Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725200041
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8725200041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD.

a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobkyne:
A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D. E. E., zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko,
advokátska kancelária so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 7.5.2025 č.k. 19Csp/1/2025-96, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 600,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal, že predmetom konania je nárok

žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal, že v danom
prípade s poukazom na rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 11Csp/6/2021, potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove je nesporné, že žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná pri uplatnení
porušenia svojho práva, a tiež nevyvrátiteľne bolo konštatované, že za toto porušenie zodpovedá
žalovaný. Cieľom PFZ je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými
sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej pre daný prípad použiteľným

zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo
povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Vyššie uvedené deklaroval napr. vo svojom staršom rozhodnutí
aj Krajský súd v Prešove, sp. zn. 6Co/220/2012 zo dňa 30.08.2013 v bode 9: „Na primerané finančné
zadosťučinenie (relutárna satisfakcia) zákon explicitne vyžaduje úspech spotrebiteľa pred súdom.“
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Naviac s námietkami žalovaného sa

užaplikačnápraxsúdovopakovanevyporiadalaakosnedôvodnými,asícekeďvzákladnýchkonaniach,
na ktoré žaloby o PFZ nadväzovali, bol spotrebiteľ úspešný s uplatnením bezdôvodného obohatenia a
s určením neprijateľnosti uvedených zmluvných podmienok.3. Aj v tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie v základnom konaní (sp. zn. 11Csp/6/2021 v bode
26. rozsudku uviedol: „Pri posudzovaní, že či zmluvné podmienky pri zmluvnom dojednaní zmluvy o
revolvingovom úvere 14.1., 14.2. spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľné zmluvné podmienky je potrebné

vychádzať z toho, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície slabšou
stranouamôžebuďakceptovaťvopredpripravenúzmluvusovšeobecnýmiformulovanýmipodmienkami
alebo ju odmietnuť. Uvedené zmluvné podmienky nemožno v danom prípade považovať za individuálne
dojednané, pretože aj samotná úverová zmluva a aj zmluvné podmienky sú formulovanými listinami,
ktoré podliehajú súdnej kontrole a teda žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť podľa zaužívanej

súdnej praxe ich znenie a uvedené zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa preto sú neprijateľné a preto súd vzhľadom na
skutočnosť, že uvedenie takýchto zmluvných podmienok bolo už riešený v rozhodovacej činnosti súdov
považoval nárok za dôvodný a súd v celosti žalobe vyhovel. Nakoľko žalovaný nevrátil včas a riadne svoj
dlh, dostal sa do omeškania, a žalobkyni vznikol nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od doby,
tak ako bolo uplatnené, v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka, a preto súd v celosti žalobe vyhovel.“

4. Odvolací súd v rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o. i. konštatoval:
Bod 29.: „Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia pripojené v spise, kde stranou sporu bol žalovaný.
Konkrétne ide o rozhodnutie Okresného súdu Skalica sp.zn. 7C/804/2014 zo dňa 08.10.2015, kde bola
určená za neprijateľnú tak podmienka určená v tomto konaní pod II. výroku, ako aj pod III. výroku.

Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Cdo/2/2016 zo dňa
28.03.2017.“.
Bod 30.: „Zároveň boli tieto neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v bode II. a III. rozsudku vyhlásené
za neprijateľné, i rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/35/2021 - 102 zo dňa 03.12.2021.
Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešove č.k. 11CoCsp/5/2022 - 140 zo

dňa 21.07.2022. I tu bol žalovaným terajší žalovaný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod
11. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 11CoCsp/5/2022 - 140, ktorý záver súdu prvej
inštancie týkajúci sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v článku 14.1, 14.2 a 14.5 zmluvy o
revolvingovom úvere odobril, a zároveň dodal, že neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je zrejmá už
len z toho, že žalobca bol povinný v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti zaplatiť

žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.),
a že akékoľvek dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto zmluve obsiahnuté v tejto zmluve o
RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej
strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná,
alebo iným porušením tejto zmluvy o RÚ a to v plnej výške.“.

5. Inštitút PFZ môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne
so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach
Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie

sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej
Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného
za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a
odradiťhoaleboakúkoľvektretiuosobuodopakovaniatakéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhrada
škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje

najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu.

6. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“. Čo sa týka výšky

primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy
hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
ako aj z iných skutočností, ako sú napr. obchodné praktiky žalovaného.

7. Za daného stavu s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých

ochranysažalobkyňaúspešnedomohlavzákladnomkonaní,jepodľanázorusúdupriznaniefinančného
zadosťučinenie plne dôvodné a požadovaná výška PFZ je primeraná povahe a rozsahu porušenia
práv žalobkyne a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a
odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, ale tiež sankcia za konanie žalovaného.8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Požadovanú výšku PFZ 600,- eur súd považuje vzhľadom

na uvedené za primeranú, a teda za každú z dvoch neprijateľných zmluvných podmienok, určených v
rozsudku Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 11Csp/6/2021 súd priznal žalobkyni PFZ po 300,- eur. Za
daného stavu, s ohľadom na závažné porušenia práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany
sa žalobkyňa na súde úspešne domohla, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri
určení výšky priznaného zadosťučinenia je súd toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia

práv je suma 600,- eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke
satisfakciu. Je bez právneho významu pri uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia, či ujma
spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy, nemožno sa pri určení
výšky finančného zadosťučinenia striktne držať ujmy, ktorá objektívne hrozila. Vzhľadom na porušenie
práva spotrebiteľa dodávateľom je priznaná výška finančného zadosťučinenia tak, ako je súdom v
zmysle návrhu žalobkyne určená, vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým okolnostiam prípadu,

primeraná.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1, 2 CSP, § 255 ods. 1, 2
CSP a uviedol, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Namietol, že rozhodnutím súdu prvej
inštancie došlo k porušeniu procesných práv žalovaného tým, že bolo porušené právo na spravodlivý
proces, že súd prvej inštancie sa procesnou obranou žalovaného nezaoberal a nevyporiadal, naopak
zaoberal sa skutočnosťami, ktoré nikdy netvrdil.

11. Poukazoval na fakt, že žalobkyňa na základe rovnakých tvrdení, v ktorom si uplatňovala nárok na
primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k rovnakému zmluvnému vzťahu si už v inom konaní
uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie, preto odkaz súdu prvej inštancie na rozsudok
Krajského súdu v Prešove 3CoCsp/18/2024 je nedôvodný v pomeroch prejednávanej veci, tam totiž

zjavne išlo o uplatňovanie finančného zadosťučinenia na podklade odlišných skutkových okolností
a odlišným subjektom.

12.Prvoinštančnýsúdnezdôvodnil,nazákladeakejúvahybymaloplatiťpravidlovyjadrenétak,žekaždý
výrok rovná sa samostatný nárok na finančné zadosťučinenie. Vyššie uvedené námietky na základe

rovnakých všeobecných tvrdení, ako bolo v konaní pred Okresným súdom Poprad sp.zn. 19Csp/1/2022
súvisia s uplatneným nárokom v tomto konaní a týkajú sa toho, že rovnaké skutočnosti ako základ
tvrdeného nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú uplatňované viackrát a tie isté skutočnosti
sa stávajú predmetom posudzovania v rôznych súdnych konania opakovane. Týmto postupom samotný
účel finančného zadosťučinenia ako dovŕšenia ochrany práva spotrebiteľa ustupuje do úzadia, že ak

si ochranu spotrebiteľ nebude uplatňovať ako celok, ale rozdelí ju na viacero krokov, potom primerané
finančné zadosťučinenie mu nevznikne za každý krok, ale len za prvý. Je názoru, že početnosť súdnych
sporov vytváraných umelo nepredstavuje situáciu, kedy spotrebiteľ podstupuje súdne konanie pre
ochranu práv, ale skôr z dôvodu sprievodne uplatňovaných nárokov.

13. Rovnako poukázal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkou žalovaného týkajúcich sa
samotného výkonu uplatňovania finančného zadosťučinenia zo strany žalobkyne a aj posúdenia
primeranosti finančného zadosťučinenia. Rozsudok rovnako považuje za nepreskúmateľný a arbitrárny
ohľadom určenia sumy finančného zadosťučinenia. To, ako súd dospel k tomu, že za každý výrok
určil sumu 300,- eur sa nedá zistiť. Paušalizácia sumy finančného zadosťučinenia je v rozpore so

súdnoupraxou.PoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSR7Cdo/91/2020,ktorýuviedol,žeodpoveď
na otázku, aká má byť správna výška primeraného finančného zadosťučinenia je závislá vždy od
výsledku posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci a súdy musia postupovať
diferencovane vždy v každom konkrétnom prípade. Odôvodnenie bodu 17. napadnutého rozsudku
je v rozpore so závermi Najvyššieho súdu SR a rozhodovacou praxou Krajského súdu v Prešove

spoukazomajnarozsudoksp.zn.14Co/91/2012.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil,
žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.14. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že pokiaľ žalovaný uvádza konanie na
Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 19Csp/1/2022, tak ide o konanie, v ktorom uplatňovala nárok
vyplývajúci z iného porušenia spotrebiteľských a iného základného konania, a to vo veci 18Csp/24/2019,

pričom v tomto predmete konania vychádza z porušenia spotrebiteľských práv v základom konaní
vedenom na Okresnom súde Poprad sp.zn. 11Csp/6/2021, a preto ide o úplne iný základ, rozsah, dôvod
a charakter porušenia spotrebiteľských právnych noriem. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného v odvolaní,
ktoré iba preukazujú opodstatnenosť žaloby a nepriznáva si pochybenie spotrebiteľských noriem a práv,
ktoré odôvodňujú opodstatnenosť jej podanej žaloby. V konaní určito a zrozumiteľne poukázala na

dôvodnosť základu nároku, ako aj čo do súdom priznanej výšky. Poukázala na to, že v súdnom konaní sa
musela zaktivizovať, vyhľadať advokáta a vec prejednať a následne podať relevantnú žalobu. Práve zo
strany žalovaného ide o mimoriadne závažné porušenie spotrebiteľských práv a povinností. Poukázala
na ustanovenie § 24 ods. 1, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. a Článok 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993. Primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600,- eur je prinajmenšom primerané aj
s ohľadom na výšku sankcií (pokút až do výšky 50.000,- eur), ktoré podľa Zákona o štátnej kontrole

vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a Zákona o dohľade nad finančným trhom je oprávnená
dodávateľovi uložiť Slovenská obchodná inšpekcia alebo Národná banka Slovenska. Vzhľadom na
jednotlivé funkcie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia a jeho účel zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred nečestnými dodávateľmi je, aby viac sa v rovnakých a obdobných konaniach tohto
nedopúšťali a účel primeraného finančného zadosťučinenia má odradiť od nekalého konania. Poukázala

aj na aktuálne rozhodnutia čo do výšky priznanej finančnej náhrady, či Mestského súdu Košice sp.zn.
24Cso/101/2023, Okresného súdu Bardejov sp.zn. SK-2Csp/26/2023, Krajského súdu v Prešove sp.zn.
13CoCsp/28/2024. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 326 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) s tým, že dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Žalovaný uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v existencii dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

17. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplnenia na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správnyprávnyzáver.Anivpriebehuodvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniach

nič nezmenilo a odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a vo vzťahu
k odvolacím námietkam uvádza.

19. Predmetom konania pred prvoinštančným súdom bol nárok žalobkyne, ktorým žiadala zaviazať
žalovanéhonazaplatenie600,-eurakoprimeranéfinančnézadosťučinenietýmtitulom,ženaOkresnom

súde Poprad pod sp.zn. 11Csp/6/2021 bola úspešná ako spotrebiteľka o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.
5CoCsp/38/2023 dňa 21.3.2024. V danom predmete posudzoval súd, či zmluvné podmienky pri
dojednanízmluvyorevolvingovomúveresúneprijateľnézmluvnépodmienkyažejepotrebnévychádzať
z toho, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície slabšou stranou

a môže buď akceptovať vopred pripravenú zmluvu so všeobecnými formulovanými podmienkami alebo
ju odmietnuť. Uvedené zmluvné podmienky nemožno považovať za individuálne dojednané, pretože
aj samotná úverová zmluva sú formulárovými listinami a podliehajú súdnej kontrole. Preto si touto
žalobou uplatnila primerané finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľských práv v základom
konaní, pričom požadovaná výška 600,- primeraného finančného zadosťučinenia má zohľadňovať to,

že žalovaný v zmluve použil dve neprijateľné zmluvné podmienky a za každú neprijateľnú zmluvnú
podmienku požaduje 300,- eur, keďže bolo zistené, že žalovaný napriek opakovane judikovaným
neprijateľným zmluvným podmienkam, na týchto v priebehu konania trvá.20. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobkyne opierajúci sa
o ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2004. Tieto ustanovenia
upravujú práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne

uplatnil porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá.

21. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej
stranyvspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,

t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej

výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019).

22. Žalobkyňa si uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 600,- eur
vzhľadomnatúskutočnosť,žežalovanývzmluvepoužildveneprijateľnézmluvnépodmienkyazakaždú
neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa požaduje 300,- eur titulom úspešného uplatnenia svojich
spotrebiteľských práv vedených na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 11Csp/6/2021 v konaní o určenie

neprijateľnosti zmluvných podmienok.

23. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané splnenie
zákonných podmienok základu nároku v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom do 30.6.2024. Tvrdenie žalobkyne o úspechu v základom konaní bolo tiež preukázané, a to

rozsudkom Okresného súdu Poprad 11Csp/6/2021 zo dňa 4.5.2023 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/38/2023 zo dňa 21.3.2024, ktorým súd potvrdil rozsudok o určenie,
že zmluvné podmienky uvedené v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 27.2.2013 sú neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a to tak, ako boli uvedené a špecifikované v rozhodnutí prvoinštančného súdu
zo dňa 4.5.2023.

24. Pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia vzal odvolací súd do
úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľné zmluvné podmienky, neplatné v zmysle ustanovenia § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú spôsobilé negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a
potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadnil aj jeho postoj, ktorý sa aj napriek jeho

postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva
a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pritom na to, že vďaka žalobkyni vyšlo najavo,
že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvné
podmienky v totožnom, neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia poukazovali na neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

25. Preto pokiaľ odvolateľ poukazoval, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, arbitrárny
v základe určenia finančného zadosťučinenia, prvoinštančný súd určito a zrozumiteľne poukázal na
dôvodnosť základu nároku na primerané finančné zadosťučinenie aj čo do súdom priznanej výšky
a rovnako tak námietku odvolateľa o tom, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na finančné zadosťučinenie vo

vzťahu k rovnakému zmluvnému vzťahu uplatneným v inom konaní, nepovažoval za spôsobilú privodiť
zmenu rozhodnutia prvoinštančného súdu. Z dokazovania bol preukázaný fakt, že priebeh základného
konania, postoj žalovaného, intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem, bol riadne prvoinštančným
súdom v základom konaní riadne zisťovaný, v ktorom boli určené zmluvné podmienky tam uvedené zaneprijateľné. Išlo o zmluvné podmienky týkajúce sa tej skutočnosti, že v prípade „omeškania dlžníka
s úhradou splátky úveru alebo jej časti, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,065 % dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradu splátky

úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1. písm. a) tejto zmluvy okamžite splatnými
všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065
% z dlžnej sumy za každý deň omeškania“. Takisto určil, že zmluvná podmienka dojednaná v tomto
revolvingovom úvere článku 14 sankcie v znení, že: „okrem zmluvnej pokuty podľa článku 14 ods.
14.1. tejto zmluvy je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom
znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude
určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou nepresahovala maximálnu výšku podľa odstavca 14.3.
tejto zmluvy o revolvingovom úvere“. Aj táto zmluvná podmienka, ktorá bola prvoinštančným súdom
určená za neprijateľnú, znamenala vážnu intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem, na ktoré odkázal
aj prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí, keďže ich nepovažoval za individuálne dojednané, pretože

boli nastavené formulovanými listinami, ktoré podliehali riadnej súdnej kontrole a žalobkyňa nemohla
ovplyvniť ich znenie a spôsobovali značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Preto túto odvolaciu námietku vo vzťahu k primeranosti vzhľadom na intenzitu porušenia nepovažoval
ani odvolací súd ani za dôvodnú.

26. Za stavu keď právoplatným rozsudkom prvoinštančného súdu došlo k prijatiu záveru, že dodávateľ
predložil spotrebiteľovi spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky,
odvolací súd sa stotožnil so záverom súdom prvej inštancie, že základ nároku je daný a naplnený aj
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať
primerané finančné zadosťučinenie.

27. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné vychádzať z toho,
že toto má plniť funkciu satisfakčnú, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení, na ktoré
dodávateľovi nárok nevznikol a jednak ako aj odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu
s nepochybne ekonomicky silnejším dodávateľom a úspechom priniesol benefit aj pre ostatných

spotrebiteľov, z ktorého možno predpokladať, aby dodávateľ sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustil
konania takejto intenzity.

28. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a túto súd určí na základe
vlastnej úvahy, pričom zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby. Tak to

bolo aj v prejednávanej veci, keď súd prvej inštancie považoval za adekvátnu celkovú výšku finančného
zadosťučinenia v sume 600,- eur, ktoré riadne odôvodni, keď konštatoval, že v základnom konaní
Okresného súdu Poprad 11Csp/6/2021, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá zmluva
o revolvingovom úvere 27.2.2013, v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 600,- eur,
pričom žalobkyňa uhradila 1.355,30 eur.

29. Odvolací súd nemá pochybnosť o primeranosti tejto výšky vzhľadom na vyslovené neprijateľné
zmluvné podmienky nie len v konaní Okresného súdu Poprad sp.zn. 11Csp/6/2021, ale už aj predtým
v konaní sp.zn. 18Csp/24/2019, z rozsudku ktorého súdu prvej inštancie vychádzal aj v konaní
11Csp/6/2021 v súvislosti s posúdením dôvodnosti žaloby v konaní. Preto pokiaľ priznal žalobkyni

sumu titulom finančného zadosťučinenia vo výške 600,- eur, odvolací súd túto považoval za primeranú
a zodpovedajúcu okolnostiam tohto prípadu.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1, 2 CSP a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, keďže v konaní bola úspešná žalobkyňa, priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).