Rozsudok – Zmluvy ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 25, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-37C/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221200045
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7221200045.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A. XX, XXX XX C., zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so
sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova
25, Bratislava - Staré Mesto, právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom Majerníková 3479/3A,
Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 680 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 680 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.1.2021 domáhala voči žalovanej zaplatenia

sumy 680 eur vrátane náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka uzavrela so žalovanou dňa 22.07.2008
k zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9041524, ktorý úver bol z dôvodu chýbajúcich obligatórnych
náležitostí postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Uvedená skutočnosť mala za následok
to, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola povinná veriteľovi uhradiť iba skutočne poskytnuté finančné
prostriedky na podklade tejto zmluvy (t.j. iba istinu poskytnutého úveru). Predmetná zmluva okrem
chýbajúcich náležitostí vykazovala aj ďalšie rozpory s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa,

nakoľko obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky vytvárajúce hrubý rozpor medzi právami a
povinnosťami žalobkyne a žalovanej v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že
žalobkyňa na predmetnú zmluvu veriteľovi uhradila finančné prostriedky značne prevyšujúce poskytnuté
plneniezostranyveriteľa,naktoréveriteľnemalprávnynárok,čímnajehostranedošlokbezdôvodnému
obohateniu a zároveň vzhľadom na to, že predmetná zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné
podmienky, sa žalobkyňa ako spotrebiteľ obrátila s poskytnutím ochrany na Okresný súd Košice II, kde
sa medzi ňou a žalovanou viedlo konanie pod sp. zn. 43C/203/2014, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zo

strany žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.237,46 eura s príslušenstvom. Uvedené
konanie bolo právoplatne skončené v prospech žalobkyne, a to rozsudkom Okresného súdu Košice II
č. k. 43C/203/2014-106 zo dňa 11.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2019, a ktorým
súd priznal žalobkyni sumu vo výške 1.237,46 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia
zo strany žalovanej. Súd žalobe žalobkyne vyhovel na podklade toho, že zo strany žalovanej došlo
k porušeniu predpisov na ochranu spotrebiteľa a práv spotrebiteľa, ktorých integrálnou súčasťou je
ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami, právo na

pravdivé a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, právo na konanie s odbornou starostlivosťou zo strany
veriteľa
garantovaných ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k výškeuplatnenéhoprimeranéhofinančnéhozadosťučineniažalobkyňauviedla,žejedinýmkritériomposúdenia
výšky primeraného finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Ďalej poukázala na to, že zo
strany žalovanej došlo k neprijateľnému konaniu už na počiatku ich zmluvného vzťahu a toto vyústilo,

do ďalších nezákonných úkonov zo strany žalovanej v podobe nezákonného vymáhania veriteľovi
nepatriacich nárokov, ktoré nakoniec nebolo možné riešiť inak ako pre žalobkyňu náročným konaním
pred všeobecným súdom, kde obhajovala svoje porušené práva, a na ktorom bola napokon úspešná.
Výške 680 eur, žalobkyňa vo vzťahu k uvedeným okolnostiam považovala za nanajvýš primeranú.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 31.3.2021, v ktorom žalobkyňou
uplatnený nárok v konaní neuznala a navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Žalovaná potvrdila, že so žalobkyňou v postavení dlžníka uzatvorila ako veriteľ dňa 22.7.2008 Zmluvu
o úvere č. 9041524, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 663,88 eura. Žalovaná
tiež potvrdila, že medzi stranami sporu bolo vedené na Okresnom súde Košice II konanie pod sp. zn.
43C/203/2014, v ktorom konaní bolo vydané rozhodnutie, ktoré žalovaná rešpektuje a ktoré rozhodnutie

má podľa žalovanej dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie.
Žalovaná na svoju obranu uviedla, že žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom neodôvodnila
vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žalovaná mala za to, že žalobkyni finančné zadosťučinenie
neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by
odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobkyni nevznikla. Žalovaná poukázala na

skutočnosť, že ako môže byť poskytnutá dlžníkovi právna ochrana, keď sám je ten, kto ako prvý
porušil svoje povinnosti, nakoľko si neplnil záväzky, ku ktorým pristúpil. Podľa žalovanej priznanie
požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva
nie je možné už napraviť inak. Porušenie práve by nebolo možné napraviť inak napríklad v tom prípade,
ak by právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané. Cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k
porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochranu nie len jeho deklaráciu.
Žalovaná mala za to, že jej opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie
neprimerane prísne. Žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy

medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaná
pri posudzovaní žalobkyňou uplatneného nároku žiadala zohľadniť konkrétne okolnosti týkajúce sa
vzťahu sporových strán a tiež skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha vydania finančného zadosťučinenia
napriek tomu, že sama konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom
vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia

úveru, nemala k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. Žalobkyňa svojim podpisom na
zmluve ďalej prehlásila, že si zmluvu prečítala, že ju uzatvorila vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za
nápadne nevýhodných podmienok. Preventívna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia má
pôsobiť naprieč existujúcich spotrebiteľských prácnych vzťahov, t. j. má pôsobiť aj na dodávateľa ale aj
na spotrebiteľa. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu

správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie.
Podľa žalovanej primerané finančné zadosťučinenie v jej prípade nemôže naplniť preventívnu funkciu,
nakoľko v novovzniknutých spotrebiteľských úverových vzťahoch už niekoľko rokov nepoužíva
vytýkané nedostatky. Žalovaná tiež poukázala na duplicitu požadovaných peňažných plnení zo strany
žalobkyne, keď na jednej strane sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, a na strane druhej

požaduje zároveň aj finančné zadosťučinenie. Takýto súhrn finančných nárokov vznesených považovala
žalovaná za šikanózny. Žalovaná v závere vyčítala žalobkyni uplatnenie nároku na primerané finančné
zadosťučinenie v samostatnom konaní, keď podľa žalovanej, žalobkyni nič nebránilo podať návrh na
doplnenie žaloby o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia už v predošlom konaní.

4. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním
doručeným súdu dňa 28.4.2021, v ktorom podaní vyjadrila nesúhlas s argumentáciou žalovanej
a uviedla, že na podanej žalobe trvá. Žalobkyňa nesúhlasila s argumentom žalovanej, že priznanie
požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva
nie je možné už napraviť inak dôvodiac tým, že zákon nikde nedefinuje ako podmienku vzniku nároku

spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie skutočnosť deklarovanú žalovaným „porušenie
práva nie je už možné napraviť inak“. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas so žalovanou, ktorá uviedla,
že rozsudok Okresného súdu Košice II má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej
a generálnej prevencie, nakoľko zrejmým účelom ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. jejednak odradiť podnikateľov od porušovania práv spotrebiteľa (preventívna funkcia) a kompenzovať
neprávny stav vzniknutý porušením práv spotrebiteľa (kompenzačná funkcia). Rozhodnutie Okresného
súdu Košice II č. k. 43C/203/2014-106 zo dňa 11.04.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

28.05.2019, deklarovalo porušenie práva žalobkyne žalovanou a v merite veci rozhodlo o jej ochrane
spôsobom vyplývajúcim z právnych noriem, najmä ustanovenia § 4 a nasl. zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník. Predmetné rozhodnutie nepredstavovalo sankciu, ale bolo nájdením práva – uvedením
(spotrebiteľského) vzťahu do právneho súladu. K tvrdeniu žalovanej, že žalobkyni nevznikla žiadna

ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, žalobkyňa uviedla,
vychádzajúc z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ – ujmu nie je potrebné preukazovať a na vznik
práva na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotné úspešné uplatnenie porušenia práva

alebo povinnosti na súde, pričom jediné kritérium, ktoré určuje výšku finančného zadosťučinenia je
„primeranosť“. Obrana žalovanej spočívajúca v jej žiadosti, aby súd prihliadol pri rozhodovaní o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia aj na viacnásobné porušenia zmluvných ustanovení úverovej
zmluvy zo strany žalobkyne, by mohla mať svoje miesto v pôvodnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo
o vydaní bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného a dokazovali sa okolnosti uzavretia tak

jednotlivých zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako aj opomenutie povinnosti zo strany veriteľa dodržiavať
obligatórne ustanovenia príslušných právnych predpisov. V tomto konaní je vyššie uvedené tvrdenie
žalovanej považovala žalobkyňa za nadbytočné. Tvrdenie žalovanej, že konanie žalobkyne formou
podania žaloby na priznanie finančného zadosťučinenia nie je adekvátne okolnostiam, že žalobkyňa
sa mohla brániť primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného

konania, je podľa žalobkyne bez právneho významu, keďže k porušeniu spotrebiteľského práva došlo
žalovanou a nie žalobkyňou. V každom štádiu pôvodného súdneho konania mohlo dôjsť k uzavretiu
mimosúdnej dohody, pričom pred začatím pôvodného súdneho konania aj pred začatím tohto konania
bola žalovanej adresovaná predžalobná výzva, ktorej vyhovením by nedošlo k vzniku súdneho konania
a súvisiacich trov. Navyše podľa žalobkyne úspech v pôvodnom konaní nebol a nikdy ani nie je pre

spotrebiteľa ani z ďaleka istý. K žalovanou namietanej výške primeraného finančného zadosťučinenia
žalobkyňa poukázala na to, že jediným kritériom jej posúdenia je primeranosť k porušeniu práv
spotrebiteľa a tá je daná d dispozície súdu.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.3.2024 s tým, že súd vec prejednal

a rozhodol podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovanej,
u ktorej mal súd doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, a ktorá svoju
neprítomnosťvopredospravedlnilaelektronickýmpodanímdoručenýmsúdudňa7.9.2023,atozdôvodu
vysokej pracovnej zaneprázdnenosti, pričom zároveň vyjadrila súhlas, aby sú vykonal pojednávanie aj
bez jej prítomnosti.

6. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP vyšiel z tvrdení žalobkyne, že dňa
22.7.2008 žalobkyňa a žalovaná uzatvorili Zmluvu o úvere č. 9041524, na základe ktorej žalovaná k
poskytla žalobkyni finančné prostriedky vo výške 663,88 eura.

7. Žalobou podanou na bývalom Okresnom súde Košice II dňa 7.11.2014, v konaní vedenom pod
sp. zn. 43C/203/2014, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 1.237,46 eura. Okresný súd Košice II vo svojom rozsudku zo dňa 11.4.2019 rozhodol o žalobe
tak, že žalovanej uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.237,46 eura s
8,05% ročným úrokom z omeškania od 10.11.2014 do zaplatenia a žalobkyni priznal nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Súd tak rozhodol majúc zo zmluvy o úvere zo dňa 22.07.2008 za
preukázané, že ju uzavrela žalovaná ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom v zmysle ust. § 497
Obchodného zákonníka (ObZ), na základe ktorej sa žalovaná zaviazala žalobkyni poskytnúť úver
v sume 663,87 eura a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 424,88 eura, teda zaplatiť celkovo sumu 1.088,76 eura v 8. mesačných splátkach po 136,09

eura, počnúc dňom 28.08.2008. V zmluve bolo uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon podnikania. Túto skutočnosť žalovaná nijako nerozporovala. Žalovaná tiež
nenamietala skutočnosť, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou a vzťah so žalovanou nie
je spotrebiteľským. Ďalej súd zistil, že zmluva o úvere v rozpore s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001Z. z. neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to g) konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako

aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu a
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov, na základe ktorého zistenia dospel k záveru, že v zmysle ust. §
4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.., poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na
základe tohto záveru súd uzavrel, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.237,46 eura s príslušenstvom je opodstatnený. Z predloženého vyúčtovania exekučného konania

zo dňa 06.10.2016 vyhotoveného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. súd zistil, že
od žalovanej bol vymožený nárok v rozsahu 1.901,34 eura. Keďže jej žalovaná poskytla úver vo
výške 663,88 eura a tento úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, podľa súdu uhradila
žalobkyňa žalovanej bezdôvodne sumu 1.237,46 eura. Rozsudok bývalého Okresného súdu Košice
zo dňa 11.4.2019, č. k. 43C/203/2014-106 nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2019 (rozsudok zo dňa
11.4.2019, č. k. 43C/203/2014-106 na č. l. 8 a doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na č. l. 13).

8. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo

zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
9.Vychádzajúczvykonanéhodokazovania,nespornýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovení
súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne v celom rozsahu.
10. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu Občiansky zákonník vo svojich

ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. o ďalšie osobitné
ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na
ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

11. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými
predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.
12. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné

zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.
13. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10. 06. 2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.

250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo
povinnostiakopredpokladuprepriznanieprávanaprimeranéfinančnézadosťučinenie,tentojenaplnený
vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci
svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.14. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo
strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo

k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde, vyplynie až z rozhodnutia súdu
vydaného vo veci samej.
15. Vo veci vedenej na bývalom Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/203/2014, sa žalobkyňa
podanoužaloboudomáhalavočižalovanejzaplateniasumy1.237,46euraspoluspríslušenstvom(úroky
z omeškania). V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 11.4.2019, č. k. 43C/203/2014-106,

ktorým žalovanej uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.237,46 eura s
8,05% ročným úrokom z omeškania od 10.11.2014 do zaplatenia a žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2019. Právoplatným
ukončením konania vo veci pod sp. zn. 43C/203/2014 bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia
porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovanej právo na primerané
finančné zadosťučinenie.

16.Zhmotnoprávnehohľadiska,akopodmienkypriznanianárokunaprimeranéfinančnézadosťučinenie
je potrebné vychádzať z uvedeného rozsudku, ktorý tvorí právny základ pre priznanie predmetného
nároku. Okolnosti porušenia právnej úpravy a práv žalobkyne ako spotrebiteľa a ich rozsah, boli ustálené
v základnom konaní a týmto je súd viazaný. Z odôvodnenia rozsudku bývalého Okresného súdu Košice
II v konaní pod sp. zn. 43C/203/2014 vyplýva, že v posudzovanej úverovej zmluve absentoval celý rad

zákonnýchnáležitostípodľaust.§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.účinnéhokudňuuzatvoreniazmluvy.
17. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že žalovaná ako profesionálny subjekt má
v predmete činnosti poskytovania úverov a teda jej povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne
predpisy týkajúce sa poskytovania úverov. Žalobkyňa ako spotrebiteľ musela sama v ňou vyvolanom
súdnom konaní proti profesionálovi preukazovať porušenie svojich spotrebiteľských práv. Priznané

finančné zadosťučinenie je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela žalobkyňa v dôsledku konania
žalovanej trpieť a je preto potrebné sankcionovať žalovanú, ktorá pri uzatváraní zmluvy so žalobkyňou
konala závadne. S prihliadnutím na konanie vedené na bývalom Okresnom súde Košice II pod
sp. zn. 43C/203/2014, v ktorom žalovaná spochybňovala podanú žalobu, bola žalobkyňa dlhodobo
neodôvodnene vystavená stavu právnej neistoty, a to až do právoplatného skončenia uvedeného

konania. Tento stav vyvolala žalovaná, ktorá naformulovala zmluvu o úvere, ktorá neobsahovala povinné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. V dôsledku tohto konania žalovanej žalobkyňa nielenže bola vystavená hroziacej majetkovej ujme,
keď bolo voči žalobkyni vedené aj exekučné konanie, nad rámec uvedeného bola nútená chrániť svoje
práva súdnou cestou. Je zrejmé, že exekučné konanie a následné súdne konanie sú stresujúcim

zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy, v podobe
náhrady trov protistrany, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa nie je povinná
preukazovať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznáva
právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobkyňa
sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady

pre priznanie finančného zadosťučinenia. Argumentácia žalovanej, že priznanie nároku žalobkyni by
prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak, nemá žiadnu
oporu v zákone.
19. Je teda bez právneho významu, či žalobkyni vznikla majetková, resp. nemajetková ujma alebo
škoda, ktorá vychádza z nároku na finančné zadosťučinenie. Pre priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, preto postačuje iba úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, čo v danom prípade preukázané bolo. Žalobkyňa v konaní
vedenom na bývalom Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/203/2014 úspešne uplatnila porušenie
svojich práv spotrebiteľov, keď súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške 1.237,46
eura a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je pre absenciu zákonných náležitostí podľa

zákona č. 258/2001 Z. z. bezúročná a bez poplatkov, čo samo o sebe postačuje na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného
finančného zadosťučinenia je predovšetkým výška škodlivého následku vyjadrená v peniazoch, ktorá
mohla byť spotrebiteľovi spôsobená porušením spotrebiteľského práva.
20. Vo vzťahu k výške primeraného zadosťučinenia nie je možné podľa názoru súdu prihliadať na

skutočnosť, že sama žalobkyňa žiadala žalovanú o úver, že svojim podpisom na zmluve prehlásila,
že si zmluvu prečítala, že ju uzatvorila vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných
podmienok. Ide o štandardný vzťah záujemcu o úver a osoby poskytujúcej úver. Naopak, žalovanej
možno pričítať nesplnenie zákonných povinností vo vzťahu k obsahovým náležitostiam zmluvy o úvere.Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalovanej o duplicite požadovaných finančných plnení, keď obe
plnenia (bezdôvodné obohatenie a primerané finančné zadosťučinenie) majú rôzny právny základ a iné
podmienky na ich priznanie, t. j. ide o rozličné právne nároky, aj keď čiastočne na rovnakom skutkovom

základe, čo však zákon nevylučuje, ale v podstate predpokladá. Prijatím argumentu žalovanej by tak v
prípade priznaného nároku na bezdôvodné obohatenie prakticky nemohlo dôjsť k priznaniu finančného
zadosťučinenia, čím by sa stratil význam danej právnej normy.
21. Za hraničný bod výšky zadosťučinenia možno považovať reálne vzniknutú majetkovú ujmu, a to
je súdom priznaná výška bezdôvodného obohatenia 1.237,46 eura. Samotná žalobkyňa si uplatnila

finančné zadosťučinenie vo výške 680 eur. Podľa názoru súdu suma finančného zadosťučinenia by
nemala automaticky kopírovať sumu priznaného bezdôvodného obohatenia, táto hodnota je akýmsi
limitom, v rámci ktorého súd uvažuje o výške náhrady, prihliadnuc na jednotlivé okolnosti prípadu.
Zohľadniac zásah žalovanej do práv žalobkyne, skutkovo popísaný v konaní pod sp. zn. 43C/203/2014,
vykonávanie exekúcie a vznik majetkovej ujmy, nutnosť aktívnej obrany zo strany žalobkyne v
súdnom konaní, postoj oboch strán sporu popísaný vyššie, dospel súd k záveru, že pre adekvátnu

satisfakciu žalobkyne je primeraná výška finančného zadosťučinenia minimálne nad polovicu hodnoty
bezdôvodného obohatenia. Súd preto priznal žalobkyni ňou uplatnenú sumu 680 eur (cca 54 % hodnoty
bezdôvodného obohatenia).
22. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
23. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal

plnú náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
26. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.