už od roku 1968 predchádzajúcim majiteľom. Namietal tak prioritne
nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav veci, nakoľko špeciálny stavebný úrad a žalovaný

vychádzali z toho, že ide o stavbu cesty a povinnosť jej odstránia prislúcha žalobcovi, ktorý ju vybudoval.
Žalobca tiež namietal, že žalovaný ani špeciálny stavebný úrad neuviedli, na základe čoho má mať
povinnosť odstrániť prejazd, z čoho plynie, že namietal aj nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

7. Podľa názoru správneho súdu aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným

právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje
vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych správnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne
prípady a zaväzujú konkrétne právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy SR určuje miesto a postavenie
štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť
ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku

toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k
uplatneniu štátnej moci môže dôjsť len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou
alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu
ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava stanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány
smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade nesplnenia

rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku toho zákony upravujúce postavenie a právomoci štátnych orgánov
neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom
ustanovených právomocí. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tak vytvára právnu istotu v tom, že žiaden
orgán štátu nie je oprávnený svojvoľne rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu
zákona a zákonom ustanoveným spôsobom.

8. Správny súd dôvodil tým, že špeciálny stavebný úrad vydal rozhodnutie o odstránení vjazdu a účelovej
komunikácie podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a § 88a ods. 2 stavebného zákona. Podľa § 88 ods.
1 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu

podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch,
keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa ods. 2 odstránenie
stavby podľa odseku 1 písm. b/ nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo
nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3. Podľa § 88a ods. 1, 2 stavebného zákonaak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady
o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom,

najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá
bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby
s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v
stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na
ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia špeciálny stavebný úrad zmienil aj § 88a ods. 6 písm. a/
stavebného zákona.

9. Ako ďalej dôvodil správny súd konanie o dodatočnom povolení stavby a následne konanie o
odstránení stavby začal špeciálny stavebný úrad z vlastného podnetu (z úradnej povinnosti), tzn.
bremeno preukázania skutočností odôvodňujúcich začatie tohto konania prameniacich zo zmienenej

právnej úpravy znáša on, pričom je vylúčené, aby toto konanie začal v prípade, ak splnenie zákonných
podmienok jeho začatia spoľahlivo neosvedčí (bráni tomu práve čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Preukázanie,
že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom,
podľa špeciálnym stavebným úradom uplatneného ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, je na
stavebníkovi, ktorý na to musí predložiť potrebné doklady, avšak toto bremeno ho zaťažuje len vtedy,

ak boli splnené podmienky na začatie konania o dodatočnom povolení stavby, resp. odstránení stavby,
tzn., ak bolo nepochybne zistené, že ide o stavbu, ktorú postavil konkrétny stavebník (v tomto prípade
žalobca) bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Špeciálny stavebný úrad by teda bol
oprávnený začať konanie dodatočnom povolení stavby a konanie o odstránení stavby (ktoré v danom
prípade následne začal práve z dôvodu nepodania žiadosti o dodatočné povolenie stavby žalobcom) len

za predpokladu, ak by na základe hodnotenia zhromaždených objektívnych zistení a podkladov mohol
svoje skutkové závery ustáliť tak, že:
- jednoznačne ide o stavbu, t.j. o vybudovanú miestnu alebo účelovú cestu,
- stavba cesty bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
- stavbu cesty nezákonne vybudoval konkrétne stotožnený stavebník, ktorý je súčasne vlastníkom alebo

nájomcom stavby.

10. Podľa názoru správneho súdu špeciálny stavebný úrad ako skutkový podklad prvostupňového
rozhodnutia zjavne použil najmä úkon označený ako „odstúpenie“ z 18.07.2022, ktorý je súčasťou
administratívneho spisu pod č.l. 1. Orgán štátneho stavebného dohľadu - N.. Q. S. mu ním oznámil

existenciu nepovoleného vjazdu cez pozemok KN C XXXX/XX a účelovej komunikácie k stavbe na
pozemku KN C XXXX/X, stavebníka T. Ť. s dodatkom, že orgán štátneho stavebného dohľadu vyzýva
stavebníka, aby práce na účelovej komunikácii a vjazde bezodkladne zastavil. Konštatujúci obsah tohto
úkonu bez podrobného objektívneho opisu zisteného skutočného stavu veci zjavne neobsahuje žiadne
relevantné informácie preukazujúce naplnenie uvedených základných troch požiadaviek pre začatie

konania o dodatočnom povolení stavby alebo konania o odstránení stavby, ktoré majú, práve vzhľadom
na zmienenú ústavnú garanciu hraníc uplatňovania verejnej moci, pre začatie tohto konania povahu
conditio sine qua non.

11. Následne správny súd uviedol, že žalobca vo „Vyjadrení k oznámeniu konania o dodatočnom

povolení stavby“ z 11.01.2023 zrozumiteľne uviedol, že nebol realizátorom vjazdu, nie je vlastníkom
pozemkov, po ktorých vedie prístup k stavbe chaty a tiež to, že orgán štátneho stavebného dohľadu
zistil, že predmetný vjazd nie je stavbou, čo znamená, že špeciálny stavebný úrad nie je kompetentný
vo veci konať. Priložene predložil rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 2C/12/2020-562 zo dňa
11.03.2022, ktorým bolo súdom zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu žalobcu, ako

oprávneného z vecného bremena, voči povinnému - vlastníkovi parcely C KN XXXX/XX v k.ú. V. I. (t.č.
vo vlastníctve ďalšieho účastníka N.. Q. V.). Z obsahu rozsudku OS Brezno mimo iného plynú svedecké
výpovede niekoľkých svedkov (najmenej desiatich), podľa ktorých prístup k chate (ktorá je v súčasnosti)
vo vlastníctve žalobcu prebieha rovnakou trasou a na tento účel sa využíva už od 60tych až 80tych rokov
minulého storočia po súčasnosť. Z obhliadky na mieste samom okresný súd zistil, že k rekreačnej chate

vo vlastníctve žalobcu vedie aktuálne jediná prístupová cesta, ktorá sčasti prechádza cez pozemok vo
vlastníctve žalovanej (ďalšieho účastníka). V prípade prístupu k chate ide o dobre ujazdenú, čiastočne
štrkom spevnenú tzv. lesnú cestu. Po oboch stranách prístupovej cesty rastú vysoké stromy. Prístupová
cesta je vyvedená z miestnej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku C KN XXXX, v ktorom prípademožno tiež hovoriť len o ujazdenej čiastočne štrkom spevnenej ceste. Okolie chaty tiež obklopujú vysoké
stromy a kroviny, po jej pravej strane tečie miestny potok.

12. Ako ďalej uviedol správny súd špeciálny stavebný úrad na vyjadrenie žalobcu reagoval úkonom
z 20.01.2023, ktorým žalobcovi bez ďalšieho oznámil, že bude konať v zmysle výzvy z 23.11.2022
(výzva na podanie žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie stavby), dňa 20.02.2023 vydal oznámenie
o začatí konania o odstránení stavby s upustením od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania a
dňa 23.03.2023 vydal prvostupňové rozhodnutie o odstránení stavby. Postup špeciálneho stavebného

úradubolarbitrárnyasvojvoľný,pretožebezakéhokoľvekvysvetleniaareakcienažalobcovevyjadrenie,
najmä bez akéhokoľvek pokusu o overenie jeho tvrdení, postupoval voči žalobcovi spôsobom, ktorým
ho zaťažil odstránením „stavby“, čím dostatočne nechránil jeho účastnícke práva v konaní o odstránení
stavby.

13. K odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca, okrem zápisnice Okresného súdu Brezno o

obhliadke a fotodokumentácie (vzťahujúce sa k rozsudku sp. zn. 2C/12/2020-562 zo dňa 11.03.2022),
predložil aj v predchádzajúcom jeho vyjadrení zmienené „Oznámenie o výsledku z miestneho zisťovania
pri výkone ŠSD“ z 27.11.2020, ktoré vykonala N.. X. Š. - poverená starostom obce Horná Lehota. Z tohto
oznámenia vyplýva, že v danom území bol zistený vjazd z účelovej miestnej komunikácie vo vlastníctve
obceHornáLehotaaďalejvyjazdenékoľajeodmotorovýchvozidielvysypanénespevnenýmštrkom,bez

asfaltových úprav a bez spevnených podkladových vrstiev. V časti „Vyhodnotenie miestneho zisťovania
ŠSD“ je uvedené, že predmetnú komunikáciu je možné definovať ako poľnú cestu nespevnenú,
ktorá umožňuje prístup k existujúcej rekreačnej chate, pričom je očividné, že táto komunikácia
bola existujúca už predtým ako ju kúpil súčasný vlastník - žalobca, nakoľko okolitý terén by s
najväčšou pravdepodobnosťou iný prístup nedovoľoval, čomu svedčí aj existujúce oplotenie. Z hľadiska

stavebného zákona orgán štátneho stavebného dohľadu skonštatoval, že predmetná komunikácia nie
je stavbou čo znamená, že stavebný úrad nie je kompetentný ďalej konať vo veci.

14. Ako uviedol správny súd špeciálny stavebný úrad mal pred vydaním prvostupňového rozhodnutia
k dispozícii stanovisko orgánu štátneho stavebného dohľadu z 27.11.2020, ktoré sa síce súčasťou

administratívneho spisu stalo až jeho predložení žalobcom spolu s odvolaním proti prvostupňovému
rozhodnutiu, avšak žalobca naň poukázal už vo svojom vyjadrení z 11.01.2023 a štátny stavebný dohľad
vykonala osoba poverená starostom obce Horná Lehota. Išlo tak o podklad, ktorý bol špeciálnemu
stavebnému úradu z jeho úradnej činnosti známy a tento orgán mal v rámci povinnosti presného
a úplného zistenia skutočného stavu veci zabezpečiť všetky potrebné (známe) podklady (§ 140

stavebného zákona, § 32 Správneho poriadku). Mal k dispozícii aj rozsudok Okresného súdu Brezno,
pričom z oboch týchto podkladov (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku) bez pochybností zhodne vyplýva, že
prístupová cesta k chate vo vlastníctve žalobcu existuje a na tento účel sa využíva už desaťročia, pričom
ide len o ujazdený povrch miestami vysypaný štrkom, nie stavbu cesty. Bolo zjavným pochybením, že
na tieto podklady v konaní neprihliadol žiadny z konajúcich orgánov oboch inštancií.

15. Správny súd ďalej tiež uviedol, že špeciálny stavebný úrad mal opozitne k dispozícii len „odstúpenie“
z 18.07.2022, ktorým orgán štátneho stavebného dohľadu - N.. Q. S. bez ďalšieho konštatoval existenciu
nepovoleného vjazdu cez pozemok KN C XXXX/XX a účelovej komunikácie k stavbe na pozemku KN C
XXXX/X, stavebníka T. Ť.. Z obsahu tohto úkonu o povahe, technických vlastnostiach, polohe a presným

priebehom pozemkom ďalšieho účastníka ani o iných parametroch „vjazdu a účelovej komunikácie“
nemal žiadne informácie. Zo súhrnu uvedených podkladov tak plynie skôr skutkový záver, že žalobca,
ktorý vlastní chatu od roku 2017 pravdepodobne nemohol byť a nebol osobou, ktorá túto prístupovú
cestu vybudovala, resp. výstižnejšie osobou, ktorá začala tento prístup umožnený okolitým terénom
využívať. Tiež možno uzavrieť, že nič nenasvedčuje tomu, že ide o stavbu cesty, nakoľko existencia

cestného telesa umiestneného na zemskom povrchu v dotknutom území jednoducho nebola ani len
konštatovaná. Naopak orgán štátneho stavebného dohľadu v stanovisku z 27.11.2020 výslovne uzavrel,
že o stavbu cesty nejde.

16. Správny súd konštatoval, že špeciálny stavebný úrad napriek tomu, že mal k dispozícii uvedenú

obsahovo nehomogénnu skupinu podkladov upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania,
ktorými by sa dali odstrániť zjavné rozpory v zistenom skutočnom stave plynúce z jednotlivých
podkladov rozhodnutia, pričom mal povinnosť tieto rozpory zrozumiteľne objasniť, čo neurobil. Hoci
výsledky opakovane vykonaného štátneho stavebného dohľadu (ktoré tvoria základ skutkového stavu)boli na účely voľby ďalšieho procesného postupu zákonným podkladom, pre vzájomne protirečiaci
a nedostačujúci obsah neposkytovali špeciálnemu stavebnému úradu relevantný podklad na to, aby
mohol bez ďalšieho dospieť k záveru o splnení všetkých podmienok pre prijatie kategorického záveru

o odstránení vjazdu a prístupovej cesty (viď bod 23. tohto rozsudku), ktorý má nepriaznivý dopad na
subjektívne práva žalobcu, nakoľko práve jemu ukladá povinnosť jej odstránenia.

17. Podľa názoru správneho súdu pokiaľ sa prvostupňový orgán pri zisťovaní skutkového stavu obmedzil
len na nekritické prevzatie neúplných informácií plynúcich z oznámenia orgánu štátneho stavebného

dohľadu 18.07.2022, bez toho, aby prihliadol na podklady predložené žalobcom a bez toho, aby v
rozsahu zákonných požiadaviek pre uplatnenie ust. §88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1, 2 stavebného
zákona (viď bod 23. tohto rozsudku) doplnil dokazovanie vykonaním miestneho zisťovania a nariadením
ústneho pojednávania, skutočný stav veci nezistil spoľahlivo a úplne (§ 3 ods. 5, § 33 ods. 1, §
46 Správneho poriadku). Relevantné skutočnosti, ktorými sa žalobca v konaní bránil, resp. ktoré
boli špeciálnemu stavebnému úradu z jeho úradnej činnosti známe, pri hodnotení všetkých dôkazov

samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach nezohľadnil, na základe čoho nemohol dospieť k
správnym a úplným skutkovým zisteniam, nakoľko išlo o skutočnosti, ktoré mali na výsledok hodnotenia
tak zásadný vplyv, že pokiaľ by ich konajúce orgány neprehliadali, mohli dospieť k diametrálne odlišným
skutkovým záverom (zodpovedajúcim objektívnej realite a pravidlám logického uvažovania).

18. Taktiež podľa názoru správneho súdu špeciálny stavebný úrad bol za účelom spoľahlivého (úplného
a presného) zistenia skutkového stavu povinný ex officio (konanie o dodatočnom povolení stavby bolo
začaté z úradnej povinnosti, takže aj dokazovanie bol povinný prvostupňový orgán viesť z úradnej
povinnosti tak, aby riadne, spoľahlivo a úplne zistil skutočný stav veci) - v súlade s § 32 ods. 1, 2,
§ 34 ods. 1, 3, 4, 5, a iných Správneho poriadku, urobiť všetky dostupné opatrenia na zabezpečenie

takých podkladov, ktoré by mu splnenie všetkých zákonných podmienok na uplatnenie použitých
hmotnoprávnych ustanovení osvedčili, čo z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Pokiaľ tak
prvostupňový orgán ani žalovaný neurobili, rezignovali tým na zákonnú požiadavku spoľahlivo a úplne
zisteného skutočného stavu veci pre vydanie rozhodnutia podľa § 46 Správneho poriadku. Takýto záver
je možné prijať aj napriek nepreskúmateľnému obsahu preskúmavaných rozhodnutí, z obsahu ktorých

je však zrejmé, že spôsob prístupu k rekreačnej chate žalobcu konajúce orgány klasifikovali ako stavbu
- vjazd a účelovú komunikáciu, ktorej odstránenie uložili priamo žalobcovi, a to na základe podkladov,
ktoré sú obsahom administratívneho spisu a s ktorými sa správny súd oboznámil.

19. Správny súd konštatoval, že zo zásady legality plynúcej z ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, okrem

vyjadrenia povinnosti postupu súladného so zákonmi a inými právnymi predpismi, vyplýva aj povinnosť
orgánov verejnej správy chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických
osôb. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku sú orgány verejnej správy mimo iného povinné použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci a dbajú na to, aby konanie prebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Z postupu a rozhodnutí

konajúcich orgánov verejnej správy oboch stupňov je zreteľná absencia pokusu o ochranu práv a
právom chránených záujmov žalobcu, ktorý bol účastníkom konania a bol bez riadneho a spoľahlivého
zisteniaskutočnéhostavuvecizaťaženýpovinnosťouodstránenia„stavby“.Nebolototižbezpochybností
zistené, či ide o stavbu, či túto „stavbu“, ktorá v časti určenej na odstránenie nie je umiestnená na
pozemku v jeho vlastníctve (a nebol zabezpečený ani iný podklad k vlastníctvu „stavby“ cesty žalobcom),

vybudoval žalobca. Postupom a rozhodnutiami konajúcich orgánov verejnej správy oboch stupňov pri
uložení povinnosti odstrániť „stavbu“ vjazdu a účelovej komunikácie žalobcovi tak došlo k ujme na jeho
právach, na základe čoho mu bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu jeho subjektívnych práv v oblasti
verejnej správy.

20. Ako ďalej uviedol správny súd, žalobca ďalej dôvodne namietal, že v rozhodnutí chýba odôvodnenie,
z akých dôvodov má žalobca stanovené povinnosti vykonať. Podľa § 46 a § 47 ods. 1, 3 Správneho
poriadku musí rozhodnutie obsahovať predpísané náležitosti vrátane odôvodnenia, kde konajúci orgán
verejnej správy musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia. Špeciálny stavebný úrad sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
obmedzil na konštatovanie vydania výzvy na podanie žiadosti o vydanie dodatočného stavebného
povolenia stavby - vjazd a účelová komunikácia, ku ktorej sa žalobca vyjadril listom z 11.01.2023 v tomzmysle, že nebude žiadať o dodatočné povolenie. Ďalej odcitoval ust. § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 6
písm. a/ stavebného zákona s doplnením, že nevyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty k uplatneniu
námietok a poukázal na § 105 ods. 3 písm. e/ stavebného zákona, podľa ktorého sa priestupku

dopustí ten, kto v určenej lehote nevykoná rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení
stavby. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prevzal úplný výrok a časť odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia a doplnil, že hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom bol povinný v súlade s § 32 Správneho poriadku
dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za tým účelom si obstarať potrebné

podklady pre rozhodnutie. Preskúmal podané odvolanie a celý spisový materiál predložený v predmetnej
veci na tunajší úrad, či bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Z týchto dôvodov
žalovaný ako druhostupňový odvolací orgán podľa § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z uvedeného obsahu preskúmavaných rozhodnutí
oboch stupňov plynie, že neobsahujú základné náležitosti požadované v ust. § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, pretože v ich odôvodneniach úplne absentuje, ktoré skutočnosti boli vzaté ako podklady na

rozhodnutie, akými úvahami boli konajúce orgány oboch stupňov vedené pri hodnotení dôkazov, ako
použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, ani to, ako sa
vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníka konania (žalobcu) a s jeho vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia, v dôsledku čoho sú obe rozhodnutia nepreskúmateľné.

21.Taktiežpodľanázorusprávnehosúdužalobcadôvodnenamietalajto,ženiejepresneidentifikované,
o aký vjazd, stavbu a účelovú komunikáciu ide, pretože z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je
zrejmé, kde presne v dotknutom území vymedzenom len podľa parcelných čísiel pozemkov sa má vjazd
a prístupová komunikácia nachádzať. Z právneho hľadiska tiež nie je zrejmé, ako mala byť táto cesta
klasifikovaná, nakoľko podľa cestného zákona (zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách

v znení platnom a účinnom od 01.01.2023) nemožno uvažovať o miestnej ani účelovej komunikácii,
nakoľko zákon v tomto znení pozná len miestnu alebo účelovú cestu. Rozhodnutia sú preto aj z tohto
dôvodu nezrozumiteľné.

22. Teda prvostupňový orgán začatím konania o dodatočnom povolení stavby (a tým aj naň

nadväzujúcim následným začatím konania o odstránení stavby) nepostupoval zákonným spôsobom
(lege artis), ktorý zákon predpokladá v ust. § 88 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a v § 88a ods. 1, 2 a stavebného
zákona, čím nerešpektoval zásadný imperatív zreteľne limitujúci spôsob konania a rozhodovania
štátnych orgánov plynúci z už zmieneného čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (Štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“). Výsledkom

nezákonnezačatéhokonaniabolonezákonnéprvostupňovérozhodnutie.Vzhľadomnato,žežalovanýv
odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie bez výhrad potvrdil a odvolanie žalobcu bez relevantného
odôvodnenia zamietol, zaťažil napadnuté rozhodnutie rovnakou vadou nezákonnosti.

23. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto

napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu zrušil
podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP pre nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy na riadne posúdenie veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti prvostupňového a napadnutého
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní špeciálny stavebný úrad, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu,

opätovne v súlade so zákonom rozhodne v začatom konaní o odstránení stavby, pričom vyhodnotí
všetky zabezpečené podklady a odstráni skutkové a právne rozpory (napríklad vykonaním miestneho
zisťovania a ústneho pojednávania, prípadne zabezpečením ďalších dôkazov). Rozhodnutie, ktoré vydá
bude obsahovať vyčerpávajúce odôvodnenie.

24. Námietky ďalších účastníkov uvedené vo vyjadrení k správnej žalobe nemali vplyv na uvedené
nedostatky v zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu. Správna žaloba
bola podaná včas, oprávnenou osobou, ktorá bola zastúpená advokátom. Správna žaloba bola v
súlade s jej obsahom posúdená tak, že spĺňala všetky zákonné náležitosti, takže nebolo prekážky
ďalšieho postupu správneho súdu, nakoľko žalobné námietky boli správnemu súdu zrozumiteľné.

K (ne)zrozumiteľnosti preskúmavaných rozhodnutí postačuje odkaz na predchádzajúce body tohto
rozsudku s tým, že v nich nebol vymedzený žiadny skutok, ale právna povinnosť odstrániť stavbu,
keďže nešlo o rozhodnutia sankčnej povahy. Na tvrdenie ďalších účastníkov, že nelegálnosť príjazdovej
cesty preukazuje aj geometrický plán možno reagovať len tak, že geometrický plán je len technickýmpodkladom právnych úkonov alebo rozhodnutí a sám o sebe nemá žiadne právne účinky. Navyše,
pokiaľ nie je preukázané, že ide o stavbu cesty, nie je dôvod polemizovať o tom, či má alebo nemá byť
vyznačenánageometrickompláne.Ďalšíúčastnícipoukázalitiežnaust.§39ods.2písm.b/stavebného

zákona, z ktorého podľa ich názoru možno jednoznačne odvodiť, že pokiaľ je žalobca vlastníkom
rekreačnej chaty a pozemku, na ktorom je postavená, je vlastníkom aj prístupovej cesty. Označené
ustanovenie stavebného zákona sa v odseku 2 nečlení na písmená a hovorí o tom, že ak sa územné
rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu
ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,

musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak
boli vydané. Pokiaľ mali ďalší účastníci na mysli tzv. iné právo k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm.
b/ stavebného zákona z titulu vecného bremena zriadeného v prospech práva prechodu žalobcu, ide o
právo oprávňujúce osobu oprávnenú z vecného bremena na určité úkony, ktoré však samo o sebe - bez
ďalšieho nemá za následok „automatickú“ právnu zodpovednosť za všetko, čo sa na dotknutom úseku
pozemku zaťaženom vecným bremenom udeje. Obdobne zmätočne poukázali na s vecou nesúvisiace

ust. § 7 ods. 4 stavebného zákona týkajúce sa územno-technických podkladov v rámci územného
plánovania a vyhlášku č. 532/2002 Z.z. Tieto námietky sú pre nesúvis s prejednávanou vecou a ich
nekonkrétnosť správnemu súdu nezrozumiteľné. Správny súd nie je oprávnený ich konkretizovať,
spresňovať, vykladať ani prispôsobovať obsahu preskúmavaných rozhodnutí alebo obsahu spisu.
Ďalší účastníci za kľúčové pre rozhodnutie a posúdenie veci považovali rozpor s územným plánom

(nezákonnosť stavby nebola v preskúmavaných rozhodnutiach odôvodnená nesúladom s územným
plánom) a ust. § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z,.z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré
zakazuje prejazd cez pozemky v druhom stupni ochrany, pričom súd (nie je uvedené aký, zrejme OS
Brezno v rozsudku, ktorým zriadil vecné bremeno) ignoroval gramatický obsah pojmu „vjazd“, ktorý je
diametrálne odlišný od gramatického významu slova „prejazd“. Správny súd v konaní o preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia nehodnotí, nereviduje a nemení rozhodnutia civilných súdov, len
ich rešpektuje, pokiaľ sa týkajú ním prejednávanej veci. Samotné konanie o dodatočnom povolení
stavy a o odstránení stavby bolo vedené špeciálnym stavebným úradom, ktorému bolo potrebné v
koncentrovanom konaní adresovať všetky výhrady k „stavbe“, pretože správny súd nenahrádza orgány
verejnej správy. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania (princíp

subsidiarity správneho súdnictva vyžaduje prerokovanie a právoplatné rozhodnutie veci príslušným
orgánom verejnej správy s využitím prípustného riadneho opravného prostriedku). Ďalšie tvrdenia
ďalších účastníkov konania majú povahu ich názorov a polemík vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
však nemajú žiadny dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

25. Žalobca v podanej správnej žalobe navrhol zrušiť aj oznámenie o začatí konania o nariadení
odstránení stavby č. OK-855/22 zo dňa 20.02.2023. Tento úkon však nie je spôsobilým predmetom
prieskumu v správnom súdnictve, pretože sám o sebe nezakladá ani neukladá žalobcovi žiadne práva
alebo povinnosti, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na jeho postavenie. Tento procesný úkon mal
konkrétny vplyv na procesné práva žalobcu, ktoré vznikli začatím správneho konania, tieto však

boli vyčerpané ich využitím alebo nevyužitím v rámci priebehu konania. Zákonnosť celého priebehu
administratívneho konania možno preskúmať v rámci preskúmania rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, nakoľko správny súd vždy v rozsahu žalobných námietok skúma aj zákonnosť postupu, ktorý
vydaniu rozhodnutia predchádzal, nakoľko môže mať vplyv na jeho zákonnosť. Oznámenie o začatí
konania nemožno považovať za rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle ust. §

3 ods. 1 písm. a/ alebo b/ SSP, iba ktoré podliehajú preskúmaniu zákonnosti na základe všeobecnej
správnej žaloby (§ 6 ods. 1, 2 písm. a/ SSP), ktorá bola podaná žalobcom. Preto sa preskúmaním tohto
úkonu správny súd nezaoberal.

26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná

žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd
priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške
trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím súdny úradník. Správny súd nepriznal náhradu trov
konania ďalším účastníkom konania, keďže im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v

súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené
v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.

III.Konanie na kasačnom súde
27. Proti rozsudku správneho súdu podali ďalší účastníci (sťažovatelia) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosťzdôvodupodľa§440ods.1písm.f)ag)SSP,t.j.žekrajskýsúd vkonaníaleboprirozhodovaní

porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým,
že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Sťažovatelia nesúhlasia so závermi rozsudku a považujú ich za nesprávne, nepreskúmateľné a v

rozpore s platným právnym stavom.

29. V sťažnostnom návrhu kasačnému súdu navrhli, aby v súlade s ustanovením § 462 ods. 1 SSP
napadnutý rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 5S/38/2023-109 zo dňa 21.08.2024 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. Pokiaľ sa jedná o sťažnostný bod v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) SSP, sťažovatelia po
analýzerozsudkumajúzato,žeSprávnysúdvBanskejBystricizjavnenepreskúmateľneanedostatočne
odôvodnil rozsudok a tým došlo k naplneniu citovaného ustanovenia zákona. Uviedli, že odôvodnenie
rozsudku je zmätočné, správny súd skákal „od buka do buka“ - odôvodnenie rozsudku nemá stanovenú
logickú postupnosť, ale skáče z jednej témy do druhej a to bez toho, aby uvedené bolo zo strany

správneho súdu logicky prepojené. Sťažovatelia tak nevedia objektívne posúdiť, prečo správny súd
rozhodol tak, ako rozhodol a zároveň nevedia z odôvodnenia rozsudku zistiť, v čom bola argumentácia
žalovaného a ďalších účastníkov prednesená v písomných podaniach nesprávna a neaplikovateľná.

31. Podľa názoru sťažovateľov v prípade, že správny súd v odôvodnení rozporným spôsobom právne

hodnotí zistený skutkový stav, je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

32. Následne sťažovatelia poukázali na odôvodnenie rozsudku správneho súdu a to bod 19., v
ktorom správny súd uviedol, že „preskúmaním veci správny súd z administratívneho spisu zistil, že na
základe oznámenia orgánu štátneho stavebného dohľadu, špeciálny stavebný úrad začal z vlastného

podnetu najskôr konanie o dodatočnom stavebnom povolení „vjazd účelovej komunikácie“ a v dôsledku
nepodania žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie stavby následne začal konanie o odstránenie
stavby, pričom upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.“ Z obsahu vlastného spisového
materiálu, ktorý si pripojil správny súd v čase svojho rozhodovania, a to predovšetkým z predkladacej
správy k odvolaniu zo dňa 19.05.2023 je zrejmé, že žalovaný začal konať vo veci síce z úradnej moci (čo

zákon nevylučuje), ale na základe oznámenia prokurátora č. Pd 106/22/6603-05. Záver o okolnostiach
začatia konania je preto zmätočný a neúplný, a teda nepreskúmateľný. Uvedené nepochybne zakladá
vadu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti.

33. Následne sťažovatelia poukázali na bod 24. odôvodnenia rozsudku - „špeciálny stavebný úrad ako

skutkový podklad prvostupňového rozhodnutia zjavne použil najmä úkon označený ako „odstúpenie“
z 18. 07. 2022, ktorý je súčasťou administratívneho spisu pod č. l. 1. Orgán štátneho stavebného
dohľadu - N.. Q. S. mu ním oznámil existenciu nepovoleného vjazdu cez pozemok KN C XXXX/XX a
účelovej komunikácie k stavbe pozemku KN C XXXX/X, stavebníka T. Ť. s dodatkom, že orgán štátneho
stavebného dohľadu vyzýva stavebníka, aby práce na účelovej komunikácii a vjazde bezodkladne

zastavil. Konštatujúci obsah tohto úkonu bez podrobného objektívneho opisu zisteného skutočného
stavu veci zjavne neobsahuje žiadne relevantné informácie preukazujúce naplnenie základných troch
požiadaviek ( jednoznačne ide o stavbu, stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v
rozpore s ním, stavbu cesty vybudoval konkrétny stavebník) pre začatie konania o dodatočnom povolení
stavby alebo konania o odstránení stavby, ktoré majú práve vzhľadom na zmienenú ústavnú garanciu

hraníc uplatňovania verejnej moci, pre začatie toho konania povahu conditio sine qua non.“ Správny súd
uvádza svoje domnienky bez toho, aby tieto domnienky akýmkoľvek relevantným spôsobom podporil
(„pravdepodobne zvolený“).

34. Sťažovatelia ďalej uviedli, že správny súd v napadnutom rozsudku ignoroval, že začatiu konania

o odstránení stavby č. NOS-855/22 predchádzalo vykonanie štátneho odborného dozoru, a to dňa
31.05.2022, čo dokumentuje zápisnica z jeho výkonu, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, pričom
vykonaním dozoru bolo jednoznačne zistené, že na pozemku KN-C parc. č. XXXX/X je prevedená
šírková úprava (násyp na koľaje vozidiel), z pozemku XXXX/X (miestna komunikácia) je prevedenépripojenie zo zmiešanej zeminy so štrkom na pozemok parc. č. XXXX/XX. Z výkonu štátneho odborného
dozoru bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Uvedená zápisnica z miestneho šetrenia bola zaslaná na
vyjadrenie aj žalobcovi a ďalším účastníkom s tým, aby sa k predmetnému vyjadrili, pričom pokiaľ sa

nevyjadria, bude sa mať za to, že súhlasia so zisteným skutkovým stavom. Nie je preto pravdivé tvrdenie
správneho súdu, že špeciálny stavebný úrad vychádzal výlučne a len z oznámenia, ale mal k dispozícii
relevantné podklady z miestneho šetrenia vrátane fotodokumentácie, vyjadrenia jednotlivých subjektov
a dotknutých účastníkov a následne z nich aj vychádzal pri vydaní rozhodnutia. Povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu, ale aj so všetkými
dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a teda aj administratívneho spisu. Súd ich v odôvodnení rozhodnutia
alevyberallenselektívne,abymuzapadlidopožadovanéhovýsledku.Jezrejmé,ževšetkydôkazy,ktoré
sú založené v administratívnom spise sú hodnotené len v prospech žalobcu a nie objektívne v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a s povinnosťou zistiť skutkový stav veci. Pokiaľ sa súd len
domnieva a nevychádza zo skutočne zisteného stavu je jeho rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné.

Rozhodnutie správneho súdu nesmie v odôvodnení pracovať s dohadmi a domnienkami - týmto
nenapĺňa právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

35. Sťažovatelia následne poukázali na bod 26. rozsudku správneho súdu, ktorý uvádza, že „žalobca
vo vyjadrení k oznámeniu konania o dodatočnom povolení stavby z 11.01.2023 zrozumiteľne uviedol,

že nebol realizátorom vjazdu, nie je vlastníkom pozemkov, po ktorých vedie prístup k stavbe chaty
a tiež to, že orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že predmetný vjazd nie je cesta. Poukázal
na rozsudok sp. zn. 2C/12/2020, ktorým bolo zriadené vecné bremeno.“ Súd opakovane ignoroval
rozhodujúce skutočnosti a v odôvodnení rozsudku sa s nimi nevysporiadal. V konaní boli vykonané dva
štátne stavebné dozory, a to vrátane miestneho zisťovania, pričom z jedného z nich bola vyhotovená aj

fotodokumentácia. Fotodokumentácia jasne zdôrazňuje, že vjazd/cesta je vysypaná štrkom. Samotný
žalobca v rámci vykonania štátneho stavebného dohľadu zo dňa 27.11.2020 uviedol, že komunikáciu
upravil dosypaním štrku. Je teda zrejmé, že to bol žalobca, ktorý vybudoval cestu, čo potvrdil aj on
sám. Dovtedy vyjazdené koľaje nebolo možné považovať za cestu vo svojej podstate. Až po realizácii
úprav, ktoré umožnili prejazd motorových vozidiel, pričom toto realizoval žalobca, čo sám potvrdil, možno

považovať za vybudovanie cesty. Pokiaľ správny súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Brezno,
z jeho obsahu je zrejmé, že žalobca bol vlastníkom stavby od roku 2017, pričom v tom čase sa tu
relevantný štrkový násyp nenachádzal. V obsahu administratívneho spisu sa nachádzajú aj dôkazy o
tom, ževybudovanie štrkového násypu potvrdil ajsám žalobca. Samotné vybudovanie štrkového násypu
žalobcom potvrdzuje aj rozsudok Okresného súdu Brezno, ktorý ale opätovne správny súd skresľuje,

nakoľko rozsudkom daného súdu bolo zriadené nielen právo prechodu ale aj prejazdu, čo samé o sebe
potvrdzuje existenciu prístupovej cesty po ktorej jazdia motorové vozidlá.

36. Podľa názoru sťažovateľov postup špeciálneho stavebného úradu nemožno za žiadnych okolností
hodnotiť ako arbitrárny, keď ďalšie miestne šetrenie prípadne nariadenie pojednávania by neviedli k

zisteniu žiadnych nových skutočností, keď administratívny spis bol rozsiahly a jeho obsahom boli všetky
relevantné podklady, ktoré vytvorili pevný základ pre vydanie rozhodnutia špeciálneho stavebného
úradu. Ďalšie miestne zisťovanie by bolo nehospodárne. Záver o arbitrárnom postupe úradu je zmätočný
a neudržateľný.

37. Za absolútne arbitrárny záver súdu považovali sťažovatelia názor uvedený v bode 29. rozsudku.
Rovnako je arbitrárny záver o tom, že nejde o cestné teleso. Súd absolútne kapituloval na svoju
povinnosťvysporiadaťsasozápisnicouzvykonaniaštátnehostavebnéhodozoruzmája2022azáverov,
ktoré obsahuje, pričom pristúpil len selektívne k akcentovaniu na závery formulované z vykonania
štátneho stavebného dohľadu v novembri 2020. Je pritom zrejmé, že keby neboli splnené podmienky,

že daný spevnený podklad je stavbou (účelová komunikácia), nemohol by súd v konaní ani zriadiť vecné
bremeno spočívajúce v práve prejazdu motorovým vozidlom.

38. Pokiaľ sa jedná o kasačný dôvod uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) SSP, sťažovatelia
uviedli, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, čo má za následok, že kasačnou sťažnosťou

napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Správny súd v napadnutom rozsudku relevantné ustanovenia
právnych predpisov nesprávne interpretoval a to v kontexte objektívne existujúceho skutkového stavu
tak, ako bol zistený z administratívneho spisu.39. Podľa názoru sťažovateľov neobstoja závery správneho súdu, že správne orgány postupovali
arbitrárne, v rozpore so záujmami žalobcu, resp. by ho svojim postupom ukrátili na jeho právach, keď
dodržanie postupu uvedeného v ustanovení § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona vyplýva

z obsahu administratívneho spisu. Sťažovatelia opätovne zdôrazňujú, že žalobca námietky v konaní
nepodal, a teda svoje právo na subjektívnu obranu nevyužil.

40. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú podľa ust. § 459 písm. c) SSP.

IV.
Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
41. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

42. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 26. novembra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

43. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu, ktorým bolo zrušené
rozhodnutie Okresného úradu Brezno, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BR-
OCDPK-2023/007424-001zodňa29.06.2023spolusrozhodnutímobceHornáLehotač.NOS-855/2022
zo dňa 23.03.2023 a vec bola vrátená obci Horná Lehota na ďalšie konanie.

44. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného
spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v celom rozsahu.

45. Sťažovatelia ako dôvod kasačnej sťažnosti vymedzili ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. V kasačnej sťažnosti uviedli, že nesúhlasia so závermi rozsudku
a považujú ich za nesprávne, nepreskúmateľné a v rozpore s platným právnym stavom. Podľa ich názoru
rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné a
nedostatočne odôvodnené a tým došlo k naplneniu citovaného ustanovenia zákona.

46. Podľa § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný
priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie
argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na
konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej

správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán
verejnejsprávyvoveciďalejpostupovať.Správnysúddbá,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

47. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na

spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe
čohosúddospelksvojmurozhodnutiu.Ajkeďniejenevyhnutné,abysasúdvysporiadalsúplnevšetkými
námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok
sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z

akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou
účastníka konania.48. Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle vyššie uvedených
zákonných pravidiel. Kasačný súd musí konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku je jednoznačne zrejmé,
na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd k svojmu záveru, a

akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych
predpisov.

49. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v dostatočnej
miere reflektuje na podstatné námietky uvádzané žalobcom v žalobe. Správny súd dostatočne ozrejmil

vlastné úvahy pri právnom posúdení veci. V odôvodnení rozsudku správny súd vyslovil konečné
závery o dôvodnosti žalobných námietok žalobcu, ozrejmil aj proces uvažovania, ktorý tomuto záveru
predchádzal, a prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Správny súd svoje vyjadrenie
neobmedzil iba na závery z administratívneho spisu bez toho, aby uviedol svoje vlastné právne
posúdenie k podstatným žalobným námietkam žalobcu.

50. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov
konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti
súd považoval za podstatné pre ustálenie skutkového stavu veci a akým spôsobom ich právne posúdil
(teda ako zistený skutkový stav podriadil pod relevantnú právnu normu). Ak určité tvrdenia alebo návrhy
účastníka konania súd neakceptuje, nie je v súlade s právom na spravodlivý proces sa k nim vôbec

nevyjadriť alebo na ne reagovať tvrdením o ich neopodstatnenosti, ale je nutné zdôvodniť ich relevanciu
pre prejednávanú vec. Vlastná argumentácia správneho súdu musí poskytnúť komplexný a zrozumiteľný
obraz o predmete konania a vo vzťahu k argumentácii účastníkov musí obsahovať jasné odpovede na
otázky, ktoré sú predmetom sporu.

51. Správny súd pre potreby prejednávanej veci dostatočne vysvetlil svoje právne závery. Správny súd
na žalobné námietky reagoval a jeho vyslovené právne závery možno považovať za dostatočné pre
naplnenie princípov spravodlivého procesu.

52. V kasačnej sťažnosti sťažovatelia namietali odôvodnenie rozsudku správneho súdu uvedené v bode

19., v ktorom správny súd uviedol, že „preskúmaním veci správny súd z administratívneho spisu zistil, že
na základe oznámenia orgánu štátneho stavebného dohľadu, špeciálny stavebný úrad začal z vlastného
podnetu najskôr konanie o dodatočnom stavebnom povolení „vjazd účelovej komunikácie“ a v dôsledku
nepodania žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie stavby následne začal konanie o odstránenie stavby,
pričom upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.“ V tejto súvislosti poukázali na to, že

z obsahu vlastného spisového materiálu, ktorý si pripojil správny súd v čase svojho rozhodovania, a
to predovšetkým z predkladacej správy k odvolaniu zo dňa 19.05.2023 je zrejmé, že žalovaný začal
konať vo veci síce z úradnej moci (čo zákon nevylučuje), ale na základe oznámenia prokurátora č.
Pd 106/22/6603-05, a teda záver o okolnostiach začatia konania je preto zmätočný a neúplný, a teda
nepreskúmateľný. Uvedené nepochybne zakladá vadu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti.

53. Pokiaľ sa jedná o uvedenú námietku sťažovateľov, kasačný súd konštatuje, že túto námietku
považuje za právne irelevantnú vo vzťahu k predmetu konania pred správnymi orgánmi oboch stupňov
ako i pred správnym súdom a kasačným súdom. V uvedenej právnej veci z hľadiska posúdenia
zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozsudku je úplne nepodstatné na základe

akých okolností došlo k začatia konania. Odôvodnenie súdu, že špeciálny stavebný úrad začal
konanie na základe oznámenia štátneho stavebného dohľadu nespôsobuje nepreskúmateľnosť a
zmätočnosť rozhodnutia. Podstatné v danej veci je, že špeciálny stavebný úrad začal z vlastného
podnetu konanie najskôr o dodatočnom povolení stavby „vjazd a účelová komunikácia“ a v dôsledku
nepodania žiadosti o dodatočné povolenie stavby následne začal konanie o odstránení stavby, pričom

upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Konanie vyústilo do vydania prvostupňového
rozhodnutianariaďujúcehožalobcoviodstránenie„VjazduzčastipozemkuKN-Cp.č.XXX/XXaúčelovej
komunikácie z časti pozemku KN-C p. č. XXXX/X“ vedúcich k stavbe rekreačnej chaty s. č. XXX
postavenej na pozemku KN-C p. č. XXXX/X v k. ú V. I., a pre odstránenie určujúce špecifické podmienky,
ktoré je predmetom preskúmania zo strany správneho súdu. Uvedeným rozhodnutím došlo k zásahu

do subjektívnych práv žalobcu, pritom nie je rozhodujúce ani podstatné, či konanie bolo iniciované
oznámením prokurátora č. Pd 106/22/6603-05 alebo oznámením štátneho stavebného dohľadu.54. Ďalej v kasačnej sťažnosti poukázali sťažovatelia na bod 24. odôvodnenia rozsudku - „špeciálny
stavebný úrad ako skutkový podklad prvostupňového rozhodnutia zjavne použil najmä úkon označený
ako „odstúpenie“ z 18. 07. 2022, ktorý je súčasťou administratívneho spisu pod č. l. 1. Orgán štátneho

stavebného dohľadu - N.. Q. S. mu ním oznámil existenciu nepovoleného vjazdu cez pozemok KN C
XXXX/XX a účelovej komunikácie k stavbe pozemku KN C XXXX/X, stavebníka T. Ť. s dodatkom, že
orgán štátneho stavebného dohľadu vyzýva stavebníka, aby práce na účelovej komunikácii a vjazde
bezodkladne zastavil. Konštatujúci obsah tohto úkonu bez podrobného objektívneho opisu zisteného
skutočného stavu veci zjavne neobsahuje žiadne relevantné informácie preukazujúce naplnenie

základných troch požiadaviek ( jednoznačne ide o stavbu, stavba bola postavená bez stavebného
povolenia alebo v rozpore s ním, stavbu cesty vybudoval konkrétny stavebník) pre začatie konania
o dodatočnom povolení stavby alebo konania o odstránení stavby, ktoré majú práve vzhľadom na
zmienenú ústavnú garanciu hraníc uplatňovania verejnej moci, pre začatie toho konania povahu conditio
sine qua non.“

55. Podľa názoru sťažovateľov správny súd v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku
uvádza svoje domnienky bez toho, aby tieto domnienky akýmkoľvek relevantným spôsobom podporil
(„pravdepodobne zvolený“).

56. V tejto súvislosti kasačný uvádza, že sťažovatelia nijaký spôsobom neozrejmili svoje úvahy,

prečo považujú argumentáciu správneho súdu uvedenú v odôvodnení rozsudku len za domnienky.
Podľa názoru kasačného súdu správny súd dôvodil tým, že úkon označený ako „odstúpenie“ z
18.07.2022 neobsahuje žiadne relevantné informácie preukazujúce naplnenie troch požiadaviek a to,
že jednoznačne ide o stavbu, stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
stavbu cesty vybudoval konkrétny stavebník. Nejedná sa teda len o nejaké domnienky správneho súdu

ale o uvedenie podmienok, ktoré majú zásadný význam pre začatie konania o odstránenie stavby.

57. Sťažovatelia ďalej namietali, že rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a tým je naplnený sťažnostný bod podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

58. Sťažovatelia uviedli že súd opakovane ignoroval rozhodujúce skutočnosti a v odôvodnení rozsudku
sa s nimi nevysporiadal.

59. Podľa názoru kasačného súdu správny súd správne vyhodnotil postup prvostupňového orgánu,
ktorý rozhodoval v konaní o dodatočnom povolení stavby a tým aj o odstránení stavby, keď konštatoval,

že nepostupoval zákonným spôsobom. Prvostupňový správny orgán začatím konania o dodatočnom
povolení stavby (a tým aj naň nadväzujúcim následným začatím konania o odstránení stavby)
nepostupoval zákonným spôsobom, ktorý zákon predpokladá v ust. § 88 ods. 1 písm. b), ods. 2 a v
ust. § 88 ods. 1, 2 stavebného zákona, čím nerešpektoval zásadný imperatív zreteľne limitujúci spôsob
konania a rozhodovania orgánov štátnej moci vyplývajúci z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

60. Ako správne uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku, žalovaný v odvolacom konaní
prvostupňové rozhodnutie bez výhrad potvrdil a odvolanie žalobcu bez relevantného odôvodnenia
zamietol. Tým zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nezákonnosti. S uvedeným sa kasačný súd v plnom
rozsahu stotožňuje.

61. Správny súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k
rozhodnutiu. Správny súd v rozhodnutí zopakoval aké boli predložené dôkazy, opätovne zhodnotil
skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania a pri svojom právnom závere podrobne a presvedčivo
odôvodnil z čoho vychádzal. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami účastníkov konania.

62. Kasačný súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že správny súd v danej veci
postupoval vecne správne a skutkovo aj právne vyhodnotil stav veci v súlade so zákonom. Kasačný súd
jetohonázoru,žesprávnysúddôvodnezrušilrozhodnutiežalovanéhoakoirozhodnutieprvostupňového
správneho orgánu z dôvodu ich nepreskúmateľnosti ako i pre nedostatok dôvodov.

63. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší správny súd osvojil
záver, že napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod najeho zrušenie a kasačnú sťažnosť bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle § 461 SSP ako
nedôvodnú.

64. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
tak, že sťažovateľom, ktorí v tomto konaní nemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a
analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky
podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobcovi priznal voči ďalším účastníkom právo na plnú náhradu trov konania
v zmysle § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP.

65. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.