Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422202561
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1422202561.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia
senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: V.. V. X., I.. XX.XX.XXXX,
G. Z. U.. Z. Č.. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so
sídlom ul. Polianky č. 9, 844 57 Bratislava, IČO: 00 169 731, zast.: Mgr. Matej Vida, advokát, so sídlom
ul. Papraďová č. 3, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 1.200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. 7C/43/2022-122 zo dňa 7. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. 7C/43/2022-122 zo dňa 7. marca
2024, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 7C/43/2022-122 zo dňa 7. marca 2024 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.200,- eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.200,- eur od 16.03.2022 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny

1.200,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že ako advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej
advokátskej komory v prospech žalovaného poskytoval právne služby. Na základe požiadavky
žalovaného ako klienta došlo dňom 31.03.2022 k skončeniu poskytovania právnych služieb zo strany
žalobcu. Poskytovanie právnych služieb žalobcom v prospech žalovaného sa od roku 2009 realizovalo
na základe písomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorú vzhľadom na časový odstup od
jej uzatvorenia žiadna zo sporových strán nemala v čase skončenia zmluvného vzťahu k dispozícii.

Uviedol,žejenespornénazákladezhodnéhotvrdeniastránsporualistinnýchdôkazov,žeprávneslužby
boli poskytované. Dôkazom o tom sú okrem iného aj daňové doklady žalobcu (faktúry za jednotlivé
kalendárne mesiace poskytovania právnych služieb), výpisy z účtu žalobcu dokladujúce úhradu zmluvne
dohodnutej odmeny advokáta 1.200,- eur, spravidla s omeškaním žalovaného ako klienta, ako aj návrh
zmluvy z roku 2009. Úhradu faktúry č. 12022003 za kalendárny mesiac február 2022 žalovaný doposiaľ
neuskutočnil, ani po opakovaných verbálnych urgenciách žalobcu. Trval na tom, že mu žalovaný dlhuje

žalovanú istinu, okrem nej aj ďalšie, úhrada ktorých je predmetom ďalších žalobných návrhov. Prevzatie
faktúry č. 12022003 žalovaný potvrdil odtlačkom pečiatky na predmetnej faktúre dňa 04.02.2022.

3. Žalovaný uviedol, že žalobca ho dlhodobo zastupoval ako advokát v súdnych sporoch, ktoré
viedol žalobca proti tretím osobám v súvislosti so správou bytov a nebytových priestorov (tzv. aktívne
spory), ako aj v súdnych sporoch, v ktorých žalovaný vystupoval v právnej pozícii žalovaného (tzv.

pasívne spory). Všetky súdne konania boli zastupované žalobcom na základe podpísaných plných
mocí. Žalovaný nedisponuje žiadnou uzavretou, t.j. obojstranne podpísanou Zmluvou o poskytovaníprávnych služieb, ktorej text žalobca predložil do súdneho spisu. So žalobcom sa dohodli na ukončení
právneho zastúpenia v jednotlivých zastupovaných veciach tzv. „fondových sporov“ a bola odovzdaná
aj spisová agenda, následne v dňoch 13.01.2022, 21.01.2022 a 24.01.2022 boli dohodou ukončené

a odovzdané ďalšie spory. Posledná žalobcom zastupovaná vec č. k. 222EX/109/20 - t.j. exekučná
vec proti povinnému L.. F. G. - bola odovzdaná žalobcom žalovanému 07.02.2022. Po tomto dátume
do konca februára 2022 bol žalobca na liečení. V priebehu marca 2022 už nevykonával žalobca
pre žalovaného žiadnu právnu službu, došlo len k odovzdaniu ukončenej spisovej agendy „ad acta“
do archívu žalovaného (Protokoly o odovzdania prevzatí spisovej dokumentácie z 03.11.2021 a

13.01.2022, z 24.01.2022 a Prehľad z 24.01.2022, Príloha č. 1 K protokolu o odovzdaní prevzatí
spisovej dokumentácie zo dňa 03.11.2021, Príloha č. 1 K protokolu o odovzdaní prevzatí spisovej
dokumentácie zo dňa 13.01.2022 a Prehľad súdnych konaní z 11.01.2022, odvolanie splnomocnení
na právne zastupovanie žalovaného 21.01.2022, Prehľad súdnych konaní z 20.01.2022, odvolanie
splnomocnenia na právne zastupovanie z 07.02.2022 - č.l. 22 - 32). Žalovaný uhradil faktúru žalobcu
za december 2021 vo výške 1.200,- eur, čo však nepreukazuje, že došlo k dohode sporových strán o

tom, že žalovaný uhradí aj prípadné faktúry za nasledujúce mesiace. V období od 01.01.2022 až do
07.02.2022 a počas liečenia v mesiaci február 2022 žalobca už fakticky neposkytoval pre žalovaného
žiadnu právnu službu, ktorá by ho oprávňovala účtovať odmenu vo výške 1.200,- eur mesačne. Z
prevzatia faktúry č. 12022003 zo dňa 01.03.2022 žalovaným s pečiatkou podateľne žalovaného s
dátumom 04.03.2022 nemožno vyvodzovať automatické odsúhlasenie zo strany žalovaného. Poprel

skutkové tvrdenia žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k ústnemu prísľubu úhrady faktúry, ktorá je
predmetom žaloby. Žalobca nepreukázal platný právny titul, na základe ktorého fakturoval právne služby
za mesiac február 2022 vo výške 1.200,- eur; došlo k ukončeniu právneho zastupovania žalovaného
žalobcom v odovzdaných sporoch a žalobca neposkytoval pre žalovaného v mesiaci február 2022 už
žiadne právne služby. Nárok na odmenu má advokát len na základe advokátom poskytnutej právnej

služby klientovi a to v dohodnutej výške, inak vo výške určenej podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. S poukazom na uvedené žalovaný považoval
žalobu za nedôvodnú a navrhol súdu túto zamietnuť a priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vo výške 100%.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
§ 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že práva a povinnosti strán sporu sa riadia nielen Občianskym
zákonníkom, ale tiež špeciálnou právnou úpravou, ktorú predstavuje zákon č. 586/2003 Z.
z. o advokácii (v čase vzniku právneho vzťahu zákon č. 129/1991 Zb. o komerčných
právnikoch) a vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Pre tento zmluvný vzťah strán sporu pre zmluvu nie je predpísaná

písomná forma a postačuje, aby strany vymedzili záležitosť, ktorú má advokát pre klienta obstarať. Touto
záležitosťou sa v danom prípade nepochybne stalo zastupovanie žalovaného v konaniach pred súdmi.

6. Výška odmeny advokáta je podrobne upravená vo vykonávacích predpisoch. Z
vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú

súčasťou súdneho spisu súd prvej inštancie zistil, že žalobca v prospech žalovaného poskytoval právne
služby a to najmä: od evidovaného splnomocnenia Okresným súdom Bratislava IV zo dňa 04.11.2003 (l.
č. 53) ako komerčný právnik v právnych veciach Stavebného bytového družstva Bratislava IV, Polianky
9, Bratislava na Okresnom súde Bratislava IV a tiež ako advokát zapísaný v zozname advokátov
Slovenskej advokátskej komory, pričom až na základe požiadavky žalovaného ako klienta došlo dňom

31.03.2022 k skončeniu poskytovania právnych služieb zo strany žalobcu.
Poskytovanieprávnychslužiebžalobcomvprospechžalovanéhosaodroku2009realizovalonazáklade
písomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorú vzhľadom na časový odstup od jej uzatvorenia
žiadna zo sporových strán nemala v čase skončenia zmluvného vzťahu k dispozícii a žalobca predložil
súdu „Zmluvu o poskytovaní právnych služieb spísanú podľa príslušných ustanovení zák. č. 586/2003

Z. z. v znení neskorších predpisov medzi účastníkmi zmluvy: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV a
V.. V. X., ale táto nie je podpísaná zmluvnými stranami (l. č. 5 - 6) a žalobcovi a ani žalovanému, ktorý
vyplácal žalobcovi mesačne dohodnutú zmluvnú odmenu, sa podpísaný doklad dohľadať do skončenia
súdnehokonanianepodariloaanipredložiťinýlistinnýdôkaz,nazákladektoréhožalovanýžalobcovitútoodmenu po celý čas vyplácal (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka - výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi). Súd v tomto smere poukazuje okrem iného aj

na podporné listinné dôkazy a to „List zo dňa 31.03.2022 zamestnancov žalovaného adresovaný
žalobcovi“ (l. č. 52) a list predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV V.. W. Č. „Spr. 3468/03 zo dňa
04.11.2003“ (l. č. 53 ) s tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd potvrdil zaregistrovanie
plnomocenstva V.. V. X., komerčného právnika v právnych veciach Stavebného bytového družstva
Bratislava IV, Polianky 9, Bratislava na Okresnom súde Bratislava IV, a teda bolo preukázané, že žalobca

zastupoval žalovaného už od roku 2003 a to ako komerčný právnik a od roku 2009 zastupoval ako
advokát žalovaného na základe Dohody o právnom zastúpení a k ukončeniu tejto Dohody o právnom
zastúpení došlo dňa 31.03.2022. Pokiaľ sa žalovaný v tomto konaní snažil spochybniť platnosť dohody
o poskytnutí právnej pomoci, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu neurčitosťou dojednania o
zmluvnej odmene (poukazoval na jednotlivé plnomocenstvá v súdnych konaniach) súd uvádza, že
ani prípadná neurčitosť dohody o zmluvnej odmene by nespôsobila neplatnosť dohody o poskytnutí

právnej pomoci a rovnako ani bezodplatnosť právnej pomoci. Podľa Oznámenia Slovenskej advokátskej
komory žalobca bol zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou vyčiarknutý s
účinnosťou odo dňa 31.12.2022.
Vyhláška č. 655/2004 Z. z. rozlišuje zmluvnú a mimozmluvnú odmenu advokáta. Pri uzatváraní zmluvy o
poskytnutí právnej pomoci sa môže (nemusí) advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny,

ak však nedôjde k takejto dohode, predpokladá sa, že sa advokát dohodol s klientom na odmene určenej
podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Rovnako je takýto záver opodstatnený aj v prípade, že by
dohoda o zmluvnej odmene bola dohodnutá neplatne a právo na odmenu v zásade advokátovi vzniká
obstaraním záležitosti, ktorou je v súdenej veci zastupovanie v súdnom konaní, teda právoplatným
skončením súdneho konania. Zákon však predpokladá zánik zmluvy o právnej pomoci aj predčasne, a

to odvolaním plnomocenstva, ako sa to stalo aj v súdenej veci. A preto je žalovaný povinný nahradiť
žalobcovi zmluvnú odmenu do ukončenia právneho zastúpenia.
Žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Úroky z omeškania majú povahu sankcie
(sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu,

z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má
zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie
novými právami a povinnosťami. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu,
a to taká, že povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti,
bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Predmetnú faktúru č. 12022003 (l.č.3) prevzal

žalovaný dňa 04.03.2022 a ku dňu rozhodnutia súdu faktúru neuhradil, a preto sa dostal s plnením dlhu
do omeškania a súd ho zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú mesačnú paušálnu odmenu
vo výške 1.200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.200,- eur od
16.03.2022 do zaplatenia a iné rozhodnutie súdu by bolo v kontexte na vykonané dokazovanie a ex
offo súdom zistené skutočnosti v konaniach týkajúcich sa žalovaného SBD Bratislava IV, ktorého dlhé

roky zastupoval žalobca ako komerčný právnik a neskôr ako advokát ako aj okolnosti posudzovanej veci
nespravodlivé (§ 3 OZ).

7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie o náhrade trov konania súd rozhodol podľa CSP a žalobcovi,
ktorého čistý pomer úspechu vo veci bol 100%, priznal nárok na náhradu trov konania ako plne úspešnej

strane s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý odôvodňuje odvolanie
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

9. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom vykonal dokazovanie, vec vedená Mestským
súdom Bratislava IV pod sp. zn. B4-40C/31/2023 je konaním o zaplatenie 1.109,53 eur s totožnými
sporovými stranami v opačnom procesnom postavení. Žalovaný v tomto vystupuje v procesnom
postavení žalobcu a žalobca v procesnom postavení žalovaného. Predmetom sporu je náhrada

škody spôsobenej žalovanému opomenutím konania žalobcu, kedy žalobca zapríčinil, ako advokát,
svojou neúčasťou na procesných úkonoch vydanie rozsudku pre zmeškanie vo veci vedenej vtedajším
Okresným súdom Bratislava IV o vypratanie družstevného bytu, pričom súd priznal protistrane v tomto
konaní nárok na náhradu trov konania 1.109,53 eur, ktoré žalovaný uhradil.Napriek konštatovaniu, že súd prvej inštancie pripojením spisu B4-40C/31/2023 zistil určitý skutkový
stav, v odôvodnení rozsudku sa so skutočnosťami vyplývajúcimi z uvedeného súdneho spisu
žiadnym spôsobom nezaoberal a neoznačil akékoľvek skutočnosti z neho vyplývajúce. Je potrebné

zohľadňovať skutočnosti vyplývajúce z uvedeného pripojeného spisu, keďže v danej veci zapríčinil sám
žalobca neodborným poskytnutím právnych služieb žalovanému škodu, čo malo vplyv na ukončenie
poskytovania právnych služieb ku koncu roka 2021.
Žalovaný v priebehu konania opakovane poprel a naďalej popiera akékoľvek poskytnutie právnych
služieb zo strany žalobcu v období mesiacov január a február 2022, ako aj v ďalších nasledujúcich

mesiacoch. Žalobca poskytnutie predmetných právnych služieb žiadnym spôsobom nepreukázal, s čím
sa prvoinštančný súd žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.
Ako súd prvej inštancie správne konštatoval v bode 9 odôvodnenia rozsudku, zmluva o poskytovaní
právnych služieb medzi žalobcom a žalovaným, ktorá tvorí súčasť spisu, nebola uzatvorená písomne,
keďže podpisy zmluvných strán na nej absentujú. Za celé obdobie poskytovania právnych služieb, t.
j. v období roka 2009 až december 2021 bola žalobcovi jeho odmena uhrádzaná ako paušálna, na

základe ústnej dohody o výške tejto mesačnej odmeny. Súd prvej inštancie konštatuje, že žalovaný
nepredložil súdu v stanovenej lehote doklad, na základe ktorého vyplácal žalobcovi zmluvnú odmenu
podľa ním vystavených faktúr za obdobie 9/2009 - 12/2021. Žalovaný na tomto mieste uvádza, že
poskytovanie právnych služieb v uvedenom období (ako aj uhrádzanie odmien) nie je a ani nebolo v
konaní sporné, uvedené preto nezabezpečil. Žalovaný však opakuje, že dohoda o zmluvnej odmene

mala byť uzatvorená výlučne v ústnej forme.
Súd prvej inštancie okrem iného poukázal na podporné listinné dôkazy, a to list zo dňa 31.03.2022
zamestnancov žalovaného adresovaný žalobcovi (na č. l. 52) a list predsedníčky Okresného súdu
BratislavaIV,V..W.Č.„Spr.3468/03zodňa04.11.2003“(nač.l.53)stým,žezvykonanéhodokazovania
vyplýva, že súd potvrdil zaregistrovanie plnomocenstva žalobcu, ako komerčného právnika v právnych

veciach žalovaného na Okresnom súde Bratislava IV, a teda bolo preukázané, že žalobca zastupoval
žalovaného už od roku 2003, a to ako komerčný právnik a od roku 2009 ako advokát na základe
Dohody o právnom zastúpení a k ukončeniu tejto dohody došlo dňa 31.03.2022. Súd prvej inštancie
sa pritom absolútne nevysporiadal so skutočnosťou, ako malo k ukončeniu tejto dohody dôjsť práve k
dátumu 31.03.2022. Žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu namietal od samého počiatku konania,

pričom osobitne namietol relevantnosť listu pracovníčok žalovaného adresovanú žalobcovi. Tento je
potrebné vnímať výlučne ako prejav dobrej vôle zamestnankýň žalovaného pri rozlúčke s človekom,
ktorý pracoval pre a v priestoroch žalovaného po tak dlhý čas. Uvedený listinný dôkaz za žiadnych
okolností nemožno považovať za relevantné preukázanie ukončenia dohody o poskytovaní právnych
služieb až k 31.03.2022. Súd sa pritom akýmkoľvek spôsobom nevysporiadal a riadne neodôvodnil, v

čom vníma relevantnosť predmetného, jediného žalobcom predloženého listinného dôkazu, ktorý má
preukazovať toto skutkové tvrdenie žalobcu.
Žalovaný ďalej namieta, že súd sa pri hodnotení dôkazov a v následnom odôvodnení svojho rozhodnutia
taktiež vôbec nezaoberal predloženými listinnými dôkazmi - odvolaniami rôznych iných plných mocí
v iných právnych veciach, v ktorých bol žalobca žalovaným splnomocnený, a ktoré právny zástupca

žalovaného súdu predložil na poslednom pojednávaní vo veci dňa 20.02.2024 a tvoria súčasť súdneho
spisu alebo taktiež zápisnicou zo schôdze Predstavenstva žalovaného zo dňa 13.07.2021, z ktorej v
zmysle Uznesenia č. 3 vyplýva, že predstavenstvo už v tomto období vzalo na vedomie informáciu, že
žalobca má v úmysle postupne ukončiť právne zastupovanie žalovaného a že bude potrebné za neho
zabezpečiť náhradu.

V priebehu februára 2022 žalobca absolvoval liečenie v trvaní približne 3 týždne a počas tohto objektívne
nemohol žalovanému poskytovať žiadne právne služby. Všetka aktivita žalobcu pri ukončení právnych
služieb približne v priebehu decembra 2021 pozostávala z odovzdávania agendy, upratovania spisovej
dokumentácie a kancelárie a ukončovania rôznych plných mocí v desiatkach sporov. Uvedené aktivity
však v žiadnom prípade nemožno vnímať ako poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácií,

resp. podľa vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, čo
žalovaný viackrát v priebehu konania namietal.
Ďalej uvádza, že sa v priebehu konania žiadnym spôsobom nesnažil spochybniť platnosť dohody o
poskytovaní právnych služieb (resp. právnom zastupovaní), a ani sa nesnažil prezentovať poskytovanie
právnych služieb žalobcom ako bezodplatné, ako to vyplýva z predposlednej vety bodu 22. odôvodnenia

rozsudku. Po celý čas konania namietal a naďalej namieta len samotnú skutočnosť, že žalobca mu
neposkytol v priebehu mesiacov február 2022 a marec 2022 akékoľvek právne služby.
Už zo zápisnice o pojednávaní v predmetnej právnej veci zo dňa 19.10.2023 vyplýva, že samotný súd
prvej inštancie v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami sporu je sporná otázka, či nazáklade požiadavky žalovaného ako klienta došlo dňom 31.03.2022 k skončeniu právnych služieb zo
strany žalobcu.
S uvedeným skutkovým tvrdením sa súd prvého stupňa vysporiadal v odôvodnení rozsudku arbitrárne,

keď v podstate za jediné preukázanie poskytovania právnych služieb žalobcom až do tohto dátumu
považoval listinný dôkaz „List zo dňa 31.03.2022 zamestnancov Žalovaného adresovaný Žalobcovi“. So
skutkovým tvrdením, ktoré považoval súd prvej inštancie na začiatku konania taktiež za sporné, t.j či
žalobca poskytoval, resp. neposkytoval pre žalovaného v mesiaci február 2022 právne služby, sa súd
prvej inštancie vôbec nevysporiadal a najmä má žalovaný za to, že na preukázanie tohto tvrdenia bol zo

zákona zaviazaný práve žalobca, ktorý svoje bremeno dôkazu a bremeno tvrdenia v priebehu konania
absolútne neuniesol.
Vyššie uvedeným konaním súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, odkazujúc
pritomnajmänazásadurovnostizbraní,zásaduprávnejistoty,zásadukontradiktórnostikonania,zásadu
formálnej pravdy a zásadu voľného hodnotenia dôkazov.

Súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnuté vyššie označené dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, najmä skutočnosti, že v priebehu mesiaca február 2022 žalobca neposkytol
žalovanému žiadne právne služby a v danom období došlo k ich úplnému ukončeniu.
Súd prvej inštancie stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
najmä k takým, ktoré žalovaný ani nenamietal (neplatnosť dohody o zmluvnej odmene a bezodplatnosť

právnych služieb) a ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia (zmier vo veci faktúry za poskytovanie
právnych služieb v decembri 2021, úhrada faktúry za november 2021 alebo preukázanie skončenia
poskytovania právnych služieb až k 31.03.2022 na základe nerelevantného dôkazu a i. vyššie uvedené).
Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v zmysle
jeho odôvodnenia absentuje vysporiadanie sa so skutkovými tvrdeniami, ktoré samotný súd označil

pri svojom predbežnom právnom posúdení veci za sporné. Navyše je rozsudok nepreskúmateľný a
samotné jeho odôvodnenie je zmätočné, nedostatočné a neúplné. Súd prvej inštancie sa nedostatočne
vysporiadal s prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany uplatnenými sporovými stranami a
podľa názoru žalovaného rozhodol arbitrárne.
Predmetný rozsudok považuje za nezákonný najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie arbitrárne

vyhodnotil, že nepriznanie nároku na zaplatenie sumy vyplývajúcej z faktúry č. 12022003 zo strany
žalovaného žalobcovi, by bolo v kontexte na vykonané dokazovanie a ex offo súdom zistené skutočnosti
v konaniach týkajúcich sa žalovaného, ktorého dlhé roky zastupoval žalobca ako komerčný právnik a
neskôr ako advokát, ako aj okolnosti posudzovanej veci nespravodlivé (§ 3 Obč. zákonníka). Žalovaný
má za to, že jeho konanie voči žalobcovi, ako jeho bývalému právnemu zástupcovi, za žiadnych

okolností nemožno vyhodnotiť ako priečiace sa dobrým mravom. Žalobcovi uhradil všetky platby, na
ktoré mal objektívny nárok (t. j. až do decembra 2021). Žalobca mu objektívne neposkytoval v priebehu
roka 2022 akékoľvek právne služby, za ktoré by mu náležala akákoľvek forma odmeny. Žalovaný mal
záujem na ukončení všetkých sporov so žalobcom zmierlivou formou (uzatvorenie zmieru v konaní
B4-40C/31/2023; dobrovoľná úhrada odmeny za november 2021). Avšak bol to práve žalobca, ktorý

si uplatňuje voči žalovanému nedôvodné nároky zneužívajúc jediný dôkaz - ďakovný list na rozlúčku
zamestnankýň žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 31.03.2022, čo predstavuje de facto jediné
tvrdenie žalovaného (ktoré aj súd zohľadnil), že poskytovanie právnych služieb z jeho strany trvalo
až do marca 2022. Napokon samotný žalobca svojimi podaniami v tejto, aj iných právnych veciach
s analogickým predmetom konania, inicioval napriek avizovanému možnému zmierlivému vyriešeniu,

vydanie meritórnych rozhodnutí.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žiada, aby odvolací súd podľa § 387
CSP odvolaním napadnutý rozsudok, ako vecne správny, potvrdil. Nesporné (preukázané dôkazom
listinou) je, že faktúra č. 12022003 za február 2022 na žalovanú istinu bola doručená žalovanému,
ten ju prevzal, čo potvrdil odtlačkom svojej pečiatky na rovnopise predmetnej faktúry, s vyznačením
dňa jej prevzatia (môjho doručenia). Z hľadiska skutkového stavu je nesporná táto skutočnosť ako

aj fakt, že faktúra sa nachádza v účtovníctve sporových strán, ako platca dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“) som odviedol 20 % DPH z predmetnej faktúry a 2 ďalších - ktoré mi žalovaný
neuhradil - za január a marec 2022. Rozsah odvolania (čo do jeho obsahu) je značný, nekorešponduje
objektívnej realite, ani platnej právnej úprave súdneho konania a snaží sa navodiť stav, za ktorého súdprvej inštancie súdenú vec nesprávne právne posúdil a rozhodol, čo neobstojí. S dôverou ponecháva
posúdenie(ne)dôvodnostiodvolanianaodvolacísúdstým,žesubjektívnetvrdínedôvodnosťžalovaným
tvrdených údajných porušení zo strany súdu prvej inštancie - ktoré nie je v stave preukázať. S odvolaním

sa a poukázaním na listinné dôkazy založené v súdnom spise tvrdí, že nenáležitá procesná obrana
žalovaného je autodeštrukčného charakteru, kontraproduktívna a neobstojí z viacerých samostatných
dôvodov. Žalovaný bez zábran publikuje niektoré vedome nepravdivé tvrdenia, čo ilustruje napr.
jeho tvrdením v odpore zo dňa 10.10.2022 o údajnej dohode o jeho údajnom skončení právneho
zastupovania žalovaného ku dňu 03.11.2022 (body 3. a 7. odporu), čo je lož, negovaná o. i. aj

písomnými protokolmi o odovzdaní a prevzatí spisovej dokumentácie v roku 2022 resp. odvolaním jeho
splnomocnení na právne zastupovanie - vyhotovenými žalovaným, napr. aj dňa 07.02.2021 týkajúce
sa exekučných konaní proti povinnému L.. F. G. (konania pod sp. zn.: 21Ek/451/2020 a sp. zn.:
222EX/109/2020)

11. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že opätovne odmieta, že by mu boli žalobcom

poskytované akékoľvek právne služby v období, ktoré si žalobca uplatňuje. Samotný žalobca mení
argumentáciu tak, ako sa mu to od prípadu k prípadu hodí. Poukazuje napr. na vyjadrenia žalobcu
v odvolaní proti rozsudku v inej právnej veci vedenej tunajším súdom (sp. zn. B4-40C/31/2023), kde
žalobca vystupuje v procesnom postavení žalovaného a žalovaný v procesnom postavení žalobcu. V
tomto odvolaní žalobca tvrdí, že právne služby poskytoval žalovanému len do októbra 2021, kedy mu

bola odvolaná plná moc.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, bol pri preskúmaní veci viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť,

resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane
všetkých písomných podaní strán doručených súdu aj v priebehu odvolacieho konania, preskúmal
všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie, keď súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z nedostatočne zisteného a
preukázaného skutkového stavu.

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1.200,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že ako advokát zapísaný v zozname advokátov

Slovenskej advokátskej komory v prospech žalovaného poskytoval v mesiaci február 2022 žalovanému
právne služby, za ktoré mu žalovaný nezaplatil dohodnutú paušálnu odmenu, ktorú mu vyúčtoval
faktúrou č. 12022003, ktorú prevzal 04.03.2022. Na základe požiadavky žalovaného ako klienta došlo
podľa žalobcu až dňom 31.03.2022 k skončeniu poskytovania právnych služieb zo strany žalobcu.

14. Žalovaný namietal, že sa so žalobcom dohodol na ukončení právneho zastúpenia žalovaného v
jednotlivých zastupovaných veciach tzv. „fondových sporov“ a žalobcom bola odovzdaná aj spisová
agenda, následne v dňoch 13.01.2022, 21.01.2022 a 24.01.2022 boli dohodou ukončené a odovzdané
ďalšie spory. Posledná žalobcom zastupovaná vec č. k. 222EX/109/20 - t.j. exekučná vec proti
povinnému RNDr. Andrej Trnovec - bola odovzdaná žalobcom žalovanému 07.02.2022. Po tomto

dátume do konca februára 2022 bol žalobca na liečení. V priebehu marca 2022 už nevykonával
žalobca pre žalovaného žiadnu právnu službu, došlo len k odovzdaniu ukončenej spisovej agendy
„ad acta“ do archívu žalovaného (Protokoly o odovzdaní prevzatí spisovej dokumentácie z 03.11.2021
a 13.01.2022, z 24.01.2022 a Prehľad z 24.01.2022, Príloha č. 1 K protokolu o odovzdaní prevzatí
spisovej dokumentácie zo dňa 03.11.2021, Príloha č. 1 K protokolu o odovzdaní prevzatí spisovej

dokumentácie zo dňa 13.01.2022 a Prehľad súdnych konaní z 11.01.2022, odvolanie splnomocnení
na právne zastupovanie žalovaného 21.01.2022, Prehľad súdnych konaní z 20.01.2022, odvolanie
splnomocnenia na právne zastupovanie z 07.02.2022 - č.l. 22 - 32). Žalovaný uhradil faktúru žalobcu
za december 2021 vo výške 1.200,- eur, čo však nepreukazuje, že došlo k dohode sporových strán o
tom, že žalovaný uhradí aj prípadné faktúry za nasledujúce mesiace. V období od 01.01.2022 až do

07.02.2022 a počas liečenia v mesiaci február 2022 žalobca už fakticky neposkytoval pre žalovaného
žiadnu právnu službu, ktorá by ho oprávňovala účtovať odmenu vo výške 1.200,- eur mesačne.15. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že poskytovanie
právnych služieb žalobcom v prospech žalovaného sa od roku 2009 realizovalo na základe písomnej
zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorú vzhľadom na časový odstup od jej uzatvorenia žiadna

zo sporových strán nemala v čase skončenia zmluvného vzťahu k dispozícii a žalobca predložil súdu
„Zmluvu o poskytovaní právnych služieb spísanú podľa príslušných ustanovení zák. č. 586/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov medzi účastníkmi zmluvy : Stavebné bytové družstvo Bratislava IV a
V.. V. X., ale táto nie je podpísaná zmluvnými stranami a žalobcovi a ani žalovanému, ktorý vyplácal
žalobcovi mesačne dohodnutú zmluvnú odmenu sa podpísaný doklad dohľadať do skončenia súdneho

konania nepodarilo a ani predložiť iný listinný dôkaz, na základe ktorého žalovaný žalobcovi túto odmenu
po celý čas vyplácal (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka - výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi). Súd v tomto smere poukazuje okrem iného aj na
podporné listinné dôkazy a to „List zo dňa 31.03.2022 zamestnancov žalovaného adresovaný žalobcovi“
a list predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV V.. W. Č. „Spr. 3468/03 zo dňa 04.11.2003“ s tým, že z

vykonaného dokazovania vyplýva, že súd potvrdil zaregistrovanie plnomocenstva V.. V. X., komerčného
právnika v právnych veciach Stavebného bytového družstva Bratislava IV, Polianky 9, Bratislava na
Okresnom súde Bratislava IV, a teda bolo preukázané, že žalobca zastupoval žalovaného už od roku
2003 a to ako komerčný právnik a od roku 2009 zastupoval ako advokát žalovaného na základe Dohody
o právnom zastúpení a k ukončeniu tejto Dohody o právnom zastúpení došlo dňa 31.03.2022. Vzhľadom

na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Tento záver súdu prvej inštancie však treba
považovať za predčasný a teda nesprávny.

16. Žalobca v odvolaní opodstatnene namieta, že súd prvej inštancie vo vzťahu k stanoveniu dátumu, ku
ktorému malo dôjsť k ukončeniu zmluvy o poskytovaní služieb, bez ďalšieho len prevzal tvrdenia žalobcu

o tom, že 31.3.2022 došlo k skončeniu právneho zastupovania žalobcu, pričom vôbec nevzal do úvahy
jeho tvrdenia, že žalobca v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie ani len hodnoverne
nepreukázal, že by v danom období poskytol žalovanému akékoľvek právne služby. Taktiež dôvodne
namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že žalobca v období mesiaca február 2022
po dobu troch týždňov bol na liečení, a teda počas tohto obdobia právne služby žalovanému nemohol

ani poskytnúť. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje na, že súd prvej inštancie posúdenie
otázky ukončenia zmluvného vzťahu založil len na liste zo dňa 31.03.2022 od zamestnancov žalovaného
adresovaný žalobcovi a na potvrdení predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV V.. W.L. Č. „Spr.
3468/03 zo dňa 04.11.2003“ s tým, že z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplýva,
že súd potvrdil zaregistrovanie plnomocenstva V.. V. X., komerčného právnika v právnych veciach

Stavebného bytového družstva Bratislava IV, Polianky 9, Bratislava na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako na základe týchto listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie
k záveru o ukončení spolupráce medzi zmluvnými stranami ku dňu 31.03.2022, Pokiaľ súd prvej
inštancie považoval za dôkaz preukazujúci ukončenie spolupráce žalobcu so žalovaným list pracovníčok
žalovaného, v ktorom sa tieto so žalobcom lúčia a ďakujú mu za spoluprácu, odvolací súd uvádza, že

táto listina nemôže byť spôsobilou preukázať ukončenie zmluvného vzťahu strán sporu založeného
na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb, nakoľko z jej obsahu žiadne takéto skutočnosti
nevplývajú. Obdobný záver možno prijať aj vo vzťahu potvrdeniu predsedníčky súdu. Uvedený list
zamestnancov žalovaného a potvrdenie predsedníčky súdu potvrdzujú len to, že žalobca žalovaného v
minulosti v konaní pred súdmi zastupoval na základe plnej moci udelenej mu žalovaným, pričom táto

skutočnosť medzi stranami sporná nebola.
Uvedené listinné dôkazy však žiadnym spôsobom nepreukazujú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že
aj v uvedenom období mesiaca február 2022 poskytol žalovanému akékoľvek právne služby a že k
skončeniuzmluvnéhovzťahumedzižalobcomažalovanýmzaloženomzmluvouoposkytovaníprávnych
služieb došlo ku dňu 31.03.2022.

Vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že žalobca žalovanému právne služby v danom období už
neposkytoval, že dochádzalo už len k odovzdávaniu agendy a že bol žalobca v tomto období na
liečení, bolo potom povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa týmito tvrdeniami žalovaného a
následne ich vyhodnotiť vo vzťahu tvrdeniam žalobcu; a najmä posúdiť, či v tomto smere žalobca uniesol
dôkazné bremeno. V danom prípade totiž žalovaný nemôže preukazovať neposkytnutie právnej služby

zo strany žalobcu a rovnako nemôže ani preukazovať neexistenciu dohody o ukončení poskytovania
právnych služieb ku dňa 31.3.2022. Od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal
reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Tento záver možno vyvodiť aj uplatnením tzv. negatívnejdôkaznej teórie na danú situáciu. Bolo preto nepochybne povinnosťou žalobcu, tak ako to správne
namieta žalovaný, preukázať existenciu ním tvrdených skutočností, na ktorých založil svoj nárok.

17. Žalovaný v odvolaní taktiež opodstatnene vytýka súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal ani jeho tvrdením, že medzi stranami sporu nikdy nebola uzavretá písomná zmluvy o
poskytovaní právnych služieb, nakoľko táto, podpísaná oboma zmluvnými stranami, nikdy nebola v
konaní zo strany žalobcu (ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno) predložená. Žalobca v konaní predložil
len nepodpísanú zmluvu, napriek tomu súd prvej inštancie, v rozpore so svojím vlastným konštatovaním,

že žiadna zo sporových strán nemala v čase skončenia zmluvného vzťahu k dispozícii oboma zmluvnými
stranami podpísanú zmluvu, dospel k záveru (napriek námietkam zo strany žalovaného, že medzi
stranami bola uzavretá len ústna zmluva), že poskytovanie právnych služieb žalobcom v prospech
žalovaného sa od roku 2009 realizovalo na základe písomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb.

18.Odvolacísúdvtejtosúvislostiuvádza,žeZmluvaoposkytovaníprávnychslužieb(mandátnazmluva)

zo zákona písomnú formu nevyžaduje. V danom prípade je nesporné, že nepochybne došlo k uzavretiu
zmluvy o poskytovaní právnych služieb a pokiaľ ide o odmenu, tá bola dohodnutá paušálnou sumou.
V konaní nebola preukázaná existencia platne uzavretej zmluvy v písomnej podobe, keď žalobca
nepredložil v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma stranami podpísanú zmluvu. Preto je
nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že došlo k uzavretiu písomnej zmluvy, keď v konaní táto

skutočnosť zo strany žalobcu preukázaná nebola a žalovaný v priebehu konania existenciu písomne
uzavretej zmluvy poprel. To však nič nemení na tom, že nepochybne došlo k ústnemu uzavretiu Zmluvy
o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom a žalovaným, keď nebolo medzi stranami sporné, že
žalobca žalovaného dlhodobo zastupoval v konaniach pred súdom a že mu za tieto služby poskytoval
finančnú odmenu (čo vyplýva zo žalobcom predložených faktúr, ktorých úhradu žalovaný nespochybnil) .

19. Odplatnosť právneho vzťahu medzi advokátom a klientom vyplýva pritom aj priamo zo zákona
o advokácii, ktorý v otázkach výšky odmeny odkazuje na vykonávací predpis - vyhlášku. Odmena
advokáta, ktorý poskytuje právne služby za odmenu, sa spravuje zmluvou, ktorú uzavrel s klientom a
v prípade, že absentuje dohoda o odmene, platia ustanovenia o advokátskej
tarife (§ 24 Zákona o advokácii). Ani absencia, či prípadná neurčitosť dohody o odmene

nespôsobuje neplatnosť dohody o poskytnutí právnej pomoci a rovnako nemá za následok ani zánik
práva advokáta na odmenu za poskytnutú právnu pomoc. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej
pomoci sa tak advokát môže a nemusí dohodnúť s klientom na zmluvnej odmene a jej druhu, ak však
nedôjde k takejto dohode, predpokladá sa, že sa advokát dohodol s klientom na odmene určenej podľa
ustanovenívyhláškyotarifnejodmene.Rovnakojetakýtozáveropodstatnenýajvprípade,žebydohoda

o zmluvnej odmene bola dohodnutá neplatne. Právo na odmenu v zásade advokátovi vzniká obstaraním
záležitosti, ktorou bol klientom poverený. Konkrétny obsah a rozsah poskytovanej právnej služby je vždy
podmienený potrebami klienta.

20. Žalovaný sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní bránil tým,

že mu povinnosť zaplatiť za poskytovanie právnych služieb za mesiac február 2022 nevznikla z toho
dôvodu, že medzi zmluvnými stranami došlo k ukončeniu zmluvy a že žiadne právne služby mu zo strany
žalobcu v tomto období neboli poskytnuté. Navyše žalovaný tvrdil (a žalobca neoprel), že počas troch
týždňov toho mesiaca bol žalobca na liečení, počas ktorého právne služby poskytovať nemohol.

21. V prejednávanej veci nebolo sporným, že strany uzavreli mandátnu zmluvu o poskytovaní právnych
služieb a že si dohodli paušálnu odmenu splatnú mesačne na základe faktúry vystavenej žalobcom. O
tejto skutočnosti svedčí aj vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalovaného. Rovnako žalovaný opakovane
uviedol, že nikdy nespochybňoval to, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva a že bola
dohodnutá mesačná paušálna odmena Prvoinštančný súd preto správne vychádzal zo záveru, že strany

sporu medzi sebou uzavreli zmluvu; v tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že záver súdu prvej
inštancieotom,žetútozmluvuuzavrelivpísomnejformeniejesprávnyanevyplývaanizužvykonaného
dokazovania.

22. Z ústne uzavretej mandátnej zmluvy však nie je zrejmý ani druh a ani rozsah poskytovaných služieb,

ktorý mal byť medzi stranami sporu dohodnutý; touto otázkou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, a
to napriek námietke žalovaného, že služby poskytnuté neboli, nakoľko žalobca po dobu troch týždňov v
mesiaci február 2022 bol na liečení a dňa 07.02.2022 došlo len k odvolaniu plnej moci udelenej žalobcovi
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 22EX/109/2020 a k odovzdaniu s tým súvisiacej agendy.23. Demonštratívne vymedzenie pojmu právne služby obsahuje zákon o advokácii, ktorý definuje, že
výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi

subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych
úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva
a právnej pomoci. Strany preto nie sú povinné presne a konkrétne uviesť, čo zahŕňa pojem „právne
služby“, keďže z uvedenej legálnej definície je zrejmé, že ide najmä o zastupovanie klienta v konaní
pred súdmi, poskytovanie právnych rád, spracúvanie právnych rozborov a ďalšie formy poradenstva

a právnej pomoci. Takto chápaný rozsah poskytovania právnych služieb žalobcom pre žalovaného v
mesiaci február 2022 však v konaní doposiaľ preukázaný nebol.

24. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo doposiaľ preukázané, ani to, že by ústne uzavretá zmluva
definovala špecificky výšku odmeny pre prípad predčasného zániku zmluvy, resp. pre prípad, že zo
strany právneho zástupcu nebolo možné službu po určitý čas (choroba, liečenie) vykonávať; treba

vychádzať z ustanovení obsahovo najbližších a treba vziať do úvahy, že mandatár môže mať prípadne
nárok len na primeranú časť odplaty podľa § 574 ods. 4 ObchZ, resp. len na pomernú časť paušálnej
odmeny podľa ust. § 6 vyhlášky č. 665/2004 Z.z.. Vyhláška v ustanovení § 6 upravuje prípad, keď
advokát neposkytuje služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí, alebo ak ich neposkytuje
za celé dohodnuté obdobie; v takom prípade advokátovi totiž (pri absencii zmluvných dojednaní) patrí

len pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny (por. rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo/7/2010).

25. Záverom odvolací súd dopĺňa, že ak by aj súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k záveru, že v mesiaci február 2022 nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, vzhľadom na rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalovaným, bolo úlohou súdu

prvej inštancie zaoberať sa tým, či žalobca v danom mesiaci poskytol žalovanému právne služby, v
akom rozsahu boli poskytnuté a či žalobcovi patrí za poskytnuté právne služby odmena za celé obdobie
mesiaca február 2022, keď v konaní nebolo sporné, že žalobca po dobu troch týždňov v danom mesiaci
bol na liečení. Súd prvej inštancie sa však ani týmito otázkami nezaoberal, čo má za následok, že
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Na základe vyššie uvedeného, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaná žaloba je
dôvodná, avšak bez toho, aby sa náležite zaoberal a vysporiadal s mnohými spornými otázkami, ako aj s
argumentáciou žalovaného, ktoré môžu mať význam pre náležité posúdenie splnenia predpokladov pre
vznik nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb v mesiaci február 2022

a predpokladov preukázania trvania a zániku zmluvného vzťahu sporových strán ku dňu 31.3.2022, sú
jeho závery predčasné.

27. Taktiež je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil všetky vykonané
dôkazy. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri hodnotení listinných

dôkazov je súd povinný prihliadnuť najmä na to, či predložený listinný dôkaz je v súlade aj s ostatnými
dôkazmi. Súd prvej inštancie musí uviesť v rozhodnutí vo veci samej najmä, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal a aj ako ich vyhodnotil. Súd prvej inštancie je povinný jasne a dostatočne
vysvetliť dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a vysvetliť primerane a zrozumiteľne závery, ktoré prijal. Tieto
kritériá však vzhľadom na vyššie opísané vady odôvodnenia napadnutý rozsudok nespĺňa.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné považovať za predčasné, bez náležite zisteného skutkového stavu. Doterajšie
dôvody, ktoré použil súd prvej inštancie pre záver priznaní nároku žalobcovi zostávajú preto neúplnými
v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu,

zostávajú nezodpovedané zo všetkých (potrebných) zákonných hľadísk a sú tak nepreskúmateľnými.
Preto je toto rozhodnutie potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

29. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v

súlade s § 191 CSP, vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.

30.Kžalobcomuplatnenémuodvolaciemudôvodu,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP) odvolací súd uvádza,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na

základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na

chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich
sa dokazovania.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod je naplnený.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie možno vytknúť, že vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, a že opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo a že v jeho hodnotení
dôkazov je logický rozpor a výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo bolo zistené

spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku a použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

31. Ak by mal odvolací súd za tohto stavu meritórne spor posúdiť, strany sporu by objektívne nemali
žiadnu možnosť reagovať, a to či už z hľadiska potreby doplnenia skutkových tvrdení, prípadne

dôkazných návrhov, alebo iných prostriedkov procesného útoku alebo obrany, a meritórne prejednanie
rozhodnutia vo veci samej odvolacím súdom by v rozhodujúcej miere nahrádzalo
prvoinštančné rozhodnutie bez toho, aby bola sporovým stranám riadne poskytnutá možnosť tvrdiť
a preukázať všetky rozhodujúce skutočnosti, no zároveň namietať správnosť skutkových a právnych
záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho

súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich
skutočností, ktoré považoval za významné, no najmä tých, ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal.
Meritórne rozhodnutie v spore odvolacím súdom by tak vzhľadom na okolnosti
veci viedlo k porušeniu práva strán na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

32. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c)
CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne riadne prejedná, na základe vykonaných dôkazov
nanovoriadneustáliskutkovýstavpotrebnýpresvojerozhodnutieasvojezáveryvskutkovýchzisteniach
a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak, aby obsahovalo

dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. V novom rozhodnutí vo veci samej bude z pohľadu
súdu prvej inštancie potrebné dať odpoveď najmä na sporné otázky, či v mesiaci február 2022 trval
medzi stranami zmluvný vzťah založený zmluvou o poskytovaní právnej pomoci, či žalobca poskytol
žalovanému v mesiaci február 2022 právne služby, prípadne v akom rozsahu mu ich poskytol a
následneopätovnezhodnotízistenýskutkovýstavveci,dôslednevyhodnotíjednotlivévykonanédôkazy,

vysporiada sa aj s námietkami žalovaného, ktoré komplexne vyhodnotí, a vo veci znovu rozhodne,
svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodní, v odôvodnení svojho rozsudku aj riadne vysvetlí
všetky dôvody svojho rozhodnutia tak, aby toto rozhodnutie bolo v súlade s uvedenými zákonnými
ustanoveniami, s poukazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a tiež, aby bolo aj preskúmateľné
v prípadnom odvolacom konaní, s tým, že náležite zohľadní a najmä vyhodnotí všetky prostriedky

procesnej obrany a procesného útoku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami strán sporu,
vyhodnotístranamipredloženéaoznačenédôkazyavodôvodnenísvojhorozsudkuajriadneapodrobne
vysvetlí všetky dôvody svojho rozhodnutia.33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).