Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/209/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123411383
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123411383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO:
35 730 978, proti žalovanému AGRODRUŽSTVO BÁNOVÁ, so sídlom Bánová, 010 04 Žilina, IČO: 36
376 353, právne zastúpenému JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s. r. o., so sídlom Vazovova 6838/9B,
811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 998 791, o zaplatenie 10.613,24 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/85/2023-115
zo dňa 28. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/85/2023-115 zo dňa 28. mája 2024 v napadnutej časti
prvej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 10Cb/85/2023-115 zo dňa 28. mája 2024 prvou výrokovou vetou
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.131,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 12
% ročne počítaným zo sumy 9.131,24 Eur od 10.03.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Druhou výrokovou vetou v ostatnej časti žalobný návrh zamietol. Treťou výrokovou vetou žalobcovi proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa v predmetnej veci proti
žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatenia sumy 10.613,24 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 12 % ročne zo sumy 10.613,24 Eur od 10.03.2023 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur na základe uzavretej Lízingovej zmluvy č.
4315300341 zo dňa 25.06.2018 (ďalej len „lízingová zmluva“, resp. „zmluva“) uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným.

3. Súd prvej inštancie vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich
záväzkov posúdil právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny, na ktorý
aplikoval ustanovenia § 261, § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 344, § 369 ods. 1 a 2 a § 369c ods. 1 zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a ustanovenia § 1 ods. 1, 2 a § 2
nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami je nesporné, že záväzkovo-právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným vznikol na základe písomne uzatvorenej Lízingovej zmluvy zo dňa 25.06.2018
č. 4315300341, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančného lízingu na nákup poľnohospodárskej

techniky. Podrobná úprava práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu je obsahom Obchodných
podmienok. Medzi stranami bolo nesporné prevzatie predmetu lízingu žalovaným ako lízingovým
nájomcom po uzavretí lízingovej zmluvy a dohodnutý splátkový kalendár. Rovnako bolo nesporné
doručenie odstúpenia od lízingovej zmluvy žalobcom žalovanému dňa 02.11.2020.
5. Súd prvej inštancie medzi stranami považoval za spornú skutočnosť platnosť právneho úkonu

odstúpenia od lízingovej zmluvy žalobcom, vykonaný listom zo dňa 29.10.2020 a hodnota
zodpovedajúca finančnému ekvivalentu za predmet financovania zo strany tretej osoby pri následnom
predaji predmetu lízingu - ojazdeného motorového vozidla a nákladov za odobratie predmetu lízingu
refakturovaných žalovanému, v nadväznosti na ktoré sporné položky finančného vyúčtovania žalobcu
zo dňa 12.03.2021 žalobca vyčíslil výšku žalobou uplatnenej pohľadávky.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany učinili
obsahomspisovéhomateriáludospelkzáveruočiastočnejdôvodnostipodanejžaloby.Vnadväznostina
žalovaným produkovanú procesnú obranu v konaní súd prvej inštancie vykonanými listinnými dôkazmi,
ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu, posudzoval platnosť odstúpenia žalobcu od
lízingovej zmluvy a dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku v žalovanej sume. Konštatoval, že úprava

vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu je obsahom lízingovej zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.06.2018 a obsahom Obchodných podmienok pre finančný lízing
Stroje, zariadenia a nákladné vozidlá nad 3,5 t (ďalej len „obchodné podmienky“), z ktorých vyplýva účel
lízingovej zmluvy, ktorým je po dojednanú dobu umožniť lízingovému nájomcovi za odplatu užívanie
dojednanej hnuteľnej veci alebo súboru hnuteľných vecí a po skončení doby nájmu umožniť lízingovému

nájomcovi, aby predmet lízingu od lízingového prenajímateľa odkúpil za dohodnutých podmienok (čl. 1
ods. 3 obchodných podmienok). Ďalej konštatoval, že predčasné ukončenie zmluvy je upravené v čl. 9
ods. 1, 2.1 obchodných podmienok tak, že lízingový prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od lízingovej
zmluvy v prípade, ak je lízingový nájomca v omeškaní so zaplatením jednotlivej lízingovej splátky po
dobu dlhšiu ako 30 dní.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že žalovaný ako lízingový
nájomca sa dostal do omeškania s úhradou jednotlivých splátok, a to splátky č. 25 splatnej dňa
05.08.2020, splátky č. 26 splatnej dňa 05.09.2020, splátky č. 27 splatnej dňa 15.10.2020 a splátky č. 28
splatnej dňa 05.11.2020, v súvislosti s ktorým omeškaním žalobca uplatňoval proti žalovanému nárok na

zaplatenie poplatku za upomienku a zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou, v ktorej časti vyúčtovania
žalovaný učinil nárok žalobcu nesporným.

8. Vo vzťahu k žalovaným namietanej neplatnosti odstúpenia od lízingovej zmluvy právnym úkonom
žalobcu zo dňa 29.10.2020, poukazujúc na nedostatok oprávnenia osôb označených v odstúpení konať

za žalobcu ako lízingového prenajímateľa, súd prvej inštancie poukázal na špeciálny druh zákonného
splnomocnenia vyplývajúci z ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. V prípade pochybností
musí byť chránená dobromyseľnosť tretích osôb, pričom pri prekročení rozsahu poverenia spojeného
s určitou činnosťou zákon ustanovuje, že takýto úkon podnikateľa zaväzuje len v prípade, ak tretia
osoba o prekročení poverenia nevedela a ani nemohla vedieť, berúc do úvahy všetky okolnosti daného

prípadu. Zobsahupísomnevyhotovenéhoodstúpeniaodzmluvyvyplývapostavenieosôbkonajúcichza
žalobcu, ktorých oprávnenie zo strany žalobcu nebolo spochybnené a týmito úkonmi zaväzujú žalobcu
ako podnikateľa. V takom prípade zákonná úprava nevyžaduje osobitné splnomocnenie na uvedené
právne úkony, keďže právne účinky pre podnikateľa vyplývajú z ich zaradenia (poverenia) týchto osôb na
danú činnosť podniku. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie túto námietku žalovaného vyhodnotil

ako nedôvodnú. Žalobcom navrhované dôkazy výsluchmi svedkov súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nadbytočné a nehospodárne. Oprávnenie žalobcu ako lízingového prenajímateľa odstúpiť od lízingovej
zmluvy priamo vyplýva z obsahu čl. 9 bod 2.1 obchodných podmienok, podľa ktorého zmluvného
ustanovenia toto oprávnenie je viazané na omeškanie lízingového nájomcu so zaplatením jednotlivej
lízingovej splátky po dobu dlhšiu ako 30 dní. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca v

súlade s obsahom zmluvy realizoval svoje právo odstúpiť od lízingovej zmluvy z dôvodu omeškania
žalovaného v súlade s ust. § 344 Obchodného zákonníka.9. Vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky v rámci finančného vysporiadania zo dňa 12.03.2021
žalovaný spochybnil výpočet žalobcom uplatnenej pohľadávky osobitne poukazujúc na žalobcom
dojednanú kúpnu cenu za predaj predmetu lízingu - traktoru, ktorého kúpna cena podľa žalovaného

nezodpovedala trhovej cene, dôsledkom čoho je konanie žalobcu v rozpore s požiadavkou účelnosti a
hospodárnosti konania. Ako druhú spornú položku finančného vysporiadania žalovaný učinil pohľadávku
žalobcu zaplatenú žalobcom inkasnej spoločnosti, vo vzťahu ku ktorej časti žalobcom uplatnenej
pohľadávky žalovaný namietal samotné uskutočnenie inkasného konania treťou osobou a súčasne
výšku fakturovanej sumy dodávateľa XELLA s.r.o. Žalovaný mal za to, že na ňom nemožno spravodlivo

požadovať refundáciu akýchkoľvek nárokov, ktoré si zmluvné strany, t.j. žalobca a tretia osoba dohodli
bez toho, aby žalobca vynakladal len nevyhnutne možné náklady, čo podľa názoru žalovaného nebolo
žalobcom naplnené. Žalovaný mal za to, že žalobca porušil povinnosť počínať si tak, aby druhým
subjektom nevznikla škoda, t.j. v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže žalovanému nie je
zrejmé, za aké konkrétne úkony a v akej hodnote nárok žalobcu v tejto časti vznikol, a preto ho označoval
za nepreukázaný po materiálnej stránke a tiež po formálnej stránke, a to vzhľadom na bezobsažnosť

fakturácie paušálnych položiek a ostatných položiek označených ako U.V.N. inkasnou spoločnosťou
žalobcu.

10. Aj pri rešpektovaní skutočnosti, že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime
obchodného práva slabšia, ako v prípade občiansko-právnych vzťahov príp. spotrebiteľských vzťahov,

súd prvej inštancie v nadväznosti na obsah čl. 4 ods. 17 obchodných podmienok a žalobcom vyúčtované
náklady inkasnej spoločnosti XELLA s.r.o. faktúrou č. 2020/10/18 posudzoval dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku. Z čl. 4 ods. 17 obchodných podmienok súd prvej inštancie mal za zrejmé,
že zmluvné strany si dojednali právo žalobcu, ktorému zodpovedá povinnosť žalovaného, zaplatiť
žalobcovi všetky náklady, ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s vymáhaním všetkých

pohľadávok vyplatených tretím osobám oprávneným vykonávať úkony v súvislosti s vymáhaním
pohľadávok.Podobnezčl.9ods.8bod8.3obchodnýchpodmienokvzniklažalovanémuakolízingovému
nájomcovipovinnosťnáhradyškody,pričomzanáhraduškodypredmetnéustanovenieupravujeajstraty,
ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej zmluvy, t.j.
najmä, avšak nie výlučne: náklady spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a predajom predmetu

lízingu, náklady na prípadné nezaplatené povinné poistenie, náklady na vypracovanie znaleckého
posudku, správne poplatky ako aj náklady právneho zastúpenia lízingového prenajímateľa. Napriek
skutočnosti, že od momentu podania odporu proti platobnému rozkazu žalovaný rozporoval žalobcom
uplatnený nárok vo výške 10.613,24 Eur a osobitne vo vzťahu k položke inkasného vymáhania namietal
nielen osobné stretnutie žalovaného so zástupcom inkasnej spoločnosti, ale aj spôsob a opodstatnenosť

uplatneného nároku vo výške 1.482,-- Eur, súd prvej inštancie žalobcom uplatnené prostriedky
procesného útoku v súvislosti s touto časťou uplatneného nároku vyhodnotil ako nedostatočné.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca učinil obsahom spisového materiálu Protokol k spätnému
prevzatiu predmetu Zmluvy č.: 4315300341 zo dňa 28.10.2020, ktorý je opatrený podpisom zástupcu

spoločnosti XELLA s.r.o., avšak nie je potvrdený podpisom žalovaného ako odovzdávajúceho. Okrem
uvedeného Protokolu je súčasťou spisu aj Protokol k spätnému prevzatiu predmetu Zmluvy č.:
4315300341 z toho istého dňa, ktorý sa týka totožnej veci, avšak s doplnenými údajmi lízingovej
spoločnosti k technickému stavu vozidla - traktoru John Deere 6175R, ktorý obsahuje nečitateľné
podpisy konajúcich osôb za stranu lízingového prenajímateľa, lízingového nájomcu a spoločnosti

XELLA s.r.o. ako preberajúceho. Žalobca žalovanému vyúčtoval dvoma samostatnými faktúrami tzv.
„vedľajšie náklady odberu spojené so zadržaním predmetu zmluvy“ v sume 882,-- Eur s DPH faktúrou
č. FV200009825 zo dňa 10.11.2020 a faktúrou č. FV20009824 zo dňa 10.11.2020 tzv. „náklady
spojené so zadržaním predmetu zmluvy“ v sume 600,-- Eur, avšak bez toho, že by z obsahu
faktúry, alebo skutkových tvrdení žalobcu vyplýval spôsob určenia tejto časti žalovanej pohľadávky

vo vzťahu ku konkrétnej zadržanej a žalobcom prevzatej veci a jej opodstatnenosť. Pokiaľ žalobca
odvodzoval oprávnenosť svojho nároku z vyúčtovacej faktúry spoločnosti XELLA s.r.o. č. 2020/10/018
zo dňa 04.11.2020, znejúcej na celkovú sumu 2.082,-- Eur, z toho vo vzťahu k žalovanému na
sume 1.482,-- Eur a výpisom z účtu žalobcu zo dňa 20.11.2020, súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobcom uvádzané tvrdenia v spojení s predloženými dôkazmi neumožňujú súdu prijať spoľahlivý

záver o dôvodnosti tejto časti žalovanej pohľadávky žalobcu, z ktorej žalobca vyčíslil svoj nárok proti
protistrane v konaní. Pokiaľ uvedené náklady majú svoj základ v paušálne stanovenej odmene v
zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a inkasnou spoločnosťou, príp. v reálne inkasnou spoločnosťou
vynaložených nákladoch za odobratie predmetu lízingu, podľa názoru súdu prvej inštancie muselžalobca disponovať dostatočnými vedomosťami a informáciami na to, aby uvedené a medzi stranami
sporné skutočnosti bližšie v súdnom konaní objasnil a dôkazmi preukázal. V situácii, že žalovaný nie
je účastníkom zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a inkasnou spoločnosťou, je v súlade

s princípmi spravodlivosti a poctivým obchodným stykom žalovaného oboznámiť so spôsobom určenia
nákladov za odobratie predmetu lízingu tak, aby tento nárok bol objektivizovaný a preskúmateľný.
To platí najmä v situácii, ak uvedené náklady nie sú zahrnuté do paušalizovanej náhrady škody
a lízingovou zmluvou predpokladané náklady zmluva vymedzuje len všeobecným spôsobom, bez
potrebnej konkretizácie, ktorá by umožňovala aspoň v minimálnom rozsahu ich predvídateľnosť a

preskúmateľnosť. Opačný prístup súdu by umožňoval bezbrehé uplatňovanie si akýchkoľvek nárokov
vyúčtovaných zo strany tretieho subjektu a ich prenášanie na procesnú stranu, ktorá nie je účastníkom
mimo nej založených zmluvných vzťahov, čo aj pri rešpektovaní autonómie zmluvných strán súd prvej
inštancie vnímal ako neprípustné a v rozpore s princípmi spravodlivosti. Preto súd prvej inštancie
pohľadávku žalobcu zahrnutú do konečného vyúčtovania finančných nárokov žalobcu vyhodnotil ako
nepreukázanú, a preto nedôvodnú.

12. K žalovaným namietanej kúpnej cene za spätný predaj ojazdeného motorového vozidla - traktoru
dodávateľovi tohto tovaru súd prvej inštancie konštatoval, že spôsob, akým žalobca určil predajnú cenu
vozidla vyplýva z vyjadrenia žalobcu k podanému odporu zo dňa 29.11.2023, pričom žalobca určil
predajnú cenu ako rozdiel medzi výškou žalobcom nesplatenej istiny pohľadávky z lízingovej zmluvy ku

dňu ukončenia zmluvy poníženej o žalovaným odsúhlasenú predajnú cenu druhého predmetu lízingu
- čelného nakladača vo výške 6.549,46 Eur + DPH, čomu zodpovedala suma 86.880,73 Eur, za ktorú
žalobca spätne odpredal vozidlo jeho dodávateľovi. Žalobca oprávnenosť svojho postupu pri predaji
predmetu leasingu preukazoval Zmluvou o spätnom odkupe k lízingovej zmluve č. 4315300341 a
uzatvorenou Zmluvou o kúpe ojazdeného motorového vozidla zo dňa 26.01.2021. Napriek tomu, že

žalovaný namietol konanie žalobcu v rozpore s požiadavkou náležitej starostlivosti poukazujúc na
obvyklé ceny tohto typu vozidiel, výšku obvyklej ceny, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný túto
bližšie nekonkretizoval. Na preukázanie dôvodnosti procesnej obrany predložil žalovaný súdu export
lustrácie cien premetu financovania podľa rokov výroby z obdobia rokov 2018 - 2022 (č.l. 72), hoci
predmet financovania - sporný traktor mal rok výroby 2015 (lízingová zmluva). Žalovaný súčasne navrhol

výsluch svedka A. B. (ako bývalého pracovníka John Deere-Sever) ku skutočnostiam ohľadom odobratia
a následného predaja predmetu financovania a výške trhovej ceny. Takýto dôkazný návrh súd prvej
inštancie nemohol hodnotiť ako kvalifikovaný, pokiaľ nemal potenciál preukázať rozhodný skutkový stav
tvrdený procesnou stranou. Z procesného návrhu nevyplýva, ktorá medzi stranami sporná skutočnosť
vo vzťahu k odobratiu a následnému predaju má byť svedeckou výpoveďou preukázaná, teda ktorá

skutočnosť má byť dôkazom preukázaná. Pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti, že žalobcom dojednaná
kúpna cena za predaj predmetu lízingu nezodpovedá obvyklým trhovým cenám, opäť aj v tomto prípade
absentuje tvrdenie žalovaného, v akom rozsahu obvyklé kúpne ceny žalobcom dohodnutá kúpna
cena presahuje. Len samotná námietka žalovaného týkajúca sa hodnoty zodpovedajúcej finančnému
ekvivalentu za predmet financovania zo strany tretej osoby bez ďalšieho nezakladá účinné popretie, na

ktoré zákon viaže rovnaké kvalitatívne požiadavky ako na prostriedky procesného útoku v zmysle §
151 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaný v uvedenom smere
neuviedol, aká cena predmetu lízingu zohľadňujúca jeho kvalitatívne parametre a trhové podmienky
v rozhodnom čase zodpovedá požiadavke obvyklej kúpnej ceny. Pokiaľ žalovaný namietal konanie
žalobcu v rozpore so zásadou hospodárnosti, podľa názoru súdu prvej inštancie samotné konštatovanie

tohto porušenia povinnosti bez ďalšieho nemá vplyv na žalobcom uplatnenú pohľadávku. Lízingový
nájomca nemôže očakávať, že v prípade ak sám nie je schopný splácať predmet lízingu, že sa podarí
lízingovému prenajímateľovi predať predmet lízingu za výhodnú cenu. Súd prvej inštancie považoval
za prirodzené a logické, že dojednanou kúpnou cenou lízingový prenajímateľ minimalizuje svoje straty
a podobne ako v prípade lízingového nájomcu je možné predpokladať legitímny zámer vyhnúť sa

uplatňovaniu ďalších nárokov na doplatok proti lízingovému nájomcovi. Žalovaný v rámci prostriedkov
procesnej obrany neuviedol vlastné tvrdenia k výške obvyklej trhovej ceny predmetu lízingu, čím nesplnil
povinnosť tvrdenia a na to nadväzujúcu dôkaznú povinnosť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poznamenal, že pri určení obvyklej trhovej ceny veci ide o otázku odbornú, ktorej určenie vyplýva
o.i. z prieskumu ponuky a dopytu v danom čase, pričom dôkazy označené a predložené žalovaným

neumožňovali súdu prijať záver, o podstatnom odchýlení sa predajnej ceny dohodnutej žalobcom od
obvyklej ceny tohto poľnohospodárskeho zariadenia. Nedostatok tvrdenia žalovaného nie je možné
preklenúť výsluchom svedka, keďže podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.13. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie posúdil žalobcom uplatnený nárok za dôvodný v rozsahu
priznanej istiny 9.131,24 Eur, ktorej výpočet zohľadňuje sumu nesplatenej istiny ku dňu ukončenia

lízingovej zmluvy vo výške 86.880,73 Eur po odpočítaní predajnej ceny za časť predmetu lízingu -
čelný nakladač v sume 6.549,46 Eur, za ktorú sumu bol žalobcom odpredaný na základe Zmluvy o
kúpe ojazdeného motorového vozidla zo dňa 26.01.2021 predmet financovania - traktor, nedoplatok na
splátkach v sume 8.650,20 Eur, nedoplatok na zmluvných pokutách vo výške 117,54 Eur a upomienkach
47,-- Eur, nerefakturované náklady vo výške 316,50 Eur, spolu 9.131,24 Eur. Zamietajúca časť žalovanej

pohľadávky predstavuje sumu 1.482,-- Eur, ktorou žalobca preúčtoval žalovanému náklady na riešenie
inkasnou spoločnosťou v súvislosti s odobratím predmetu lízingu. Ostatná časť súdom priznanej
pohľadávky zodpovedá žalobcom uplatnenému nároku v špecifikácii vykonanej žalobcom v rámci
vyjadrenia k podanému odporu.

14. Spolu s istinou súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v

zákonom stanovenej fixnej sadzbe podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka s použitím § 1 ods. 2
nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktoré sa uplatnia po celú dobu omeškania žalovaného s úhradou
peňažného dlhu, počítané v sadzbe 12 % ročne zo sumy 9.131,24 Eur od 10.03.2023 do zaplatenia.
Vzhľadom na obchodno-právny vzťah procesných strán súd prvej inštancie priznal žalobcovi v súlade
s jeho procesným návrhom a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím § 2 nariadenia vlády

č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur. V ostatnej časti uplatnených úrokov z
omeškania zo sumy 1.482,-- Eur súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol na základe princípu úspechu strán

v spore. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní súd prvej inštancie vyčíslil celkovú uplatnenú
pohľadávku z titulu istiny 10.613,24 Eur, úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozsudku
v sume 1.556,22 Eur a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--
Eur, spolu uplatnená suma predstavuje k momentu vyhlásenia rozsudku 12.206,46 Eur, z ktorej priznal
žalobcovi istinu 9.131,24 Eur, úrok z omeškania z tejto sumy ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške

1.338,91Eurapaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške40,--Eur,spolu
priznaná pohľadávka s jej príslušenstvom k momentu vyhlásenia rozsudku je 10.510,15 Eur. Úspech
žalobcu tak predstavuje podiel 86 % a úspech žalovaného 14 %, čistý úspech žalobcu predstavuje 72
%. Súd prvej inštancie tak priznal žalobcovi ako úspešnejšej procesnej strane voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 72 % z celkových trov konania.

16. Proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane žalovaného, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že už od počiatku žalovaný nárok poprel, pričom poukázal na
to, že namietal platnosť odstúpenia od lízingovej zmluvy a na výšku predajnej ceny. Namietal, že z listiny
označenejakoodstúpenieodlízingovejzmluvyzodňa29.10.2020,ktorámuboladoručovaná,absentuje
akékoľvek poverenie, resp. iné oprávnenie, z ktorého by vyplývali kompetencie osôb označených ak

„senior špecialista tímu pohľadávky“ a „referent tímu pohľadávky“. Mal za to, že pojem špecialista,
alebo referent sám o sebe nepoveruje osobu na výkon právnych úkonov za a v mene zamestnávateľa
vo vzťahu k tretím osobám. Uviedol, že nemal odkiaľ vedieť, či osoby, ktoré sú uvedené ako osoby
vystupujúce za žalobcu, sú na príslušné úkony oprávnené, resp. či boli na to poverené, pričom mal
za to, že je bežnou praxou v bankovom prostredí, že k jednotlivým listinám o právnych úkonoch sú

prikladané poverenia jednotlivých zamestnancov, z ktorých obsahu vyplýva oprávnenie na výkon daných
úkonov. Preto vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou
a zároveň odmietol vykonať v danom smere dokazovanie, ktoré označil za nadbytočné a nehospodárne.
K omeškaniu s úhradou jednotlivých splátok, a to splátky č. 25 splatnej dňa 05.08.2020, splátky č. 26
splatnej dňa 05.09.2020, splátky č. 27 splatnej dňa 15.10.2020 a splátky č. 28 splatnej dňa 05.11.2020

dal do pozornosti znenie § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dal do pozornosti, že do omeškania
sa dostal dňa 06.08.2020 a že k odstúpeniu došlo dňa 29.10.2020. Preto považoval za zrejmé, že zo
strany žalobcu nebolo oprávnenie od zmluvy odstúpiť využité a oznámené bez zbytočného odkladu
potom, čo sa o tomto porušení žalobca dozvedel. Aj vzhľadom na túto skutočnosť zotrval na ňomuplatnených námietkach v rámci procesnej obrany a mal za to, že súd prvej inštancie sa s nimi
dostatočne nevysporiadal.

17. Vo vzťahu ku kúpnej cene za spätný predaj ojazdeného motorového vozidla žalovaný v odvolaní dal
do pozornosti, že práve za účelom zistenia výšky obvyklej ceny navrhol výsluch svedka p. A. B. a žiadal,
aby sa vyjadril k trhovej cene, čo by predstavovalo účinné popretie nároku uplatneného žalobcom
s prihliadnutím na súlad konania a podmienok žalobcu s prihliadnutím na princípmi spravodlivosti
a poctivým obchodným stykom. Mal za to, že predložením cenového priemeru trhu účinne poukázal

na nesprávnosť postupu žalobcu, poprel výšku ceny, za ktorú bol realizovaný spätný odpredaj, pričom
uvedené chcel podporiť minimálne výsluchom svedka, ktorý sa k danej problematike vedel vecne
a vyčerpávajúcim spôsobom vyjadriť. Vyslovil názor, že tým, že súd prvej inštancie výsluch svedka
nepripustil znemožnil mu uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. V prípade, ak by žalobca stroj predal v rozhodnom mieste a čase
za približne trhových podmienok, čo chcel preukázať výsluchom svedka, kúpna cena by minimálne

uspokojila nárok žalobcu aj v rozsahu omeškaných splátok, ak by nebola ešte vyššia. Nehospodárnym
a neodborným postupom žalobcu tak došlo k situácii, kedy tento neuspokojil svoj nárok, aj keď ho za
predpokladu starostlivého a hospodárneho postupu uspokojiť v celom rozsahu mohol, pričom uvedené
v priebehu konania dostatočne vysvetlil. Preto sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie
uvedeným v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku, najmä v časti poslednej vety. Namietal,

že súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal ním navrhované dokazovanie, predloženie listín
obsahujúcich trhový priemer stroja odmietol s poukazom na to, že rozdiel vo veku je minimálne 3 roky.
Z uvedeného dôvodu mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ako aj k nesprávnym právnym záverom. Vyslovil záver, že súd prvej inštancie nevyhodnocoval všetky
ním predložené dôkazy a argumentácie vo vzájomnej súvislosti a len jednostranne priznal relevanciu

dôkazomsmerujúcimvprospechžalobcu.Záverysúduprvejinštanciepovažovalvzhľadomnavykonané
dokazovanie za nesprávne a predčasné. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne a právne správny, vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a je náležite
odôvodnený. Nesúhlasil s dôvodmi žalovaného uvedenými v odvolaní a odvolanie považoval v celom
rozsahu za nedôvodné. Námietku žalovaného týkajúcu sa neplatnosti odstúpenia od lízingovej zmluvy
považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom svoj nárok uplatnený v tomto súdnom konaní
žalobca považoval za nesporný v rozsahu, v akom bol potvrdený napadnutým rozsudkom súdu prvej

inštancie. Uviedol, že nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradami jednotlivých splátok a
došlo k naplneniu článku 9., bodu 2.1 obchodných podmienok, dňa 29.10.2020 v súlade s lízingovou
zmluvou odstúpil od lízingovej zmluvy. Odstúpenie od lízingovej zmluvy bolo žalovanému doručené
dňa 02.11.2020. Pred samotným odstúpením bol žalovaný v súlade s obchodnými podmienkami
opakovane vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, pričom v tejto súvislosti žalobca vystavil žalovanému

celkovo tri upomienky. Z dôvodu omeškania na strane žalovaného, taktiež v súlade s obchodnými
podmienkami pristúpil k vyúčtovaniu zmluvných pokút (úrokov) z omeškania, a to faktúrou č. C. na
sumu vo výške 27,13 Eur a faktúrou č. PEN0066483 na sumu vo výške 90,41 Eur. Nakoľko žalovaný
ani po opakovaných výzvach k úhrade dlhu, nepristúpil k vysporiadaniu svojich splatných záväzkov
voči nemu, dňa 20.10.2020 v súlade s obchodnými podmienkami odovzdal vymáhanie pohľadávky

proti žalovanému na inkasné riešenie splnomocnenej spoločnosti XELLA s.r.o., so sídlom: Koprivnická
14/C, 841 02 Bratislava, IČO: 36 749 125 (ďalej len „inkasná agentúra“). Zdôraznil, že žalovaný
mal preukázateľne vedomosť o existencii neuhradených záväzkov proti nemu, a teda akékoľvek
popieranie tejto skutočnosti označil za zavádzajúce a nepravdivé. V kontexte tejto skutočnosti aj
následne dňa 28.10.2020 došlo k odberu časti predmetu financovania, t.j. traktora John Deere JD

6175R, pričom čelný nakladač D. E. 603R zostal v držbe žalovaného. O uvedenej skutočnosti bol dňa
28.10.2020 medzi žalovaným, inkasnou agentúrou a žalobcom spísaný Protokol k spätnému prevzatiu
predmetu. Následne po odobratí časti predmetu financovania pristúpil k zaslaniu odstúpenia. Vzhľadom
na uvedené považoval tvrdenia žalovaného za zavádzajúce, nakoľko žalovaný mal preukázateľne
vedomosť o kontinuálnom porušovaní zmluvných a obchodných podmienok, ako aj o neplnení svojich

finančných záväzkov voči nemu. Považoval za nesporné, že argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej
by mala skutočnosť, že zo strany žalobcu nebolo oprávnenie od lízingovej zmluvy odstúpiť využité
a oznámené bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení žalobca dozvedel, je celkom
zjavne nesprávna a nemôže obstáť. Dodal, že v čase odstúpenia jeho právo odstúpiť od lízingovejzmluvy nezaniklo a súčasne, že boli naplnené všetky predpoklady pre platné a účinné odstúpenie od
lízingovej zmluvy z jeho strany ako lízingového prenajímateľa. Námietky žalovaného nemajúce oporu v
lízingovej zmluve, obchodných podmienkach, všeobecne záväzných právnych predpisoch a judikatúre

žalobca nepovažoval za relevantné a konštatoval, že tieto riadne a vecne vyvrátil. Rovnako považoval
za preukázané a nesporné, že námietky žalovaného o neplatnosti odstúpenia od lízingovej zmluvy
sú len účelové. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že námietku žalovaného, že k odstúpeniu nebolo
pripojené žiadne poverenie, z ktorého by bolo zrejmé, že osoby tam uvedené sú oprávnené v mene
žalobcu vystupovať voči tretím osobám už v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku súdu prvej

inštancie už riadne, vecne a rozsiahlo vyvrátil a dal do pozornosti znenie § 15 Obchodného zákonníka.
Z tohto ustanovenia nesporne vyplýva oprávnenie zamestnanca zastupovať zamestnávateľa priamo zo
zákona, bez potreby vystaviť osobitné plnomocenstvo, resp. takéto plnomocenstvo predkladať tretím
osobám pri výkone činností na ktoré bol tento zamestnanec poverený. Zdôraznil, že odstúpenie od
zmluvybolopodpísanéjehozamestnancami,ktorýmtakétooprávnenievyplývazpracovnéhozaradenia,
kompetenčného poriadku a z jeho ostatných interných predpisov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.10.2020, č.k. 25Cb/115/2021. Žalobca vyslovil názor, že z
obsahu odstúpenia jasne vyplýva konkrétne pracovné zaradenie zamestnancov konajúcich v tejto veci
za žalobcu, pričom sám nijakým spôsobom nespochybnil oprávnenie týchto osôb konať v predmetnej
veci za neho.

19. Žalobca ďalej vo vyjadrení konštatoval, že predmet financovania pozostával z dvoch častí,
a to z traktora John Deere JD 6175R, druh predmetu: Poľnohospodárska technika, VIN:
XXXXXXXXXXXXXXXXX, rok výroby: 2015 a z čelného nakladača. Dňa 25.06.2018 uzatvoril žalobca
so spoločnosťou AGROSERVIS spol. s r.o., so sídlom: Hadovská cesta 6, 945 01 Komárno, IČO:
31 441 751 ako dodávateľom predmetu financovania Zmluvu o spätnom odkupe k Lízingovej zmluve

4315300341, na základe ktorej sa dodávateľ pre prípad predčasného ukončenia lízingovej zmluvy alebo
jej nesplnenia zo strany žalovaného, zaviazal odkúpiť predmet financovania späť. Tak ako už vo svojich
písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch, ku dňu predčasného ukončenia zmluvy predstavovala
nesplatená istina sumu vo výške 93.430,19 Eur, ktorá bola znížená o predajnú cenu časti predmetu
financovania – t.j. čelného nakladača, ktorý ostal v držbe žalovaného aj po odstúpení od zmluvy a

ktorý sa so súhlasom žalovaného predal za kúpnu cenu vo výške 6.549,46 Eur + DPH. V nadväznosti
na uvedené bola výška nesplatenej istiny určená na sumu vo výške 86.880,73 Eur (t.j. 93.430,19
Eur – 6.549,46 Eur). Za predmetnú výšku nesplatenej istiny bol následne predmet financovania (t.j.
traktor) spätne predaný dodávateľovi, a to na základe Zmluvy o kúpe ojazdeného motorového vozidla
zo dňa 26.01.2021. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností opätovne zdôraznil, že uvedený postup

bol realizovaný za účasti žalovaného, ktorý mal vedomosť o takto postupe a nemal voči nemu žiadne
výhrady. Žalobca vyhlásil, že ako lízingový prenajímateľ vo všeobecnosti pri procese predaja predmetu
financovania a finančného vysporiadania predčasne ukončenej lízingovej zmluvy vždy postupuje s
náležitou odbornou starostlivosťou riadneho hospodára, zodpovedne, v súlade so svojimi zákonnými
a zmluvnými povinnosťami, tak aby nedošlo k poškodeniu oprávnených záujmov lízingového nájomcu,

alebo akýchkoľvek iných dotknutých osôb. Súčasne odmietol, aby žalovaný vo svojich tvrdeniach
konštatoval zavádzajúce závery o nehospodárnych a neodborných postupoch žalobcu bez toho, aby
tieto oprel o akýkoľvek konkrétny a relevantný dôkaz. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil námietky žalovaného týkajúce sa kúpnej ceny za spätný predaj traktora ako časti predmetu
financovania. Žalovaný napriek tomu, že namietol konanie žalobcu poukazujúc na obvyklé ceny traktora,

výšku obvyklej ceny riadne a účinne nekonkretizoval. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností žalobca
uviedol, že žalovaným predložená lustrácia cien premetu financovania podľa rokov výroby z obdobia
rokov 2018 – 2022 nemôže obstáť ako dôkaz, nakoľko nezohľadňuje porovnanie faktického technického
stavu konkrétneho traktora, ako ani rok jeho výroby a je teda objektívne zavádzajúca a negarantuje
žiadnu odbornú výpovednú hodnotu. Rovnako návrh na výsluch svedka p. B. žalobca považoval

za irelevantný. Z návrhu žalovaného nijako nevyplývalo, ktorá skutočnosť vo vzťahu k odobratiu a
následnému predaju predmetu financovania (traktora) má byť svedeckou výpoveďou navrhovaného
svedka ako dôkazom preukázaná. Trval na tom, že len samotná námietka žalovaného týkajúca sa
hodnoty zodpovedajúcej finančnému ekvivalentu za predmet financovania zo strany tretej osoby bez
ďalšieho nemohla zakladať účinné popretie, na ktoré zákon viaže rovnaké kvalitatívne požiadavky

ako na prostriedky procesného útoku. Mal za to, že aj v tomto smere opakovane a riadne vyvrátil
procesnú obranu žalovaného a že súd prvej inštancie prijal správny záver, že pri určení obvyklej trhovej
ceny veci ide o odbornú otázku, ktorej určenie vyplýva okrem iného z prieskumu ponuky a dopytu
v danom čase, pričom dôkazy označené a predložené žalovaným neumožňovali súdu prijať záver, opodstatnom odchýlení sa predajnej ceny dohodnutej žalobcom od obvyklej ceny traktora. Nedostatok
tvrdenia žalovaného súčasne nie je možné preklenúť výsluchom svedka, keďže opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Na záver žalobca dal do pozornosti, že

odôvodnenie odvolania a argumentácia žalovaného zostali v rovine tvrdení, pričom žiadne dôkazy k
týmto tvrdeniam neboli žalovaným predložené. Nad rámec uvedeného ďalej poukázal na to, že žalovaný
v odvolaní duplicitne konštatuje rovnaké tvrdenia, ktoré žalobca riadne, vecne a rozsiahlo vyvrátil už v
konaní, ktoré napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie predchádzalo. Vyslovil názor, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania dôvodnosti odvolacích dôvodov. Z uvedeného je

zrejmé, že odvolanie žalovaného je len účelové a nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že má za to, že žalobca bol povinný
v rámci svojho postupu využiť všetky dostupné informácie a nástroje pre maximalizáciu uspokojenia

svojho nároku v rámci speňaženia predmetu financovania. Postup v podobe odpredaja predmetu
financovania pod jeho trhovú hodnotu za súčasného ďalšieho nárokovania plnení od neho nezodpovedá
prístupu v podobe riadnej starostlivosti pri modelovaní nárokov (záväzkov) medzi dvoma subjektmi.
Zároveň mal za to, že je potrebné vychádzať vždy z konkrétnej modelovej situácie. Uviedol, že žiadal
vykonať dokazovanie formou výsluchu ním navrhovaného svedka, pričom súd prvej inštancie bez

akéhokoľvek relevantného dôvodu jeho výsluch nepripustil, svojvoľne vyhodnotil, že svedok nemôže
prezentovať žiadne relevantné skutočnosti. Rovnaké závery prijal žalobca.

21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení konštatoval, že vyjadrenie žalovaného
neobsahuje žiadne tvrdenia, skutočnosti a dôkazy, ku ktorým by sa už obsiahlo nevyjadril vo svojich

písomných podaniach. Uviedol, že s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení nesúhlasí a v tejto
súvislostivcelomrozsahuodkázalnasvojepredchádzajúcevyjadrenia.Knávrhužalovanéhonavýsluch
ním navrhovaného svedka uviedol, že tento návrh súd prvej inštancie riadne posúdil a vyhodnotil, a preto
tento návrh považoval za absolútne nedôvodný a účelový.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutej časti prvej
a tretej výrokovej vety rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety ako vecne správny potvrdil.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

26. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci

na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal
zaplatenia istiny 10.613,24 Eur s príslušenstvom na základe Lízingovej zmluvy č. 4315300341
uzatvorenej medzi ním a žalovaným dňa 26.06.2018. Z lízingovej zmluvy odvolací súd zistil, žepredmetom tejto zmluvy bolo odplatné prenechanie predmetu lízingu, a to traktora John Deere Traktor
JD 6175R s JD 603F, rok výroby 2015 žalovanému ako nájomcovi. Z lízingovej zmluvy zároveň vyplýva
že obchodné podmienky lízingového prenajímateľa pre finančný lízing tvoria neoddeliteľnú súčasť

lízingovej zmluvy. Podľa článku 9., ods. 1, bod 2.1 obchodných podmienok lízingový prenajímateľ je
oprávnený odstúpiť od lízingovej zmluvy v prípade, ak je lízingový nájomca v omeškaní so zaplatením
jednotlivej lízingovej splátky o dobu dlhšiu ako 30 dní.

28. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

29. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

30. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon.

31. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
ktorým žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 9.131,24 Eur s príslušenstvom vyhovel a rozhodol o nároku
na náhradu trov konania.

32. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania správne
zistil, že žalovaný ako lízingový nájomca sa dostal do omeškania s úhradou jednotlivých splátok, a to
splátky č. 25 splatnej dňa 05.08.2020, splátky č. 26 splatnej dňa 05.09.2020, splátky č. 27 splatnej
dňa 15.10.2020 a splátky č. 28 splatnej dňa 05.11.2020. Zároveň z vykonaného dokazovania pred

súdom prvej inštancie vyplýva, že v súvislosti s omeškaním uvedených splátok si žalobca uplatnil proti
žalovanému aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienku a zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou,
pričom žalovaný tento nárok žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.

33. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením platnosti odstúpenia od lízingovej zmluvy žalobcom zo

dňa 29.10.2020 súdom prvej inštancie. Odvolací súd mal z odstúpenia od zmluvy zo dňa 29.10.2020
preukázané, že uvedené odstúpenie bolo podpísané zamestnancami žalobcu. Odvolací súd v tejto
súvislosti, rovnako ako súd prvej inštancie, poukazuje na znenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky
úkony,kuktorýmpritejtočinnostiobvykledochádza.Zároveňzodseku2tohtoustanoveniaObchodného

zákonníka vyplýva, že ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto
konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Uvedené ustanovenie teda predpokladá,
že právny úkon robí osoba, ktorá bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou. Spravidla
pôjde o pracovnoprávne zaradenie, teda o poverenie na dlhodobý výkon určitej činnosti. Ustanovenie

§ 15 Obchodného zákonníka v odseku 2 upravuje situáciu, keď poverená osoba uskutočnila právny
úkon, ktorý presahuje rámec obvyklých úkonov osoby v danej pozícii, pričom takýto úkon podnikateľa
zaväzuje iba vtedy, ak tretia osoba o excese nevedela, alebo nemohla vedieť. Z obsahu písomného
odstúpenia od lízingovej zmluvy je zrejmé postavenie osôb, ktoré ho v mene žalobcu podpísali,
pričom ich oprávnenie konať zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom spochybnené. Z uvedeného

dôvodu odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tento úkon zaväzuje žalobcu
ako podnikateľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v takomto prípade zákonná úprava nevyžaduje
osobitné splnomocnenie na vykonanie tohto právneho úkonu, keďže právne účinky pre podnikateľa
vyplývajú zo zaradenia, resp. poverenia týchto osôb na danú činnosť podniku. Zároveň aj odvolací
súd mal preukázané, že zmluvné strany mali možnosť odstúpenia od lízingovej zmluvy upravené v

článku 9., bod 2.1 obchodných podmienok, podľa ktorého lízingový prenajímateľ je oprávnený odstúpiť
od lízingovej zmluvy v prípade omeškania lízingového nájomcu (v danom prípade žalovaného) so
zaplatením jednotlivej lízingovej splátky po dobu dlhšiu ako 30 dní. Preto odvolací súd má za to, že súd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca v súlade s obsahom lízingovej zmluvy realizoval
svoje právo odstúpiť od tejto zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením lízingových splátok

podľa § 344 Obchodného zákonníka.

34. Odvolací súd sa tiež stotožnil s posúdením výšky kúpnej ceny za spätný predaj ojazdeného
motorového vozidla dodávateľovi súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne konštatoval, žespôsob, akým žalobca určil predajnú cenu vozidla vyplýva z jeho vyjadrenia k odporu zo dňa 29.11.2023.
Žalobca predajnú cenu určil ako rozdiel medzi nesplatenou výškou pohľadávky z lízingovej zmluvy ku
dňu ukončenia zmluvy vo výške 93.430,19 Eur, ktorú znížil o kúpnu cenu druhého predmetu lízingu

– čelného nakladača vo výške 6.549,46 Eur. Potom výška nesplatnej istiny pohľadávky predstavovala
sumu 86.880,73 Eur, za ktorú sumu žalobca spätne odpredal vozidlo jeho dodávateľovi. Uvedené
žalobca preukázal aj predloženou Zmluvou o spätnom odkupe k lízingovej zmluve 4315300341 zo dňa
25.06.2018 uzavretou medzi ním a dodávateľom a Zmluvou o kúpe ojazdeného motorového vozidla
zo dňa 26.01.2021, z ktorých vyplýva kúpna cena predmetu lízingovej zmluvy vo výške 86.880,73

Eur. Žalovaný v konaní tiež namietal, že žalobca pri určovaní výšky kúpnej ceny konal v rozpore
s požiadavkou náležitej starostlivosti, pričom poukazoval na obvyklé ceny tohto typu vozidiel, výšku
obvyklej ceny. Žalovaný však aj podľa názoru odvolacieho súdu žiadnym konkrétnym spôsobom
uvedenú námietku nekonkretizoval, súdu predložil len export lustrácie cien predmetu financovania podľa
rokov výroby za obdobie rokov 2018 až 2022. Z obsahu lízingovej zmluvy však vyplýva, že predmet
financovania – traktor mal rok výroby 2015. Žalovaný zároveň navrhol vykonať dokazovanie výsluchom

svedka p. A. B., ku skutočnostiam ohľadom odobratia a následného predaja predmetu financovania.
Žalovaný však tento návrh na výsluch svedka žiadnym relevantným spôsobom nekonkretizoval, t.j.
neuviedol, aké konkrétne skutočnosti majú byť jeho výsluchom preukázané. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že takýto dôkazný návrh nie je možné hodnotiť ako kvalifikovaný,
nakoľko ním nie je možné preukázať rozhodný skutkový stav tvrdený žalovaným. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu žalovaný súdu nepredložil žiadne relevantné tvrdenie týkajúce sa skutočnosti,
v akom rozsahu obvyklé kúpne ceny žalobcom dohodnutá kúpna cena presahuje. Súd prvej inštancie
tiež správne konštatoval, že len samotná námietka žalovaného týkajúca sa hodnoty zodpovedajúcej
finančnému ekvivalentu za predmet financovania zo strany tretej osoby bez ďalšieho nezakladá účinné
popretie, na ktoré zákon viaže rovnaké kvalitatívne požiadavky, ako na prostriedky procesného útoku

podľa § 151 CSP. Žalovaný totiž žiadnym spôsobom nešpecifikoval, aká cena predmetu lízingu
zohľadňujúca jeho kvalitatívne parametre a trhové podmienky v rozhodnom čase by zodpovedala
požiadavke obvyklej kúpnej ceny. Pokiaľ žalovaný namietal, že konanie žalobcu bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti, aj odvolací súd má za to, že len samotné konštatovanie porušenia povinnosti
žalobcu pri predaji predmetu lízingu hospodárne bez uvedenia ďalších relevantných tvrdení nemá vplyv

na žalobcom uplatnenú pohľadávku. Odvolací súd sa stotožnil aj zo záverom súdu prvej inštancie, že
žalovaný v tomto konaní v rámci svojej procesnej obrany neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by spochybnili
výšku obvyklej trhovej ceny predmetu lízingu, čím si nesplnil povinnosť tvrdenia a na to nadväzujúcu
dôkaznú povinnosť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu otázka určenia obvyklej trhovej ceny je odbornou
otázkou, ktoré určenie vyplýva z prieskumu ponuky a dopytu v konkrétnom čase, pričom žalovaný

nepredložil také dôkazy, ktoré by umožnili prijať záver o podstatnom odchýlení sa predajnej ceny
dohodnutej žalobcom od obvyklej ceny tohto poľnohospodárskeho zariadenia. Uvedené by nebolo
možné preukázať ani výsluchom svedka, ako to navrhoval žalovaný. Odvolací súd sa preto stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že nedostatok tvrdenia žalovaného nie je možné preklenúť výsluchom
svedka, keďže podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom

na označené dôkazy. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyslovil názor, že súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že výpočet priznanej istiny 9.131,24 Eur zohľadňuje sumu nesplatenej istiny ku dňu
ukončenia lízingovej zmluvy po odpočítaní predajnej ceny za časť predmetu lízingu – čelný nakladač.
Potom súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške
9.131,24 Eur pozostávajúci z nedoplatku na splátkach v sume 8.650,20 Eur, nedoplatku a zmluvných

pokutách vo výške 117,54 Eur a upomienkach vo výške 47,-- Eur a nerefakturovaných nákladov vo
výške 316,50 Eur.

35. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 2 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný zároveň

v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
o nároku na náhradu trov konania.

36. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne

posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny 9.131,24 Eur je dôvodný, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správny potvrdil.37. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti

na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

38. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).