Rozsudok – Dedenie zo závetu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 17C/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224202293
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4224202293.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. v právnej veci žalobcov: 1.

A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXX, D., 2. E. F., nar. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, D., obe zhodne zast.:
LOVÁSZ LEGAL s. r. o., Železničiarska 18, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54626048 proti
žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/X, I. G., v konaní o určenie, že dôvody vydedenia nie sú
dané, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej dňa 24.10.2016 do
notárskej zápisnice sp. zn. N 291/2016, NZ 38675/2016, NCRza 5912/2016, ktorou poručiteľka F. F., K.
L., nar. XX.XX.XXXX, posledným známym trvalým pobytom G. XXX/XX, XXX XX D., zomrelá 11.01.2024

vydedila A. B., K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D. a jej potomkov a E. F., K. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX D. a jej potomkov, n i e s ú d a n é.

II. Žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade m a j ú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.07.2024 o určenie, že dôvody vydedenia uvedené v
listine o vydedení zo dňa 24.10.2016 nie sú dané, na tom skutkovom a právnom základe, že poručiteľka
F. F., K. L., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX D., zomrelá 11.01.2024 listinou

o vydedení zo dňa 24.10.2016 vydedila žalobkyne a ich potomkov. Žalobkyne uviedli, že po smrti
poručiteľky F. F., zomrelej 11.01.2024 sa začalo dedičské konanie, v ktorom bola funkciou súdneho
komisára poverená notárka JUDr. Leila Baštrnáková. Z vykonanej lustrácie v Notárskom centrálnom
registri závetov Notárka zistila, že poručiteľka zanechala listinu o vydedení a závet, spísané notárkou
JUDr. Máriou Jóba na Notárskom úrade so sídlom v Komárne, dňa 24.10.2016 do notárskej zápisnice
sp. zn. N 291/2016, NZ 38675/2016, NCRza 5912/2016. Predmetnou listinou o vydedení poručiteľka
vydedila svoje dve dcéry: A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. F., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň poručiteľka v

listine o vydedení uviedla, že dôsledky vydedenia v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka vzťahuje
aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda na všetkých potomkov žalobkýň.
Na dedičskom pojednávaní uskutočnenom dňa 26.06.2024 notárka oboznámila žalobkyne s obsahom
listiny o vydedení. Žalobkyne následne namietli dôvody vydedenia, keďže podľa ich názoru dôvody
vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú pravdivé, resp. dôvody vydedenia nie sú dané. Okresný
súd Komárno prostredníctvom notárky JUDr. Leily Baštrnákovej dňa 26.06.2024 vydal uznesenie, v
ktorom prerušil dedičské konanie a odkázal žalobkyne, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti

predmetného uznesenia podali žalobu na Okresný súd Komárno s určením, že nie sú dané dôvody ich
vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 24.10.2016. Poručiteľka v listine o vydedení uviedla ako
dôvod vydedenia žalobkýň dôvod podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, že žalobkyne
v rozpore s dobrými mravmi neposkytli poručiteľke potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v inýchzávažných prípadoch. Poručiteľka uviedla, že žalobkyne o ňu trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý
by ako potomkovia mali prejavovať. Poručiteľka v listine o vydedení uviedla: „svoje dcéry som v rámci
svojich majetkových možností vždy podporovala a starala sa o ne, teraz, keď sa môj zdravotný stav

zhoršil, stará sa o mňa jedine moja dcéra Irma.". Poručiteľka bližšie nešpecifikovala situácie, v ktorých
jej nebola zo strany žalobkýň poskytnutá náležitá starostlivosť a pomoc. Zároveň poručiteľka neuviedla
ani situáciu, kedy žalobkyne o pomoc žiadala a tieto jej pomoc a starostlivosť bezdôvodne v rozpore s
dobrými mravmi odmietli poskytnúť. Žalobkyne nesúhlasia s tvrdeniami poručiteľky v listine o vydedení
a sú názoru, že o poručiteľku sa náležíte starali aj jej poskytovali všetku adekvátnu pomoc. Z poslednej

známej adresy trvalého pobytu poručiteľky vyplýva, že žila na rovnakej adrese ako jej vydedená dcéra
E. F., čo podľa názoru žalobkýň taktiež preukazuje nepravdivosť tvrdení poručiteľky v listine o vydedení.
Je nepredstaviteľná situácia, v ktorej žalobkyňa 2 zanedbáva poručiteľku, pritom žije s poručiteľkou
pod jednou strechou a toto trvalo minimálne od roku 2016 bez toho aby si okolie čokoľvek podozrivé
všimlo a aby to nevyvolalo rozsiahle spory v rodine. Žalobkyne sa o matku- poručiteľku príkladne starali
a pomáhali jej pri každodenných činnostiach. Aj z dôvodu, že žalobkyňa 1 býva v rovnakej obci ako

žalobkyňa 2 s poručiteľkou, bolo pre žalobkyne možné prísť takmer kedykoľvek, keď to poručiteľka
potrebovala a požadovala, prípadne len tak na návštevu. Tvrdenia o tom, že žalobkyne sa o poručiteľku
starali potvrdzuje aj fakt, že telefónne číslo na žalobkyňu 1 mali aj susedia poručiteľky. Pokiaľ susedia
nevideli poručiteľku tri dni vyjsť z domu, kontaktovali žalobkyňu 1, či je všetko v poriadku. Žalobkyne
pravidelne brávali matku aj k lekárovi do vedľajšej obce I. G.. Poručiteľka nenavštevovala žiadnych

„neobvyklých" lekárov, kedže jej zdravotný stav si to nevyžadoval. Žalobkyne poručiteľke pomáhali aj
s nákupmi a v prípade potreby jej zabezpečili aj voľnopredajné lieky z lekárne. Žalobkyňa 1 zároveň
ponúkla poručiteľke možnosť, že jej zabezpečí donášku obedov z obecného úradu. Poručiteľka túto
ponuku odmietla stým, že je samostatná a bude si variť. Žalobkyne poukazujú aj na fakt, že nie len
oni samé ale aj ich rodiny sa zapájali do pomoci poručiteľke. Manžel žalobkyne 1 A. B., M. B., spolu

so svojim známym N. K. opravovali strechu na dome poručiteľky po tom ako strechu strhol silný vietor.
Zároveň pán M. B. poručiteľke chodil kosiť trávnik a strihať ovocné stromy. Spoločne príjemne strávený
čas žalobkýň s poručiteľkou vedia žalobkyne dokázať aj niekoľkými spoločnými fotografiami z rodinných
osláv alebo bežných dní, kedy si len chceli zvečniť daný moment. Poručiteľka si výlučne sama vyberala
dôchodok na miestnej pošte, vždy k 24. dňu v mesiaci. Aj napriek tomu, že bola negramotná mala

naučený vlastnoručný podpis vďaka čomu mohla pohodlne riešiť aspoň základné záležitosti. Žalobkyne
majú za to, že uvedené tvrdenia vedia potvrdiť pracovníci, resp. pracovníčky pošty, ktorí/é doručovali
zásielky pani poručiteľke a v dôsledku toho sa dostávali do styku práve so žalobkyňami. Poručiteľka
bola až do posledného dňa zdravá, nemala žiadne zdravotné problémy a preto im doposiaľ nie je jasné
tvrdenie poručiteľky v listine o vydedení, že jej neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe. Žalobkyne majú

zato,ženakoľkododnešnéhodňanemajúvedomosťotom,žebyporučiteľkamalaakékoľvekzdravotné
problémy, nemohli v žiadnom prípade konať v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň majú Žalobkyne za
to, že nie je možné poskytnúť pomoc v chorobe, keď daná osoba žiadnu takú chorobu nemá, v ktorej by
bola na túto pomoc odkázaná. Žalobkyne za to, že dôvody vydedenia v listine o vydedení nie sú dané.
Matka (Poručiteľka) žiadnym spôsobom skutkovo nekonkretizovala dôvody, prečo by mali byť Žalobkyne

vydedené. Poručiteľka nezmienila ani jedinú situáciu, kedy mali žalobkyne konať spôsobom, ktorý by
opodstatňoval ich vydedenie na základe § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na to, že poručiteľka neuviedla ani jedinú situáciu, kedy malo dochádzať k správaniu Žalobkýň, ktorým
by neprejavovali o poručiteľku opravdivý záujem alebo jej neposkytovali potrebnú pomoc a podporu v
chorobe a starobe, nemožno od žalobkýň spravodlivo požadovať aby sa vyjadrili ku konkrétnej situácii,

keďže taká neexistuje.

2. Žaloba bola doručená žalovanej dňa 03.10.2024. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní, doručenom
súdu dňa 14.10.2024, navrhla, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal voči
žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že dôvody vydedenia

sú pravdivé, sú dané. Žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi neposkytli poručiteľke potrebnú pomoc v
chorobe a v starobe a o poručiteľku trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali
prejavovať. Nie je potrebné špecifikovať situácie, kedy žalobkyne matke neposkytli potrebnú pomoc,
pretože jej ju neposkytli nikdy a vôbec napriek tomu, že ju potrebovala a žalobkyne o tom vedeli. Mama
mala v čase spísania ominóznej listiny 74 rokov. Obdobne je to aj s ich skutočným záujmom o mamu.

Pred spísaním závetu s vydedením bývala žalobkyňa 2/ u mamy maximálne mesiac a pol. Po tom už
vôbec. Ani po roku 2016 tam nebývala, aj keď uvedené obdobie pre toto konanie nie je podstatné.
Trvalý pobyt preto nič neznamená. Vedľa mamy býva jej sestra H. O., ktorá približne po spomínanom
mesiaci a pol pobytu žalobkyne 2/ u mamy volala žalovanej, že mamu žalobkyňa 2/ napadla nožom.Syn s priateľkou žalovanú okamžite ku mame vzali autom. Žalovaná musela zakročiť a spoločne odviezli
žalobkyňu 2/ ku jej priateľovi G. P. do I. G.. Na dokreslenie charakteru žalobkyne 2/ je potrebné uviesť,
že aj svojho manžela bodla nožom a obliala vriacou vodou a preto musel vyhľadať pomoc v nemocnici.

Priateľ žalobkyne 2/ G. P. býva oproti bydliska žalovanej, preto žalovaná ju mala na očiach a videla
preto čo sa u nich deje. Vzhľadom na povahu žalobkyne 2/ vzťah s P. dlho nevydržal a žalobkyňa 2/
sa odsťahovala do Q.. Žalobkyne ku mame na návštevu nechodievali, ani jej nepomáhali. Žalobkyňa
1/ síce v D. býva, no o mamu neprejavila záujem v žiadnom smere. To isté platí aj o žalobkyni 2/,
ktorá navyše bývala v Q.. Návštevy, malé a veľké upratovania, kosenie trávy, záhrada, pranie - mama

nevedela obsluhovať pračku - vykonávala žalovaná so synom. M. L. sa s mamou nikdy nerozprávali,
navyše je to kmotra žalobkyne 1/. D. R. bola mamina susedka, ale sa na žalovanú hnevá, lebo odmietla
požiadavku jej dcéry, aby po smrti mamy mohla bývať v maminom dome. Okrem toho sú obe známe,
že „za 5 €“ sú ochotné urobiť hoci čo. Žiadne nákupy žalobkyne mame nezabezpečovali, mama si
ich zabezpečovala sama, alebo jej pomohla žalovaná. Donáška obedov v obci bola v prvom rade iba
asi 2 - 3 roky pred smrťou mamy a v rade druhom ponuku mame zo strany žalobkyne 1/ žalovaná

vylučuje. Znova sa však jedná o obdobie po závete s vydedením. M. B. s N. K. na podnet maminej
sestry H. O. posunuli na miesto iba jednu škridlu na streche a to vlani v lete - o strhnutí strechy nemôže
byť ani reči. Nikdy B. mame nekosil a nestrihal stromy, s mamou sa nikdy nerozprával. Kosil iba u
susedky, maminej sestry H. O., ktorá mu sľúbila svoj dom, no pohádali sa a nebolo z toho nič. K. je B.
kamarát, chodí ku nemu piť. Je pravdou, že mama si síce s bolesťami, ale sama vyberala na miestnej

pošte dôchodok. Nejasné a nelogické je ďalšie tvrdenie žalobkýň : „ ... pracovníci pošty, ktorí doručovali
zásielky poručiteľke a v dôsledku toho sa dostávali do styku práve so žalobkyňami." Ku tomu sa nedá
vyjadriť - čo má styk poštárov so žalobkyňami spoločné s vecou ? Do kontaktu s mamou by sa mohla
teoreticky dostať žalobkyňa 2/. ktorá chodila raz mesačne do D. pre svoje peniaze poštou doručované
na adresu mamy, pretože tam mala žalovaná 2/ trvalé bydlisko. Za zmienku stojí skutočnosť, že v D. je

iba jedna pošta a iba jeden obchod a sú vzdialené od seba niekoľko desiatok metrov. Ak mama vedela
ísť pre dôchodok, tak si mohla aj nakúpiť. Z uvedeného vyplýva, že mama zdravá nebola ani z ďaleka
a vzhľadom na svoj vek 74 rokov v čase spísania ominóznej listiny zdravou ani nemohla byť. Mama
nebola nemohúca, ani ležiaca, no nie nie iba nemohúci a ležiaci sú odkázaní na pomoc. Žalobkyne
ani minimálne neprejavovali záujem o život a zdravie mamy. Nehovoriac o psychickej a emocionálnej

stránke veci - mama veľmi trpela nezáujmom jej dvoch dcér, dvoch žalobkýň. Výsledkom maminho
psychického stavu bola posledná veta odôvodnenia jej vydedenia. Mama v nej uviedla 100 %-nú pravdu,
ktorú žalobkyne amorálne spochybňujú. Vzhľadom na vek mamy, ktorý bol už vysoký žalobkyne museli
byť uzrozumené s tým. že nie je v optimálnom zdravotnom stave. Detaily zdravotného stavu mamy
žalobkyne nepoznali práve pre ich absolútny nezáujem a preto je evidentné, že „o poručiteľku trvalo

neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať“. Zároveň „v rozpore s dobrými
mravmi neposkytli poručiteľke potrebnú pomoc v chorobe a v starobe“. Nemusí byť iba v chorobe, stačí
v starobe a vek 74 rok starobou už je. Nenavštevovali ju ani na sviatky, narodeniny, meniny, Vianoce,
atď. Mama bola pre žalobkyne doslova cudzou osobou.

3.Žalobkynesakpodaniužalovanejvyjadrilivpodanídoručenomsúdudňa06.11.2024,vktoromuviedli,
že nie je postačujúce poukázať na zákonné znenie dôvodov vydedenia tak ako to uvádza žalovaná,
resp. jej právny zástupca, na správnu interpretáciu daného zákonného ustanovenia a posudzovanie
dôvodnosti podania žaloby je nevyhnutné vychádzať aj z relevantnej a súvisiacej judikatúry ako aj z
odbornej literatúry a komentárov. Naplnenie zákonom ustanovených dôvodov vydedenia by malo byť

objektívne natoľko závažné, aby sa z vydedenia nestal prostriedok „svojvoľného odnímania“ dedičského
práva neopomenuteľných dedičov. Vzhľadom na skutočnosť, že po smrti poručiteľa už nie je možné
zistiť jeho skutočnú vôľu je možné dospieť k záveru, že pre platné vydedenie sa vyžaduje, aby
poručiteľ správanie potomka aspoň vecne, miestne a časovo konkretizoval a špecifikoval tak, aby
bolo nespochybniteľné, že toto jeho správanie je subsumovateľné pod niektorý dôvod vydedenia.

Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať
poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre
to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka.

4. Súd vykonal pojednávania v dňoch 28.04.2025. 09.06.2025, 03.09.2025 a 10.11.2025, na ktorom sa

zúčastnili žalobkyne, právna zástupkyňa žalobkýň a žalovaná.

5. Právny zástupca žalobkýň na pojednávaní uviedla, že žalobkyne trvajú na podanej žalobe a naďalej
sa pridržiavajú svojej argumentácii, ktorú uviedli vo svojich podaniach. V procese určenia, či dôvodyvydedenia sú dané, je v prvom rade potrebné posudzovať obsahové náležitosti listiny o vydedení.
Žalobkyne sú toho názoru, že samotná listina o vydedení vo forme, v ktorej bolo písané, nemôže
obstáť. Dôvody vydedenia musia byť v listine o vydedení jasne, vecne, miestne a časovo špecifikované.

Listina o vydedení nespĺňa tieto požiadavky. Poručiteľka v nej iba stroho odkazuje na príslušné
ustanovenie Občianskeho zákonníka, bez akéhokoľvek konkrétneho skutkového opisu správania
potomkov. Neuvádza žiadnu konkrétnu udalosť, miesto, ani čas, kedy by malo dôjsť ku konaniu, ktoré
by bolo možné subsumovať pod dôvody podľa § 469a ods. 1 OZ. Bez uvedenia dôvodov vydedenia je
listina o vydedení absolútne neplatná (§ 39 OZ). Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo súvisiacej

judikatúry: v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Co/64/2023 zo dňa 17.01.2024
musí závet spĺňať aj materiálne náležitosti. „Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných
požiadaviek platnosti právnych úkonov existencia konkrétneho dôvodu vydedenia taxatívne uvedeného
v ustanovení § 469a ods. 7 Občianskeho zákonníka majúceho trvalý charakter. Pre všetky tam
uvedené dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi
(v rozpore s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v

ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie). Dôvody
vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré
ustanovenie zákona spôsobuje dôkaznú núdzu." Čo sa týka obsahu podaní žalovanej, máme za to, že
vo všetkých podaniach uvádza len skutkové tvrdenia, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi.
Uvedené tvrdenia nepotvrdili ani svedkovia vo svojich výpovediach. Z výpovedí svedkov, ktorých výsluch

bol navrhnutý samotnými žalobkyňami, ako aj z písomného stanoviska ošetrujúceho lekára jednoznačne
vyplýva, že poručiteľka si aj napriek pokročilému veku zachovala vysokú mieru samostatnosti a vitality.
Bola schopná samostatne si zabezpečovať svoje základné životné potreby a prejavovala vôľu ostať
nezávislou, bez toho, aby bola úplne odkázaná na starostlivosť svojich detí. Uvedené neznamená,
že žalobkyne poručiteľke neposkytli pomoc a neodôvodňuje ani vydedenie potomkov. Pokiaľ ide

o neposkytnutie pomoci ako dôvod vydedenia, judikatúra (napr. NS SR sp. zn. 2 Cdo 109/2010)
jednoznačne stanovuje, že ak poručiteľ pomoc odmieta, alebo si ju môže zabezpečiť prostredníctvom
iných osôb, nemožno vydediť potomka len preto, že túto pomoc osobne neposkytoval. Rovnako
nevedomosť o potrebe špeciálnej lekárskej starostlivosti neznamená automaticky naplnenie dôvodu
vydedenia. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyne zanedbávali poručiteľku; naopak,

bolo preukázané, že o ňu prejavovali úprimný záujem a poskytovali jej primeranú pomoc v rozsahu
svojich možností a schopností. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj svedecké výpovede, ktoré sú v uvedenom
smere vzájomne súladné a preukazujú tvrdenia uvedené v žalobe. Uvedené skutkové tvrdenia boli
preukázané aj písomným stanoviskom poštárky obecnej pošty v D., ktorá bola v každodennom kontakte
s poručiteľkou. Vzhľadom na uvedené žalobkyne majú za to, že dôvody vydedenia neboli preukázané.

Žalobkyne sú toho názoru, že naplnenie zákonom ustanovených dôvodov vydedenia by malo byť
objektívne natoľko závažné, aby sa z vydedenia nestal prostriedok „svojvoľného odnímania" dedičského
práva neopomenuteľných dedičov.

6. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že jej mama poslednú vôľu mala to, že chce závet zrušiť. Zomrela a

nestihli to. Ona to veľmi dobre vie, sestra, ona to aj cítila, aj to veľmi dobre vedela. Posledné slová mala,
keď ju zobrali do nemocnice, pozrela na ňu a povedala :“Ty si nikdy nič nechcela“. Ona od nej nikdy nič
nechcela. Mama chcela zrušiť závet, nestaral sa o ňu nikto, nepotrebovala, aby sa o ňu niekto staral,
chodila k nej v týždni aj 2-3x, a to veľmi dobre vedia aj sestry. Matka nebola odkázaná na pomoc tretej
osoby, ona si vládala aj porobiť aj navariť. Hoci je svedkyňa povedala, že ak chce, tak objednajú z obce

obed, nesúhlasila, že ona si dokáže navariť, nepotrebovala pomoc. Celkom v poriadku bola, chodila
so srdcom do B., občas chodila s ňou sestra, lebo ona nechodila do práce, chodili spolu s autobusom,
svedkyňa sa tiež ponúkla, že ju odvezie, v poslednej dobe to bolo raz za mesiac, predtým to bolo asi
raz za tri mesiace. Nepotrebovala opatrovať, boli to len preventívne návštevy lekára. Na otázku PZ
žalobkýň, ako by opísala vzťah medzi poručiteľkou a svedkyňou a ostatnými dcérami, svedkyňa uviedla,

že ony sú tri, chodili každá jedna, svedkyňa, nakoľko býva v D., chodila častejšie, aj 2-3x, keď si porobila
robotu, išla za ňou, sadla si a rozprávali sa. Sestra - žalovaná - bývala v Q., nepracovala, tak prišla
raz za mesiac. Ona vie, že svedkyňa chodila k mame. Na otázku, kto zabezpečoval základné životné
potreby pre mamu, svedkyňa uviedla, že ona si sama chodila nakupovať, na poštu si sama chodila pre
dôchodok, a keď sa tam svedkyňa zastavila, potrebovala niečo, tak jej povedala, nech si sadne k nej

do auta a odviezla ju do Svätého Petra k Vietnamcovi nakúpiť alebo na cintorín, ale to ona nepovažuje
za pomoc, za to dediť nechce. Čo sa týka jej vzťahu so žalovanou, všetko bolo dobre medzi nimi,
mama náhle ochorela, zavolali jej, aj u mamy sedeli spolu, rozprávali sa, že mama chce s ňou hovoriť.
Nenavštevovali sa, ale všetko bolo v poriadku, spolu vybavovali pohreb, ale potom sa na svedkyňu zničoho nič nahnevala, nevie, prečo a prestali sa rozprávať. Na otázky PZ žalovanej, prečo uvádza v
žalobe, že poručiteľka nenavštevovala žiadnych lekárov - špecialistov, a teraz uviedla, že chodila do
B. k internistovi, svedkyňa odpovedala, že to bol internista, nevie, p. F. Q. je diabetologička, internista.

Neprišlo jej, že je to špecialista. Rovnako uviedla, že nebola pacientkou F. Q., ale bola pacientkou inej
doktorky, ktorá sídlila v tej istej budove. Matka mala zrážanie krvi, hustú krv, so srdcom mala problémy a
so srdcom chodila. Okrem toho navštevoval aj obvodného lekára, F. G., vo I. G., a neurológa, nepamätá
sa na jeho meno. Svedkyňa ju niekoľkokrát nosila k obvodnému lekárovi, lebo ona z D. a on je vo Svätom
Petre. Do B. chodila so sestrou, tam ju so svedkyňou nechcela púšťať, tam ju neviezla, išla autobusom

so sestrou - žalovanou. Nepamätá si, aké lieky užívala.

7. Žalobkyňa v 2. rade E. uviedla, že ako sa staršia sestra vyjadrila, bolo tak, že matka chcela dať zrušiť
ten závet a nevie, prečo ich vydedila. Matka bývala tiež v Q., u ich sestričky, asi 2-3 mesiace, potom
bola zavolaná najstaršia sestra, že ju má vziať domov, a potom mala dole z krku retiazku a prstene,
a nemala nič. Matka čítať, písať nevedela, boli tam dvaja svedkovia, tak nevie, čo jej dali podpísať,

bola analfabetka, nechodila do školy. Tí dvaja svedkovia, ktorí boli pri spísaní závetu, bola jej nevesta a
sestrin bývalý priateľ, s ktorým chodila počas manželstva. Matka nebola na pomoc odkázaná, sestra sa
o ňu starala dobrovoľne, matka jej požičiavala peniaze, ktoré, podľa jej názoru, nevrátila. O jej chorobách
vie, vie, že bola srdciarka, mala problém s kolenom, s tým chodila k neurológovi F. L.. Mala problém so
zrážanlivosťou krvi, a rok neužívala roky na zrážanie krvi, a preto prišla aj tá choroba, na ktorú umrela.

Sestravedela,žematkaneberieliekyaniktostýmničnerobil.Svedkyňaopatrovalasestru,nakoľkomala
2x infarkt a hovorila jej, že matka neberie lieky, vedela o tom a nič s tým neurobila. Matka nepotrebovala
opateru, absolútne. Chodila k tej srdciarke, p. Q., podľa potreby k neurológovi, p. L., tam ju odprevádzala
najmladšia sestra, to vie, a k obvodnému lekárovi išla sama. Čo sa týka vzťahu medzi poručiteľkou a
svedkyňou a ostatnými dcérami, svedkyňa uviedla, že nemôže povedať, že s ňou mala veľmi dobrý

vzťah, lebo tam má trvalé bydlisko, lebo bola po operácii, nestarala sa o ňu, matka už ako keby nebola
pri zmysloch, najlepší vzťah mala matka s najmladšou sestrou, lebo ju vedela obalamutiť, hrala jej na
struny. Základné životné potreby si matka zabezpečovala sama. Keď svedkyňa bývala u nej a bola na
PN, lebo robila v F., vtedy ona zabezpečovala potreby pre ňu aj pre najmladšiu sestru, bolo to cca pred
10 rokmi, kedy bola operovaná v L. na onkológii. ČO sa týka jej vzťahu so žalovanou, svedkyňa uviedla,

že ju mala veľmi rada, najviac na svete, ale už nemá. Ona jej bola sestra, kamarátka, veľmi ju mala
rada, ale sklamala sa, tomu, čo dala napísať advokátovi, tie špiny, zohnala jej byt pred 6 rokmi, zaplatila
kauciu, za dobrotu na žobrotu, požičala jej peniaze, bola pre ňu všetkým, doteraz jej ich nevrátila, koľko
rokov odišlo už, o tomto sa bavme. Nevie, aké lieky brala na srdce, na zrážanlivosť Anopyrin a Gabapene
na nohu. Na otázku PZ žalovanej, že svedkyňa v žalobe píše, že mali rodinné fotografie, do dnešného

dňa ich nepredložili, svedkyňa uviedla, že ona to nepísala, to pravdepodobne najstaršia sestra, čo záleží
na fotkách.

8. Žalovaná uviedla, že mama bola pri vedomí, nakoľko toto sa stalo, ten závet, pred 10 rokmi, nejedná
sa o zdrap papiera, ide o úradný papier. Keď to bolo, úradníčka jej prečítala všetko, a dala jej podpísať,

matka mala jeden podpis, ktorým sa podpisovala všade, aj na tomto dokumente, aj na pošte. O tom,
že bude všetko na ňu napísané, obidve vedeli, aj celé D. o tom vedeli, lebo mama sa všade pochválila,
že všetko bude napísané na Irmušku, lebo ona sa stará. Matka bola odkázaná na pomoc tretej soby,
nakoľko bola analfebetka, čítať, písať nevedela, nepoznala hodinky, nemala telefón. Najstaršia sestra
stále pracovala, preto s ňou nechodila k lekárovi, mama nie, že bola chorá, ona spoločníčku potrebovala,

doprovod a spoločníčku, nepotrebovala pomoc pri ničom. Takú vážnu chorobu nemala, bola na srdce
chorá, chodila k neurológovi, žalovaná s ňou išla občas na očné, nevidela dobre, okuliare potrebovala,
vlasy jej vypadávali. Na otázku PZ žalobkýň, ako by opísala vzťah medzi poručiteľkou a žalovanou a
ostatnými dcérami, žalovaná uviedla, že s ňou mala veľmi dobrý vzťah, nakoľko vyplakávala stále, že ju
obťažujú Cigáni, ktorí tam hrajú futbal, chcela odtiaľ odísť. Žalovaná si prenajala trojizbový byt, v ktorom

dodnes býva, tak, že jej dala kauciu. Stredná sestra, žalobkyňa v 2. rade tam vôbec nechodila, najstaršia
sestra, žalobkyňa v 1. rade sa tam sem - tam objavila, je klamstvo, že každý týždeň 2-3x, inak by mama
takýto závet neurobila. Základné životné si sama zabezpečovala, rada chodila do obchodu. Na otázku
PZ žalobkýň, prečo sa poručiteľka musela presťahovať z Q. do D., žalovaná uviedla, že sa jej tam už
nepáčilo, bola stará, ten závet bol pred 10 rokmi, u nej v Komárne bola 3 mesiace, chcela sa vrátiť do

D., chýbali jej susedia, Cigáni, lebo s nimi komunikovala stále, každodenne, pretože sme Cigáni, tak
zavolala sestre, lebo žalovaná nemala auto, iba ona mala auto. Sestra, žalobkyňa v 1. rade chodila
tam sem-tam, raz za mesiac, aj to len na 10-15 minút, vyfajčila dve cigarety vonku, ani nešla dovnútra,
pozrieť sa, či má matka navarené, či má lieky. Lieky chodila žalovaná mame vykladať každý týždeň,lebo nepoznala lieky, čiže nie mesačne, ale týždenne, vyložila jej na celý týždeň, mala v zápalkových
škatuľkách nachystané lieky. Nie M. brala, ale P., a Gabapentin.

9. Svedkyňa M. L., uviedla, že strany sporu sú manželove prvé sesternice, nakoľko ich matka a jej
svokor boli súrodenci. Poručiteľku poznala osobne. Na dcéry sa nesťažovala, väčšinou ju stretávala
keď išla z obchodu, pýtala sa jej či nechce pomôcť, pristavila sa pri nej, zvykla si sadnúť na betónový
múr a oddýchnuť sa išla ďalej. Poručiteľka vyzeral sebestačná, samostatná, že sa dokáže o sebe sama
postarať. Ako vie, vzťah medzi sestrami nebol taký ako by mal byť veľakrát, ale v každej rodine je niečo,

svedkyňa sa stretávala najčastejšie s pani B., s pani F. len občas a s pani I. len občas tiež. Uviedla, že
má vedomosť o tom, kto poskytoval pomoc poručiteľke v bežných veciach, chodila tam pani B., vždy,
keď bolo teba pomôcť, tak išla, chodievala na cintorín. Aj keď zostalo zle nebohej mamičke, tak zavolali
manželovi pani B. a on zavolal jej do práce, ona zavolala sanitku a pani I. prišla okolo obeda z Q.. To
bolo v ten deň, keď ju zobrala sanitka. Pani B. navštevovala mamičku dosť často, pracuje na 2 zmeny,
takže sa nedalo každý deň, vždy keď mohla, tak si našla čas a išla. Poručiteľka bola chorá na srdce, s

ňou chodila pani B. veľakrát do B. k lekárovi a v ten deň keď zostala zle, mala problémy s chôdzou.

10. Svedkyňa D. R. uviedla, že so stranami sporu je vzdialená rodina z maminej strany. Poručiteľku
poznala osobne. Na otázku PZ žalobkyne v 1. rade, či bola v kontakte s poručiteľkou a ak áno, či jej
hovorila niekedy, že sa jej dcéry nevenujú, svedkyňa uviedla, že nie. Uviedla, že poručiteľka vyzerala

sebestačná, samostatná, že sa dokáže o sebe sama postarať. Vzťahy účastníkov konania vnímala
normálne. Nevšimla si akýkoľvek náznak, že poručiteľka je osamelá a dcéry sa jej nevenujú. Teraz
naposledy bola tam pani B., aj 3x týždenne ju tam videla, po obchodoch chodili, po lieky, sťažovala
sa na nohu. Veci jej nosila. Pani F. tam nevidela, keď mala svedkyňa cestu do Komárna tak ona jej
odkázala po nej a poručiteľka naspäť dcére. Vedela, že poručiteľka mala problémy so srdcom a teraz

naposledy s pätou nejaký výrastok tam mala. Nevie, či bola poručiteľka odkázaná na pomoc pred jej
smrťou, potrebovala akúkoľvek asistenciu, opatrovanie. Keď svedkyňa išla do vnútra, povedala, nech
zavolá dcéru a ona potom zavolala aj rýchlu sanitku aj obvodného lekára. Na otázku PZ žalobkyne v 1.
rade, kto poskytoval pomoc poručiteľke, svedkyňa uviedla, že často videla pani I., ale naposledy, keď
bola chorá, tam bola pani B.. Pani B. poskytovala pomoc poručiteľke v starobe a chorobe. Svedkyňa

bola s poručiteľkou v kontakte každý deň.

11. Svedok N. K. uviedol, že poručiteľku poznal ju ako matku žalobkýň. Vedel, že je A. mama (žalobkyňa
v 1. rade) a A. manžel je jeho kamarát, tak sa poznajú. S pani B. sa poznajú 20 rokov. Osobne u
poručiteľky nikdy nebol. Manžel poručiteľky má hrob o 20 -30 metrov ďalej a stretával ju na cintoríne.

Počas jednej návštevy mu poručiteľka poďakovala za škridle, ktoré dal jej zaťovi na opravu jej strechy.
Na otázku PZ žalobkyne v 1. rade, či teda má vedomosť o tom, kto poskytoval pomoc v domácnosti a
nehnuteľnosti pani F. F., kto tam chodil a ako často, svedok uviedol, že on býva na druhom konci dediny,
nevie odpovedať. Keď ju videl na cintoríne, bola samostatná a starala sa o hrob manžela. Nevšimol si
akýkoľvek náznak toho, že poručiteľka je osamelá a dcéry sa jej nevenujú. Nevedel posúdiť, či pani F.

udržiavala kontakt so svojimi dcérami.

12. Svedok M. B. uviedol, že veľmi málokrát bol v súčasnosti alebo v minulosti v kontakte s pani F. alebo
pani I.. Uviedol, že rodinné vzťahy účastníkov konania boli komplikované. Išli proti sebe stále. Proti jeho
manželke boli neférové. Keď svokor zomrel, zostalo tam jedno auto, ktoré chceli dať jeho manželke,

lebo ona mala jediná vodičský preukaz, obidve sa postavili proti tomu, lebo chceli z toho nejaké peniaze,
nakoniec auto skončilo na šrotovisku. Takže vzťahy boli také. Chodila tam len jeho manželka k matke,
ostatné nevie, nebol v kontakte s nimi. Spolu nechodili. Pani B. tam týždenne chodila aj 3-4 krát, on
poručiteľku vôbec nenavštevoval. Určite pomáhala pani B. poručiteľke, keď to bolo potrebné. Z jej strany
bola poskytovaná pomoc takou formou, že keď niekam potrebovala zaniesť k lekárovi alebo keď niečo

varili, tak nosila stravu, varila, nie stále, ale nosila tam ovocie a takéto veci. Svedok tam nechodil, on
sa s ňou nerozprával vôbec. Vie že poručiteľka mala nejaké ťažkosti s nohami, so srdcom, bola aktívna
do poslednej chvíle, až vtedy, keď to na ňu prišlo, zhodou okolností zavolali jemu, on zavolal manželke
a z roboty sa vybrala za ňou.

13. Svedkyňa H. C. uviedla, že je sestrou matky žalovanej, bývali vedľa seba. Poručiteľka vždy hovorila,
že žalovaná s ňou chodí k lekárovi, ona sa stará o ňu a že na ňu dá všetko. Samozrejme, že potrebovala
pomoc. Pani F. vôbec nevidela u poručiteľky, tú nevidela nikdy, keď aj došla, sa pohádali a pani B.
málokedy došla, lebo bola zamestnaná. Žalovaná chodila s mamou po lekároch, a vykladala jej lieky,upratovala jej, pomáhala v záhrade a kosila trávu. Svedkyňa s poručiteľkou bývali vedľa seba, skoro
každý deň, bolo tak, že sa pochytili. Poručiteľka mala 82 rokov a potrebovala pomoc. Svedkyňa uviedla,
že matka strán sporu zomrela v nemocnici. Svedkyňa má za sebou 4 operácie hlavy.

14. Svedkyňa M. I. uviedla, že pani žalovaná je jej svokra, poručiteľku, ktorá je starou matkou jej
manžela, navštevovali každý alebo každý druhý deň, vozili ju k lekárovi. Svokra - žalovaná sa starala
o poručiteľku, vykladala jej lieky. Oni bývajú vo I. G., čo je kúsok od Duloviec, žalobkyňa v 2. rade
býva oproti nej, tú u poručiteľky videla občas a žalobkyňu v 1. rade nepozná, videla ju len na pohrebe.

Poručiteľka bola taká, že nedovolila, aby ju niekto obliekal, bola samostatná, precízna, nepotrebovala
starostlivosť, ale na návštevu chodili len oni, a iba pani F.. Bývajú v Q. už piaty rok a jej manžel chodil
kosiť trávu a aj svedkyňa, a zvykli dať do poriadku záhradu, kým ešte žila. Keď mali svadbu, bola
pozvaná poručiteľka, ale na svadbu detí žalobkýň nebola pozvaná. Na Vianoce bola tiež u nich v Q..
Keď nešla ona k nim, oni išli k nej. Poručiteľka stále hovorila, kde má ostatné 2 deti. Keď potrebovala ísť
k lekárovi, vždy išla žalovaná. S poručiteľkou mali dobrý vzťah, žalobkyne k nej chodili keď boli mladé,

ale neskôr ich u nej nevídala, ani ich deti. Poručiteľka chcela vedome všetko nechať žalovanej, lebo ona
jej pomáhala, upratovala aj všetko, aj keď bola analfabet, nevedela písať, ale bola si vedomá svojej vôle.
Poručiteľka nepotrebovala asistenciu. Nevedela ísť sama k lekárovi, oni ju zvykli zobrať autom alebo
svokra autobusom. Ona bola veľmi dobrá babka aj matka, zvykla plakať, že tie 2 deti a vnúčatá, že kde
sú a že stále len oni.

15. F. M. G., všeobecný lekár pre dospelých, zodpovedal na otázky, uviedol, že zdravotný stav
poručiteľky podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie bol rovnaký, nesťažovala si na nové zdravotné
ťažkosti až do 04.01.2024 - bola poukázaná do nemocnice. Podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie
menovaná zomrela pre zlyhávanie ľavej komory v nemocnici, kde bola hospitalizovaná od 04.01.2024.

Bola podrobená chirurgickému zákroku. Nie je revízny lekár, nevie posúdiť, či bola poručiteľka
samostatná, resp. sebestačná. Nepamätá si, či rodina žiadala opatrovateľskú starostlivosť od ÚPSVaR
Komárno alebo od OcÚ Dulovce. Toľko zbadal, že pravdepodobne nevedela čítať, lebo lieky rozpoznala
len podľa farby a formy krabičiek, tak bola závislá na určitú pomoc inej osoby. Hygienu nemala
zanedbanú, oblečenie mala upravené, stále sa ponáhľala na autobus. Nemá vedomosť o tom,

nepamätá si, podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie jej nebola v posledných rokoch pred smrťou
diagnostikovaná akákoľvek forma duševného ochorenia, ktoré by mohlo ovplyvniť jej rozhodovacie
schopnosti alebo vzťahy s blízkymi osobami. Presne neviem, kto poskytoval pomoc poručiteľke, ale
doprovodsiskôrzvyklazabezpečiťmladšiadcéra,H.I.(1970)alebosestraporučiteľky.Nemalvedomosť
o tom, či poručiteľka udržiavala kontakt so svojimi dcérami, napr. či ju navštevovali, telefonovali jej alebo

inak s ňou komunikovali. Ako doprovod na ich ambulanciu presne nevie, kto ju sprevádzal, lebo zvykla
si poručiteľka sama prísť do ambulancie, ale na odborné vyšetrenie mladšia dcéra H. I.. Nepamätá si, či
mu hovorila poručiteľka o jej vzťahu so svojimi dcérami, či sa vyjadrila o nich pozitívne alebo negatívne.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vyššie uvedených svedkov a vo veci po

oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to najmä: : fotodokumentácia č. l. 37, lekárske
správy č. l. 39-40, prehlásenie č. l. 99, poskytnutie informácie č. l. 106, podpisový hárok č. l. 107-108,
písomné stanovisko č. l. 119, notárska zápisnica čís. kon. N XXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX, uznesenie
OS KN sp. zn. 13D/14/2024-37 a iné a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

17. Poručiteľka F. F., K. L., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX D., zomrelá
11.01.2024 listinou o vydedení zo dňa 24.10.2016 vydedila žalobkyne a ich potomkov. Žalobkyne
uviedli, že po smrti poručiteľky F. F., zomrelej 11.01.2024 sa začalo dedičské konanie, v ktorom
bola funkciou súdneho komisára poverená notárka JUDr. Leila Baštrnáková. Z vykonanej lustrácie v
Notárskom centrálnom registri závetov Notárka zistila, že poručiteľka zanechala listinu o vydedení a

závet, spísané notárkou JUDr. Máriou Jóba na Notárskom úrade so sídlom v Komárne, dňa 24.10.2016
do notárskej zápisnice sp. zn. N 291/2016, NZ 38675/2016, NCRza 5912/2016. Predmetnou listinou
o vydedení poručiteľka vydedila svoje dve dcéry: A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. F., nar. XX.XX.XXXX.
Zároveň poručiteľka v listine o vydedení uviedla, že dôsledky vydedenia v zmysle § 469a Občianskeho
zákonníka vzťahuje aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda na všetkých

potomkov žalobkýň. Na dedičskom pojednávaní uskutočnenom dňa 26.06.2024 notárka oboznámila
žalobkyne s obsahom listiny o vydedení. Žalobkyne následne namietli dôvody vydedenia, keďže podľa
ich názoru dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú pravdivé, resp. dôvody vydedenia
nie sú dané. Okresný súd Komárno prostredníctvom notárky JUDr. Leily Baštrnákovej dňa 26.06.2024vydal uznesenie, v ktorom prerušil dedičské konanie a odkázal žalobkyne, aby v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti predmetného uznesenia podali žalobu na Okresný súd Komárno s určením, že nie
sú dané dôvody ich vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 24.10.2016. Poručiteľka v listine

o vydedení uviedla ako dôvod vydedenia žalobkýň dôvod podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho
zákonníka, že žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi neposkytli poručiteľke potrebnú pomoc v chorobe,
v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Poručiteľka uviedla, že žalobkyne o ňu trvalo neprejavujú
opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Poručiteľka v listine o vydedení uviedla:
„svoje dcéry som v rámci svojich majetkových možností vždy podporovala a starala sa o ne, teraz, keď

sa môj zdravotný stav zhoršil, stará sa o mňa jedine moja dcéra Irma.".

18. Predmetom sporu bolo určenie, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa
24.10.2016, ktorou poručiteľka F. F., K. L., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX D.,
zomrelá 11.01.2024 vydedila žalobkyne a ich potomkov nie sú s v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1
písm. a), b) O. z. dané.

19. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

20. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Predmetná určovacia žaloba je v zmysle § 137 písm. d) CSP žalobou o určenie právnej skutočnosti,

na podanie ktorej bol žalobca odkázaný v zmysle ustanovenia § 194 ods. 1 CMP.

22. Podľa ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s
dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, trvalo
vedie neusporiadaný život. Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

23. Podľa ustanovenia § 192 Civilného mimosporového poriadku ak niekto pred potvrdením
nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo
neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

24. Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak rozhodnutie o dedičskom

práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho
z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti
uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

25. Podľa ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa

rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa ustanovenia § 20 písm. b) Civilného sporového poriadku namiesto všeobecného súdu
žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode prebieha konanie o dedičstve, ak ide
o spor v súvislosti s konaním o dedičstve.

27. Podľa ustanovenia § 165 Civilného mimosporového poriadku účastníkmi konania o dedičstve sú tí,
o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi.

28. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku nútené spoločenstvo je procesné

spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov
právneho vzťahu.29. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2014 so sp. zn.
4Cdo/59/2012, v ktorom Najvyšší súd uviedol: „O neposkytnutie pomoci (§469a ods. 1 písm. a/
Občianskeho zákonníka) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe

a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje
objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane Doručiteľa
a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade
posudzovať osobitne. Je potrebné neposkytnutie pomoci posudzovať z toho hľadiska, či dedičovo
správanie (ne)bolo v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia dediča podľa § 469a ods. 1 písm. b/

Občianskeho zákonníka je potrebné posudzovať objektívne, či išlo o taký nezáujem, ktorý bol v rozpore
s dobrými mravmi trvalý, v dôsledku čoho neprejavoval voči poručiteľovi potomok ani minimálny záujem
o jeho život a zdravie a pod.".

30. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Co/64/2023 zo dňa 17.01.2024 musí
závet spĺňať aj materiálne náležitosti. „Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných

požiadaviek platnosti právnych úkonov existencia konkrétneho dôvodu vydedenia taxatívne uvedeného
v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka majúceho trvalý charakter. Pre všetky tam
uvedené dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi
(v rozpore s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie). Dôvody

vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré
ustanovenie zákona spôsobuje dôkaznú núdzu."

31. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.07.2012 so sp.
zn.4Cdo/194/2011, v ktorom nachádzame vyjadrenie odvolacieho súdu, ktorý uviedol „Odvolací súd

v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal aj na svoje predchádzajúce zrušujúce uznesenie. V
tomto uznesení odvolací súd vyslovil, že námietky žalobcov v súvislosti s nedostatočnou konkretizáciou
dôvodov vydedenia sú v danom prípade dôvodné, pretože v listine o vydedení nie je uvedené, kedy
vydedenýpotomokporučiteľafyzickynapadol,týralalebopsychickyterorizoval,prečoaakýmspôsobom
sa tak stalo (1). Rovnako aj neprejavenie skutočného záujmu o poručiteľa nie je nijako konkretizované

(2) a preto tieto dôvody nie sú ani preskúmateľné. Taktiež v listine o vydedení nie je uvedené, akú pomoc
poručiteľ s manželkou potrebovali, či o ňu svojho syna žiadali a či ju tento odmietol a z akého dôvodu
(3). Tieto tri prvé dôvody vydedenia odvolací súd posúdil v zrušujúcom uznesení ako nekonkrétne tak
z hľadiska skutkového, pričom im zároveň chýbala aj časová konkretizácia, teda dôvody nespôsobilé
na platnosť vydedenia.". Zároveň Najvyšší súd ako súd dovolací v predmetnom rozhodnutí uviedol

„Vydedenieakojednostrannýprávnyúkonporučiteľamusíspĺňaťurčitémateriálneaformálnenáležitosti.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu,
existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je
prípustné. Nie je možné súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že posledná časť dôvodov vydedenia (4)
bola dostatočne konkretizovaná skutkovými okolnosťami, keď syn N. Q. mal nepochybne vedieť čo mu

poručiteľ kladie za vinu, z akého dôvodu a z akých konkrétnych skutočností k jeho vydedeniu pristúpil.
Dovolací súd poznamenáva, že dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu
konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému
(por. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)."

32. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 4 Cdo 194/2011 výkladom
ustanovenia § 37 ods. 1 OZ je možné dospieť k záveru, že právny úkon je neplatný, a tým aj
nezrozumiteľný v prípade, ak ani na základe jeho výkladu v súlade s § 35 ods. 2 a 3 OZ nie je možné
objektívne zistiť, čo ním malo byť zo slovnej alebo inej stránky vyjadrené, takže druhej strane nie je
umožnené sa s týmto prejavom vyjadrujúcim vôľu konajúceho oboznámiť a pochopiť ho (FEKETE,

I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár; Bratislava: C.H. BECK, 2019, s. 262); to znamená, že z
obsahu listiny musí byť zrejmé, že zákonom ustanovený dôvod vydedenia bol naplnený (KUPKA, L.
Dedičské právo hmotné II - doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : EUROUNION, 2016, s.
148.). Ide o tzv. materiálne náležitosti listiny o vydedení. Aj v zmysle staršej súvisiacej judikatúry „dôvod
vydedeniamusíbyťkonkretizovanýtak,abybolzrozumiteľnýnielendotknutémusubjektu,aleajsubjektu

nezúčastnenému, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu“ .

33. Pasívnu legitimáciu žalobkyne odvodzujú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý vo svojom rozhodnutí so sp. zn. 6Cdo/54/2017 zo dňa 28.3.2018 citoval rozhodnutie najvyššiehosúdu R 65/2003, keď uviedol „Postavenie navrhovateľov je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu
v dedičskom konaní, ale ostatní dedičia musia v sporovom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v
dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo alebo vystupovali (či zatiaľ

nevystupovali) pasívne. Ak sa takého konania nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, nemôže byť
návrhu vyhovené, a to pre nedostatok vecnej legitimácie (R 65/2003).".

34. Aktívna legitimácia žalobkýň je daná ustanovením § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku
v spojitosti s uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 13D/14/2024-37.

35. Čo sa týka dôvodu uvedeného v ustanovení § 469a O. z. pod bodom 1 písm. a), ako to vyplýva aj z
komentárov k tomuto zákonnému ustanoveniu, predpokladom naplnenia tohto dôvodu, je správanie sa
potencionálneho dediča, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré spočíva v neposkytnutí potrebnej
pomoci v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch, pričom tento predpoklad je naplnený len
vtedy, ak pomoc v týchto životných situáciách bola potrebná. Tieto skutočnosti treba posudzovať aj so

zreteľom na objektívne možnosti potomka poskytnúť potrebnú pomoc.

36. V prípade dôvodu vydedenia podľa ods. 1 písm. b) citovaného ustanovenia je treba skúmať najmä
dôvody nezáujmu, jeho intenzita a trvanie. Existenciu dôvodu vydedenia je treba posudzovať vždy so
zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

37. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní
2Cdo/109/2010, podľa ktorého „potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča
poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z
hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia

nestačí,žeporučiteľbolchorý,dosiaholvek,ktorýmožnooznačiťakostarobaalebosaocitolvinejťažkej
situácii. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým
očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže,
pretože má preto lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka.“

38. Súd mal za preukázané, najmä výsluchom svedkov vzťahy v rodine žalobkýň neboli bezproblémové,
avšak nijako neprekračovali bežné rodinné štandardy, žalobkyne s poručiteľkou komunikovali, mali
prehľad o jej živote, spôsobe zaobstarávania životných potrieb, zdravotnom stave, liekov, ktoré užívala,
minimálne sporadicky poručiteľku navštevovali a súd nevzhliadol narušenie vzťahov v takej intenzite,
aby prišlo k naplneniu zákonných podmienok v zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní

nebolo preukázané správanie proti dobrým mravom žalobkýň voči poručiteľke, ani že jej neposkytovali
potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch alebo, že by trvalo neprejavovali
opravdivý záujem, ktorý by potomok mal prejavovať. Sama žalovaná, ako aj žalobkyne a svedkovia
počas svojich výsluchov uviedli, že poručiteľke bola samostatná, sama si zabezpečovala základné
životné potreby a nerada prijímala pomoc od iných napríklad vo varení a pod.

39. Súd vykonaným dokazovaním taktiež dospel k záveru, že listina o vydedení, spísaná v notárskej
zápisnici č.: N 291/2016, Nz 38675/2016 nespĺňala základné zákonné náležitosti §469a ods. 3, §476
a 480 Občianskeho zákonníka. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať
materiálne aj formálne náležitosti. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať

určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných
požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v
zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch
skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými
mravmi. Dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom.

Ibaodkaznaniektoréustanoveniezákonamôžespôsobiťdôkaznúnúdzu.Otázkaplatnostivydedeniasa
posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti zakladajúce niektorý dôvod vydedenia
musia existovať pred urobením tohto právneho úkonu. Vydedenie na základe niektorého zákonného
dôvodu, ku ktorému dôjde v budúcnosti, je absolútne neplatné. Ak medzi dedičmi dôjde k sporu o
platnosti vydedenia, súd v konaní o dedičstve odkáže toho dediča, ktorého dedičské právo sa javí

ako menej pravdepodobné na podanie žaloby o určenie skutkových dôvodov vydedenia. Z formálneho
hľadiska je vydedenie právny úkon pre prípad smrti. Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým,
že musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ), ako aj špeciálnym
náležitostiam ustanoveným pre tento právny úkon. Pre formálne náležitosti listiny o vydedení platiaustanovenia § 476 a 480 OZ, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu.
Poručiteľka v listine o vydedení uviedla ako dôvod vydedenia žalobkýň dôvod podľa § 469a ods. 1 písm.
a) Občianskeho zákonníka, že žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi neposkytli poručiteľke potrebnú

pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Poručiteľka uviedla, že žalobkyne
o ňu trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Poručiteľka v
listine o vydedení uviedla: „svoje dcéry som v rámci svojich majetkových možností vždy podporovala
a starala sa o ne, teraz, keď sa môj zdravotný stav zhoršil, stará sa o mňa jedine moja dcéra Irma.".
V zmysle vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobkyne prejavovali poručiteľke

minimálnezákladnústarostlivosťakobypotomokmal,bolivňouvkontakte,malivedomosťozákladných
atribútoch jej života, zdravotnom stave a poručiteľka nebola odkázaná na osobnú starostlivosť inej
osoby, žalobkyne jej v prípade potreby poskytli súčinnosť ako odvoz k lekárovi na nákup. Súd mal za to,
že predmetná listina o vydedení nespĺňala predovšetkým uvedenie konkrétnej situácie, ktorá by napĺňala
dôvody vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) a teda, že by o poručiteľa trvalo neprejavovali
opravdivý záujem, ktorý by potomok mal prejavovať a bez ktorého vydedenie nie je platné.

40. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že listina o vydedení, spísaná v notárskej zápisnici č.: N
291/2016, Nz 38675/2016 nespĺňala základné zákonné náležitosti v zmysle §469a ods. 3, §476 a 480
Občianskeho zákonníka a dôvody vydedenia v zmysle ustanovenia § 469 a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka, neboli dané vo vzťahu k žalobkyniam ani ich potomkom, a preto žalobe v plnom rozsahu

vyhovel.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol
v konaní úspešnejšou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu-
Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
túrova 9, 950 48 Nitra, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.