Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-8T/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2723010178
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2723010178.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom na hlavnom pojednávaní konanom na
Okresnom súde Senica dňa 6. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Corigliano Calabro, Talianska republika,
trvale bytom C.. D. XX, E., F.,

adresa na doručovanie písomností: G. XXX, G.,
H. C. I.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v čase o 23.00 hod. dňa 09.11.2020 v byte č. XX H. J. B. C. XX K. C. fyzicky napadol bývalú družku L.
A. a to tak, že jej dal facku do oblasti tváre a sotil ju na zem, následne napadol v tom čase maloletého

syna L. A. C. D., nar. XX.XX.XXXX, a to údermi rukou a kopancami, následne A. B. z bytu odišiel a dňa
10.11.2020 pod balkónom uvedeného bytu vykrikoval v talianskom jazyku, nech ide C. dole, že ho zabije
a že zabije L. A., po tom však A. B. z miesta odišiel, a od uvedeného dňa do polovice septembra 2021 sa
vyhrážal v talianskom jazyku formou textových a hlasových správ zasielaných cez aplikáciu Facebook-
messenger jeho bývalej družke L. A., s ktorou má dve spoločné deti, ktorá si správy prečítala a vypočula
v mieste bydliska, kde v týchto správach A. B. uvádzal, že L. A. je mŕtva, ak mu neodpovie na správy,

že ak stratí hlavu, tak ju príde zastreliť, pošle ju zobrať na Slovensku a odnesú ju, kde chce, môže to
povedať aj polícii, dievčatá sa boja, ale ak by sa mama nevrátila domov, tak by to bolo ešte horšie, že
zabije jej syna, prisahá jej, že ho prejde autom, že ak mu neodpovie na telefón, prisahá, že sadá do auta
a ide na Slovensko, nepríde pozrieť deti, ale rovno ju zastreliť, aj jej syna, chce zabiť jej syna, zoberie si
so sebou aj niekoho iného, je ochotný zaplatiť komukoľvek, aby zabil jej syna pred jej očami a ju rozreže
na kusy, že ak ho bude ďalej vyzývať, prvú vec čo urobí predtým než ju zabije je, že zabije jej syna,
pričom poškodenej sa vyhrážal v súvislosti s ich spoločným partnerským vzťahom, ktorý L. A. ukončila

a zároveň pri vyhrážkach C. D. využil skutočnosť, že poškodený je dieťaťom, čím vzbudil v L. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., B. XX a v jej synovi C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. XX, dôvodnú obavu
o ich život a zdravie a taktiež o život ich rodiny,

t e d a

sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal na chránenej osobe - na dieťati a na blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
(účinného v čase spáchania skutku; ďalej len ako „Trestného zákona“), s poukazom na § 139 ods. 1

písm. a), písm. c) Trestného zákona.Z a t o m u u k l a d á

podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36
písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal dňa 19.5.2023 Okresnému súdu Skalica obžalobu pod
Pv 138/21/2206-67 na obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe tak, ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, keďže sa konalo v neprítomnosti obžalovaného,
výsluchom svedkyne poškodenej L. A. na hlavnom pojednávaní, výsluchom svedka poškodeného C.
D. na hlavnom pojednávaní, so súhlasom procesných strán prehratím výsluchu svedkyne poškodenej
L. A. zo dňa 14.10.2021 a výsluchu svedka poškodeného C. D. zo dňa 14.10.2024 z DVD na č.l. 69,

so súhlasom procesných strán prehratím zvukových, obrazových a obrazovo-zvukových záznamov na
USB kľúči na č.l. 109, 109a, zvukovými záznamami s písomným prekladom na č.l. 98-103, sreenshotom
textových správ, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi tak, ako je uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní
a zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
ospravedlnil, o odročenie nepožiadal, súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.
S ohľadom na splnenie zákonných podmienok súd podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal
hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

S poukazom na uvedené bola na návrh prokurátora podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná
výpoveď obžalovaného z prípravného konania.

Obžalovaný A. B. v prípravnom konaní (č.l. 31) okrem iného uviedol, že správy poslal, sú závažného
charakteru, ale dôvod prečo ich poslal bol ten, že chcel zrýchliť konanie týkajúce sa ich maloletých detí.

Chce sa konečne s nimi stretnúť. Býva 700 km ďaleko a už ho unavuje hrať takého hry, že len platí,
ale bývalá partnerka ho nepustí k deťom. Všetko, čo urobil, urobil preto, aby sa príslušné orgány začali
zaoberať jeho kauzou. Záleží mu na jeho deťoch a právach ako otca, ktoré sú mu odopierané. Bol to
taký výkrik, aby sa s nimi mohol stretnúť. Na poškodenej nezáleží.

Svedkyňa poškodená L. A. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že obžalovaný je jej bývalý
partner, majú spolu 2 deti, žili spolu 8 rokov v zahraničí. V r. 2012 sa presťahovala do Rakúska a tam
začala s obžalovaný žiť. V Rakúsku žili 6 rokov, 2 roky v Nemecku, do r. 2020. Potom v máji 2020
od neho odišla aj s deťmi a vrátila sa na Slovensko. Mala s ním problémy, pretože ju fyzicky napádal.
Obžalovaný začiatkom novembra 2020 prišiel na Slovensko, chcel sa za nimi vrátiť, chcel s nimi žiť,

dohodli sa, prišiel 5.11.2020. Ale 9.11. prišli slovné útoky, napadol syna, tak si povedali, že to takto nejde
a so synom ho z bytu vyhodili. Povedala mu, že keď príde na Slovensko a že keď sa stane len jediný útok
na ňu, tak proste pôjde preč. Aj sa tak stalo a preto ho vyhodila. Fyzicky napadol aj syna v ten deň večer,
a následne na to od rána 10.11.2020 bol pod bytovkou, vykrikoval na nich, že zabije syna, že má u seba
nože a katanu - samurajský meč. Boli doma aj s mal. deťmi zavretí, z bytu neodišli, schovávali sa zo

strachu. Až keď vedela, že odišiel od bytovky, tak odišli k mame. V ten večer sa udialo veľa vecí, útoky,
plač detí, pred bytovkou kričal na nich. Obavu o svoj život pocítila v ten večer 9.11., keď jej povedal,
že má u seba nože. Bol strašne agresívny. Povedala si, že to je už posledná kvapka. Keď povie, že
jej zabije syna, že ho rozporcuje, tak to už bolo veľa. V ten večer, ako ho vyhodili 9.11.2020, tak vtedy
aj napadol syna. On sa začal hádať s ňou a syn si ju zastal. Začali sa medzi sebou biť. Nevedela, čo

skôr robiť, či utešovať mal. deti, alebo brániť syna. Kričal na ňu aj na syna, že s ním nechcú zostať akorodina. V ten večer ju aj hodil na posteľ, syn ju začal brániť. Obžalovaný hneď vybuchne kvôli hocijakej
maličkosti a hneď začne napádať. Kopol syna do nohy. Nemal si dovoliť ubližovať a biť 16 ročné dieťa.
Keď je schopný biť 16 ročné dieťa, čo potom spraví mal. dcéram. Keď je schopný sa vyhrážať, že ho

zabije.Stáleimvyzváňalnazvončekzospoduapotomvykrikovalpodoknom,toboloužtoho10.11.2020.
Kričal na syna, nech ide dole, že má nože, že ho zabije, rozreže. Obžalovaný keď odišiel, posielal jej
textové a zvukové správy, že ju zabije, že zabije jej syna a že jej zoberie deti. Stále je tam to vyhrážanie
z jeho strany. On odišiel do Nemecka, stále jej posiela tie správy. Mala z neho strach a stále strach má.
Posielal jej stále tie textové a zvukové správy, posielal jej aj 100 správ denne. Zablokovala ho. Stále

s tým pokračuje aj teraz. V októbri jej napísal, že ak súd zle dopadne, že jej zoberie syna do Talianska, aj
deti že jej zoberie do Talianska. Podala na obžalovaného aj nové trestné oznámenie. Vzhľadom k tomu,
že sa svedkyňa v podstatnom bode odchýlila od svojej skoršej výpovedi z prípravného konania bola jej
táto časť na návrh prečítaná, pričom svedkyňa v prípravnom konaní dňa 14.10.2021 (č.l. 45 p.v.) uviedla,
že v byte ju napadol rukami, dal jej facku, chytil ju silno za ruku a hodil ju na zem, kričal na ňu. Cez sms
správy sa jej vyhráža, že ju zabije, že ju príde pozrieť na Slovensko, že jej ukradne deti, že ich zoberie,

že ju zabije, že ju podpáli v byte, správy jej chodili stále. K rozporu svedkyňa uviedla, že áno v ten večer
jej dal aj facku, chytil ju silno za ruku a hodil ju na zem. V ten večer sa toho zomlelo viacej, bolo to aj
viacej faciek. Keď tam mal. deti plačú, dnes s odstupom času, si už presné detaily nemusí pamätať. Tie
správy aj v tom období chodili neustále, aj teraz chodia, teraz jej poslal za jeden deň 67 správ. Vtedy,
keď sa to stalo, syn ani nechodil do školy. Obžalovaný bol síce v Nemecku, ale stále mali strach.

Svedok poškodený C. D. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že s obžalovaným nemá žiadny
vzťah, je otcom jeho sestier. Bývali spolu od r. 2012 do r. 2020 v Rakúsku a Nemecku. Obžalovaného bral
ako maminho priateľa. Vrátili sa na Slovensko, obžalovaný potom za nimi prišiel. Vedeli, že príde, bolo
to začiatkom novembra 2020. Obžalovaný začal byť zase agresívny a fyzicky napadol jeho aj mamu.

Začali po sebe kričať, tak sa išiel pozrieť, čo sa deje. Obžalovaný ho fyzicky napadol, začal ho ťahať za
tričko, hodil ho o zem, mal odrenú nohu. Na to ho vyhodili z bytu, obžalovaný si zbalil veci a odniesol do
auta. Deň na to stál pod balkónom a začal sa im v taliančine vyhrážať. On aj mama rozumejú taliansky.
Vyhrážal sa mu, že ho s nožmi zabije a tak. Pod tým balkónom bol od rána až do poobedia. Kričal, že
má ísť za ním dole, že ho zabije. Mal vtedy len 16 rokov, dole nešiel. V Nemecku mal doma nože a keď

prišiel za nimi na Slovensko, tak si tie nože priniesol. V tom čase, keď na neho kričal, aby išiel dole, keď
sa mu vyhrážal, nože nevidel. Keď obžalovaný odišiel, odišli k babke a podať trestné oznámenie. Strach
o svoj život nadobudol, keď prišiel pod balkón a začal sa vyhrážať zabitím. Dostali strach, pozamykali
sa, za dvere dali aj komodu, aby sa nijakým spôsobom nevedel dostať do bytu. Keď obžalovaný odišiel,
vyhrážal sa cez správy. Písal mame, že ich všetkých vyvraždí, že ich zoberie a zabije. Stále to isté.

Dialo sa to denne. Vtedy sa bál, nechodil ani do školy. Asi týždeň bol doma, až pokým nevedeli, že
naozaj odišiel naspäť do Nemecka. Vyhrážanie stále pokračuje, stále sa vyhráža. Vzhľadom k tomu, že
sa svedok v podstatnom bode odchýlil od svojej skoršej výpovedi z prípravného konania bola mu táto
časť na návrh prečítaná, pričom svedok v prípravnom konaní dňa 14.10.2021 (č.l. 63) uviedol, že v tej
jeden deň napadol matku, videl ako ju napadol, tak ich rozdelil a potom napadol aj jeho fyzicky, rukami

aj nohami. K rozporom vo svojich výpovediach svedok uviedol, že je možné, že ho obžalovaný napadol
aj údermi a že ho aj kopol. Nespomína si už presne na to. V tom čase vypovedal spontánne, nikto ho
do žiadnych výpovedí netlačil. Vyhrážal sa, že pozabíja celú rodinu a podobne.

Zo zvukových, obrazových a obrazovo-zvukových záznamov a textových správ, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní oboznámené so súhlasom procesných strán mal súd preukázané, že obžalovaný sa
vyhrážal v talianskom jazyku formou textových a hlasových správ zasielaných cez aplikáciu Facebook
messenger poškodenej, že je mŕtva, ak mu neodpovie na správy, že ak stratí hlavu, tak ju príde zastreliť,
pošle ju zobrať na Slovensku a odnesú ju, kde chce, môže to povedať aj polícii, dievčatá sa boja, ale
ak by sa mama nevrátila domov, tak by to bolo ešte horšie, že zabije jej syna, prisahá jej, že ho prejde

autom, že ak mu neodpovie na telefón, prisahá, že sadá do auta a ide na Slovensko, nepríde pozrieť deti,
ale rovno ju zastreliť, aj jej syna, chce zabiť jej syna, zoberie si so sebou aj niekoho iného, je ochotný
zaplatiť komukoľvek, aby zabil jej syna pred jej očami a ju rozreže na kusy, že ak ho bude ďalej vyzývať,
prvú vec čo urobí predtým než ju zabije je, že zabije jej syna.

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou
ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na
jeden rok. Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.Podľa § 139 ods. 1 Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie a) dieťa, c) blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto
zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v
rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa § 127 ods. 5 Trestného zákona

blízkou osobou sa na účely trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2, rozumie aj
bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou
osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Prokurátorovisapodarilopreukázaťpredsúdomvinuobžalovanéhonazákladeviacerýchusvedčujúcich
dôkazov.

Obžaloba preukázala vinu obžalovaného výpoveďou svedkyne poškodenej L. A., ktorá podrobne
popísala dej, ktorý najskôr predchádzal samotnému vyhrážaniu sa, teda že najskôr prišlo k jej fyzickému
napadnutiu obžalovaným, ako aj k napadnutiu jej syna poškodeného C. D., dal jej facku a sotil ju
na zem, keď si ju syn zastal, fyzicky napadol aj jeho, aj ho kopol, kričal na ňu aj na syna, že s ním

nechcú zostať ako rodina, bol strašne agresívny, bola to pre ňu posledná kvapka a obžalovaného z bytu
vyhodili.Nasledujúcideňužzačalosamotnévyhrážaniesa,najskôrpodbalkónombytusaimobžalovaný
vyhrážal zabitím, stále vyzváňal na zvonček, vykrikoval, že má u seba nože, že zabije jej syna, že ho
rozreže. Boli doma aj s maloletými deťmi zavretí, z bytu neodišli, schovávali sa zo strachu. Po jeho
odchode do Nemecka neustále posielal zvukové a textové výhražné sms správy, v ktorých sa jej vyhrážal

zabitím.

Dej, ktorý popísala svedkyňa poškodená je plne súladný s ďalším priamym dôkazom a to výpoveďou
svedka poškodeného C. D.. Tento rovnako ako poškodená potvrdzuje dej, ktorý sa odohral a ktorý
predchádzal samotnému vyhrážaniu sa zo strany obžalovaného, teda, že obžalovaný najskôr fyzicky

napadol jeho mamu, keď sa postavil na jej obranu, tak fyzicky napadol aj jeho rukami aj nohami.
Následne ho z bytu vyhodili. Potom sa im pod balkónom bytu vyhrážal zabitím, kričal na neho, aby išiel
dole, že má nože, tieto však nevidel. Mal vtedy len 16 rokov, bál sa ho. Dostali strach, pozamykali sa, za
dvere dali aj komodu, aby sa nijakým spôsobom nevedel dostať do bytu. Po tom čo obžalovaný odišiel
do Nemecka, vyhrážal sa cez správy, písal mame, že ich všetkých vyvraždí, že ich zoberie a zabije,

stále to isté, dialo sa to denne. Vtedy sa bál, nechodil ani do školy. Asi týždeň bol doma.

Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mali byť výpovede svedkov poškodených spochybnené, resp.
klamlivé, ich výpovede sú od samého začiatku v podstatných bodoch nemenné, logické, zrozumiteľné,
presvedčivé, vierohodné a hlavne sú plne súladné aj s ďalšími dôkazmi a to zvukovými, obrazovými a

obrazovo-zvukovými záznamami a textovými správami zasielanými obžalovaným.

Obžalovaný je usvedčovaný za vinného nie len výpoveďou svedkyne poškodenej L. A., výpoveďou
svedka poškodeného C. D., ale vina obžalovaného je preukázaná aj zvukovými, obrazovými a
obrazovo-zvukovými záznamami a textovými správami, ktorými sa obžalovaný vyhrážal poškodenej,

že je mŕtva, ak mu neodpovie na správy, že ak stratí hlavu, tak ju príde zastreliť, pošle ju zobrať na
Slovensku a odnesú ju, kde chce, môže to povedať aj polícii, dievčatá sa boja, ale ak by sa mama
nevrátila domov, tak by to bolo ešte horšie, že zabije jej syna, prisahá jej, že ho prejde autom, že ak
mu neodpovie na telefón, prisahá, že sadá do auta a ide na Slovensko, nepríde pozrieť deti, ale rovno
ju zastreliť, aj jej syna, chce zabiť jej syna, zoberie si so sebou aj niekoho iného, je ochotný zaplatiť

komukoľvek, aby zabil jej syna pred jej očami a ju rozreže na kusy, že ak ho bude ďalej vyzývať, prvú vec
čo urobí predtým než ju zabije je, že zabije jej syna. Súd uvádza, že uvedené vyhrážky sú jednoznačne
spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život, či zdravie poškodených.

Napokon ani samotný obžalovaný v podstate vinu zo spáchania skutku nepoprel. Obžalovaný potvrdil,

že správy poškodenej zaslal a vie, že sú závažného charakteru. Ako dôvod svojho konania uviedol, že
chcel zrýchliť konanie týkajúce sa ich maloletých detí, unavuje ho hrať takého hry, chcel, aby sa príslušné
orgány začali zaoberať jeho prípadom, bol to z jeho strany taký výkrik. Takúto obranu samozrejme
z pohľadu vyvinenia sa nemožno akceptovať, naopak uvedené len potvrdzuje priamy úmysel konaniaobžalovaného, ktorý sa poškodeným vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to
mohlovzbudiťdôvodnúobavu.Zdôvodneniesvojhokonania,ajkebybolopravdivé,jeneakceptovateľné,
nezbavujúce obžalovaného viny, nikto ani obžalovaný nemôže tzv. vziať spravodlivosť do vlastných rúk

a násilným spôsobnom sa domáhať svojich práv, či si presadzovať svoje želania.

Súd teda na základe vyššie uvedeného, najmä výpoveďami svedkyne poškodenej L. A. a svedka
poškodeného C. D., zvykovými a textovými správami zaslanými obvineným poškodenej, ale aj samotnou
výpoveďou obžalovaného mal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný

najskôr dňa 09.11.2020 v byte fyzicky napadol bývalú družku poškodenú, dal jej facku do oblasti tváre
a sotil ju na zem, následne napadol v tom čase aj maloletého syna poškodenej C., a to údermi rukou
a kopancami, následne obžalovaný z bytu odišiel a dňa 10.11.2020 pod balkónom bytu vykrikoval v
talianskom jazyku, nech ide C. dole, že ho zabije a že zabije poškodenú, po tom obžalovaný z miesta
odišiel, a od uvedeného dňa do polovice septembra 2021 sa vyhrážal v talianskom jazyku formou
textových a hlasových správ zasielaných cez aplikáciu Facebook-messenger poškodenej, ktorá je jeho

bývalou družkou a s ktorou má dve spoločné deti, že je mŕtva, ak mu neodpovie na správy, že ak stratí
hlavu, tak ju príde zastreliť, pošle ju zobrať na Slovensku a odnesú ju, kde chce, môže to povedať aj
polícii, dievčatá sa boja, ale ak by sa mama nevrátila domov, tak by to bolo ešte horšie, že zabije jej
syna, prisahá jej, že ho prejde autom, že ak mu neodpovie na telefón, prisahá, že sadá do auta a ide
na Slovensko, nepríde pozrieť deti, ale rovno ju zastreliť, aj jej syna, chce zabiť jej syna, zoberie si so

sebou aj niekoho iného, je ochotný zaplatiť komukoľvek, aby zabil jej syna pred jej očami a ju rozreže na
kusy, že ak ho bude ďalej vyzývať, prvú vec čo urobí predtým než ju zabije je, že zabije jej syna, pričom
poškodenej sa vyhrážal v súvislosti s ich spoločným partnerským vzťahom, ktorý poškodená ukončila a
zároveň pri vyhrážkach poškodenému C. využil skutočnosť, že poškodený je jej dieťaťom, čím vzbudil
v poškodených dôvodnú obavu o ich život a zdravie a taktiež o život ich rodiny.

Súd poznamenáva, že čiastočne modifikoval skutkovú vetu oproti obžalobe, keď vypustil zo skutkovej
vety zranenie, ktoré mal podľa obžaloby spôsobiť obžalovaný poškodenému C. D. (...čím spôsobil
C. D. povrchové poranenie pokožky na nohe...), nakoľko v tomto smere uvedené nebolo obžalobou
ničím preukázané. Ďalej súd už len precizoval v skutkovej vete výhražné textové a zvukové správy

obžalovaného.

Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť u poškodeného
dôvodnú obavu. Pojem vyhrážanie je nevyhnutné vykladať tak, že sa ním rozumie verbálny, písomný,

neverbálny prejav, ktorý sa reálne musí dostať do sféry poškodeného, t.j. poškodený musí byť objektívne
schopný vnímať takýto prejav obžalovaného, ako aj subjektívne musí takýto prejav vyhodnotiť ako
vyhrážanie, čo v posudzovanom prípade bolo naplnené. Samotné vyhrážky boli mienené vážne,
pričom sa nevyžaduje, aby obžalovaný reálne chcel aj naplniť to, čím sa poškodeným vyhrážal.
Obžalovanývyhrážkyrealizovalvážnevtomzmysle,žechcel,abytietovyhrážkyvyvolalidôvodnúobavu

u poškodených.

Vyhrážanie nemusí spočívať len vo verbálnom prejave, ale môže byť realizované aj konkludentne,
neverbálnym prejavom. Vyhrážanie môže byť realizované aj prostredníctvom listu, prostredníctvom
správ na sociálnych sieťach, rôznych komunikačných kanáloch. Samotné vyhrážanie dokonca nemusí

byť ani výslovne uvedené, t.j. páchateľ nemusí expressis verbis uviesť následok svojho konania. Pre
naplnenie skutkovej podstaty postačuje, ak je význam jeho vyhrážky dostatočne jasný a pochopiteľný.
V posudzovanom prípade boli vyhrážky realizované slovne aj prostredníctvom zvykových a textových
správ, pričom ich význam bol jednoznačný, jasný, pochopiteľný, tento prejav vôle obžalovaného sa
dostal do sféry poškodených, ktorí subjektívne tieto vyhrážky vnímali ako vyhrážanie sa.

Dôvodnouobavourozumiemetakýsubjektívnypocitpoškodeného,ktorýnazákladevonkajšiehoprejavu
vôle obžalovaného (vyhrážanie, ktoré je objektívne a subjektívne vnímané poškodeným) vzbudzuje
reálnu obavu o jeho život, zdravie alebo iné vzťahy. Dôvodnou obavou sa rozumie vyšší stupeň
tiesnivého pocitu zo zla, ktorým sa vyhráža. Poškodení v posudzovanom príde skutočne aj obavu o život

a zdravie pocítili, títo sa pozamykali doma, zatarasili dvere z obavy návratu obžalovaného do bytu,
poškodený C. z obavy asi týždeň nechodil ani do školy. Súd pripomína, že pre naplnenia skutkovej
podstaty daného trestného činu nie je ani potrebné, aby takáto obava skutočne vznikla, stačí možnosťvzniku takejto dôvodnej obavy. Vyhrážky, ktoré adresoval obžalovaný poškodeným sú jednoznačne
spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život, či zdravie poškodených.

Obrana obžalovaného (č.l. 193-195, prednesená v podanom odpore proti trestnému rozkazu) spočívala
len v tom, že sa jedná o ojedinelý skutok obvineného, obvinený svoj skutok úprimne oľutoval, vysvetlil
dôvody, pre ktoré tento skutok spáchal, skutok učinil v emotívnom konaní za hraničnej situácie, resp. že
príde o možnosť stretávať sa so svojimi maloletými deťmi. Skutok by mal byť posúdený ako priestupok.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Súd v danom prípade zvažoval, či by bolo u obžalovaného na mieste aplikovať ustanovenie § 10
ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív), nakoľko sa jedná o prečin, avšak dospel k záveru,

že v danom prípade bol spáchaný úmyselný trestný čin, ktorého závažnosť nie je len nepatrná a to
s ohľadom na spôsob spáchania trestného činu, jeho následky, okolností za ktorých bol spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa. Obžalovaný spáchanie trestného činu bagatelizuje, pričom uvádza, že
to bol z jeho strany len taký výkrik, aby sa domohol svojich práv. Tak, ako už súd uviedol, zdôvodnenie
konania obžalovaným, aj keby bolo pravdivé, je neakceptovateľné, nezbavujúce obžalovaného viny,

nikto ani obžalovaný nemôže tzv. vziať spravodlivosť do vlastných rúk a násilným spôsobnom sa
domáhať svojich práv, či si presadzovať svoje želania spôsobom, ktorým tak učinil. Nešlo v jeho prípade
o ojedinelý prípad, nejaký exces, či ojedinelý „výkrik“ v podobe jednej vyhrážky učinenej v nejakom
citovom rozpoložení, ale vo vyhrážkach obžalovaný pokračoval od odchodu z bytu poškodenej od
10.11.2020 až do septembra 2021. Poškodenej sa vyhrážal v súvislosti s ich spoločným partnerským

vzťahom, ktorý ona ukončila, taktiež sa vyhrážal jej maloletému synovi C., ktorý mal v tom čase
len 16 rokov, pričom opakovane sa vyhrážal zabitím, zastrelením, zabitím syna, prejdením autom,
rozrezaním na kusy a pod. U poškodených dokonca aj nastala dôvodná obava o ich život a zdravie. Súd
s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v danom prípade bol spáchaný úmyselný trestný čin,
ktorého závažnosť nie je len nepatrná. Súd dáva do pozornosti, že by museli byť splnené podmienky

predpokladané v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona kumulatívne, pokiaľ čo i len jedna z tam
uvedených podmienok absentuje, nie je možná aplikácia ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal (pričom súd skutok

oproti obžaloby mierne precizoval), že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky
na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním
uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku (ďalej len ako „Trestného zákona“), s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c)

Trestného zákona. Trestnosť činu posúdil podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku
z dôvodov nižšie uvedených.

Pokiaľ ide o procesnú obranu obhajoby prednesenú až v štádiu konania na hlavnom pojednávaní,
že vina obžalovaného je postavená na nezákonných dôkazoch vykonaných v prípravnom konaní od

momentu začatia trestného stíhania do momentu vznesenia obvinenia, poukazujúc pritom na judikatúru
a to Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.3.2015 sp.zn. 2To/13/2015 publikované v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2016 pod bodom č. 19, s uvedeným sa nie je možné stotožniť.
Obhajoba namieta, že trestné stíhanie na jasne vymedzeného páchateľa je neprípustné, považujú za
neprípustné, aby bolo trestné stíhanie začaté s páchateľom, ktorý bol známy, aby sa počas toho, ako

bol viac ako 6 mesiacov materiálne obvinený, nemohol zúčastňovať úkonov a k formálnemu obvineniu
došlo až po týchto 6 mesiacoch. Dôkazy vykonané v tých 6 mesiacoch považujú za nezákonné, teda aj
celú obžalobu za nezákonnú a navrhujú obžalovaného oslobodiť.

Obhajoba v podstate aplikuje predmetné rozhodnutie (R) 19/2016 v kontexte toho, že v čase začatia

trestného stíhania bol páchateľ známy, v skutku o začatí trestného stíhania bol páchateľ jednoznačne
špecifikovaný, pričom uvedené ho dostalo do pozície materiálne obvineného, ktorý však formálne
obvinený nebol.Pokiaľ ide o túto procesnú obranu obvineného, s ktorou sa súd nestotožňuje, treba v prvom rade uviesť,
že spomínaná judikatúra (R) 19/2016 sa týkala iných okolností prípadu, aj inej procesnej situácie a nie je
aplikovateľná na vec prejednávaný prípad spôsobom, akým to činní obhajoba (aj keď jej súd rozumie).

Nie je možné vypichnúť len časť z právnej vety predmetného judikátu a aplikovať ho bez ďalšieho
na posudzovaný prípad. Je nevyhnutné aj judikatúru najvyššieho súdu (rozhodnutia a stanoviská
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) aplikovať
v súlade s jej zmyslom a účelom a v kontexte konkrétnych trestných prípadov, z ktorých judikované
právne vety vyvierajú.

Záver judikátu (R) 19/2016 znie: „Účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania vo
veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. je, aby orgány prípravného konania mohli vykonávať procesne použiteľné
úkonypodľaTrestnéhoporiadkusmerujúcekzisteniupáchateľatrestnéhočinuakuvzneseniuobvinenia
konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia. Je neprípustné viesť trestné stíhanie len
„vo veci“ pri splnení podmienok (aj) § 206 ods. 1 Trestného poriadku, teda so zjavným a jednoznačne

špecifikovaným a nezameniteľne známym páchateľom, eventuálne tiež označeným v uznesení o začatí
trestného stíhania menom, priezviskom, prípadne aj adresou bydliska, bez toho, aby zároveň bolo
vznesené aj obvinenie tejto osoby. Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že podozrivý
síce je materiálne obvinený, ale formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva
obvineného, napr. podávať opravné prostriedky, návrhy na vykonanie dokazovania, nazerať do spisu,

zvoliť si obhajcu.“

Podstatou tejto právnej vety je zamedziť (možnému) účelovému postupu orgánov činných trestnom
konaní (ďalej len ako „OČTK“) spočívajúcom v začatí trestného stíhania tzv. „vo veci“, hoci v dôkaznom

štádiu takej kvality, ktoré umožňuje vzniesť konkrétnej (podozrivej) osobe súčasne obvinenie,
vedeného zámerom uľahčenia si vyšetrovania vylúčením podozrivej osoby z možnosti uplatňovať práva
obvinenéhotým,žejejformálnenebolovznesenéobvinenie,hocivkonkrétnejprocesnejsituáciizákonný
podklad na vznesenie jej obvinenia existoval, čím súčasne dochádza k porušeniu obhajobných práv
uvedenej osoby (síce nie formálne, ale materiálne obvinenej).

Tento záver nemožno uplatňovať paušálne, mimo kontext procesnej situácie konkrétnej trestnej veci.

V „našom“ posudzovanom prípade, bolo začaté trestné stíhanie uznesením ORPZ Skalica, OOPZ
Skalica pod ČVS: ORP-85/SI-SI-2021 zo dňa 28.4.2021, pričom v tom čase (v čase začatia trestného

stíhania) dôkazná situácia neodôvodňovala (neumožňovala) OČTK aj vzniesť obvinenie. V tom čase
OČTK, ani len nedisponovali predmetnými výhražnými zvukovými a textovými správami. OČTK po
začatí trestného stíhania vyzvali poškodenú (č.l. 108), aby predložila výhražné zvukové a textové
správy, ktoré jej mal posielať obžalovaný. Poškodená predmetný dôkazný materiál predložila OČTK
dňa 28.7.2021, následne títo zabezpečili ich písomný preklad dňa 4.8.2021, nasledoval dňa 14.10.2021

výsluch svedkyne poškodenej L. A., výsluch svedka poškodeného C. D. a dňa 15.12.2021 prišlo
k zneseniu obvinenia.

Pokiaľ aj v predmetnej trestnej veci bolo podané trestné oznámenie L. A., ktoré bolo doplnené
jej výsluchom ako oznamovateľky dňa 15.4.2021 a z ktorého vyplynuli konkrétne trestnoprávne

relevantné informácie, bolo vecou OČTK, aby posúdili jeho obsah, informačnú kvalitu i hodnovernosť
oznamovateľky z pohľadu dôvodnosti pre vznesenie obvinenia v tom čase a taktiež bolo vecou ich
posúdenia, či v tomto konkrétnom prípade existuje alebo absentuje hrozba ohrozenia práv podozrivého
v zmysle označeného judikátu. Pokiaľ sa rozhodli so začatím trestného stíhania tzv. vo veci súčasne
(hneď) nevzniesť obvinenie a primárne preverovať výpoveď oznamovateľky L. A., najmä zadovážením

zvukových a textových výhražných správ, následne výpoveďou svedkov poškodených L. A. a C. D.,
žiadne právo (až neskôr obvineného) A. B. tým neporušili. Postup OČTK od začatia trestného stíhania
do vznesenia obvinenia považuje súd za akceptovateľný a získané dôkazy od začatia trestného stíhania
do vznesenia obvinenia za zákonné a použiteľné. Naopak, ak by OČTK súčasne so začatím trestného
stíhania aj vzniesli hneď obvinenie obžalovanému, takéto obvinenie by bolo v tom čase za danej

dôkaznej situácie predčasné a nezákonné. Súd má za to, že dôkazná situácia v čase začatia trestného
stíhania neodôvodňovala aj vznesenie obvinenia. Keďže v čase začatia trestného stíhania neboli
splnené podmienky aj § 206 ods. 1 Trestného poriadku, bolo správne trestné stíhanie vedené len tzv.
„vo veci“.Samotným procesným úkonom začatia trestného stíhania tzv. „vo veci“ bez ďalšieho práva žiadnej
osoby porušované nie sú. V posudzovanom prípade nešlo o situáciu, že by OČTK zámerne nevzniesli

A. B. obvinenie a zámerne naťahovali trestné stíhanie vedené len „vo veci“, aby ho zbavili možnosti
uplatňovať procesné práva obvineného. Interpretácia záverov tohto judikátu, ktorá by mala viesť OČTK
k vznášaniu obvinenia konkrétnej osobe aj bez dostatočného dôkazného podkladu, v zmysle § 206 ods.
1 Trestného poriadku potrebného pre „dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala konkrétna
osoba“, na tom argumentačnom podklade, že aj indície, resp. ničím ďalším nepreverené podozrenia

sú dôvodom pre vznesenie obvinenia, pretože „vznesenie obvinenia má byť vlastne akoby v prospech
osoby, ktorej sa vnáša“, keďže jej umožňuje uplatnenie práv ako obvineného, je neudržateľná, pretože
samotným vznesením obvinenia sa osoba vystavuje významnej trestnoprávnej represii, spojenej nielen
s jej obhajobnými právami, ale aj povinnosťami a obmedzeniami.

Naviac súd ešte poznamenáva, že z odôvodnenia citovaného rozhodnutia okrem iného aj vyplýva, že

sa jednalo o procesnú situáciu, kedy došlo k odmietnutiu obžaloby (okrem mnoho iných procesných
pochybení) stojacej na výpovedi svedkyne maloletej poškodenej pred vznesením obvinenia, pričom sa
jednalo o „ťažiskový“ dôkaz, „kardinálny dôkaz“, ktorý mal byť realizovaný až po vznesení obvinenia
aj za prítomnosti obhajcu. Došlo k odmietnutiu obžaloby s tým, že treba okrem iného znovu vykonať
výsluch tejto svedkyne.

Súd poznamenáva, že v „našom“ posudzovanom prípade, vina obžalovaného nestála na jedinom
usvedčujúcom dôkaze alebo vo významnej miere rozhodujúcom dôkaze, o ktoré prokurátor oprel
obžalobu, a ani vina obžalovaného v konečnom dôsledku nie je opretá o jediný usvedčujúci dôkaz
alebo vo významnej miere rozhodujúci dôkaz tak, ako už súd vyššie odôvodnil. Vina obžalovaného je

preukázaná výpoveďou svedkyne poškodenej L. A., ďalej výpoveďou svedka poškodeného C. D., ďalej
zvukovými a textovými správami, ktorými sa obžalovaný nebezpečne vyhrážal poškodeným a napokon
ajsamotnouvýpoveďouobžalovaného.Tedavinaobžalovanéhojepreukázanáviacerýmidôkazmi,ktoré
sú v dobrom súlade a navzájom sa potvrdzujú.

Na záver k procesnej obrane obžalovaného ohľadom porušenia jeho práva na obhajobu súd ešte
poznamenáva, že na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu poškodenú L. A., aj svedka poškodeného
C. D., vyhovel návrhu obhajoby, aby boli títo vypočutí aj na súde a umožnil obhajobe klásť svedkom
poškodeným otázky, čím bolo právo na obhajobu plne zachované.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na pomer a mieru závažnosti priťažujúcich
okolností a poľahčujúcich okolností a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti

spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívne, nespojené s odňatím slobody, alebo
povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody (ak horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody

ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 5 rokov). Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, pohnútku, osobu, jeho pomery, možnosti jeho nápravy a pomer a mieru poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a
teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest má postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby
(personalita trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším
občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovnépôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd vychádzal z okolností
spáchania skutku tak, ako sú už vyššie podrobne popísané. Obžalovaný úmyselne a vedome zasiahol
do pokojného občianskeho spolužitia, do medziľudských vzťahov v ich rodine, do neodňateľného práva
každého, aby nebol predmetom vyhrážok. Vo vzťahu k zvineniu mal súd preukázaný priamy úmysel. Z
hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd

zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, nedopustil sa ani priestupku.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd prihliadol u obžalovaného ako na
poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§36 písm. j/ Trestného
zákona). Naproti tomu súd nevzhliadol u obžalovaného ani na jednu priťažujúcu okolnosť.
U obžalovaného teda prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností, čím sa podľa § 38 ods. 3 Trestného

zákona znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3.

Súd uvádza, že trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku, nakoľko Trestný zákona účinný od 6.8.2024 nie je pre obžalovaného priaznivejší.
Obžalovanému prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, kedy sa podľa Trestného zákona účinného

v čase spáchania skutku, znižuje horná hranica zákonom stanovej trestnej sadzby o 1/3, teda v jeho
prípade sa ukladá trest v sadzbe 6 mesiacov až 2 roky a 2 mesiace, naproti tomu podľa Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 by v jeho prípade napriek prevažujúcemu pomeru poľahčujúcich okolností
zostala sadzba bez jej zníženia, teda v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky, čo by bolo nepochybne pre
obžalovaného nepriaznivejšie.

Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 360
ods.2Trestnéhozákona,sprihliadnutímna§38ods.2,ods.3Trestnéhozákona,§36písm.j)Trestného
zákona vo výmere 6 mesiacov, pričom po zohľadnení prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností
sa horná hranica trestnej sadzby znížila o 1/3, teda trest ukladal v sadzbe po jej úprave v rozmedzí

6 mesiacov až 2 roky a 2 mesiace. Súd uložil trest na samej dolnej hranici zákonom stanovej trestnej
sadzby, nakoľko sa jedná o prvotrestanú osobu, ktorá doposiaľ nebola odsúdená za žiadny trestný čin,
pričom sa nedopustil ani priestupku. Výkon tohto trestu bol obžalovanému podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 18 mesiacov, pričom podmienečný odklad výkonu trestu bol obžalovanému povolený v
tom predpoklade, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život

(doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný), ako aj na vyššie uvedené okolnosti prípadu, možno dôvodne
očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody
nie je nevyhnutný. Naviac súd len poznamenáva, že odpor proti trestnému rozkazu bol podaný len zo
strany obhajoby. Bude vecou obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, inak
súd rozhodne, že trest vykoná. Tento druh trestu a jeho výmera dostatočne a spravodlivo zohľadňuje

konanie obžalovaného a účel trestu, trest je primeraný, splní funkciu ochrany spoločnosti i prevencie
individuálnej i generálnej a možno dôvodne očakávať, že ho s porozumením príjme aj spoločnosť, ako
trest primerane vyjadrujúci aj morálne odsúdenie páchateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného

súdu Senica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech

(§ 308/2 Tr. por.)- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.