Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724010547
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5724010547.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní

konanom na Okresnom súde Martin dňa 20.05.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom a súčasne adresa na doručovanie písomností
E. F. XXXX/X, E.,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

- v období od 29.01.2022 do 13.01.2024 ako zamestnankyňa v kaderníctve A. so sídlom na adrese
G. H. D. XXXX I., okres E., vystavovala bločky z elektronickej pokladne za vykonané služby, pričom
vystavené bločky boli evidované ako neplatné doklady, ktoré sa nezaratúvajú do dennej tržby, nakoľko
boli vystavované v tréningovom móde pod jej kódom, následne po vystavení predmetných bločkov tieto
neodovzdala zákazníkom a peniaze za kadernícke služby vložila do kasy, pričom po vykonaní uzávierky

pokladne finančné prostriedky, ktoré neboli zarátané do dennej uzávierky si ponechala, čím spôsobila
majiteľke kaderníctva, A. D., so sídlom podnikania A. Hlinku 4455/1, Vrútky, okres Martin, IČO: XX XXX
XXX, škodu v celkovej výške 4.906,79 Eur,

t e d a

- prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku škodu malú a čin
spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

- pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného od
06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 jej výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 jej pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť

poškodenej A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. K. XXXX/X, L. E., škodu vo výške 978,10 €
(deväťstosedemdesiatosem eur a desať centov).

Oproti tomu sa

obžalovaná
A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom a súčasne adresa na doručovanie písomností
E. F. XXXX/X, E.,

podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e s p o d o b ž a l o b y

prokurátora Okresnej prokuratúry Martin pod číslom 2 Pv 141/24/5506-5 zo dňa 14.05.2024, Okresnému
súdu Martin doručenej dňa 15.05.2024, pre pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2
písm. d/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024,
ktorého sa mala podľa nej dopustiť na tom skutkovom základe, že

v období od 09.07.2018 do 28.10.2019 ako zamestnankyňa v kaderníctve A. so sídlom na adrese
G. H. D. XX/XX I., okres E., vystavovala bločky z elektronickej pokladne za vykonané služby, pričom
vystavené bločky boli evidované ako neplatné doklady, ktoré sa nezaratúvajú do dennej tržby, nakoľko
boli vystavované v tréningovom móde pod jej kódom, následne po vystavení predmetných bločkov tieto
neodovzdala zákazníkom a peniaze za kadernícke služby vložila do kasy, pričom po vykonaní uzávierky

pokladne finančné prostriedky, ktoré neboli zarátané do dennej uzávierky si ponechala, čím spôsobila
majiteľke kaderníctva, A. D., so sídlom podnikania A. Hlinku 4455H, Vrútky, okres 40 992 080, škodu
v celkovej výške 1.986,40 Eur,

l e b o

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. K. XXXX/X, L. E.,

s uplatňovaným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresný súd Martin pod č. 2Pv 141/24/5506-5 dňa
15.05.2024 obžalobu na obv. A. B. pre v bode 1/ pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.
2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a v bode 2/ pre pokračovací prečin sprenevery

podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na skutkovom
základe v nej uvedenom, obdobne tak aj vo výrokových častiach tohto rozsudku, pričom však na prvom
hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2024 bolo samosudcom dané poučenie s poukazom na Trestný zákon
účinnýod06.08.2024,žebod1/obžalobymábyťposudzovanýakopokračovacíprečinspreneverypodľa
§ 213 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na §138 písm. b) Tr. zák. účinného od 06.08.2024,

ktorý je z hľadiska trestnej sadzby a všeobecných ustanovení pre obžalovanú priaznivejší a taktiež, že
bod 2/ má byť posudzovaný ako pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. účinného od 06.08.2024, ktorý je z hľadiska trestnej sadzby,
taktiež už nenaplnenia znaku väčšej škody, ale len malej škody a všeobecných ustanovení, priaznivejší
pre obžalovanú.Na konanom hlavnom pojednávaní bolo vo vzťahu k bodu 2/ obžaloby vykonané dokazovanie len
v súvislosti s výrokom o treste a uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenou, keďže súd v tomto
bode 2/ obžaloby nevykonával dokazovanie o vine z dôvodu prijatia vyhlásenia o vine obžalovanej

v súvislosti so skutkovými zisteniami a právnou kvalifikáciou jej konania tak ako bola o nej poučená
samosudcom.

Obžalovaná rozumela čo tvorí podstatu skutku pod bodom 2/ obžaloby, bola poučená o svojich právach,
najmä o práve na obhajobu, že jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, a že sa mohla

sobhajcomradiťospôsobeobhajoby,taktiežrozumelaprávnejkvalifikáciiskutkupodbodom2/obžaloby
ako pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. účinného od 06.08.2024
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. účinného od 06.08.2024, potvrdila tiež, že bola oboznámená
s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za tento pokračovací prečin v bode 2/ kladený jej za vinu,
dobrovoľne sa priznala a uznala vinu za spáchaný skutok kvalifikovaný v bode 2/ obžaloby ako už
uvedený pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. účinného od

06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. účinného od 06.08.2024 i s tým, že na všetky
položené jej otázky odpovedala odpoveďou áno, preto bolo jej vyhlásenie o vine v tomto bode 2/
obžaloby prijaté a rozhodnuté bolo, že v tomto rozsahu sa nevykoná dokazovanie, vykonajú sa dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody vrátane dokazovania súvisiaceho so skutkom pod bodom
1/ obžaloby.

V súvislosti s výrokom o treste súd zistil, že obžalovaná je doposiaľ bezúhonná, nemá žiadny záznam
v odpise z registra trestov, z lustrácií u Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky má evidovanú len
túto jednu trestnú vec, nemá žiaden záznam ani v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov,
naposledy bola evidovaná v rámci lustrácie v Sociálnej poisťovni s odvádzateľom A. D., a to v obdobiach

od 05.2023 do 03.2024, nepoberá dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového
poistenia, ani poistenia v nezamestnanosti.

Okresný súd Martin po riadení vykonaného dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku
prihliadajúc na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súvislosti s výrokom o treste v rámci skutku

podbodom2/obžalobyauplatnenomnárokunanáhraduškody,prihliadolvrámcirozhodovaniaovýroku
o treste na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovanej, t. j. že si pokračujúcim konaní prisvojila cudziu
vec, ktorá jej bola zverená – peniaze za kadernícke služby, ktoré vložila do kasy a nezarátala ich do
dennej uzávierky, tieto si ponechala v celkovej výške 4.906,79 €, spôsobila tak na cudzom majetku malú
škodu, t. j. škodu prevyšujúcu sumu 700,-€ a nedosahujúcu sumy, ktorá by prevyšovala 20 000,-€, čo

by už bolo kvalifikačným znakom väčšej škody, tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania, t. j.
po dlhší čas, čím spáchala pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák.
účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

Po zhodnotení všetkých v tomto rozsudku uvádzaných okolností súd pri úvahách o druhu a výmere

trestu prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a má mu vytvoriť podmienky na
jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov.
Súčasne tým trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda postupom podľa § 34
ods. 1 Tr. zák. a následne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol v súlade s ust. § 34

ods. 4 Tr. zák. na spôsob spáchania činu – prečinu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, taktiež na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy, na jej
správanie po spáchaní trestného činu vrátane doby, ktorá uplynula od spáchania prečinu. U obžalovanej
súd zistil dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v tom, že sa priznala k spáchaniu žalovaného prečinu
a tento úprimne oľutovala tiež, že doposiaľ viedla riadny život, žiadnu priťažujúcu okolnosť u nej

nezistil. Obžalovanej tak uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, t. j. v prvej štvrtine zákonom
ustanovenej trestnej sadzby s možnosťou uložiť jej trest odňatia slobody až na 4 roky, s poukazom na už
rozvedené okolnosti doposiaľ úplne bezúhonného vedenia jej života, t. j. riadnym spôsobom, priznanie
sa a oľutovanie trestnej činnosti, na druhej strane však prihliadol aj na to, že k trestnému konaniu z jej
strany dochádzalo po dlhší čas, prihliadol aj na výšku spôsobenej škody, ktorá prevyšovala minimálnu

hranicu malej škody, a tak trest odňatia slobody uložený jej v prvej štvrtine trestnej sadzby považoval za
dostatočný na jej nápravu, súčasne vzhľadom k vyhodnoteniu osoby obžalovanej, najmä s prihliadnutím
na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, tiež na okolnosti prípadu, odstup času, má súd
dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej výkon trestu odňatiaslobody nie je nevyhnutný, a preto jej v súlade s ust. § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil
výkon uloženého trestu odňatia slobody, tento neprevyšuje 4 roky, a následne v súlade s ust. § 50
ods.1 Tr. zák. jej určil primeranú skúšobnú dobu, ktorá mohla byť v rozmedzí od 1 roka až do 5-tich

rokov, túto jej určil taktiež v dolnej polovici trestnej sadzby, skôr pri jej dolnej hranici, t. j. vo výmere
18 mesiacov, z dôvodov identických ako pri povolení podmienečného odkladu jeho výkonu. Súd má
za to, že takto určená skúšobná doba je plne postačujúca na splnenie svojho prevýchovného účelu,
a že obžalovaná bude v budúcnosti viesť riadny život, čo však záleží na nej samotnej, pretože, ak by
riadny život neviedla v skúšobnej dobe, musel by súd rozhodovať o vykonaní uloženého trestu odňatia

slobody; ak však v skúšobnej dobe bude viesť riadny život, po jej skončení súd rozhodne o osvedčení
a zahladení odsúdenia.

V adhéznom konaní súd rozhodoval aj o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody
poškodenou A. D., ktorá si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnila vo výške 2.964,50 €,
a to v súvislosti s oboma skutkami v obžalobe uvedenými, pričom v bode 1/, v ktorom súd vykonával

dokazovanie aj vo vzťahu k výroku o vine s rozhodnutím o oslobodení obžalovanej spod obžaloby, si
tento uplatňovala v celkovej výške 1.986,40 €, ktorú súd musel odpočítať od uplatneného nároku na
náhradu škody poškodenou vo výške 2.964,50 €, čo predstavuje práve sumu vo výške 978,10 €, ku
ktorej zaplateniu poškodenej zaviazal obžalovanú A. B., konštatujúc súčasne, že aj samotná obhajoba,
aj keď iným mechanizmom spôsobu výpočtu dospela k identickej sume, poukazovala na to, že v bode 2/

obžaloby, t. j. v rámci skutku, z ktorého je obžalovaná uznaná za vinnú, bola spôsobená škoda vo výške
4.906,79 €, pritom v rozsahu 3.928,69 € už bola škoda poškodenej uhradená, čo poškodená samotná
potvrdila a i týmto spôsobom matematického výpočtu sa dôjde k tej istej výške spôsobenej škody, t.
j. k sume 978,10 €. Zostávajúci nárok na náhradu škody uplatnený poškodenou v súvislosti s bodom
1/ obžaloby bol vyhodnotený a súdom rozhodnutý v súlade s povinnosťou postupu podľa § 288 ods.

3 Tr. por. keďže obžalovanú oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por., ktorý mala podľa
obžaloby spáchať skutkom pod uvedeným bodom 1/ obžaloby a spôsobením tak škody poškodenej vo
výške 1.986,40 €.

Iná dôkazná situácia nastala v súvislosti s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a skutkom

pod bodom 1/ obžaloby, výsluchom obžalovanej A. B., výsluchom svedkyne poškodenej A. D., svedkýň
E. D., K. J., F. M. a svedka E. D. E., oboznámením listín ako dohody o pracovnej činnosti, prehľadoch
vydaných neplatných bločkov, výpisom zo živnostenského registra, typovými neplatnými dokladmi, keď
takpoprečítaníajostatnéhoaspisovéhodokumentačnéhomateriálubolustálenývsúvislostisoskutkom
pod bodom 1/ obžaloby skutkový a trestnoprávny stav veci tak, ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto

rozsudku s dospením súdu k záveru, že je na mieste aplikovať ust. § 285 psím. a/ Tr. por. a obžalovanú
spod obžaloby oslobodiť, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok pod bodom 1/ obžaloby, rozvedený
taktiež vo výrokovej časti tohto rozsudku v časti oslobodenia obžalovanej spod obžaloby, t. j. pre ktorý
je obžalovaná stíhaná.

Obžalovaná urobila vyhlásenie o nevine a k veci v podstate vypovedala, že do kaderníctva poškodenej
nastúpila začiatkom júla 2018, nemala znalosť, ako sa pracuje s touto pokladňou, samotná poškodená
jej vravela, že môže robiť v tréningovom systéme, aby vedela, koľko si nablokuje, keďže mala rôzne
úkony pod kódmi, potvrdila, že takto to robili viaceré zamestnankyne stále, nikto im nepovedal, že takto
môžu robiť iba do určitej doby. Nastúpila aj kolegyňa Bíziková, ako aj ďalšie kolegyne, poukázala na

K. J., tiež tam pracovala kolegyňa Zara, ktorá tam však robila len veľmi krátko. Dávala úkony najprv
do tréningového módu, a potom po každej zákazníčke jej to dala aj do R-kového, t. j. riadneho módu
s platným dokladom. Vedela o tom, že tam poškodená má kamery a o to viac by tam nešla s tým, robiť
nejak zle, nemala dôvod brať peniaze, ako ju poškodená obvinila hneď od prvého dňa. Pokiaľ sa úkony
nahodia do tréningového módu, potom sa nahodia do riadneho módu, t. j. platného, a existujú tak obidva

módy. Každému zákazníkovi dávala pokladničný doklad. Poprela, že by za obdobie bodu 1/ obžaloby
dala zákazníkovi doklad z tréningového módu, t. j. neplatný doklad, keďže každému zákazníkovi dávala
doklad z riadneho módu. Poukázala tiež na to, že od poškodenej chcela, aby jej ukázala záznamy
aj z rokov 2018, 2019, teda z obdobia tohto prvého skutku v obžalobe, tvrdili jej však, že záznamy
neexistujú. Vypovedala, že v rámci obdobia pod bodom 1/ obžaloby, t. j. obdobia od 09.07.2018 do

28.10.2019, sa nikdy nestalo, že by si peniaze z tržby ponechala. Vo vzťahu k nezhodám medzi bodom
1/ a 2/ obžaloby uviedla, že si to vysvetľuje tým, že videla videozáznam, ako si berie peniaze z pokladne,
čo však bolo v súvislosti s inou situáciou, keďže jej nedávala z výplaty peniaze, a tak sa dohodli, pýtala
sa jej aj, či jej chce dať výpoveď, poškodená jej však výpoveď nechcela dať a vysporiadali sa v rámcivýplaty, že takýmto spôsobom, čo bola suma okolo 3.000,-€, poskytne výplatu. Poškodená s ňou chcela
uzavrieť aj riadnu zmluvu, preto tam ostala naďalej robiť, následne však znova nedostala výplatu a až
potomjejzačalapoškodenátvrdiť,žechýbaviacpeňazí,akojejpredtýmpovedala,načojejdalaužhneď

výpoveď sama ona (obžalovaná). Každý zamestnanec mal svoj vlastný kód, pod ktorým sa prihlasoval
a veľakrát sa stalo, že sa pozabudol kód prepnúť medzi kolegami, t. j. kód jednej zamestnankyne
mohla používať aj druhá zamestnankyňa, používali ho kvôli tomu, aby im nemuseli chodiť pomáhať
so stornami. Vedela o používaní kamerových záznamov poškodenou, v súvislosti s týmito kamerovými
záznamami a zisteniami dostala výpoveď jej predošlá kolegyňa s tým, že ich okrádala, čo zistili práve

z týchto kamerových záznamov. Poškodená ju v období rokov 2018, 2019 nekonfrontovala so žiadnymi
kamerovými záznamami. Po vykonaní uzávierky pokladne finančné prostriedky, ktoré neboli zarátané do
dennej uzávierky si neponechala, tieto ostali v kase. Po týždni si ich prebral priateľ poškodenej. Každá
zamestnankyňa mala svoju kasu, v ktorej ostávali peniaze po každom dni až pokiaľ si ich na konci týždňa
priateľ poškodenej neprevzal. Poškodená ani jej priateľ jej nikdy nevytkli, že by niečo s peniazmi nebolo
v poriadku a zarazilo ju práve, keď poškodená tvrdila, že jej už bola podozrivá od prvého dňa, pritom ju

tam nechala pracovať 5,5 roka. Odkladací priestor na peniaze mala každá zamestnankyňa, pokladňa
však bola len jedna.

Svedkyňa poškodená A. D. v podstate vypovedala, že si vytypovala deň 04.01.2024 a obžalovanú, že
sa ide na ňu detailne zamerať, či priznala všetkých zákazníkov, ktorých urobí, t. j., že mala nablokovať

v platnom režime do pokladne podľa cenníka, ktorý mala pri sebe a túto výslednú sumu si zapísať do
svojho pracovného zošita. Zistila, že v tento deň mala obžalovaná 13-tich zákazníkov, z toho štyria
boli nablokovaní v neplatnom bločku a jeden zákazník nedostal bloček vôbec. Nevedela, že sa na
pokladni blokuje v neplatnom režime, oslovila preto technika, aby pozrel spätne všetky roky, nepodarilo
sa mu vytiahnuť z pokladne dáta obdobia od 29.10.2019 do 28.01.2022. Obžalovaná robila podnikateľku

predtým 15 rokov, mala vlastnú pokladňu a mala vedieť robiť na pokladni. 09.07.2018 ju po nástupe
poučila a zaučila riadne s prácou na pokladni, prepla pokladňu do tréningového režimu a spolu skúšali
blokovať bločky podľa cenníka, čo bolo veľmi jednoduché. Obžalovaná sa nikdy nezmienila o tom,
že by nevedela robiť na pokladni, ani jej nikdy nepovedala, že robí neplatné bločky. Zistila, koľko
bolo vydaných neplatných bločkov v daný deň, nikdy by ju nenapadlo, že jej obžalovaná takýmto

spôsobom cez neplatné bločky kradne peniaze z tržby. Nevidela dôvod zisťovať cenu pre zákazníka
cez neplatný bloček na pokladni, pričom blokovanie bolo úplne jednoduché a prepnutie na pokladni do
tréningového režimu bolo oveľa komplikovanejšie a náročnejšie ako samotné blokovanie. Vo vzťahu
k bodu 1/ obžaloby pracovali u nej tri kaderníčky, jednou z nich bola obžalovaná, druhou bola E. D.
a treťou K. J., ktorá robila medzismenu medzi skôr uvedenými dvomi kaderníčkami. Z vytiahnutých

dát z pokladne od technika zistila, že takýmto istým spôsobom ju mala okrádať aj druhá kaderníčka
E. D., čo už rieši kriminálna polícia. Najviac neplatných bločkov u obžalovanej bolo v období, keď
bola sama, bez kolegyne. Pri nástupe do práce, t. j. 09.07.2018 osobne pridelila kód obžalovanej na
pokladňu, ktorý bola povinná používať pri každom bločku a od tohto dátumu nemala vedomosť o tom,
že naďalej robí bločky v neplatnom režime. V takomto neplatnom režime skončila 04.09.2018, potom

dva a pol mesiaca blokovala bezchybne a opätovne 16.11.2018, znova robila bločky v neplatnom
režime. Tržba bola odovzdávaná po týždni s presne na papieriku napísanou sumou a rozložením druhov
bankoviek, a táto sa plne zhodovala s tým, čo bolo nablokované v platnom režime, obžalovaná nikdy
nenechávala peniaze navyše. Poskytla k nahliadnutiu aj neplatný bloček, tento je i obsahom spisu,
tieto bločky bolo zakázané vydávať. Obžalovaná sa jej priznala, že takéto bločky blokovala stálym

zákazníkom, o ktorých vedela, že si bloček nevezmú a pri náhodnom zákazníkovi blokovala v platnom
režime. K svedkyni K. J. uviedla, že táto neplatné doklady nerobila vôbec. Obžalovaná mohla robiť
s touto svedkyňou, ktorá však neplatné bločky nerobila, nevie ani, ako sa prepnúť od tréningového
režimu. Každá kaderníčka mala svoj pracovný zošit, do ktorého sa zapisovali výsledne prijaté sumy od
zákazníka, t. j. nablokované, potom bol ešte uzávierkový zošit, do ktorého sa písala denná tržba z dennej

pásky aj s výslednou sumou za každú kaderníčku a potom všetky tri sumy týchto kaderníčok sa museli
zhodovaťsdennouuzávierkou.Rovnakotakexistovalobjednávkovýzošit,kdesazapisovaliobjednávky.
Ani jednu zo zamestnankýň nenabádala na používanie tréningového módu a nebol žiadny dôvod na
prepínanie do tréningového módu, ktorý slúžil iba na zaučenie zamestnanca prvý deň pri nástupe do
práce. Vypovedala tiež, že bola jedna pokladňa, boli tri kaderníčky, každá mala svoj prihlasovací kód

a každá mala svoju pokladničku. Obžalovaná jej nikdy nepovedala, že by potrebovala cvičiť blokovanie,
a že by preto musela robiť neplatné bločky. Nemá vedomosť o tom, že by niektorý zamestnanec blokoval
pod kódom iného zamestnanca, k čomu nemali dôvod. Potvrdila, že obžalovaná bola upozornená, že
priestorjemonitorovanýkamerovýmsystémomapodvochtýždňochsakvôlikapacitepremazávanovýmzáznamom. Pred nástupom do práce obžalovanej ukončila z obdobných dôvodov pracovný pomer
s E. N., u ktorej prišla cez kameru na to, že nerobila bločky vôbec a peniaze si ponechávala. A keď
obžalovanú na kamere videla, netušila, že blokuje v neplatnom režime.

Obžalovaná sa k uvedenému vyjadrila v rámci tréningového módu, ku ktorého používaniu ich naviedla
samotná poškodená, že keď nebudú vedieť, že si to môžu vyskúšať v tréningovom móde, tento
tréningový mód používali zamestnankyne a veľakrát sa stalo, že niektorá sa zabudla prepnúť na svoj
kód, čo sa stávalo hlavne pani J. a bolo aj dlhé obdobie, keď medzismenu robila nie pani J., ale E. D.
a robila s ňou i významný čas, niekedy aj od 11:00 hod. do 17:00 hod. Poukázala tiež na to, že pracovala

predtým, keď podnikala, na pokladni s úplne iným systémom. Veľakrát sa stalo, že pochybila, volala
priateľovi poškodenej, aby prišiel vystornovať nejaké položky, čo nebolo až také jednoduché, ako to
poškodená uvádza.

Svedkyňa E. D. vo svojej výpovedi v podstate vypovedala, že vo vzťahu k obdobiu rokov 2018-2019
sa tržba blokovala štandardne. Prihlasovali sa, mohlo sa stať, že zamestnanec blokoval na toho skôr

prihláseného zamestnanca, keď si nevšimli kto bol prihlásený predtým. Tréningový mód používali tak,
ako im bolo povedané, slúžil na precvičenie, o nejakom výsledku, teda, aká by vyšla tržba u toho
ktorého zákazníka, priebežne. Takto si trénovali kódy, a keď si natrénovali a zákazník mal platiť, tak
museli klasicky nablokovať tržbu podľa toho, ako to vychádzalo z hľadiska rôznych cien za služby
podľa cenníka. Používanie tréningového módu bolo bežné, neriešilo sa, či je zapnutý tréningový, alebo

nie, slúžilo to k predcvičovaniu. Poškodená nikdy nevytkla nejaké nezrovnalosti finančného charakteru,
nikdy im nezakázala robiť v tréningovom móde. Tržbu z pokladne chodil brávať priateľ poškodenej
každý týždeň. Tento sa tiež nesťažoval, že by boli finančné nezrovnalosti, nesťažoval sa nikto. Nemá
vedomosť, že by v období rokoch 2018-2019 niekto spôsobil škodu. Mohlo sa stať, že do pokladnice
s označením „Evka“ sa mohla prihlásiť aj kolegyňa, aj ona sama (svedkyňa), súčasne mohla byť aj

situácia, že sa ani nemusela prihlásiť iná, keď už bola prihlásená „Evka“ (označenie na dokladoch pod
menami zamestnankýň, súčasne ide o obžalovanú) a v tomto prípade mohli na jej meno zadávať aj
oni, t. j. iné zamestnankyne, čo bolo poškodenej aj jej priateľovi jedno, lebo im išlo o peniaze. To, koľko
zarobila ktorá zamestnankyňa bolo možné zistiť z písanky, kde sa to zapisovalo, čo bolo pre ich osobnú
potrebu, aby mali prehľad a z nej sa dalo zistiť, koľko peňazí prebrali každý mesiac, z čoho sa aj odvíjala

ich výplata. Tržbu zistil aj zamestnávateľ z písanky, bola viditeľná každý deň v uzávierke. V denných
uzávierkach bolo viditeľné, koľko bolo neplatných tréningových blokov, takže ich mohol konfrontovať
s tým, čo je uvedené v písanke, nikdy to však neurobila ani poškodená, ani jej priateľ. Svedkyňa ďalej
potvrdila, že pokiaľ bolo pri type platby uvedené, že ide o neplatný doklad, tak suma, ktorá je pri tomto
type platby uvedená, nemohla byť od zákazníka vybratá, a ani nebola vybratá. Nemohla byť vybratá pri

neplatnom doklade aj preto, lebo zákazník vidí, že je to neplatný doklad, čo si nemohli dovoliť. Z celý
čas jej pôsobenia v kaderníctve nebol žiadny zákazník s neplatným blokom za majiteľmi a nesťažoval
sa, keďže na to nebol ani dôvod.

Svedkyňa K. J. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že pracuje u poškodenej už 16-ty

rok. Majú jednu pokladňu, na ktorú účtujú všetky s tým, že každá má svoje heslo. Heslo kolegýň
nevie, a ak oni vedia jej, tak si ho zapamätali, čo ona nerieši a zo začiatku mali každá napísaný lístok
s prihlasovaním, a keby chcela, tak vie zistiť, kto má aké heslo, je to verejne prístupné. To, čo robila, to
si aj naúčtovala a vydala na účet, zákazníkovi vydala doklad. Mohlo sa stať, že sa blokoval tovar pod
menom inej kolegyne, čo sa stalo aj jej, napríklad, keď sa zabudla prihlásiť pod svojím menom, a keď

predtým účtovala iná kolegyňa pod svojim heslom. Poukázala aj na to, že sa to stávalo v tej rýchlosti,
kedy automaticky ťukla na kolegynin účet a bolo to na jej účte, mohlo sa to stať jedenkrát za deň, za
týždeň, alebo mesiac s tým, že sú ľudia. Majú písanku, kde sa zapisujú bloky, ktoré urobili, je to tržbový
prehľad, tiež koľko urobila a cenu pri každom jednom, pričom táto suma sa s blokovanou musí zhodovať.
Počas služby boli celkovo 3 zamestnankyne, striedali sa ráno, poobede a medzismena. Stávalo sa, že

niekedy robila jedna, niekedy robili viaceré, niekedy dve hodiny s jednou kolegyňou, dve hodiny s druhou
kolegyňou, málokedy bola sama na smene, mohlo sa to stať pri zastupovaní. Vedela, že pokladňa sa
vie dať do tréningového módu, ktorý nepoužívala. Ani by si nevšimla, ani nevie, keby vydala bloček
v tréningovom móde, nezameriavala sa na to. Nebolo tajné, že sa dá prepnúť do tréningového módu
a pokiaľ to aj obžalovaná robila, tak to robila nie v zlom. Poukázala na situáciu, že, keď prišla zákazníčka

a spýtala sa koľko by platila za taký úkon, tak si to dievčatá takto dávali do pokladne do tréningového
módu, aby vedeli povedať zákazníčke celkovú cenu. Ona ani nevedela, že peniaze nesedia, musela
prísť na to sama majiteľka, jej to povedali približne v máji 2024, keď bola obžalovaná prepustená, že
nesprávne blokovala. Nikdy nebola svedkom, že by poškodená novým dievčatám vyslovene hovorila,aby prepínali pokladňu do tréningového módu, a ak to tak bolo, tak pri tom nebola. Svedkyňa potvrdila,
že vedela, že sem tam použili tréningový mód, robievala s obžalovanou D., bolo to v situáciách, keď
sa zákazníčky pýtali na cenu, inak nie. Išlo o situáciu, aby zákazník vedel orientačnú cenu, koľko bude

za jednotlivé výkony platiť, rovnako to bolo aj v situáciách, keď sa len zákazníčka prišla spýtať, koľko
by orientačne platila a mohlo sa stať, že si to nedala robiť a odišla, tiež, že potom, keď už boli výkony
urobené, tak zákazník dostal normálny doklad. Potvrdila, že žiadny zákazník sa nesťažoval, že by dostal
zlý doklad. Od začiatku vedia, že sú tam kamery. I ju samotnú riešila poškodená cez pána E. kvôli tomu,
že cez kamery zistili, že nablokovala inú farbu na vlasy za inú cenu, za čo sa ospravedlnila. E. N. vie,

že vyhodili na hodinu pred prijatím obžalovanej a D., vyhodili ju preto, lebo asi neúčtovala, mohli na to
prísť jedine v súvislosti s kamerou. Nevie nič o tom, že by od roku 2018 s obžalovanou riešili nejaký
problém s neúčtovaním. Pre tržby chodil pán E. raz za týždeň, nikdy sa nesťažoval, že by nesedela
tržba. Potvrdila, že tam robil aj Jakub, zvaný O. B., vyhodili ho, lebo chýbali peniaze v pokladni, pracoval
tam približne 2-3 mesiace, či používala tréningový mód nevie.

SvedokE.D.E.vpodstatevypovedal,žejeužmanželompoškodenej,majúkaderníctvo,kdevroku2018
prijali obžalovanú.Na začiatku ju riadne poučili, bola oboznámená, že má všetko blokovať a súčasne
zapisovať do zošita. Na prevádzku chodil každý deň, riešil problémy vtedy, keď to bolo treba, bol im
k dispozícii. Nedali mu nikdy vedieť, že by bol nejaký problém ohľadom pokladne, že by blokovali
v neplatnom tréningovom móde. 04.01.2024 si námatkovo pozreli obžalovanú, či blokuje všetko tak

ako má. Zistili, že štyroch zákazníkov blokovala v tréningovom režime a jednému zákazníkovi nedala
bloček. Blokovanie bolo úplne jednoduché, a keď sa niekto chcel prepnúť do tréningového režimu, bolo
to podstatne zložitejšie a bolo treba viac úkonov. Vypovedal tiež, že keď si spätne pozreli záznamy
z pokladne, tak sa to dialo hlavne vtedy, keď obžalovaná bola sama na prevádzke, čo bolo celé obdobie
od roku 2018 až roku 2024, malo to rovnaký priebeh. Predložil na oboznámenie sa neplatný doklad

aj s popisom, taktiež platný doklad na porovnanie. Vypovedal tiež, že na konci týždňa mu nechali
spočítanú pokladničku, kde odovzdali aj rozpis bankoviek na lístočku, ktorý tiež dal k nahliadnutiu, kde
bola uvedená priznaná suma s rozpísanými bankovkami. Obžalovaná mu odovzdávala všetky peniaze,
to sa však týka len sumy zapísanej v zošite a na týchto lístočkoch, keby mu odovzdávala všetko, keby
tam videl veľké rozdiely, tak by začal zisťovať, prečo je tomu tak. Obžalovaná vedela, že sa nesmú robiť

neplatné doklady, vedela, že sa dá pokladňa prepnúť do tréningového režimu. Poškodená obžalovanej
ukazovala tréningový režim preto, aby sa zaučila, a aby videli, že vie blokovať, do tréningového režimu
prepínala obžalovaná počas celej pracovnej doby a celého jej zamestnania. Na kamere bolo vidno ako
rýchlo vie obžalovaná prešťuknúť do tréningového režimu. Obžalovaná blokovala pod vlastným kódom,
kód zamestnankyniam dávala manželka, keď ich prijímala, a ak si povedali zamestnankyne kódy, tak

o nich vedeli navzájom. Potvrdil, že sa robila raňajšia a poobedná smena tiež medzismena, kedy boli
viaceré zamestnankyne, väčšina bločkov, ak nie všetky, boli vtedy, keď obžalovaná bola sama. Technik
na pokladni im vytlačil celý záznam za obdobie neplatných dokladov rozdelené na dve obdobia. Pri
určení škody zrátali neplatné doklady vystavené na meno obžalovanej. Neplatný bloček bol dlhší než
platný, obžalovaná ich vydávala hlavne keď bola sama. Nemá vedomosť, či bol vydaný neplatný bloček

aj v čase, keď obžalovaná nepracovala sama. Nikto mu nepovedal, že by sa prepínalo do tréningového
režimu, nevie, či si blokovali doklady aj na iné meno, než svoje. Všetky zamestnankyne blokovali aj
v tréningovom režime, keď sa zaúčali. Potvrdil, že obžalovaná sa priznala k obdobiu od januára 2022,
Kosturák nastúpil neskôr v roku 2023 a bol vyhodený preto, lebo bral peniaze z kasy aj, keď všetko
blokoval. Nevie povedať, nepamätá si konkrétne, kto všetko a v akom období blokoval v tréningovom

režime. Zamestnanci boli upozornení, že na prevádzke sú kamery, tieto boli viditeľné. Pre podobnú
činnosť v roku 2018 bola vyhodená ešte jedna zamestnankyňa. Jej meno si však už nepamätá, po
pripomenutí samotnou obžalovanou uviedol, že už nevie, či sa volala E. N.. Obžalovanej nechodil robiť
storná, nemal vedomosť o tom, že by bol zlý pohyb na pokladni, nikdy mu to nepovedali. Poškodená
urobila letáky po poličkách, čo sa týka T-vých režimov, uzávierok a storn, aby on (svedok) nemusel

chodiť.

Svedkyňa F. M. bola taktiež vypočutá, avšak vypočúvaná bola k obdobiu po svojom nástupe do
zamestnania v predmetnom kaderníctve, k čomu došlo 28.08.2023 a vo vzťahu k tomuto obdobiu po
svojom nástupe do zamestnania poukázala na to, že jej poškodená vysvetlila, v ktorom programe musí

blokovať. Vedela tiež o existencii tréningového módu. Potvrdila, že jej bolo pridelené osobné číslo na
pokladni a aj heslo, cez čo sa prihlasovala vždy, keď mala zákazníka a blokovala, majú zošity, diár,
kde si zapisujú termíny. Každá má svoj osobný zošit, kde si píšu dátum po každom procese a sumu,
ktorá im vyšla z bločku, z ktorého si musia odložiť kópiu a za každý deň ich pripnú spolu, pričom nakonci pracovnej smeny spočítajú bločky, zrátajú sumy a zapíšu celkovú sumu, urobí sa denná uzávierka,
uzávierka pokladne. Tréningový model v tomto nie je započítaný, takže jej musí každý deň sedieť
cena na malej dennej uzávierke s tým, čo má zapísané v zošite a keby niečo nahodila cez tréningový

režim, tak jej suma v zošite by bola vyššia, ako je suma v uzávierke. Na konci týždňa odovzdávajú
manželovipoškodenejtržbu,ktorájesúčtomzacelýtýždeň.Akbyrobila,čiužvedome,alebonevedome,
čokoľvek v tréningovom programe, tak by na konci týždňa zistila, že má v pokladni príliš vysokú sumu
a následne by to riešila. Potvrdila tiež, že robila s obidvoma zamestnankyňami, teda na medzismene
aj s obžalovanou, a aj s K. J., pracovala s nimi niekoľko mesiacov od svojho nástupu. Kódy ostatných

kolegýň poznala, niekedy ho povedali aj nahlas. Mohlo sa stať, že úkon blokovala zamestnankyňa pod
kódom inej zamestnankyne. Ani jednej kolegyni nekontrovala bločky, nevie, či blokovali v tréningovou
móde, alebo na kód inej zamestnankyne.

Z ostatného spisového a dokumentačného materiálu vyplýva uzavretie dohody o pracovnej činnosti
medzi zamestnávateľom A. D. a zamestnancom A. B. s miestom výkonu práce Kaderníctvo Erika, I.

Československej brigády 2404, Vrútky, s dojednanou pracovnou úlohou kaderníčka, s vykonávanou
prácou od 09.07.2018 na dobu neurčitú, s dohodnutou odmenou v hrubom v závislosti od tržby a predaja
výrobkov, nachádza sa v nej aj informácia o bezpečnostnom kamerovom systéme, čoho si bola
obžalovaná vedomá a súhlasila s tým.

Ďalším obsahom spisu dôkazného charakteru je prehľad vydaných neplatných bločkov, pričom v rámci
tohto prehľadu je uvedený len dátum, čas, označenie pokladníka „Evka“, suma bez DPH, DPH a celková
suma za obdobie od 09.07.2018 do 28.10.2019 celkovo na sumu 1.986,40 € s DPH.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva podnikateľský živnostenský charakter činnosti poškodenej

A. D. aj v rámci prevádzkovania kaderníctva.

Obsahom spisu sú aj vzory neplatného a platného dokladu na porovnanie.

Okresný súd Martin po riadení dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku, prihliadajúc na

dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní predovšetkým stranami pri zachovaní ich rovnosti,
hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či by ich obstaral sám, alebo orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a takto dospel k záveru, že v danej trestnej veci vo vzťahu
kžalovanémuskutkupodbodom1/obžalobyakosobeobžalovanejA.B.vykonanédôkazynevyznievajú

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností o tom, že sa skutok stal, a keďže nie je ucelená reťaz
ako priamych, tak aj nepriamych dôkazov, pričom žiadny priamy dôkaz ani neexituje, z ktorých by sa
mohol jednoznačne a bezpečne vyvodiť záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania,
naopak sú tu dôvodné pochybností o tom, že sa skutok stal, musel súd obžalovanú A. B., postupom
podľa § 285 písm. a) Tr. por. riadiac sa prísne zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovanej“ ju

spod obžaloby oslobodiť.

Zvýsledkovrozvedenéhoasúdomvykonanéhodokazovaniavpodstatevyplývavovzťahukuskutkupod
bodom 1/ obžaloby, že obžalovaná sa z jeho spáchania necíti byť vinnou, urobila vyhlásenie o nevine,
žiadala, aby bola spod obžaloby oslobodená.

Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že by došlo zo strany
obžalovanej k prisvojeniu si cudzej veci – peňazí, ktoré by jej boli zverené v súvislosti s vykonávaním
činnosti kaderníčky v prevádzke kaderníctva A., patriacej živnostníčke A. D., a rovnako tak nebolo
preukázané, že by jej tým mala spôsobiť škodu malú, t. j. škodu prevyšujúcu sumu 700,-€ a ani, že by

tak konala závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas.

V tom základnom a najpodstatnejšom z hľadiska nenaplnenia všetkých zákonných znakov skutkovej
podstaty žalovaného prečinu sprenevery nie je preukázaná objektívna stránka žalovaného prečinu,
keďže okrem nepriamej výpovede poškodenej A. D. a svedka E. D. E., ktorí však nie sú priamymi

svedkami žalovaného prečinu, vychádzajú len zo svojich úvah, dedukcií a nepotvrdených predstáv,
tak žiadny iný svedok nepotvrdil, a ani zo žiadneho dôkazu nevyplýva tá najpodstatnejšia skutočnosť
nevyhnutne potrebná na to, aby mohlo byť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané
obžalobnétvrdenie,t.j.žebysiprisvojilaobžalovanájejzverenépeniaze-tržbuvyberanúodzákazníkov,keď obžalobné tvrdenie, ktoré nie je, opakujúc, nijakým spôsobom dôkazmi preukázané, okrem už
rozvedenejvýpovedesvedkynepoškodenejavypočutéhosvedkajejmanželaE.,žebybločkyvystavené
v tréningovom móde obžalovaná či už odovzdala, alebo neodovzdala zákazníkom, a že by vôbec

takýmtospôsobomvystaveniadokladovvtréningovommódezískavalareálnepeniazeodzákazníkovza
poskytnuté kadernícke služby, pričom nie je preukázaná jednoznačne a bez pochybností ani tá okolnosť,
že by boli reálne vykonané kadernícke služby, a že by tieto peniaze vložila do kasy, že by po vykonaní
uzávierky pokladne si peniaze nezarátané do dennej uzávierky ponechala a rovnako tak nie je možné
mať ani za jednoznačne a bez pochybností preukázanú výšku spôsobenej škody, a to ani v minimálne

vyžadovanom rozsahu viac ako 700,-€, aby vôbec mohlo ísť o žalovaný prečin.
V tejto súvislosti je vhodné poznamenať, že niet žiadneho logického a rozumného dôvodu, prečo
by obžalovaná poučená v súvislosti s ustanoveniami Trestného zákona nechcela využiť dobrodenie
zákona aj v súvislosti s bodom 1/ obžaloby, kde bola spôsobená podľa poškodenej škoda vo výške
1.986,40 €, následne nastáva dlhé obdobie, ktoré je nutné vyhodnotiť ako obdobie nepáchania
trestnej činnosti, keďže k tomuto obdobiu nie sú absolútne žiadne dôkazy k páchaniu trestnej činnosti

obžalovanou a následne, že až od 29.01.2022 do 13.01.2024 spôsobila škodu v celkovej výške
4.906,79 €, t. j. podstatne vyššiu škodu než v bode 1/, pritom k bodu 2/ obžaloby so spôsobenou
škodou až 4.906,79 € sa obžalovaná v plnom rozsahu priznáva, spáchanie tejto trestnej činnosti
ľutuje a bola pripravená niesť za svoje konanie následky trestnoprávnej zodpovednosti, k čomu aj
došlo vo vzťahu k tomuto skutku, k právnej kvalifikácii a aj k výroku o uloženom treste, tiež výroku

o náhrade škody, vzdala sa práva podať odvolanie, a to aj za osoby oprávnené podať odvolanie
vo svoj prospech. Je pritom nepochybné, že obžalovaná mala vedomosť o kamerách na pracovisku
a o ich používaní a o istom sledovaní a monitorovaní situácie, o čom svedčia aj dôkazy, ktoré
zamestnávateľka použila voči iným zamestnancom, s ktorými bol ukončený pomer v kaderníctve A., vo
vzťahu k obžalovanej, pripomínajúc skutkové okolnosti bodu 1/ obžaloby, nijakým spôsobom nekonala,

nezasahovala, neavizovala, neupozorňovala.
Súčasne je nepochybne preukázané výpoveďami i svedkov, že v predmetnom období tréningový mód
bol používaný aj inými zamestnancami, rovnako tak je nimi nepochybne preukázané, že sa zabúdali
prepnúť medzi sebou na pokladni, t. j. účtovali a používali pokladňu pod heslom iného, súčasne je nutné
konštatovať aj to, že tržbu brali aj iné osoby než obžalovaná. Zamestnankyne mali vzájomnú vedomosť

o svojich heslách, o ich používaní, tiež o situáciách, keď používali heslo iného zamestnanca.
Významnou okolnosťou v prospech obžalovanej je aj obhajobné tvrdenie zodpovedajúce vykonanému
dokazovaniu, že v žiadnom prípade nie je možné preukázať ani to, že by suma z tréningových bločkov
skutočne zodpovedala inkasovaným peniazom, t. j. že by suma na tom, ktorom tréningovom bločku bola
tou sumou, i v jednotlivostiach, ktorú by obžalovaná reálne prevzala od zákazníka, t. j., že by si tieto

peniaze prisvojila, byť na tom, ktorom konkrétnom bločku, byť jej zverené v rámci výkonu jej činnosti
v kaderníctve A., keďže zo žiadneho dôkazu nevyplýva tá podstatná skutočnosť, koľko skutočne peňazí,
a či vôbec nejaké, reálne chýbali.
Obsahom spisu a dôkazným vykonaním na hlavnom pojednávaní oboznámenia prehľadu vydaných
neplatných bločkov je síce preukázaná skutočnosť používania tréningového módu v uvedených

obdobiach a uvedených sumách, nedokazuje však nič viac než to, že tieto neplatné bločky a v tých
sumách súhrnom na sumu za celé obdobie skutku pod bodom 1/ obžaloby boli vo výške 1.986,40
€, nedokazuje to však to, že by tieto peniaze aj naozaj chýbali, t. j. neexistuje dôkaz, že by boli
skutočne aj prevzaté od zákazníkov po vykonaní kaderníckych služieb, inak povedané a opakujúc
aj to, či vôbec kadernícke služby boli vykonané, keďže je možné pripustiť aj opačnú situáciu, že

došlo k neplatným bločkom, avšak nedošlo k vykonaniu kaderníckych služieb a z tohto dôvodu ani
nedošlo k odovzdaniu peňazí obžalovanej. Pochybnosť vznikla aj vôbec o tom, či išlo o zákazníka,
keďže vykonaným dokazovaním boli preukázané situácie používania tréningového módu nielen kvôli
priebežnému sledovaniu sumy, ktorá by mala byť inkasovaná, lebo k používaniu tréningového módu
dochádzalo aj kvôli informovaniu len potencionálnych zákazníkov o prípadnej cene služby, ktorá však

nakoniec nebola vykonaná. Rovnako tak nie je stotožnené, či, ak aj bol vydaný neplatný doklad, či sa
tento nepremietol do reálneho módu, t. j. do platného dokladu a v tejto situácii, ak by k tomu bolo došlo,
tak nemôže ísť o prečin sprenevery, keďže ide o reálne zákazníkom odovzdané peniaze za poskytnuté
služby, ich zinkasovanie, vloženie do kasy a ich odovzdanie poškodenej, čo bolo poškodenou, resp. jej
manželom sledované, nielen podľa evidencie tržieb, ale aj podľa tzv. pracovného zošita a nikdy nebol

zistený vo vzťahu k obžalovanej žiadny nedostatok, žiadna nezrovnalosť.
Inak záverom povedané, dôkazná skutočnosť oboznámeného prehľadu vydaných neplatných bločkov
v tréningovom móde aj v nich uvedených sumách a obdobiach spreneveru nepreukazuje a nedokazuje.Takto zistený a súhrnne uzavretý skutkový a trestnoprávny stav veci v súvislosti so skutkom pod bodom
1/ obžaloby neumožňuje rozhodnúť o jednoznačnej a bez pochybností preukázanej vine obžalovanej A.
B.anásledneoďalšíchstýmspojenýchvýrokoch,právenaopakvzišlatakpotrebarozhodnúťspôsobom

uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovanú A. B. podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod
obžaloby oslobodiť.

Súd v adhéznom konaní rozhodoval aj o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody vo výške
1.986,40 € poškodenou A. D., ktorú však s týmto nárokom musel odkázať na civilný proces v súlade

s ust. § 288 ods. 3 Tr. por., keďže obžalovanú spod obžaloby oslobodil a v takomto prípade je súd
povinný vždy poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v Martine.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo.