Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106185
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0823106185.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej
veci žalobkyne: Q. P., nar. XX. X. XXXX, bytom v S., právne zast: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát,
so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 87/8, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v
Bratislave, ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej
zo dňa 03. júla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X-G., Číslo: XXX XXX XXXX X-G., Číslo: XXX XXX XXXX
X-G., o kasačných sťažnostiach žalobkyne proti rozsudkom Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa
09. decembra 2024, sp. zn. 20Sas/7/2023, 20Sas/6/2023, 20Sas/8/2023, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačné sťažnosti žalobkyne z a m i e t a.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 09. decembra 2024,
sp. zn. 20Sas/6/2023 postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03. júla 2023, Číslo: 535 926 4090 0-I, ktorým bolo zamietnuté
jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) zo
dňa 10. septembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX-G. vo veci zvýšenia invalidného dôchodku (ďalej len
„rozhodnutie č. 1“).

2. Správny súd rozsudkom zo dňa 09. decembra 2024, sp. zn. 20Sas/7/2023 postupom podľa

ustanovenia § 190 SSP zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03. júla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X-G., ktorým bolo
zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 10. septembra 2021,
Číslo: XXX XXX XXXX-G. vo veci zvýšenia invalidného dôchodku (ďalej len „rozhodnutie č. 2“).

3. Správny súd rozsudkom zo dňa 09. decembra 2024, sp. zn. 20Sas/8/2023 postupom podľa
ustanovenia § 190 SSP zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia

generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03. júla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X-G., ktorým bolo
zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 10. septembra
2021, Číslo: XXX XXX XXXX-G. vo veci zvýšenia sumy čiastočného invalidného dôchodku (ďalej len
„rozhodnutie č. 3“) a spolu (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).4. Správny súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej preskúmal v intenciách ustanovení § 1
ods. 1, § 1 ods. 2, § 1 ods. 3, § 2písm. b/, § 172 ods. 1, § 172 ods. 2, § 172 ods. 3 písm. a/, § 112 ods.

1, § 184 ods. 3, § 185 ods. 4, § 186 ods. 1, § 186 ods. 2, § 186 ods. 3, § 186 ods. 4, § 179 ods. 1 písm.
a/, § 209 ods. 1, § 209 ods. 2, § 209 ods. 3, § 209 ods. 4, § 209 ods. 5, § 209 ods. 6, § 209 ods. 7, §
210 ods. 1, § 210 ods. 2, § 212 ods. 3 písm. a/, § 214 ods. 1, § 215 ods. 1, § 215 ods. 2, § 214 ods. 4,
§ 217 ods. 2, § 218 ods. 1, § 218 ods. 2, § 218 ods. 3, § 218 ods. 4, § 218a zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej

Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podaných správnych žalôb.

5. Vo vzťahu k rozhodnutiu č. 1, správny súd konštatoval, že námietky smerovali najmä k tomu, že
žalobkyni nebola započítaná starostlivosť o päť detí odo dňa priznania invalidného dôchodku, t. j. odo
dňa 02. decembra 1991, pričom uviedol, že skutočnosť, že mala v starostlivosti až päť detí, žalovaná
zistila až pri uplatnení nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. 19. novembra 2004. Žalobkyňa v

žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 15. októbra 1991 nežiadala uznanie starostlivosti o svoje deti, preto
Slovenská správa sociálneho zabezpečenia ako vtedajší nositeľ dôchodkového zabezpečenia určila
sumu invalidného dôchodku v rozhodnutí zo dňa 24. februára 1992 bez zhodnotenia doby starostlivosti
o deti. Následne čestným vyhlásením žalobkyne zo dňa 31. júla 1992 jej bola zvýšená suma invalidného
dôchodku za dobu starostlivosti o tri deti, a to odo dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok. Správny

súd poukázal, že skutočnosť, že žalobkyni nebola započítaná starostlivosť o ďalšie dve deti, nemožno
dávať na ťarchu žalovanej, pretože tieto dve deti neboli uvedené v čestnom vyhlásení. Zároveň podotkol,
že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok bola zhodnotená doba starostlivosti o tri deti, pričom
podmienka výchovy dieťaťa nemala vplyv na sumu invalidného dôchodku, pretože v čase vzniku
nároku na invalidný dôchodok sa na určenie sumy invalidného dôchodku k získanej dobe zamestnania

pripočítala doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 57 rokov u žien (t. j.
bez ohľadu na počet vychovaných detí). V závere uviedol, že nárok na invalidný dôchodok a určenie
jeho sumy boli v rozhodnutí č. 1 správne započítané všetky preukázané doby obdobia dôchodkového
poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, vrátane správneho započítania
výchovy detí.

6. Vo vzťahu k rozhodnutiu č. 2, správny súd konštatoval, že námietky žalobkyne smerovali najmä k
tomu, že žalobkyni nebola započítaná starostlivosť o päť detí odo dňa priznania čiastočného invalidného
dôchodku, t. j. odo dňa 08. mája 1995. Opätovne poukázal na to, že vo svojej žiadosti zo dňa 15.
októbra 1991, ktorou požiadala o priznanie invalidného dôchodku, vyhlásila, že o uznanie starostlivosti

o deti - výchovu detí zhodnotiť nežiadala. Následne čestným vyhlásením žalobkyne zo dňa 31. júla 1992
spolu s potvrdením Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03. apríla 1995 jej bola pri priznaní čiastočného
invalidného dôchodku zhodnotená starostlivosť o tri deti. Až v žiadosti zo dňa 24. novembra 2004
(predčasný starobný dôchodok), ktorý žiadala priznať od 19. novembra 2004, požiadala o uznanie
starostlivosti o päť detí. V závere uviedol, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok a určenie jeho sumy

boli v rozhodnutí č. 2 správne započítané všetky preukázané doby obdobia dôchodkového poistenia a
vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období.

7. Vo vzťahu k rozhodnutiu č. 3, správny súd konštatoval, že námietky žalobkyne smerovali najmä k
tomu, že žalobkyni nebola započítaná starostlivosť o päť detí odo dňa priznania čiastočného invalidného

dôchodku, t. j. odo dňa 08. mája 1995. Opätovne poukázal na to, že vo svojej žiadosti zo dňa 15.
októbra 1991, ktorou požiadala o priznanie invalidného dôchodku, vyhlásila, že o uznanie starostlivosti
o deti - výchovu detí zhodnotiť nežiadala. Následne čestným vyhlásením žalobkyne zo dňa 31. júla 1992
spolu s potvrdením Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03. apríla 1995 jej bola pri priznaní invalidného
dôchodku zhodnotená starostlivosť o tri deti, potom tiež aj zvýšený invalidný dôchodok po zhodnotení

628 dní doby starostlivosti o tri deti a súčasne jej bolo od 01. júla 1992 priznané výchovné na tri
deti. Vychádzajúc zo zmeny zdravotného stavu žalobkyne jej bol rozhodnutím zo dňa 08. marca 1995
priznaný čiastočný invalidný dôchodok odo dňa 08. mája 1995. Až v žiadosti zo dňa 24. novembra
2004 (predčasný starobný dôchodok), ktorý žiadala priznať od 19. novembra 2004, požiadala o uznanie
starostlivosti o päť detí. Správny súd ďalej uviedol, že k zohľadneniu ďalších dvoch detí došlo zo strany

žalovanejpovykonaníkontrolyrozhodnutímzodňa10.septembra2021,ktorýmbolžalobkynidodatočne
zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku, a to spätne od 19. novembra 2001, t. j. v súlade s
§ 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., teda tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku na predčasný
starobný dôchodok, v rámci ktorého žalobkyňa prvýkrát požiadala o uznanie doby starostlivosti aj osvoje ďalšie dve deti. V závere uviedol, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok a určenie jeho sumy
boli v rozhodnutí č. 3 správne započítané všetky preukázané doby obdobia dôchodkového poistenia a
vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu účastníkovi konania ich
nepriznal.

II.

Kasačné sťažnosti žalobkyne proti rozsudkom správneho súdu

9. Proti týmto rozsudkom v zákonnej lehote podala kasačné sťažnosti žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu.

10. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu, ktorého predmetom bolo správne konanie, v

rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie č. 1 - vo veci zvýšenia sumy invalidného dôchodku, žalobkyňa
uviedla, že na daný prípad nie je možné a prípustné aplikovať § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.,
podľa ktorého sa zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku zvýši tri roky spätne odo dňa, keď
žalovaná zistila nové skutočnosti, čiže odo dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok,
pretože pre žalovanú sa nejednalo o nové skutočnosti, ale skutočnosti známe z titulu vyplácania

nemocenskej, resp. peňažnej pomoci v materstve. Žiadala, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu, ktorého predmetom bolo správne konanie, v
rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie č. 2 - vo veci zvýšenia sumy invalidného dôchodku, žalobkyňa

uviedla, že v čase podania žiadosti o invalidný dôchodok platili ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Vyslovila pochybnosť, že žalovaná ku
dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok dňa 15. októbra 1991 nemala vedomosť zo svojho systému
o náhradných dobách, osobitne o obdobiach, keď mala ako občan nárok na nemocenské a peňažnú
pomoc v materstve, resp. podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Žalobkyňa uviedla, že na daný prípad nie

je možné a prípustné aplikovať § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa zvýšená suma
čiastočného invalidného dôchodku zvýši tri roky spätne odo dňa, keď žalovaná zistila nové skutočnosti,
čiže odo dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, pretože pre žalovanú sa nejednalo
o nové skutočnosti, ale skutočnosti známe z titulu vyplácania nemocenskej, resp. peňažnej pomoci v
materstve. Žiadala, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

12. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu, ktorého predmetom bolo správne konanie, v
rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie č. 3 - vo veci zvýšenia sumy čiastočného invalidného dôchodku,
žalobkyňa uviedla, že v čase podania žiadosti o invalidný dôchodok platili ustanovenia zákona č.

100/1988 Zb. Vyslovila pochybnosť, že žalovaná ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok dňa 15.
októbra 1991 nemala vedomosť zo svojho systému o náhradných dobách, osobitne o obdobiach, keď
malaakoobčannároknanemocenskéapeňažnúpomocvmaterstve,resp.podporupriošetrovaníčlena
rodiny, a že tieto záznamy sú v rozpore so žiadosťou žalobkyne, pričom tento rozpor nebol žiadnym
spôsobom odstránený. Namietala, že žalovaná nemohla nevedieť o ďalších dvoch deťoch, keď aj na

tieto dve deti poskytovala príslušné dávky, preto vnímala absurdnosť situácie, že o tejto skutočnosti sa
žalovaná dozvedela až z čestného vyhlásenia, teda v čase, keď jedno dieťa malo 18 rokov a druhé 19
rokov. Žalobkyňa uviedla, že na daný prípad nie je možné a prípustné aplikovať § 112 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku zvýši tri roky
spätne odo dňa, keď žalovaná zistila nové skutočnosti, čiže odo dňa uplatnenia nároku na predčasný

starobnýdôchodok,pretožeprežalovanúsanejednaloonovéskutočnosti,aleskutočnostiznámeztitulu
vyplácanianemocenskej,resp.peňažnejpomocivmaterstve.Žiadala,abykasačnýsúdzrušilnapadnutý
rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovanej ku kasačným sťažnostiam žalobkyne

13. Žalovaná sa na základe zaslaných výziev správneho súdu vyjadrila ku jednotlivým kasačným
sťažnostiamtýkajúcichsarozhodnutiač.1,č.2ač.3podaniamizodňa13.marca2025,pričomdôvodyvnich uvedené, nepovažovala za opodstatnené. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
kasačné sťažnosti zamietol.

14. Vyjadrenia žalovanej ku kasačným sťažnostiam žalobkyne boli doručené na vedomie žalobkyni dňa
22. apríla 2025.

IV.
Konanie pred kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce
jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačné
sťažnosti žalobkyne nie sú dôvodné.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci boli rozsudky správneho súdu, ktorý postupom podľa

ustanovenia § 190 SSP zamietol správne žaloby žalobkyne, ktorými sa domáhala zrušenia rozhodnutí
generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03. júla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X.-G., Číslo: XXX
XXX XXXX X-G. a Číslo: XXX XXX XXXX X.-G., ktorými boli zamietnuté jej odvolania a potvrdené
prvostupňové rozhodnutia vo veci invalidného dôchodku.

22. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého
dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa
vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo
nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

23. Podľa § 184 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo

sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1
alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila

voči účastníkovi konania prvý úkon.

25. Podľa § 186 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky,
faxom alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľaosobitného predpisu, ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.
Podanie urobené telegraficky je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch
dní a podanie urobené faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.

Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané zaručeným elektronickým
podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 2, je potrebné
potvrdiť písomne najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené alebo
potvrdené, sa neprihliada.

26. Podľa § 186 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba alebo právnická osoba môže
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, ak o
takom postupe uzatvorí so Sociálnou poisťovňou písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti
elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a
spôsob preukazovania doručenia.

27. Podľa § 186 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí
byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom
podania.

28. Podľa § 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti
alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej
poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v
určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia
nedostatkov na ďalší priebeh konania.

29. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe
zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u
mužov a veku 57 rokov u žien.

30. Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby
sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do
ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej
starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

31. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na
dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich
dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich
na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec

alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby
preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy,
ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

32. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ako aj z priloženého administratívneho spisu

preukázane nasledovné skutočnosti:
- žiadosťou zo dňa 15. októbra 1991 žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku, v
ktorej vyhlásila a potvrdila vlastnoručným podpisom, v časti „Uznanie starostlivosti o deti - výchovu -
Prehlasujem, že vyššie uvedené deti som vychovala a starala sa o ne do dosiahnutia plnoletosti aspoň
po dobu 10 rokov“ neuviedla žiadne deti;

- rozhodnutím zo dňa 24. februára 1992 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok vo výške 1.754 Kčs
mesačne;
- následne žalobkyňa predložila Čestné prehlásenie zo dňa 31. júla 1992, v ktorom uviedla, že sa stará
o tri maloleté deti (narodené v rokoch XXXX, XXXX a XXXX), čo malo za následok vydanie rozhodnutia
Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 01. septembra 1992, Číslo: XXX XXX XXXX, ktorým

jej bol zvýšený priznaný invalidný dôchodok po zhodnotení 628 dní doby starostlivosti o tri maloleté deti
a súčasne jej bolo od 01. júla 1992 priznané výchovné na tri deti;
- ďalším rozhodnutím zo dňa 08. marca 1995 bol žalobkyni podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. priznaný
čiastočný invalidný dôchodok;- rozhodnutím zo dňa 10. marca 1995 jej bol odňatý dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok;
- žiadosťou zo dňa 26. mája 1999 opätovne žiadala o invalidný dôchodok, kde predložila potvrdenie
Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03. apríla 1995, v ktorých bolo potvrdené, že žalobkyňa sa stará

o svoje tri deti (narodené v rokoch XXXX, XXXX a XXXX). V tejto žiadosti v časti „Žiadosť o
uznanie starostlivosti o deti - výchovy detí. Vyhlasujem, že o vyššie uvedené deti som sa starala v
dobe ako je uvedené a vychovala som ich.“ neuviedla opäť žiadne deti, čo potvrdila vlastnoručným
podpisom. Naopak v zápisnici posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 07. júla 1999 bolo
konštatované, že žalobkyňa je rozvedená a má dve deti;

- následne žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Rimavská Sobota dňa 24. novembra
2004, ktorou žiadala o predčasný starobný dôchodok, uviedla v časti „Žiadosť o uznanie starostlivosti
o deti - výchovy detí“ uznanie starostlivosti o päť detí (narodené v rokoch XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
a XXXX);
- prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 11. decembra 2004, Číslo: XXX XXX XXXX X žiadosť
žalobkyne o predčasný starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok zamietol,

avšak z osobného listu, ktorý tvoril prílohu tohto rozhodnutia, vyplynulo, že pri posudzovaní nároku na
predčasný starobný dôchodok bola zohľadnená aj doba starostlivosti o päť detí. Žalovaná v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia konštatovala, že skutočnosť, že žalobkyňa mala v starostlivosti päť detí, zistila
až pri uplatnení nároku žalobkyne na predčasný starobný dôchodok (t. j. dňom 19. novembra 2004);
- následne po dodatočnom zhodnotení obdobia starostlivosti o ďalšie dve deti bola v súlade s § 112

ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku žalobkyne od 19.
novembra 2001, t. j. tri roky spätne odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa zistila nové skutočnosti, čiže odo
dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, v rámci ktorého žalobkyňa prvýkrát požiadala
o uznanie doby starostlivosti o ďalšie dve deti (dodatočne zhodnotená doba starostlivosti o dieťa od 29.
10. 1972 do 03. 09. 1975 a od 03. 01. 1976 do 16. 10. 1976);

- v žiadosti spísanej dňa 09. januára 2009, ktorou žiadala priznať starobný dôchodok opätovne v časti
„Žiadosť o uznanie starostlivosti o deti - výchovy detí“ uznanie starostlivosti o päť detí (narodené v rokoch
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX).

33. Najvyšší správny súd uznesením zo dňa 29. mája 2025, sp. zn. 6Ssk/67/2025 spojil pod jedno

spoločné konanie súdne konania vedené pod sp. zn. 6Ssk/67/2025, sp. zn. 6Ssk/68/2025 a sp. zn.
7Ssk/45/2025, ktoré sú vedené pod sp. zn. 6Ssk/67/2025, a to z dôvodu, že tieto sa týkajú tých
istých účastníkov konania, zároveň spolu skutkovo súvisia, pretože ich predmetom je súdny prieskum
obdobných rozhodnutí žalovanej týkajúcich sa tej istej spornej otázky spočívajúcej v nesprávnom
zohľadnení, alebo nezohľadnení starostlivosti o päť detí, a na to nadväzujúcej otázky spätného zvýšenia

(čiastočného) invalidného dôchodku. Vzhľadom na takto nastolenú spornú otázku súdneho prieskumu
(zohľadnenie/nezohľadnenie starostlivosti o deti), ale tiež aj vzhľadom na námietky žalobkyne, konajúci
súd zameral svoju pozornosť na túto otázku.

34. Na jednej strane, žalovaná tvrdila, že o skutočnosti, že žalobkyňa sa starala o päť detí, sa dozvedela

až zo žiadosti o predčasný starobný dôchodok podanou žalobkyňou v novembri 2004. Na druhej strane,
žalobkyňa túto skutočnosť popierala, pričom uviedla, že čestné prehlásenie zo dňa 31. júla 1992 a
potvrdenie Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03. apríla 1995, ktoré potvrdzovali v tom čase starostlivosť
o tri maloleté deti, boli vydané za iným účelom. Najvyšší správny súd však pre úplnosť poukazuje, že
po oboznámení sa s administratívnym spisom konštatuje, že žalobkyňa prvýkrát informovala žalovanú

o tom, že má päť detí (nie len tri), za ktoré si žiadala zohľadniť starostlivosť až žiadosťou zo dňa 19.
novembra 2004, v rámci ktorej uviedla v časti týkajúcej sa starostlivosti o deti - všetky mená, priezviská,
dátumy narodenia, ale aj ďalšie potrebné informácie o svojich deťoch.

35. Žalobkyňa svoju prvú žiadosť podala dňa 15. októbra 1991, t. j. v čase platnosti a účinnosti zákona

č. 100/1988 Zb., ktorý v § 106 ods. 1 ustanovoval povinnosť písomne ohlásiť príslušnému orgánu
sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na
dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie. Uvedená povinnosť
následne prešla aj do novej právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 461/2003 Z. z. (§ 227 ods. 3).
V prípade žalobkyne tak povinnosť ohlasovať zmeny vo veciach jej invalidného dôchodku. Žalobkyňa

však ani v žiadosti zo dňa 15. októbra 1991, ani v opätovnej žiadosti zo dňa 26. mája 1999 nežiadala
zohľadniť jej starostlivosť o deti (päť), pričom správnosť a úplnosť informácií potvrdila svojím podpisom.
V predmetnej časti žiadosti o invalidný dôchodok neuviedla žiadne deti, ktorých starostlivosť a výchova
by mohla zohľadnená na účely priznania invalidného dôchodku.36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa až v júli 1992 predložila čestné prehlásenie, v ktorom
prehlásila, že sa stará o tri maloleté deti, vtedajší nositeľ sociálneho zabezpečenia (Slovenská správa

sociálneho zabezpečenia) opätovne posúdila nárok žalobkyne na invalidný dôchodok, pričom zhodnotila
dobu starostlivosti o tri deti, ktoré priznala žalobkyňa. Na margo treba uviesť, že v tom čase platné a
účinné znenie § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. ustanovovalo, že v čase vzniku nároku na invalidný
dôchodok, sa na určenie sumy invalidného dôchodku k získanej dobe zamestnania pripočíta doba
od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 57 rokov u žien, t. j. bez ohľadu na

počet vychovaných detí. To znamená, že v čase vzniku nároku žalobkyne na invalidný dôchodok ešte
starostlivosť a výchova detí nepredstavovala faktor, ktorý mal dopad na toto posudzovanie. Zlom nastal
až s novou právnou úpravou účinnou od 01. septembra 1994, ktorá ustanovila, že pre sumu invalidného
dôchodku bolo potrebné zhodnotiť dobu od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia
dôchodkového veku u žien, teda aj s ohľadom na počet vychovaných detí. Zároveň však v zmysle §
15 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 100/1988 Zb. sa podmienka výchovy

dieťaťa považovala za splnenú, len v prípade, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku
do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Na základe týchto nových skutočností bol postupne
nárok žalobkyne opätovne posudzovaný a zohľadnený nielen vo veci nároku na invalidný dôchodok,
následne čiastočný invalidný dôchodok, pričom ale v kontexte § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z., bolo možné túto zmenu zohľadniť tri roky spätne odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa zistila nové

skutočnosti,t.j.ododňauplatnenianárokunapredčasnýstarobnýdôchodok,čomalodopadnazvýšenie
sumy čiastočného invalidného dôchodku žalobkyne od 19. novembra 2001. V konečnom dôsledku
najvyšší správny súd z administratívneho spisu zistil, že tieto nové skutočnosti boli zohľadnené aj vo
veci predčasného starobného dôchodku, čo vyplývalo z osobného listu dôchodkového poistenia.

37. Žalobkyňa zároveň namietala, že v jej prípade nebolo možné aplikovať ustanovenie § 112 ods. 1
zákonač.461/2003,pretožepodľajejnázorutonebolinovéskutočnosti(vedomosťojejdeťoch),pretože
tieto skutočnosti mali byť žalovanej zrejmé z titulu vyplácania nemocenskej, resp. peňažnej pomoci
v materstve. Len na margo peňažnej pomoci v materstve, ktorú spomenula žalobkyňa v kasačných
sťažnostiach, súd poznamenáva, že táto bola ustanovená v zákone č. 103/1964 Zb. o zabezpečení

družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa, okrem iného aj ďalšie príspevky
ako vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve, podpora pri narodení dieťaťa, prídavky na deti v
zmysle § 6 bod B písm. a/ až d/ zákona č. 103/1964 Zb., pričom v zmysle § 117 ods. 1 predmetného
zákona nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo zabezpečenia matky a dieťaťa sa uplatňuje v
družstve. Žiadosť o službu sociálneho zabezpečenia sa podáva na národnom výbore, v obvode ktorého

žiadateľ býva (§ 117 ods. 3 zákona). Vzhľadom na právne usporiadanie Slovenskej republiky v tej dobe
(rok 1972 a nasl., keď žalobkyňa mala prvé dieťa a ďalšie), ale v konečnom dôsledku aj zodpovednosť
za sociálne zabezpečenie občanov (národné výbory), poskytnutie relevantnej informácie o počte detí
a následnej starostlivosti a výchovy tak bolo možné len zo strany žalobkyne. Najvyšší správny súd sa
preto nestotožnil s argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa jej detí, pretože tá až do novembra 2004

neuviedla, že okrem troch detí, o ktorých informovala čestným prehlásením v roku 1992, má aj ďalšie
dve deti. Zároveň aj z jednotlivých konaní vo veci priznania invalidného dôchodku, resp. čiastočného
invalidnéhodôchodku,ktorébolipredrokom2004možnovyvodiť,žežalobkyňapredsprávnymorgánom
hovorila len o dvoch alebo troch deťoch, napr. zo zápisnice o rokovaní vo veci posudzovania invalidity
na žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 26. mája 1999 vyplynulo, že žalobkyňa je rozvedená a má dve

deti alebo zápisnica o rokovaní z 28. februára 2001 hovorí tiež len o dvoch deťoch, rovnako aj zápisnica
o rokovaní zo dňa 11. marca 1998 hovorí o dvoch deťoch. Prvýkrát sa zmienila, že má päť detí až v roku
2004. Informáciu o počte detí, resp. o starostlivosti a výchove detí mohla v tomto prípade jednoznačne
validovať len žalobkyňa.

38. V neposlednom rade je potrebné dodať, že ak žiadateľ o dávku uvedie konkrétne údaje do žiadosti,
a zároveň svojím podpisom potvrdí správnosť a úplnosť týchto údajov, žalovaná pri posudzovaní
nároku vychádza prioritne z takto vyplnenej žiadosti žiadateľa a nemá dôvod spochybňovať správnosť
poskytnutýchúdajov,keďževtakýchtoprípadochideonávrhovékonanie,ktoréjevdispozíciisamotného
žiadateľa a ten má povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú/môžu mať dopad na priznanie nároku

dávky, resp. na jej samotnú výšku.39. Na základe vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudky správneho súdu,
čo do výroku ako vecne správne, preto kasačné sťažnosti žalobkyne ako nedôvodné postupom podľa
§ 461 SSP zamietol.

40. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, najvyšší správny súd tiež poukazuje na konštantnú judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky, v rámci ktorej ústavný súd vyslovil, že „súčasťou obsahu
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na spravodlivý súd podľa čl. 14 ods. 1

medzinárodného paktu a tiež práva podľa čl. 26 medzinárodného paktu je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“ (bližšie pozri II. ÚS 269/2019,
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

41. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď
žalobkyňa bola v kasačnom konaní neúspešná a žalovaná síce úspech mala, no kasačný súd nezistil
výnimočné dôvody, aby jej náhradu trov priznal.

42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.