Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125202210
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125202210.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu
JUDr.ErikyTischlerovejaJUDr.PetraDumana,vprávnejvecižalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. D. XX, E., zastúpenej advokátkou: JUDr. Petra Holičová, so sídlom Teodora Tekela 6740/16, Trnava,
proti žalovaným: 1/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, F. H. I., zastúpená advokátom: JUDr.
Attila Képes, so sídlom Jókaiho 1, Moldava nad Bodvou, 2/ J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX,

B. H. K., 3/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XXXXX/X, F., v spore o ochranu osobnosti, o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
č. k. 100C/27/2025-57 zo dňa 13. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

- 35 -

28Co/147/2025

28Co/147/2025-
2125202210
1.Napadnutýmuznesenímprvoinštančnýsúdvyhovelnávrhužalobkyneanariadilneodkladnéopatrenie
v znení:

„a) F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. I., G. H. XX je povinná zdržať sa akéhokoľvek uverejňovania
alebo šírenia informácií týkajúcich sa navrhovateľky v elektronickom priestore (vrátane sociálnych sietí,
webových stránok, internetových fór, blogov a iných digitálnych platforiem), a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.
b) J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. K., D. XXX/XX je povinná zdržať sa akéhokoľvek uverejňovania
alebo šírenia informácií týkajúcich sa navrhovateľky v elektronickom priestore (vrátane sociálnych sietí,

webových stránok, internetových fór, blogov a iných digitálnych platforiem), a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.
c) L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. K. XXXXX/X je povinná zdržať sa akéhokoľvek uverejňovania
alebo šírenia informácií týkajúcich sa navrhovateľky v elektronickom priestore (vrátane sociálnych sietí,
webových stránok, internetových fór, blogov a iných digitálnych platforiem), a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.“

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), g),
§ 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 332 ods. 1, § 334 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj ust. § 11 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka a čl. 10 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy

SR a vecne tým, že vychádzal z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
uvádzala, že sa v mesiaci júl 2020 zaregistrovala na sociálnu sieť M. z dôvodu, že bola dlhšiu dobupráce neschopná zo zdravotných dôvodov a chcela si vyplniť svoj voľný čas. V rámci sociálnej siete M.
bola súčasťou skupiny s názvom “F. L.”. Zaregistrovala sa pod užívateľským menom - nickom: “I.”. Na
overenie totožnosti nicku sa pri registrácii na sociálnu sieť M. zadáva telefónne číslo - osobné údaje ako

meno, priezvisko, či trvalé bydlisko sa nezadávajú. Žalobkyňa uviedla svoje vtedajšie telefónne číslo, a
to XXXX XXX XXX. V skupine s názvom “F. L.” si začala písať s neznámymi ľuďmi, ktorých totožnosť
je anonymná. Väčšina ľudí si píše na takzvanom “skle”, čo je plocha, ktorá je verejná a dostupná
všetkým užívateľom. Ak sa tam niečo napíše, vidia to automaticky všetci prihlásení používatelia v danej
miestnosti. V rámci skupiny s názvom “F. L.”, ktorej bola súčasťou, sa stala terčom každodenného

komentovania jej osoby, výsmechov, vyhrážania sa zo strany ostatných užívateľov, ktorí ju nazývali
napríklad ako “bosorka, cigánka, osada, romáčka, zdechlina, odpad a iné (…)”. Žalobkyňa sa najprv
odhlásila z platformy M., avšak po pár dňoch sa znovu prihlásila, a to pod iným užívateľským menom
- nickom, a to: “E.”. Podľa spôsobu vyjadrovania žalobkyne ľudia, kvôli ktorým sa prvýkrát odhlásila z
platformy M. zistili, že sa prihlásila pod iným užívateľským menom - nickom. Výsmechy a komentovanie
na jej osobu naďalej pretrvávali, najmä to prichádzalo od užívateľov označovaných ako “H.”, “F.” či

“H.”. Nakoľko výsmechy či urážlivé komentáre smerované na jej osobu začali byť neúnosné, podala na
uvedené užívateľské mená - nicky trestné oznámenie. Dňa 09.03.2022 bola na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Moldava nad Bodvou vypočutá žalovaná F. D., ktorá svojom výpoveďou potvrdila,
že vyššie uvedené "nicky" "H.", "F." či “H.” boli jej, avšak v súčasnej dobe používa iba jeden “nick”
registrovaný na telefónne číslo: XXXX XXX XXX, a to "H.", pod ktorým prispieva svojimi správami v

skupine “F. L.”. Následne si žalobkyňa všimla na už vyššie spomenutom “skle” obdobné užívateľské
meno, ktoré bolo veľmi podobné ako jej, ktoré používa, a to: “F.”. Žalobkyňa totožnosť osoby, ktorá tento
nick užívala nepoznala, avšak všimla si, že nick používa jej fotku, ktorú mala uverejnenú na profile.
Neskôr sa žalobkyňa zo súkromnej komunikácie s F. D. dozvedela, že to ona bola tá, ktorá neoprávnene
použila a odcudzila jej fotografiu. F. D. v čase predmetnej komunikácie vystupovala pod užívateľským

menom: “F.”. Užívateľ “F.” bol aktívny aj v iných miestnostiach ako v “F. L.”, tak napríklad v miestnosti
“D.”, kde komunikoval s inými užívateľmi tejto skupiny a poskytoval fotky žalobkyne za kredit. Žalobkyňa
vzniknutú situáciu riešila aj so správcami sociálnej siete M. a ten následne nick s názvom “F.” zmazal.
J. I., vystupujúca na platforme M. pod užívateľskými menami, ako: “E.”, “E.”, “E. XXXX”, sa opakovane
dopúšťa konania, ktoré zasahuje do práv a dôstojnosti žalobkyne. Nielenže ju verejne zosmiešňuje a

uráža hanlivými a nevhodnými vyjadreniami, ale taktiež bez jej súhlasu zverejňuje jej osobné údaje,
čím porušuje jej právo na súkromie a ochranu osobných údajov. Správy, smerujúce zo strany J. I. na
osobu žalobkyne sú napríklad: i) “kde si ty kripla... prečo nemáš nikde trvalé bydlisko? ty žebroňa
obézna?” ii) “A. B.... prečo nemáš trvalé bydlisko? prečo si poštu preberáš na OÚ v selpycsi?” Okrem
urážania hanlivými a nevhodnými vyjadreniami na osobu žalobkyne je podozrenie, že sa J. I. dopúšťa

aj šírenia súkromných a osobných informácií o zdravotnom stave žalobkyne, ktoré má od neznámej
osoby pracujúcej v Sociálnej poisťovni na Slovensku. Na osobu žalobkyne J. I. pod užívateľským
menom: “E.” píše veci, ako napríklad: “má tam, že po úraze morbídne pribrala, trpí psychickou poruchou,
hlava v predklone, nespavosťou a paranojou, že jej kradnú identity...” alebo “morbídne obézna degeška”
alebo “neplodná psychopatka”, alebo “nakoniec ja to bude pravda s tým invalidným vozíčkom... ako

H. písala...”. Pod užívateľským menom: “E. XXXX” J. I. uviedla ďalšie urážlivé komentovanie osoby
žalobkyne, napríklad aj tým, že o nej verejne napísala, že: “A. B., psychicky narušená, morbídne obézna,
čo má hlavu v predklone od sádla... a je cikáňka...udaj ma...dáme selfií.” L. D., vystupujúc na platforme
M. pod užívateľským menom - nickom ako “N.”, zasielala správy vulgárneho charakteru smerujúc na
osobu žalobkyne ako napríklad: “Ty si na ženy... lebo ja nie!!!” alebo “a čo akože...ty webka... ty si sa

musela vysmyknut... asi tá doktor nechcel chytiť... zľakol sa”. L. D. viackrát posielala správy násilného
charakteru na osobu žalobkyne, a to napríklad: “tebe by mal takto rozbiť tú špinavú chrap a dolámať
ruky a preklínať deň... keď ťa splodili.” Na základe konania žalovaných voči žalobkyni je na Obvodnom
oddelení Policajného zboru Trnava proti žalovaným vedené priestupkové konanie, pod ČVS: ORP-486/
TT-TT-2023. K návrhu žalobkyňa pripojila listinné dôkazy: lekárske nálezy zo dňa 15.12.2021, zo dňa

02.06.2021, zo dňa 16.07.2020, zo dňa 20.07.2020, zo dňa 30.06.2021, zo dňa 05.01.2022, zo dňa
12.05.2021, ďalej printscreeny komunikácie v elektronickom svete, uznesenie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f), g), h) CSP v rámci

neodkladného opatrenia umožňujú uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvekformenásilia,atoajnásiliavblízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pri týchto neodkladných
opatreniach musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním
protistrany. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi

správami, trestným oznámením, čestným prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou,
elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S.,Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck,2016,1098).Stačítedaosvedčiť,žetelesnáaduševnáintegritažalobkynebykonanímžalovaných
mohla byť ohrozená. Osvedčenie ohrozenia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity

znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o
konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Obťažovanie je také správanie, v dôsledku
ktorého dochádza alebo môže dôjsť ku vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho alebo

urážajúceho prostredia, ktorého úmyslom alebo následkom je (alebo môže byť) zásah do slobody,
ľudskej dôstojnosti, cti, sebavedomia alebo seba úcty inej osoby (obete obťažovania). Na preukázanie
obťažovania nie je potrebný žiadny komparátor, nakoľko obťažovanie je nevhodné samé o sebe pre
formu, ktorú nadobúda (verbálne, neverbálne alebo priamo fyzické obťažovanie) a potenciálny dopad,
ktorý môže mať (porušenie ľudskej dôstojnosti). Na určenie, či došlo k obťažovaniu sa zisťuje, ako obeť

obťažovania vníma toto (obťažujúce) správanie, t.j. či je pre obeť takéto správanie nevítané a nežiaduce.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzoval v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy

pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), a či právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality).

5. Súd mal za osvedčené, že žalované 1/, 2/ a 3/ verejne publikovali vyjadrenia o žalobkyni spôsobom,
ktorý je spôsobilý narušiť jej osobnostné práva, taktiež mal za osvedčené, že žalované preukazujú
voči žalobkyni prvky obťažovania v elektronickom priestore, v rámci ktorých ju urážajú, vyvolávajú v
nej strach a ponižujú s použitím vulgarizmov a invektív. Z vyššie uvedených skutočnosti (komunikácie
v elektronickom svete) súd považoval v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie a správanie sa

žalovaných pri komunikácii mohlo ohroziť duševnú i telesnú integritu žalobkyne, o čom svedčia aj
početné lekárske nálezy, ktoré potvrdzujú zvýšený stres, bolesti hlavy a silný tlak do chrbtice. Vzhľadom
na okolnosti mal súd za to, že existuje dôvodná obava, že žalované budú v tomto konaní pokračovať,
čo by mohlo viesť k vzniku inej vážnej a ťažkej ujmy na strane žalobkyne. Preto súd prvej inštancie
návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o náhradu trov konania poukázal na to, že nejde

o konečné rozhodnutie, pretože je vedené konanie vo veci samej pod tou istou sp. zn. 100C/27/2025,
preto o nároku na náhradu trov konania o tomto neodkladnom opatrení súd rozhodne až v rozhodnutí,
ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.

6. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia

odvolanie žalovaná 1/, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania voči časti jeho výroku týkajúceho sa
žalovanej1/,atozdôvodovpodľa§365ods.1písm.a),d),f)ah)CSP,tedaženebolisplnenépodmienky
pre vydanie neodkladného opatrenia, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a priznal žalovanej 1/ voči žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Uviedla, že má za to, že sa stala obeťou rafinovaného a účelového kyberšikanovania
zo strany žalobkyne, pričom tento stav trvá minimálne od začiatku roka 2022. Nesplnenie podmienok
na vydanie neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že podľa § 132 ods. 1 CSP sa v žalobe okrem
všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 132 ods. 3 CSP
žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej
viny pripojiť. Podľa § 133 ods. 1 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom,adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Žaloba
a ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska procesného ako procesné úkony voči
žalovanej 1/ neobstoja, keďže neobsahujú náležitosti v zmysle § 132 a § 133 CSP. Súd pri nariadení

neodkladného opatrenia pochybil, keďže z hľadiska procesného nie je a ani neboli splnená procesné
podmienky, a tak ani predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej 1/.
Zákonodarca zaviedol bezpodmienečnú povinnosť označenia strán konania. Súd musí počas celého
konania skúmať existenciu a splnenie procesných podmienok pre konanie. Ak procesné podmienky nie
sú splnené, súd nemôže konať a nemôže vydať ani neodkladné opatrenie. Žalovaná 1/ má za to, že

petit vo veci nariadenia neodkladného opatrenia je neurčitý, zmätočný, až fiktívny, keďže neobsahuje na
strane žalovanej jej rodné priezvisko, ani dátum narodenia, ani jej adresu trvalého pobytu, ani správne
označenie miesta bydliska - I. H. I. nie je žiadnym mestom ani obcou v SR, čo odôvodňuje neurčitosť
a nevykonateľnosť petitu, pričom súd nie je oprávnený zasahovať do znenia petitu, t. j. žalobného návrhu
v konaní, ktoré môže byť začaté len na základe návrhu. Súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného
neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu

hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. Táto
vada v celosti odôvodňuje zrušenie neodkladného opatrenia, keďže v čase jeho vydania neboli splnené
zákonné procesné podmienky na jeho vydanie.

7. Žalovaná 1/ s tvrdeniami žalobkyne vo vzťahu k jej osobe nesúhlasí, pretože sú postavené na

klamlivých tvrdeniach a zavádzajúcich dôkazoch. Žalobkyňa predložila súdu „príspevky“ zverejnené na
sociálnej sieti M. ako dôkaz údajného šikanovania zo strany žalovanej 1/, tieto však nepochádzajú od
žalovanej 1/ a z predložených dôkazov nie je možné bez existencie pochybnosti určiť ani to, ako ich
žalobkyňa dala do súvislosti so žalovanou 1/. Príspevky boli v sieti M. uverejnené pod inou prezývkou
- konkrétne „E." - konkrétne dátumy a časy zverejnenia: 13.07.2023 o 20:34, 26.08.2023 o 13:26,

05.08.2023 o 13:27, boli osobou žalovanej 1/ len uložené ako dôkaz, že žalobkyňa sama verejne útočí
a neskôr popiera svoje správanie na M.. Tvrdenie žalobkyne, že tieto príspevky patria žalovanej 1/,
sú nepravdivé. Žalobkyňa ich účelovo predložila v konaní ako vyjadrenia žalovanej 1/, čo považuje
žalovaná 1/ za špekulatívne zavádzanie súdu, klamlivé konanie so zámerom ovplyvniť rozhodovanie
súdu a poškodiť jej dôveryhodnosť. Dôkazy, ktoré žalovaná 1/ prikladá k odvolaniu jasne preukazujú:

že jej osoba nie je autorkou týchto príspevkov, že tieto príspevky pochádzajú z používateľského účtu
samotnej žalobkyne. Žalovaná 1/ má za to, že žalobkyňa už dlhšie roky dokola zavádza aj samotnú
políciu. Printscreeny, ktoré žalobkyňa predložila v konaní ako dôkazy, boli upravované a vytrhnuté
z kontextu, neobsahujú ani dátum a ani čas, a tak nie je možné overiť ich pravosť. Pokiaľ žalobkyňa
uviedla, že sa prvýkrát zaregistrovala na sociálnej sieti až v júli 2020, táto informácia je nepravdivá,

pretože žalobkyňa bola aktívna na sociálnej sieti už pred týmto dátumom, pričom vystupovala pod
používateľským menom „G.“. Z tohto účtu sa žalobkyňa opakovane dopúšťala vulgárnych a šikanóznych
vyjadrení voči iným používateľom v diskusnej miestnosti „F. L.“. Tieto prejavy boli nevhodné, urážlivé
a jednoznačne v rozpore s pravidlami slušnej komunikácie, k čomu žalovaná 1/ prikladá výpisy a
zachytené záznamy z archívu O., ktoré dokumentujú aktivitu žalobkyne pred júlom 2020, ako i charakter

jej komunikácie. Z nicku G. bola kontaktovaná žalovaná 1/, aby išla s žalobkyňou nadávať na inú skupinu
ľudí, čo žalovaná 1/ odmietla a uviedla to aj na polícii. Následkom toho sa žalobkyňa urazila a vytvorila
si nové nickname: pod názvom „F.“, resp „E.“, „G.“, resp. „E..“ Žalobkyňa disponuje s desiatkami nickov,
ktoré používa na útoky na ľudí. Žalobkyňa následne urážala a napádala tú skupinu ľudí, a to aj samotnú
žalovanú 1/, ktorí nechceli s jej osobou kooperovať vo veci vedomého a účelového urážania iných.

Žalovaná 1/ nikdy vedome neurážala žalobkyňu a skutočnosť, že žalobkyňa sa dostala do konfliktu
s inými ľuďmi, je následkom toho, že práve žalobkyňa vedome vyprovokovala hádky na internete, resp.
na M., pričom to robila zo zámeru, aby sa následne mohla pred súdom prezentovať ako obeť, ktorej
práva boli porušené. Žalobkyňa teda oklamala a zavádzala aj samotný súd, políciu, resp. iné orgány
štátnej správy.

8.Žalovaná1/dôrazneodmietaakékoľvektvrdeniaaobvineniazošikanyalebourážokzjejstrany.Sama
sa komunikácie voči žalobkyni zdržiava. Naopak, žalovaná 1/ je predmetom dlhodobého a opakovaného
šikanovania a šírenia nepravdivých tvrdení o jej osobe a rodine zo strany žalobkyne. Žalovaná 1/ len
reagovala na nezmyselné urážky žalobkyne, a to formou jej slobodného názoru slovami, ktoré nie je

možné brať ako útok, resp. iné nemorálne správanie sa. Žalobkyňa uvádza a šíri o žalovanej 1/ rôzne
nezmysli a klamstvá, a to i také, ktoré sa týkajú priamo rodiny žalovanej 1/, čo žalovaná 1/ považuje za
výrazný zásah do svojho súkromia. Syn žalovanej 1/ žije odjakživa výlučne so žalovanou 1/ a nikdy nebol
zverený do starostlivosti inej osoby. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že je dlhodobo práceneschopná, čovšak vzbudzuje pochybnosti, keďže sa na sociálnej sieti opakovane vyjadruje v rozpore s týmto tvrdením
(„Som v práci do 21 :00."„ Už prišiel kolega." ,,Našťastie v práci nemusím nosiť montérky."). Teda
žalobkyňa buď nie je práceneschopná, alebo vykonáva pracovnú činnosť napriek práceneschopnosti,

čo by mohlo nasvedčovať nelegálnej práci „na čierno“, prípadne zavádzaniu Sociálnej poisťovne alebo
iných inštitúcií do omylu za účelom získavania neoprávnených financií. Nick „F.“, ktoré bolo registrované
na telefónnom čísle žalobkyne, nepoužívala žalobkyňa, ale osoba menom P. K., s adresou Q. XX,
E., s nickom „E._ X“, resp. „XXXXXXX_X“, ktorá sa dňa 27 .05.2025 vyjadrila, že „nikdy som nebola
na nicku okatá v sexke, ja tam môžem isť na mojom predsa.“ Žalovaná 1/ je pod neustálym tlakom

žalobkyne, následkom čoho je už aj liečená s vysokým tlakom. Žalovaná 1/ nedokáže riadne spať a ani
sa uvoľniť, ani riešiť svoje záležitosti, či už na M., alebo inde, keďže žalobkyňa ju neustále prenasleduje,
„stalkuje“, pričom za posledných 5 rokov bola žalovaná 1/ cca 5x vypovedať na polícii, naposledy v
decembri roku 2024. Voči žalovanej 1/ nebolo nikdy zo strany polície, resp. obvodného úradu, či iného
orgánu štátnej správy vydané rozhodnutie o tom, že by niečo konala voči žalobkyni. Preto je názor
súdu v uznesení o neodkladnom opatrení vadným názorom a úsudkom, ktorým súd dospel k vadnému

zisteniu skutkového stavu. Žalobkyňa je tou chorou osobou, ktorej bolo zo strany lekára odporúčané
psychiatrické liečenie, ako aj to, aby nechodila na M.. To všetko bolo doporučené aj samotnou políciou.
Nie žalobkyňa sa stala terčom kyberšikanovania zo strany žalovanej 1/, ale naopak žalovaná 1/ a
iní ľudia sa stali terčom a aj obeťou krivého obviňovania, šikany a ohovárania, zo strany žalobkyne.
Žalovaná 1/ nerozumie ani tomu, prečo sa vôbec OČTK alebo Okresný úrad Trnava zaoberajú takými

nezmyslami, ako sú zavádzajúce a ničím riadne neoverené tvrdenia produkované žalobkyňou, pričom
týmto nezmyslom dokonca dáva právnu a inú váhu aj samotný Okresný súd Trnava, ktorý bez existencie
riadnych dôkazov uveril žalobkyni, pričom vadne vyhodnotil dôvodnosť existencie naliehavosti procesnej
ochrany žalobkyne, a to všetko bez toho, aby odôvodnil, v čom údajná naliehavosť úpravy vzťahov
pramení, resp. že kedy, kde a ako dochádza k tomu, že je potrebné naliehavo upraviť vzťahy medzi

žalobkyňou a žalovanou 1/. Žalovaná 1/ nevidí ani len príčinnú súvislosť medzi jej dajakým konaním
a škodou na strane žalobkyne. Žalobkyňa nedisponuje žiadnym dôkazom o tom, že by dajaká voľne
prístupná fotka na webe, internete, či virtuálnom svete bola patrila jej osobe, resp. že by bola odcudzená
žalovanou 1/, pričom nijaká škoda nikde ani len nevznikla, ani len nehrozila a v súčasnosti, t.j. ku
dňu vydania napadnutého uznesenia ani len neexistuje. Žalovaná 1/ prikladá k odvolaniu aj svoje

vlastnoručné poznámky, ktoré napísala pre účely súdneho konania. Žalovaná 1/ bola pri vypovedaní
na polícii policajtmi oboznámená aj s tým, že žalobkyňa za posledných 5 rokov podala voči viac než
štyridsiatim osobám rôzne podania. Žalovaná 1/ má z M., resp. zo skla informácie o tom, že žalobkyni
sa stali zlé veci v minulosti, ktoré sú späté s jej zdravotným stavom a zlou finančnou situáciou, resp.
osobným bankrotom žalobkyne, pričom žalobkyňa si môže za tento stav akurát sama, pretože sa púšťa

do zbytočných hádok s kadekým, a teda sa sama psychicky deptá a v tomto jej vlastnom zlom konaní
dodnes pokračuje. Za zlý zdravotný stav žalobkyne môže akurát sama žalobkyňa, pričom tieto veci nie
sú v žiadnej príčinnej súvislosti so žalovanou 1/. Žalobkyni ide len o to, aby sa mohla na sociálnych
sieťach prezentovať ako niekto, kto údajne má pravdu vo svojom bludnom, resp. abstraktnom svete a za
tým účelom zneužíva procesný inštitút neodkladného opatrenia, za účelom prezentácie, že má niečo

v ruke proti inému. Okresný súd dokonca napomáha žalobkyni svojim vadným uznesením o nariadení
neodkladného opatrenia, a tým prehlbuje chaos a zneprehľadňuje celé konanie žalobkyne, ktorá sa
prezentuje vo virtuálnom svete ako „I.“, resp. ako „G. XX“, „E.“, resp. ktovieako.

9. Konanie žalobkyne smeruje k vylákaniu a vytĺkaniu majetkového kapitálu, prostredníctvom inštitútu

nemajetkovej ujmy, na základe špekulatívnych a účelových konaní žalobkyne, ktorá sa najprv prezentuje
ako milá osoba, kamarátka, priateľka, ktorá chce tráviť svoj voľný čas chatovaním vo virtuálnom svete a
následne po vykonaní niekoľkých dôverných rozhovorov útočí na kadekoho za účelom, aby sa dostala
k peniazom. Dôkazom chaotického, špekulatívneho a účelového konania je aj to, že žalobkyňa kade
- kde rozpráva o svojich zdravotných problémoch, ďalej ich aj prezentuje za pomoci fotografií svojho

zdravotného stavu (viď. lekárske správy z rokov 2020 až 2022, ktoré sama žalobkyňa pripojila ako
dôkazy v konaní) a následne zavádzajúc súdy a OČTK, obvodný úrad a ktovie ešte koho, vedome
oklame a zavádza do zbytočných konaní, ktoré nemajú žiaden zmysel. Žalovaná 1/ za účelom svojej
obranyvznášavovecisamejajnámietkupremlčania,keďžeztvrdenívžalobeazdôkazovpredložených
v konaní (lekárske správy, resp. nedokončeného vyšetrovania na úrovni obvodného úradu) je zrejmé,

že k údajnej škode u žalobkyne (ktorá nebola v konaní ani len dokázaná alebo identifikovaná), došlo
niekedy medzi mesiacom júl 2020 a 05.01.2022, t. j. viac ako 3 roky dozadu, pričom počiatok plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho
zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiťalebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Predpokladom priznania primeraného zadosťučinenia súdom

je existencia neoprávneného zásahu do nemateriálnej sféry a z toho plynúca ujma, ktorá sa v tejto
sfére v dôsledku neoprávneného zásahu prejaví. Pri nároku na náhradu škody musí žalobca uniesť
nielen bremeno tvrdenia vo vzťahu k vzniku škody, ale aj vznik škody skutočne preukázať a exaktne
vyčísliť. Základom úvahy súdu je potom zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť svoju
úvahu na určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislosti posudzovaného prípadu. Preukázanie

tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy je nutné doložiť relevantnými dôkazmi, podobne ako pri náhrade
majetkovej ujmy. Peňažná forma satisfakcie pritom prichádza do úvahy, ak nie je možné inou formou
morálneho zadosťučinenia dopracovať sa k reparácii, resp. kompenzácii škody. Tieto skutočnosti platia
obdobne vo veci unesenia dôkazného bremena aj ohľadom potreby nariadenia neodkladného opatrenia,
ktoré je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo je tu
obava, že exekúcia bude ohrozená, s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej,

alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ide o taký urgentný
stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu
ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok
žalobou osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalovaná 1/ má za to, že žalobkyňa potrebu
neodkladnej úpravy pomerov neosvedčila v miere potrebnej pre vyhovenie návrhu a nepreukázala

naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami konania. Okrem existencie samotného nároku
musí totiž žalobkyňa riadne osvedčiť i to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia, by bol prípadný
budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí
hroziť bezprostredne. Dôvodom môžu byť len také skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Musí ísť o také konanie strany sporu, z ktorého

jednoznačne vyplýva obava, že táto osoba podniká také vedomé kroky, z ktorých je jasný úmysel, resp.
pokračujúci úmysel naďalej poškodzovať práva inej osoby, t. j. žalobkyne. Žalobkyňa ani len neuviedla
také konanie žalovaných, ktoré by smerovali k ďalšiemu prípadnému porušovaniu jej práv. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať aj vo vzťahu k nároku, ktorého sa žalobkyňa
domáha žalobou vo veci samej, ktorého existencia musí byť aspoň osvedčená. Žalovaná 1/ má za to, že

súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže prejudikovať rozhodnutie
o žalobe vo veci samej, ak dôkazná sila je úplne nedostačujúca, až neexistuje a všetky skutočnosti
o ktoré sa opiera žalobkyňa stoja na jej vlastnej mylnej a bludnej úvahe. Žalobkyňa v žalobe nijakým
spôsobom neuviedla, ako dochádza k zrejmému a trvajúcemu zásahu do jej práv a ani naliehavosti
potreby dočasnej úpravy vzťahov. Súd pritom vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

neodstraňuje (§ 327 CSP), a teda ani nie je povinný vyzývať navrhovateľa na doplnenie skutkových
tvrdení, či predloženie chýbajúcich listinných dôkazov. Súd pochybil v tom, že bez ďalšieho, len tak uveril
klamlivým a zavádzajúcim skutočnostiam žalobkyne, na základe čoho vydal nepotrebné, protiprávne a
zbytočné neodkladné opatrenie, pričom žalovaná 1/ sa nemá za čo ospravedlniť žalobkyni a žalobkyni
vo vzťahu k žalovanej 1/ nevznikol nijaký právny nárok na morálnu, či finančnú formu náhrady v spektre

zadosťučinenia.

10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná 2/, vychádzajúc z obsahu
podaného odvolania voči časti jeho výroku týkajúceho sa žalovanej 2/. Uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi
uvádzanými žalobkyňou pre nariadenie neodkladného opatrenia. V skutočnosti žalobkyňa nie je

pasívnou obeťou sociálnej siete. Nie je pravdou, že je žalobkyňa písomne týraná, šikanovaná bez svojho
pričinenia. Žalobkyňa po celý čas ako je súčasťou diskusií na F. L., na platforme M., atakuje, provokuje
a cielene sa snaží šikanovať iné osoby, ktoré sú tam prítomné. Na osobu žalovanej 2/ napísala množstvo
vecí hanlivej povahy. Nie je pravdou, že je nevinná. Na svoje vety písané v hanlivom duchu dostane
adekvátnu odpoveď. Ak žalobkyňu žalovaná 2/ podľa nej hanila, tak jej len odpovedala v podobnom

duchu, ako znela jej veta, narážka, urážka. Na F. L. sa píše tak, ako na iných internetových chatoch, nie
je to vždy pekné a ani slušné. Na svoju obranu uvádza žalovaná 2/ v prílohe k odvolaniu vety žalobkyne,
ktoré žalovanej 2/ adresovala. Z toho, že to dala riešiť na políciu a rieši to aj súdom, je žalovaná 2/
zhrozená. Dokonca dala ešte riešiť ďalšie dve osoby. I toto vypovedá o tom, že žalobkyňa nie je len
pasívna obeť, ktorá prišla hľadať na chat normálnu komunikáciu a našla len zlo, rovnakou mierou si

k tomu prispela. Nič nie len biele a čierne. Žalovanej 2/ nikdy nenapadlo, že niečo také povedie až
k súdnemu pojednávaniu. V prílohe predkladá, ako komunikácia prebieha v skutočnosti.11. V doplnení odvolania, žalovaná 2/ uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie
o neodkladnom opatrení, zrušil pokutu vo výške 1.000,- eur, ktorá bola udelená na základe nesprávne
vyhodnotených skutočností, uložil žalobkyni povinnosť zdržať sa ďalšieho šírenia nepravdivých alebo

urážlivých informácií o žalovanej 2/ alebo o jej rodine a ustanovil znalca v odbore IT alebo digitálnej
kriminalistiky za účelom preverenia predložených materiálov a ich pravosti.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná 3/, vychádzajúc z obsahu
podaného odvolania voči časti jeho výroku týkajúceho sa žalovanej 3/. Uviedla, že plne rešpektuje

návrh, aby sa zúčastnené osoby zdržali uverejňovania a šírenia informácií na sociálnych sieťach. Sama
sa zdržuje od doručenia zásielky zo strany súdu verejnej komunikácie smerom k žalobkyni, vrátane
komentárov, alebo iných reakcií na sociálnych sieťach. Avšak žalovaná 3/ namieta, že požiadavka
je jednostranne uplatňovaná. Dňa 22.05.2025 žalobkyňa vystupujúca pod používateľským menom
G., zverejnila komentáre: „D., čo si sa nové dozvedela u právnika, ktorý ma zastupuje... moc si si
nepokecala.“ a „Nikto sa s tebou nebavil, dostala si od asistentky krátku odpoveď.“ Tieto príspevky

sú verejné, dohľadateľné a majú útočný charakter. Je potrebné, aby súd zabezpečil rovnaké správanie
pre všetky zúčastnené strany a zabránil selektívnemu vyžadovaniu zdržanlivosti. S návrhom žalobkyne
žalovaná 3/ zásadne nesúhlasí, pretože je postavený na klamlivých tvrdeniach a zavádzajúcich
dôkazoch. Žalobkyňa predložila súdu príspevky zverejnené na sociálnej sieti M. ako dôkaz údajného
šikanovania zo strany žalovanej 3/. Príspevky však neobsahujú konkrétny dátum zverejnenia. Autor

samotných príspevkov je totiž samotná žalobkyňa a boli žalovanou 3/ len doložené ako dôkaz, že
žalobkyňa sama verejne útočí a neskôr popiera svoje správanie. Tieto vyjadrenia boli vlastne len jej
príspevky,kdežalovaná3/reagovalanapr.najedenztakýchtopríspevkov.23.10.2022E.:N.:„Pamätajte
si ... ja nie som vy ... Viem, čo píšem a komu ... Nie som, ako vy a hlavte ty ... Chudera o klame sama
seba.“ 19.08.2023 E.: N.: „Ty si na ženy ... lebo ja nie !!!!“ 03.07.2023 E.: „Tebe by mal tatko už rozbiť

tu špinavú chrap a dolámať ruky a preklinať deň ... keď ťa splodili.“ 13.07.2023 E.: N.: „D..“ 08.08.2023
E.: „A čo akože ... Ty webka... ty si sa usela vysmyknut... Asi tá doktor nechcel chytiť...zľakol sa.“
25.02.2023 F.: „ty zruda, teba by mali hrdzavou guľkou zastreliť... že ak nezdochneš nech aspoň otravu
krvi dostaneš za tú tvoju sprostu hubu!!!!“ Ide o slová žalobkyne venované nedávno všetkým a žalovaná
3/ nevie, či žalobkyňa vlastní zbraň, alebo niekto z jej známych a vyhráža sa. Žalobkyňa predložila

screeny komunikácie príspevkov, avšak medzi nimi nie je ani jeden dôkaz o tom, ako komunikovala ona
sama. Predkladané dôkazy sú jednostranné a nezohľadňujú celý kontext komunikácie. Ide o účelový
výber správ, ktorých cieľom je vykresliť situáciu v prospech žalobkyne. Tvrdenie žalobkyne, že tieto
príspevky sú žalovanej 3/, je nepravdivé, účelové so zámerom ovplyvniť rozhodovanie súdu a poškodiť
vierohodnosť žalovanej 3/. Dôkazy, ktoré žalovaná 3/ predkladá jasne preukazujú, že nie je ich prvotnou

autorkou, že tieto príspevky pochádzajú prvotne z používateľského účtu žalobkyne. Tvrdenie žalobkyne,
že ide o slová žalovanej 3/ je klamstvom, ktorým zavádza nielen súd, ale aj políciu, kde ich rovnako
prezentuje ako tvrdenia žalovanej 3/. Na printscreenoch, ktoré predložila žalobkyňa neobsahujú dátum,
nie je možné overiť ich pravosť, boli upravované a vytrhnuté z kontextu. Na sociálnych sieťach nie
je povinnosť zverejňovať osobné údaje. To, že si žalovaná 3/ zvolila neprezrádzať podrobnosti zo

svojho života, nie je dôvod na spochybňovanie jej dôveryhodnosti. Žalobkyňa uvádza, že je dlhodobo
práceneschopná a nemá žiadny príjem. Avšak na sociálnej sieti sa opakovane vyjadruje v rozpore
s týmto tvrdením, naznačuje, že vykonáva pracovnú činnosť, čo by nasvedčovalo nelegálnej práci na
čierno, prípadne zavádzaniu Sociálnej poisťovne, alebo iných inštitúcií. Tieto skutočnosti si zasluhujú
preverenie z hľadiska pravdivosti tvrdení uvedených žalobkyňou v súdnom konaní. Žalovaná 3/ so

žalobkyňou od začiatku komunikovala v priateľskom duchu. Postupom času však začala klásť otázky
týkajúce sa súkromia iných používateľov. Z tohto dôvodu žalovaná 3/ obmedzila s ňou komunikáciu na
minimum.Žalobkyňajuajpárkrátkontaktovalazoskrytéhotelefónnehočísla.Žalovaná3/jejhozvlastnej
vôledala,čododnesľutuje,lebocieľomjejhovorovalebosprávbolopredovšetkýmvymáhanieinformácií
o súkromí iných osôb. Žalovaná 3/ na ňu nikdy kontakt nemala, a preto ju sama nikdy telefonicky

nekontaktovala. Žalobkyňa vystupovala na sociálnych sieťach pod viacerými účtami G., O., F., F., E., E.,
E., F.. Aktuálne používa nicky ako G. alebo E.. Bola tiež vlastníčkou účtov s mužskými prezývkami, napr.
B.. žalobkyňa bola vlastníkom viacerých účtov na O., z ktorých hanila ľudí, ktorý s ňou nechceli mať nič
spoločné. Po týchto incidentoch si zrušila svoj pôvodný používateľský účet a následne sa prihlásila pod
iným používateľským menom a tvrdila, že s pôvodným účtom nemá nič spoločné. Má dlhodobý vzorec

správania, pri ktorom si vytvára nové účty. Na základe analýzy spôsobu vyjadrovania, štylistiky, ako aj
faktu, že komunikovala výhradne s rovnakými osobami ako predtým, bolo možné s istotou potvrdiť, že
ide o tú istú osobu. Žalobkyňa sa napriek odporúčaniu svojho lekára a polície, aby sa neprihlasovala
na portál O., prihlasuje s cieľom vyvolávať konflikty a následne podáva sťažnosti, aby sa takto mohlaobohatiť na úkor ostatných. Zo svojich skúseností žalovaná 3/ vie, že žalobkyňa od viacerých osôb
zisťuje informácie o iných pisateľoch. Žalovaná 3/ čestne vyhlasuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní
sú pravdivé, presné a odzrkadľujú jej skutočný stav vedomia a svedomia. Žalobkyni bol podľa správy jej

ošetrujúceho špecialistu odporučený pobyt v psychiatrickej nemocnici (tzv. Pinelke). Žalobkyňa v roku
2024 vyhlásila osobný bankrot, čo je verejne dostupná informácia. Jej konanie môže byť motivované
snahou o získanie finančných výhod na úkor žalovaných. Súd by mal vziať tieto skutočnosti do úvahy pri
rozhodovaní. Žalovaná 3/ navrhovala, aby odvolací súd zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení, zrušil
povinnosť žalovanej 3/ zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- eur, ktorá bola udelená na základe nesprávne

vyhodnotených skutočností. Žalovaná 3/ nie je autorkou predmetného diela a nenesie zodpovednosť za
jeho pôvod. Žiadala, aby súd uložil žalobkyni povinnosť zdržať sa ďalšieho šírenia nepravdivých alebo
urážlivých informácií o žalovanej 3/ a o jej rodine. Žiadala, aby súd ustanovil znalca v odbore IT, za
účelom preverenia predložených materiálov a ich pravosti. Žalovaná 3/ si vyhradila právo domáhať sa
náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej krivým obvineným zo strany žalobkyne. V dôsledku
tohto obvinenia bola žalovanej 3/ spôsobená psychická ujma, zásah do osobnej cti a dobrého mena,

preto bude uvažovať o podaní samostatnej žaloby o odškodnenie.

13. Žalobkyňa doručila v priebehu odvolacieho konania podanie – doplnenie skutkových okolností
k žalobe na ochranu osobnosti a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 140 ods. 2 CSP,
na účely spresnenia skutkových tvrdení, pre úplné pochopenie priebehu a rozsahu zásahov do práv

žalobkyne. Uviedla, že na konci roka 2020 sa počas doby práceneschopnosti rozhodla zaregistrovať na
sociálnu sieť M.. Túto platformu poznala už z mladosti, približne z čias, keď mala devätnásť až dvadsať
rokov. Po opätovnom návrate však žalobkyňa bola veľmi rýchlo konfrontovaná s realitou, ktorú predtým
nepoznala. Do tohto virtuálneho prostredia vstupovala “s veľkou dávkou naivity.” Prakticky od prvého
momentu po vstupe do miestnosti s názvom F. L. bola vystavená útokom, spochybňovaniu jej identity

a osobným invektívam zo strany niektorých používateľov. Žalobkyňa vystupovala pod používateľským
menom „G..“ Po nejakom čase sa rozhodla vrátiť, tentokrát pod novým používateľským menom „F.“.
Na platforme sa zvyčajne zapájala do verejného chatu (nazývané aj ako „sklo“), kde si zvykla písať
s viacerými používateľmi. Komunikácia zo strany žalobkyne bola častejšie zameraná na diskusie s
mužmi. To zrejme vyvolalo u niektorých osôb na platforme M. žiarlivosť, či potrebu porovnávania sa,

čo následne prerástlo do neprimeraného a nevhodného správania voči žalobkyni. V roku 2021 bol
vytvorený účet, ktorý napodobňoval účet žalobkyne – s vizuálne totožným menom, pričom písmeno „R.“
bolo nahradené veľkým písmenom „S.“. Uvedený účet podľa slov žalobkyne údajne účelovo vytvorila
žalovaná1/,ktoránáslednezneužilafotografiužalobkyneajehomajiteľ(ka)savydávala(a)zažalobkyňu.
Z tohto účtu boli odosielané správy ostatným používateľom. Nielenže boli tieto správy vulgárne, ale

osoba vystupujúca pod falošným kontom údajne fotografiu žalobkyne ďalej šírila a používala ju dokonca
v sexuálne zameraných zoznamkách. Túto situáciu bezodkladne nahlásila správcovi platformy M..
Dôkazy o jej konaní sú uvedené v pôvodnej žalobe zo dňa 25.03.2025. V rokoch 2022 a 2023 sa
situácia vyeskalovala. Osobné údaje žalobkyne boli zverejnené bez jej explicitného súhlasu a zároveň
bola informovaná, že osoba, ktorá tieto informácie šírila, sa údajne odvolávala na svojho brata, ktorý

má pracovať na polícii. Podľa slov žalobkyne má ísť opäť o žalovanú 1/. Tvrdila, že má k dispozícii
fotografiu žalobkyninho policajného spisu, vrátane jej telefónneho čísla. V dôsledku týchto udalostí
čelila opakovaným výhražným správam a zažívala značný psychický tlak. Krátku dobu žalobkyňa tiež
vystupovala pod užívateľským menom „I.“ z dôvodu – aby mohla ľuďom na platforme M. vysvetliť,
že správy, ktoré dostávajú z iných účtov, nie sú od nej a že sa voči nim nespráva urážlivo. Cieľom

bolo očistiť meno žalobkyne a uviesť veci „na pravú mieru”. Žalovaná 1/ sa dlhodobo a systematicky
podieľa na šikane žalobkyne v elektronickom priestore. Jej správanie vykazuje znaky premysleného a
koordinovaného konania, ktoré smeruje k vedomej diskreditácii osoby žalobkyne. V online priestore,
konkrétne na sociálnej platforme M., vystupuje pod viacerými používateľskými menami. Aktívne oslovuje
ostatných užívateľov s cieľom získavať informácie o žalobkyni a následne tieto informácie zneužíva na

verejné osočovanie, zastrašovanie alebo ich šírenie v nepravdivých súvislostiach. Žalovaná opakovane
a verejne šíri nepravdivé a hanlivé výroky na adresu žalobkyne. Uvádza o nej, že je zdravotne ťažko
postihnutá, že má fyzické nedostatky, že je závislá od sociálnej pomoci a iné dehonestujúce tvrdenia.
Vyjadruje otvorenú nenávisť voči žalobkyni, pričom opakovane publikuje výroky obsahujúce želania jej
fyzickej ujmy či smrti. Svoje správanie šíri prostredníctvom viacerých profilov a podnecuje aj ďalšie

osoby, aby sa zapojili do útokov proti žalobkyni. Existuje dôvodné podozrenie, že žalovaná 1/ vedome
poskytlaadresutrvaléhopobytužalobkynetretímosobám.Tátoadresabolaznámalensúduaprávnemu
zástupcovi žalobkyne a nebola verejne dostupná. Napriek tomu bola dňa 16.05.2025 zverejnená inou
osobou spolu s poznámkami znevažujúceho charakteru. Uvedená osoba vystupuje na platforme M. podužívateľským menom: M., ktorá údajne pozná adresu bydliska žalobkyne. Žalobkyňa podľa priloženého
dôkazu by mala vystupovať pod označením „E. O.” - tak ju nazval používateľ mena M.. Táto udalosť
nasvedčuje tomu, že došlo k úniku údajov zo strany žalovanej a k ich následnému zneužitiu, čím bol

ohrozený pocit bezpečia a súkromia žalobkyne. Žalovaná 1/ dňa 20.06.2025 rozposlala prvú stranu
Uznesenia ORP-4/TR-TT- 2022.

14. Pokiaľ ide o žalovanú 2/, táto používa prostredníctvom platformy M. užívateľské mená: E., E., E.
XXXX a F.. V období rokov 2023 –2024 žalovaná 2/ údajne verejne zverejnila lekársku správu žalobkyne

na voľne prístupnom internetovom fóre, čím závažne narušila jej právo na ochranu súkromia a osobných
údajov. V M. komunikácii žalovaná 1/ uvádza: „lebo... mne okatá písala v RP, že je podvíživená,že sa
hanbí aj pred manželom byť nahá... ale ked som čítala jej lekársku správu,je slobodná a morbídne
obézna.” Z uvedenej komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalovaná 2/ disponovala predmetnou
lekárskousprávoužalobkyne,uvádza,žejučítalaazároveňcitujeinformáciezjejobsahu.Topotvrdzuje,
že lekárska správa žalobkyne sa ocitla v rukách osoby, ktorá nemala na jej držanie, čítanie ani ďalšie

šírenie žiaden zákonný dôvod či oprávnenie. Takéto konanie predstavuje porušenie práva žalobkyne na
ochranu osobných údajov, dôvernosti lekárskej dokumentácie a jej ľudskej dôstojnosti. Týmto konaním
zároveň došlo k znevažovaniu žalobkyne, sprevádzanému hanlivými výrokmi, urážkami, vyhrážkami a
tiež výrokmi s rasovým podtextom. Žalovaná 2/ opakovane nazvala žalobkyňu, že je „yeblina morbídne
obézna” a že je „psychicky naručená”. Žalovaná 2/ sa taktiež podieľala na neoprávnenom šírení

súkromnej korešpondencie žalobkyne, ktorá bola pôvodne adresovaná tretej osobe – (údajne) T. I.
z F.. Obsah týchto správ bol následne verejne komentovaný a zneužitý na účely zosmiešňovania
a znižovania dôstojnosti žalobkyne na platforme M.. Na sociálnej sieti M. žalovaná 2/ opakovane
iniciuje konfliktné situácie, pričom cielene zosmiešňuje, hanobí a znevažuje ostatných používateľov
vrátane žalobkyne. Žalovanú 2/ charakterizuje útočné, verbálne agresívne a nevhodné správanie, ktoré

žalobkyňa preukazuje obrázkami z M. komunikácie. Žalobkyňu žalovaná 2/ nazýva aj ako „cigáňka”
či „pysca obézna” a verejne jej odkazuje, „sa hod pod vlak, skoč z mosta... len tu už nerob zlo!!!!!
yeblina naručená.” Osoby, ktoré vstupujú do kontaktu so žalobkyňou, sú následne zo strany žalovanej
2/ osočované, dehonestované a krivo obviňované. Žalovaná 2/ spochybňuje psychickú spôsobilosť
žalobkyne, verejne znevažuje jej vzhľad a používa výrazivo s rasistickým podtextom. Žalovaná 2/ sa

opakovane vyjadruje spôsobom, ktorý možno považovať za dehonestujúci a nevhodný, pričom používa
výrazy ako „morbídne obézna“ či „degeška“, a zároveň komentuje fyzický vzhľad žalobkyne výrokmi
typu: „morbídne obézne majú problém otehotnieť... len neviem, či aj degešky... ty žobreš knihy, potom
rodíš. ty ž ani nevieš, že sa voláš A. B.... psychicky narušená... že?“ Uvedené tvrdenia pritom nie
sú pravdivé, nakoľko žalobkyňa nemá žiadne deti. Takéto výroky sú nielen nepravdivé, ale zároveň

zasahujú do dôstojnosti a osobnej integrity žalobkyne. Ďalej žalovaná 2/ explicitne útočí aj na výzor
žalobkyne: „ale kedže si yebnutá degeška... vyžer si to... ved ty rada žžerieš... ako by si inak narala
80kíl.” Taktiež sa žalovaná 2/ viackrát vyjadrila na osobu žalobkyne typu: „čitaj ty kripeľ na vozíku... máš
jedno šťastie, že mi zrušili nicky,kde si sa mi vyplakala... ale sa teším,ak by si ma udala...by si z polície
išla s vozikom na ušiach zaveseným.” Dňa 19.05.2025 žalovaná 2/ obdržala uznesenie z Okresného

súdu Trnava k sp. zn. 100C/27/2025, ktoré následne neautorizovane poskytla tretej osobe – (údajne) U.
B.. Ten následne kontaktoval žalobkyňu, vyhrážal sa jej a zverejňoval informácie týkajúce sa jej bydliska.
Uvedené konanie predstavuje závažný zásah do súkromia a osobnej bezpečnosti žalobkyne.

15. Pokiaľ ide o žalovanú 3/, táto dlhodobo narúša psychickú pohodu žalobkyne a zasahuje do jej

súkromia tvrdeniami ako napríklad: „Titulka v reflexe... Z úbohej invalidku si robia srandu na M.
(...)”. Užívateľské mená, ktoré žalovaná 3/ používa prostredníctvom platformy M. sú: N., N., N..”
Prostredníctvom súkromných správ (tzv. RP - rýchla správa) na platforme M. kontaktuje žalobkyňu s
cieľom monitorovať jej online aktivitu a vyvolať v nej pocit neustáleho sledovania a psychického nátlaku.
Žalovaná 3/ taktiež (údajne) oslovuje ďalších používateľov platformy, s ktorými je žalobkyňa v kontakte,

pričom o nej šíri nepravdivé tvrdenia. Toto konanie je vedomé, cielené a má za účel poškodiť dobré
meno žalobkyne. Osobitne závažným konaním žalovanej je zverejnenie osobných údajov žalobkyne
vrátane informácií o jej osobnom bankrote. Tieto informácie následne zosmiešňovala spolu s ďalšími
osobami. Správanie žalovanej má systematický charakter, trvá nepretržite počas dlhšieho obdobia a
predstavuje formu psychického nátlaku, ktorý má za cieľ ublížiť žalobkyni na cti, dôstojnosti a celkovej

duševnej pohode.

16. Žalobkyňa uviedla, že správanie žalovaných vykazuje znaky systematického, cieleného
a koordinovaného zásahu do jej práv, najmä do jej práva na ochranu osobnosti, súkromia a dôstojnosti.Jednotlivé skutky popísané v tomto doplnení žaloby predstavujú vážne a opakované zásahy, ktoré mali
a naďalej majú nepriaznivý dopad na psychický stav a osobný život žalobkyne. Doplnenie skutkových
tvrdení bolo podané s cieľom objasniť priebeh a rozsah týchto zásahov, a tým poskytnúť súdu čo

najúplnejší obraz o okolnostiach prípadu. Žalobkyňa zároveň navrhuje, aby súd pri posudzovaní veci
prihliadol na opakovaný a narastajúci charakter konania žalovaných, ako aj na jeho dopady, ktoré vyústili
do stavu, v ktorom sa žalobkyňa cíti ohrozená, znevážená a vystavená trvalému psychickému nátlaku.
Žalobkyňa navrhuje vykonať dôkaz výsluchom svedkyne F. O., trvale bytom E. - V. XXX, W., a to za
účelom preukázania pravdivosti tvrdení žalobkyne ohľadom obsahu a formy komunikácie žalovaných

smerujúcej na osobu žalobkyne na webovej stránke M., ktorej prítomnosť na pojednávaní zabezpečí.
Žalobkyňa preto zotrváva na podanom návrhu a žiada, aby súd prihliadol na doplnené skutočnosti.

17. K odvolaniam žalovaných 1/, 2/ a 3/ podala žalobkyňa písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že
pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 1/, tak z judikatúry súdov vyplýva, že petit musí byť zrozumiteľný,
vymedzujúci a musí umožniť jeho vykonateľnosť. Podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn.

8Co/112/2019, zo dňa 30.10.2020, „odmietnutie žaloby nie je na mieste ani vtedy, ak je petit síce
nesprávne formulovaný, avšak, ak je pri posúdení všetkých súvislostí zrejmé, čoho sa žalobca domáha
a čo sleduje.” V danom prípade je jednoznačne formulované, čo žalobkyňa žiada – súčinnosť pri
získaní identifikačných údajov potrebných na riadne označenie žalovaných strán, s cieľom pokračovať
v konaní v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Žaloba na ochranu osobnosti a návrh na vydanie

neodkladného opatrenia zo dňa 25.03.2025 nemohla byť formulovaná presnejšie bez spolupráce súdu,
pretože žalobkyňa nedisponuje právom nahliadať do vyšetrovacieho spisu, v ktorom sa tieto údaje
nachádzajú. Podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/112/2019, zo dňa 30.10.2020, „i
keď súd nie je doslovným znením petitu viazaný, tento môže preformulovať len v prípade, ak nedôjde
k zásahu do jeho obsahovej stránky, ktorá je pre súd záväzná.” Žalobkyňa už v samotnej žalobe

výslovne uviedla, že žiadala súd o súčinnosť pri identifikácii všetkých troch žalovaných osôb. Takáto
žiadosť je plne prípustná a zákonom predvídaná – osobitne v prípadoch, keď strana konania nemá
objektívne prístup k informáciám, ktoré sú nevyhnutné na ďalšie procesné kroky. Okresný súd preto
nepostupoval nad rámec petitu – naopak, vydaním neodkladného opatrenia reagoval v medziach a v
rozsahu žiadosti žalobkyne, čím naplnil účel civilného konania a poskytol ochranu práv, ktoré by inak

nemohli byť reálne uplatnené. Súd vydaním neodkladného opatrenia reagoval v medziach a v rozsahu
výslovnej žiadosti žalobkyne, čím naplnil účel civilného konania a poskytol predbežnú ochranu práv,
ktoré by inak nemohli byť reálne uplatnené. Neodkladné opatrenie pritom nie je rozhodnutím o merite
veci, ale procesným inštitútom, ktorý má za cieľ dočasne upraviť pomery strán alebo predísť hroziacej
ujme. Takéto opatrenie má charakter procesného zásahu, ktorý umožňuje súdu vytvoriť dočasný rámec,

v ktorom môže byť meritórne rozhodnutie vôbec efektívne prijaté a vykonané. Z § 326 ods. 1 CSP
vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len
osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že
po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa

poskytuje neodkladná ochrana (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 458/2022
z 24. novembra 2022). Podľa Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Co 113/2018, zo dňa 26.10.
2018, „neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má
miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa
podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko- právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie

trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného
nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš

pravdepodobná.” Vydanie neodkladného opatrenia nie je podmienené úplným posúdením skutkového
ani právneho stavu veci. Jeho účelom je reagovať pružne na situáciu, keď je z návrhu a predložených
skutočností zrejmé, že v prípade nečinnosti súdu môže dôjsť k znemožneniu alebo závažnému sťaženiu
výkonu práva. V danom prípade bolo z návrhu žalobkyne zjavné, že jej právna situácia je procesne
zraniteľná z dôvodu nemožnosti identifikácie žalovaných osôb, čo by viedlo k zmareniu samotného

prístupu k spravodlivosti. Ak teda súd vydal neodkladné opatrenie, nešlo o meritórne vyjadrenie sa k
nároku, ale o predbežný zásah na ochranu zmyslu a účelu samotného súdneho konania. K námietke
žalovanej 1/, že súd mal konať inak alebo sa mal najskôr oboznámiť s postojom druhej strany, žalobkyňa
uvádza, že súd konajúci v rámci svojho uváženia, vyhodnotil existenciu rizika a potrebu rýchlej ochranypráv žalobkyne a tým naplnil nielen zákonné predpoklady, ale aj princíp efektivity civilného procesu.
Preto akékoľvek tvrdenia o „fiktívnosti petitu“ či údajnom „procesnom zlyhaní“ súdu sú nekorektné.
Ak žalovaná 1/ poukazuje na chybu v názve obce („I. H. I.“ namiesto „F. H. I.“), ide iba o zjavný

preklep, ktorý nijako nemá vplyv na vecné a obsahové posúdenie žaloby. Z kontextu celej veci je
jasné, o aké miesto ide. V duchu zásady neformálnosti a efektívnosti súdneho konania podľa CSP je
takéto pochybenie procesne irelevantné, nakoľko nesťažuje porozumenie obsahu žaloby, ani nezavádza
účastníkov konania. K vyjadreniu žalovanej 1/ o tom, že žalobkyňa napísala na sociálnu sieť M. že
„Som v práci do 21:00 (...)” - áno, žalobkyňa sa skutočne v minulosti na sociálnej sieti M. vyjadrila v tom

zmysle, že pracuje. Toto vyjadrenie však nemožno považovať za dôveryhodný alebo právne relevantný
dôkaz o jej skutočnom pracovnoprávnom postavení. Z obsahu komunikácie a celkového kontextu jej
príspevku je zrejmé, že takéto vyhlásenie bolo motivované snahou vyhnúť sa posmechu, šikane, alebo
nevhodným poznámkam zo strany iných užívateľov sociálnej siete M., konkrétne zo strán všetkých
troch žalovaných. Status alebo vyjadrenie na neformálnej sociálnej sieti M. nie je možné považovať
za právne relevantný alebo overiteľný doklad o pracovnom pomere. Nie je to čestné prehlásenie,

ani výpis zo Sociálnej poisťovne, zamestnávateľské potvrdenie či iný hodnoverný dokument, ktorý by
preukazoval existenciu pracovnoprávneho vzťahu. Naopak, žalobkyňa prikladá konkrétny dôkaz o tom,
že je aktuálne nezamestnaná. Výrok žalobkyne na sociálnej sieti M. nie je dôkazom o zamestnaní, ale
len neformálnym tvrdením, ktoré bolo motivované snahou vyhnúť sa zosmiešňovaniu a ako také ho
nemožno v právnom zmysle brať do úvahy. Žalobkyňa sa dôrazne ohradzuje voči ničím nepodloženým

tvrdeniam žalovanej 1/, podľa ktorých má údajne konať len z dôvodu snahy o získanie finančného
prospechu alebo pre vlastné psychické problémy vyplývajúce z jej „minulosti“. Tieto tvrdenia žalovanej
sú založené výlučne na vlastných domnienkach, subjektívnych úvahách a osobných interpretáciách,
ktoré nie sú podporené žiadnym relevantným alebo overiteľným dôkazom. Žalovaná 1/ tvrdí, že má
informácie zo sociálnej siete M. o akýchsi „zlých veciach z minulosti“, ktoré údajne ovplyvňujú psychický

stav žalobkyne. Tieto vyjadrenia však predstavujú čistý konštrukt, ktorý je založený na voľnom, ničím
nedoloženomvýkladeaktorýmázjavnezacieľdiskreditovaťosobnosťžalobkyneaspochybniťlegitimitu
jej právneho nároku. Žalovaná 1/ nevie poskytnúť žiadny konkrétny ani overiteľný dôkaz o pravdivosti
svojich tvrdení – nevie konkretizovať, aké „zlé veci“ má na mysli, odkiaľ presne a v akom znení tieto
informácie pochádzajú, ani akým spôsobom by tieto údaje mali byť relevantné vo vzťahu k predmetu

tohto súdneho konania. Zároveň sa žalobkyňa musí ohradiť aj voči nepodloženej špekulácii žalovanej
1/, že účelom žaloby je len údajné „získanie peňazí“. Z obsahu samotnej žaloby zo dňa 25.03.2025, ako
aj z doplnenia skutkových okolností k žalobe jasne vyplýva, že žalobkyňa sa domáha ochrany svojej
osobnosti, integrity a dôstojnosti, ktoré boli konaním žalovanej 1/ závažne narušené. Zo žalobného
návrhu, ako aj z priložených dôkazov, najmä screenshotov z komunikácie, ktoré sú pripojené ako prílohy

k podaniam je zrejmé, že žalobkyňa žiada len, aby bola ponechaná na pokoji, aby ju nikto neosočoval,
neponižoval,neobťažovalanevstupovaldojejsúkromia,aabyjejboloumožnenéviesťpokojný,dôstojný
životbezzásahovdojejosobnostnýchpráv.Tvrdenie,žežalobkyňa„torobíkvôlipeniazom“jenesprávne
a nedokázané a úplne ignoruje podstatu a povahu žaloby, ako aj okolnosti prípadu. Preto žalobkyňa
žiada, aby súd neprihliadal na špekulatívne tvrdenia žalovanej 1/, ktoré nie sú podložené žiadnym

dôkazom, sú mimo rámca predmetu konania a neslúžia inému účelu než vytváraniu negatívneho obrazu
o žalobkyni, čím sa žalovaná fakticky dopúšťa pokračujúceho zásahu do jej osobnostných práv – aj
počas prebiehajúceho konania. Žalovaná 1/ vo svojom odvolaní uvádza, že „jej osoba nikdy vedome
neurážala žalobkyňu a skutočnosť, že žalobkyňa sa dostala do konfliktu s inými ľuďmi, je následkom
toho, že práve žalobkyňa bola tou osobou, ktorá vedome vyprovokovala hádky na internete.” Žalobkyňa

preto prikladá dôkazy a screenshoty zo sociálnej siete M., ktoré preukazujú, že práve žalované (spolu
aj so žalovanou 1/) verbálne útočia na osobu žalobkyne. Žalovaná 1/ vo svojom odvolaní tvrdí a
prikladá zachytené záznamy z archívu O., ktoré majú zdokumentovať aktivitu žalobkyne pred júlom
2020. Žalobkyňa prikladá screenshot z mailovej komunikácie, kedy žalobkyňa písala na mailovú adresu
B., ktorá potvrdila, že daný dokument, ktorý žalovaná 1/ priložila ako prílohu, nevytvorila. Žalovaná 1/ vo

svojom odvolaní uvádza, že žalobkyňa šíri klamstvá a nezmysli, ktoré sa týkajú priamo rodiny žalovanej
1/. Žalobkyňa preto prikladá screenshoty zo sociálnej siete M., kde sa žalovaná 1/ a žalovaná 2/ medzi
sebou dohadujú ohľadom výchovy dieťaťa. Žalobkyňa v tejto konverzácii nijako nefiguruje. Užívateľský
nick „E.” patrí žalovanej 2/ a užívateľské nicky „F.” a „H.” patrí žalovanej 1/.

18. K odvolaniu žalovanej 2/ žalobkyňa uviedla, že žalovaná 2/ sa zjavne snaží vytvoriť dojem, že
žalobkyňa sa v tomto konaní prezentuje ako osoba, ktorá sa nikdy voči žalovaným neprevinila alebo
nevhodne nereagovala. Toto tvrdenie je nesprávne a žalobkyňa prikladá screenshoty zo sociálnej siete
M., kde je viac ako zjavné, že z užívateľského nicku „E.”, ktoré patrí žalovanej 2/, boli smerovanéreakcie na žalobkyňu typu „chod do pysce ty psychicky narušené yeblina morbídne obézna” (...) „lebo si
yebnutá.... a radi si tu z teba robíme riť....preto”. Tak isto žalobkyňu žalovaná 2/ nazýva označením, ako
napríklad„cigáňkamiesto!!!”,čímjuopakovaneahrubourážala.Ďalejsažalovaná2/vystupujúc(aj)pod

užívateľským nickom F. posmieva žalobkyni a znevažuje jej zdravotný stav. Žalobkyňa nikdy netvrdila,
že je „nevinná“ v absolútnom zmysle slova, a nikdy netvrdila, že jej konanie bolo bez akejkoľvek reakcie
alebo emocionálnej odozvy. To, čo žalobkyňa vo svojich podaniach dôsledne uvádza a preukazuje, je
skutočnosť, že sa vo svojom správaní nedopúšťala útokov rovnakej intenzity, systematiky ani urážlivosti,
akésmerovalizostránžalovanýchnajejadresu.Zpodkladovpripojenýchkžalobe,akoajzjejdoplnenia,

najmä zo screenshotov komunikácie a výrokov zverejnených na sociálnej sieti M., je zrejmé, že zo
strany žalovaných dochádzalo k zosmiešňovaniu, osočovaniu a narúšaniu dôstojnosti žalobkyne, často
opakovane a bez primeraného dôvodu. Takéto správanie prirodzene vyvolalo u žalobkyne obranné a
emocionálne reakcie, ktoré však nie sú dôkazom útočného alebo protiprávneho konania, ale odpoveďou
na neprimeraný nátlak a psychickú záťaž, ktorej bola dlhodobo vystavená. V právnej rovine nie je
podstatné, či žalobkyňa v určitých situáciách reagovala, ale či jej reakcia bola primeraná, neprekračovala

hranice slušnosti a či mala opodstatnenie v predchádzajúcom konaní druhej strany. Zdôrazňujeme, že
obranné správanie alebo emocionálna odozva osoby, ktorá čelí verejnému zosmiešňovaniu, výsmechu
alebo útokom na svoju dôstojnosť, nemôže byť hodnotená rovnako ako pôvodný útok. Žalobkyňa teda
nekoná z pozície „nevinnosti“, ale z pozície osoby, ktorá opodstatnene vníma správanie žalovaných
ako neprípustné a zasahujúce do jej osobnostných práv. Ak sa v dôsledku opakovaných urážok,

ponižovania či výsmechu objaví u žalobkyne určitá obranná, často emocionálne podfarbená reakcia,
potom je potrebné tieto reakcie hodnotiť v kontexte okolností, a nie izolovane, ako sa o to snaží
žalovaná 2/. Tvrdenie žalovanej 2/, že „nie je pravda, že je nevinná“, nemá oporu v podaní žalobkyne,
ani v skutkovom stave veci. Je to účelová formulácia, ktorá má spochybniť legitímnosť žaloby bez
toho, aby reagovala na jej obsah alebo predložené dôkazy. Žalobkyňa sa nedomáha uznania svojej

„bezchybnosti“, ale ochrany pred pokračujúcim a neprimeraným zasahovaním do jej osobnosti, na čo
má právo nezávisle od toho, či niekedy vyjadrila nesúhlas, hnev alebo sklamanie – čo je pri ľudskom
správaní prirodzené. Pokiaľ ide o tzv. „dôkazy“, ktoré žalovaná 2/ predložila ako súčasť svojho podania,
tieto dôkazy nemožno považovať za relevantné ani vierohodné, nakoľko nejde o autentické záznamy
komunikácie, ale len o voľne prepísané vety, ktorých pravdivosť, kontext ani úplnosť nie je možné

nijakýmspôsobomobjektívneoveriť.Takýtospôsobpredkladaniaúdajnejkomunikácienespĺňazákladné
náležitosti dôkazného prostriedku v civilnom konaní, keďže žalovaná 2/ nepredložila originály a bez
týchto údajov nie je možné posúdiť, či išlo o skutočnú výmenu medzi účastníkmi konania, či obsah
nebol pozmenený, skrátený, vytrhnutý z kontextu alebo priamo účelovo upravený. Prepísanie obsahu
údajnej komunikácie vlastnými slovami alebo formou prepisu bez vizuálneho a technického dôkazu o

jej existencii a autenticite nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. V rámci civilného procesu musia byť dôkazy
predkladané tak, aby ich bolo možné nezávisle preskúmať a preveriť, čo v tomto prípade zjavne nie je
splnené. Preto žalobkyňa navrhuje, aby súd na takto predložené podklady neprihliadal, nakoľko nie sú
schopné preukázať tvrdenia žalovanej 2/.

19. K odvolaniu žalovanej 3/ žalobkyňa uviedla, že jej tvrdenia o tom, že žalobkyňa mala údajne
vysloviť slovné spojenie „teba by mali hrdzavou guľkou zastreliť“, a následné špekulatívne vyjadrenie
žalovanej 3/ o tom, že „nevie, či pani B. vlastní zbraň“, predstavujú zjavne účelovo vykonštruovaný
konštrukt, ktorý má navodiť dojem potenciálneho fyzického ohrozenia a tým diskreditovať žalobkyňu
ako osobu. Navyše, tvrdenie žalovanej 3/ o tom, že „nevie, či pani B. vlastní zbraň“, je z právneho

hľadiska špekulatívne, a jeho účel zjavne nesmeruje k faktickému objasneniu skutkového stavu, ale k
bezdôvodnému vyvolaniu obavy. Ide teda o tendenčne vystavanú naratívnu schému, ktorá má vyvolať
dojem, že žalobkyňa predstavuje hrozbu, a tým spochybniť jej dôveryhodnosť v očiach súdu. Takéto
konanie je však zjavne v rozpore s princípom procesnej poctivosti, ako aj s dobrými mravmi procesného
konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalovanej 3/ sú umelo vykonštruované, nepodložené

a právne irelevantné, a ako také by mali byť súdom hodnotené s náležitým odstupom a so zreteľom na
ich evidentne manipulatívny charakter. Žalovaná 3/ vo svojom vyjadrení tvrdí, že „(...) sama sa zdržujem
od doručenia mne doporučenej zásielky zo strany súdu - verejnej komunikácie smerom k pani A. B.,
vrátane komentárov alebo iných reakcií na sociálnych sieťach.” Žalobkyňa však prikladá screenshoty
zo dňa 06.08.2025, ktoré preukazujú, že žalobkyňa 3/ sa aktívne zapája do komunikácie smerovanej

k osobe žalobkyne a žiadnych komentárov k pani A. B. sa nezdržuje. Je pravdou, že žalobkyňa vo
svojich podaniach uviedla, že sa na platformu M. prihlásila v júli 2020. Žalované – vrátane žalovanej 3/
– jej túto skutočnosť vytýkajú a tvrdia, že prihlásenie sa mohlo nastať o niekoľko mesiacov skôr. Táto
okolnosť – či sa žalobkyňa prihlásila v júli alebo o pár mesiacov skôr – je však z hľadiska predmetutohto konania úplne irelevantná. Ide o formálnu, časovo nepodstatnú skutočnosť, ktorá nemá žiaden
vplyv na podstatu sporu ani na právne posúdenie veci. Spor sa netýka samotného aktu registrácie na
M., ale konania, ku ktorému došlo následne – konkrétne komunikácie a zásahov do práv žalobkyne zo

strany žalovaných. Presný mesiac registrácie na platforme nijako nemení skutkový dej, nenarúša logiku
argumentácie žalobkyne a nemá žiaden dosah na právne závery v tomto prípade. Poukazovanie na túto
drobnú nepresnosť preto treba vnímať len ako pokus žalovaných odviesť pozornosť od podstaty veci.
Z predložených screenshotov zo sociálnej siete M. je viac ako zjavné, že žalovaná 3/ opakovane uráža
a opakovane sa „naváža” do osoby žalobkyne. Z komunikácie zo sociálnej siete M. zo dňa 19.05.2025

vyplýva, že sa všetky tri žalované hanlivo a urážlivo vyjadrovali k osobe žalobkyne aj napriek tomu,
že im bolo doručené neodkladné opatrenie, aby sa zdržali akéhokoľvek uverejňovania alebo šírenia
informáciítýkajúcichsažalobkynevelektronickompriestore(vrátanesociálnychsietí,webovýchstránok,
internetových fór, blogov a iných digitálnych platforiem), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej.

20. Žalovaná 1/ podala k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu písomné vyjadrenie (replika), v ktorom
uviedla, že žalovaná 1/ vníma ako žalobu, ako aj vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu za ďalšie jej
zavádzajúce, zahmlievajúce a súd zaťažujúce podanie, ktorým sa snaží vyprodukovať zo seba obeť.
Práve žalovaná 1/ a osoby ostatných žalovaných sú obeťami konania žalobkyne, ktorá „zneužíva
kyber priestor" aby sa bezdôvodne obohacovala na základe vymyslených dôvodov, resp. na základe

skutočností, ktoré nemajú z hľadiska racionality žiaden zmysel a ani váhu. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná
1/ podobne ako ostatné žalované mala na internetovom portáli „M.“ uverejniť hanlivé a urážlivé
vyjadrenia, ktorými malo dôjsť k zásahu do jej cti a dôstojnosti. Tieto tvrdenia žalovaná 1/ v celom
rozsahu popiera, nikdy sa neznížila k takým hanlivým či ponižujúcim vyjadreniam voči žalobkyni, ktorá
by prekročila dajakú hranicu reálnej únosnosti. Žaloba tak vychádza z účelových, precitlivených a

nepravdivýchtvrdení.Žalovaná1/mázato,žežalobažalobkynenestojínažiadnychpevnýchzákladoch,
pričom žalobkyňa predkladala súdu dôkazy, ktoré sú z rokov 2020,2021,2022. Ak by došlo k vážnemu
zásahu do práv žalobkyne, tak mala konať ihneď a nie po 5 rokoch. Žalovaná 1/ nerozumie tomu, prečo
má byť braná na zodpovednosť, a to aj za psychický stav žalobkyne, ak žalobkyňa sa háda s 50+ a ktovie
koľkými ľuďmi na internete. Ak by došlo k vážnemu, sústavnému, bezpochybnému a inak ohrozujúcemu

zásahudoprávžalobkyne,takbyžalobkyňamalakonaťihneďaniepo5rokoch.Žalovaná1/nevykonala
žiadne také skutky, ktoré by zakladali potrebu zadosťučinenia, či už vo forme ospravedlnenia, alebo
vo forme peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr.
sp. zn. 5 Cdo 218/2011) zdôrazňuje , že finančná satisfakcia má subsidiárny charakter a nemožno
ju priznať automaticky. Žalobu je potrebné zamietnuť, pretože žalobkyňa jednak neuniesla dôkazné

bremeno, jednak kvôli premlčaniu a napokon z dôvodu nemožnosti súbehu ospravedlnenia a peňažnej
náhrady. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe (R 52 /1997, 1 Cdo 109/2002 , NS SR sp. zn. 3 Cdo
228/2008) platí, že peňažná náhrada sa priznáva len vtedy, ak samotné morálne zadosťučinenie (napr.
písomné ospravedlnenie) nie je dostatočné. Súbežné priznanie ospravedlnenia a finančnej náhrady je
možné len pri mimoriadne intenzívnych zásahoch (napr. dlhodobá mediálna kampaň). Žalobkyňa žiada

obe formy náhrady, pričom skutkový základ tak závažný zásah vôbec nepreukazuje. Komunikácie na
M., resp. na skle, nie je možné vnímať ako mediálnu kampaň, pričom sporiace strany sa rozhodli M.
H. M. a na skle na základe ich vlastnej vôle. Žalobou uplatnená výška nároku podľa § 13 ods. 3 OZ
nijak nezodpovedá závažnosti ujmy a okolnostiam prípadu. Stiahnutie dajakej verejne dostupnej fotky,
uloženej na M., resp. na skle, poslanie znak kávičkovania, resp. písanie rovnakým tónom ako píše

žalobkyňa, nie sú žiadne urážky, či iné protiprávne konania a už v určitosti nie také, ktoré by mal riešiť
súd, alebo ktorým na základe vadného úsudku súdu, súd by mal dať takú váhu, že dokonca vydá
neodkladné opatrenie voči žalovanej 1/ alebo voči iným žalovaným. Žalovaná pokladá za neprimerané,
aby za údajnú internetovú hádku, krížové, resp. vzájomné odpisovania, odkazovanie, mala byť priznaná
náhrada 1.000 eur, keď v prípadoch usmrtenia blízkej osoby pri dopravnej nehode, súdy priznávajú

blízkym osobám náhradu od 5 do 15 tisíc eur, tak takýto nepomer jednoznačne svedčí o neadekvátnosti
a účelovosti nároku žalobkyne a zakladá zákaz zneužitia práva (čl. 5 OZ). Judikatúra (napr. NS SR
sp. zn. 4 Cdo 48/2010, ÚS SR II. ÚS 152/08) potvrdzuje, že žaloby, ktoré slúžia ako nástroj pomsty
alebo obťažovania, predstavujú zneužitie práva („actio mala fide“) a súd ich nemôže podporovať, keďže
vzhľadom na doterajšie správanie žalobkyne (vyvolávanie konfliktov na portáli, provokácie, iniciovanie

hádok, rôznych konaní na polícii, sudoch atď) je zrejmé, že cieľom žaloby nie je ochrana osobnosti, ale
šikanovanie žalovanej a iných osôb. Žaloba je nedôvodná a účelová, preto navrhuje, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol a žalobkyni nepriznal nárok ani na ospravedlnenie, ani na finančnú náhradu aaby súd uložil žalobkyni nahradiť trovy konania, právneho zastúpenia ako vo veci samej, tak aj vo veci
konania ohľadom neodkladného opatrenia.

21. Žalovaná 1/ má zato, že vo veci nariadeného neodkladného opatrenia sa jedná o typickú procesnú
situáciu, kedy žalobkyňa zneužíva inštitút neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje mimoriadny
zásah, ktorý má byť vydaný iba vtedy, ak sú splnené tri základné podmienky, a to osvedčenie nároku
(skutočnosti, ktoré bez existencie spochybnenia nie sú v danej veci dané), naliehavosť a potreba
dočasnej úpravy pomerov, (skutočnosti, ktoré bez existencie spochybnenia nie sú v danej veci dané,

keďže pred podaním návrhu zo strany navrhovateľky neboli identifikované v období 2022 - 2025 žiadne
relevantné komunikácie) a primeranosť zásahu (skutočnosti, ktoré bez existencie spochybnenia nie
sú v danej veci dané, keďže neexistuje žiadna bezprostredná hrozba zásahu). Okrem toho žalobkyňa
nepreukázala, že by žalovaná v súčasnosti zverejňovala akékoľvek informácie o nej a čo sa týka
neprimeranosti zásahu, súd bezdôvodne a neprimerane obmedzil základné právo žalovanej na slobodu
prejavu, keď uložil žalovanej 1/ všeobecný zákaz komunikácie na internete vo vzťahu k žalobkyne.

Žalovaná 1/ má za to, žalobkyňa predkladá staré dôkazy z rokov 2020-2022, čo nevytvára žiadnu
aktuálnu hrozbu pre rok 2025, absentuje naliehavosť, keďže medzi údajnými zásahmi a podaním
návrhu uplynulo viac ako 2-3 roky, samotný zákaz komunikovať na internete je neprimeraný zásah
do základného práva na slobodu prejavu (čl. 26 Ústavy SR). Podľa rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5
Cdo 116 /2010 - „ neodkladné opatrenie nemožno nariadiť na základe hypotetických alebo vzdialených

obáv, musí ísť o bezprostrednú a reálnu hrozbu.“ Podľa rozhodnutia KS BA, sp. zn. 3 Co 107/2016 -
„nepostačuje všeobecné tvrdenie o psychických ťažkostiach navrhovateľa, ak nie je osvedčená priama a
aktuálna súvislosť s konaním odporcu.“ Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. 1 Cdo 109/2002 - „neodkladné
opatrenie nesmie byť prostriedkom šikany, jeho účelom nie je poskytnúť jednej strane výhodu v spore.“
Žalovaná 1/ odôvodňuje svoj návrh na zamietnutie, resp. zrušenie neodkladného opatrenia absenciou

jej naliehavosti. Posledné dôkazy, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, sú z rokov 2020- 2022. Návrh podaný
v marci 2025, t. j. po 2-5 rokoch, vylučuje potrebu okamžitého zásahu. Rozhodnutie súdu nerešpektuje
princíp aktuálnej a bezprostrednej hrozby. V prospech neosvedčenia nároku svedčí aj to, že žalobkyňa
predložila len všeobecné tvrdenia a nepreukázala, že žalovaná v súčasnosti šíri akékoľvek informácie
o nej. „Print screeny“ bez overenia autenticity nemalú dôkaznú silu. Vo veci neprimeranosť zásahu

uloženého súdom v spektre „Zákazu akéhokoľvek uverejňovania alebo šírenia informácií na internete vo
vzťahu k žalobkyne“ predstavuje neprimerané obmedzenie základného práva na slobodu prejavu (čl. 26
Ústavy SR, čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv), keďže žalobkyňa smie hocičo písať, informovať
ohľadom žalovanej, avšak žalovaná 1/ je všeobecne obmedzená reagovať. Súd mal zvažovať miernejšie
prostriedky, ak by boli dôvodné, alebo ak by existovala dajaká skutočná potreba (napr. len zákaz šírenia

konkrétnych nepravdivých informácií).

22. Žalovaná 1/ poukazuje na to, že vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa jedná
o zneužitie práva. Žalobkyňa už dlhodobo iniciuje konflikty na sociálnych sieťach, opakovane podáva
podnety na políciu a súdy. Podanie návrhu má charakter osobnej pomsty a nie reálnej potreby ochrany

práv. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 48/2010 - súd musí zohľadniť zákaz zneužitia práva;
ak žaloba smeruje k šikanóznemu účelu, nemá byť poskytnutá ochrana. Žalobkyňa uvádza, že to, že
napísala výrok na skle, že je v práci, bolo vedené snahou vyhnúť sa jej zosmiešňovaniu, avšak to by
bolo na mieste keby žalobkyňa nezosmiešňovala iných účastníkov M., napríklad že žalovaná 1/ je „U.
F.“, a že šliape a naháňa chlapov, pričom určite nik od nej nečakal, aby písala, že je v práci, skôr by

čakal aby nenadávala ľuďom a správala sa slušne. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že nekoná pre získanie
finančného prospechu, je dôležité zistenie, že žalobkyňa nemá prácu, má zdravotné, či iné problémy,
čo všetko bolo uvádzané v miestnosti „F. L." kde dokladovali, že žalobkyňa žiadala obec o finančnú
výpomoc na zakúpenie hygienických potrieb, čo jej bolo aj schválené. Podľa žalovanej 1/ je relevantné
sa domnievať, že žalobkyňa sa pokúša získať peniaze aj touto cestou, čo je žalovanej 1/ ľúto. A tie zlé

veci, ktoré sa týkajú jej bankrotu, žiadosti o výpomoc, zdravotný stav, sú veci, ktoré boli v kyberpriestore
uverejňované a písané práve žalobkyňou a následkom toho sa stalo to, že aj iný ľudia o tom písali.
Žalobkyňa píše, že jej ide len o to, že sa domáha ochrany svojej osobnosti, integrity a dôstojnosti, pričom
žalovaná 1/ má za to, že žalobkyňa je tou osobou, ktorá ako žalovanú 1/, tak aj iné osoby urážala,
ponižovala a znižovala dôstojnosť ako žalovanej l/, tak aj iných osôb keď žalovanú 1/ volala „U. F.,

resp. k....a, ktorá chodi do zahranicia šlapat. Žalovaná žalobkyni fakt ako prvá neublížila a bola veľmi
prekvapená, prečo to žalobkyňa robí. Žalovaná l/ následne zistila, že žalobkyňa prešla do inej partie
a že žalovaná l/ je pre ňu tá zlá, potom už na osobu žalovanej 1/ nemala dobré slovo. Nech si žalobkyňa
žije svoj pokojný a dôstojný život, ale nech žalovanú 1/, resp. iných nechá na pokoji. Žalované poskytlisúdu dosť dôkazov, že žalobkyňa je tou osobou, ktorá útočí a píše agresívne, vulgárne a útočne a z
ktorých je jasné, že žalobkyňa sa nespráva ako mierumilovná žena, ktorá mení „nicky“ dosť nevyberavo.
Vo vzťahu k žalobkyni písali aj iné osoby práve takým tónom, aký bol používaný žalobkyňou. Žalobkyňa

šírila o žalovanej 1/ rôzne klamstvá a bez preverenia faktov osvojila rôzne vadné a nepravé informácie
a pri každej príležitosti ich použila a písala, že žalovaná 1/ sa nestará o syna a že ho vychovával niekto
iný, čo samozrejme nie je pravda. Žalobkyňa sa pokúša dokázať že konverzácie o rodine žalovanej
má zachytené na „screenshotoch“, ktorá prebehla medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/. Je to pravda,
len v tom čase boli žalobkyňa a žalovaná 2/ priateľky a písali na žalovanú 1/ nepravdy, Žalovaná 1/

so žalovanou 2/ si to vysvetlili a žalovaná 2/ pochopila, že nepísala pravdu. Vzhľadom na uvedené
žalovaná 1/ navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladnéhoopatreniazamietolvcelomrozsahuažalovanej1/priznalvočižalobkyninároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

23. Žalovaná 2/ podala k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu písomné vyjadrenie (replika), v ktorom

uviedla, že zo strany žalobkyne dlhodobo dochádzalo k zosmiešňovaniu, osočovaniu a haneniu
žalovanej 2/, na ktorú takto písala na veľa iných účtoch, ktoré následne zrušila a vytvorila si iné. Takéto
správanie prirodzene vyvolá obranu a žalovaná 2/ emocionálne reaguje tak, ako každý človek v tejto
situácii. Je to dlhodobá záležitosť a aj veľká psychická záťaž. Bola to len reakcia. Keď sa berú do úvahy
screeny jednej strany, tak nech sa vyhľadajú aj screeny druhej strany. Žalovaná 2/ na to nemá čas.

Pracuje ako operátor výroby na tri zmeny. Nemôže sa miera viny posudzovať len jednostranne len preto,
že žalovaná 2/ nemá čas sedieť celé dni za pc, a screenovat cele sklo ako žalobkyňa. Tá napísala
verejne, že si screenuje každý riadok a to každý jeden deň na F. L.. Celé roky to tak robí, nech súd
rozhodne až potom, keď posúdi závažnosť počinu žalovanej 2/. A ak súd nemá možnosti zistiť v akej
súvislosti žalovaná 2/ písala to, čo písala na adresu žalobkyne, tak nech sa neprihliada ani na jej screeny,

nakoľko sa to javí ako neobjektívne. Žalovaná 2/ nezavádza súd nejakými nepravdivými informáciami,
snaží sa len o získanie všetkých dôležitých skutočností, kvôli ktorým reagovala tak, ako reagovala. Ak
má súd rozhodnúť, nemôže predsa len na základe informácii z jednej strany. Žalobkyňa bezdôvodnými
udaniami na políciu má za cieľ, aby jej polícia zistila adresy ľudí na ktorých podala trestné oznámenia.
Verejne sa vysmievala, že žalovaná 2/ pracuje v montérkach, hanila jej prácu. Ona vystupovala ako

podnikateľka. Žiadna práca nie je hanbou. Žalovaná 2/ je vyučená krajčírka, ale pracuje ako operátor
vo výrobe. Vysmievala sa z nicku E., že je kraviarka a má postihnutého syna na ktorého dostala nejaký
príspevok od Nadácie. Ubližovala veľa ľuďom na tomto portáli. Žalovaná 2/ necíti zodpovednosť za
nepríjemné pocity a obavy žalobkyne z toho, že sa jej budú ľudia na sociálnych sieťach smiať, keďže
sa tam sama prezentovala ako úspešná podnikateľka, tehotná manželka pilota a zároveň veľakrát

zdôrazňovala, že ona je vždy vpredu a my ostatné ženy ďaleko za ňou. Je prirodzené, že sa musí cítiť
trápne, keď sa ukázalo, že je nemajetná, slobodná, bezdetná a skrachovaná podnikateľka. Klamala
pred ľuďmi o svojej práci a životných podmienkach zo strachu pred výsmechom, za čo si v plnej miere
môže sama, keby sa nebola povyšovala a nemala snahu haniť a ponižovať prácu, obydlia a rodinné
zázemie iných ľudí, nemusela by sa obávať výsmechu, oponovania iných ľudí, lebo sa cítili byť týmto

samozrejme ponížení. Ak sa žalobkyňa prezentovala na sociálnych sieťach takýmto spôsobom, tak mala
čakať odozvu. Žalovaná 2/ poukazovala na výroky samotnej žalobkyni na ploche F. L.. Uviedla, že
žalobkyňa na základe zistenia mena a priezviska žalovanej 2/ vypátrala o nej, že má dom na hypotéku,
písala kto jej splatí splátky, šírila nepravdivé informácie z akého dôvodu nehnuteľnosť predáva. Pritom
je žalobkyňa v osobnom bankrote, vyhlasuje, že nemá žiaden príjem, žiaden majetok, žiadne finančné

prostriedky na stravu, lieky, pritom informácie o bankrote sú verejne prístupné. Verejne vyhlasovať na
sociálnych sieťach, že keby ľudia zistili aké výhody tým, že je v osobnom bankrote má, tak že každý by
chcel osobný bankrot na Vianoce. Možno by sa našli súvislosti s jej žiadosťou o finančnú podporu na
stravu, lieky a podobne od mesta E. s tým, ako teraz žiada od každej zo žalovaných po tisíc eur. Na
sociálnej sieti sa vydávala za úspešnú podnikateľku, ktorá je dávno za vodou, je vydatá za pilota a že

je tehotná. Avšak starala sa do vecí, ktoré sa jej netýkali, vždy to hrala a hrá na obeť. Predtým už udala
niektoré nicky, teraz tie nicky zo strachu jej pritakávajú (nick D.). Zdravý človek by takto nekonal, byť
neustále a roky už v sporoch na sociálnej sieti M.. Ju to ale evidentne baví a tak pokračuje. Žalovaná
2/ preto navrhovala, aby odvolací súd zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení, zrušil uloženú pokutu
vo výške 1.000,- eur, ktorá bola udelená na základe neobjektívne vyhodnotených skutočností, uložil

žalobkyni povinnosť zdržať sa ďalšieho šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácií o žalovanej
2/ a o jej rodine a ustanovil znalca v odbore IT alebo digitálnej kriminalistiky za účelom preverenia
predložených materiálov a ich pravosti.24. Žalovaná 3/ podala k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu písomné vyjadrenie (replika), v ktorom
uviedla, tvrdenia žalobkyne považuje za nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Žalobkyňa predložila súdu
neúplné a zavádzajúce informácie o svojom prvom prihlásení na portál O.. Tvrdí, že jej prvý nick bol

ten, ktorý súdu uviedla, no v skutočnosti predtým používala iný nick, kde vulgárne urážala a osočovala
ľudí v miestnosti. Následne prešla na nový nick a prezentovala sa ako „chrumkavá, čistá a milá“, pričom
ignorovala svoju predchádzajúcu činnosť. Tento postup bol účelový, keďže účastníci si veľmi dobre
pamätali ako ich predtým napádala. Na M. vystriedala minimálne 30 nickov, vrátane mužských. Je
možné, že niektoré nicky mala požičané, keďže je známe, že sa viacerí používatelia striedajú na jednom

účte. Zároveň mala veľa nickov zaregistrovaných na rôzne telefónne čísla. Keďže si postupne nicky
rušila, tie isté čísla dnes môžu patriť úplne iným osobám. Určite nie je možné, aby stále vlastnila všetky
tie pôvodné telefónne čísla a žalovanú nezaujíma, že jej O. napísal, že nebola nick G.. Určite to telefónne
číslo už dávno nevlastní. A portál O. by jej nedal informácie o nickoch, lebo potvrdenia dáva len polícii
alebo súdom. Pokiaľ ide o správanie v príspevkoch, tak žalovaná 3/ na portáli O. - sklo komentovala,
ale nikdy žalobkyňu neoznačovala a často reagovala na iných ľudí. To, že si ona tieto príspevky vzala

osobne a prisúdila ich sebe, nie je zodpovednosť žalovanej. Naopak, jej príspevky boli adresované
priamokonkrétneaosobnežalovanej.Ichobsahmaljasnýcieľútočiťnažalovanúajejrodinu.Žalobkyňa
žalovanú opakovane urážala, vrátane tvrdení, že sa nestará o dieťa. Objavili sa aj príspevky typu
„hrdzavá guľka do hlavy". Ide o hrozby vážneho charakteru, ktoré by nemali byť ignorované. Je potrebné
ich riešiť skôr, kým nie je neskoro a nestane sa niečo vážne. Keďže lekári žalobkyni odporučili pobyt v

Pinelovej nemocnici, žalovaná má vážnu obavu o zdravie a bezpečnosť seba aj svojej rodiny. V súvislosti
so žalobkyňou muselo ísť na políciu vypovedať približne 30 ľudí z M., hoci polícia vec nakoniec uzavrela.
Jedna používateľka musela ísť vypovedať len preto, že dala smajlíka „B." a napísala, že má rada čiernu
kávu.Žalobkyňasitovyložilaakoútokvočinejkvôlijejrómskemupôvodu.Jeveľkýrozdielmedzitakýmto
banálnym smajlíkom a príspevkom o guľke v hlave. Žalobkyni ide predovšetkým o financie. Inak by

neurčila sumu 1.000,- eur. Sama pritom podala osobný bankrot a žiadala mesto E. o finančnú podporu
na lieky a hygienické potreby. Jej nárok je účelový a v rozpore s jej tvrdením, že jej „nejde o peniaze“.
Žalovaná predložila presné znenia príspevkov z archívu portálu O., ktorý je oficiálny a obsahuje dátum
aj čas. Žalobkyňa doložila screenshoty bez dátumu a času. Aj napriek tomu súd prikladá väčšiu váhu
jej dôkazom. Tvrdí, že príspevky boli „prerobené", čo je nepravdivé a smutné, že súd verí jej a nie

oficiálnemu archívu O.. Žalované môžu rovnako tvrdiť, že jej screenshoty sú fotomontáž. Rozdiel je
ten, že archív O. je dôveryhodný zdroj. Žalovaná sa čuduje, že súd doteraz nepožiadal portál O. o
overenie pravosti príspevkov. Žalovaná pritom jasne uviedla dátum a čas štyroch príspevkov, ktorých
autorom bola samotná žalobkyňa. Žalobkyňa prostredníctvom udaní na polícii získala mená a adresy,
čo v žalovanej vyvoláva strach o rodinu, keďže teraz disponuje citlivými osobnými údajmi o žalovanej

a jej adrese vzhľadom na jej vyhrážky na skle O.. Súd vo svojom rozsudku vyhlásil, že majú žalobkyni
vprípade,žesúdžalovanúuznávinnou,zaplatiť1.000eur.Žalobkyňa všaktvrdí,žesinatútoskutočnosť
„nepamätá“, čo je účelové a nevierohodné. Žalovaná nevie pochopiť, prečo ju súd vedie ako žalovanú, aj
keď predložila dôkazy, že autorom príspevkov, z ktorých je obviňovaná, je žalobkyňa a nie žalovaná. Súd
si to mal preveriť priamo cez spoločnosť O.. Žalobkyňa pritom sama tvrdí, že si všetko pamätá, no keď jej

človeknastavízrkadloapoukáženato,žepráveonatietopríspevkyvminulostinapísala,okamžiteztoho
obviní žalovanú ako ich autorku. Žalovanej 3/ súd nikdy nenariadil zdržiavať sa komunikácie s ostatnými
používateľmi na portáli. Jediné obmedzenie, ktoré jej bolo uložené, sa týkalo vyhýbania sa komunikácii
so žalobkyňou. Po predložení screenshotov je jasne viditeľné, že žalovaná jej nepísala priamo do
riadku, neoznačovala jej nick, ani jej meno a priezvisko. Komunikácia žalovanej bola vedená výlučne

s ostatnými používateľmi. Žalobkyňa prišla na M. už skôr pod iným nickom, kde opakovane urážala
ostatných. Až neskôr sa prihlásila pod nickom, ktorý súdu označila ako „prvý", kde vystupovala ako milá
a bezproblémová, to je cielene účelové správanie. Na rozdiel od nej žalovaná nikdy nepísala príspevky
adresované konkrétne jej, ona však písala priamo žalovanej. Jej príspevky obsahujú hrozby vážneho
charakteru, ktoré nemožno ignorovať. Súd neprikladá váhu relevantným dôkazom (archív O.) a naopak

dôveruje screenshotom bez dátumu a času. Zároveň žalobkyňa nepopiera len svoje vlastné príspevky,
ale aj fakty z rozsudku, v ktorom sa jednoznačne uvádza finančný nárok 1.000,- eur. Podľa informácií
od jej právnika, mala žalobkyňa brigády v mnohých mestách Slovenska a od začiatku pôsobenia na
M. vystriedala minimálne 30 nickov, vrátane mužských. Zároveň mala veľa nickov zaregistrovaných na
rôzne telefónne čísla. Keďže si postupne nicky rušila, tie isté čísla dnes môžu patriť úplne iným osobám.

Určite nie je možné, aby stále vlastnila všetky tie pôvodné telefónne čísla. Žalovaným bol zaslaný aj
výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, teda majú prehľad o jej zdravotných problémoch, ktoré
vysvetľujú časť jej správania, a prečo ju lekári odporučili na liečbu do Pinelovej nemocnice. Ak teda
príspevky žalovanej neboli určené jej osobe, nemala ich čítať a vykladať si ich tak, akoby boli adresovanéjej. Žalovaná žiada, aby súd doplnil aj presný dátum a čas jednotlivých screenshotov, inak ich treba
považovať za upravené a neautentické. Žalovaná má dôkazy z archívu, nemá čas neustále fotografovať
obrazovku a dokumentovať každú minútu komunikácie. Nech žalobkyňa predloží dôkazy k jej tvrdeniam,

že sa o svojho syna žalovaná nestará. Žalovaná je samoživiteľka a o dieťa sa stará výlučne sama, syn
je spokojný, kľudný a šťastný, že práve ona je jeho matka, syn patrí medzi najlepších žiakov ročníka,
aj triedy a pravidelne reprezentuje školu na rôznych súťažiach. Nech žalobkyňa vysvetlí, prečo takéto
nepravdivé tvrdenia o žalovanej napísala. Syn je pripravený podať na ňu trestné oznámenie za klamstvo
a ohováranie. Nech žalobkyňa doplní reakciu žalovanej voči nej po 20.05.2025 po 16:45h. Súd videl,

kedy žalovaná 3/ prevzala obálku, preto žalovaná 3/ nechápe, prečo jej boli poslané screenshoty zo
dňa 19.05.2025.

25. K vyjadreniam žalovaných podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (duplika) v ktorom uviedla, že
šikana trvá viac ako 5 rokov Začiatok tohto celého je žiarlivosť žalovanej 1/. Na sociálnej sieti M. v
miestnosti F. L. nebola novinka robiť duplikáty nickov, či sťahovať fotografie alebo zverejňovať osobné

údaje. Dokonca ani návšteva polície. Príspevky predložené žalovanými nie sú akceptovateľné, lebo sú
písané rukou a nie zo sociálnej siete M.. Žalobkyňa nikomu neublížila, ak niečo nevhodné napíše, snaží
sa brániť pred intrigami, klamstvami a pod. Predložené príspevky sú len zo "skla" sociálnej sieti M..
Keď do žalovanej kopali, ako tak sa bránila, alebo tam mesiace nechodila, aj tak ju videli za každým
nickom a urážali iných v domnienke, že je to žalobkyňa. Súd bola jej jediná nádej, lebo verila, že na

súde si klamať nedovolia, ale mýlila sa. Žalovaná 1/, chronická klamárka, si dovolí tvrdiť, že nepoužíva
nicky F., B., posiela spisy cudzím ľudom a smejú sa z lekárskych správ žalobkyne a dokonca už majú
aj jej zamestnania zo sociálnej poisťovne. Žalovaná 3/, dlhoročná kamarátka žalovanej 1/ s prezývkou
psychokenza sa žalobkyni ide vysmievať, len sleduje a lustruje a ihneď žalobkyňu komentuje. Prišla na
M. s osobným bankrotom žalobkyne, to bolo nepredstaviteľné ponižovanie, obťažuje ľudí s ktorými si

žalobkyňa píše. Kradne foto cudzím ženám. Svoje foto na M. ešte nemala. Za najväčšie zlo žalobkyňa
považuje, keď si žalovaná 3/ dovolila napísať, že príspevok ohľadom hrdzavej guľky bol venovaný im
trom. Tiež teátro okolo zbrane je extrém. Žalovaná 2/ sa snaží opísať sa ako obeť, avšak je to veľmi
zlý človek, ktorý je 24/7 na M. v miestnosti F. L. a len hnusne, vulgárne, rasovo nadáva. Potrebuje sa
hádať, je to jej závislosť. Vždy keď žalobkyňa príde, hneď komentáre, posmešky.

26. Ďalej podala písomné vyjadrenie žalovaná 3/, ktorá uviedla, že žalobkyňa aj naďalej systematicky
podáva trestné oznámenia voči rôznym používateľom internetovej platformy M.. Podľa neoficiálnych,
avšak dôveryhodných informácií, už v súvislosti s jej oznámeniami vypovedalo približne 48 osôb.
Je otázne, či konanie žalobkyne nesleduje žiadny osobný alebo majetkový záujem. Z kontextu

jej dlhodobého správania možno usudzovať, že jej postup má skôr charakter osobnej zášti alebo
cieľavedomej snahy poškodiť iným osobám. Je pozoruhodné, že žalobkyňa opakovane vstupuje
do diskusných miestností, v ktorých je známe, že voči nej prevažuje negatívny postoj zo strany
používateľov, a to práve z dôvodu jej predchádzajúcich trestných oznámení. Ak jej správanie iných osôb
spôsobuje psychickú ujmu, je nepochopiteľné, prečo sa dobrovoľne zdržiava v prostredí, ktoré vníma

ako nepriateľské - najmä keď platforma M. ponúka množstvo iných diskusných miestností, kde by sa
mohlapohybovaťbezkonfliktov.Tospochybňujedôveryhodnosťjejtvrdeníotom,žejejcieľomjevýlučne
ochrana vlastnej dôstojnosti, a naznačuje, že jej správanie môže byt' vedené inými motívmi. Súd by si
mal vyžiadať od príslušných orgánov Policajného zboru SR kópie zápisníc o výpovediach uvedených
osôb, ktoré už boli v rámci týchto trestných konaní vypočuté. Tieto výpovede môžu významne objasniť

povahu a rozsah konania žalobkyne a prispieť k objektívnemu posúdeniu jej skutočných pohnútok.
Žalovaná 3/ žiada, aby súd posudzoval jej osobu samostatne a nezaraďoval ju medzi ostatné dve osoby.
Konanie žalovanej 3/ bolo odlišné a nemožno ho považovať za spoločné s inými. Žalobkyňa ju obvinila
len z toho, že zverejnila tri jej príspevky, ktoré sama predtým napísala. Sama pritom viackrát uvádzala,
že je „milá“ a „všetko si pamätá“, a napriek tomu sa z tejto nepodstatnej záležitosti stala neprimerane

zveličená vec. Úmyslom žalovanej 3/ nebolo žalobkyňu poškodiť ani zosmiešniť, ale poukázať na jej
verejné výroky, ktoré sama publikovala. Jej trestné oznámenie voči žalovanej 3/ je neopodstatnené
a neprimerané skutočnému skutkovému stavu. Ak sa žalovaná 3/ aj vyjadrovala k niektorým témam,
ktoré sa žalobkyni nemuseli páčiť, tieto vyjadrenia neboli smerované priamo na ňu, pokiaľ ju žalovaná
3/ výslovne neoznačila menom a priezviskom. Nie je zodpovednosťou žalovanej, ak sa niekto v jej

všeobecných slovách „našiel“. A ak žalovaná 3/ niekedy niečo napísala žalobkyni, išlo výlučne o reakciu
na jej útoky týkajúce sa jej rodiny, jej syna alebo na jej intrigy. Neboli to útoky zo strany žalovanej, ale
len odpoveď na opakované provokácie, ktoré sama vyvolala. Žalovaná 3/ rovnako nepripisuje osobnývýznam všetkému, čo na internete píšu iní, teda by mala aj žalobkyňa rozlišovať medzi všeobecnými
komentármi a osobnými útokmi.

27. V ďalšom svojom podaní žalobkyňa uvádzala, že chce, aby jej dali pokoj. Že jej mnohí povedia, aby
tam nechodila, a hoci tam prestala chodiť, pripisovali jej rôzne nicky a nadávali na ňu a urážali jej rodičov,
ktorí zomreli. Keď bola v inej miestnosti, aj tam za ňou chodili a tam na ňu nadávali. Stále nedajú pokoj
a žalovaná 1/ otravuje ľudí, s ktorými si písala, podsúva im slová, aby mohla zakryť svoje špinavosti,
ako je posielať spisy. Žalované ignorovali súdne nariadenie, lebo sú naučené, že môžu všetko, kopú do

žalobkyne, ako sa len dá. Žalovaná 1/ volala jej advokátovi a vyzvedala, a preto žalobkyňa na druhý
deň napísala, že čo sa dozvedela, keď volala jej advokátovi, že ju aj tak nepočúvali. Tie vety len dve
z troch použila aj žalovaná 3/ v odvolaní. Prezentujú sa, že sa nepoznajú, ale nick G. si pamätajú. Ich
príspevky sú neakceptovateľné, lebo nie sú zo skla a sú ručne písané, jednostranné a dokonca nie
sú z archívu M.. Ich výpovede sú skoro rovnaké. Všetky tri nerešpektovali nariadenie súdu. To všetko
žalobkyňu doslovne ubilo. Ony môžu všetko, žalobkyňa nie. Kvôli atakom žalobkyňa na skle napísala,

že ide do práce. Hneď bola udaná a musela zdokladovať, či pracuje. Tiež ju mrzelo, že hocikto si niečo
vymyslí a je to pravda a žalobkyňa môže dať aj milión dôkazov, stále musí bojovať, že má pravdu.

28. K podaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná 3/, ktorá uviedla, že žalobkyňa sa obracala na viaceré
policajné oddelenia v rôznych mestách, avšak vo všetkých prípadoch boli jej podania zamietnuté.

Dokonca aj jej právny zástupca sa jej zastupovania vzdal, čo je významný signál o neopodstatnenosti
jej konania. Žalobkyňa si doteraz neuvedomuje, že zdrojom konfliktov a problémov bolo jej vlastné
správanie najprv pod účtom G. top malé okate, malé okate a všetky odvodeniny okatych až po terajšie
nicky, z ktorého sa začali šíriť urážky a provokácie voči iným používateľom. Jej spôsob komunikácie,
komentáre a správanie voči ľuďom na portáli M. nemajú obdobu. Žalovaná 3/ súhlasí s názorom pani

doktorky, ktorá jej odporučila odborné vyšetrenie alebo liečbu v príslušnom zdravotníckom zariadení,
keďžejejdlhodobésprávanienaznačujepotrebuodbornejpomoci.Odzačiatkusažalobkyňakžalovanej
3/ správala na M. milo, aby získala informácie o iných používateľoch, vypýtala si tel. číslo, ktoré
jej žalovaná dala. Predmetom jej telefonátov bolo zas len zisťovanie kto je kto. Raz si žalovaná
urobila srandu a vymyslela o jednom nicku, že býva na kúpalisku, od tej doby žalobkyňa žalovanú

3/ opakovane urážala a znevažovala, a to aj jej rodinu vrátane dieťaťa. Jej konanie nie je vedené
snahou o spravodlivosť, ale skôr osobným záujmom najmä finančným. V komentároch žalobkyne sa
opakovane objavujú nepravdivé tvrdenia, ohováranie a urážky, vyjadruje sa aj o súkromí iných ľudí,
píše, kto koho opustil kvôli inej žene a rovnako sa nepravdivo vyjadruje aj o žalovanej a jej rodine.
V stanovách portálu M. nikde nie je uvedené, že používatelia musia písať pravdu o svojom súkromí.

Každý má právo rozhodnúť, čo o sebe zverejní. Komentáre žalobkyne, ktoré sa dotýkajú osobného
a rodinného života iných osôb, sú absolútne neprimerané a predstavujú zásah do súkromia. Žalobkyňa
zároveň tvrdí, že sa na portáli M. dlhšiu dobu nezdržiavala, avšak v inom vyjadrení uvádza, že má
všetky komunikácie prefotené. Žalovaná sa spolieha na archív M.. Vzhľadom na to, že jej samotní
lekári odporúčali hospitalizáciu v liečebni Pinel, nečudo, že si mnohé príspevky berie osobne, aj keď nie

sú smerované na ňu a neobsahujú jej meno, priezvisko ani používateľské meno. Mnohé veci prežíva
veľmi intenzívne. Žalovaná 3/ nerozumie, prečo žalobkyňa aj napriek svojmu údajnému znechuteniu
tieto priestory neustále navštevuje a sleduje diskusie, ktoré ju rozrušujú. Žalobkyňa sa na začiatku
prezentovala ako úspešná, štíhla podnikateľka, s upravovanou fotkou krásnej mladej a najmä štíhlej
ženy a posmešne sa vyjadrovala o ľuďoch, ktorí pracujú manuálne, hanila ich a zosmiešňovala ich

výzor. Neskôr sa ukázalo, že sama má finančné problémy, nachádza sa v bankrote a nie je tá štíhla
modelka v svojom foto profile. Je nespravodlivé, že kým ona si mohla dovoliť zosmiešňovať a haniť
iných, iní nemajú mať právo vyjadriť sa k jej situácii, ktorá je verejne dostupná. Aj žalovaná 3/ sa
mohla zrútiť, keď písala, ako sa nestará o dieťa či má dáke plesne. Žalobkyni sa nepáči, keď niekto
komentuje jej príspevky, avšak sama komunikuje verejne, a preto je prirodzené, že iní používatelia

reagujú. Navyše sa priznala, že používa požičaný nick od kamarátky, a teda nie je možné vedieť, kto
sa v danom momente pod týmto kontom nachádza. Ak chce, aby na ňu nereagovali, nech sa predstaví.
Ak sa jej nepáči konkrétna správa alebo príspevok, stačí, aby nahlásila nevhodný urážajúci text tej
správy na O., alebo stačí, aby jednoducho zablokovala používateľa, ktorý jej vadí. Pokiaľ žalobkyňa
argumentovala, že dôkazy žalovanej sú písané rukou, žalovaná nevie, kde to nabrala, pričom v archíve

M. sú aj staršie komentáre než rok 2020. Žalobkyňa prvá nedodržala súdne nariadenie a prvá písala
žalovanej 1/ ohľadom právnych vecí, kde ju oslovila priezviskom. Žalobkyňa odmieta prijať akýkoľvek
iný názor než svoj vlastný. Vyjadrenia žalobkyne smerované na políciu a iné orgány nemajú obdobu,
znevažujú výkon ich povolania a autoritu štátnych inštitúcií. Žalobkyňa zjavne nevie rozlíšiť realitu odvirtuálneho sveta, a týmto svojim správaním zaťažuje nielen políciu, ale aj súdy, sociálne služby a ďalšie
inštitúcie. Za mimoriadne zarážajúce považuje žalovaná 3/ vyjadrenie žalobkyne, že by ju mal súd
potrestať za to, že upozornila na jej verejné vyhrážky o „hrdzavej guľke do hlavy“. Je nepochopiteľné,

že osoba, ktorá sama takéto výroky zverejní, následne obviňuje iných a žiada ich potrestanie len preto,
že na jej správanie poukázali. K dôkazom predloženým žalobkyňou má žalovaná vážne výhrady. Jej
tvrdenia sú nepravdivé, zavádzajúce a poškodzujúce žalovanú 3/ a jej dobré meno.

29. Žalovaná 3/ podala ďalšie písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalobkyňou predložený dôkazný

materiál obsahuje iba čiastočné snímky obrazovky, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a neobsahujú presný
dátum ani čas, teda neobsahuje úplný ale skreslený záznam komunikácie tak, aby vyhovovali žalobkyni.
Na viacerých nie je zrejmé, komu boli správy určené, len kto ich písal. Pokiaľ ide o vyjadrenie pani O.
v čestnom vyhlásení, táto verejne uvádza, že „nemá čas chodiť na M.“, a teda nie je možné, aby mala
prehľad o tom, kto má aké a koľko používateľských účtov (nickov). Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že na portál
M. už nechodí a o nej sa píše bezdôvodne, tak to nezodpovedá skutočnosti. Ak by sa na uvedenom

portáli nezdržiavala, nemohla by tam šíriť rôzne nepravdivé informácie. Sama žalobkyňa kontaktuje
svojeznámeakamarátky,ktorýmposkytujenepravdivésprávy-napríkladotom,žejetehotnáadokonca
tvrdí, že posiela snímky plodu. Tieto tvrdenia sa však nezakladajú na pravde a vyvolali len výsmech zo
strany iných používateľov. Ide o snahu vyvolávať pozornosť, pričom žalobkyňa očividne očakáva, že
ostatní budú na jej vymyslené príbehy reagovať. Tvrdeniam žalobkyne, že na portál M. nechodí, nikto z

používateľov neverí. Opakovane si vytvára nové profily pod rôznymi prezývkami a prostredníctvom nich
sa na portál pravidelne prihlasuje a sleduje čo sa píše a nie len o nej. Nabáda svoje kamarátky, aby o
nej písali príspevky alebo komentáre, na ktoré následne sama reaguje, prípadne si ich fotografuje (robí
snímky obrazovky) a tieto následne predkladá polícii ako údajné dôkazy. Snaží sa vyvolávať konflikty a
následne sa stavať do pozície obete. Tieto informácie žalobkyňa šíri prostredníctvom pani O., ktorá tiež

vytvára intrigy a spolupracuje s ňou. Čestné vyhlásenia pani O. nemajú dostatočnú dôkaznú hodnotu,
keďže sú v rozpore s jej vlastným správaním a verejnou komunikáciou.

30. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania žalovaných 1/, 2/ a 3/ boli
všetky podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranami, v ktorých neprospech bolo
rozhodnutie súdu prvej inštancie v nimi napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že

odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (žalovaná 1/ podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/
a h/ CSP; žalovaná 2/ podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a žalovaná 3/ podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi podaných
odvolaní(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok
(§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej

inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne, a preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

32. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie napadnutého uznesenia a

argumenty žalovaných 1/, 2/ a 3/ predostreté v podaných odvolaniach bolo posúdiť, či boli splnené
zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobkyňou navrhované
neodkladné opatrenie.

33. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §
343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

34. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) a g) tohto
ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, resp. aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikácioualebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

35. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí

navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

36. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

37. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie súd môže nariadiť iba

na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

38. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

39. V danom prípade sa žalobkyňa v spore o ochranu osobnosti, v ktorom sa voči žalovaným
1/ až 3/ domáha voči každej ospravedlnenia, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy po 1.000,- eur,
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia – uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ zdržať sa do
právoplatnéhorozhodnutiavovecisamej,akéhokoľvekuverejňovaniaalebošíreniainformáciítýkajúcich

sa žalobkyne v elektronickom priestore (vrátane sociálnych sietí, webových stránok, internetových
fór, blogov a iných digitálnych platforiem). Žalobu o ochranu osobnosti odôvodňovala tým, že prejavy
všetkých troch žalovaných na sociálnej sieti M. narúšali jej súkromie a mali výrazne negatívny dopad
na jej psychický stav, čo sa prejavovalo postupným zhoršovaním jej zdravotného stavu – úzkosť,
obavy o bezpečnosť, nespavosť, zvýšený krvný tlak, neustály strach a napätie. Malo ísť o systematické

nadávky, zosmiešňovanie a obviňovanie žalobkyne, presahujúce rámec spoločensky akceptovateľného
správania, v dôsledku čoho žalobkyňa pociťovala ohrozenie svojej integrity a bezpečnosti. Žalobkyňa
bola vystavená obťažujúcim, zastrašujúcim a urážlivým prejavom, boli jej zasielané správy hanlivého
a vulgárneho charakteru, ktoré ju zosmiešňovali, dehonestovali jej česť, dôstojnosť, obsahovali
ohováranieanepravdivéúdajeojejosobe,vrámciktorýchdochádzalokútokomnafarbupletižalobkyne

a na jej sexuálnu orientáciu. Žalobkyňa uviedla a doložila konkrétne správy zaslané jej žalovanými.
Žalovaná 1/ mala tiež zneužiť totožnosť žalobkyne pod nickom „F.“ s fotkou žalobkyne, ktorú mala
žalobkyňa uverejnenú na profile, a to aj v inej miestnosti ako „F. L.“, v „D.,“ kde pod týmto nickom
mala komunikovať s inými užívateľmi a poskytovať fotky žalobkyne za kredit. Žalovaná 2/ okrem
verejného zosmiešňovania, urážania a nevhodných vyjadrení, mala bez súhlasu žalobkyne zverejniť

jej osobné údaje a údaje o jej zdravotnom stave z jej zdravotnej dokumentácie, čím zasiahla do jej
súkromia. Žalovaná 3/ mala zasielať žalobkyni konkrétne správy vulgárneho a násilného charakteru,
obsahujúce formulácie evokujúce fyzické násilie voči žalobkyni. Žalobkyňa dôvodila, že predmetnou
komunikáciou na sieti M., sa žalované dopustili zásahu do jej osobnostných práv, najmä do právana ochranu zdravia, resp. telesnej integrity, čo dokladala lekárskymi nálezmi a ďalej zasiahli do jej
osobnej integrity, t. j. dôstojnosti, súkromia a cti. Do právoplatného rozhodnutia v spore o ochranu
osobnosti sa preto žalobkyňa dožadovala nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré odôvodňovala

potrebou dočasnej úpravy pomerov sporových strán, keďže žalované konali v rozpore s úpravou §
11 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho môže dôjsť k trvalému a nezvratnému zásahu do práv
žalobkyne, ktorý nemožno uviesť do pôvodného stavu.

40. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

vo vzťahu ku všetkým trom žalovaným je dôvodný a vyhovel mu v celom rozsahu, keď mal podanou
žalobou a pripojenými listinami za osvedčené, že žalované verejne publikovali vyjadrenia o žalobkyni
spôsobom, ktorý je spôsobilý narušiť jej osobnostné práva, ďalej že žalované preukazujú voči žalobkyni
prvky obťažovania v elektronickom priestore, v rámci ktorých urážajú, vyvolávajú v nej strach a ponižujú
s použitím vulgarizmov a invektív. Z predloženej elektronickej komunikácie mal súd v dostatočnej miere
za osvedčené, že správanie sa žalovaných pri komunikácii mohlo ohroziť duševnú a telesnú integritu

žalobkyne, o čom svedčia početné lekárske nálezy potvrdzujúce zvýšený stres, bolesti hlavy, silný tlak
do chrbtice. Súd uzavrel, že v danom prípade existuje dôvodná obava, že žalované budú v tomto konaní
pokračovať, čo by na strane žalobkyne mohlo viesť k vzniku inej vážnej a ťažkej ujmy. Súd poukázal
tiež na to, že nejde o konečné rozhodnutie vo veci, pričom vec sama sa vedie pod tou istou spisovou
značkou.

41. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní namietala, že neboli splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu neúplného označenia žalovaných v žalobe v zmysle § 133 ods. 1
CSP, konkrétne žalovaná 1/ nebola označená rodným priezviskom, dátumom narodenia, ani bydliskom,
nakoľko uvedené miesto bydliska I. H. I., nie je žiadnym miestom ani obcou v SR; z ktorého

dôvodu aj petit neodkladného opatrenia je neurčitý a nevykonateľný. Dôvodila, že súd sám nemôže
preformulovať výrok neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu, aby zodpovedal
objektívnemu hmotnému právu a dovolenému spôsobu výkonu rozhodnutia. Ďalej žalovaná 1/ poprela
tvrdenia žalobkyne, označila ich za klamlivé, dôvodila, že príspevky nepochádzajú od žalovanej 1/, ale
pochádzajú z používateľského účtu samotnej žalobkyne. Uvádzala, že sama žalobkyňa sa dopúšťala

vulgárnych a šikanóznych vyjadrení voči iným používateľom, sama vedome vyprovokovala hádky na M.
a naopak žalovaná 1/ je predmetom dlhodobého a opakovaného šikanovania a šírenia nepravdivých
tvrdení o jej osobe a rodine zo strany žalobkyne, napr. že jej syn bol zverený do starostlivosti inej
osobe. Žalovaná 1/ je pod neustálym tlakom žalobkyne, v dôsledku čoho sa lieči na vysoký tlak,
nedokáže riadne spať, ani sa uvoľniť, žalobkyňa ju stalkuje. Poukazovala na to, že žalobkyňa zavádzala,

pretože bola aktívna na M. už od 5/2020 pod prezývkou „G.“, a tiež hoci v žalobe tvrdí, že je
práceneschopná, na sieti uvádzala že pracuje. Súd tiež nesprávne vyhodnotil naliehavosť procesnej
obrany žalobkyne, ktorej nehrozila ani nevznikla žiadna škoda. Žalobkyňa si za svoj zlý zdravotný stav
môže sama. Jej žaloba smeruje k vytĺkaniu majetkového kapitálu. Žalovaná 1/ tiež vzniesla námietku
premlčania, pretože z predložených lekárskych správ vyplýva, že k údajnej škode malo dôjsť niekedy

medzi mesiacom júl 2020 a 05.01.2022, t. j. viac ako tri roky dozadu, pričom počiatok všeobecnej
trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu podľa § 101 OZ je viazaný na okamih, kedy
došlo k neoprávnenému zásahu. Žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože
okrem existencie samotného nároku, musí preukázať, že budúci výkon rozhodnutia môže byť ohrozený.
Žalobkyňa neuviedla také konanie žalovaných, ktoré by smerovalo k ďalšiemu prípadnému porušovaniu

jej práv. Rovnako nie je osvedčená existencia nároku vo veci samej. Žiadala nariadené neodkladné
opatrenie zrušiť.

42. Žalovaná 2/ v podanom odvolaní rovnako poprela skutočnosti uvádzané žalobkyňou. Dôvodila, že
žalobkyňa nie je pasívnou obeťou sociálnej siete, pretože sama provokuje, šikanuje a haní iné prítomné

osoby. Odpoveď žalovanej 2/ bola adekvátna na jej narážky a urážky. Žiadala neodkladné opatrenie
zrušiť, zrušiť tiež uloženú pokutu 1.000 eur, uložiť žalobkyni povinnosť zdržať sa šírenia nepravdivých
aurážlivýchinformáciíožalovanej2/ austanoviťvoveciznalcavodboreITalebodigitálnejkriminalistiky,
za účelom preverenia pravosti predložených materiálov.

43. Žalovaná 3/ v podanom odvolaní uvádzala, že nariadené neodkladné opatrenie od jeho doručenia
rešpektuje, ale poukazovala na to, že aj príspevky žalobkyne majú útočný charakter. Skutočnosti
uvádzané žalobkyňou poprela, uviedla, že sú klamlivé a zavádzajúce. Príspevky uvádzané žalobkyňou
neobsahujú dátum zverejnenia, boli upravované a nezohľadňujú celý kontext komunikácie. Poprela, žeby uvádzané vyjadrenia boli žalovanej 3/, majú pochádzať z účtu samotnej žalobkyne. Poukazovala na
to, že žalobkyňa nepravdivo uviedla, že na sociálnej sieti M. bola až od júla 2020, pretože tam bola
už od 01.05.2020 pod nickom „G..“ Samotná žalobkyňa sa dopúšťala vulgárnych vyjadrení voči iným

používateľom v diskusnej miestnosti „F. L..“ Žalovaná 3/ odmietla obvinenia zo šikany alebo urážok.
Sama je predmetom šírenia nepravdivých tvrdení o jej osobe alebo o jej rodine, keď jej syn nikdy nebol
zverený do starostlivosti inej osoby. Hoci žalobkyňa v žalobe uvádza, že je práceneschopná, na sociálnej
sieti uvádzala opak. Žalobkyňa si neustále vytvára nové účty a prihlasuje sa na portál O., s cieľom
vyvolávať konflikty. Žalobkyňa v r. 2024 vyhlásila osobný bankrot, čo je verejne dostupná informácia.

Jej konanie je motivované snahou získať finančný prospech na úkor žalovaných. Žalovaná 3/ žiadala
uznesenia o neodkladnom opatrení zrušiť, zrušiť povinnosť žalovanej zaplatiť sumu 1.000 eur, uložiť
žalobkyni povinnosť zdržať sa ďalšieho šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácií o žalovanej 3/
a jej rodine a ustanoviť znalca v odbore IT na účelom preverenia predložených materiálov a ich pravosti.

44. Ako prvé považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s odvolacou námietkou žalovanej 1/,

spočívajúcou v tom, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
neúplného označenia žalovaných v žalobe v zmysle § 133 ods. 1 CSP a že súd sám nemôže
preformulovať výrok neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu, aby zodpovedal
objektívnemu hmotnému právu a dovolenému spôsobu výkonu rozhodnutia. Žalovaná 1/ konkrétne
namietala, že nebola označená rodným priezviskom, dátumom narodenia, ani bydliskom, nakoľko

uvedené miesto bydliska I. H. I., nie je žiadnym miestom ani obcou v SR; z ktorého dôvodu je aj petit
neodkladného opatrenia neurčitý a nevykonateľný.

45. Zo žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa pôvodne označila
žalovanú 1/ jej menom a priezviskom a ako jej bydlisko uviedla F. H. I.; t. j. neuviedla jej dátum narodenia

a ulicu bydliska. Žalovanú 2/ označila menom priezviskom a adresou jej trvalého pobytu; t. j. neuviedla
jej dátum narodenia. Žalovanú 3/ označila len menom a priezviskom; t. j. neuviedla dátum narodenia ani
adresu trvalého pobytu. Žalobkyňa však v žalobe uviedla, že predmetné osoby pozná zo sociálnej siete
M.,pričomuviedlaich„nicky“podktorýminatejtosociálnejsietivystupujú.Uvedenie„nickov“–prezývok,
je možné považovať za iný identifikačný údaj v zmysle § 133 ods. 1 CSP. Zároveň v žalobe, ktorá bola

tiež návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, požiadala súd prvej inštancie o súčinnosť, pokiaľ
ide o doplnenie identifikačných údajov žalovaných 1/ až 3/. Súd prvej inštancie predmetnú súčinnosť
poskytol. Nariadené neodkladné opatrenie potom v záhlaví, ako aj vo výroku identifikuje žalované 1/ až
3/ ich menom, priezviskom, dátumom narodenia, ako aj adresou trvalého pobytu.

46. Je zrejmé, že v žalobe, ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť strana
sporu označená tak, aby nebolo pochybností o tom, kto je stranou sporu, aby ju nebolo možné
zameniť s inou osobou a aby súd vedel, s kým má konať. Podanie, ktoré neobsahuje dostatočné
označenie žalovanej strany je neurčité. Podľa § 133 ods. 1 CSP má byť fyzická osoba označená menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia, alebo iným identifikačným

údajom. Absencia dátumu narodenia a bydliska žalovanej strany, je síce vadou žaloby, resp. tu aj návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak v súčinnosti so súdom, bola napokon žalovaná strana
(žalované 1/ až 3/) označená dostatočne, pričom ďalej v konaní vzhľadom na doplnenie tohto označenia
nie sporné, kto je žalovaným, pričom žalované 1/ až 3/ svoje označenie a vzťah k predmetu sporu vo
svojichodvolaniachnenamietali.Pretopodľaodvolaciehosúdunemôžebyťtakátopôvodnávadažaloby,

resp. tu aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúca v neúplnom označení žalovaných
1/ až 3/ dôvodom na jej odmietnutie, pretože už nebráni v ďalšom pokračovaní konania.

47. Žalobný návrh, tzv. žalobný petit musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný. Súd je žalobným petitom
viazaný, v zásade ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha. Súd môže odstraňovať

vady petitu spočívajúce v jeho neurčitosti, nemôže však žalobcu poučovať o nevykonateľnosti petitu
z hľadiska hmotného práva. Žalovaná 1/ v odvolaní namietala, že súd neprípustne preformuloval žalobný
petit. Avšak z obsahu žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa sa
vo vzťahu ku každej žalovanej domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení
povinnosti zdržať sa akéhokoľvek uverejňovania alebo šírenia informácií týkajúcich sa navrhovateľky

v elektronickom priestore (vrátane sociálnych sietí, webových stránok, internetových fór, blogov a
iných digitálnych platforiem), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V petite žalované
označila ich menom a priezviskom. Súd prvej inštancie do petitu v zmysle požiadavky žalobkyne, po
zabezpečení ich identifikačných údajov, doplnil iba údaj o ich dátume narodenia a bydlisku, pokiaľ ideo konkrétny druh neodkladného opatrenia, t. j. uloženie požadovanej povinnosti žalovaným, súd prvej
inštancie žalobný petit nijako nedopĺňal, ani nepreformuloval. V tomto smere je teda námietka žalovanej
1/ nedôvodná. Navyše petit neodkladného opatrenia by obstál aj bez doplnenia dátumu narodenia

a bydliska žalovaných 1/ až 3/, pretože platí, že výrok súdneho rozhodnutia je vykonateľný spolu s jeho
záhlavím, čiže ak boli žalované 1/ až 3/ dostatočne označené v záhlaví napadnutého uznesenia, nebolo
potrebné ich identifikačné údaje opakovať vo výroku uznesenia a celkom postačovalo v ňom žalované
označiť ako žalované 1/, 2/ a 3/.

48. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej 1/ o nedostatočnom označení žalovaných a neurčitosti
petitu neodkladného opatrenia teda odvolací súd uvádza, že táto bola nedôvodná. Ústavný súd
opakovane vo svojich rozhodnutiach uvádza, že neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných
úkonov strán sporu a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú
základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
Pokiaľ procesný úkon strany obsahuje neurčitosť, ktorej odstránenie si nevyžaduje značnú procesnú

aktivitu súdu a strana požiada z vážnych dôvodov súd o súčinnosť, súd je povinný odstránenie
tejto neurčitosti poskytnutím súčinnosti umožniť. Opačný prístup by bol neodôvodneným formalizmom,
v rozpore s princípom spravodlivosti. Žalobca skutočne nemusí mať vedomosť o dátume narodenia
žalovanej fyzickej osoby, prípadne ani o jej bydlisku, pričom tieto údaje ani nie sú verejne dostupné.
Bezvýhradné trvanie na týchto identifikátoroch by znamenalo odňatie spravodlivosti, preto ak je fyzická

osoba dostatočne označená tak, že je možná jej dodatočná identifikácia aj za súčinnosti súdu, je takýto
postup v zásade možný, ak výsledkom je nezameniteľnosť s inou osobou. Uvedené sa vzťahuje aj na
predmetnú právnu vec, kedy sa žalobkyňa domáha ochrany osobnosti, keď zásahy do jej integrity sa
maliudiaťvelektronickomkomunikačnompriestore,kdenavzájomkomunikujúceosobynemusiapoznať
údaje o svojich dátumoch narodenia a bydliskách. Žalovaná 1/ pritom bola v úvode žaloby označená

bydliskom ako F. H. I. a v žalobe tiež jej „nickmi“, čo umožňovalo jej dodatočnú dostatočnú identifikáciu.
Preklep v petite neodkladného opatrenia „I. H. I.“ je irelevantný.

49. Ďalej všetky tri žalované vo svojich odvolaniach namietali nedôvodnosť podanej žaloby a teda
tým aj nariadeného neodkladného opatrenia. Tvrdenia žalobkyne popierali, označili ich za klamlivé,

spochybňovali autenticitu ňou predloženej komunikácie zo siete M. a dôvodili, že žalobkyňa sama na
sociálnej sieti v skupine „F. L.“ provokuje, jej členov šikanuje a dopúšťa sa vulgárnych a nepravdivých
vyjadrení. Tiež poukazovali na to, že nie je pravda, že na M. je žalobkyňa aktívna od júla 2020,
pretože už od 5/2020 bola aktívna pod prezývkou „G.“ a tiež poukazovali na to, že kým na sociálnej
sieti sa žalobkyňa prezentovala ako zamestnaná, v žalobe uvádza, že je práceneschopná. Konkrétne

voči žalovanej 1/ a žalovanej 3/ sa mala dopustiť nepravdivých vyjadrení, že ich syn bol zverený
do starostlivosti inej osobe. Žalovaná 1/ dôvodila, že v dôsledku správania žalobkyne sa sama lieči
na vysoký tlak, mala za to, že súd nesprávne vyhodnotil naliehavosť procesnej obrany žalobkyne,
ktorej nehrozila ani nevznikla žiadna škoda, že jej žaloba smeruje k vytĺkaniu majetkového kapitálu.
Žalovaná 1/ tiež vzniesla námietku premlčania, pretože z predložených lekárskych správ vyplýva,

že ku údajnej škode malo dôjsť niekedy medzi mesiacom júl 2020 a 05.01.2022, t. j. viac ako tri
roky dozadu, pričom počiatok všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu
podľa § 101 OZ je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu. Žalobkyňa neosvedčila
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože okrem existencie samotného nároku, musí preukázať, že
budúci výkon rozhodnutia môže byť ohrozený. Žalobkyňa neuviedla také konanie žalovaných, ktoré by

smerovalo k ďalšiemu prípadnému porušovaniu jej práv. Rovnako nie je osvedčená existencia nároku
vo veci samej. Žalovaná 2/ v podanom odvolaní rovnako poprela skutočnosti uvádzané žalobkyňou a
dôvodila, že žalobkyňa sama provokuje, šikanuje a haní iné osoby. Žalovaná 3/ v podanom odvolaní
skutočnosti uvádzané žalobkyňou poprela a uvádzala, že aj príspevky žalobkyne majú útočný charakter
a jej konanie je motivované snahou získať finančný prospech na úkor žalovaných.

50. Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho
predmetom, t. j. petitom žaloby a základom, t. j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit
založený. Forma zadosťučinenia môže spočívať v ospravedlnení za zásah do morálnej integrity fyzickej
osoby a tiež v požadovaní konkrétnej výšky zadosťučinenia v peniazoch.

51. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. Právo na ochranu osobnosti je právom nemajetkovej, rýdzo osobnej povahy, pričommedzi základné osobnostné práva patrí aj v tomto spore žalobkyňou uplatňované právo na telesnú
integritu (ochrana života a zdravia zaručená v čl. 15 Ústavy SR), právo na ochranu občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti (česť má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným fyzickým osobám

a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím značne ovplyvňuje postavenie fyzickej osoby
v spoločnosti). Ochranu osobnej cti poskytuje Občiansky zákonník proti takým konaniam, ktoré sú
objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti právneho subjektu tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí
a ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je tu rozhodujúce, či skutočne
došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. K porušeniu

práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy i zverejnením
hodnotiacich úsudkov o určitej osobe. Porušenie práva na česť môže byť spôsobené len takými
skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach
ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne (hanlivo). Nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo
kujme;postačujeobjektívnaspôsobilosť príslušnéhokonaniaspôsobiťtakúujmu.Takistojenerozhodný
úmysel, aby takéto skutkové tvrdenia pôsobili difamačne. Difamačné tvrdenia treba posúdiť nielen podľa

použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti okolností,
za ktorých došlo k predmetnému tvrdeniu. K porušeniu ochrany osobnosti môže dôjsť aj vtedy, ak sú
pravdivé tvrdenia uvedené takou formou alebo v takých súvislostiach, alebo za takých okolností, že
objektívne vyvolávajú dojem skresľujúci pravdu, čím pôsobia hanlivo. Rovnako je tomu i v prípade, keď
z okolností, za ktorých došlo k uvedeniu hanlivých tvrdení vyplýva, že dotknutý subjekt má oprávnený

záujem na tom, aby takéto tvrdenia neboli uvádzané vôbec a kde tento záujem prevažuje nad záujmom
konajúceho na ich uvedení. V zásade sú hranice medzi slobodou prejavu a právom na ochranu cti
a ľudskej dôstojnosti veľmi krehké. Avšak aj sloboda prejavu je nevyhnutne sprevádzaná určitou dávkou
zodpovednosti. Ďalším osobnostným právom, namietaným žalobkyňou, je právo na osobné súkromie
(č. l. 16 Ústavy SR), ktorého funkciou je zabezpečiť nedotknuteľnosť súkromnej sféry fyzickej osoby.

Súkromný život je široký pojem, ktorý zahŕňa aj údaje napr. o mene, bydlisku, sexuálnej orientácii,
duševnom zdraví, celkovo o zdravotnom stave osoby.

52. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v predmetnej veci je osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami a žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú

potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami do právoplatného rozhodnutia súdu
vo veci samej. Uložením požadovaného obmedzenia tu možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa
voči žalovaným 1/ až 3/ domáha a uvedeným neodkladným opatrením, ktoré má len dočasný charakter,
nebudú žalované 1/ až 3/ vzhľadom na konkrétne uloženú povinnosť, obmedzené neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

53. Žalobkyňa v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzala, že je zo strany
žalovaných 1/ až 3/ pravidelne dlhodobo vystavovaná urážlivým, zosmiešňujúcim a vyhrážajúcim
komentárom, ktoré už začali byť neúnosné do takej miery, že sa to prejavilo na zdravotnom stave
žalobkyne, čo doložila lekárskymi správami. Zároveň žalobkyňa doložila, že so zreteľom na správanie

žalovaných podala tiež trestné oznámenie pre prečin nebezpečné elektronické obťažovanie podľa §
360b ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré bolo odstúpené na prejednanie priestupku Okresnému
úradu Trnava. Okrem konkrétnych urážlivých a vulgárnych vyjadrení, ktoré žalobkyňa v žalobe a v
návrhucitovalaadokladalaautentickyvyzerajúcimiprintscreenmizosociálnejsieteM.,navyšežalovaná
1/ mala zneužiť jej nick a fotku na danej sociálnej sieti, z ktorého mala komunikovať s inými užívateľmi

v D. a poskytovať im jej foto. Žalovaná 2/ mala okrem hanlivých vyjadrení na adresu žalobkyne
zasiahnuť do jej súkromia uvádzaním osobných údajov z jej zdravotnej dokumentácie, tiež v priestore,
kde sa komunikuje pod prezývkou, uviedla meno a priezvisko žalobkyne a jej bydlisko, teda bez
súhlasu žalobkyne tu zverejnila jej osobné údaje. Napokon žalovaná 3/ mala žalobkyni posielať správy
násilného charakteru. Dôvodila, že prejavy všetkých troch žalovaných mali výrazný negatívny dopad

na jej psychický stav, čo sa prejavilo psychickými aj fyzickými zdravotnými komplikáciami, žalobkyňa
žila v neustálom strachu a napätí, preto sa domáha voči žalovaným ochrany osobnosti za zásah do jej
osobnej integrity a cti.

54. Hoci všetky žalované dôvodili, že naopak žalovaná je tou, kto na sieti vyvoláva konflikty,

šikanuje a uvádza nepravdivé údaje o žalovaných (napr. že syn žalovanej mal byť zverený do
náhradnej starostlivosti), ide v tomto štádiu konania, pred vykonaním náležitého dokazovania v podstate
o tvrdenie proti tvrdeniu. Žalované pritom predkladajú prepis elektronickej komunikácie, ktorej autenticitu
a úplnosť žalobkyňa popiera. V tomto smere bude vo veci samej zrejme aj dôvodné vykonať znaleckédokazovanie, ako navrhujú žalované znalcom z oblasti IT. V zásade však žalovaná 1/ na svoju obranu
voči tvrdeniu žalobkyne o zneužití nicku uviedla, že príspevky pochádzajú z používateľského účtu
samotnej žalobkyne, (čo zatiaľ preukázané nie je), žalovaná 2/ v odvolaní nepoprela zverejnenie

údajov o zdravotnom stave žalobkyne a žalovaná 3/ okrem popretia všetkých skutočností uvádzaných
žalobkyňouuviedla,žežalobkyňamalanasociálnejsietiuviesťvýrokozastreleníhrdzavouguľkou,ktorá
okolnosťjemedzistranamisporná.Ktýmtotvrdeniamžalovanýchžalobkyňauviedla,žežiadalento,aby
ju nechali na pokoji, aby ju nikto neosočoval, neponižoval, neobťažoval a nevstupoval jej do súkromia,
aby jej bolo umožnené viesť pokojný, dôstojný život bez zásahov do jej osobnostných práv. Žalobkyňa

uviedla,ženetvrdí,žejejkonanienebolobezakejkoľvekemocionálnejodozvy,avšakvosvojomsprávaní
sa nedopúšťala útokov rovnakej intenzity, systematiky ani urážlivosti ako žalované voči nej. Uviedla,
že zo strany žalovaných dochádzalo k jej zosmiešňovaniu, osočovaniu a narúšaniu dôstojnosti, často
opakovane a bez primeraného dôvodu, čo vyvolalo u žalobkyne obranné a emocionálne reakcie, ktoré
však nie sú dôkazom útočného alebo protiprávneho konania, ale odpoveďou na neprimeraný nátlak
a psychickú záťaž, ktorej bola dlhodobo vystavená. Preto sa domáha ochrany pred pokračujúcim a

neprimeraným zasahovaním do jej osobnosti. Uviedla, že konkrétne tvrdenie žalovanej 3/, že žalobkyňa
mala uviesť slovné spojenie o zastrelení hrdzavou guľkou, bolo vykonštruované, tendenčné s účelom
spochybniť dôveryhodnosť žalovanej v očiach súdu. Žalobkyňa v odvolacom konaní tiež uviedla, že
naďalej dochádza k opakujúcemu sa a narastajúcemu charakteru konania žalovaných, ktoré mali porušiť
nariadené neodkladné opatrenie, po vydaní ktorého sa mali hanlivo a urážlivo vyjadrovať na adresu

žalobkyne.

55. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že elektronické obťažovanie a šikana v prostredí
sociálnych sietí predstavujú v súčasnej dobe výrazný zásah do medziľudských vzťahov a v konkrétnom
prípade môžu predstavovať aj negatívny zásah do duševného a súkromného života jednotlivca.

Pokiaľ určité konanie v tomto prostredí dlhodobo ponižuje, zastrašuje a obťažuje poškodeného, môže
vdôsledkochvýraznezasiahnuťjehofyzickúapsychickúintegritu.Ideourčitúformupsychickéhonásilia,
ktorým sú aj zosmiešňovanie, urážky, zastrašovanie, vyvolávanie strachu a stresu, vytváranie falošných
profilov, či neoprávnené zverejnenie súkromných údajov.

56. Odvolací súd sa v predmetnej veci v tomto štádiu konania, v ktorom sú tvrdené skutkové
okolnosti stranami len osvedčované, pretože riadne dokazovanie dosiaľ neprebehlo; stotožňuje so
závermi súdu prvej inštancie v tom, že z popisu rozhodujúcich skutočností a predložených listinných
dôkazných prostriedkov (elektronickej komunikácie na sieti M., zdravotnej dokumentácie žalobkyne
a predloženého uznesenia OO PZ v Trnave), možno mať nárok žalobkyne na ochranu osobnosti za

osvedčený,t.j.žežalovanéverejnepublikovalinaadresužalobkynevyjadreniaspôsobom(obťažujúcim,
urážlivým, vyvolávajúcim strach a ponižujúcim s použitím vulgarizmov a invektív), spôsobilým narušiť
jej osobnostné práva – právo na jej osobnú integritu (telesné a duševné zdravie), jej česť, dôstojnosť
i súkromie, t. j. že osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa jej má v spore poskytnúť
ochrana. Žalobkyňa dostatočne opísala a osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu

nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický.Žalobkyňauviedladostatočnérelevantnéskutkovétvrdenia,predložilarozsiahlelistinné
dôkazné prostriedky a uviedla i zodpovedajúcu právnu argumentáciu. Jej žalobu vo veci samej nateraz
nemožno predbežne vyhodnotiť ako celkom nedôvodnú. Aj z podaní strán v odvolacom konaní je zrejmé,
že celkové okolnosti prípadu, ako aj správanie žalovaných osvedčujú, že k neželanému pokračovaniu

v zásahoch do dôstojnosti žalobkyne a do jej súkromia môže naďalej dochádzať, pričom to závisí iba od
individuálnej vôle žalovaných. Odvolací súd nateraz nepovažuje za relevantné, či žalobkyňa pôsobila
na sociálnej sieti M. už pred júlom 2020 pod nickom „G.“, ani to, či na sieti uvádzala pravdivé údaje
o svojom zamestnaní, nakoľko tieto okolnosti nepreukazujú nedôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia. Takisto zatiaľ odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovaných, že

žaloba žalobkyne smeruje k vytĺkaniu majetkového kapitálu, pretože v podanej žalobe sa žalobkyňa
domáha tiež ospravedlnenia, pričom okolnosť, či je priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
dôvodné, bude závisieť od vykonaného dokazovania a od úvahy súdu, ktorý bude v rámci rozhodovania
o nároku žalobkyne samozrejme hodnotiť aj jej vlastné správanie.

57. Ďalej k námietke žalovanej 1/, že žalobkyňa neosvedčila ďalšiu podmienku nariadenia neodkladného
opatrenia, a to potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. že budúci výkon rozhodnutia môže byť
ohrozený; odvolací súd uvádza, že predmetné neodkladné opatrenie nebolo v danej veci nariadené
z dôvodu ohrozenia budúcej exekúcie (žalovaným nebola napr. obmedzená dispozícia s ich majetkom),ale aj zo samotného obsahu nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že súd prvej inštancie tu
vzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, pretože existuje dôvodná obava, že
v konaní budú žalované pokračovať, čo by na strane žalobkyne mohlo viesť k vzniku inej vážnej a ťažkej

ujmy.

58. Jednou z podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je potreba úpravy pomerov sporových
strán, ktorá musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút
bezodkladnosti neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť

bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže považovať danú
podmienku za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa žalobca nedomáhal ochrany prostredníctvom
neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce
je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či
inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí

zhoršenie jeho právnej pozície.

59. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že u žalobkyne vzhľadom na ňou opísané
a osvedčené skutočnosti, existuje závažný dôvod domnievať sa, že konaním žalovaných 1/ až 3/ na
sociálnej sieti M. by mohlo dôjsť o ohrozeniu jej telesnej a duševnej integrity, k zásahu do jej súkromia,

cti a dôstojnosti, preto je potreba úpravy pomerov sporových strán v danom prípade naliehavá. O to viac,
že žalované 1/ až 3/ majú bezprostrednú možnosť sa na sociálnej sieti M. v skupine F. L. vyjadrovať,
pričom na ich správanie môže mať vplyv aj už prebiehajúce sporové konanie a listinné dôkazy v ňom
žalobkyňou predkladané, obsahujúce tiež jej osobné údaje napríklad zo zdravotnej dokumentácie.

60. Navyše odvolací súd má za to, že obmedzenie elektronickej komunikácie, ktoré bolo žalovaným
1/ až 3/ neodkladným opatrením nariadené, možno považovať za proporcionálne k hroziacej ujme na
telesnej a duševnej integrite žalobkyne, jej súkromí a dôstojnosti. Žalované nie sú obmedzené v prístupe
k sociálnym sieťam, či iným digitálnym platformám a v komunikácii na nich s inými užívateľmi. Dočasne
im bola uložená iba konkrétna povinnosť zdržať sa „uverejňovania alebo šírenia informácií týkajúcich

sa žalobkyne.“ Čiže len do právoplatného skončenia sporu o ochranu osobnosti, sa žalované musia
zdržať uverejňovania a šírenia informácií o žalobkyni. Bolo pritom dôvodné toto obmedzenie vztiahnuť
na akékoľvek informácie o žalobkyni, teda nielen negatívne či hanlivé ale aj pravdivé údaje, pretože aj
pravdivé osobné údaje napr. zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, môžu na verejnej sociálnej sieti
predstavovať zásah do súkromného života žalobkyne, ak sú zverejnené napriek nesúhlasu žalobkyne.

Zároveň tiež nemožno vopred úplne prejudikovať, informácie akého všetkého druhu by mohli žalované
o žalobkyni na sociálnej sieti uvádzať. Podľa odvolacieho súdu by takto im uložená povinnosť, nemala
žalované neprimerane obmedzovať.

61. Na tomto mieste však dáva odvolací súd do pozornosti ust. § 340 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak

neodkladné opatrenie zaniklo, alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej
vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu
a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

62. Žalovaná 1/ tiež vzniesla námietku premlčania, lebo z predložených lekárskych správ vyplýva,

že k údajnej škode malo dôjsť niekedy medzi mesiacom júl 2020 a 05.01.2022, t. j. viac ako tri
roky dozadu, pričom počiatok všeobecnej trojročnej premlčacej doby je viazaný na okamih, kedy
došlo k neoprávnenému zásahu. Tu je potrebné uviesť, že žalovaná 1/ spája zásah do osobnosti
žalobkyne iba s lekárskymi správami, ktoré majú preukazovať zhoršenie jej zdravotného stavu, stres
a nespavosť. Avšak žalobkyňa v žalobe neuvádza, že len na základe týchto lekárskych správ došlo

k zásahu do jej osobnosti. Žalobkyňa naopak uvádza, že zásahy pretrvávajú a majú stupňujúci sa
charakter, pričom došlo tiež k zverejneniu jej súkromných a osobných údajov a zneužitiu jej nicku.
Žalobkyňa sa tiež v spore domáha nielen finančného zadosťučinenia, ale aj ospravedlnenia. Ochrana
osobnosti (nemajetková ujma) sama o sebe nepodlieha premlčaniu, iba jej peňažná satisfakcia (náhrada
v peniazoch) sa posudzuje ako majetkový nárok a teda sa premlčuje (rozsudok NS SR sp. zn.

2Cdo/194/2011, R58/2014). Posúdenie, či je nárok žalobkyne na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch premlčaný, bude závisieť jednak od špecifikácie námietky premlčania zo strany žalovanej
1/ so zreteľom na skutkové tvrdenia žalobkyne, ako aj od vykonaného nevyhnutného dokazovania.63. Odvolací súd tiež k odvolacím petitom žalovaných 1/ až 3/ považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ
sa žalované domáhali zrušenia neodkladného opatrenia, tak tento ich návrh odvolací súd podľa obsahu
považoval správne za návrh, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne, pretože zrušenie neodkladného opatrenia na návrh je možné len
v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP), čo žalované vo svojich odvolania
netvrdili. Ďalej pokiaľ sa žalované v odvolaniach domáhali, aby odvolací súd zrušil povinnosť zaplatiť
sumu1.000,-eur,takvskutočnostitakátopovinnosťžalovanýmzatiaľrozhodnutímsúduuloženánebola,
pretože tento nárok je predmetom konania vo veci samej a nie predmetom časti konania o návrhu

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Tiež ich žiadosť ustanoviť znalca v odbore IT bude
predmetom konania vo veci samej a nie konania o neodkladnom opatrení, v ktorom má dokazovanie
povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. A pokiaľ žalované 2/ a 3/ žiadali, aby súd žalobkyni uložil
povinnosť zdržať sa ďalšieho šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácií o osobe žalovaných a ich
rodine,takodvolacísúdnemápríslušnosťotakomtonávrhuprotistrany,navyšenespĺňajúcomnáležitosti

návrhu vo veci samej (§ 123 ods. 2 a § 132 ods. 1, 2 CSP), v odvolacom konaní rozhodnúť.

64. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

65. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením
vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 262 ods.
1 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

66. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

- 2 -
28Co/147/2025

28Co/147/2025-

2125202210
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).