Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322203848
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8322203848.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, D. D. E. D. F. G.. XX, H. I., C., 2. D. J., J. J. K. XX, XXX XX K., A.: XX XXX XXX,
obaja právne zastúpení Mgr. Richardom Trusinom - advokátom, so sídlom Hálkova 1, 831 03 Bratislava,
IČO: 43 060 722, proti žalovanému: J. L. M. N.: I. M. J., J. J. O. X, XXX XX K., A.: XX XXX XXX,
o náhradu škody, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
21C/154/2022-216 zo dňa 08.11.2024, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade 249,60 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 249,60 eur od 08.02.2023 do zaplatenia, v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti výrok I. rozsudku potvrdzuje.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v lehote 60 dní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I.

žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 1, § 2, § 3 ods. 1 a 2, § 9, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z. z.“); § 18 ods. 1 a § 21 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), § 1, § 48 ods. 2 písm. b) a ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a

rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“),
§ 3b ods. 1 a 2 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení účinnom k 22.01.2020
(ďalej len „zákon č. 42/1994 Z. z.“).

3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobcovia sa domáhali náhrady škody v dôsledku
nesprávneho úradného postupu žalovaného.

4. Právny predchodca žalobcu v 1. rade je od 10.07.2019 užívateľom poľovného revíru N. P. Q. XX, J.
na základe evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru na P. R. I.. Žalobca v 2. rade bol väčšinovým
vlastníkom poľovných pozemkov v rozsahu 97 %, oplotenia ciest a budov, ktoré tvoria zvernicu k dátumu
20.10.2022. Žalovaný, t. j. J. L. M. N. I. M. J. vyhlásila prostredníctvom P. R. S. a P. R. O. dňaXX.XX.XXXX mimoriadnu situáciu v okresoch T., M. G. U. C. O. R. S. kraja v súvislosti s ekologickou
haváriou, ktorá je situovaná v areáli lesnej obory v lokalite D. J..

5.Potom,čoKrajskýsúdvPrešovevčastizrušilvporadíprvýrozsudoksúduprvejinštancie,predmetom
konania ostal nárok žalobcu v 1. rade: náklady na vyhotovenie skúšok na prítomnosť O. H. podľa faktúr
v celkovej sume 420,70 eur, náklady na likvidáciu zveri v kafilérii spolu vo výške 2.531,60 eur, náklady
spojené s likvidáciou zveri - odstrelom zveri nariadeného P. R. I. v sume 1.700,- eur. Predmetom žaloby
bol pôvodne aj nárok žalobcu v 1. rade vo výške 105.090,- eur titulom ušlého zisku, avšak súd prvej

inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu v tejto časti zamietol, pričom voči tomuto výroku nebolo
podané odvolanie, a preto nadobudol právoplatnosť. Predmetom sporu ostal aj nárok žalobcu v 2. rade
vo výške 25.290,04 eur, t.j. náklady spojené s výstavbou oplotenia – rozdelenia zvernice na dve časti.

6. Žalobcovia tvrdili, že nenamietajú nesprávny úradný postup žalovaného v súvislosti s preplácaním
nákladov, ktoré mali vzniknúť v dôsledku mimoriadnej situácie a likvidácie kontaminovanej zveri

a súvisiacich činností. Namietali, že orgány verejnej moci nekonali pri odstránení kontaminácie J. O..

7. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ekologická havária vznikla v roku 2018 ešte pred oficiálnym
vyhlásením mimoriadnej situácie dňa 22.01.2020, pričom ešte v októbri 2019, t. j. pred vyhlásením
mimoriadnej situácie, boli žalobcom uložené opatrenia na elimináciu a zmiernenie následkov ekologickej

havárie. Podľa názoru súdu prvej inštancie úradný postup orgánu verejnej moci čo do právnej regulácie
tejto mimoriadnej situácie sa javí ako nezávadný. To znamená, že ekologická havária vznikla ešte
pred vyhlásením mimoriadnej situácie a príslušné orgány konali v súlade s právnymi predpismi, hlavne
podľa zákona číslo 355/2007 Z.z. a tiež podľa zákona číslo 42/1994 Z. z., čiže žalovaný vydával potrebné
právne akty a neboli preukázané porušenia všeobecne záväzných predpisov zo strany žalovaného.

Keďže aj samotní žalobcovia uviedli, že ku kontaminácii zveri došlo ešte v roku 2018 po zosuve svahu
a pri odkrytí súdov s O. H., nie je možné určiť zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone
záchranných prác. Škody, ktoré vznikli žalobcom nemožno v konkrétnej veci posudzovať ako škody
vzniknuté záchrannými prácami, či opatreniami na riešenie vyhlásenej mimoriadnej situácie v danej
lokalite v dôsledku ekologickej havárie, ktorá ešte vznikla pred vyhlásením mimoriadnej situácie.

8.Súdtiežkonštatoval,žepokiaľideonárokyžalobcuv1.rade(testynaO.H.,nákladyvkafilérii,náklady
spojené s odstrelom – likvidáciou zveri), je zrejmé, že tieto vznikli ešte pred vyhlásením mimoriadnej
situácie, a teda nemôže za ne zodpovedať žalovaný. Pokiaľ ide o škodu žalobcu v 2. rade v sume
25.410,- eur titulom rozdelenia zvernice na dve časti, nebolo preukázané, že táto škoda skutočne

žalobcovi v 2. rade vznikla, keďže nepreukázal reálne vyplatenie tejto sumy, ani reálnu investíciu tejto
sumy, ale k tomuto nároku predložil len doplnok projektu samostatného N. P. J. od O. A. B. D. D.. Súd
prvej inštancie nemal preukázaný nesprávny úradný postup, príčinnú súvislosť a ani vznik skutočnej
škody.

9. Podľa názoru súdu nebolo možné určiť zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone
záchranných prác za účelom zamedzenia, šírenia a pôsobenia následku mimoriadnej udalosti v tejto
lokalite, ktorá vznikla dávno pred vyhlásením mimoriadnej situácie. Nebolo preukázané, aby žalobcovia
boli vykonávaním záchranných prác v revíri N. P. zaťažovaní nad rámec ich zákonných povinností podľa
§ 19 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z.z., pričom záchranné práce boli vykonávané za účelom odstránenia

už skôr vzniknutej ekologickej havárie, na základe následne vyhlásenej mimoriadnej situácie a cieľom
bola ochrana života a zdravia ľudí a zveri, ochrana majetku žalobcov, O. J. O. M. J. J. T. O. G. N.
C. P. G. P. J. P. O. K. M. C. K. O. D. C., J.. Náklady a škody v súvislosti s poľovnou zverou, ktoré
vznikli v dôsledku opatrení na úseku veterinárnej starostlivosti, či škody na zveri, ktoré vznikli dlhodobým
environmentálnym znečistením, sa nemôžu v tomto konkrétnom spore posudzovať ako škody vzniknuté

záchrannými prácami, či opatreniami na riešenie vyhlásenej mimoriadnej situácie v danej lokalite v
dôsledku ekologickej havárie, ktorá vznikla ešte predtým.

10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
tak, že úspešnému žalovanému priznal voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP.11. Je potrebné konštatovať, že uznesením súdu prvej inštancie č. k. 21C/154/2022 - 202 zo dňa
03.09.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.09.2024, súd pripustil zmenu strany
sporu na strane žalobcu tak, že namiesto žalobcu v 1. rade O. J. D., vstúpil do konania A. B. C..

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade z dôvodov, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu
procesných pochybení súdu.

13. V úvode odvolania žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku, a teda poukázali na v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 28.11.2023 a tiež
na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 09.07.2024, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený
a vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovia namietali, že v zrušujúcom uznesení Krajský
súdvPrešovemalvychádzaťlenzdôkazovauviesťkonkrétnerozhodnutia,opatrenia,čiinéprávneakty,
pretože žalovaný do konania žiaden dôkaz, s ktorým sa stotožnil odvolací súd, nepredložil. Žalobcovia

ďalej poukázali na to že pokiaľ ide o uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 752, toto bolo vydané
316 dní od vyhlásenia mimoriadnej situácie, opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 47 bolo
vydané470dníodvyhláseniamimoriadnejsituácieapokynnazabezpečeniezáchrannýchprácvlokalite
O. N. XX.XX.XXXX bol vydaný 953 dní od vyhlásenia mimoriadnej situácie. Žalobcovia namietali,
že nemôžu preukázať skutočnosť, ktorá sa nestala. Doložili do konania fotodokumentáciu zo skládky

Prameň s existujúcim stavom, teda časť lesa, odkiaľ vyteká prameň a sudy (iba obsah súdov, lebo sudy
samotné už skorodovali) s obsahom O. H.. Žalovaný v rámci procesnej obrany nepreukázal žiadnymi
dôkazmi ani tvrdeniami, že sa začalo s výkonom záchranných prác v rokoch 2020 až 2022. Vo vzťahu
k zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Prešove uviedli, že z jeho odôvodnenia je zrejmé, že súd
nerešpektuje zákon o účtovníctve, lebo práve faktúra a pokladničný blok sú dokumenty preukazujúce

plnenie určitej činnosti. Konajúci súd nijakým relevantným spôsobom nespochybnil existenciu oplotenia
a skutočnosť, že tento musel byť vybudovaný na náklady žalobcu v príčinnej súvislosti s nekonaním
žalovaného.

14. V ďalšej časti odvolania sa žalobcovia venovali problematike O. H. a tomu, čo tieto spôsobujú, pričom

uviedli, že podľa konkrétnych zdrojov k najzávažnejším zmenám vyvolaných toxickými účinkami O. H.,
patrí strata hmotnosti, poškodenie kože, pečene, žlčníka, žlčovodu a podobne. Poukázali tiež na to,
že kontaminácia u ľudí sa šíri veľmi rýchlo, čoho dôkazom je aj test A. C. (suma O. XXX), O. už viac
ako 20 rokov žije trvalo v C. C. M. J. sa zdržiaval len 3-krát až 4-krát do roka.

15. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že I. M. J. L. O. P. R. S. C. O. M. E. XX.XX.XXXX mimoriadnu
situáciu v okresoch I., T., M. G. U. C. O. R. S. S. C. O. S. v súvislosti s ekologickou haváriou, ktorá
je situovaná v areáli lesnej obory v lokalite D. J. z dôvodu, že lokalita spĺňa predpoklady ohrozenia
verejného zdravia II. stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. v dôsledku uvoľnenia
chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok. Ekologická záťaž bola zatiaľ

preukázaná v objektoch P., J. U. C. O..

16. Žalobcovia namietali, že celý čas poukazovali na nečinnosť žalovaného v súvislosti s výkonom
záchranných prác na J. O., kde od vyhlásenia mimoriadnej situácie do konca roka 2022 sa vôbec
nepristúpilo k záchranným prácam t.j. 1075 dní sa neurobilo vôbec nič. Obsah sudov kontaminoval

po celý čas ľudí, zver, životné prostredie, a to prostredníctvom šírenia sa vodou a vzduchom. Žalobcovia
namietali, že konkrétnou realizáciou záchranných prác sa súd prvej inštancie po zrušení rozsudku
a vrátení veci na ďalšie konanie nezaoberal a ani ju v napadnutom rozsudku nespomenul. Vo veci
bezodkladného vykonávania záchranných prác žalovaný, respektíve jeho orgány nevykonali žiadne
záchranné práce a žalovaný do konania nepredložil žiaden doklad, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalobcov.

Žalobcovia ďalej poukázali na to, že Sekcia krízového riadenia vykonala obhliadky lokality Prameň, a to
v dňoch 4., 6. a 27. februára a 05. marca v roku 2020, 18. a 19. marca a 09. decembra v roku 2021, 19.
augusta a 03. a 04. októbra v roku 2022. Takýmto spôsobom boli vykonané obhliadky, keď zodpovedné
osoby žalovaného prišli, popozerali, či sa ekologická havária nevyriešila sama a odišli. Žalobcovia
namietali, že žalovaný mal hlavne konať, a to bezodkladne zastaviť šírenie znečistenia z jeho aktívnych

zdrojov a zabrániť ďalšiemu šíreniu nebezpečných chemických látok, čo neurobil.

17. Nesprávny úradný postup je preukázaný aj tým, že Sekcia krízového riadenia I. M. J. L. sa
mala zaoberať aj následkom kontaminácie, teda kontaminovanou zverou, čo vyplýva aj z odpovedegenerálneho riaditeľa tejto sekcie, ktorý sa vôbec nezaoberal problematikou zveri. Podľa názoru
žalobcov sa konajúce súdy týmito dôkazmi vôbec nezaoberali a na ne nereflektovali.

18.Žalobcovianamietali,žeopatrenímL.M.C.O.J.I.boliuloženéopatreniaibaprávnemupredchodcovi
žalobcu v 1. rade, a to v súvislosti so zverou, pričom žiadne úlohy spojené s elimináciou ekologickej
havárie mu uložené neboli, nebolo mu uložené ani vykonávanie testov zveri, ani likvidácia zveri, čo
ale uviedol súd prvej inštancie v bode 10. rozsudku. Žalobcovi v 2. rade žiadne opatrenia uložené neboli.
V tejto súvislosti uviedli, že nepožadovali náhradu škody v súvislosti s činnosťou uvedenou v opatrení

L. M. C. O. J. I..

19. K príčinnej súvislosti žalobcovia uviedli, že v danom prípade išlo o takzvanú pretrvávajúcu
kontamináciu,keďurčitýstav,ktorýjepodkladomškodovejudalosti,pretrváva,agenerujetaknovéškody
a zároveň prispieva k zvyšovaniu rozsahu, prípadne k zvyšovaniu intenzity škôd už skôr vzniknutých.
Pri takýchto stavoch dochádza k vzniku škodovej udalosti vždy kontinuálne dlhotrvajúcim pôsobením.

Tvrdenia súdu prvej inštancie, že ku kontaminácii zveri došlo v roku 2018, je nepravdivé. Totiž v roku
2018 sa zosunul svah a odkryli sa sudy s obsahom O. H.. Kontaminácia zveri bola preukázaná až testami
v roku 2019 a rastúca kontaminácia bola potvrdená testami v roku 2020, ktoré vykonala L. M. C. O.
J. I. na vlastné náklady. Žalobcovia opäť zdôraznili, že na zabránenie kontaminácie v lokalite O.,
či už atmosférou alebo vodou, nebolo urobené od vyhlásenia mimoriadnej udalosti vôbec nič, pričom

iba táto lokalita z uvedených troch neustále kontaminuje životné prostredie. V lokalitách P. C. U. nebola
preukázaná kontaminácia atmosférou a vodou tak, ako v lokalite O., pričom pri týchto dvoch lokalitách
sú O. H. uložené v budovách. V lokalite O. narastala kontaminácia zveri úmerne s časom. Ak by Sekcia
krízového riadenia ministerstva vnútra SR začala so záchrannými prácami bezodkladne vo februári 2020
a došlo by k vybagrovaniu sudov na skládke Prameň a odviezli by sa napríklad do U., kde sú súdy

uložené dodnes, mohlo sa zamedziť rozsiahlym škodám na majetku žalobcov. Žalobcovia teda vyslovili,
že vznik škody je v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného a jeho nečinnosťou,
čo je spôsobené tým, že žalovaný neplnil uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 752 a nepristúpil
bezodkladne k záchranným prácam v lokalite Prameň, čo malo za následok rozšírenie kontaminácie O.
H. na všetku zver, až muselo dôjsť k jej likvidácii.

20. Pokiaľ ide o výšku škody žalobca v 1. rade vyčíslil škodu na sumu 4.652,30 eur, ktorá pozostáva
zo sumy 420,70 eur, a to za vyhotovovanie skúšok na prítomnosť O. H., čo žalobca preukazoval
v konaní predloženými faktúrami a výsledkami skúšok na prítomnosť O. H., ďalej zo sumy 2.531,60 eur,
čo predstavujú náklady za likvidáciu zveri v kafilérii, čo žalobca dokladoval pripojenými faktúrami

a zo sumy 1.700,- eur titulom nákladov spojených s likvidáciou zveri, pričom išlo o manipuláciu s 85
kusmi zveri, kde manipulácia s jednou zverou trvá hodinu a je ohodnotená sumou 20 eur, čo je celkovo
85 hodín, teda 1.700,- eur.

21. Žalobca v 2. rade škodu vyčíslil na sumu 25.290,- eur čo predstavujú náklady na rozdelenie zvernice

oplotením, k čomu predložil doplnok projektu. Uviedol, že podrobné vyčíslenie škody je v tabuľke, k čomu
doložil faktúry a pokladničné bloky za nákup materiálu na výstavbu oplotenia.

22. Žalobcovia vyslovili, že v danom prípade išlo o nekompetentný postup žalovaného v súvislosti
sodstraňovanímekologickejzáťaže,pričomvydávanímrozhodnutíaprávnychaktovsapodľaichnázoru

ekologická záťaž neodstráni.

23. Na základe uvedeného žalobcovia v 1. a 2. rade navrhli, aby súd rozhodol takto: Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 4.652,30 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania počnúc
dňom 14.12.2022 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 25.290,- eur s 8 % ročným úrokom

z omeškania počnúc dňom 14.12.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd
priznáva žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

24. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že konajúci súd správne vyhodnotil

vykonané dokazovanie, skutkové aj právne tvrdenia strán sporu. Z obsahu odvolania je zrejmé,
žežalobcoviaopakovanepoukazujúnanimitvrdenúnečinnosť,t.j.nesprávnyúradnýpostupžalovaného
pri eliminácii škôd, avšak nie je daná príčinná súvislosť medzi faktúrami, ktorých úhradu žalobcovia
titulom nesprávneho úradného postupu žiadajú a skutkovými okolnosťami, z ktorých predmetná škodapochádza. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny.

25. Po predložení veci odvolaciemu súdu žalobcovia podali „Doplnenie odvolania“, v ktorom odvolanie
doplnili, ako oni uvádzajú, o novoty. Žalobcovia namietali, že žalovaný viac ako 3 roky od vyhlásenia
mimoriadnej situácie nevykonal žiadne záchranné práce v lokalite O.. Ak ich nevykonal, žalobcovia
nemohli preukázať neexistujúcu skutočnosť. Od vyhlásenia mimoriadnej situácie do 30. mája 2023 sa
vôbec nepristúpilo k záchranným prácam, čo je 1226 dní. Neurobilo sa vôbec nič. V tejto súvislosti

žalobcovia poukázali na inú situáciu, a teda na to, že uznesením vlády Slovenskej republiky č. 148
z 25.03.2025 bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s výskytom vysoko nákazlivého vírusu
slintačkyakrívačkynaúzemíSlovenskejrepublikypodľa§8zákonač.42/1994Z.z..Uviedli,žeslintačka
a krívačka je vírusové ochorenie, ktoré postihuje najmä hovädzí dobytok, kozy, ovce, ošípané, či voľne
žijúcu raticovú zver a iné párnokopytníky. Pre zdravie človeka nákaza nepredstavuje riziko, konzumácia
pasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov, či tepelne upraveného mäsa je bezpečná. Úrad vlády

Slovenskej republiky na sociálnej sieti uviedol, že slintačka a krívačka je vírusové ochorenie zvierat
a človek sa ním môže nakaziť len ojedinele. Pri mimoriadnej situácii, ktorá bola vyhlásená v tu súdenej
veci dňa 22.01.2020 z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku uvoľnenia chemických
látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok, žalovaný vôbec nekonal. Naproti tomu
pri mimoriadnej situácii vyhlásenej 25.03.2025 konali všetky zodpovedné inštitúcie, a to nielen vydaním

rozhodnutí, opatrení, či iných právnych aktov, ale preukázateľne aj fyzicky, a to likvidáciou zvierat,
uzatvorením lokalít a podobne. Pritom v J. bol žalovaný 2-krát ročne iba sa pozrieť, vykonal obhliadku,
či sa to samé neodstránilo. Žalovaný neurobil nič vo veci likvidácie kontaminovaného chovu vo zvernici.

26. K doplneniu odvolania žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý aj naďalej zotrval na vecnej správnosti

napadnutého rozsudku. Uviedol, že rôzne krízové situácie nemožno porovnávať, nakoľko žalobcovia
nemajú kompetenciu posúdiť objektívne okolnosti, závažnosť a postup príslušných útvarov. Žalobcovia
nie sú odborne spôsobilé osoby na porovnanie závažnosti, možných dôsledkov a vplyvov vzniknutej
situácie tak v prejednávanej veci, ako aj v nimi poukázanej situácii ohľadom slintačky a krívačky.
Žalovaný dodal, že tieto tvrdenia nemajú vplyv na prejednávanú vec a vyjadrenie žalobcov považoval

za irelevantné, keďže neobsahuje také skutočnosti, ktoré by mohli byť akýmkoľvek spôsobom vnímané
ako novoty v konaní. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

27. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP. V zmysle § 384 ods. 1 a § 385 CSP odvolací súd
nariadil vo veci pojednávanie, nakoľko bolo potrebné zopakovať dokazovanie, keďže súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

28. Pojednávanie sa na odvolacom súde uskutočnilo dňa 09.12.2025. Žalobca v 2. rade, právny
zástupca žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaný mali predvolanie na pojednávanie vykázané riadne
a včas. Predvolanie na pojednávanie nebolo vykázané u žalobcu v 1. rade, ktorému bolo predvolanie
zasielané do zahraničia, keďže má bydlisko v C.. Právny zástupca žalobcu vyhlásil, že súhlasí s konaním

pojednávania, nakoľko žalobca v 1. rade bol informovaný o danom termíne.

29. V súlade s § 385 ods. 2 CSP predsedníčka senátu v úvode pojednávania podala správu o doterajšom
priebehu konania a následne bolo stranám a právnemu zástupcovi žalobcov umožnené vyjadriť sa k veci
a podať svoje návrhy.

30. Žalobcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní zotrvali na podanom odvolaní a k doplneniu odvolania
dodali, že nežiadajú vykonať dokazovanie tzv. novotami, pretože na skutočnosti ohľadom konania
orgánov štátu v súvislosti so slintačkou a krívačkou, poukázali ako na príklad pre porovnanie s danou
vecou. Tvrdili, že žalovaný od vyhlásenia mimoriadnej situácie nevykonal žiadne činnosti ani úkony pre

zmiernenie alebo odstránenie ekologickej záťaže v lokalite O.. Odvolaciemu súdu predložili žiadosti
o prerokovanie ich nároku na náhradu škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom zo dňa
06.05.2022 a zo dňa 13.07.2022, ktoré boli adresované žalovanému. Aj keď tieto žiadosti neboli fyzicky
súčasťou spisu, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podanie žiadosti žalovanémukonštatoval. Právny zástupca žalobcov zdôraznil, že žalovaný danú skutočnosť v priebehu konania
nerozporoval. Uviedli, že úrok z omeškania požadujú odo dňa podania žaloby, nakoľko neboli schopní
presne určiť počiatok omeškania. K skutkovému stavu vzniku nároku na náhradu škody v sume 420,70

eur,2.531,60eura1.700,-eur,atedaknákladomnaskúškynazistenieprítomnostiO.H.,likvidáciuzveri
v kafilérii a za odstrel zveri v počte 85 kusov, právny zástupca uviedol, že šlo o iniciatívu žalobcu, nakoľko
bolo potrebné zistiť rozsah kontaminácie raticovej zveri, ktorá sa nachádzala v obore. Žalobca v 1. rade
dodal, že skúšky na O. H. sa realizovali z dôvodu, že dochádzalo k rastúcej kontaminácii, keď veterina
už nerobila ďalšie testy, a preto ich dali urobiť oni. Pokiaľ ide o likvidáciu zveri v kafilérii, vyplynulo to

znariadeniaV.M.J.C.O.K.ichvlisteupozornil,žetaktokontaminovanázver,tedadivinaztejtozveri,sa
nemôže konzumovať, ale musí byť likvidovaná v kafilérii. Keďže jediná kafiléria na Slovensku, ktorá toto
spracováva, existuje v W., I. H., tak ju oslovili a túto zver jej odovzdali a zároveň zaplatili všetky náklady
spojené s likvidáciou. Zver, u ktorej bola zistená kontaminácia, musela byť odstrelená. Bola pri tom
veterinárna správa, ktorá odobrala vzorky, aby sa uistila, že priamo pochádzajú zo N. P., to znamená kilo
zo stehna a plus ešte nejaké vnútornosti, ktoré potom veterinárna správa zobrala a poslala na V. R. E. S.,

ktorý robil vyhodnotenie vzoriek. K nákladom spojeným s odstrelom tejto zveri žalobca v 1. rade uviedol,
že keď sa zver zastrelí, musí sa preniesť na nejaké miesto, naložiť na vlečku, na traktor a to sa vykonáva
3 až 4 dni, potom príde auto z kafilérie, ktoré prišlo k nákladnej bráne D., kde sa to muselo preložiť,
odvážiť a na základe váhy im bola vystavená faktúra z kafilérie. Čo sa týkalo odstrelu, za ktorý pôvodne
požadovali náhradu škody, od toho upustili. K nárokom na náhradu škody za vyhotovenie skúšok na

prítomnosť O. H. v sume 420,70 eur a za likvidáciu zveri v kafilérii v sume 2.531,60 eur predložili faktúry,
ktorými preukazovali svoj nárok. K nároku v sume 1.700,- eur právny zástupca žalobcov uviedol, že
ho nepreukazujú žiadnymi listinnými dôkazmi, pričom táto suma bola vypočítaná na základe faktorov
týkajúcich sa miesta a času a súvisiacich s týmito činnosťami. Žalobca v 1. rade k nároku v sume 1.700,-
eur dodal, že taký dôkaz, ani takú faktúru nebolo komu vystaviť ani urobiť. Vychádzali z dôkazov, ktoré

predložili, a teda, že museli odstreliť 85 kusov zveri, ktoré šli do kafilérie. To ohodnotili tak, že na 1 kus
zveri potrebovali zhruba 1 hodinu času, aby ju doniesli na nákladnú stanicu z lesa. Na to museli použiť
ľudí, techniku, sami to ťahať a naložiť. Prácu s 1 kusom zveri ocenili na 20,- eur/1 hod. K dôkazom,
ktoré preukazujú dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu v 2. rade, právny zástupca žalobcov uviedol,
že ho preukazujú účtovnými dokladmi, faktúrami a pokladničnými dokladmi za nákup materiálu. Žalobca

v 2. rade k tomu uviedol, že náklady na stavbu oplotenia preukazujú faktúrami, pokladničnými blokmi,
ktorými uhradili materiál a odpracované hodiny, faktúry živnostníkov, ktorí sa na tom podieľali. Výstavba
oplotenia súvisela s odstraňovaním zveri. Keďže kontaminácia stúpala, mali nariadené Ministerstvom
pôdohospodárstva SR, ktorý je najvyšším orgánom na úseku poľovníctva, že sa má vypracovať dodatok.
V dodatku profesor D. určil, že sa musí rozdeliť zvernica na zlú a dobrú časť, čo aj urobili, zvernicu

rozdeliliavystrieľalizver.Právnyzástupcažalobcovnavrhol,abyimboloumožnenépredložiťdokonania
listinné dôkazy preukazujúce skutočnú výšku škody, a teda výpisy z účtu a podobne. V záverečnej
reči právny zástupca žalobcov uviedol, že namietali nesprávny úradný postup, ktorý bol zapríčinený
nekonaním žalovaného. V príčinnej súvislosti s týmto bola žalobcom v 1. a 2. rade spôsobená škoda
tak, ako bola uvedená v žalobnom petite. Žalobcovia preukázali svoj nárok čo do základu i čo do výšky.

Preto navrhol, aby súd rozhodol tak, že zaviaže žalovaného k náhrade škody v súlade so žalobným
petitom, resp. v súlade s petitom, ktorý bol požadovaný v rámci odvolania.

31. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcov považuje v celom rozsahu za nepreukázaný
anedošloknaplneniupredpokladovpodľazákonač.514/2003Z.z.Nebolpreukázanýnesprávnyúradný

postup, vznik škody a ani príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť medzi žalobcami tvrdenou škodou súvisí
so škodovou udalosťou, resp. so znečistením prostredia, ktoré nespôsobil žalovaný a nemal na ňu
žiaden dosah. Tiež dodal, že v priebehu konania nerozporoval, že žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, nie je súčasťou spisu. V záverečnej reči uviedol, že nárok žalobcov považuje
za nepreukázaný, a preto navrhol žalobu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil trovy konania.

32. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., Štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci,
nesprávnym úradným postupom.

33. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohtoministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase nesprávneho úradného postupu, t.
j. po 22.01.2020), Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb; (...).

35. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom v čase nesprávneho úradného
postupu, t. j. po 22.01.2020), Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

36. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, a ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

37. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody

žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

38. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

39. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

40. Podľa § 1 zákona č. 355/2007 Z.z., tento zákon ustanovuje: a) organizáciu a výkon verejného
zdravotníctva, b) vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia, c) zriaďovanie a činnosť

komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, d) požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie
osvedčení o odbornej spôsobilosti, e) požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné
podmienky, f) požiadavky na radiačnú ochranu, g) opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného
zdravotníctva (ďalej len „orgány verejného zdravotníctva“) pri ohrozeniach verejného zdravia, h)
povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, i) výkon

štátneho zdravotného dozoru, j) priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.41. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastáva,
akjepotrebnéprijaťopatreniapodľaosobitnéhopredpisu(§6až§9zákonač.42/1994Z.z.)priuvoľnení
chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok.

42. Podľa § 48 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z., pri ohrození verejného zdravia II. stupňa úrad verejného
zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva podáva orgánom príslušným na úseku
civilnej ochrany obyvateľstva návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie a návrh na a) ukrytie a na
ukončenie ukrytia, b) evakuáciu a na ukončenie evakuácie, c) dočasné presídlenie a na ukončenie

dočasného presídlenia, d) trvalé presídlenie, e) režimové opatrenia pre obyvateľov ohrozenej alebo
zasiahnutej oblasti a na ich odvolanie, f) monitorovanie územia, g) varovanie obyvateľstva, h) hygienickú
očistu osôb, i) likvidáciu úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia, j)
vykonanie opatrení na zabezpečenie záchranných prác.

43. Podľa § 3b ods. 1 a 2 zákona č. 42/1994 Z. z., mimoriadna situácia sa vyhlasuje a

odvolávaprostredníctvomhromadnýchinformačnýchprostriedkov.Povyhlásenímimoriadnejsituáciesa
vykonávajútietoúlohyaopatrenia:a)záchrannéprácesilamiaprostriedkamizceléhoúzemia,naktorom
bola vyhlásená mimoriadna situácia, b) evakuácia, c) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo
d) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného
záchranného systému.

44. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z., Civilná ochrana zahŕňa najmä tieto úlohy a opatrenia:
a) organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb,
poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených, (...) d)
zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie, e) vykonávanie protiradiačných, protichemických a

protibiologických opatrení f) riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu.

45. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z., Civilná ochrana zahŕňa aj doplňujúcu činnosť potrebnú
na splnenie úloh uvedených v ods. 1 vrátane plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia
a kontroly.

46. Podľa § 7 zákona č. 42/1994 Z. z., za plnenie úloh civilnej ochrany zodpovedá v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné ústredné
štátne orgány, okresné úrady, samosprávne kraje, obce, právnické osoby a fyzické osoby; pri plnení
týchto úloh spolupracujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom s obdobnými inštitúciami iných štátov.

47. Podľa § 8 zákona č. 42/1994 Z. z., Vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené
územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v § 3 ods. 2, ak rozsah ohrozeného
alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.

48. Podľa § § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

49. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

50. Predmetom odvolacieho prieskumu bol odvolaním napadnutý v poradí druhý rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcov o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom žalovaného, zamietnutá pre neexistenciu nesprávneho úradného postupu, neexistenciu

príčinnej súvislosti a nepreukázanie skutočnej škody.

51. V poradí prvým rozsudkom č. k. 21C/154/2022-139 zo dňa 28.11.2023 súd prvej inštancie vo výroku
I. rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 4.652,30 eurspolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.652,30 eur od 14.12.2022 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 25.290,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne

zo sumy 25.290,04 eur od 14.12.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku; vo výroku III. žalobu žalobcu v 1. rade o zaplatenie sumy 105.090,- eur s príslušenstvom
zamietol a vo výroku IV. vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Na základe
odvolania žalovaného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II. a IV. zrušil uznesením zo dňa
09.07.2024 a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Výrok III. odvolaním napadnutý nebol, a preto nadobudol právoplatnosť.

52. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a rovnako pred odvolacím súdom nebolo
sporné, že právny predchodca žalobcu v 1. rade vykonával právo poľovníctva v poľovnom revíri Orlova č.
43, t.j. na nehnuteľnostiach vlastnícky patriacich žalobcovi v 2. rade. Nebolo sporné, čo tvrdili žalobcovia,
že k ekologickej havárii, t.j. zosunutiu svahu a odkrytiu sudov s O. H. došlo v danej lokalite v roku

XXXX. Šlo o oblasť predtým užívanú štátnym podnikom D. J., neskôr spoločnosťou D., C.. J.. Na
základe opatrenia L. M. C. O. J. I. Q. XXXX/XXXXX N. E. XX.XX.XXXX boli užívateľovi poľovného
revíru N. P. J., a to právnemu predchodcovi žalobcu v 1. rade, uložené opatrenia v podobe zákazu
premiestňovania zveri z poľovného revíru N. P. J. a uvádzania produktov zo zveri na trh, uloženia
povinnosti informovať dotknuté osoby o náleze O. vo vzorkách zveri a zákazu konzumácie produktov

pochádzajúcich z ulovenej zveri v poľovnom revíri N. P. J.. Mimoriadna situácia v O. S. O. P. T. C. M. G. U.
K. M. I. M. J., O. P. R. O. E. XX.XX.XXXX. Následne vláda SR uznesením č. 752 z 02.12.2020 schválila
návrh na prijatie opatrení na riešenie krízovej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II.
stupňa v lokalite D., C.. J., k čomu splnomocnila ministra vnútra o. i. na riadenie záchranných prác na
zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti v lokalite D., C.. J.. Dňa 06.05.2021

minister vnútra SR vydal Opatrenie č. 47 o zabezpečení záchranných prác v lokalite D., C.. Strážske.
Dňa 31.08.2022 vydala sekcia krízového riadenia I. M. J. O. Q. J./XXXXXX-XXX Pokyn na zabezpečenie
realizácie II. etapy záchranných prác v lokalite D., C.. J., O. P.. Tieto záchranné práce mali vykonať:
záchranná brigáda T. M. T. M. J. J. J. M. O., V. O., J. U. X. M. K., S. D. H. D. B., dotknutými zložkami
a útvarmi MV SR, okresnými úradmi, dotknutými štátnymi orgánmi, Štátnym geologickým ústavom E.

V., správcom D., C.. J. M. H., D., C.. J. a ďalšími subjektmi.

53. Predpokladmi pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je identifikácia nesprávneho úradného postupu, škoda, ktorá poškodenému vznikla a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

54. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody žalobcov treba vychádzať zo skutočnosti, že
zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je
koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti.

55. V zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že je daná pasívna vecná
legitimácia žalovaného v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z . z., nakoľko nesprávny
úradný postup orgánov v pôsobnosti žalovaného spočíva v tom, že tieto orgány nevykonali opatrenia
za účelom likvidácie a zamedzenia kontaminácie prostredia a zveri O. H. M. P. „O.“ po tom, čo bola

dňa 22.01.2020 vyhlásená mimoriadna situácia v O. S. O. P. T. C. M. G. U., a tiež tým, že orgány
verejnej moci neplnili uznesenie vlády č. 752/2020 zo dňa 02.12.2020, hoci minister vnútra, či sekcia
krízového riadenia prijímala opatrenia na reguláciu záchranných prác, ktoré sa napokon neuskutočnili
v čase relevantnom pre danú vec. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaným, keďže škoda vznikla pri
výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva, a to aj vtedy,

ak ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu
podľa osobitného predpisu.

56. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobcovia tvrdili, že žalovaného žiadali o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ale žiadnu odpoveď neobdržali. Toto tvrdenie nebolo v konaní

sporné. Žalovaný to popieral až v odvolacom konaní, k čomu odvolací súd nemohol prihliadať, keďže
nešlo o novotu v zmysle § 366 CSP.57. Hoci žalobcovia nedisponovali žiadnym vyjadrením, resp. rozhodnutím, ktoré by potvrdzovalo
nesprávny úradný postup orgánov žalovaného, je potrebné zdôrazniť, že zákon č. 514/2003 Z. z. bol
s účinnosťou od 01. januára 2013 novelizovaný zákonom číslo 412/2012 Z. z., a to tým, že precizoval

posudzovanie nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ods. 3 a 4 v tom zmysle, že pri nesprávnom
úradnom postupe je potrebné vychádzať z rozhodnutia nadriadeného orgánu, ktorý tento nesprávny
úradný postup definoval. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/127/2018 z
23.06.2020 konštatoval, že cit.: „V spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je civilný
súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej moci

je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona číslo 514/2003 Z.z. Prijatie
zákona číslo 412/2012 Z. z. na tomto pravidle nič nezmenilo“. Z tohto pohľadu potom vybavenie, resp.
nevybavenie sťažnosti na nečinnosť orgánov, resp. subjektov v pôsobnosti žalovaného nie je určujúca.

58. V súvislosti s ekologickou haváriou v areáli lesnej obory v lokalite D. J. žalovaný prostredníctvom P.
R. O. vyhlásil mimoriadnu situáciu na území O. S., pretože daná situácia spĺňala predpoklady ohrozenia

verejného zdravia II. stupňa podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. Bolo potom povinnosťou
žalovaného, jeho orgánov, prijať opatrenia, ktorými v zmysle § 6 ods. 1 bolo organizovanie, riadenie a
vykonávanie záchranných prác.

59. Žalobcovia tvrdili, že okrem toho, že na miesto sa niekoľkokrát prišli pozrieť osoby poverené

žalovaným, nič konkrétne sa neudialo. Nedošlo k odprataniu sudov, ani k iným činnostiam, ktoré by
zmiernili ekologickú záťaž s následkami na danom území. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalovaný
nepreukázal, aby reálne konal. Je pravdou, že ekologickú situáciu podchytil právnym rámcom, čo
znamená, že boli vydané pokyny a opatrenia, ktorými sa mali regulovať záchranné práce v postihnutej
lokalite. V skoršom zrušujúcom uznesení č. k. 2Co/8/2024-185 zo dňa 09.07.2024 odvolací súd

v bode 34. odôvodnenia vyslovil, že žalobcovia nepreukázali nevykonanie záchranných prác zo strany
žalovaného, a preto za súčasnej dôkaznej situácie nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe.
Odvolací súd však zopakoval dokazovanie a dospel k odlišným zisteniam. V naznačených súvislostiach
je potrebné prisvedčiť tvrdeniam žalobcov, že vydaním opatrení, pokynov, či právnych aktov sa nežiadúci
stav neodstráni. Rovnako je tak potrebné stotožniť sa s názorom žalobcov o tom, že neexistujúcu

skutočnosť (nevykonanie záchranných prác, nečinnosť žalovaného) nemôžu dokazovať.

60. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010
zo dňa 31.05.2010, z ktorého vyplýva, cit.: „Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na
strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a

predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti
toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje
aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať

k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka
treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti“.

61. Odvolací súd skúmal, či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovýmzisteniam.Pritomzistenieskutkovéhostavu,ktorýobjektívnezodpovedástavuveci,jejednou
z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť

v sporovom konaní (primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).

62. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré
založil na chybnom hodnotení dôkazov.

63. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že žalovaný sa dopustil nesprávneho
úradnéhopostupu,ktorýsícebolprávneregulovaný,alenebolúčinný.Povyhlásenímimoriadnejsituácie
dňa 22.01.2020 a ani následne nevykonal žiadne činnosti, ktoré by zmiernili alebo odstránili nežiadúci
stav. Aj napriek tomu, že vláda SR uznesením č. 752 z 02.12.2020 splnomocnila ministra vnútra nariadenie záchranných prác na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti v lokalite
D.,C..J.auložilaokreminémuajministrovivnútravykonaniezáchrannýchprácvdanejlokalite,žalovaný
účinne nepoprel tvrdenia žalobcov o tom, že žalovaný v lokalite nevykonal vôbec nič.

64. Je nepochybné, že ekologická havária vznikla pred vyhlásením mimoriadnej situácie, nakoľko
samotní žalobcovia ju definovali v roku 2018 po zosunutí svahu a odkrytí sudov s O. H.. Opatrením L. M.
C.O.J.I.zodňaXX.XX.XXXXboliprávnemupredchodcovižalobcuv1.radeuloženéopatreniavzmysle
zákazu premiestňovania zveri z poľovného L. P., zákazu uvádzania zveri na trh, povinnosti informovať

dotknuté osoby o náleze O. H. vo vzorkách zveri a zákaz konzumácie produktov pochádzajúcich
z ulovenej zveri v poľovnom L. P.. Následne dňa 22.01.2020 bola vyhlásená mimoriadna situácia
a koncom roka 2020 vláda SR svojím uznesením uložila ministrovi vnútra vykonať záchranné práce
v lokalite D., C.. J..

65. Žalovaný namietal, že k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu z jeho strany nedošlo a že

škodavzniklažalobcomvdôsledkuekologickejzáťaže,zaktorúnenesiezodpovednosť.Odvolacísúdsa
sobranoužalovanéhonestotožnil,pretožehocikekologickejhaváriidošlovroku2018,bolopovinnosťou
žalovaného postupovať v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. a § 6 až § 9 zákona
č. 42/1994 Z. z., nakoľko k vyhláseniu mimoriadnej situácie dňa 22.01.2020 došlo z dôvodu uvoľnenia
chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok. Štát bol povinný prijať

potrebné opatrenia a realizovať záchranné práce. Keďže štát tak neučinil, žalobcom vznikla v dôsledku
tejto ekologickej havárie, právne regulovanej štátom, škoda.

66. V doplnení odvolania žalobcovia poukázali na inú mimoriadnu situáciu vyhlásenú 25.03.2025 a
súvisiacu so slintačkou a krívačkou, keď štát, čo bolo aj medializované, vykonal činnosti na zamedzenie

šírenia vysoko nákazlivého vírusu slintačky a krívačky na území Slovenskej republiky. Žalovaný
namietal, že žalobcovia nie sú odborne spôsobilé osoby, ktoré by dokázali vyhodnotiť následky oboch
mimoriadnych situácií a že tieto situácie nemožno porovnávať. Odvolací súd nehodnotil obe situácie
zodbornéhohľadiska,noprimafaciejezrejmé,žeprislintačkeakrívačkezodpovednéorgánykonali,ato
ajprakticky,t.j.likvidáciouzvierat,čiuzatvorenímlokalít.Naprotitomuvdanejvecižalovanýnepreukázal

vykonanie žiadnych záchranných prác. Z tohto pohľadu neobstojí ani argument žalovaného o tom,
že nemôže niesť zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcom v dôsledku ekologickej havárie, ktorá
nastala dávno pred vyhlásením mimoriadnej situácie. Tu je však potrebné zdôrazniť, že po vyhlásení
mimoriadnej situácie mal štát realizovať záchranné práce v postihnutej lokalite. Žalovaný záchranné
práce nepreukázal.

67. Otázka príčinnej súvislosti je vo svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam
otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi
konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa

zisťuje príčinná súvislosť.

68. Žalobca v 1. rade si uplatnil nárok na náhradu škody titulom vyhotovenia skúšok na prítomnosť O.
H. v celkovej sume 420,70 eur, titulom likvidácie zveri v kafilérii v sume 2.531,60 eur a titulom nákladov
spojených s likvidáciou zveri v sume 1.700,- eur.

69. Z faktúr číslo XXXXXXXXXX, splatnej 01.06.2020, číslo XXXXXXXXXX, splatnej 26.06.2020, číslo
XXXXXXXXXX, splatnej 05.06.2020, vyplýva, že V. M. C. O. R. vystavil žalobcovi v 1. rade faktúry za
vyhotovenie skúšok na prítomnosť O. H. spolu v sume 420,70 eur.

70. Z faktúr číslo XXXXXXXX, splatnej 07.09.2020, číslo XXXXXXXX, splatnej 26.08.2020, číslo
XXXXXXXX, splatnej 23.11.2021, číslo XXXXXXXX, splatnej 20.12.2021, číslo XXXXXXXX, splatnej
06.12.2021,vyplýva,W.J.M.J.,I.H.,W.,vystavilažalobcoviv1.radefaktúryzalikvidáciuzverivkafilérii.
Z príjmového pokladničného dokladu č. XXXXXX N. E. XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca v 1. L. X. J.
M. J. za likvidáciu zveri v kafilérii sumu 249,60 eur. Z faktúry číslo XXXXXXXX, splatnej 02.11.2021,

vyplýva, W. J. M. J. fakturovala žalobcovi v 2. rade sumu 816,- eur za likvidáciu zveri v kafilérii. Pritom
tento nárok si v žalobe uplatnil žalobca v 1. rade. Celková fakturovaná suma predstavovala 2.531,60 eur.71. Z nákladov na stavbu oplotenia (č.l. 51) vyplýva, že stavba plotu bola vyčíslená na sumu 25.290,04
eur.

72. Odvolací súd uvádza, že v zmysle opatrenia L. M. C. O. J. I. zo dňa XX.XX.XXXX bol právny
predchodca žalobcu v 1. rade povinný informovať dotknuté osoby o náleze O. H. vo vzorkách zveri.
Mimoriadna situácia bola vyhlásená z dôvodu výskytu O. H. v danej lokalite, a preto ak žalobca v 1. rade
uplatnil svoj nárok na náhradu škody titulom vykonania testov na zistenie prítomnosti O. H., likvidácie
zveri a nákladov spojených s likvidáciou zveri, jeho nárok je opodstatnený. Otázka vzniku škody je

v príčinnej súvislosti s nekonaním žalovaného, ktorý pre zmiernenie ekologickej záťaže nevykonal
záchranné práce, t.j. neodstránil sudy s O. H.. Prítomnosť O. H. bola nájdená v testovaných vzorkách.
Žalovaný bol povinný vykonať záchranné práce v súlade s § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z.,
keďže výpočet záchranných práv je uvedený demonštratívne. Tým, že ekologická havária a uvoľňovanie
O. H. zo sudov mali vplyv na zver v poľovnom L. P., predovšetkým v lokalite O., vznik škody žalobcu
v 1. rade je v príčinnej súvislosti s nekonaním žalovaného, ktorý ak by realizoval záchranné práce,

k následkom tohto druhu nemuselo dôjsť. Vzťah medzi nekonaním žalovaného a škodou, ktorá vznikla
žalobcoviv1.radejepotrebnédefinovaťakovzťahpríčinyanásledku.Totižštáttubolnato,abyposkytol
ochranu životnému prostrediu a majetku žalobcovi v 1. rade, keďže došlo k vyhláseniu mimoriadnej
situácie a to ešte o to viac, ak sa žalobca v 1. rade výslovne pomoci dožadoval.

73. Pokiaľ ide o škodu žalobcu v 2. rade, ktorej náhradu si uplatnil za výstavbu oplotenia a oddelenia
zvernicena„dobrú“a„zlú“,ajtentonárokbybolreálny,akbyhožalobcav2.radepreukázal.Znielogicky,
že bolo potrebné zabrániť premiestňovaniu zveri, čo by sa do istej miery dalo zabezpečiť výstavbou
oplotenia. Žalobca v 2. rade k tomu pripojil len Doplnok k projektu samostatného zverníka P. J. z roku
2021 a doklad nachádzajúci sa na č.l. 51 – Náklady na stavbu oplotenia v celkovej sume 25.290,04 eur.

Tieto dôkazy však nepreukazujú vznik skutočnej škody.

74. Škoda ako kategória občianskeho práva predstavuje vplyv na majetok poškodenej osoby. Je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, pričom skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby

došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). O skutočnej škode pojednáva aj zákon
č. 514/2003 Z. z. v § 17 ods. 1. Skutočná škoda sa dá preukázať len vynaložením prostriedkov z majetku
poškodeného, o ktoré prišiel pričinením žalovaného. Túto skutočnú škodu žalobca v 1. rade preukázal
len v jednom prípade, a to pokiaľ ide o príjmový pokladničný doklad číslo XXXXXX N. XX.XX.XXXX
na sumu 249,60 eur za odvoz a neškodné odstránenie, ktorý sa nachádza na č.l. 39 spisu. Pokiaľ ide

o všetky ostatné nároky, súd nemal preukázanú skutočnú škodu, keďže do konania boli predložené len
faktúry,ktoréneozrejmujúskutočnúškodu.Skutočnúškodubypreukazovalinapr.výpisyzúčtužalobcov,
resp. príjmové pokladničné doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že peňažné prostriedky odišli z majetkovej
sféry žalobcu v 1. rade alebo žalobcu v 2. rade. Pokiaľ ide o sumu 1.700,- eur, v tejto súvislosti aj žalobca
v 1. rade uviedol, že do konania neboli predložené žiadne faktúry. Tento nárok preukazoval vlastnými

výpočtami a vlastnými tvrdeniami, čo malo za následok neunesenie dôkazného bremena. Pokiaľ ide
o náklady na stavbu oplotenia a nákup materiálu, ktoré si uplatnil žalobca v 2. rade, súd tiež túto sumu
považoval za nepreukázanú, a to z dôvodu, že predloženie projektu a žalobcom spísané výdavky, ktoré
na tento projekt boli použité, nepostačujú na preukázanie skutočnej škody.

75. Na pojednávaní na odvolacom súde žalobcovia žiadali, aby im bolo umožnené preukázať vznik
skutočnej škody, a to predložením ďalších dôkazov ako napr. výpisy z účtu a podobne. Odvolací súd
tento návrh zamietol, pretože žalobcovia v 1. a 2. rade mali v priebehu prvoinštančného konania dostatok
času na predloženie týchto dôkazov, a to aj s poukazom na to, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo
dňa 01.03.2023 namietal, že žalobcovia vynaloženie nákladov žiadnym spôsobom nepreukázali.

76. Summa summarum žalobca v 1. rade preukázal príjmovým pokladničným dokladom jedine
spôsobenie škody v sume 249,60 eur a v ostatnej časti tento nárok nepreukázal. Rovnako tak žalobca
v 2. rade vznik skutočnej škody nepreukázal. Preto odvolací súd v súlade s § 388 CSP zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že uložil povinnosť žalovanému zaplatiť túto sumu žalobcovi v 1.

rade spolu s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti tento výrok I. postupom podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil z dôvodu, že je vecne správny.77. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, odvolací súd aplikoval § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa
ktoréhoúrokzomeškaniamožnopočítaťbuďoduplynutialehoty6mesiacovpočítanejodprijatiažiadosti
o predbežné prerokovanie nároku alebo od doručenia oznámenia žalovaného, že nárok neuspokojí. V

tomto prípade sa nedá jednoznačne určiť počiatok omeškania a zákon umožňuje, aby súd určil začiatok
plynutia tejto lehoty aj neskôr. Odvolací súd považoval za rozumné stanoviť počiatok omeškania od
08.02.2023, teda dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému, ktorá mu bola doručená dňa
07.02.2023. V čase omeškania základné úrokové sadzby ECB predstavovali 3 %, čo pri navýšení o 5
percentuálnych bodov v zmysle § 3 nariadenia vlády predstavuje 8 %, a preto žalobcovi v 1. rade priznal

úrok z omeškania vo výške 8 % ročne.

78. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v 2. rade nemal v spore žiaden úspech. Žalobca v 1. rade bol
úspešný v nepatrnej časti 249,60 eur, keďže celkovo požadoval náhradu škody vrátane ušlého zisku
v celkovej sume 109.742,30 eur (420,70 eur + 2.531,60 eur + 1.700,- eur + 105.090,- eur titulom ušlého

zisku), preto žalovanému priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov celého konania
(prvoinštančného a odvolacieho) v rozsahu 100 %.

79. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).