Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 77Csp/95/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125253615
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6125253615.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,

IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, zast.: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v C. – D., E. XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., IČO:
47 234 466, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, o zaplatenie 1.751,04 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi s tým, že o výške trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcu sa prostredníctvom upomínacieho konania domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.751,04 € spolu s prísl.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX dňa
09.11.2023, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 €. Žalovaný sa dostal
do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal, konkrétne s úhradou
splátky splatnej dňa 15.10.2024. Žalobca výzvou zo dňa 17.12.2024 vyzval žalovaného na úhradu

dlžných splátok a súčasne upozornil žalovaného, že ak v lehote nie kratšej ako 15 dní nedôjde k úhrade,
celé plnenie zo zmluvy sa stane splatným. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Na základe uvedeného
podaním zo dňa 22.01.2025 žalobca oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia dlžných splátok
sa celé plnenie zo zmluvy stalo ku dňu 22.01.2025 splatným a vyčíslil žalovanému dlh. Žalovaný dosiaľ
uhradil sumu 589,95 €. Žalobca tak eviduje dlh žalovaného v sume 1.751,04. Žalobca súčasne skúmal
bonitu žalovaného. Zároveň si uplatnil zákonný úrok z omeškania ako aj náhradu trov konania.

3. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 29Up/296/2025 zo dňa 02.04.2025 v zmysle
žalobného petitu.

4. Žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. V prvom rade namietal, že žalobca nemal právo
uplatniť celý svoj údajný nárok. Zo žiadnej z predložených príloh k podanému návrhu na vydanie
platobného rozkazu totiž nevyplýva, či, na základe čoho a kedy došlo k zosplatneniu celého úveru.
Žalobca spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu predložil súdu listinu s názvom „Výzva k

splateniu celého úveru“ zo dňa 22.01.2025 a listinu s názvom „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ zo
dňa 17.12.2024. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy žalobca vyzval žalovaného k úhrade sumy 198,70
€ – bez špecifikácie splátok, ktoré mali byť údajne v omeškaní. Veriteľ v tejto výzve len stroho uviedol
„suma splátok, s ktorými ste aktuálne v omeškaní je vo výške 162,70 € a celková dlžná suma je aktuálne198,70 €.“ Tieto závery o údajných dlžných sumách ničím nepodložil a ani nepreukázal. Nie je zrejmé
na podklade čoho dospel k tejto dlžnej sume, keď táto suma údajne dlžných splátok nekorešponduje ani
s matematickým výpočtom splátok. V druhej výzve, a to k splateniu celého úveru, žalobca uvádza už

len „v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok..“ Ani z uvedeného však nevyplýva, ktorá splátka je v
omeškaní 3 mesiace, v akej výške a kedy žalobca započal proces vedúci k možnosti zosplatnenia celého
úveru. Bez platného splnenia povinnosti vyzvať spotrebiteľa na úhradu špecifikovaných omeškaných
splátok, tak ako to vyžaduje § 53 ods. 9 Obč. zák. nemožno hovoriť o platnom právnom úkone.
Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalovaným je neurčitým právnym úkonom v dôsledku čoho

je tak v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatným. Žalobca tak vzhľadom na vyššie uvedené nemohol
uplatniť celý svoj údajný nárok voči žalovanému. Namietal ďalej, že ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch ukladá povinnosť veriteľovi pred poskytnutím spotrebiteľského úveru skúmať
schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Veriteľ je povinný prihliadať na dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku úveru, príjem a výdavky spotrebiteľa a účel spotrebiteľského úveru.
V spojení s ustanovením § 11 ods. 2) zákona o spotrebiteľských úveroch je porušenie tejto povinnosti

sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zároveň z tohto ustanovenia vyplýva, že
veriteľ je povinný skúmať údaje o príjmoch a výdavkoch, rodinnom stave spotrebiteľa ako aj údaje z
príslušných databáz (napr. bankový register, register exekúcií a pod.). V prejednávanom prípade, ale
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skúmanie schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver s
odbornou starostlivosťou. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca dopytoval žalovaného len v zmysle

údajov uvedených na str. 1, pričom tieto následne žiadnym spôsobom nezohľadnil. V zmysle § 7 ods.
20 zákona o spotrebiteľských úveroch sa na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský
úver vyžadujú tieto údaje: čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie životných potrieb a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, výška splátky spotrebiteľského úveru a peňažné
záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. To všetko aj napriek tomu, že je jeho zákonnou povinnosťou

dôsledneskúmaťpomeryspotrebiteľaeštepreduzatvorenímzmluvyoúvere.Ztýchtodôvodovjemožné
predmetný úver považovať minimálne za bezúročný a bez poplatkov.

5. Žalobca v replike predložil súdu listinu - Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17. 12. 2024 , daná
na poštovú prepravu pod podacím číslom F. doručená dňa 23.12.2024, výzvu k splateniu celého úveru

zo dňa 22.01.2025 daná na poštovú prepravu pod podacím číslom F. doručená dňa 27.1.2025. Uviedol
ďalej, že žalobca a žalovaný uzatvorili úverovú zmluvu ktorou žalobca poskytol žalovanému sumu úveru
2000 € s dobou trvania 58 mesiacov, teda doba trvania spotrebiteľskej zmluvy je dohodnutá na viac
ako tri roky a menej ako desať rokov. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17. 12. 2024
vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené v celkovej výške 162,7 €

(neuhradenie splátky splatné dňa 15.10. 2024, 15.11.2024 a 15.12.2024 ), čo je viac ako päť percent
poskytnutej sumy úveru, teda 100 €, v zmysle novelizovaného ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. v znení účinnom
po dni 01.11.2024. Upriamil pozornosť žalovaného na ust. § 53 ods. 9 a 10 Obč. zák. v znení účinnom po
dni 01.11.2024, ktorý mení podmienky zosplatnenia, a teda prostriedky procesnej obrany žalovaného,
ktoré sú uvedené v podanom odpore sú v tejto časti obsolentné.

6.Upomínacísúdvyzvalžalobcu,abynavrholpokračovanievkonanínasúdepríslušnomnaprejednanie
veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca v odpovedi na výzvu upomínacieho
súdu navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa CSP. Následne upomínací súd dňa postúpil
vec na tunajší súd dňa 13.06.2025.

7. Súd doručil repliku žalovanému, ktorý sa vyjadril duplikou, v ktorej uviedol, že ani nová právna
úprava neodstránila kritériá, práve naopak tieto špecifikovala i o konkrétne percentuálne výšky súm,
ktoré sú v omeškaní. Zaviedla sa podmienka omeškania aspoň troch splátok. V zmysle uvedeného
preto aj potreba špecifikácie týchto splátok je jednoznačne mimoriadne potrebná pre započatie procesu

mimoriadnej splatnosti úveru veriteľom. Žalobca nepredložil ani len jediný dôkaz o tom, že by si túto
povinnosť splnil, práve naopak z ním predložených dokumentov vyplýva, že uvedené si nesplnil –
ani v jednej z predložených príloh nie je uvedená ani len jedna konkrétna splátka, s ktorou mal byť
žalovaný údajne v omeškaní (čo žalovaný poprel). Vzhľadom na novú právnu úpravu je na splnenie
týchto podmienok potrebné prihliadať o to viac prísnejšie, a to s ohľadom na ex lege zosplatnenie úveru

(po doručení výzvy, v ktorej veriteľ určí dodatočnú lehotu na zaplatenie), pričom je na veriteľovi, či toto
právo uplatní alebo nie, a ak áno tak kedy. Potreba špecifikácie splátok, pre ktoré veriteľ pristupuje
k započatiu procesu mimoriadnej splatnosti úveru má svoj racionálny základ v potrebe zabezpečenia
právnej ochrany spotrebiteľa. Zotrval na tom, že zo strany žalobcu nedošlo k platnému zosplatneniuúveru. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 a rozsudky Krajského súdu v Žiline, Trenčíne a Banskej Bystrici.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdov a požiadavku určitosti právneho úkonu možno vyžadovať i

špecifikovanie a preukázanie naplnenia i ďalšej (novej) podmienky pre započatie postupu v zmysle § 53
ods. 9 a 10 Obč. zák., a to uvedenie percentuálnej výšky omeškaných splátok požadovanej ustanovením
§ 53 ods. 9 Obč. zák. (tak ako to žalobca koniec koncov urobil v podanom vyjadrení, avšak oneskorene
a nie v zaslanej výzve). Uvedené len opätovne podporuje argumentáciu žalovaného o tom, že nedošlo
k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a ods. 10 Obč. zák., nakoľko z

obsahu predložených listín nie je zrejmé, od omeškania ktorých splátok a či tieto dosahovali požadovanú
celkovú výšku vo vzťahu k sume poskytnutého úveru (t. j. istiny). V zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. musí byť
spotrebiteľovi zrejmé pre nezaplatenie ktorých splátok úveru chce tento zosplatniť, resp. ho zosplatnil.
Zotrval aj na tom, že žalobca dostatočne s odbornou starostlivosťou neskúmal bonitu žalovaného.

8. Žalobca v ďalšom vyjadrení uviedol, že je toho právneho presvedčenia, že „vo Výzve na vrátenie

splátok, ktorá bola vyhotovená podľa ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v platnom znení po
dni 01.11.2024 od veriteľa nemožno žiadať, aby v tejto výzve presne špecifikoval konkrétnu splátku,
pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
budúcich splátok pristúpil správne a jednostranný právny úkon zo dňa 17. 12. 2024 označený ako „Výzva
na zaplatenie dlžnej sumy 162,7 € “ je platný, dostatočne určitý a zrozumiteľný, a teda nie je v rozpore s

ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný si uzurpuje výklad určitosti právneho úkonu, ale bez
toho, aby prihliadol na celkový obsah a dojednania zmluvného vzťahu v zmysle ust. § 35 Občianskeho
zákonníka. Žalobca teda uviedol, že žalovaný je ku dňu 17.12.2024 v omeškaní s úhradou sumy 162,7
eur, čo cez prizmu výkladu predstavuje sumu neuhradenej splátky: č. 13. splatnej dňa 15.12.2024 vo
výške 56,05 eur, č. 12. splatnej dňa 15.11.2024 vo výške 56,05 eur, č. 11. splatnej dňa 15.10.2024

vo výške 50,6 eur. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17. 12. 2024 vyzval žalovaného
na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené v celkovej výške 162,7 eur (neuhradenie
splátky splatné dňa 15.10. 2024, 15.11.2024 a 15.12.2024), čo je viac ako päť percent poskytnutej
sumy úveru, teda 100 eur, v zmysle novelizovaného ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. v znení účinnom po dni
01.11.2024. Žalovaný cituje Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023

a 6Cdo/152/2022. Žalobca je toho právneho presvedčenia, že uvedené rozhodnutia nemožno po prijatí
zákona č. 254/2024 Z. z. považovať za „ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“, keďže
prijatím novely ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa stali menované rozhodnutia obsolentné,
keďže zákonodarca vyslovene vylúčil použitie ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ku ktorému označené
rozhodnutia inklinujú. Platnosť právneho úkonu žalobcu „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ je potrebné

posúdiť ako v súlade so zákonom, s vysvetlením, že z kontextu zmluvných ustanovení a z obsahu
jednotlivých právnych úkonov vyplýva splatnosť jednotlivých splátok ako aj dátumy omeškania dlžníka
s úhradou svojho záväzku v zmysle výkladových pravidiel uvedených v § 35 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 a 6Cdo/152/2022 nemožno
po prijatí zákona č. 254/2024 Z. z. považovať za „ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych

autorít“, keďže prijatím novely ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa stali menované rozhodnutia
obsolentné. Zákonodarca jasne uviedol v ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka – „Obchodník je
povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na
následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní“, a teda
nie je potrebné uviesť konkrétnu splátku, pre ktorú veriteľ jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh,

keďže sa nepoužije ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka bonity žalovaného predložil súdu
listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného a to Interný dokument o posúdení bonity s
uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného ku dňu uzatvoreniu zmluvy
s výpočtom ukazovateľa schopnosti splácať úver v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 opatrenia Národnej banky
Slovenska č. 10/2017 ktorý je 0,69 , a teda menej ako 1 v zmysle zákona, úverovú správu z registrov

dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a je súčasťou
spisu, správu zo Sociálnej poisťovne s uvedením výšky príjmu. Uzavrel, že žalovaný uhradil žalobcovi
riadne a včas sumu 589,95 eur, a teda v čase poskytnutia úveru bola jeho bonita v dostatočnej výške.

9. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že či možno vo výzve na vrátenie splátok, ktorá bola vyhotovená

podľaust.§53ods.10Občianskehozákonníkavplatnomznenípodni01.11.2024odveriteľažiadať,aby
v tejto výzve presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý
dlh mal za to, že novelou OZ zákonom č. 254/2024 z. z. došlo k zmene a zavedeniu nových kritérií pre
zosplatnenie úverov, avšak v samotnej dôvodovej správe k predmetným (novelizovaným) ustanoveniamjeexplicitneuvedené,žetietonovékritériázohľadňujúnielenpočetomeškanýchsplátok(termínysplátok
a ich počet), ale aj ich celkovú omeškanú výšku vo vzťahu k sume poskytnutého úveru alebo iného
plnenia, na ktoré je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný (tzv. istina), a to v závislosti od dĺžky

dohodnutého trvania zmluvy. Z citovanej časti dôvodovej správy celkom jasne vyplýva, že nové kritéria
zohľadňujú nie len omeškanú sumu, ale najmä ich počet a termíny týchto splátok. V tejto súvislosti
preto zotrval na argumentácií, v zmysle ktorej je aj s ohľadom na novú právnu úpravu potrebné, aby
veriteľ identifikoval – konkretizoval, ktoré tri splátky boli v omeškaní. To, že žalobca konkretizoval tieto
splátky najskôr v odpore a teraz vo vyjadrení nemožno konvalidovať s jeho povinnosťou tieto splátky

konkretizovať v samotnej výzve na zaplatenie dlžnej sumy. Mal za to, že vo výzve na splatenie celého
úveru bolo potrebné uviesť i konkrétne splátky, s ktorými je dlžník v omeškaní (pričom žalovaný svoje
omeškanie poprel), nakoľko z výzvy koncipovanej a doručenej žalobcom nie je možné overiť, či došlo k
naplneniu podmienok pre uplatnenie § 53 ods. 9 a 10 Obč. zák., a či žalobca je oprávnený požadovať
uplatnený nárok (ktorý žalovaný v celom rozsahu poprel). Samotným žalobcom uvádzané sumy, pritom
potvrdzujú závery žalobcu o nesplnení kritérií a o ich neuvedení v samotnej výzve. Poukázal na samotný

nesúladvýškyúdajnejsumy,sktoroumalbyťvomeškaníaktorájeuvedenávovýzvezodňa17.12.2024.
Táto suma matematicky nesedí s výškou splátok vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Žalobca sám uvádza,
že splátka č. 12 a č. 13 mali byť vo výške 56,05 € a splátka č. 11 vo výške 50,06 €, pričom tento jeho
výklad nezodpovedá ani len zmluve o úvere a je v priamom rozpore s dokumentom, ktorý predložil k
návrhu na vydanie platobného rozkazu nesúcim názov „Výpis čerpania splátok a úhrad“ – z ktorého

vyplýva, že splátka č. 11 splatná 15.10.2024 mala byť údajne v omeškaní len čiastočne, pričom žalobca
v tomto dokumente eviduje úhradu vo výške 29,45 €. Cez prizmu výkladu, ako to požaduje žalobca
by sme v takomto prípade dospeli k omeškaniu troch splátok (aj to splátky č. 11 len čiastočne) vo
výške 138,70 €. Žalovaný však akékoľvek omeškanie a uplatnený nárok žalobcu poprel. Uvedené len
opätovne preukazuje správnosť záverov žalovaného o tom, že neboli splnené podmienky pre samotné

zosplatnenie úveru ako aj neurčitosť právneho úkonu, ktorým žalobca tento proces započal – Výzva na
zaplatenie dlžnej sumy.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 10.11.2025, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny
zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti.

Nedostavil sa ani žalovaný, dostavil sa jeho právny zástupca. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec
prejednalarozhodolvneprítomnostistránsporu.Súdnapojednávaní uviedol,čojevkonaníspornéačo
nesporné, uviedol predbežné právne posúdenie, dal možnosť prítomnej právnej zástupkyni sa k nemu
vyjadriť a v spore napokon rozhodol.

11. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

12. Žalobca uzatvoril dňa 09.11.2023 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,zmluva“)
vo výške 2.000 €. Žalovaný sa ju zaviazal splatiť v 58 mesačných splátkach po 56,05 €. Celková
čiastka bola 3.250,90 €, RPMN (X) 24,60%, fixná ročná úroková sadzba 22,15%, prvá splatnosť splátky

28.12.2023, každá ďalšia splátka splatná v 15. deň v mesiaci. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver
vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas
nesplnil, preto žalobca vyhlásil podaním zo dňa 22.01.2025 úver za predčasne splatný. Žalobca si tak
uplatňuje zostatok pohľadávky spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania.

13. Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil sumu 589,95 €, pričom mu
bolo poskytnutých 2.000 €.

14. Z oznámenia pred zosplatnením úverovej zmluvy zo dňa 11.09.2024 je zrejmé, že žalobca upozornil
žalovaného na omeškanie so splácaním predpísaných splátok úveru vo výške 1.865,82 €, ktoré mal

uhradiť v lehote 14 dní odo dňa odoslania výzvy s tým, že ak k úhrade nedôjde, žalobca si môže uplatniť
predčasné splatenie čerpaného úveru. Táto výzva bola žalovanému doručená fikciou doručenia.

15. Z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.12.2024 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že
je v omeškaní so splátkami vo výške 162,70 € a celková dlžná suma je 198,70 €. Súčasne ho upozornil,

že ak v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy neuhradí dlžné splátky, úver sa stáva splatným v celom
rozsahu. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 23.12.2024.16. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 22.01.2025 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že
úver sa stal splatný v celom rozsahu naraz ku dňu 22.01.2025 a že dlžná suma je 1.941,22 €. Táto výzva
bola žalovanému doručená dňa 27.01.2025.

17. Z Úverovej správy, z posúdenia schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, z potvrdenia
o prevedení overenia bonity klienta – oddelenie riadených rizík, z odpovede Sociálnej poisťovne vyplýva,
že žalobca pred uzavretím zmluvy skúmal bonitu žalovaného.

18. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver

podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu
1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

20. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

21. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

22.Podľaust.§2písm.g/zákonaospotrebiteľskýchúverochcelkovýminákladmispotrebiteľaspojenými
sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so

zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené
získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

23. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)

24. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach,
môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v
omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo
výške
a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,

b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky
a najviac na desať rokov, alebo
c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ
podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako

desať rokov.

26. Podľa ust. § 53 ods. 10 Obč. zák., ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo
výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu
na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s

ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo
výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa
predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.

27. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza

z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

28. Podľa ust. § 1 ods. 4 Nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a
sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk

pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu2a
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

29. Podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej

miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia
vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

30. Podľa ust. § 21 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný predkladať

Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na
webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom
webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených
podľa predchádzajúcej vety.

31. Podľa ust. § 54a Obč. zák. účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniťobsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

32. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému
nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.11.2023 (ďalej len „zmluva“).
Podľa výpisu z obchodného registra, žalobca má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie
úverov, je teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva

v rámci svojho podnikania. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo
zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi
ustanoveniami Obč. zák. a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy je evidentné, že
ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené.
Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh

spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť
jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s
vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní
konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a
žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 09.11.2023 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú

zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa Obč. zák. a zákona č. 129/2010 Z. z.

33. Súd sa v danom prípade zaoberal výškou odplaty - RPMN uvedenou v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, ktorá činila za obdobie 58 mesiacov pri sume 2.000 € - 24,60% ročne, takáto výška je uvedená
v zmluve.

34. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva finanční Slovenskej republiky zo súhrnných
informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných
bánk za 3. štvrťrok 2023 zmluvná splatnosť nad 1 do 5 rokov vrátane ostatné spotrebiteľské úvery
RPMN činilo 12,85%. Z toho je zrejmé, že výška RPMN v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok

12,85% ročne s poukazom na § 1 ods. 4 Nariadenia, čiže výšku 25,70%. Súd konštatuje, že dojednaná
výška odplaty u tohto úveru (24,60%) tak nepresahovala túto maximálne prípustnú odplatu, preto je
výška odplaty v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 Obč. zák.). Súd tiež zmluvu preskúmal s poukazom na
ust. § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy a konštatuje, že zmluva obsahuje
všetky obligatórne náležitosti požadované zákonom.

35. Súčasne mal súd za preukázané, že žalobca skúmal bonitu žalovaného v súlade s § 7 a nasl.
zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy, čo vyplýva zo samotnej zmluvy ako aj
z predložených listinných dôkazov žalobcom, konkrétne z úverovej správy, z posúdenia schopnosti
klienta splácať spotrebiteľský úver, z potvrdenia o prevedení overenia bonity klienta – oddelenie

riadených rizík, z odpovede Sociálnej poisťovne z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca pred
uzavretím zmluvy skúmal bonitu žalovaného dostatočne s odbornou starostlivosťou, overoval osobný
stav žalovaného, jeho finančné údaje, aké má žalovaný úvery ako aj jeho schopnosť splácať daný úver,
skúmal údaje v registroch NRKI, MV SR. Tiež dopytom zisťoval údaje zo Sociálnej poisťovne, preto sú
námietky žalovaného v tomto smere nedôvodné.

36. S poukazom na ust. § 54a Obč. zák. súd konštatuje, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko
žalobca mal úver zosplatniť ku dňu 22.01.2025 a žalobu podal na upomínací súd dňa 11.03.2025.

37. Žalovaný ďalej namietal, že výzva zo dňa 17.12.2024 je neurčitá a neplatná z dôvodu že žalobca

v nej neuviedol konkrétne splátku, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania.

38. Súd poukazuje na rozhodnutie R 34/2025 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR,
v zmysle ktorého bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch

lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon
nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).39.Podľanázorusúdujetotorozhodnutiepoužiteľnéajnazosplatneniepodľanovejprávnejúpravy,teda
po 01.11.2024 (ako je aj na prejednávaný prípad) a nie je obsolentné ako tvrdí žalobca, nakoľko aj podľa
novej právnej úpravy ust § 53 ods. 9 Obč. zák. ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v

splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne
v omeškaní aspoň s tromi splátkami.. pričom podľa názoru súdu aj tu musí veriteľ konkretizovať ktoré
presne tri splátky to sú a za aké obdobie (presne tak, ako to žalobca urobil vo vyjadrení k odporu), čo
žalobca vo výzve zo dňa 17.12.2024 neurobil, ale len uviedol sumu omeškania splátok 168,70 €. To,
že tak urobil až vo vyjadrení k odporu nič nemení na tom, že to malo byť v samotnej výzve, a tento

nedostatok nie je možné dodatočne konvalidovať.

40. V zmysle vyššie uvedeného preto súd považuje úkon – výzvu zo dňa 17.12.2024 za neplatný právny
úkon, keďže je nedostatočne určitý (nekonkretizujúci splátky) a preto neplatný v zmysle ust. § 37 ods.
1 Obč. zák.

41. Súčasne súd nemôže priznať splatné splátky do rozhodnutia súdu s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.02.2024, sp. zn. 4Cdo/85/2021, v zmysle ktorého dovolací
súd ustálil, že priznanie plnenia z iného skutkového základu (jednotlivé, už splatné a nepremlčané
splátky), než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu (zosplatnenie), je jeho prekročením. Súd tiež
dáva do pozornosti ust. § 294 CSP, v zmysle ktorého sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch

nepripúšťa, ak je žalovaný spotrebiteľom. Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 09.11.2023,
ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 58 mesačných splátkach a súd považuje predčasné zosplatnenie
za neplatné sa tak stále jedná o „živú“ zmluvu.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd s ďalšími námietkami žalovaného nezaoberal (s poukazom na

hospodárnosť konania a aj nadbytočnosť) a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

44. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Žalobca bol v konaní neúspešný nemá preto nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní
úspešný v plnom rozsahu, preto má žalovaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti
žalobcovi. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).