Uznesenie – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010226
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6125010226.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci odsúdeného A. B.,
pre pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.

decembra 2025 v Banskej Bystrici, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 7Nt/15/2025 zo dňa 16. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 7Nt/15/2025 zo dňa 16. 09. 2025 samosudca Okresného súdu Banská Bystrica podľa
§ 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania, ktoré

sa skončilo právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/65/2024 zo
dňa 26. 11. 2024, právoplatným dňa 11. 12. 2024, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa
§ 394 Trestného poriadku.

Proti uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 16. 09. 2025
sťažnosť, ktorú doplnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 12. 11. 2025.

Sťažnosť podal z dôvodov vecnej nesprávnosti napadnutého uznesenia, keď zdôraznil, že okresný súd
primerane nepreveril nové tvrdenia a dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Podľa obhajoby
bolo čestné prehlásenie C. B. zo dňa 19. 05. 2025 predložené až po právoplatnosti trestného rozkazu a
obsahujekonkrétneskutkovétvrdenia,žeodsúdenýpoužívalplatobnúkartuaelektronickébankovníctvo
s vedomím menovanej ako disponentky účtu v uvedených dňoch v celkovej sume 940,- Eur. Tento dôkaz
nebol súdu v čase pôvodného rozhodovania známy a má priamy dopad na znak neoprávnenosti pri

skutkovej podstate trestného činu podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona a rovnako pri skutkovej podstate
trestného činu podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.

Akcentoval, že novosť dôkazu sa posudzuje objektívne podľa neznámosti súdu, nie podľa miery
procesnej aktivity odsúdeného. Podľa judikatúry za novú skutočnosti treba považovať aj tie skutočnosti,
ktoré predtým neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania v konaní. Obnove konania nebráni,

ak odsúdený o existencii týchto skutočností vedel, no z akýkoľvek dôvodov ich neuviedol. V kontexte
uvedeného poukázal na právnu argumentáciu v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Tost/35/2013 zo dňa 26. 11. 2013.

V súvislosti s uvedenými tvrdeniami poukázal odsúdený aj na to, že súd v štádiu rozhodovania o návrhu
na povolenie obnovy konania neskúma, či pôvodné dôkazy obstáli samy o sebe, či tvoria ucelenú reťaz,

ale či nové skutočnosti alebo dôkazy môžu privodiť iné rozhodnutie o vine alebo treste.Zdôraznil, že C. B. nebola v prípravnom konaní vypočutá pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nie preto,
že takýto dôkaz nebol potrebný, a teda jej skutkové tvrdenia neboli orgánom činným v trestnom konaní
ani súdu známe. Až po právoplatnosti trestného rozkazu bola vyhotovená a predložená jej výpoveď

vo forme čestného vyhlásenia, v ktorom uviedla, že platobnú kartu vydanú k účtu svojho manžela
sama odsúdenému poskytla a ten s jej vedomím a súhlasom vykonal bezhotovostné prevody a výbery
hotovosti v celkovej výške 940,- Eur. Táto nová skutočnosť priamo zasahuje do skutkového stavu
rozhodnutia o vine, pretože vyvracia znak neoprávneného konania odsúdeného. Súd prvého stupňa
sa s týmto dôkazom nevysporiadal v súlade s § 2 ods. 10 Trestného poriadku, keďže nevykonal jeho

overenie podľa § 398 ods. 1 Trestného poriadku a odmietol návrhy na doplnenie dokazovania. Týmto
postupom došlo k porušeniu zásady spravodlivého procesu a práva odsúdeného na účinné preskúmanie
nových dôkazov v konaní o obnove.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie a vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Podaním, doručeným okresnému súdu dňa 17. 11. 2025 doplnil sťažnostné dôvody sám odsúdený.
Podstatou jeho sťažnostnej argumentácie bolo, že jeho matka, C. B., vedela o všetkých výberoch
a prevodoch z účtu jej manžela, ktorým celý život disponovala len ona sama. Uvedené výbery, ktorými
mu poskytla hotovosť, uskutočnil dva razy, pričom mu poskytla svoju bankomatovú kartu, ako aj PIN

kód, ktorý mu napísala na papier. Vedela aj o sumách, ktoré vybral z bankomatu. Konala bez naliehania
a nátlaku z jeho strany, tak ako to je uvedené v jej čestnom prehlásení, ktoré je prílohou k zápisnici
okresného súdu zo dňa 16. 09. 2025.

Odsúdenýdaldopozornostisúdu,žeúkonovprípravnéhokonaniasanezúčastňovalpresvojnepriaznivý

stav po amputácií ľavej končatiny v stehennej oblasti, pričom v tom čase bol umiestnený v doliečovacom
ústaveanebolvstaveracionálneuvažovať.Vyjadrilnespokojnosťstým,žeústavnavýkontrestuodňatia
slobody Banská Bystrica – Kráľová nie je prispôsobený pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a je
umiestnený bez sociálneho kontaktu s inými odsúdenými a bez možnosti vychádzky.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola

dôvodne podaná, pretože v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania podľa
§ 394 ods. 1 Trestného poriadku.
Odsúdený A. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/65/2024 zo dňa
26. 11. 2024, právoplatným dňa 11. 12. 2024, uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3
písm. f) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods.
1 Trestného poriadku bola odsúdenému uložená povinnosť nahradiť poškodenému D. B. škodu vo výške
950,- Eur. So zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený D. B. podľa § 288 ods. 2 Trestného

poriadku odkázaný na civilný proces.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 12. 03. 2025 podal odsúdený návrh na povolenie obnovy
konania vo vyššie uvedenej veci, o ktorom prvostupňový súd rozhodol sťažnosťou napadnutým
uznesením.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.Skutočnosťou skôr neznámou v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť určitý objektívne
existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu

veci. Dôkaz predtým neznámy môže byť taký dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol vykonaný, alebo
taký, ktorý síce bol v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Existenciu nových skutočností
v konaní o povolení obnovy konania je zároveň potrebné preukázať.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania podľa citovaného zákonného ustanovenia (§ 394 ods.

1 Trestného poriadku) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk, a to či ide o skutočnosti alebo dôkazy
predtým súdu neznáme a zároveň či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojení so
skutočnosťami alebo dôkazmi známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je
pôvodné právoplatné rozhodnutie uvedené v ods. 1 § 394 Trestného poriadku.

Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy o sebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné
rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novo tvrdených
skutočností a novo navrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy
konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného

právoplatného rozhodnutia.

Úlohou obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je náprava skutkových vád
právoplatného rozhodnutia v prípade, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy spochybňujúce
doterajšie skutkové zistenia a rozhodnutia prijaté na ich podklade. Záver o tom, či existencia nových

skutočností alebo nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné než pôvodne právoplatné rozhodnutie,
môže súd ustáliť len porovnaním doposiaľ vykonaných dôkazov s dôkazným významom novotvrdených
skutočností alebo novovykonaných dôkazov, a to v rozsahu § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ktorý postup
nie je v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z § 2 ods. 19 Trestného poriadku.

V konaní o povolení obnovy konania súd nemôže preskúmavať, či sa súd v základnom konaní
vysporiadal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti
a ústnosti pri dokazovaní, či sa nedopustil procesných chýb a podobne. Zákonnosť a odôvodnenosť
pôvodného rozhodnutia sa v konaní o obnove konania nepreskúmava. V zmysle skôr uvedeného
povinnosťou súdu v konaní o povolení obnovy je skúmať správnosť právoplatného rozsudku v tom

rozsahu, či nové skutočnosti alebo dôkazy odôvodňujú zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti
rozsudku vydaného súdom v základnom konaní. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na
povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný
vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04).

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že okresný súd sa v konaní o návrhu na povolenie
obnovy konania dôsledne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného
zakladať dôvod pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj v súlade s ustanovením § 176 ods.
2 Trestného poriadku odôvodnil.

Dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, vytvoril dostatočný skutkový základ pre
rozhodnutie, že v prípade odsúdeného neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v
predmetnej trestnej veci. Z návrhu odsúdeného a jeho následnej výpovede na verejnom zasadnutí je
zrejmé, že sa domáha obnovy konania na základe predloženia listinného dôkazu – čestného vyhlásenia

svedkyne C. B. zo dňa 19. 05. 2025, ktorá bola ťažko chorá už počas prípravného konania a dňa XX.
XX. XXXX zomrela. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu je aj krajský súd toho názoru,
že v prípade odsúdeného ide o snahu prehodnotiť ustálený dôkazný stav na základe predloženého
listinného dôkazu, ktorý sa týka skutočnosti súdu známej už v pôvodnom konaní. Na základe obsahu
trestného spisu niet pochýb o tom, že pred vydaním rozhodnutia vo veci sa súd v pôvodnom konaní

zaoberal skutkovým zistením, či bankomatovou kartou poškodeného D. B. disponovala výlučne matka
odsúdeného C. B. vrátane zisťovania okolností, za akých s účtom poškodeného disponoval odsúdený,
pričom vykonaným dokazovaným bola neoprávnenosť ním uskutočnených platieb a výberov hotovosti
bezpečne preukázaná. I keď odsúdený odmietol v trestnom konaní vypovedať, dôkazný stav zistenýzabezpečenými dôkazmi umožnil súdu prijať záver o jeho vine za skutok, ktorý mu bol kladený za
vinu. Dokazovaním v pôvodnom konaní bolo preukázané, a to predovšetkým na základe opakovaných
výpovedí poškodeného D. B., že kartou k bankovému účtu a účtom samotným disponovala jeho

manželka C. B., ktorá si po tom, ako s nimi od leta 2022 približne do 05. 01. 2024 žil v byte odsúdený,
všimla vykonanie neoprávnených platieb a výberov z účtu a spolu s najmladšou dcérou o týchto
pohyboch na účte vyhotovila prehľad. V trestnom konaní boli vykonané ďalšie svedecké výpovede
a listinné dôkazy, podporne aj kamerové záznamy, pričom už v prípravnom konaní bola známa procesná
obrana odsúdeného, ktorý sa pred svedeckou výpoveďou A. E. bránil tým, že o platbách zasielaných

aj na účet uvedeného svedka vedela jeho matka C. B.. Preto samotná skutočnosť, že C. B. nebola
v prípravnom konaní vypočutá, nemôže viesť automaticky súd konajúci o povolení obnovy konania
k záveru, že jej „výpoveď“ vo forme čestného vyhlásenia je novou skutočnosťou, ktorá môže viesť
k inému rozhodnutiu v trestnom konaní.

S poukazom na uvedené je aj krajský súd je toho názoru, že odsúdený neuviedol žiadne nové

skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy takej kvality, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom odsúdeného.

Senátkrajskéhosúduzdôrazňuje,žeobnovakonaniaakomimoriadnyopravnýprostriedokjevTrestnom

poriadku(§394anasl.)koncipovanátak,abybolomožnénapraviťajprávoplatnýrozsudok(odsudzujúci,
ale aj oslobodzujúci) v dôsledku toho, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine a treste. Obnova konania z dôvodov podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku sa
týka výlučne nedostatkov v skutkových zisteniach, preto sa súd konajúci o obnove konania nezaoberá

chybami týkajúcimi sa správnosti procesného postupu súdu prvého stupňa v pôvodnom konaní ani
chybami týkajúcimi sa správnosti použitej právnej kvalifikácie. Eventuálne procesné pochybenia a
pochybenia v uplatnenej právnej kvalifikácii môžu byť za splnenia podmienok uvedených v § 371 ods. 1
Trestného poriadku predmetom konania o dovolaní. Napokon, v konaní o povolení obnovy konania nie
je súd oprávnený preskúmavať ani zákonnosť postupu súdu pri vykonávaní dôkazov a ich hodnotení

vrátane udržateľnosti právnych názorov pôvodne konajúcich súdov, pokiaľ ide o hodnotenie rozporov
vo výpovediach svedkov, resp. v iných dôkazoch.

Nadriadený súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá z
hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je presvedčivé, zrozumiteľné a neponecháva nadriadenému

súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Nadriadený súd si osvojuje dôvody
napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery
súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.

US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,

§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Keďže okresný súd napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, záverom krajský súd
konštatuje, že okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného na
povolenie obnovy konania zamietol, pretože v tomto prípade preto neboli splnené podmienky obnovy

konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť

odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v
spojení s § 180 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.