Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Legislation area – Trestné právoRodina a mládež

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010392
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010392.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov
senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a Mgr. Ján Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.
decembra 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 6T/ 66/2024 zo dňa 19.08.2025 takto rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene, sp. zn. 6T/66/2024 zo dňa 19.08.2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona
za skutok, ktorého sa dopustil tak, že

v období od mesiaca marec 2022 vrátane do súčasnosti v Závadke nad Hronom a iných miestach si
úmyselne neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoju dcéru C. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu
vyplýva zo zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9P/14/2015 zo dňa 06.05.2016,
právoplatného 07.06.2016, ktorým bol ako otec zaviazaný prispievať na výživu C. D., nar. XX.XX.XXXX
sumou 200,- eur mesačne od 14.09.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky E. D. na
číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, od mesiaca máj 2024, nakoľko dcéra C. nadobudla dňom 03.05.2024

plnoletosť, k rukám dcéry C. D., čím mu vznikol dlh na výživnom za obdobie od mesiaca marec 2022
vrátane do mesiaca apríl 2024 vrátane k rukám matky E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX
vo výške 5.200,- eur a od mesiaca máj 2024 vrátane do súčasnosti k rukám plnoletej dcéry C. D. nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX vo výške 1.500,- eur, teda dlh na výživnom v celkovej výške za
obdobie od mesiaca marec 2022 do súčasnosti vo výške 6.700,- eur, pričom počas rozhodného obdobia
nebolevidovanývregistriSociálnejpoisťovne,nepoberalžiadnudávkuvyplácanúSociálnoupoisťovňou,

teda nebol riadne zamestnaný, zároveň nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce,
sociálnychvecíarodinyvBrezne,taktiežnebolpoberateľomdávkyvhmotnejnúdzi,aniinýchpríspevkov
a štátnych sociálnych dávok; avšak podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III
je doposiaľ konateľom spoločností B Holding s. r. o a BR Holding s. r. o., obidve so sídlom Bratislava,
Údernícka 3918/10, a teda vykonáva podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, a aj napriek
uvedenej skutočnosti výživné počas rozhodného obdobia doposiaľ riadne neplatil, okrem jednej úhrady

výživného v mesiaci máj 2024 v sume 300,- eur a v mesiacoch august 2024, september 2024, október
2024, november 2024, december 2024, január 2025, august 2025 v sume po 200,- eur, inak vôbec, ani
len v minimálnej výške a ani iným spôsobom, čím mu vznikol dlh na výživnom za obdobie od mesiaca
marec 2022 do súčasnosti v celkovej výške 6.700,- eur.

Za toto konanie ho Okresný súd Zvolen odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2

Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona, § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností zaplatil zameškané výživné.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním napadol obžalovaný A. B..

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za
vinu, sa nedopustil spôsobom, ktorý je popísaný v skutkovej vete rozsudku a dôrazne popiera, že by
svojím konaním úmyselne neuhrádzal výživné, ku ktorému bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu

Zvolen. Podľa názoru obžalovaného z doposiaľ zabezpečených dôkazov nie je dostatočným spôsobom
preukázané,žebysvojímkonanímnaplnilvšetkyzákladnéznakyskutkovejpodstatyprečinuzanedbania
povinnej výživy, predovšetkým však jeho subjektívnu stránku, teda úmysel, či už priamy alebo nepriamy.

V tomto smere je toho názoru, že skúmanie zavinenia u neho malo byť zásadnou otázkou, súd sa s
tým vôbec nezaoberal a ani sa k nej dostatočne a vyčerpávajúco nevyjadril a preto pri takej závažnej

okolnosti, akým je zavinenie, bolo nepochybne potrebné sa dôkladne s touto otázkou vysporiadať.

Súd a aj poškodená v priebehu konania poukazovali na to, že figuruje ako konateľ a spoločník v
dvoch spoločnostiach, teda vykonáva podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a napriek
tomu výživné neplní. Súd prvého stupňa však dostatočne neskúmal, či tieto spoločnosti sú ekonomicky

aktívne, aké hospodárske výsledky majú a či vôbec dosiahli nejaký zisk. V tejto súvislosti poukázal na
to, že spoločnosť B Holding, s.r.o. je neaktívna spoločnosť, to znamená spiaca, ktorá nevykonala žiadnu
podnikateľskú činnosť, a teda nedošlo by ani k žiadnemu zisku.

V prípade spoločnosti BR Holding, s.r.o. sa stal spoločníkom a konateľom v tejto spoločnosti až od

16.02.2024,pretonemožnospravodlivopožadovať,abynazákladetejtoskutočnostibolomožnédospieť
k záveru, že majetková účasť v tejto spoločnosti má alebo mala vplyv na možnosť uhrádzať výživné
od marca 2022. Súd mal dôkladnejšie skúmať vyššie uvedené skutočnosti, pričom ak by tak urobil,
nepochybnebydospelkzáveru,ženebolschopnýuhrádzaťvýživnévplnejvýške.Jemutoúprimneľúto,
že svoje výživné dcére neuhrádzal, avšak táto skutočnosť bola spôsobená objektívnymi skutočnosťami,

keďže nemal finančné prostriedky. Výživné uhrádzal podľa svojich možností a schopností. Všetkými
týmito vyššie uvedenými skutočnosťami sa teda súd absolútne nevenoval a preto považuje rozsudok
a trest, ktorý mu bol uložený, za nezákonný a nesprávny. Navrhol preto, aby bol napadnutý rozsudok
zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci určil termín verejného
zasadnutia na deň 11. decembra 2025. Predvolanie, respektíve upovedomenie na verejné zasadnutie
o odvolaní obžalovaného zaslal obžalovanému jednak e-mailom na adresu, z ktorej pravidelne
komunikoval s okresným súdom v prvostupňovom konaní, ako aj na adresu trvalého bydliska, ktorú
obžalovaný uviedol na obálke, keď podával voči napadnutému rozsudku odvolanie.

Vzhľadom k tomu, že súdu sa nevrátila doručenka o tom, či obžalovaný prevzal alebo neprevzal zásielku
na adrese trvalého bydliska, súd zistil cestou pošty, že uvedená zásielka je stále uložená od 25.11.2025
na pošte v Závadke nad Hronom, pretože adresát zásielky nebol zastihnutý. Následne na to dňa 10.
decembra 2025, teda deň pred konaním pojednávania, z adresy, z ktorej predtým obžalovaný pravidelne

komunikoval so súdmi, prišlo jeho ospravedlnenie z neúčasti na verejnom zasadnutí s tým, že žiada
preložiť konanie na iný termín, pretože má v Prahe dôležité rokovanie, kde sa snaží zabezpečiť finančné
prostriedky na ďalšie fungovanie a zaplatenie dlhu. K tomuto e-mailu potom pripojil aj prípis konateľa
spoločnosti WE TRUST Business & Financial p. F. G. o tom, že je potrebné, aby sa dostavil do Prahy
v dňoch 10. až 12. 12. 2025, kde sa bude jednať o realizácii nového projektu v oblasti financovania,

odkúpenia a následnej realizácie developerského zámeru.

Na verejné zasadnutie krajského súdu dňa 11.12.2025 sa obžalovaný nedostavil, pričom krajský
prokurátor navrhol vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, keďže ospravedlnenie
obžalovaného nespĺňalo náležitosti uvedené v § 293 a nasl. Trestného poriadku, teda obvinený

hodnoverným spôsobom neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí, keďže e-mailové
podanie, ktoré doručil krajskému súdu dňa 10.12.2025 nespĺňalo takéto náležitosti a nebolo z neho
možné ani uzavrieť, či sa jedná o hodnoverný alebo nehodnoverný doklad predvolania na finančné
rokovanie do Prahy. Naviac obžalovaný už aj odvolanie podával z adresy trvalého bydliska, teda z obciH. I. J., na túto adresu mu súd poslal doporučené predvolanie s upovedomením o termíne verejného
zasadnutia, obžalovaný napriek tomu, že bol oboznámený s tým, že má uloženú zásielku na pošte, si
ju nevyzdvihol, takže súd postupoval aj v zmysle ustanovenia § 66 ods. 3 Tr. por., kde sa uvádza, že

zásielka, ak sa nezastihne adresát priamo sám, sa uloží na orgáne, ktorý zásielku doručuje a adresát sa
vhodným spôsobom upovedomí, že má takúto zásielku, pričom ak aj nový pokus o doručenie zostane
bezvýsledný, uloží sa na pošte, kde si môže zásielku adresát vyzdvihnúť, ak si ju nevyzdvihne do troch
pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za doručenie zásielky. Z uvedeného
vyplýva, že v zmysle § 66 ods. 3 Tr. por. sa má za to, že obžalovaný sa o tom, že má zásielku do troch

dní od uloženia, dozvedel akoby dňa 28.11.2025, teda mal zachovanú lehotu piatich pracovných dní na
prípravu pred vykonaním verejného zasadnutia.

V konečnom dôsledku na verejnom zasadnutí dňa 11.12.2025 krajský prokurátor v konečnom návrhu
uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Samotné poškodené na verejné zasadnutie neprišli, aj keď doručenie mali vykázané, avšak dostavila sa
ich splnomocnenkyňa K. L., ktorá uviedla, že obžalovaný dlžnú sumu neuhradil, avšak uhradil 2 splátky
bežného výživného a to za mesiace september 2025 a október 2025.

Krajskýsúdpotomnapodkladepodanéhoodvolaniavzmysle§317ods.1 Tr.por. preskúmalzákonnosť

aodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudkuadospelkzáveru,žeodvolanieobžalovaného
A. B. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal na
hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, tak aby mu

umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne a jednotlivo
vyhodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky
skutočnosti, ktoré vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a existenciu,

ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo
pochybné.

Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a podľa

krajskéhosúdujenimijednoznačneanepochybnepreukázané,žeobžalovanýA.B.najmenej2mesiace
v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, t. j. po dlhší čas, čím sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona.

Správne preto postupoval okresný súd, keď za takéhoto stavu uznal obžalovaného vinným a uložil mu
trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
v trvaní 16 mesiacov s tým, že mu zároveň uložil aj povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich
schopností a možností zaplatil zameškané výživné.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa
podrobneadostatočnepresvedčivopoukazujevodôvodnenínapadnutéhorozsudku,odvolacísúdnemá
o týchto v dôvodoch pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje
a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného o tom, že nemá finančné prostriedky, aby mohol
platiť výživné, keďže jedna spoločnosť, v ktorej je konateľom, je spiaca a druhá nevykazuje zisk, v
tomto smere krajský súd tvrdeniam obžalovaného neuveril. Z celej komunikácie obžalovaného počas
konaniapredokresnýmsúdomvyplýva,žepožadovalpredvykonanímhlavnéhopojednávaniaodročenie
pojednávania z dôvodu, že chodí do Prahy, aby zabezpečil finančné prostriedky, čo trvalo od podania

obžaloby, t.j. od augusta 2024 až do augusta 2025, kedy súd vyhlásil prvostupňový odsudzujúci
rozsudok a napriek tomu žiadne finančné prostriedky neuhradil, aj keď bol na to súdom upozorňovaný.
Taktiež krajský súd v rámci upovedomenia obžalovaného o verejnom zasadnutí mu zaslal výzvu, ktorou
ho upozornil, že v prípade, ak by uhradil dlžné výživné, že by súd postupoval v zmysle § 285 písm. e)Trestného poriadku teda, že by ho oslobodil spod obžaloby, keďže zanikla trestnosť činu a napriek tomu
tak obžalovaný neurobil, ale nehodnoverným spôsobom zase sa ospravedlňoval súdu z pojednávaní
s tým, že potrebuje zabezpečiť opätovne od tej istej spoločnosti alebo cez tú istú spoločnosť finančné

prostriedky. Keďže takýmto tvrdeniam obžalovaného krajský súd neuveril a obžalovaný nepreukázal
žiadne iné skutočnosti, pre ktoré mal byť napadnutý rozsudok zrušený, krajský súd jeho odvolanie
postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.