Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124231703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124231703.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v spore žalobcu Silverside Financial
services, s.r.o., Bratislava, Ružová dolina 6, IČO: 51 179 172, zastúpeného advokátskou kanceláriou
VIVID LEGAL, s.r.o., Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO: 36 807 915, proti žalovanej A. B., narodenej
XX. XXXXX XXXX, C., C. D. XXX/X, o zaplatenie 2 923,06 Eur s príslušenstvom a zmluvnej

pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 15. októbra 2024 č.k.
18Csp/6/2024-105, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z
15. októbra 2024 č. k. 18Csp/6/2024-105, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2 660,45 Eur s príslušenstvom (I. výrok), o d m i e t a.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 15. októbra 2024 č. k. 18Csp/6/2024-105 vo výroku,
ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok)
z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 15. októbra 2024 č. k. 18Csp/6/2024-105 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej

inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 660,45 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 796,87 Eur od 1. októbra 2022 do 25. októbra 2022, zo
sumy 2 730,16 Eur od 26. októbra 2022 do 24. novembra 2022 a zo sumy 2 660,45 Eur od 25. novembra
2022 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo (III. výrok).

1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa žalobou
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 923,06 Eur, zmluvné úroky
vo výške 2 273,95 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 406,86 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 %
p. a. zo sumy vo výške 2 923,06 Eur od 1. októbra 2022 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania z
omeškaných splátok úveru, a to vo výške 5 % p. a. zo sumy 57,11 Eur od 21. júla 2022 do 2. augusta
2022 a zo sumy 57,11 Eur od 21. septembra 2022 do 27. septembra 2022, zákonný úrok z omeškania zo

súm omeškaných mesačných nákladov spojených s poistením, a to vo výške 5 % p. a. zo sumy 9,60 Eur
od 21. júla 2022 do 2. augusta 2022 a zo sumy 9,60 Eur od 21. septembra 2022 do 27. septembra 2022,
vynaložené náklady vo výške 3,- Eur s odkazom na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo (variabilný
symbol) 526910450 z 3. júna 2022 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (ďalej
len,,zmluvaospotrebiteľskomúvere“alebo,,zmluva“) ana Zmluvuozabezpečenípoisteniaschopnosti
splácať úver č. 526910450 z 3. júna 2022 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou

(ďalej len ,,zmluva o zabezpečení poistenia“).
1.2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3,
§ 53 ods. 4 písm. k), v), § 53 ods. 5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, §
566 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 30. júna 2024 (ďalej len

„Občiansky zákonník“ alebo ,,OZ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č.
87/1995 Z. z.“), § 1 ods. 2 veta prvá, § 2 písm. d), g), h), i), § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1 veta prvá, § 9
ods. 2 písm. h), § 11 ods. 1 písm. b), d), § 11 ods. 2, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“

alebo ,,ZoSÚ“), § 46 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,, zákon č. 7/2005 Z. z.“).
1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Silverside, a.s.
v konkurze) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 3. júna 2022 uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., keďže jej predmetom bolo dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.).

Z právneho hľadiska aj napriek skutočnosti, že zmluva o úvere sa spravuje § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), ide zároveň aj
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti (spotrebiteľovi), finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných

mesačných splátkach. Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis je nevyhnutné
predmetný právny vzťah medzi zmluvnými stranami posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
1.5. V konaní nebolo sporné, že veriteľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanej
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3 000,- Eur, s ročnou sadzbou úveru 16,86 %, RPMN 17,94

%, priemernou RPMN 11,38 %, celkovou čiastkou na zaplatenie 5 482,56 Eur, odplatou podľa
Občianskeho zákonníka vo výške 16,86 % a úrokovou sadzbou pre prípad omeškania spotrebiteľa
5,00 % ročne, ktorý mala žalovaná splácať v pravidelných 96. mesačných splátkach, každú vo výške
57,11 Eur, vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom 20. júla 2022, s termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru dňa 20. júna 2030.

1.5.1. Zmluvné strany v ten istý deň (3. júna 2022) uzatvorili zároveň ďalšiu spotrebiteľskú zmluvu, a to
zmluvu o zabezpečení poistenia, pričom žalovaná sa zaviazala platiť spolu so splátkami úveru aj splátky
poistenia vo výške 9,60 Eur mesačne so splatnosťou viazanou na variabilný symbol a deň splatnosti
jednotlivých splátok úveru.
1.5.2. Žalovaná mala v súvislosti s poskytnutým úverom splácať právnemu predchodcovi žalobcu

mesačne splátku v celkovej výške 61,71 Eur (pravidelná splátka úveru 57,11 Eur + splátka poistného
9,60 Eur). Žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu súhrnne sumu 339,55 Eur, ktorú započítal
na úhradu splátok úveru a poistného č. 1 až 5, úrokov a poplatkov za 1. listovú upomienku.
1.6. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úver sa stal splatným ex offo vyhlásením konkurzu na
majetok veriteľa - úpadcu v súlade s § 46 zákona č. 7/2005 Z. z. dňa 30. septembra 2022.

1.7. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky obligatórne
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., resp. obsahuje ich v nesprávnej výške, v dôsledku
čoho je úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z..
1.7.1. Súd prvej inštancie zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je ako celková čiastka úveru
uvedená suma 5 482,56 Eur, čo predstavuje 96 splátok x 57,11 Eur, a teda je zrejmé, že veriteľ do

celkovej čiastky úveru (ako súčet výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom) nezahrnul poistné (96 splátok x 9,60 Eur = 921,60 Eur).
Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola
nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a taktiež aj RPMN, keď veriteľ do
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda ani do celkovej čiastky,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako ani do RPMN nezahrnul poistné (viď § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z. z.).
1.7.2. V posudzovanej veci je síce zmluva o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver formálne
samostatnou zmluvou, avšak bez samostatne prideleného čísla s výslovným odkazom na úver č.
526 910 450 zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej v rovnaký deň (t. j. dňa 3. júna 2022),

pri tom istom rokovaní. Zmluva o zabezpečení poistenia bola žalovanou podpísaná ako viacero
spolu súvisiacich a vopred pripravených dokumentov, označených jedným číslom. Uvedenú typovú
formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemohla ovplyvniť (vrátane vyhlásenia v bode 13, že
poistenie je dobrovoľné a nie je podmienkou poskytnutia úveru klientovi ako dlžníkovi zo strany veriteľa),a preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a je potrebné považovať za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného tak možno vyvodiť,
že zmluvne dohodnuté poistné je len doplnkovou službou k úveru, a preto patrí do celkových nákladov

spojených s úverom v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.. Zo zmluvy o zabezpečení
poistenia úveru vyplývajú pre žalovanú len náklady na poistenie ako doplnkovú službu k úveru, išlo teda
nepochybne o náklady spojené s úverom, ktoré mali byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. ako základného
predpokladu výpočtu RPMN. Uvedené vyplýva aj z § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z..

1.7.3. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj
podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v
dôsledku čoho žalovaná ako spotrebiteľka nedisponovala správnou informáciou o výhodnosti daného
úveru. Neuvedenie, resp. aj nesprávne, zmätočné, neúplné alebo nezrozumiteľné uvedenie niektorej zo
zákona požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký následok vyplývajúci zo zákona, konkrétne
z § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, akoby v zmluve takýto údaj nebol obsiahnutý vôbec (viď

rozsudokKrajskéhosúduŽilinaz26.februára 2019sp.zn.5Co/234/2018),čovzmysle§11ods.1písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru.
1.7.4. Pokiaľ veriteľ nesprávne uvádzal v zmluve o spotrebiteľskom úvere celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, t. j. bez poistného, uvádzal nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa aj výšku

RPMN, ktorá je ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm.
h) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo vytvára nepravdivý obraz o nákladoch spotrebiteľa na úver.
Zákon o spotrebiteľských úveroch nesankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého
spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. len absenciu ročnej
percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ale aj jej uvedenie v nesprávnej výške

v neprospech spotrebiteľa, ako tomu bolo v danom prípade.
1.8. Súd prvej inštancie zároveň skúmal aj to, či právny predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou
posudzoval schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. s poukazom na čl. 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

1.8.1. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, t. j. príjmy
i výdavky vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej

alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
1.8.2. Súd prvej inštancie nemal zo strany žalobcu preukázané, že by právny predchodca žalobcu pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovanej ako
spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver, keď z obsahu spisu nevyplýva, že by právny predchodca

žalobcu akokoľvek skúmal bonitu žalovanej, preto súd prvej inštancie konštatoval, že poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z..
1.9. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná mala vrátiť veriteľovi len sumu
čerpaných prostriedkov v 96. splátkach po 32,25 Eur, splatných od 20. júla 2022 do 20. júna 2030.
1.9.1. V posudzovanej veci medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanej na základe zmluvy o úvere spotrebiteľský úver v sume 3 000,- Eur, pričom žalovaná zaplatila
právnemu predchodcovi titulom splátok na poskytnutý úver v období od v období od 2. augusta 2022 do
24.novembra2022sumu339,55Eur(z tohosumu203,13Eurdozosplatneniaúverudňa30.septembra
2022 a sumu 136,42 Eur po zosplatnení úveru), t. j. 10 splátok po 31,25 Eur a 11 splátku čiastočne v
sume 27,05 Eur. Neuhradená tak zostala istina úveru vo výške 2 660,45 Eur (úver 3 000,- Eur - úhrady

339,55 Eur), zosplatnená v dôsledku vyhlásenia konkurzu na úpadcu (/veriteľa) k 30. septembra 2022,
preto v tejto časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keďže nebolo preukázané, že by dlh žalovanej
v uvedenej časti zanikol.
1.10. Vo zvyšnej časti istiny (nad 2 660,45 Eur) a zmluvných úrokov (2 273,95 Eur) vrátane úrokov
z omeškania z nich súd prvej inštancie žalobu zamietol vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru.
1.10.1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti zmluvnej pokuty uplatnenej podľa čl. IX zmluvy
vo výške 406,86 Eur, pretože žalovaná vzhľadom bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mala vrátiť
veriteľovi len sumu čerpaných prostriedkov v 96. splátkach po 32,25 Eur, a keďže do zosplatnenia úverudňa 30. septembra 2022 uhradila právnemu predchodcovi sumu 203,13 Eur a sumu 136,42 Eur po
zosplatnení úveru, nemohla byť v omeškaní so zaplatením splátok úveru v sume 57,11 Eur od 21.
júla 2022 do 2. augusta 2022 a od 21. septembra 2022 do 27. septembra 2022, ani so zaplatením

sumy 2 923,06 Eur od 1. októbra 2022. Navyše zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka už bola
posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná (viď rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou z 10. októbra 2019 sp. zn. 5Csp/99/2018, rozsudok Okresného súdu Prešov z 30. januára 2023
č. k. 18Csp/57/2022- 288 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 22. augusta 2023 sp.
zn. 22CoCsp/15/2023). Súd prvej inštancie uviedol, že Občiansky zákonník normuje aj zákaz ďalšieho

používania takýchto zmluvných podmienok v § 53a.
1.10.2. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v článku IX. zmluvy o spotrebiteľskom úvere dochádza
v bode 1. a 4. ku kumulácii zmluvnej pokuty v prípade omeškania so splácaním pravidelných splátok
alebo ich častí, ktorú má veriteľ právo požadovať z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania so zmluvnou
pokutouvprípadeomeškaniadlžníkasúhradouzosplatnenýchzáväzkov,ktorúmáveriteľrovnakoprávo
požadovať z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania, čo súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú,

a teda neplatnú zmluvnú podmienku, pretože dlžník je povinný zmluvnú pokutu platiť dvakrát z tej istej
dlžnej sumy (raz keď je v omeškaní s pravidelnou splátkou a druhý raz, keď je v omeškaní s úhradou
už zosplatnených záväzkov).
1.11. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadením č.
87/1995 Z. z. zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlhu na žalovanej istine od 1. októbra

2022 do zaplatenia, pretože bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy sa týka iba zmluvných úrokov a
zmluvných poplatkov.
1.11.1. Ku dňu zosplatnenia úveru (30. septembra 2022) predstavoval dlh žalovanej na istine 2 796,87
Eur (3 000,- Eur - 203,13 Eur), následne žalovaná uhradila dňa 25. októbra 2022 sumu 66,71 Eur a
dňa 24. novembra 2022 sumu 69,71 Eur, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonný úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 796,87 Eur od 1. októbra 2022 (deň po zosplatnení) do
25. októbra 2022 (úhrada 66,71 Eur), zo sumy 2 730,16 Eur od 26. októbra 2022 do 24. novembra
2022 (úhrada 69,71 Eur) a zo sumy 2 660,45 Eur od 25. novembra 2022 do zaplatenia. Vo zvyšnej
časti úrokov z omeškania súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko po započítaní úhrad žalovanej len
na istinu úveru v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť

nemala dlh na splátkach istiny úveru ku dňu vyhlásenia konkurzu.
1.12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“)
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania vzhľadom na to, že pomer úspechu obidvoch
strán bol zhruba rovnaký, keď žalobca si uplatnil nárok v celkovej výške 5 603,87 Eur s príslušenstvom

(istina 2 923,06 Eur + zmluvný úrok 2 273,95 Eur + zmluvná pokuta 406,86 Eur) a súd prvej inštancie
mu priznal nárok vo výške 2 660,45 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu tak predstavuje 47,48
% (2 660,45 Eur z 5 603,87 Eur) a úspech žalovanej 52,52 % (2 943,42 Eur z 5 603,87 Eur).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie. Mal za to, že výroky rozsudku súdu

prvej inštancie (I., II., III. výrok) sú nesprávne.
2.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP.
2.2. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom a spôsobom vedenia
pojednávania porušil jeho právo na spravodlivý proces, keďže spôsobom vedenia pojednávania mu
reálne odňal možnosť reagovať na skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci a následne vydal

absolútne prekvapivé rozhodnutie, ktoré nereflektuje reálny skutkový, ani právny stav v danej veci.
2.3. Mal za to, že výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie bol pre neho absolútne prekvapivý, pretože
súd prvej inštancie v priebehu celého konania nezmienil o spornosti skutkových zistení a tvrdení, ktoré
ho viedli k zamietnutiu žaloby sčasti, pričom súd prvej inštancie mu nedal priestor na vyjadrenie ku
skutočnostiam, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní v predmetnom spore, čím mu

porušil právo na spravodlivý proces.
2.4. Uviedol, že nesúhlasí so skutkovým ani s právnymi závermi, ktoré viedli súd prvej inštancie, pričom
ak by mal v priebehu prvoinštančného konania vedomosť o týchto skutočnostiach a tiež priestor na
zaujatie stanoviska, vyjadril by sa už v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie svojím
procesným postupom a spôsobom vedenia porušil § 181 ods. 2 CSP.

2.4.1. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 15. októbra 2024, ktorého sa zúčastnil jeho
právny zástupca (na pojednávanie sa žalovaná nedostavila a svoju neprítomnosť neospravedlnila), pri
predbežnom právnom posúdení uviedol len nesporné skutkové tvrdenia, avšak vôbec neuviedol sporné
skutkové tvrdenia, a teda neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci v súlade s § 181 ods. 2 CSP.2.4.2. Súd prvej inštancie na pojednávaní uviedol, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, skutočnosti
tvrdené ním nespochybnila, avšak zmluvu o spotrebiteľskom úvere bude ex offo posudzovať, pričom
uviedol aj podľa ktorých konkrétnych ustanovení tak vykoná.

2.4.3. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom (a to ani v písomnom štádiu konania) neuviedol, že by
považoval ním uplatnený nárok za nárok uplatnený v rozpore s právnymi predpismi, alebo že sa mu
javí žaloba sčasti nedôvodná.
2.4.4. Poukázal na to, že obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení
a vymedzenie predmetu dokazovania má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v

kontradiktórnom sporovom konaní. Z hľadiska výpovednej hodnoty predbežného právneho posúdenia
veci je nevyhnutné, aby bolo stanovisko súdu určité a zrozumiteľné a na jeho základe musí byť stranám
a ich zástupcom dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať. Predbežné
právne posúdenie veci nemôže súd zúžiť iba na zjednodušené konštatovanie, že sa mu na základe
obsahu spisu žaloba javí ako dôvodná, prípadne ako čiastočne dôvodná alebo nedôvodná. Súd je
povinný subsumovať významné skutkové okolnosti prípadu pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenia

a prezentovať relevantný právny záver. Predbežný charakter tohto právneho posúdenia neznamená
to, že sudca pri svojej úvahe a myšlienkovom postupe nezohľadnil všetky dostupné informácie a jeho
konklúzia je z daného hľadiska neúplná alebo nepresná.
2.4.5. V posudzovanej veci súd prvej inštancie právne posúdenie úplne vynechal. Uvedenie
predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, keď konštatoval, na základe akých

doteraz vykonaných skutkových tvrdení mal za preukázané, že ide o spotrebiteľský úver a že podľa
ktorých príslušných ustanovení bude posudzovať spotrebiteľský úver, je z hľadiska neurčitosti a
nezrozumiteľnosti absolútne neprípustné, v dôsledku čoho nebolo zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo
veci samej bolo možné spravodlivo očakávať, preto mu bolo odňaté právo procesne sa brániť a vyjadriť
sa k názorom a záverom súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie

predstavoval pre neho absolútne prekvapivé rozhodnutie.
2.4.6.V prípade, ak by mal vedomosť, že súd prvej inštancie nepovažuje jeho nárok za dostatočne
preukázaný, resp. uplatnený v súlade so zákonom, súdu prvej inštancie by preukázal všetky
skutočnosti, ktoré svedčia o dôvodnosti podanej žaloby, ako aj o dôvodnosti ním uplatneného nároku,
čo mu bolo odňaté nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie porušil

jeho právo na spravodlivý proces tým, že obmedzil jeho právo na to, aby sa mohol relevantne vyjadriť
ku všetkým skutočnostiam podstatným z hľadiska rozhodovania o nároku vo veci samej.
2.5. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď odpočítal celkovú
zaplatenú sumu od poskytnutej čiastky úveru, avšak nezohľadnil skutočnosť, že každá splátka sa
nezarátavala len na istinu spotrebiteľského úveru, ale časť splátky sa zarátavala aj na jej príslušenstvo,

preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ktoré mali v konečnom dôsledku vplyv na nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej posúdenie.
2.6. Ďalej namietal nesprávne posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súdom prvej inštancie
v odseku 43. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.
2.6.1. Poukázal na to, že zmluva o zabezpečení poistenia je formálne samostatnou zmluvou, ktorej

poskytnutie nebolo podmienkou poskytnutia úveru žalovanej, tzn. uzatvorenie zmluvy o zabezpečení
poistenia nebolo povinné, čo vyplýva aj z odseku 13. zmluvy o zabezpečení poistenia, pričom zmluva
o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená už pred rokovaním o uzatvorení zmluvy o zabezpečení
poistenia, čo vyplýva z ods. 1, preto uzatvorenie zmluvy o zabezpečení poistenia nemalo ex post žiadne
účinky pre už uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovanou.

2.6.2. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená ako celková čiastka úveru suma 5 482,56 Eur, čo
predstavuje 96 splátok vo výške 57,11 Eur, z čoho je zrejmé, že jeho právny predchodca nezahrnul
do tejto celkovej výšky aj mesačné náklady spojené s poistením, pretože tie neboli a ani nemohli byť
chápané ako „finančné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere“.
2.6.3. Súd prvej inštancie nesprávnym výkladom § 2 písm. g) ZoSÚ dospel k záveru, že jeho právny

predchodca do celkových nákladov nezahrnul poistné, nakoľko podľa jeho názoru § 2 písm. g) ZoSÚ
kumulatívne podmieňuje aj splnenie druhej podmienky, a to že by jeho uzavretím bolo podmienené
získanie spotrebiteľského úveru, alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, čo v danom prípade
podmienkou nebolo.
2.6.4. Pretože sa jedná o dobrovoľnú doplnkovú službu, ktorá nebola podmienkou získania

spotrebiteľského úveru, je teda zrejmé, že takýto náklad nepatrí do celkových nákladov spojených s
úverom v zmysle § 2 písm. g) ZoSÚ, a preto nemohol byť ani zahrnutý do celkového výpočtu RPMN.
2.6.5. Zdôraznil, že zmluva o zabezpečení poistenia bola samostatne dojednanou zmluvou, uzatvorenou
dobrovoľne a nebola podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda nemala byť podľa povahyzarátaná do celkovej výšku spotrebiteľského úveru, ako do celkových nákladov a s tým súvisiaceho
výpočtu základu RPMN.
2.6.6. Mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje správny údaj o celkovej čiastke úveru

podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, ktorú musí žalovaná zaplatiť. Žalovaná ako spotrebiteľ teda disponovala
správnou informáciou o výhodnosti daného úveru, preto súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne
zisteného skutkového stavu o konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
2.7.Ďalejnamietalnesprávne posúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveru,keďsúdprvejinštancie
ustálil, že jeho právny predchodca nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti

žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
2.7.1. Poukázal na to, že žalovaná Žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru z 27. mája
2024 (ďalej len ,,žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru“) požiadala jeho právneho predchodcu
o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom okrem údajov (t. j. identifikačných údajov žalovanej,
rodinného stavu, adresy trvalého pobytu a prechodnej adresy, typu bývania, dosiahnutého vzdelanie,
čísla bankového účtu, kontaktných údajov - telefónneho čísla a e-mailu, počtu osôb vo vzťahu, ku ktorým

mala žalovaná vyživovaciu povinnosť, typu bývania, dosiahnutého vzdelania), žalovaná uviedla údaje
o: a) zdroji príjmu (zamestnanie – pracovná zmluva - 501,- Eur, b) výdavky spotrebiteľa (minimálne
výdavky - 228,09 Eur), c) informácie o zrážkach zo mzdy realizovaných voči žalovanej a o prípadnej
rozhodcovskej zmluve, ktorej zmluvnou stranou by bola žalovaná – neuvedené, d) zhrnutie príjmov a
výdavkov spotrebiteľa (spoločné príjmy spotrebiteľa - 501,- Eur, spoločné výdavky spotrebiteľa - 271,09

Eur, voľné zdroje spotrebiteľa, t. j. príjmy a výdavky - 229,91 Eur, rezerva spotrebiteľa - 109,16 Eur),
e) čestné vyhlásenie žalovanej.
2.7.2. Vzhľadom na uvedené jeho právny predchodca v súlade s § 7 ods. 2 prvá veta ZoSÚ vyhodnotil
všetky údaje a dokumenty (napr. občiansky preukaz, zdravotný preukaz, výplatné pásky žalovanej),
ktoré mu boli žalovanou predložené spolu so žiadosťou o poskytnutie úveru a zároveň vykonal aj vlastné

šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz (register – CRIF – nebank, register – CRIF –
bank, register úverov s.r.o., register insolvencií, register exekúcií, register Sociálnej poisťovne, register
zoznamu politicky exponovaných osôb, register zoznamu sankcionovaných osôb, register zoznamu
Info).
2.7.3. Na základe uvedených skutočností zistil, že pravidelné mesačné príjmy žalovanej sú vo výške

465,92 Eur, mesačné výdavky žalovanej sú vo výške 336,22 Eur pozostávajúce zo životného minima
žalovanej vo výške 228,09 Eur, výdavkov z registra úverov vo výške 43,- Eur a z rezervy vo výške
95,13 Eur. Žalovaná v čase posudzovania žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru pravidelne
disponovala voľnými zdrojmi vo výške 99,70 Eur mesačne, a teda pred poskytnutím úveru pravidelne
disponovala dostatočnými zdrojmi na splácanie dohodnutej mesačnej splátky úveru vo výške 57,11 Eur.

2.7.4. Podľa jeho názoru povinnosť jeho právneho predchodcu (veriteľa) pred poskytnutím úveru
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa (žalovanej) splácať spotrebiteľský úver, bola
nepochybne splnená.
2.8. Ďalej namietal, že závery súdu prvej inštancie ohľadom zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky sú nesprávne.

2.8.1. Poukázal na to, zmluvná pokuta bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere (viď čl. IX ods. 1. zmluvy)
dojednaná a zároveň v žalobe uplatnená len vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa
omeškania, a teda zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
2.8.2. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná a aj uplatnená v súlade s nariadením č. 87/1995 Z.
z., pričom ani Občiansky zákonník nezakazuje dojednanie zmluvnej pokuty s tým, že dojednanie o

zmluvnej pokute sa nenachádza ani vo výpočte neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 OZ).
2.8.3. Podotkol, že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne (§ 544 ods. 1, 2 OZ) a jej výška bola
dohodnutá v súlade s príslušnými právnymi predpismi (OZ), nakoľko zmluvná pokuta bola v zmluve
o spotrebiteľskom úvere vymedzená presnou výškou.
2.8.4. Podľa Občianskeho zákonníka a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len ,,najvyšší súd“) zmluvnú pokutu je možné v spotrebiteľskej zmluve dojednať, pričom výška zmluvnej
pokuty nesmie byť neprimeraná.
2.8.5. V posudzovanej veci povinnosť (žalobkyne) spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu bola dojednaná
s tým, že dojednanie zmluvnej pokuty bolo primerané, keďže článok IX. ods. 1, 2 zmluvy
o spotrebiteľskom úvere doslovne kopíroval príslušné ustanovenia nariadenia č. 87/1995 Z. z.. V

prípade, ak zmluvné ustanovenie doslovne kopíruje ustanovenie všeobecne záväzného právneho
predpisu, nemožno uzavrieť, že dojednanie zmluvnej pokuty je neprimerané. Dojednanie zmluvnej
pokuty považoval za primerané a takéto dojednanie nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. novembra 2019
sp. zn. 43Co/70/2019.
2.9. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav (viď odsek 53. odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie), keď vyhovel žalobe iba čiastočne ohľadne úrokov z omeškania, nakoľko
nezohľadnil skutočnosť, že splátky, s ktorými sa žalovaná dostala do omeškania pred zosplatnením, t. j
pred vyhlásením konkurzu na majetok jeho právneho zástupcu - vo výške 57,11 Eur od 21. júla 2022 do
2. augusta 2022; vo výške 57,11 Eur od 21. septembra do 27. septembra 2022 a splátky omeškaných
mesačných nákladov spojených s poistením vo výške 9,60 Eur od 21. júla 2022 do 2. augusta 2022,

vo výške 9,60 Eur od 21. septembra 2022 do 27. septembra 2022, si neuplatnil zo sumy zosplatnenej
istiny vo výške 2.923,06 Eur od 1. októbra 2022 do zaplatenia, nakoľko už v žalobe uviedol, že suma
2.923,06 Eur tvorí sumu zosplatnených splátok úveru, t. j. časti úveru pozostávajúcu zo zosplatnenej
istiny, s platením ktorej sa žalovaná dostala do omeškania, dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
účinnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu. Úroky z omeškania 5 % p.a. zo súm omeškaných splátok
57,11 Eur od 21. júla 2022 do 2. augusta 2022, 57,11 Eur od 21. septembra do 27. septembra 2022,

9,60 Eur od 21. júla 2022 do 2. augusta 2022, 9,60 Eur od 21. septembra 2022 do 27. septembra 2022
si neuplatnil v sume zosplatnenej istiny po vyhlásení konkurzu, preto súd prvej inštancie mal v tejto
časti žalobe vyhovieť.
2.9.1. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď odpočítal celkovú zaplatenú sumu
od poskytnutej čiastky úveru, avšak nezohľadnil skutočnosť, že každá splátka sa nezarátavala len na

istinu spotrebiteľského úveru, ale časť splátky sa zarátavala aj na jej príslušenstvo.
2.10. Uviedol, že v posudzovanej veci použil novoty v odvolacom konaní v súlade s § 366 písm. d) CSP,
keďžeichnemoholpoužiťpredsúdomprvejinštanciebezvlastnejvinyzdôvoduprocesnéhopochybenia
súdu prvej inštancie.
2.11. Mal za to, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho procesného postupu v konaní nesprávne

zistil skutkový stav a na tento nesprávny skutkový stav následne nesprávne aplikoval príslušnú právnu
normu, preto vec nesprávne právne posúdil.
2.12. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“
alebo ,,odvolací súd“) zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jeho žalobe vyhovel a priznal mu nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, eventuálne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach

daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP
a contrario a odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 660,45 Eur s príslušenstvom (I. výrok), podľa § 386 písm. b)
CSP odmietol.
4.1. Odvolací súd výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.

výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec
mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

6. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca podal odvolanie voči celému rozsudku súdu prvej
inštancie, t. j. i voči výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2 660,45 Eur s príslušenstvom (I. výrok).

7. Právo na podanie odvolania sa v zmysle Civilného sporového poriadku priznáva strane, a to žalobcovi

ako aj žalovanému. Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, pretože
v zmysle ustanovenia § 359 ,,odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté“.
7.1. Z logického výkladu ustanovenia § 359 CSP za použitia argumentu a contrario vyplýva, že strana
v prospech ktorej bolo vydané rozhodnutie, nemôže podať odvolanie.

8. Pretože žalobca podal odvolanie i do výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté
v prospech neho, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako odvolanie žalobcu voči výroku I.
rozsudku súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietnuť, nakoľko bolo podané
neoprávnenou osobou.9. V súvislosti s odvolacími argumentami žalobcu týkajúcich sa výroku rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok), odvolací súd poukazuje na to,

porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu priečiaci sa
zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia
tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
9.1. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie nešpecifikuje, pod

porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak
strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy
musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť
alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť
na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci,
právo podávať opravné prostriedky).
9.2. Porušenie práva na spravodlivý proces nezakladá samo tvrdenie strany o existencii tejto procesnej
vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže
byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia najvyššieho súdu z 26. marca 2012 sp.
zn. 1MCdo/6/2010, zo 14. novembra 2012 sp. zn. 3Cdo/158/2012, z 26. februára 2013 sp. zn.
4Cdo/108/2012 alebo zo 7. marca 2013 sp. zn. 5Cdo/286/2012).

9.3. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávneníamariacamožnostijejaktívnejúčastina
konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015,

5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na
faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného
nároku.

10. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým,
že súd prvej inštancie neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci v súlade s § 181 ods. 2
CSP, odvolací súd po prehratí zvukového záznamu z pojednávania konštatuje, že súd prvej inštancie
postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, keď na prvom pojednávaní konanom dňa 15. októbra 2024 určil,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné (tieto nezistil), ktoré skutkové tvrdenia považuje za

nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a zároveň uviedol svoje predbežné právne
posúdenie veci (viď Zápisnica o pojednávaní z 15. októbra 2024; č.l. 101-103 spisu).

12. Zároveň odvolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 30. júna 2022 sp. zn.
7Cdo/45/2020, z ktorého vyplýva:...(,,)Najvyšší súd rovnako už uviedol, že cieľom ustanovenia §

181ods.2CSPjezameraťprocesnúaktivitustránnaskutočnosti,ktorésúpodľaposúdeniasúdusporné,
teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho
cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje
za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu
buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu

sporu pri realizácii jej procesných práv (7Cdo/111/2020, 1Obdo/92/2018, 2Obdo/56/2020). V uznesení
sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013 najvyšší súd uviedol, že striktné nedodržanie postupu podľa §
118 ods. 2 OSP zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inúvadu konania, ktorá sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania
v zmysle § 237 písm. f/ OSP (teraz § 420 písm. f/ CSP). Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012)
vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia § 118 ods.

2 OSP (predchádzajúca procesná úprava), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej
prejednávanej veci. Podobne ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 366/2018 odmietol ústavnú sťažnosť ako
zjavne neopodstatnenú, keď ani v ďalej uvedenom právnom závere Krajského súdu v Prešove nezistil
porušenie namietaných práv. „Je pravdou, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP.
Prvoinštančný súd neuviedol stranám sporu počas konania... ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami

sporné, ktoré súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a taktiež neuviedol
svoje predbežné právne posúdenie veci. Opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP vydaním rozhodnutia
vo veci samej sa konvaliduje.“

13. ...(,,) Ústavný súd považuje za vhodné dodať, že účelom a zmyslom stanoviska súdu k skutkovým
tvrdeniam a navrhovaným dôkazom a jeho predbežného právneho posúdenia veci podľa § 181 ods.

2 CSP je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania vrátane prevencie tzv.
prekvapivých súdnych rozhodnutí. Svoju povinnosť splní súd tým, že s predmetnými závermi oboznámi
osoby prítomné na prvom pojednávaní. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení,
vymedzenie predmetu dokazovania a vyslovenie predbežného právneho názoru na vec má zásadný
význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre

strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný. Súčasne je však
kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné
substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že
súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP) a okrem zákonných výnimiek
berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP). Sám pritom

rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu
vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods.
2 CSP). Inak povedané, ak sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah
na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva.
Porušenie§181ods.2CSPžiadnymspôsobomnediskvalifikujestranusporunapríkladvprávezúčastniť

sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve
zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a pod. Striktné nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2
CSP zo strany súdu teda samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou
konania v zmysle § 420 písm. f) CSP.(“)... [viď uznesenie Ústavného súdu (ďalej len ,,ústavný súd“) z 24.
novembra 2022 sp. zn. I.ÚS/643/2022].

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že v súlade s § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
14.1. Súd teda môže vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Toto

oprávnenie umožňuje súdu korigovať situácie, keď strana sporu nesplní povinnosť substancovane
tvrdiť, ktorej nesplnenie by inak malo príliš drakonický následok. Oprávnenie súdu vyzvať na
doplnenie skutkových tvrdení je v tomto svetle potrebné chápať ako určitý korektív, ktorým odstraňuje
prílišnú tvrdosť prejednávacej zásady. Zo strany súdu je prejavom materiálneho vedenia sporu. Súd
vyzýva stranu sporu, na doplnenie tvrdení najmä vtedy, keď strana sporu predložila nedostatočne

substancované tvrdenia.

15. V danom prípade predmetom sporu je nárok uplatnený žalobcom zo spotrebiteľskej zmluvy,
konkrétne zo zmluvy, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský
úver.

15.1. Predmetný spotrebiteľský vzťah okrem iného sa spravuje aj zákonom č. 129/2010 Z.z., tak ako to
správne posúdil aj súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne ex offo skúmal, či zmluva uzatvorená
medziprávnympredchodcomžalobcuažalovanouspĺňaustanoveniazákonač.129/2010Z.z.,účinného
v čase uzatvorenia zmluvy. Správne tiež vychádzal z toho, že pre posúdenie oprávnenosti nároku je
potrebné skúmanie predpokladov hypotézy ustanovenia §11 ods. 2 a § 7 zákona č. 129/2010 Z. z.

16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe neuviedol skutočnosti, z ktorých by vyplývalo,
či v súlade s § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) bola posúdená
schopnosť žalovanej (spotrebiteľa) splácať spotrebiteľský úver.16.1. Žalovaná bola v konaní nečinná, v konaní sa nevyjadrila.

17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na okolnosti

prejednávanej veci v súvislosti s posudzovaním schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pred
uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy rozhodol predčasne, keď v súlade s § 150 ods. 2 CSP nevyzval
žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení a následne nosne z dôvodu, že žalobca neuviedol skutočnosti,
z ktorých by vyplývalo, či v súlade s §7 zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy)
bola posúdená schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, žalobu v časti zamietol (časť II.

výroku).
17.1. V konaní tak existuje vada, ktorá sa prejavila v nesprávnom procesnom postupe, ktorý znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

18. Odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybou aplikácie práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Zákon o spotrebiteľských úveroch rozlišuje medzi poskytnutým úverom a celkovými nákladmi
spojenými so spotrebiteľským úverom, preto je vylúčené, aby náklady spojené s poskytnutím úveru tvorili
súčasť istiny poskytnutého úveru.
19.1. V zmysle § 2 písm. g) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanákladyspojenésozmluvouozabezpečenízáväzku
spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru
alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
19.2.Pokiaľsúdprvejinštancie vodôvodnenírozsudku(odsek42.,43.,44,45.)konštatoval,ževzmluve

o spotrebiteľskom úvere je celková čiastka úveru uvedená suma 5 482,56 Eur, čo predstavuje 96 splátok
x 57,11 Eur, a teda je zrejmé, že veriteľ do celkovej čiastky úveru (ako súčet výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom) nezahrnul poistné (96
splátok x 9,60 Eur = 921,60 Eur), pričom podľa názoru súdu prvej inštancie v zmluve o spotrebiteľskom
úvere bola nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ (žalovaná) zaplatiť a taktiež

aj RPMN, keď veriteľ (právny predchodca žalobcu) do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, a teda ani do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako ani do RPMN
nezahrnul poistné, preto považoval spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č.
129/2010Z.z.zabezúročnýabezpoplatkov,ideopredčasnýzáversúduprvejinštancie,keďžesúdprvej
inštanciesanevysporiadalstým,čizmluvaospotrebiteľskomúvereazmluvaozabezpečenípoisteniasú

podľa § 52a ods. 1, 2 OZ od seba vzájomne závislé zmluvy, či uzavretím zmluvy o zabezpečení poistenia
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru, či išlo o doplnkovú službu, ktorú žalovaná nechcela
(z obsahu spisu absentuje tvrdenie žalovanej o tom, že nemala záujem o poistenie schopnosti splácať
úveru) a či v súlade so zmluvou o zabezpečení poistenia došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu
k zabezpečeniu poistenia schopnosti žalovanej splácať úver, nakoľko žalobca v spore nepredložil

poistnú zmluvu č. RZ201801, ktorá podľa bodu 6. zmluvy o zabezpečení poistenia mala byť uzavretá
medzi Union poisťovňou, a.s., Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 31 322 051 a právnym predchodcom
žalobcu.

20. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil neprijateľnosť zmluvnej

podmienky - zmluvnej pokuty, pretože mal za to, zmluvná podmienka už bola posúdená zo strany
všeobecných súdov ako neprijateľná (viď rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 10. októbra
2019 sp. zn. 5Csp/99/2018, rozsudok Okresného súdu Prešov z 30. januára 2023 č. k. 18Csp/57/2022-
288 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 22. augusta 2023 sp. zn. 22CoCsp/15/2023).
20.1. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10% p.a. z dlžnej

sumy a nie vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy, ktorá bola posúdená všeobecnými súdmi ako neprijateľná
zmluvná podmienka.
20.2. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že zmluvná pokuta predstavuje legálny inštitút upravený
v § 544 OZ. Je potrebné si uvedomiť, že zmluvná pokuta nie je v spotrebiteľských zmluvách výslovnezákonom zakázaná. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov, pričom
predstavuje dohodnutú peňažnú čiastku (ktorá musí byť aspoň určiteľná), a ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu

na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť tak pre prípad
nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti.
Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek
zmluvy.
20.3. V danom prípade došlo k dohode o zmluvnej pokute, ktorá bola upravená priamo v zmluve

o spotrebiteľskom úvere (čl. IX bod 1, 2), pričom žalovaná bola s možnosťou uplatnenia zmluvnej pokuty
v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splácať predmetný spotrebiteľský úver riadne oboznámená
a zmluvu riadne podpísala.
20.4. Odvolací súd poukazuje na to, že dohoda o zmluvnej pokute bola obsiahnutá aj s odkazom na
čl. IX bod 2 zmluvy, ktorej výška zmluvnej pokuty reflektuje znenie nariadenia č. 87/1995 Z. z.

21. Podľa § 3a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

22.Vzmysle§3aods.1nariadeniač.87/1995Z.z.samaximálnavýškasankcieurčujevzhľadomnadve
samostatné hodnoty, a to s ohľadom na výšku priemernej hodnoty RPMN zvýšenej o 10 percentuálnych
bodov, avšak zároveň aj vzhľadom na 3-násobok úrokov z omeškania určených podľa § 3 nariadenia

č. 87/1995 Z. z.
22.1.Vdanomprípadesúdprvejinštancieneposúdilžalobcomuplatnenúzmluvnúpokutu vočižalovanej
v zmysle § 3a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., preto jeho záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke
je predčasný.
22.1.1. Odvolací súd uvádza, že zmluvná pokuta by bola neprípustná len v tom prípade, ak by bola

dojednaná ako sankcia za nesplnenie záväzku v neprimeranej výške, t. j. v rozpore s § 3a nariadenia
č. 87/1995 Z. z..

23. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) zrušiť (§

389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude požiadať žalobcu u žalovanú o ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle
ustanovenia § 150 ods. 2 CSP.

24.1.V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne posúdi žalobou uplatnený nárok s
príslušenstvom, svoje rozhodnutie odôvodní súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 CSP s tým, že
svoju pozornosť zameria na presvedčivé zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa v potrebnom rozsahu
vysporiada i so všetkými právne relevantnými námietkami strán sporu.

25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.