Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/277/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125210850
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125210850.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej
a sudcov - JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., zastúpená splnomocneným
zástupcom: JUDr. Michala Dománková, advokátka so sídlom X. XXXX XX, H. I. E., a otec: C. A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, G., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Zuzana
Otahálová, PhD., advokátka so sídlom J. K. XXX/XX, G., L. nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/129/2025 - 49 zo dňa 5. novembra
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 30P/129/2025 - 49 zo dňa
05.11.2025 nasledovne:
I. Súd dočasne zveruje maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.
II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do

15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletého.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie podľa § 2 ods. 1, § 366 a § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 331
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 36 ods. 1 a 65 ods. 1, 2
zákona č. 36/2025 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

Vychádzal z toho, že práva a povinnosti rodičov k maloletému boli naposledy upravené rozsudkom z
roku 2013, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia
povinnosť. Po preskúmaní návrhu otca, správy kolízneho opatrovníka a spisového materiálu dospel k
záveru, že v danom prípade bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania.
Rozhodujúcim hľadiskom bol záujem maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal preukázané, že od
29.09.2025, kedy matka nastúpila na protialkoholické liečenie, sa osobná starostlivosť vykonávala

výlučne otcom, ktorý zabezpečoval riadnu starostlivosť a výživu dieťaťa. Pôvodná úprava práv a
povinností sa tak fakticky nevykonávala. Na základe zmeny pomerov súd prvej inštancie návrhu otca
vyhovel a rozhodol, že dočasné zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti bolo v najlepšom
záujme dieťaťa. Pri rozhodovaní prihliadol aj na názor maloletého, ktorý vzhľadom na svoj vek vedel
vyjadriť svoju vôľu a uviedol, že chce zostať u otca. Pokiaľ išlo o návrh na uloženie vyživovacej povinnosti
matkevovýške150eurmesačne,súdprvejinštancievychádzalzustanovenia§366CMP,podľaktorého

možno neodkladným opatrením uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Vzhľadom na osvedčené
skutočnosti a aktuálnu práceneschopnosť matky určil výživné vo výške 100 eur mesačne. Súd prvejinštancie zdôraznil, že ide len o dočasnú úpravu práv a povinností, ktorá môže byť v konaní vo veci
samej, začatom na návrh otca, po vykonaní dokazovania upravená inak.

2. Matka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu. Žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie a zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre prípad potvrdenia
uznesenia žiadala upraviť styk s maloletým dieťaťom tak, aby mohla s dieťaťom tráviť čas počas
víkendov. Uviedla, že podmienky pre jeho vydanie neboli splnené, pretože maloleté dieťa sa neocitlo bez
starostlivosti ani neboli ohrozené jeho práva či priaznivý vývoj. Zdôraznila, že nástup na protialkoholické

liečenie bol vopred dohodnutý a starostlivosť o dieťa bola zabezpečená – počas dní voľna otca malo
dieťa byť u neho a v čase jeho služby u starých rodičov. Podľa matky súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil situáciu ako naliehavú, hoci obaja rodičia súhlasili s aktuálnym režimom starostlivosti a dieťa
bolo u otca už pred jej hospitalizáciou.
Matka namietala aj skutkové zistenia súdu prvej inštancie, keďže podľa nej neboli osvedčené dôvody
pre zásah formou neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že výkon rodičovských práv sa dlhodobo

realizovalflexibilnepodľapotriebdieťaťaapracovnýchpovinnostíotca.Zdôraznila,žejejpobytvliečebni
neohrozil žiadne práva dieťaťa, keďže obaja rodičia ho mohli zastupovať a spravovať jeho záležitosti.
Podľa matky mal byť prípad riešený výlučne v riadnom konaní po vykonaní dokazovania, pretože inštitút
neodkladného opatrenia je výnimočný a neslúži na nahradenie rozhodovania vo veci samej.
Matka tiež uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne určil výživné, keďže jej aktuálna práceneschopnosť

a pobyt na liečení neboli dostatočne zohľadnené. Namietala, že rozhodnutie predstavovalo zásah do
stability rodinného života a že neexistovala naliehavá potreba meniť pomery, keďže starostlivosť bola
riadne zabezpečená. Zároveň zdôraznila, že jej diagnóza nie je novou skutočnosťou, otec o nej vedel
dlhodobo a napriek tomu nikdy predtým nepodal návrh na zmenu úpravy práv a povinností. Podľa nej
využil jej kritickú situáciu na presadenie svojho zámeru získať dieťa do svojej osobnej starostlivosti.

3. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky. Nesúhlasil s návrhom matky na zrušenie uznesenia súdu prvej
inštancie. Uviedol, že tvrdenia matky o dohode ohľadom starostlivosti počas jej liečenia neboli pravdivé.
Podľa otca k žiadnej dohode nedošlo a nemal informáciu o mieste jej pobytu, čo potvrdzuje aj jeho
žiadosť o korešpondenčnú adresu, na ktorú matka nereagovala. Poukázal na to, že komunikácia s

matkou bola možná, čo dokazuje jej reakcia na jeho email o zdravotnom vyšetrení maloletého.
Ďalej uviedol, že matka opakovane požívala alkohol aj po predchádzajúcom liečení, čo potvrdzujú
incidenty, policajné záznamy a výpovede maloletého pred kolíznou opatrovníčkou. Spomenul prípady,
keď bola matka nezvestná a polícia ju našla pod vplyvom alkoholu, ako aj jej pokusy o samovraždu.
Zdôraznil, že maloletý sa v týchto situáciách cítil ohrozený a opakovane odchádzal od matky k nemu.

Otec odmietol tvrdenia matky, že inicioval pátrania alebo zverejnil oznam na sociálnych sieťach, keďže
oznam zverejnila polícia.
Vo vyjadrení poukázal aj na to, že matka dlhodobo neumožňovala zachovanie rovnocenného postavenia
rodičov, napríklad odmietala náhradný čas styku alebo plánovala aktivity v čase jeho styku s maloletým.
Zdôraznil, že maloletý v súčasnosti trávi väčšinu času u neho dobrovoľne, čo nie je prejav ústretovosti

matky, ale dôsledok straty dôvery k nej. Otec odmietol tvrdenia matky o jeho údajnom zasahovaní do
športových aktivít či vulgárnom správaní. Naopak uviedol, že sa aktívne podieľa na športovej činnosti
syna a zabezpečuje jeho potreby. Taktiež zdôraznil, že počas jeho starostlivosti sa prospech maloletého
výrazne zlepšil, čo potvrdzujú učitelia. Spoločne sa pripravujú do školy, čo sa predtým u matky nedialo.
Uviedol,ženijakoneobmedzujekontaktmaloletéhosmatkou,umožňujemutelefonátyajnávštevypočas

jej priepustiek. Svoje pracovné povinnosti prispôsobil tak, aby zabezpečil každodennú starostlivosť, a
v čase služieb zabezpečujú dohľad starí rodičia dieťaťa. Na záver otec poukázal aj na psychický tlak,
ktorému je maloletý vystavený zo strany matky a jej rodiny, keď ho nabádajú na zatajovanie informácií
a vyvolávajú v ňom pocit viny. Podľa otca tento stav ohrozuje psychickú pohodu a zdravý vývoj dieťaťa.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 CMP) proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm.
d/ CSP), preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP),
sprihliadnutímnavadykonaniaiba,akmalizanásledoknesprávnerozhodnutie(§67CMP)anapadnutérozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP považujúc ho za vecne správne.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie vychádzalo z toho, že bola osvedčená potreba bezodkladného
zverenia maloletého do starostlivosti otca vzhľadom na zmenu pomerov u matky a dieťaťa.

7. Matka v odvolaní v podstate vytýkala súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,keďženebolavážneohrozenástarostlivosťodieťa,jehoživot,zdravieapriaznivývývoj.Podľa

nej otec vedel o matkinej situáciu a chcel ju len využiť.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinnými dôkazmi a vyjadreniami predloženými
vodvolacomkonaní,odvolacísúdmalzato,žeboladostatočneosvedčenápotrebabezodkladnejúpravy
pomerovúčastníkovkonaniavzhľadomnanajlepšízáujemmaloletéhodieťaťa.Podľa odvolacieho súdu
je uznesenie okresného súdu vecne správne a v súlade s § 387 ods. 1 CSP ho preto v celom rozsahu

potvrdil. V súlade s § 387 ods. 2 CSP sa plne stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia
a odkazuje naň, pričom reagujúc na námietky matky v odvolacom konaní uvádza nasledovné:

9. V súlade s § 324 ods. 1 CSP s odkazom na § 2 ods. 1 CMP možno nariadiť neodkladné opatrenie
pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení. V súlade s § 325 ods. 1 CSP na nariadenie

neodkladného opatrenia musia byť splnené podmienky, t. j. buď potreba bezodkladne upraviť pomery
alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia v súlade s § 361 CMP je, ak to vyžaduje verejný záujem. Tento je charakterizovaný
všeobecnými princípmi právneho poriadku. Jedným z nich je aj záujem maloletého dieťaťa a jeho
ochrana. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu, ktoré

sa ho týka (viď čl. 5 Zákona o rodine).

10. Najlepší záujem maloletého dieťa (viď čl. 5 písm. b/ Zákona o rodine) je daný okrem iného aj
bezpečímastabilitouprostredia,vktoromsadieťazdržiava.Dôležitájeajochranaduševného,telesného
a citového vývinu dieťaťa pred potenciálnym ohrozením (viď čl. 5 písm. c/ Zákona o rodine). Pri deťoch

vyššieho veku vstupuje do popredia ako výrazné vodítko aj ich názor (viď čl. 5 písm. g/ Zákona o rodine),
čo súvisí s ich mentálnym a citovým vývojom.

11. Preukázanie skutkového stavu prostredníctvom riadne vykonaného dokazovania je úlohou konania
vo veci samej. V konaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv.

osvedčených skutočností, kedy postačuje určitý stupeň pravdepodobnosti skutkového stavu. Pokiaľ má
konajúcisúdosvedčené,žejeohrozenýzáujemdieťaťa,resp.existujepravdepodobnosťjehoohrozenia,
sú splnené procesnoprávne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených právnych východísk a osvedčeného stavu

zisteného šetrením kolízneho opatrovníka, konštatuje, že maloleté dieťa vyjadrilo želanie zostať v
starostlivosti otca. Zo zistení ďalej vyplynulo, že sa v domácnosti matky necítilo bezpečne z dôvodu
jej opakovaných alkoholových epizód. Naopak, prostredie u otca predstavuje z hľadiska bezpečia
pre dieťa vhodnejšie podmienky. Keďže matka, ktorá mala dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
nastúpila na protialkoholické liečenie, vznikla potreba dočasne upraviť pomery dieťaťa tak, aby bol

zabezpečený jeho najlepší záujem, najmä potreba bezpečia a ochrana jeho duševného, telesného a
citového vývinu, pričom odvolací súd prihliadol aj na názor dieťaťa. Za týchto okolností je dôvodnosť
neodkladného opatrenia daná z hľadiska ochrany verejného záujmu – dočasnej ochrany najlepšieho
záujmumaloletého.Pretonebolonevyhnutné,akonamietalamatka,preukázaťbezprostrednéohrozenie
zdravia alebo života dieťaťa ako nevyhnutnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia.

13. Matka v odvolaní namietala, že otec využil jej zdravotný stav na získanie dieťaťa do svojej
starostlivosti. Ako dôkaz uvádzala návrh rodičovskej dohody o striedavej starostlivosti. Z jeho obsahu
však nevyplýva, že bol predložený s cieľom riešiť situáciu súvisiacu s jej protialkoholickým liečením.
Odvolací súd má za to, že ani prípadná snaha otca o zmenu starostlivosti nie je dôvodom na

zmenu rozhodnutia okresného súdu a nemá význam vo vzťahu k neodkladnému opatreniu. Potreba
neodkladného opatrenia vyplýva z osvedčených skutočností, ktoré si vyžadujú okamžité riešenie
pomerov maloletého v záujme jeho bezpečia a riadneho vývinu, pričom súd prvej inštancie i odvolacísúd prihliadli aj na názor dieťaťa. Tieto okolnosti odôvodňujú dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti
druhého rodiča.

14. Odvolací súd pre úplnosť vo vzťahu k eventuálnemu návrhu matky dodáva, že nebola osvedčená
potreba dočasnej úpravy jej styku s dieťaťom v tomto štádiu konania. Otec poprel tvrdenia matky,
podľa ktorých by maloletému bránil v kontakte s ňou. Navyše sa matka nachádza na protialkoholickom
liečení, ktorého predpokladaná dĺžka podľa správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou G. D. 27.10.2025
predstavuje tri mesiace od 29.09.2025.

15. V čase rozhodovania odvolacieho súdu teda nebolo osvedčené, že matka liečenie ukončila a má
zabezpečené podmienky na výkon práva styku. Podľa názoru odvolacieho súdu preto neboli splnené
podmienky na úpravu styku matky s maloletým neodkladným opatrením, a preto odvolací súd v tomto
smere rozhodnutie prvostupňového súdu nezmenil.

16. Odvolací súd považuje za správny aj výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie o výživnom.

Určená výška dočasného výživného zodpovedá rozsahu nevyhnutných výdavkov maloletého dieťaťa s
prihliadnutím na doposiaľ osvedčené príjmy matky. Prihliadol k tomu, že jej pobyt na protialkoholickom
liečení má dočasný charakter.

17. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok III. uznesenie okresného súdu prvej inštancie o trovách

konania, ako výrok vecne správny, keďže žiaden z účastníkov si ich neuplatnil.

18. Zároveň s poukazom na § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP rozhodol o trovách odvolacieho
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko žiaden z účastníkov si ich
neuplatnil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).