Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122207397
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122207397.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej, v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX D., 2) B. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpená: G. B. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Mario Holler, Krmanova 16, 040 01 Košice, IČO: 42 103
134, o zľavu z kúpnej ceny, o odvolaní žalobkyne v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
8C/57/2022-176 zo dňa 05.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 14.150,-
eur, a to titulom zľavy z kúpnej ceny.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ súčasne uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy

konania v rozsahu 100 %.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli
dňa 01.03.2017 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola parcela J. č. XXXX/X, trvalý trávnatý porast o
výmere 626 m2, za kúpnu cenu vo výške 45.000,- eur. Podľa LV č. XXXXX, k.ú. D. bol vklad tejto kúpnej
zmluvy do katastra nehnuteľností povolený dňa 09.05.2017 pod V 1794/2017. Žalovaný v čl. IV, bod 1
kúpnej zmluvy vyhlásil, že nie sú mu známe akékoľvek faktické alebo právne vady predmetu kúpy, na

ktoré by mal kupujúceho pred predajom upozorniť.

4. Mesto Prešov vydalo žalobkyni 2/ dňa 12.10.2017 stavebné povolenie, č. C./XXX, na výstavbu
rodinného domu.

5. Mesto Prešov v liste zo dňa 31.05.2018 zvolalo na deň 19.06.2018 výkon štátneho stavebného
dohľadu, a to na základe podnetu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. vo veci prešetrenia

výstavby rodinného domu na pozemku J. č. XXXX/X, k.ú. D., ktorý je vo vlastníctve žalobcov. Zo
zápisnice zo dňa 19.06.2018 súd zistil, že sa ho zúčastnili žalobcovia, B. K. a z jeho záverov vyplýva,
že je nutné zrealizovať preložku B. D..6. Žalobcovia v liste zo dňa 14.08.2020 označenom ako „Výzva na uhradenie poplatkov spojených so
zlegalizovaním zatrubenia, prípadne vybudovaním koryta na časti toku B. D.“ vyzvali žalovaného, aby sa
zmluvne zaviazal na preplatenie všetkých nákladov spojených so zlegalizovaním zatrúbenia, prípadne

vybudovaním koryta, ako aj nákladov spojených s vypracovaním projektovej dokumentácie.

7. Z pokladničného dokladu zo dňa 12.11.2019 súd zistil, že žalobkyňa 2/ uhradila L. B. G. M. sumu vo
výške 1.000,- eur ako zálohu na projektovú dokumentáciu „Preložka B. D.“.

8. Z pokladničného dokladu zo dňa 17.03.2020 súd zistil že žalobca 1/ uhradil L. B. G. M. doplatok za
projektovú dokumentáciu vo výške 950,- eur.

9. Žalobcovia v liste zo dňa 16.08.2021 označenom ako „Výzva na uhradenie poplatkov spojených
so zlegalizovaním zatrubenia, prípadne vybudovaním koryta na časti toku B. D. - doplnenie listinných
podkladov“ uviedli, že na list zo dňa 14.08.2020 žalovaný odpovedal tým, že žiadal o zaslanie fotokópií

všetkých do dokumentov, na ktoré sa v tomto liste odvolávali.

10. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. OU-PO-OOP 2022/004282-03/
HAM, zo dňa 19.01.2022 zamietol odvolanie B. K. proti rozhodnutiu odboru starostlivosti o životné
prostredie, ktorý žiadateľom (žalobcom) povolil zriadenie vodnej stavby „Preložka B. D. na parc. J. č.

XXXX/X, k.ú. D.“.

11. Spoločnosť HYDROARCH, s.r.o. dňa 11.08.2022 vypracovala pre žalobkyňu 2/ cenovú ponuku na
„Preložku B. D.“ vo výške 13.200,- eur s DPH.

12. Z výsluchu žalobcu 1/ súd zistil, že na zatrúbenie boli upozornení zo strany vodohospodárskeho
podniku, po tom, čo bola zaliata základová doska domu. Následne na to kontaktovali žalovaného a
požadovali nejaké vyrovnanie. Žalovaný s ním odmietol komunikovať.

13. Žalobkyňa 2/ v rámci výsluchu uviedla že si nepamätá, kedy kontaktovali žalovaného. Po

pozastavení stavby bolo stretnutie na mieste samom so zástupcom stavebného úradu, zástupcom
vodohospodárskeho podniku, na ktorom bol prítomný žalovaný a jeho sestra.

14. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že so žalobcami nemal uzavretú dohodu ohľadom preplatenia
nákladov preložky potoka.

15. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 500 ods. 1, § 588, § 596, §
597 ods. 1, § 599 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

16. Súd nepovažoval za sporné, že žalovaný neupozornil žalobcov na ním realizované zatrúbenie

B. D., prechádzajúceho cez parc. J. č. XXXX/X, v k.ú. D., bez povolenia príslušných orgánov, čo
možno považovať za faktickú, skrytú vadu veci. K zavkladovaniu predmetnej kúpnej zmluvy došlo
dňa 09.05.2017, pritom žalobcovia sa o vade veci preukázateľne dozvedeli v rámci výkonu štátneho
stavebného dohľadu zo dňa 19.06.2018, kedy im začala plynúť prekluzívna lehota podľa § 599 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobcovia si však preukázateľne uplatnili u žalovaného vady veci až listom zo

dňa 14.08.2020, teda po uplynutí zákonnej dvojročnej lehoty. Nad rámec toho súd uviedol, že žalobcovia
síce žiadali od žalovaného preplatenie nákladov spojených s legalizáciou zatrúbenia, no neurčito, t.j.
bez uvedenia konkrétnej výšky. Za daného stavu teda súd žalobu zamietol.

17. Súd zároveň zamietol návrh žalobkyne 2/ na vykonanie dokazovania výsluchom zamestnanca

stavebného úradu, a to z dôvodu hospodárnosti konania, keďže skutočnosti, ktoré by mali z navrhnutého
výsluchu vyplynúť, neboli relevantné pre posúdenie danej veci. Ak by aj došlo medzi žalobcami a
žalovaným k dohode o úhrade nákladov na preložku potoka, tak takýto nárok by bol založený na inom
skutkovom a právnom základe. Mohlo by sa jednať o zmenu žaloby.

18.Napokonsúdzdôvoduhospodárnostikonanianevykonalanivýsluchsvedkyne,B.K.,keďžežalobca
1/ uviedol, že svedkyňa s nimi ohľadom zatrúbenia potoka pred samotným šetrením stavebného úradu
na mieste samom nekomunikovala.19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. V danom konaní bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný, preto súd zaviazal žalobcov na
náhradu trov konania. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom

skončení veci.

20. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa 2/, namietajúc nedostatočne zistený skutkový
stav veci zo strany súdu prvej inštancie. Uviedla pritom, že dňa 01.03.2017 uzavrela s partnerom kúpnu
zmluvu na predmetný pozemok, pri ktorom vyšla dodatočne najavo skrytá vada, spojená s povinnosťou

zatrúbenia B. D.. Predávajúci v tejto súvislosti úmyselne zaviedol kupujúcich, čím spôsobil žalobcom
škodu, a nie malú. Opakovane mailom, telefonicky aj osobne bol na tieto skutočnosti upozornený
a vyzvaný k riešeniu vzniknutej situácie. Prvýkrát bolo právo na zľavu z kúpnej ceny uplatnené
u žalovaného v mesiacoch september/október 2018 – november 2019, keď žalobcovia ústne či mailom
vyzvali žalovaného na uhradenie nákladov. Žalobkyňa 2/ je preto toho názoru, že v zákonnej lehote
si uplatnila nárok na zľavu, pričom list v roku 2020 bol zaslaný až následne. Počas posledného

pojednávania žalovaný priznal, že so žalobcami došlo ohľadom tejto vady ku komunikácii, s výstupom
žalovaného, že poskytne náklady na zatrúbenie, uvedené však následne poprel a vzal späť. Súd
prvej inštancie sa však vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobcovia si u žalovaného viackrát
uplatnili právo na zľavu z kúpnej ceny, ani s tým, že žalovaný priznal, že o vadách veci vedel v čase
predaja, zároveň účelovo zavádzal žalobcov, aby dali vypracovať rozpočet, resp. podklad k zatrúbeniu.

Napadnutý rozsudok navrhla žalobkyňa 2/ zrušiť, resp. navrhla, aby odvolací súd vo veci rozhodol sám.

21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 2/ uviedol, že žalobcovia sa vyjadrili k tomu, kedy sa
skutočne dozvedeli o tom, že predmetná nehnuteľnosť má vadu. Na základe toho súd prvej inštancie vec
správne právne posúdil, žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov konania. V podanom

odvolaní žalobkyňa 2/ len opätovne poukazuje na tie isté skutočnosti, ktoré uvádzala vo svojich
podaniach a výpovediach. Napadnutý rozsudok navrhol žalovaný v celom rozsahu potvrdiť, zároveň mu
priznať náhradu trov odvolacieho konania.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne 2/ nie je dôvodné.

23.Zobsahupreskúmavanéhospisujezrejmé,žesúdprvejinštanciezamietolžalobuzdôvodupreklúzie

práva žalobcov zo zodpovednosti za vady. Relevantné pritom bolo, že žalobcovia sa o vade kúpenej veci
– parcely J. č. XXXX/X, trvalý trávnatý porast o výmere 626 m2, preukázane dozvedeli dňa 19.06.2018
(č.l. 163-165 spisu) pri výkone štátneho stavebného dohľadu, ktorý skonštatoval potrebu zrealizovať
preložku B. D.. Dodatočnú objavenú vadu veci žalobcovia uplatnili u žalovaného – predávajúceho
najskôr preukázane listom až dňa 14.08.2020 (č.l. 10, 99 spisu), teda po uplynutí dvojročnej prekluzívnej

lehoty podľa § 599 Občianskeho zákonníka, a preto im uplatnený nárok nebolo možné v súdnom konaní
priznať.

24. Žalobkyňa 2/ v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav
veci, v dôsledku čoho by jeho rozhodnutie malo byť predčasné. S uvedenou námietkou nesprávnosti

skutkových zistení súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nestotožnil, argumentujúc pritom
nasledovne.

25. V odvolacom konaní pritom z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379, § 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd posúdil
relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov najmä v kontexte namietaných nesprávnych skutkových
zistení, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05).

26. Skutkový stav veci zisťuje súd na základe tvrdení sporových strán a výsledkov vykonaného
dokazovania. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou
z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec prerozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj

to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom

strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

27. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu

nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu

nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

28. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011,
sp.zn. 3Cdo204/2009.

29. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej

úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo1/2010).

30. Z podaného odvolania žalobkyne 2/ je zrejmé, že táto popiera právne posúdenie súdu prvej inštancie
o preklúzii práva zo zodpovednosti za vady, a to tvrdením, že vady veci boli u žalovaného ako predajcu
uplatnené už v mesiacoch september/október 2018 – november 2019, keď žalobcovia ústne či mailom
vyzvali žalovaného na uhradenie nákladov, súvisiacich s preložkou B. D.. Z pohľadu odvolacieho súdu

je však potrebné k tomuto uviesť, že žalobkyňou 2/ prednesené tvrdenia o včasnom uplatnení vady veci
neboli v konaní žiadnym spôsobom verifikované predloženým dôkazom. Nemožno pritom opomínať ani
vyjadreniesamotnejžalobkyne2/,prednesenénapojednávaníkonanomdňa05.09.2024,keďžalobkyňa
2/ uviedla, že si nepamätá, kedy kontaktovali žalovaného ohľadne vady veci (č.l. 159, 160 spisu).

31. V kontexte preukázania včasnosti uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady boli nositeľmi
dôkazného bremena každopádne žalobcovia, ktorí z uvedeného dôvodu musia znášať následky jeho
neunesenia v podobe nepriaznivého rozhodnutia o zamietnutí žaloby. Súd v žiadnom prípade nemal
povinnosť iniciatívne zisťovať skutkový stav veci a ani tak činiť nesmel, rešpektujúc pritom zásadu
rovnostisporovýchstránakontradiktórnostikonania.Lenžalobcoviavpredmetnomprípadezodpovedali

za penzum tvrdení a dôkazov, ktoré predložili súdu na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku.

32. Z listu obsiahnutého na č.l. 167 spisu možno len usudzovať, že jeho predmetom bola výzva
na uhradenie poplatkov spojených so zlegalizovaním zatrubenia a jeho príjemcom mal byť napriekzmätočnosti záhlavia zrejme žalovaný. Každopádne, z hľadiska hodnotenia dokazovania je významné,
že tento list nie je datovaný ani k nemu nie je predložený žiadny doklad o doručení, ktorý by hodnoverne
vypovedal o momente, kedy sa tento list dostal do dispozičnej sféry príjemcu - žalovaného. Predložený

dôkaz je tak bez výpovednej hodnoty k preukazovanej skutočnosti.

33. Podľa vykonaného dokazovania mal byť žalovaný vyzvaný na úhradu nákladov súvisiacich
s odstránením vady veci až dňa 14.08.2020, pričom takto zistený skutkový stav svedčal aj podľa názoru
odvolacieho súdu v prospech právneho záveru o preklúzii práva zo zodpovednosti za vady podľa §

599 Občianskeho zákonníka, keďže vady veci boli u predávajúceho uplatnené po lehote dvoch rokov,
počítanej odo dňa, keď sa žalobcovia o vade dozvedeli (dňa 19.06.2018).

34. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

35. Podľa § 599 Občianskeho zákonníka, kupujúci môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady,
len ak vadu vytkol u predávajúceho bez zbytočného odkladu, najneskôr do uplynutia 24 mesiacov od
prevzatia veci. Ak v tejto lehote vadu nevytkne, práva zo zodpovednosti za vady zaniknú.

36. Základným účelom inštitútu preklúzie je pôsobiť na subjekty právnych vzťahov, aby v primeraných

lehotách uplatňovali svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby ani jedna strana týchto
vzťahov nebola vystavená právnej neistote po časovo neprimeranú dobu. Preklúzia znamená zánik
práva neuplatnením v zákonom stanovenom čase, ktorý nastáva len v zákonom stanovených prípadoch.
Na preklúziu musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti ex offo, teda bez toho, aby účastník konania
musel námietku preklúzie sám vzniesť.

37. Zhrnúc teda vykonané dokazovanie, odvolací súd sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej
inštancie. Žalobcovia obsahom podanej žaloby a vlastnými vyjadrenia substancovali skutkový stav tak,
že nimi kúpená vec má vadu, preto si uplatnili voči predávajúcemu nárok na zľavu z kúpnej ceny.
Takto vymedzený skutkový stav potom definoval rozsah vykonávaného dokazovania, v ktorom bolo na

ťarchu žalobcov, aby preukázali súdu existenciu vady veci, jej včasné uplatnenie u žalovaného ako
predávajúceho a ohodnotenie vady veci, ktorému by zodpovedala výška uplatneného nároku na zľavu
z kúpnej ceny. Napriek tomu, že vada veci nebola v konaní zásadne sporná, žalobcovia nepreukázali
včasné uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady veci u predávajúceho. Napriek nimi predneseným
tvrdeniam, v konaní nebol predložený návrh na vykonanie dokazovania, ktorý by mal jednoznačne ustáliť

dátum, kedy najskôr žalobcovia uplatnili u predávajúceho svoj nárok. Nemožno pritom prehliadať aj
pomerne neurčité tvrdenia samotných žalobcov, ktorí tento dátum sami presne neidentifikovali, nanajvýš
ho v podanom odvolaní vymedzila žalobkyňa 2/ širokým rozpätím obdobia mesiacov september/október
2018 – november 2019.

38. Za daného stavu, odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie, považuje uplatnený nárok
žalobcov za zaniknutý, čoho následkom je nepochybne a výlučne len rozhodnutie o zamietnutí žaloby.
Keďže právnemu záveru odvolacieho súdu zodpovedá formulácia enunciátu napadnutého rozsudku,
napadnutý rozsudok vo výroku I. odvolací súd potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté ostatné práva žalobkyne voči žalovanému.

39. V rozsahu výroku o trovách konania považoval odvolací súd napadnutý rozsudok za
nepreskúmateľný, majúc pritom za to, že súd nedal sporovým stranám ani odvolaciemu súdu odpoveď,
ako sa v preskúmavanom prípade vysporiadal s možnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP.

40. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo 17/2009,
5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie

zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach
danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán.41. Z komentárov k citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že jeho účelom je umožniť súdu
zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva.
Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby

postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do

úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
§ 255 CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu.

42. Z hľadiska okolností daných na strane sporu považuje odvolací súd za potrebné prihliadnuť na
majetkové a zárobkové pomery strán, a to najmä pre účely posúdenia, či uloženie povinnosti na
náhradu trov konania protistrany nebude pre povinný subjekt až likvidačným, v porovnaní s prospechom,
ktorý táto náhrada prinesie oprávnenému subjektu. Napriek tomu, že súd prvej inštancie disponoval
informáciami o životných pomeroch žalobkyne 2/ v súvislosti s jej žiadosťou o oslobodenie od súdnych

poplatkov, žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, či tieto pomery by mohli
predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa pre odklon od všeobecne aplikovanej zásady pomeru
úspechu pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

43. Z hľadiska okolností danej veci nie je odvolaciemu súdu zrejmé, akým spôsobom vyhodnotil súd

prvej inštancie rozhodné skutkové okolnosti sporu, ktoré svedčia záveru, že žalovaný úmyselne zamlčal
pri predaji veci jej vadu, čím podstatnou mierou prispel k začatiu súdneho konania.

44. Náhrada trov konania je pritom imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces, garantovaného
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.

Rozhodnutie súdu o nepriznaní nároku musí preto vychádzať zo zákonného dôvodu a byť v rozhodnutí
súdu náležite odôvodnené. Napadnuté rozhodnutie vykazuje v tomto smere vážne nedostatky, keďže
súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie o náhrade
trov konania. Za daného stavu odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý
rozsudok vo výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa vyporiadať s nastolenými úvahami
odvolacieho súdu a vo veci nanovo rozhodnúť, pričom pri odôvodnení rozhodnutia musí mať súd prvej
inštancie na zreteli ustanovenie § 220 ods. 2 CSP.

46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).