Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323206947
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1323206947.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a
členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivice Čelkovej, vo veci navrhovateľa Poľnohospodárske
výrobné družstvo, so sídlom Mlynská ulica, 900 84 Báhoň, IČO: 35 753 994, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Bohunický & Co s.r.o., Lermontova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, proti odporcovi
1/ Obec Báhoň, SNP 65, 900 84 Báhoň, IČO: 00 304 654, zastúpeného JUDr. Ondrej Beracka, advokát

Jabloňova 22, 900 29 Nová Dedinka a odporcovi 2/ GrandFarm s.r.o., M.R.Štefánika 278/18, 900 82
Blatné, IČO: 53 941 489, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, konajúc o
dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/3/2024-127 zo dňa 23.
februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Odporcovi 1/ a odporcovi 2/ p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov dovolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III, ako súd prvej inštancie, uznesením č. k. 71Cb/72/2023-50 zo dňa
13. decembra 2023, výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II.
odporcovi 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal vydania neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi 1/ povinnosť zverejniť v Centrálnom registri zmlúv vedenom
Úradom vlády Slovenskej republiky spôsobom podľa ustanovení § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o
slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií), Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzke podniku, ktorá bola medzi

odporcom 1/ a navrhovateľom uzavretá v obchodnej verejnej súťaži vyhlásenej odporcom 1/ dňa
29.09.2023, a to v znení návrhu nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzke
podniku, ktorý navrhovateľ do obchodnej verejnej súťaže predložil, a ktorý odporca 1/ v obchodnej
verejnej súťaži ako najvhodnejší vybral a písomne prijal listom zo dňa 24.10.2023. Druhým a tretím
výrokom žiadal, aby odporcom 1/, 2/ bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych a
faktických úkonov obmedzujúcich a/alebo smerujúcich k obmedzeniu navrhovateľa v užívaní presne

špecifikovaných poľnohospodárskych pozemkov, a zároveň znášať ich užívanie navrhovateľom.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie posúdil podľa § 324 ods. 1, §
325 ods. 1, 2 a § 326 ods. 1, 2 CSP a ustálil, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, a to uložením povinnosti odporcovi 1/ zverejniť predmetnú nájomnú
zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom 1/ v obchodnej verejnej súťaži v Centrálnom registri
zmlúv a uložením povinností odporcom 1/ a 2/ zdržať sa úkonov obmedzujúcich navrhovateľa v užívaní

predmetnýchpozemkov,akoajznášaťichužívanienavrhovateľom.Dospelkzáveru,ženiejeosvedčený
základný zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a tým je bezodkladnosť úpravypomerov medzi sporovými stranami. Neodkladné opatrenie je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany
v skrátenom konaní, kedy súd vychádza výlučne z tvrdení a dôkazov prezentovaných navrhovateľom.
Navrhovateľ poukázal na to, že jeho návrh v obchodnej verejnej súťaži (na uzavretie nájomnej zmluvy)

nebol totožný s tým, ktorý mu obec (odporca l/) zaslala na podpis po tom, čo mu oznámila, že bol
v tejto súťaži úspešný. Podľa súdu prvej inštancie navrhovateľ neuviedol, v čom konkrétne sa tieto
dva návrhy na uzavretie nájomnej zmluvy odlišovali, teda či išlo o len drobné úpravy alebo práve
naopak o podstatné zmeny, ktoré by pre neho znamenali napr. zvýšené náklady na užívanie pozemkov
alebo boli iným spôsobom pre navrhovateľa neakceptovateľné z dôležitých dôvodov. Bez uvedenia

týchto dôvodov súdu nebolo zrejmé, prečo navrhovateľ odmietol uzavrieť zaslanú nájomnú zmluvu,
čiže aké konkrétne dôvody ho k tomu viedli. Ani z doložených listinných dôkazov nebolo súdu zrejmé,
kedy bol navrhovateľovi doručený list obce zo dňa 26.10.2023, v ktorom ho vyzvala na zaslanie
podpísaného návrhu zmluvy v lehote 7 dní. Taktiež z nich nevyplývalo, či navrhovateľ túto lehotu dodržal,
keď obci listom zo dňa 08.11.2023 zaslal svoj nesúhlas s predloženým návrhom zmluvy na podpis
z dôvodu, že tento nebol totožný s pôvodným návrhom navrhovateľa zaslaným do verejnej súťaže.

Vzhľadom na chýbajúce podrobnejšie zdôvodnenie konania navrhovateľa vo vzťahu k odmietnutiu
podpísať návrh nájomnej zmluvy a nepreukázanie dodržania stanovených lehôt, súd prvej inštancie
nemal za osvedčené, že navrhovaná úprava pomerov medzi stranami sporu neznesie odklad, resp.
že by nevydaním neodkladného opatrenia došlo k závažnému porušeniu práv a oprávnených záujmov
subjektov konania, či tretích strán, alebo že by mohla vzniknúť škoda v značnom rozsahu. Navrhovateľ

síce v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že jeho postavenie bude ohrozené, keď
dôjdeod01.01.2024kneoprávnenémuzásahudojehoužívacíchprávkpoľnohospodárskympozemkom
zo strany odporcu 2/. Taktiež sa odvoláva na nutnosť vopred nakúpiť osivo, hnojivo a pod., ako aj na
obavu, že by mohlo dôjsť k zmareniu potrebných investícií a vzniku škody v procese poľnohospodárskej
výroby. Uvedené tvrdenia navrhovateľa podľa názoru súdu prvej inštancie majú len charakter obáv

a predpokladov, ktoré sami o sebe nemôžu byť relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko toto by predstavovalo výrazný a časovo neobmedzený zásah do práv a oprávnených
záujmov odporcov. Tieto obavy neboli konkretizované takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval reálnu
potrebu bezodkladnej úpravy pomerom medzi stranami sporu, napr. vyčíslením vzniku škody značného
rozsahu, ktorá by mohla navrhovateľovi vzniknúť konaním odporcov, či uvedením rozsahu a druhu

investícií v prospech navrhovateľa, ktoré by mohli byť zmarené a podobne. Tvrdenia navrhovateľa o
ohrození jeho postavenia majú v tomto ohľade generalizujúci charakter a súd prvej inštancie nemal za
osvedčené, že konanie odporcov výrazným spôsobom porušuje jeho práva, a tým vyvoláva potrebu
v skrátenej lehote bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, resp. že je spôsobilé
reálne privodiť navrhovateľovi značnú ujmu. V danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie navrhovateľ, o ktorom Krajský súd v
Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozhodol uznesením č. k. 2Cob/3/2024-127 zo dňa 23. februára 2024

tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a odporcom 1/ a 2/ priznal voči navrhovateľovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie skonštatoval, že neboli splnené zákonné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebol hodnoverne osvedčený nárok navrhovateľa a

ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov formou nariadenia neodkladného opatrenia. V konaní pred
súdom prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nebola preukázaná a dostatočne osvedčená
existencia zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 1/, kde sa vyžaduje presvedčivosť
návrhu, ako aj hodnoverné osvedčenie všetkých relevantných predpokladov. Z doložených listinných
dôkazov nie je zrejmé, kedy bol navrhovateľovi doručený list obce zo dňa 26.10.2023, v ktorom ho obec

vyzvalanazaslaniepodpísanéhonávrhuzmluvyvlehote7dní,atedačivôbecnáslednenavrhovateľtúto
lehotu 7 dní dodržal. Navrhovateľ listom zo dňa 08.11.2023 zaslal svoj nesúhlas s predloženým návrhom
zmluvy na podpis z dôvodu, že tento nebol totožný s pôvodným návrhom navrhovateľa zaslaným
do obchodnej verejnej súťaže. Navrhovateľ podrobnejšie nezdôvodnil svoje konanie s odmietnutím
podpísať návrh nájomnej zmluvy a predovšetkým nepreukázal dodržanie stanovených lehôt, preto súd

nemal za osvedčený samotný nárok, z ktorého odvodzuje žalobca navrhovanú úpravu pomerov medzi
stranami sporu.6. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie sa vôbec nemal zaoberať otázkou, kedy bol
navrhovateľovi doručený návrh zmluvy odporcu 1/ na podpis, a či navrhovateľ dodržal lehotu stanovenú
odporcom 1/ na podpísanie návrhu zmluvy odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie postupoval

správne, ak sa uvedenými skutočnosťami zaoberal práve z dôvodu preukázania samotného vzniku
nároku, a teda preukázania vzniku zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 2/ od
01.01.2024, ktorému mala byť neodkladným opatrením poskytnutá súdom ochrana. V súvislosti s
vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami súd správne skúmal
splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane osvedčenia dôvodnosti a

trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že navrhovateľ potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne neosvedčil, nakoľko návrh obsahuje len
jeho subjektívne tvrdenia, bez konkrétneho dôkazného preukázania.

7. Odvolací súd sa zhodne so súdom prvej inštancie zaoberal aj potrebou bezodkladnej úpravy pomerov
a jej osvedčením v návrhu navrhovateľa. Navrhovateľ svoj návrh vo svojej podstate odôvodnil iba

tým, že nevydaním neodkladného opatrenia by mu hrozila bezprostredná ujma, spočívajúca v zmarení
potrebných investícií a vzniku škody v procese poľnohospodárskej výroby. Tieto obavy navrhovateľ
nijako nekonkretizoval, teda takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval reálnu potrebu bezodkladnej
úpravy pomerom medzi stranami sporu, napr. vyčíslením vzniku škody značného rozsahu, ktorá by
mohla navrhovateľovi vzniknúť konaním odporcov, či uvedením rozsahu a druhu investícií v prospech

navrhovateľa, ktoré by mohli byť zmarené a podobne. Tvrdenia navrhovateľa o ohrození jeho postavenia
ani odvolací súd nepovažoval za osvedčené, navrhovateľ relevantne neodôvodnil opodstatnenosť a
naliehavosť ochrany ním tvrdeného nároku. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia by nastal
stav, ktorý by nezodpovedal primeranosti zásahu do práv, keďže by bol súdnym rozhodnutím chránený
nárok, ktorý nie je osvedčený. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že

nárok navrhovateľa nebol pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne preukázaný
a navrhovateľom produkované dôkazy a tvrdenia nie je možné z objektívneho hľadiska vyhodnotiť
ako dostatočné vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáha voči
odporcom uloženia povinnosti.

8. Odvolací súd ďalej uviedol, že tvrdenia navrhovateľa uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o
potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a
presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá dikcii ustanovenia
§ 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto skonštatoval neopodstatnenosť

odvolacej námietky navrhovateľa o nepreskúmateľnosti odvolaním dotknutého uznesenia. Samotná
okolnosť nestotožnenia sa strany sporu s rozhodnutím súdu nezakladá bez ďalšieho nedostatočnosť
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a to obzvlášť v prípade, keď samotný navrhovateľ svoje tvrdenie
v odvolaní, že závery súdu prvej inštancie pôsobia abstraktne a tendenčne, nepodložil žiadnymi
konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako napĺňajúce znaky zmätočnosti a

nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd
rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že odporcom 1/ a
2/ priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, keďže

boli v odvolacom konaní plne úspešní.

10. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie navrhovateľ (ďalej aj len
„dovolateľ“), prípustnosť ktorého odôvodnil § 420 písm. f) CSP a navrhol dovolaciemu súdu, aby
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu alebo

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

11. V odôvodnení dovolania uviedol, že zo strany odvolacieho súdu došlo k znemožneniu uskutočnenia
odporcovi (správne má byť uvedené navrhovateľovi - pozn. dovolacieho súdu) patriacich procesných
práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa dovolateľa neboli dodržané

zákonné náležitosti v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/98/2017 zo dňa 31.01.2019, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vo vzťahu k riadnemu
odôvodneniu súdneho rozhodnutia (napr. IV. ÚS 14/07, III. ÚS 107/07, I. ÚS 243/07, I. ÚS 243/07,
I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Navrhovateľ považuje odôvodnenie uznesenia súdom prvej inštancie vcelom rozsahu za nepreskúmateľné. Odvolací súd (a pred ním aj súd prvej inštancie) podľa neho
svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, nevysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré
navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.12.2023, ale aj v odvolaní proti

uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 22.12.2023 skutkovo a právne podrobne zdôvodnil. Odvolací
súd vôbec nehodnotil podstatné tvrdenia, dôkazy a argumenty, na ktorých žalobca postavil odôvodnenie
návrhu a odvolania. Uvedené nedostatky podľa navrhovateľa znižujú presvedčivosť rozhodnutia a
predstavujú porušenie práva na spravodlivý proces v podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

12. Dovolateľ namietal, že odvolací súd nevysvetlil, svoje tvrdenie, že nebola preukázaná a dostatočne
osvedčená existencia zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 1/ a len stručne uviedol, že
mal v tejto veci zhodný názor so súdom prvej inštancie. Podľa navrhovateľa boli súdu prvej inštancie z
jeho strany predložené dôkazy preukazujúce vznik zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom
1/, ktoré súd prvej inštancie ignoroval. Odvolací súd nekriticky prebral závery súdu prvej inštancie
bez toho, aby vysvetlil, v čom sa navrhovateľ mýli. Obec ako vyhlasovateľ verejnej súťaže nebola

oprávnená meniť návrhy zmluvy, ani predložiť nový návrh zmluvy a ani uzavrieť nájomnú zmluvu s
rovnakým predmetom nájmu s druhým uchádzačom v poradí. Odvolací súd podľa dovolateľa uviedol
nepravdivé tvrdenie, že navrhovateľ podrobnejšie nezdôvodnil svoje konanie s odmietnutím podpísať
návrh nájomnej zmluvy.

13. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil aj ním tvrdenú neprimeranosť
neodkladného opatrenia a navrhovateľ je presvedčeným, že nariadením neodkladného opatrenia by
nedošlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva odporcu 1/ a práv odporcu 2/.

14. Navrhovateľ zároveň navrhol odklad právoplatnosti napadnutého uznesenia v zmysle § 444 ods. 2

CSP, nakoľko na jeho strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Odporca 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako aj odvolacieho súdu za dostatočne odôvodnené, konajúce súdy dali odpovede na
základné otázky spojené s týmto konaním, zaoberali sa otázkou existencie zmluvného vzťahu medzi

navrhovateľom a odporcom 1/ a pre jeho neexistenciu uviedli aj svoje argumenty. Navrhovateľ
predmetné pozemky užíva naďalej a nateraz nie je rušený zásahom odporcov a ani tretej osoby.
Navrhovateľ neuviedol a ani nešpecifikoval situáciu, ktorá by odôvodňovala prijatie záveru, že právo
navrhovateľa na spravodlivý proces bolo porušené. Odporca 1/ navrhol dovolaciemu súdu dovolanie
navrhovateľa ako nedôvodné zamietnuť.

16. Odporca 2/ dovolanie navrhovateľa žiadal zamietnuť. Rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu
prvej inštancie považuje za správne, dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné a preskúmateľné. Poukázal
na bod 16. a 17. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Navrhovateľ neuzatvoril s odporcom 1/
nájomnúzmluvu.Zpredloženýchlistínjezrejmé,žeprejavodporcu1/nesmerovalkbezpodmienečnému

uzatvoreniu navrhovateľom predloženej zmluvy. Odvolací súd správne skonštatoval, že neboli splnené
zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, ktorého vydania sa domáhal navrhovateľ.
Odporca 2/ nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na
odklad právoplatnosti podľa § 444 ods. 2 CSP.
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“ alebo aj „najvyšší súd SR“) ako súd

dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 1 CSP advokátom,
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,
pričom dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť.

18. Najvyšší súd z obsahu dovolania zistil, že dovolateľ namietal porušenie práva na spravodlivý
proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktoré malo spočívať v nesprávnom procesnom postupe takej
v miere, ktorá znemožnila, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Dovolateľ v rámci tohto
dôvodu namietol, že napadnuté uznesenie nespĺňa základné atribúty odôvodnenia uznesenia. Je
nedostatočné, neudržateľné a odôvodnenie je všeobecné. Namietal, že odvolací súd ustálil, že

navrhovateľ dostatočne neosvedčil ním tvrdené skutočnosti a zároveň, že sa vôbec nevysporiadal s
argumentáciou navrhovateľa, tak v návrhu ako ani v odvolaní.

19. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti dovolania podaného navrhovateľom.20. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu - ktorému rozhodnutiu

odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

21. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.
a) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti).

22. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

23. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom
spočíva táto vada.

24. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov
spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním
napadnuté, rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.

25. Pre naplnenie prípustnosti dovolania dovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu podľa § 420
písm. f) CSP (vychádzajúc z obsahu dovolania) je okrem skutočnosti, že dovolanie smeruje voči
rozhodnutiu, voči ktorému je podľa § 420 CSP prípustné podať dovolanie, t.j. či smeruje voči rozhodnutiu

vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov
naplnenia tohto dovolacieho dôvodu (ktorých existencia zároveň zakladá aj prípustnosť dovolania): 1)
nesprávnyprocesnýpostupsúdu,2)tentonesprávnyprocesnýpostupznemožnilstranesporurealizovať
jej patriace procesné práva, súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Dovolací súd sa prioritne zaoberal otázkou, či dovolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému
je dovolanie v zmysle § 420 CSP podať prípustné. Pri riešení tejto otázky, teda otázky, či predmetné
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,
vychádzal z toho, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo vydané v konaní o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Najvyšší súd z už ustálenej rozhodovacej praxe konštatuje, že ak je dovolaním podľa § 420 CSP
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP následne

irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade (v danom prípade k vade podľa § 420 písm. f)
CSP) došlo, alebo nedošlo. Najvyšší súd sa preto prioritne zaoberal prípustnosťou dovolania z pohľadu
toho, proti akému rozhodnutiu dovolanie smeruje.

28. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a
spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa §
420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

29. Rozhodnutím vo veci samej je meritórne rozhodnutie. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci

samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení.
Rozhodnutie vo veci samej je preto také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý
strany uplatnili. Charakteristickým znakom pre rozhodnutie vo veci samej je, že zakladá prekážku veci
rozhodnutej (§ 230 CSP), na rozdiel od rozhodnutia nemeritórneho, ktoré takéto účinky nemá.30. Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o
neodkladnomopatrení,ktorémácharakterrozhodnutiavovecisamej,jeprípustnédovolaniepodľa§420

CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/66/2017 zo dňa 19. júna
2018 uverejnené tiež v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 76/2018). K tomu záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky už v
rozhodnutí zo dňa 14. júna 2017 sp. zn. 8Cdo/83/2017, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom
opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje

vec samu. Taktiež v uznesení sp. zn. 3Cdo/157/2017 zo dňa 11. októbra 2017, uverejneného tiež
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 21/2018, dovolací súd vyslovil, že dovolanie nie je podľa § 420 CSP prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní, ktorého bola
podaná nadväzujúca žaloba.

31. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má teda povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné
neodkladnéopatreniekonzumujevecsamu.Takátosituáciamôženastaťvprípadenávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP).
Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na

ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28. marca 2019 sp. zn. 5Cdo/154/2018). V iných prípadoch je vždy len návrhom, ktorý
nezodpovedá návrhu vo veci samej.

32. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí by išlo v prípade, ak by súd musel vec skončiť procesne (pre
existenciuprekážkyvecnéhoprejednaniaodôvodňujúcejzastaveniekonaniaaleboodmietnutiepodania)
bez toho, aby vec (meritórne) prejednal.

33. V predmetnej veci sa podľa názoru dovolacieho súdu nejedná ani o jeden z vyššie uvedených

prípadov. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním nie je rozhodnutím vo veci samej, ani
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

34. Navrhovateľ sa návrhom domáhal nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
odporcovi 1/ povinnosť zverejniť v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej

republiky spôsobom podľa ustanovení § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), Zmluvu o nájme
poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzke podniku, ktorá bola medzi odporcom 1/ a navrhovateľom
uzavretá v obchodnej verejnej súťaži vyhlásenej odporcom 1/ dňa 29.09.2023, a to v znení návrhu
nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzke podniku, ktorý žalobca do

obchodnej verejnej súťaže predložil a ktorý odporca 1/ v obchodnej verejnej súťaži ako najvhodnejší
vybral, a ktorý písomne prijal listom zo dňa 24.10.2023. Druhým a tretím výrokom žiadal, aby odporcom
1/, 2/ bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych a faktických úkonov obmedzujúcich a/
alebo smerujúcich k obmedzeniu navrhovateľa v užívaní presne špecifikovaných poľnohospodárskych
pozemkov a zároveň znášať ich užívanie navrhovateľom. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie navrhovateľ uviedol, že na prvom výroku ďalej netrvá.

35. Podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade navrhované neodkladné opatrenie nekonzumuje
vec samu, nakoľko ním nemožno trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu tak, aby došlo k
usporiadaniu vzťahov vyplývajúcich z tvrdeného nájomného vzťahu, kedy je sporné, či vznikol zmluvný

vzťah z titulu nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom 1/ ako prenajímateľom.
Medzi stranami je sporné, či navrhovateľ splnil podmienky vyhlásenej súťaže, nakoľko odporca 1/
ako vyhlasovateľ verejnej súťaže vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa tieto skutočnosti namietol/
poprel. Existencia zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 1/ je sporná, pričom návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia túto spornosť neodstráni a pomery medzi účastníkmi tohto konania

trvalo neupraví, pričom na ich úpravu by bolo potrebné viesť ešte konanie o veci samej. Bez existencie
meritórneho rozhodnutia by nemalo takéto neodkladné opatrenie zmysel, teda vec samu nekonzumuje.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré dovolateľ napadol dovolaním, teda nemá povahu rozhodnutia vo
veci samej.36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je splnená základná podmienka prípustnosti dovolania
navrhovateľa podľa § 420 písm. f) CSP , a to smerovanie dovolania voči rozhodnutiu, proti ktorému

je dovolanie možné podať (viď obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Obdo/40/2024 z 30. januára 2025, ktoré bolo podrobené na základe ústavnej sťažnosti posudzovaniu
Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 265/2025 zo dňa 27. mája 2025).
Nedostatok tejto podmienky je dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. c) CSP.

37. Najvyšší súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali odklad
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 444 ods. 2 CSP) navrhovaný dovolateľom, preto tomuto
návrhu nevyhovel. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou o tom najvyšší súd nevydal samostatné
rozhodnutie.

38. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie nesmeruje voči rozhodnutiu proti, ktorému je podať dovolanie

prípustné, je z hľadiska prípustnosti dovolania už irelevantné, či uvedené rozhodnutie alebo konanie,
ktoré mu predchádzalo obsahuje vady zmätočnosti, konkrétne v danom prípade vytknutú vadu podľa
§ 420 písm. f) CSP. V danom prípade však napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ani dovolateľom
vytknutú vadu zmätočnosti nemá. Vzhľadom na konštatáciu nesplnenia prvotného predpokladu
prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, dovolací súd len stručne uvádza, že z obsahu

rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že k naplneniu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP v
navrhovateľom tvrdenom nedostatku dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu a naplneniu porušenia
práva na spravodlivý súdny proces (a tým i k prípustnosti dovolania z toho dôvodu), nedošlo. Ak by
sa aj rozhodnutie javilo stručnejšie v niektorých reakciách odvolacieho súdu na námietky a tvrdenia
navrhovateľa a odporcov, nemožno konštatovať, že by táto stručnosť v danom prípade dosiahla intenzitu

porušenia práva na spravodlivý súdny proces. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (viď
sp. zn. 3Cdo/4/2019 zo dňa 13. júna 2019).

39. V tejto súvislosti dovolací súd v zhode s už vyjadreným názorom v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/4/2019

zo dňa 13. júna 2019 uvádza, že z právnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať
formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné
skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež
dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na súde

rozhodujúcom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani prípadne nesprávna úvaha súdu o
tom však nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Súlad tohto právneho názoru s Ústavou
Slovenskej republiky posudzoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, pričom nedospel k záveru o jeho
ústavnej neudržateľnosti (viď sp. zn. II. ÚS 465/2017).

40. S poukazom na tieto dôvody dovolací súd konštatuje, že v danom prípade nebola zistená ani
existencia dôvodu uvedeného v § 420 písm. f) CSP, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania, ak by
dovolanie inak smerovalo voči rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné dovolanie podať. Nakoľko však
dovolanie smerovalo voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné podať dovolanie, dovolací súd toto
dovolanie odmietol podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

41. Keďže dovolací súd odmietol dovolanie navrhovateľa ako neprípustné, je neopodstatnený tiež jeho
návrh na odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou
praxou dovolacieho súdu nerozhodol o ňom osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj uznesenie
najvyššieho súdu z 31. marca 2016 sp. zn. 3Cdo/616/2015).

42. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania odporcov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 CSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.