Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724010974
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724010974.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
MonikyHalkociovejaMgr.IvaMaruščáka,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa05.12.2025,vtrestnej
veci proti obžalovanému A. B. C., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a), písm. b) Trestného zákona a iné., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
sp. zn. 6T/73/2024 zo dňa 01.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť prokurátora
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že podľa § 290 ods. 5 Trestného poriadku, s
použitím § 220 ods. 1 Trestného poriadku schvaľuje zmier uzavretý dňa 18.7.2025 medzi: obžalovaným
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. XXXX/XXX a poškodenou A. G. C., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom D., E. F. XXXX/XXX.

Obsahom zmieru je:
- obžalovaný dňa 18.7.2025 vyhlásil slobodne, vážne a určito, že spáchal skutok, za ktorý je trestne
stíhaný,
- poškodená dňa 18.7.2025 vyhlásila, že si neuplatňuje žiadnu náhradu škody v predmetnej trestnej veci,

- obžalovaný dňa 18.7.2025 zložil na účet Okresného súdu Poprad č. ú.: G. XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX s variabilným symbolom XXXXXXXXXX sumu 190,- eur určenú Ministerstvu na ochranu
a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona a táto suma nie je zrejme neprimeraná
závažnosti spáchaného trestného činu

a súčasne podľa § 215 ods. 1 písm. g) Trestného priadku zastavuje trestné stíhanie obžalovaného A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. XXXX/XXX, trestne stíhaného pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm.
a),
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, s použitím § 127 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že:

- dňa 07.01.2024 v čase okolo 17.30 hod., v D. H. I. E. F. XXXX/XXX, v byte na 4. poschodí, po
predchádzajúcej slovnej hádke s manželkou A. G. C., vzal z kuchynskej linky nôž, s dĺžkou čepele
19 cm a s celkovou dĺžkou 31 cm aj s rukoväťou a začal poškodenú A. G. C. naháňať, kričal, že ju
podreže, kde po týchto slovách sa ukryla do kúpeľne a dvere z vnútra uzamkla, kde počas toho sa ďalej
vyhrážal slovami, že ak dvere neotvorí, tak podreže ich spoločnú maloletú dcéru J. a následne kopol do
dverí, ktoré poškodil, kde z dôvodu obavy o život a zdravie svojej maloletej dcéry poškodená A. G. C.

dvere kúpeľne otvorila, pričom obvinený A. B. C. vo vyhrážaní sa nepokračoval, kuchynský nôž odložil,
spoločný byt opustil a utiekol na neznáme miesto, čím svojim konaním vzbudil u svojej manželky A.G. C., ako osoby blízkej, dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie ich spoločnej
maloletej dcéry J..

Proti tomuto uzneseniu podal písomne, v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor sťažnosť,
ktorú neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti uvádzal, že v priebehu
prípravného konania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný A. B. C. dňa
07.01.2024včaseokolo17.30hod.,vD.H.I.E.F.XXXX/XXX,vbytena4.poschodí,popredchádzajúcej
slovnej hádke s manželkou A. G. C., vzal z kuchynskej linky nôž, s dĺžkou čepele 19 cm a s celkovou

dĺžkou 31 cm aj s rukoväťou a začal poškodenú A. G. C. naháňať, kričal, že ju podreže, kde po týchto
slovách sa ukryla do kúpeľne a dvere z vnútra uzamkla, kde počas toho sa ďalej vyhrážal slovami,
že ak dvere neotvorí, tak podreže ich spoločnú maloletú dcéru J. a následne kopol do dverí, ktoré
poškodil, kde z dôvodu obavy o život a zdravie svojej maloletej dcéry poškodená A. G. C. dvere
kúpeľne otvorila, pričom A. B. C. vo vyhrážaní sa nepokračoval, kuchynský nôž odložil, spoločný byt
opustil a utiekol na neznáme miesto, čím svojim konaním vzbudil u svojej manželky A. G. C., ako

osoby blízkej, dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie ich spoločnej maloletej
dcéry J.. A. B. C. v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní účelovo poprel spáchanie
stíhaného skutku, nakoľko jeho výpoveď bola v úplnom rozpore s vykonaným dokazovaním. V rámci
záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu síce obhajkyňa obvineného predložila návrh na zmier,
avšak vzhľadom na osobnosť obvineného a povahu stíhaného skutku, keď sa dopustil nebezpečného

vyhrážania voči svojej manželke so zbraňou v ruke, nie je možné príslušný inštitút aplikovať. Zároveň
neboli splnené ani formálne podmienky na uzavretie zmieru podľa § 220 Trestného poriadku, nakoľko
obžalovaný v procesnom postavení obvineného nevyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný,
ale práve naopak vo svojej výpovedi v procesnom postavení obvineného poprel spáchanie stíhaného
skutku. Obžalovaný taktiež nevyužil svojej právo urobiť takéto vyhlásenie ani v rámci záverečného

preštudovania vyšetrovacieho spisu. A. B. C. zo stíhaného skutku usvedčuje trestné oznámenie a
výsluch poškodenej A. G. C., ktorej vierohodnosť bola veľmi dobre doplnená a podporená výsluchom
svedka mal. B. C., ktorý bol osobne prítomný na mieste činu v čase spáchania skutku a popísal
hodnoverne priebeh skutku tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby. Verzia poškodenej a
svedka o priebehu skutku je potvrdená aj listinnými dôkazmi zabezpečenými do vyšetrovacieho spisu,

a to obhliadkou miesta činu, fotodokumentáciou, úradným záznamom hliadky, znaleckým posudkom
a ostatnými listinnými dôkazmi zabezpečenými do vyšetrovacieho spisu, ktoré usvedčujú obvineného
zo stíhaného skutku. Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že sa A. B. C. nebezpečne vyhrážal
svojej manželke A. G. C., že ju zabije, pričom poškodená mala dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,
nakoľko obžalovaný pri verbálnych vyhrážkach mal držať kuchynský nôž, kopať do dverí, ktoré mal

aj poškodiť v minulosti pri verbálnych vyhrážkach adresovaných voči svojej manželke, čo vyplýva aj
z fotodokumentácie vyhotovenej z obhliadky miesta činu a taktiež sa jej dňa 07.01.2024 vyhrážal,
že ak neotvorí dvere, zabije ich spoločnú maloletú dcéru J.. Do vyšetrovacieho spisu boli zároveň
zabezpečené lekárske správy, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod
vplyvom metamfetamínu, extázy, tricyklických antidepresív, pričom zároveň u obvineného boli zistené

poruchy psychiky a správania spôsobené užitím viacerých psychoaktívnych látok (metamfetamín,
extáza, tricyklické antidepresíva). Do konania bola zároveň opatrením pribratá psychologička k výsluchu
poškodenej A. G. C. v súlade s Trestným poriadkom. Zároveň po zákonnom poučení a výzve poškodená
A. G. C. dobrovoľne vydala vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania a to kuchynský nôž, ktorý
mal držať A. B. C. pri nebezpečných vyhrážkach. Popri zhrnutiu dokazovania odvolateľ poukazoval

aj na to, že z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva aj možný motív obvineného spáchať stíhaný
skutok, nakoľko poškodená sa v čase spáchania skutku chcela s obžalovaným rozviesť, čo by mu malo
zabrániť v úspešnom výberovom konaní na miesto učiteľa na Cirkevnej základnej škole v D. a na to,
že sa mal poškodenej vyhrážať aj v minulosti, pričom ju mal aj fyzicky napádať, vulgárne jej nadávať,
pričom jeho agresívne správanie voči poškodenej sa zintenzívňovalo, čo je preukázané tým, že pri

posledných vyhrážkach mal držať v ruke aj zbraň, čo u poškodenej dôvodne vzbudilo obavu nielen o
svoj život, ale aj život svojej maloletej dcéry J., nakoľko sa svojej manželke mal aj vyhrážať, že zabije ich
spoločnú maloletú dcéru J.. Uvedené skutočnosti boli podľa prokurátora preukázané nielen výpoveďou
poškodenej, ale aj svedeckou výpoveďou ich spoločného syna B. C. ml. po vznesení obvinenia a tak
A. B. C. nemá žiadne zábrany a svoje agresívne správanie nedokáže ovládať. Podľa názoru odvolateľa

zo zabezpečených dôkazov vyplýva priebeh skutku tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby,
pričom je zrejmé, že obžalovaný A. B. C. nedokáže svoje agresívne správanie ovládať, pričom voči
poškodenej sa v minulosti opakovane dopustil fyzického násilia, čo potvrdila vo svojej výpovedi nielen
poškodená A. G. C., ale aj ich syn B. C. ml. Poškodená usvedčovala obvineného po príchode policajnejhliadky na miesto činu, čo vyplýva z úradného záznamu hliadky. Následne podala na obvineného
trestné oznámenie a v procesnom postavení poškodenej po vznesení obvinenia taktiež popísala priebeh
skutku tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby. Sťažovateľ poukazoval aj na to, že do

vyšetrovacieho spisu bol zároveň zabezpečený znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že u obvineného
nebola zistená duševná porucha v zmysle pravej psychózy. Obžalovaný minimálne po dobu dvoch rokov
javí známky psychickej poruchy v zmysle dystýmie s dysfóriou a úzkostnou nepohodou stredne ťažkej
závažnosti. Osobnosť obvineného je nevyrovnaná s vyjadrenými emočne nestabilnými a paranoidnými
rysmi. Osobnostné rysy predstavujú povahovú charakteristiku a nie duševnú poruchu v pravom slova

zmysle. Bez forenzného významu v čase skutku. Z uvedených premís vyplýva, že rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti u obvineného boli a sú v plnej miere u neho zachované. Motívom trestného
činu bolo bezprostredné (okamžité) uspokojenie svojich potrieb, s vynechaním procesu rozhodovania,
kde na fázu vzniku motívu nadväzuje bezprostredná realizácia disociálneho (delikventného) správania.
Obžalovaný v stave frustrácie využíva zafixované maladaptívne stratégie uvažovania a správania,
ktoré mali podobu nebezpečného vyhrážania sa manželke, neskoršie s manželkou manipuluje tým

spôsobom, že sa vyhráža fyzickou likvidáciou dcéry J.. Obžalovaný sa koncentruje na prítomnosť,
jeho schopnosť rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a schopnosť ovládať svoje
konanie v čase spáchania činu bola znížená forenzne nepodstatne. Nie je z psychiatrického hľadiska
nebezpečný pre spoločnosť. Z uvedených dôvodov obžalovaný nevyžaduje ochrannú psychiatrickú
liečbu. Nebola u neho zistená závislosť na psychoaktívnych látkach a z uvedených dôvodov sa

nevyžaduje ochranná protitoxikomanická liečba. Nakoľko bola u obžalovaného zistená dystýmia s
dysfóriou a úzkostnou nepohodou stredne ťažkej závažnosti u osobnosti s vyjadrenými emočne
nestabilnými a paranoidnými rysmi, z uvedených dôvodov znalkyňa navrhla dobrovoľné ambulantné
psychiatrické vedenie a psychofarmakologickú liečbu. Pri ambulantných psychiatrických kontrolách je
vhodné realizovať toxikologické vyšetrenie moču, aby sa opakovane verifikovalo, že obžalovaný neužíva

kontinuálne psychoaktívne látky. Obžalovaný je schopný v plnom rozsahu chápať zmysel trestného
stíhania. Odvolateľ pokračoval a podľa jeho názoru na základe vykonaného dokazovania v prípravnom
konaní bol dostatočne odôvodnený záver, že A. B. C. sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
a), § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v spojení s § 127 odsek 4 Trestného zákona č.

300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, teda sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania t.j. so zbraňou a voči
svojej blízkej osobe, nakoľko poškodená je jeho manželkou. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, ako aj zo
správania obvineného je podľa sťažovateľa zrejmé, že obžalovaný nemá žiadne zábrany a nedokáže
svoje správanie adekvátne regulovať, čoho dôkazom sú vyhrážky adresované na svoje blízke osoby

a dokonca so zbraňou v ruke. Poukazoval aj na to, že sa mal voči poškodenej dopúšťať domáceho
násilia aj v minulosti, pričom ju mal opakovane fyzicky napádať, pričom jeho agresívne správanie
voči poškodenej sa zintenzívňovalo, čo je preukázané tým, že pri posledných vyhrážkach mal držať
v ruke aj zbraň, čo u poškodenej podľa jej vyjadrení dôvodne vzbudilo obavu nielen o svoj život,
ale aj život svojej maloletej dcéry, nakoľko sa obžalovaný jej mal vyhrážať, že zabije aj ich dcéru J..

Zopakoval, že A. B. C. nemá žiadne zábrany a svoje agresívne správanie nedokáže ovládať, jeho
agresívne správanie a útoky obvineného sa mali opakovať, pričom má agresívne správanie, ktoré
nedokáže adekvátne regulovať najmä vo vzťahu k svojej manželke, ktorá je v konaní poškodenou.
Boli u neho zistené poruchy dystýmiie s dysfóriou a úzkostnou nepohodou stredne ťažkej závažnosti.
Osobnosť je nevyrovnaná s vyjadrenými emočne nestabilnými a paranoidnými rysmi. Motívom trestného

činu bolo bezprostredné (okamžité) uspokojenie svojich potrieb, s vynechaním procesu rozhodovania,
kde na fázu vzniku motívu nadväzuje bezprostredná realizácia disociálneho (delikventného) správania.
Obžalovaný v stave frustrácie využíva zafixované maladaptívne stratégie uvažovania a správania,
ktoré mali podobu nebezpečného vyhrážania sa manželke, neskoršie s manželkou manipuluje tým
spôsobom, že sa vyhráža fyzickou likvidáciou dcéry J.. Sťažovateľ poukazoval na to, že keď súd pri

rozhodovaní o schválení zmieru obligatórne skúma nielen splnenie formálnych podmienok na uzavretie
zmiery, ale aj to, či v konkrétnom prípade, boli naplnené aj materiálne podmienky, aby bolo možné
schváliť zmier, tak musí pri rozhodovaní prihliadnuť na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, na
mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a
majetkové pomery. Z vykonaného dokazovania je však podľa prokurátora zrejmé, že takýto spôsob

rozhodnutia nemožno považovať vzhľadom na okolnosti spáchaného skutku a osobu obžalovaného za
dostačujúci, keď je tu násilný charakter stíhanej trestnej činnosti, ktorý sa mu kladie za vinu, nakoľko
sa s použitím zbrane vyhrážal svojej manželke zabitím, pričom nebezpečné vyhrážky adresoval aj ich
spoločnej maloletej dcére J. a následne kopol do dverí, ktoré poškodil, čím svojim konaním vzbudil usvojej manželky A. G. C., ako osoby blízkej, dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie
ich spoločnej maloletej dcéry J., mal sa poškodenej vyhrážať aj v minulosti, pričom ju mal aj fyzicky
napádať, vulgárne jej nadávať, pričom jeho agresívne správanie voči poškodenej sa zintenzívňovalo, čo

je preukázané tým, že pri posledných vyhrážkach mal držať v ruke aj zbraň, čo u poškodenej dôvodne
vzbudilo obavu nielen o svoj život, ale aj život svojej maloletej dcéry J., nakoľko sa svojej manželke
mal aj vyhrážať, že zabije ich spoločnú maloletú dcéru J.. Na základe uvedených skutočností je podľa
sťažovateľa zrejmé, že u obžalovaného nešlo o jednorazový exces, nakoľko sa opakovane dopúšťal
násilnejtrestnejčinnostivočipoškodenejZvykonanéhodokazovaniajetedazrejmé,žeobžalovanýA.B.

C. nedokáže svoje agresívne správanie ovládať. Z lekárskych správ zabezpečených do vyšetrovacieho
spisu bolo zrejmé, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod vplyvom metamfetamínu, extázy,
tricyklických antidepresív, pričom zároveň u obžalovaného boli zistené poruchy psychiky a správania
spôsobené užitím viacerých psychoaktívnych látok (metamfetamín, extáza, tricyklické antidepresíva).
Obžalovaný minimálne po dobu dvoch rokov javí známky psychickej poruchy v zmysle dystýmie s
dysfóriou a úzkostnou nepohodou stredne ťažkej závažnosti. Osobnosť obžalovaného je nevyrovnaná

s vyjadreným, emočne nestabilnými a paranoidnými rysmi. Osobnostné rysy predstavuje povahovú
charakteristiku a nie duševnú poruchu v pravom slova zmysle. Motívom trestného činu u obžalovaného
bolo bezprostredné (okamžité) uspokojenie svojich potrieb, s vynechaním procesu rozhodovania, kde
na fázu vzniku motívu nadväzuje bezprostredná realizácia disociálneho správania. Obžalovaný v
stave frustrácie využíva zafixované maladaptívne stratégie uvažovania a správania, ktoré mali podobu

nebezpečného vyhrážania sa manželke, neskoršie s manželkou manipuluje tým spôsobom, že sa
vyhráža fyzickou likvidáciou dcéry J.. Nakoľko bola u obžalovaného zistená dystýmia s dysfóriou a
úzkostnou nepohodou stredne ťažkej závažnosti u osobnosti s vyjadrenými emočne nestabilnými a
paranoidnými rysmi, z uvedených dôvodov znalkyňa navrhla dobrovoľné ambulantné psychiatrické
vedenie a psychofarmakologickú liečbu. Pri ambulantných psychiatrických kontrolách je vhodné

realizovať toxikologické vyšetrenie moču, aby sa opakovane verifikovalo, že obžalovaný neužíva
kontinuálne psychoaktívne látky. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že osoba obžalovaného
nie je zárukou, že sa v budúcnosti nedopustí predmetnej trestnej činnosti a teda uvedený spôsob
rozhodnutia nemožno považovať za dostačujúci. Odvolateľ odkazoval aj na postoj obžalovaného k
stíhanej trestnej činnosti, ktorý počas celého prípravného konania popieral spáchanie stíhanej trestnej

činnosti napriek neoporným dôkazom preukazujúcim jeho vinu. Obžalovaný taktiež nevyužil svojej
právo urobiť vyhlásenie o vine ani v rámci záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu. Prokurátor
mal potom za to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní síce urobil formálne vyhlásenie v zmysle
§ 220 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, avšak len za účelom konania o zmieri v snahe sa
vyhnúť trestnoprávnej zodpovednosti. Z vykonaného dokazovania prokurátor vyvodil, že v danej veci

nie sú splnené podmienky na schválenie zmieru, a to s poukazom na postoj páchateľa k stíhanej
trestnej činnosti, nakoľko počas priebehu celého prípravného konania popieral spáchanie stíhaného
skutku, pričom predmetné vyhlásenie o vine zrealizoval až po podaní obžaloby a to len za účelom
zmierovacieho konania a zastavenia trestného stíhania. Zmier nemožno schváliť nielen pre násilný
charakter trestnej činnosti ale aj pre osobu obžalovaného. Z výpovede poškodenej z prípravného

konania vyplýva, že obžalovaný sa opakovane voči nej a maloletým deťom dopúšťal fyzického násilia a
vyhrážania. Z lekárskej správy zabezpečenej do vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že mal pozitívny test
nielen na antidepresíva, ale aj amfetamín a extázu, teda je podozrenie, že v čase spáchania skutku
bol pod vplyvom omamných látok. Taktiež zo znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný minimálne
po dobu dvoch rokov javí známky psychickej poruchy v zmysle dystýmie s dysfóriou a úzkostnou

nepohodou stredne ťažkej závažnosti. Osobnosť je nevyrovnaná s vyjadrenými emočne nestabilnými
a paranoidnými rysmi. Osobnostné rysy predstavuje povahovú charakteristiku a nie duševnú poruchu
v pravom slova zmysle. Motívom trestného činu bolo bezprostredné (okamžité) uspokojenie svojich
potrieb, s vynechaním procesu rozhodovania, kde na fázu vzniku motívu nadväzuje bezprostredná
realizácia disociálneho (delikventného) správania. V stave frustrácie využíva zafixované maladaptívne

stratégie uvažovania a správania, ktoré mali podobu nebezpečného vyhrážania sa manželke, neskoršie
s manželkou manipuluje tým spôsobom, že sa vyhráža fyzickou likvidáciou dcéry J.. U obžalovaného
bola zistená dystýmia s dysfóriou a úzkostnou nepohodou stredne ťažkej závažnosti s vyjadrenými;
emočne nestabilnými a paranoidnými rysmi. Nakoľko obžalovaný sa mal voči poškodenej dopúšťať
domáceho násilia aj v minulosti, pričom ju mal opakovane fyzicky napádať, pričom jeho agresívne

správanie voči poškodenej sa zintenzívňovalo, je evidentné, že obžalovaný nemá žiadne zábrany a
svoje agresívne správanie nedokáže ovládať, keďže agresívne správanie a útoky obžalovaného sa
mali opakovať. Z obsahu vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že má agresívne správanie, ktoré nedokáže
adekvátne regulovať najmä vo vzťahu k svojej manželke, ktorá je v konaní poškodenou, ale aj k svojimmaloletým deťom. Za takých okolností nie je možné rozhodnúť o schválení zmieru, nakoľko vzhľadom
na povahu, periodicitu a závažnosť spáchaného činu, a osobnosť obžalovaného, nie je takýto spôsob
rozhodnutia za dostačujúci. Závažnosť predmetnej stíhanej trestnej činnosti je daná aj tým, že v danej

veci bol obžalovaný aj vo výkone väzby, pričom sa jednalo o útekovú a preventívnu väzbu, teda aj
sudca pre prípravné konanie konštatoval dôvodnú obavu z pokračovania trestnej činnosti vzhľadom na
osobu obžalovaného. Zároveň v prípade schválenia zmieru dochádza k zastaveniu trestného stíhania,
po právoplatnosti ktorého nie je možné sledovať správanie obžalovaného v rámci skúšobnej doby, ako v
prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania. Nie je možné akceptovať uplatnenie uvedeného

inštitútu v prípade opakovaného domáceho násilia u osoby, ktorá javí známky psychickej poruchy v
zmysle dystýmie s dysfóriou a úzkostnou nepohodou stredne ťažkej závažnosti, a ktorej osobnosť
je nevyrovnaná s vyjadrenými emočne nestabilnými a paranoidnými rysmi. Na základe uvedeného
prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil Okresnému súdu Poprad znovu
konať a rozhodnúť.

Obžalovaný sa k podanej sťažnosti písomne prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadril. Uviedol, že
uzavretý zmier bol v danom prípade plne v súlade so zákonom a spĺňal všetky podmienky ustanovené §
220 Trestného poriadku. V tomto prípade poškodená nielenže súhlasila so zmierom, ale sama aktívne
prejavila záujem na tom, aby sa konflikt vyriešil týmto spôsobom a trestné konanie bolo ukončené.
Medzi obžalovaným a poškodenou prebehla reálna komunikácia a zmierenie, ktoré je podstatou a

cieľom restoratívnej justície, a to priamo pred probačným úradníkom ako aj pred súdom. Obžalovaný
bol doposiaľ bezúhonný, nikdy predtým nebol súdne trestaný ani priestupkovo riešený. Celý incident bol
výsledkom dlhodobo narastajúcich problémov v rodine, ktoré obaja účastníci dnes reflektujú a snažia sa
riešiť s ohľadom na záujem svojich štyroch maloletých detí. Obžalovaný je učiteľom, pracuje so žiakmi zo
sociálne znevýhodneného prostredia a jeho profesijný i osobný život je dôkazom, že vedie riadny život

a je schopný pozitívne prispievať spoločnosti. Odsúdenie by malo neprimerane tvrdý dopad nielen na
neho, ale aj na jeho deti, a nepriamo aj na poškodenú, keďže obaja majú dnes dohodnuté všetky otázky
týkajúce sa výchovy detí a ich budúceho fungovania. Odkazoval na to, že trestné právo predstavuje
tzv. ultima ratio – nástroj, ktorý má byť použitý až vtedy, keď iné formy riešenia konfliktov zlyhajú a že
v tomto prípade sa naopak ukázalo, že restoratívne riešenie konfliktu prostredníctvom zmieru je nielen

možné, ale aj želané oboma stranami, pričom zmier umožňuje reálne obnoviť vzťahy, uzavrieť spor a
pokračovať v živote bez ďalšej eskalácie represie, ktorá by v tomto prípade bola nielen zbytočná, ale
aj kontraproduktívna, keď trestné stíhanie má byť vedené tam, kde je potrebná represia na ochranu
spoločnosti a tam, kde poškodený dosiahol s obžalovaným dohodu a vyjadril jasný súhlas so zmierom,
kde obžalovaný prejavil ochotu niesť následky svojho konania, nahradiť spôsobenú ujmu a splniť ďalšie

podmienky schválenia zmieru a kde prevážil záujem na urovnaní vzťahov pred trestaním, nie je dôvod
siahať k prísnym trestným opatreniam. Obžalovaný svoje vyjadrenie uzavrel tým, že v súlade s princípmi
restoratívnej justície je preto podľa jeho názoru žiaduce, aby bol zmier zachovaný a trestné konanie
ukončené.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Trestného poriadku
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie,
ktoré týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzalo, a dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jasne vyplynuli dôkazy a skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel

svoje rozhodnutie nerozhodovať na hlavnom pojednávaní rozsudkom, ale po zabezpečení si probačnej
správyrozhodovaťsvyužitíminštitútuschváleniazmieruazastaveniatrestnéhostíhania.Obžalovanýpo
prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 25.6.2025 navrhol, aby vec bola rozhodnutá zmierom
a súčasne po poučení zo strany súdu v zmysle § 220 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásil, že
skutok, pre ktorý je stíhaný, spáchal a že toto jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,

pritom rovnako poškodená A. G. C. na rovnakom hlavnom pojednávaní konanom vyjadrila súhlas s
konaním o zmieri a navrhla vec postúpiť probačnému a mediačnému úradníkovi na takéto konanie.
Z následne získanej správy mediačný úradník potvrdil, že dňa 18.7.2025 došlo k uzavretiu dohody
o zmieri medzi obžalovaným a poškodenou, obsahom ktorej sú podstatné skutočnosti popísané vo
výroku napadnutého rozhodnutia. Ďalej okresný súd poukazoval na to, že za trestný čin, pre ktorý je

obžalovaný trestne stíhaný, hrozí tomuto v zmysle § 360 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
na 6 mesiacov až 3 roky. Preskúmaním odpisu registra trestov okresný súd zistil, že obžalovaný nebol
doposiaľ súdne trestaný. Nemá ani žiaden záznam o priestupkoch v ústrednej evidencii priestupkov.
K pomerom obžalovaného zistil, že obžalovaný pôsobí na pozícii učiteľa 1. stupňa ZŠ a MŠ K. akoučiteľ špeciálnej triedy, keď absolvoval viacero akreditovaných vzdelávacích programov zameraných na
marginalizované rómske komunity z ktorých vedomosti využíval pri práci so žiakmi, pričom z pracovnej
charakteristikyobžalovanéhozistil,žejehoprístupkprácijeaktívny,jedôslednýazodpovedný,nadruhej

strane však nevie zhodnotiť situáciu, ktorá nastane a má problém pracovať so žiakmi pod stresom, k
práci pristupuje zodpovedne, dodržiava stanovené termíny pri určených pracovných úlohách, ale podľa
vlastných slov cíti, že je pod tlakom a že má zdravotné a rodinné problémy. Jeho mesačný príjem je
cca 1.400,- eur, v spoločnej domácnosti s poškodenou nežije a má vyživovaciu povinnosť k štyrom
maloletým spoločným deťom, ktoré má s poškodenou. Okresný súd uvedené vyhodnotil tak, že podľa

jeho názoru vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, na mieru, akou bol trestným
činom dotknutý verejný záujem, na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ žil riadnym spôsobom života
a nebol ani trestne stíhaný, ani priestupkovo riešený a s prihliadnutím, aj na jeho osobné a majetkové
pomery, v danej trestnej veci sú splnené zákonné predpoklady nato, aby predmetná trestná vec bola
rozhodnutá alternatívnym spôsobom a preto mal zato, že rozhodnutie o schválení zmieru je dostačujúce
nato, aby obžalovaný v budúcnosti viedol riadny život a nedopúšťal sa ďalších protiprávnych konaní,

ktorých charakter má povahu trestnej činnosti.

S napadnutým uznesením sa krajský súd stotožnil, pretože zistil, že v prejednávanej veci boli
splnené všetky tak formálne ako aj materiálne podmienky pre schválenie zmieru. Žalovaný trestný čin
je takej povahy, takej závažnosti a bol ním dotknutý verejný záujem do takej miery, ktorá vybaveniu

prejednávanej trestnej veci zmierom nebráni. Trestné konanie nepozostávalo v tomto prípade len
z prípravného konania, ale aj z konania pred súdom, kedy tak obžalovaný ako aj poškodená využili
svoje právo o zmier sa pokúsiť. S prihliadnutím na povahu sťažnostných námietok možno k tomu dodať
nasledujúce.

Existencia inštitútu zmieru naznačuje, že ani štát pri menej závažných trestných činoch nemá záujem
nad mieru primeranú pomerom, zasahovať do súkromných vzťahov fyzických osôb a ich vzájomné
vzťahy zhoršovať trvaním na trestnej represii, pokiaľ zúčastnené strany majú záujem svoj konflikt, ktorý
presiahol rámec dovoleného správania vymedzeného trestným právom, riešiť zmierlivo a vyriešenie
vzájomných vzťahov ponecháva na zúčastnené strany, samozrejme za predpokladu, že takéto riešenie

je možné považovať za dostačujúce, čo posudzuje štátny orgán rozhodujúci o schválení zmieru, čím
je vyjadrená prednosť záujmu štátu na zachovávaní dobrých medziľudských vzťahov pred záujmom na
dôslednom uplatňovaní trestnej represie v prípadoch porušenia Trestného zákona ako nevyhnutného
prostriedku individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti (odradenie samotného
páchateľa trestného činu od ďalšieho páchania trestnej činnosti, ako aj odradenie iných od páchania

trestnej činnosti).

Okresným súdom zistené skutočnosti korešpondujú s vykonanými dôkazmi. Obžalovaný síce spočiatku
popieral spáchanie skutku, no následne na hlavnom pojednávaní sa v celom rozsahu priznal. Jeho
priznanie je v súlade s výpoveďou poškodenej A. G. C., ktorá podrobne popísala okolnosti samotného

skutku s tým, že z konania obžalovaného mal obavu o svoj život a zdravie a o život a zdravie spoločnej
maloletej dcéry J.. Potvrdila tiež, že s obžalovaným sú manželia, majú štyri spoločné maloleté deti, o
ktoré sa obžalovaný aj riadne stará. Na druhej strane potvrdila, že v ich spolužití sú konflikty spojené s
agresívnymi prejavmi na strane obžalovaného, ktorý má psychické problémy, pričom ako jediné riešenie
vidí rozvod s tým, že každý z nich si bude spokojne žiť niekde inde. Výpoveď poškodenej potvrdzuje

aj výpoveď svedka B. C. A..

Skutok obžalovaného sa javí byť súladný aj so závermi znaleckého posudku znalkyne z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie A. C. L., ktorá zistila, že obžalovaný po dobu min. dvoch
rokov javí známky psychickej poruchy v zmysle dystýmie s dysfóriou (podráždenosťou) a s úzkostnou

nepohodou stredne ťažkej závažnosti v dôsledku čoho je jeho osobnosť nevyrovnaná s vyjadrenými
emočne nestabilnými a paranoidnými rysmi.

Znalkyňa ale u obžalovaného v čase skutku, ani v súčasnosti nezistila duševnú chorobu v zmysle pravej
psychózy, obžalovaný nie je duševne chorý, a čo je osobitne dôležité, znalkyňa z odborného hľadiska, z

psychiatrického hľadiska uzavrela bez pochybností, že obžalovaný nie je nebezpečný pre spoločnosť a
nevyžaduje ochrannú psychiatrickú liečbu. Pokiaľ k tomu súd priráta, že nebola u neho zistená závislosť
na psychoaktívnych látkach z tohto dôvodu nevyžaduje ani ochrannú protitoxikomanickú liečbu, že v
čase spáchania skutku sa malo u neho jednať o skratovú reakciu s impulzívnymi rysmi, keď motívombolo bezprostredné uspokojenie svojich potrieb s vynechaním procesu rozhodovania, kde na fázu vzniku
motívu nadväzuje bezprostredná realizácia dysociálneho správania, že obžalovaný s poškodenou nežijú
už v spoločnej domácnosti a že pre liečbu zistenej dystýmie, s dysfóriou a úzkostnou nepohodou

je postačujúce dobrovoľné ambulantné psychiatrické vedenie, ktoré podľa lekárskej správy zo dňa
29.05.2025 už v psychiatrickej ambulancii dokonca vykonáva s pozitívnou odozvou ako disciplinovaný
spolupracujúci pacient, pričom ide o vysoko pozitívne hodnoteného učiteľa, ktorý sa doposiaľ nedopustil
žiadneho trestného činu ani priestupku a s poškodenou sa reálne – s jej súhlasom ako otec jej štyroch
maloletých detí, o ktoré sa riadne stará – snaží napraviť predmetným konfliktom narušené vzťahy,

a v neposlednom rade aj s ohľadom na absenciu poškodenou uplatňovaného nároku na náhradu
nejakej škody, tak nie je opodstatnené považovať zdravotný stav obžalovaného a závažnosť prípadu
za prekážku úspešnosti predmetného zmieru a za potrebu už teraz nahradzovať schválenie zmieru
trestnoprávnym postihom.

Aj podľa názoru nadriadeného súdu vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, ktorý

treba v rámci prečinov vzhľadom na rozsah trestnej sadzby zaradiť medzi mierne, na mieru akou bol
trestným činom dotknutý verejný záujem, čo vyplýva najmä zo stanovísk obžalovaného a poškodenej
smerujúcich k narovnaniu ich vzťahu zmierom, na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol odsúdený
a má zjavne kritický vzťah k svojmu prečinu, keď samotný obžalovaný prispel, v porovnaní s jeho
príjmom, rodinnými pomermi a po zohľadnení spôsobených následkov, relevantnou sumou do rozpočtu

pre osoby znášajúce účinky trestných činov a s prihliadnutím na jeho osobné a majetkové pomery, je
takýto spôsob rozhodnutia namieste ešte považovať za dostačujúci.

V čase rozhodovania krajského súdu boli teda splnené všetky podmienky pre schválenie zmieru, preto
nebol dôvod sťažovateľovi prisvedčiť.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/
Trestného poriadku sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.