Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123419303
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123419303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. XX, D., zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business
Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: E.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. E. D. X, D., zastúpený advokátom: JUDr. Boris Štanglovič, so sídlom
Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zaplatenie 2.942,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 8.10.2024 č.k. 26C/20/2024-119, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanému 100 % náhrady trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 415, § 420
ods. 1, 3, § 442 ods. 1, § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“), § 5 ods. 1 písm. f/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

2. Vecne dôvodil, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody v podobe nákladov

žalobcom vynaložených na znovupripojenie bytu v jeho vlastníctve na spoločné vykurovacie rozvody
v bytovom dome, a to výške 2.942,40 eura s príslušenstvom s úrokom z omeškania 9,50 % ročne
od 7.9.2023 do zaplatenia, ktorý nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaný neoprávneným zásahom
(ktorý je potvrdený právoplatným súdnym rozhodnutím Okresného súdu Galanta) odpojil byt žalobcu od
centrálneho vykurovania bytového domu, pričom pre účely zabezpečenia možnosti vykurovania, bolo
opätovne potrebné vykonať technické úkony smerujúce k znovunapojeniu bytu žalobcu na vykurovaciu
sústavu bytového domu. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukazoval

na zmenu v spôsobe vykurovania bytu v roku 2003, kedy bol jeho výlučným vlastníkom, a následne
v zmysle predloženého predpisu zálohových platieb platného od roku 2004, neplatil žiadne zálohové
ani iné platby za vykurovanie. Žalobca so svojou manželkou nadobudol byt č. X od žalovaného na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2008, pričom o druhu vykurovania tohto bytu boli žalovaným riadne
informovaní, čo ako kupujúci potvrdili v čl. III ods. 3.4 kúpnej zmluvy. Žalovaný predmetný byt naďalej
užíval, avšak od času kedy byt č. X opustil, so žalobcom sa neúspešne pokúšal dohodnúť na spôsobe
úhrady nákladov spočívajúcich vo vykurovaní bytu. Žalobca odmietal za vykurovanie predmetného bytu

žalovanému uhrádzať akúkoľvek pomernú časť nákladov vynakladaných žalovaným následkom čoho
bolo žalobcom uvádzané zastavenie prívodu tepla z vykurovacieho zariadenia žalovaného. Žalovaný
nijakým spôsobom nezasiahol do existujúcich rozvodov kúrenia, žiadne rozvody neodstránil a tedaskutočnosť, že žalobca nevyužil existujúce rozvody k pripojeniu na ústredné kúrenie považoval za
špekulatívne konanie s cieľom finančne uškodiť žalovanému.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie vykonal dokazovanie predžalobnou výzvou,
doručenkou, oboznámením sa s obsahom uznesenia OS Galanta č.k. 22C/4/2021-33, upovedomením
o začatí exekúcie, faktúrou č. 470/2021, zápisnicou, kúpnymi zmluvami, montážnymi listami meradla,
vyúčtovaním služieb, fotodokumentáciou a ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými
v spise.

4. Z vykonaného dokazovania bol preukázaný skutkový stav, podľa ktorého sú strany sporu blízkymi
osobami prvého stupňa pobočného radu. Žalovaný kúpnou zmluvou z 9.4.2008 previedol vlastnícke
právo k bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. p. vo vchode č. 5 bytového domu so súp. č. XXX, postaveného
na pozemkoch parcely registra „C“ č. 45 o výmere 315 m2, zastavaná plocha a nádvorie, vrátane
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu

a k pozemkom, na ktorých sa nachádza bytový dom, vo veľkosti 970/10000-in, zapísaný LV č. XXXX
pre kat. úz. D. na žalobcu a jeho manželku ako kupujúcich do BSM 1/1. Žalobca disponuje vlastníckym
právom k predmetnému bytu doposiaľ. V rovnakom bytovom dome vlastní byt aj žalovaný, pričom ide o
byt č. X nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. 5 bytového domu, vrátane spoluvlastníckeho podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, príslušenstvom bytu je i

pivnica. Užívanie bytu žalobcu žalovaným v presne nezistenom čase nasledujúcom po čase prevodu
vlastníckeho práva k bytu na žalobcu žalovaný účinne nepoprel, v dôsledku čoho možno uvedenú
skutočnosť považovať za nespornú. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaný zrealizoval v
byte č. X alternatívnu formu vykurovania bytu nezávislú na centrálnom vykurovaní v podobe inštalovania
vlastného vykurovacieho zariadenia (kotla) na účel vykurovania bytu č. X a č. X v rámci bytového domu.

Sporným v konaní bol čas realizácie tejto alternatívnej formy vykurovania, nakoľko žalovaný v rámci
odporu proti platobnému rozkazu tvrdil, že alternatívne vykurovanie bytu žalobcu realizoval ešte v čase,
kedy vlastníckym právom k bytu disponoval on, a to v roku 2003, o ktorej skutočnosti žalobca vedel,
a ktoré tvrdenie dôkazne podložil výrobným štítkom alternatívneho vykurovacieho telesa (kotla) z roku
2003,akoajpredpiszálohovýchplatiebplatnýodroku2004,zobsahuktoréhovyplynulo,žeanižalovaný

(v tom čase vlastniaci a obývajúci byt žalobcu), ani stará matka strán sporu v tom čase obývajúca byt
č. X umiestnený v rovnakom bytovom dome, neplatili zálohové ani žiadne iné platby za vykurovanie
predmetných bytov. Nadôvažok, poukázal na obsah doložených montážnych listov SPP, a.s., z ktorých je
zrejmé, že oba byty boli vykurované vlastným vykurovacím telesom. V konečnom dôsledku o vedomosti
alternatívneho spôsobu vykurovania svedčí i čl. III bod 3.4 kúpnej zmluvy z 9.4.2008.

5. V písomnej reakcii žalobcu tento na margo času realizácie alternatívneho vykurovania uviedol,
že hoci vyššie uvedenú časť procesnej obrany produkovanej žalovaným považuje za irelevantnú v
snahe vyviniť sa, a to z dôvodu, že skutkový stav veci samej je preukázaný a deklarovaný obsahom
uznesenia OS Galanta sp. zn. 22C/4/2021 z 1.3.2021 o nariadení neodkladného opatrenia, proti

ktorému sa žalovaný ani neodvolal (a teda tam deklarované podstatné skutočnosti nepoprel), ktoré
rozhodnutie podľa žalobcu predstavuje prekážku res iudicata; nemôže zaujať jednoznačné stanovisko
k tomu, či bol alebo nebol byt č. X v čase prevodu vlastníckeho práva na žalobcu už vybavený
alternatívnym vykurovaním, avšak sa domnieval, že skôr nie, nakoľko ak by tomu tak bolo a žalovaný
by ho najmä o tom pred uzatvorením kúpnej zmluvy riadne informoval, s najväčšou pravdepodobnosťou

by od uzatvorenia kúpnej zmluvy ustúpil, a to v kontexte právnej povinnosti determinovanej ust.
§ 415 OZ by minimálne overil legitímnosť takejto formy vykurovania. Následne poprel, že by ho
žalovaný o existencii alternatívneho vykurovania informoval či už v čase predchádzajúcom uzatvoreniu
zmluvy alebo kedykoľvek potom. Na ostatnom pojednávaní žalobca vyjadril presvedčenie, že tvrdenie
žalovaného o realizácii alternatívneho vykurovania v čase pred prevodom vlastníctva k bytu na žalobcu

je nepreukázaným.

6. Primárne súd prvej inštancie konštatoval, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia OS
Galanta č.k. 22C/4/2021-33 zo dňa 1.3.2021, ktorým súd žalovanému výrokovou časťou rozhodnutia
uložil povinnosť sprístupniť žalobcovi pivničný priestor prislúchajúci k bytu č. X do právoplatného

skončenia konania vo veci samej nevykazuje čo do právnych účinkov atribút záväznosti podľa ust. § 193
CSP (súd jeho obsahom v tomto konaní viazaný nie je, pričom záväznou časťou sa rozumie právoplatná
výroková časť); rovnako vychádzajúc z označenia predmetu konania vo veci samej tak ako je to uvedené
v záhlaví uznesenia, nemôže ísť vo vzťahu k tomuto konaniu (o splnenie povinnosti v podobe zaplateniapeňažnej sumy) o prekážku res iudicata podľa ust. § 230 CSP, nakoľko zjavne nejde o rovnakú vec,
čím hypotéza ust.§ 230 CSP naplnená nie je, a teda prípadná aplikácia procesnej sankcie ust. § 230
CSP je vylúčená. V danom kontexte súd prvej inštancie poznamenal, že ak by existencia právoplatného

uznesenia OS Galanta č.k. 22C/4/2024-33 skutočne predstavovala vo vzťahu k predmetnému konaniu
prekážku právoplatne rozhodnutej veci, súd by konanie musel zastaviť, t.j. nerozhodoval by v tejto veci
v jej merite. Vonkoncom nie nepodstatným je však ten fakt, že záväzná časť rozsudku je časť výroková
(nie odôvodnenie), s čím plne korešponduje ust. § 358 CSP explicitne vylučujúce možnosť podania
odvolania proti odôvodneniu rozhodnutia.

7. Irelevantnou podľa súdu prvej inštancie bola i argumentácia žalobcu o tom, že nepodaním opravného
prostriedku proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia žalovaným ako tam procesne
neúspešnejstrane,tentofaktickypotvrdilsprávnosťobsahurozhodnutiavdôsledkuabsencieuvedených
právnych účinkov nepodania odvolania v platnej zákonnej úprave. Možnosť podania odvolania ako
riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu vydanému súdom v rámci civilného sporu predstavuje

procesné právo neúspešnej strany, nie jej povinnosť, pričom žiadne ustanovenie zákona nepriznáva
rezignácii na podanie odvolania prípadné právne účinky zodpovedajúce záväznosti v danom konaní
zistenému (v prípade neodkladného opatrenia len osvedčenému, na rozdiel od konania vo veci samej,
kde pod pojmom zisteného stavu sa rozumie stav preukázaný) skutkovému stavu vo vzťahu k iným
konaniam. Právnym účinkom nepodania opravného prostriedku je účinok v podobe právoplatnosti

odvolaním nenapadnutého rozhodnutia, teda záväznosť jeho výroku v intenciách ust. § 226 a § 228 CSP.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že k realizácii alternatívneho
vykurovania žalovaným na byte č. X došlo ešte v roku 2003 tak ako tvrdil žalovaný. Žalobca totiž
predmetné tvrdenie produkované žalovaným v rámci odporcu a z pohľadu ust. § 153 ods. 1 CSP riadne

a včas v priebehu konania účinne nepoprel (nevedel sa kvalifikovane k danej časti procesnej obrany
vyjadriť, výslovne poprel len splnenie informačnej povinnosti žalovaného ako predávajúceho). Žalovaný
predložil za účelom preukázania pravdivosti jeho tvrdenia listinné dôkazné prostriedky, pričom najmä
z neexistencie platieb podľa predpisu platieb na rok 2004 a nasledujúce (v ktorom čase bol byt č. X
obývaný) na účely vykurovania v spojitosti s montážnym listom SPP, a.s. zo dňa 9.7.2003 o zmene

zariadenia, podporne prihliadnuc i na výrobný štítok kotla z roku 2003 (samostatne svedčiaci výlučne
o roku výroby vykurovacieho zariadenia, nie o čase jeho montáže) možno považovať za preukázané,
že k zmene v spôsobe vykurovania bytu č. X došlo v roku 2003, t.j. v čase existencie vlastníckeho
práva k bytu žalovaného, pričom ku dňu prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalobcu a jeho manželku
už alternatívne vykurovanie predstavovalo súčasť technického vybavenia bytu. Z uvedeného hľadiska

súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na ostatnom pojednávaní navrhnuté žalobcom v podobe
výsluchu žalovaného vo vzťahu k času realizácie alternatívneho vykurovania s poukazom na jeho
nadbytočnosť a nehospodárnosť, keďže uvedené tvrdenia žalovaný zrozumiteľne učinil už v rámci
odporu proti platobnému rozkazu ako v poradí prvom procesnom úkone v konaní mu náležiacom, ktoré
tvrdenie protistranou účinne popreté nebolo.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti
je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
škodou. V danom prípade sa vyžaduje aj zavinenie, t.j. ide o druh subjektívnej zodpovednosti, aplikácia
predpokladu existencie zavinenia žalovaného je vylúčený. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za

škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným.
Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa
zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak
fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na

tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú
priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe
apríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonaním(porušenímpovinnosti)avzniknutouškodousúďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Zavinenie je určitý
psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode

ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou (kauzálny nexus) je určitý objektívny
vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a
výsledkom, t.j. škodou. Forma zavinenia má význam pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti,
pri určení rozsahu zodpovednosti a pri možnosti použitia práva moderácie podľa § 450.10. Príčinná súvislosť ako jeden zo základných hmotnoprávnych predpokladov pre úspešné uplatnenie
si nároku zo zodpovednosti za škodu v danom prípade predstavuje priamy objektívny vzťah medzi

porušením právnej povinnosti (žalobcom vymedzené v rozsahu troch rôznych druhov porušení: 1/ zákaz
zasahovania do spoločných rozvodov tepla podľa čl. II ods. 5 Domového poriadku; 2/ zákaz zasahovania
do vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytového domu podľa ust. § 11 z.č. 182/1993 Z.z. v spojení s
ust. § 127 OZ; 3/ potreba súhlasu ostatných vlastníkov v bytovom dome s odpojením bytu od spoločných
vykurovacích rozvodov podľa ust. § 14b ods. 1 písm. m/ z.č. 182/1993 Z.z.) a tvrdenou škodou v podobe

nákladov vynaložených žalobcom na znovuzapojenie bytu č. X na spoločné rozvody vykurovania.
Existencia príčinnej súvislosti je daná vtedy, ak porušenie (zavinené, t.j. realizované žalovaným) právnej
povinnosti priamo a bezprostredne viedlo k vzniku škody, pričom žalobca uvedený sled udalostí nemal
objektívne možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, t.j. neželanému následku v podobe vzniku škody
zabrániť.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase po realizácii alternatívneho spôsobu
vykurovania majúceho predstavovať porušenie právnej povinnosti do vzniku tvrdenej škody, došlo k
právnej skutočnosti v podobe dvojstranného právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 9.4.2008, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. X na žalobcu a jeho manželku v podiele 1/1 BSM, pričom
vychádzajúc z obsahu platnej a účinnej kúpnej zmluvy (platnosť sporná nebola) je v jej čl. III bod 3.4

označený ako „technický stav domu a bytu“ obsiahnuté vyhlásenie kupujúcich, že pred uzatvorením
zmluvy sa oboznámili ako so stavom bytu a jeho vybavením, tak i so stavom spoločných častí a zariadení
domu a pozemku, v ktorom stave ho preberajú a kupujú.

12. Predmetné vyhlásenie svedčí o skutočnosti, že žalobca najneskôr do 9.4.2008 (uzatvorenia zmluvy)

mohol a mal mať vedomosť o existencii alternatívneho spôsobu vykurovania predmetu kúpy, ktoré
vykurovanienepochybnemožnosubsumovaťpodpojemtechnickýstavbytu,vychádzajúczovšeobecne
známych skutočností, kedy možno rozumne uzavrieť, že priemerný kupujúci pred realizáciou kúpy
bytu za jeden z podstatných faktorov predstavujúcich predmet jeho záujmu považuje spôsob a v
neposlednom rade i náklady spojené s vykurovaním bytu. Súd prvej inštancie nemal dôvod stotožniť sa

s argumentáciou žalobcu o tom, že výpovedná hodnota bodu 3.4 zmluvy by zodpovedala preukázaniu
vedomosti žalobcu o alternatívnom vykurovaní len v prípade, ak by bolo alternatívne vykurovanie
explicitne uvedené v rámci zmluvy. Súbežne súd konštatoval, že alternatívny spôsob vykurovania
nemožno nazvať skrytou vadou vyžadujúcou jej uzatvoreniu zmluvy predchádzajúce výslovné uvedenie
predávajúcim, nakoľko potenciálnu možnosť jej minimálne vizuálnej skrytosti vyvrátil sám žalobca v

rámci produkcie dôkazných prostriedkov, kde okrem iných predložil súdu fotodokumentáciu rozvodov
tepla, z ktorej malo byť súdu zrejmé, že do rozvodov tepla bolo zasiahnuté, t.j. o rovnakej skutočnosti
mohol a mal mať vedomosť žalobca v pozícii kupujúceho po absolvovaní bežnej prehliadky bytu a jeho
príslušenstva. Možno len dedukovať, že obojstranná znalosť zmluvných strán o existencii alternatívnej
formy vykurovania bytu ku dňu zatvorenia kúpnej zmluvy mohla byť dôvodom nerealizovania znaleckého

posudku (opak nebol v konaní tvrdený) ako obligatórnej povinnosti determinovanej ust. § 5 ods. 1 písm.
f/ z.č. 182/1993 Z.z. na základe požiadavky kupujúceho, ktoré ustanovenie reflektuje na oprávnený
záujem kupujúceho na spoľahlivé zistenie technického stavu bytu. V kontexte opísaného preukázaného
skutkového stavu tak podľa súdu prvej inštancie bolo možné dospieť k záveru, že v dôsledku vedomosti
a akceptácie (i prípadnej rezignácie na povinnosť a právo dôkladne sa oboznámiť s technickým stavom

kupovaného bytu kupujúcimi, ktoré právo je garantované i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm.
f/ z.č. 182/1993 Z.z.) existencie alternatívneho vykurovania žalobcom najneskôr k 9.4.2008 došlo k
narušeniu priamosti príčinnej súvislosti medzi zavineným porušením právnej povinnosti žalovaným v
roku 2003 a škodou tvrdenou žalobcom v podobe nákladov žalobcom v roku 2021 vynaložených na
odpojenie bytu od alternatívneho vykurovania a znovupripojenie na spoločné rozvody vykurovania, v

dôsledku ktorej skutočnosti nemožno spravodlivo priznať nárok zo zodpovednosti za škodu v situácii,
kedy žalobca v pozícii nadobúdateľa vlastníckeho práva k bytu č. X mohol a mal mať vedomosť o
porušení právnej povinnosti predávajúcim, ktorú skutočnosť akceptoval bez výhrad, čo vyústilo do
uzatvorenia kúpnej zmluvy, a následne sa domáhať po uzatvorení zmluvy vynaložených nákladov na
zmenu predtým akceptovaného spôsobu vykurovania bytu voči predávajúcemu. Z pohľadu zavinenia tak

uzatvorením kúpnej zmluvy svedčiacej o vedomosti a akceptovaní alternatívneho vykurovania žalobcom
ako kupujúcim, tento prevzal časť zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti na seba v znení ust.
§ 438 OZ (niet pritom rozdielu medzi tým, či účasť škodcov spočíva v spoločnom zavinení škody alebov ich objektívnej účasti na spôsobení škody; rozhodujúca je iba skutočnosť, že viaceré osoby svojou
činnosťou, prípadne nečinnosťou spôsobili spoločne inej osobe škodu).

13. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti prezentovanej žalobcom troma rôznymi porušeniami súd
prvej inštancie uviedol, že porušenia vyššie v texte špecifikované v bodoch 2/ a 3/ sú aplikovateľné
na základe uplatnenia aktívne vecne legitimovanými subjektami v pozícii poškodených, ktorým v čase
porušenia právnej povinnosti žalobca zjavne nebol, keďže nedisponoval vlastníckym právom k bytu
č. X, pričom nebolo tvrdené a ani v konaní preukázané, že by bol vlastníkom iného bytu v bytovom

dome. Porušenie právnej povinnosti definovanej v bode 1/ vyššie v texte v konaní bolo protistranou
ako tvrdenie účinne popreté (žalovaný poprel tvrdenie o zásahu do spoločných rozvodov tepla, trval na
tom, že realizáciou alternatívneho spôsobu vykurovania žiadnym spôsobom nezasiahol do spoločných
rozvodov), pričom návrh na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania produkovaný
žalobcom na ostatnom pojednávaní, ktoré dokazovanie malo byť vykonané za účelom preukázania
pravdivosti tvrdenia žalobcu o existencii zásahu do spoločných rozvodov tepla, súd ako nehospodárny

zamietol pre už preukázanú absenciu priamej príčinnej súvislosti, ako aj participáciu žalobcu na
zavinení, nakoľko ani prípadné preukázanie existencie porušenia právnej povinnosti pod bodom 1/ nemá
spôsobilosť zhojiť/nahradiť preukázanú neexistenciu čo i len jedného z obligatórnych kumulatívnych
hmotnoprávnych predpokladov nároku zo zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

14. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným procesným úspechom
žalovaného.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe
v celom rozsahu, alternatívne navrhol jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP. Žalobca zhrnul
svoje skutkové tvrdenia a uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti – bytu č. X na 1. p. a žalovaný je
vlastníkom nehnuteľnosti – bytu č. X na prízemí, oba byty sa nachádzajú sa vo vchode č. X bytového

domu so súp. č. XXX postaveného na parc. reg. „C“ č. 45 o výmere 315 m2, vrátane spoluvlastníckych
podielov priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemkom,
na ktorých sa nachádza bytový dom. Žalovaný je vlastníkom pivnice, ktorá prislúcha k bytu žalovaného.
Žalobca a žalovaný sú bratia. Žalobca svoju nehnuteľnosť nadobudol od žalovaného na základe kúpnej
zmluvy z 9.4.2008. Napriek prevodu vlastníckeho práva, žalovaný po dohode so žalobcom predmetnú

nehnuteľnosť naďalej užíval v plnom rozsahu, pretože u žalovaného v tom čase bývala stará matka
strán sporu. Žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíval prakticky nepretržite až do roku 2020, kedy sa v
období mesiacov október - november 2020, žalovaný z nehnuteľnosti nakoniec vysťahoval. Následne
v čase po tom, ako sa žalovaný vysťahoval z nehnuteľnosti a nehnuteľnosť sa dostala do vecnej
dispozície žalobcu, žalobca zistil, že v dotknutej nehnuteľnosti bol vyvolaný protiprávny stav, ktorý

zapríčinil žalovaný. Protiprávny stav, ktorý žalovaný vyvolal, udržiaval a ktorý následne vyústil do
vzniku škody na strane žalobcu, súvisí so spôsobom vykurovania bytu žalobcu, resp. s technickým
napojením rozvodov vykurovania bytu žalobcu na zdroj tepla. Spôsob vykurovania jednotlivých bytov v
bytovom dome umožňujú vykurovacie rozvody v rámci bytového domu, ktoré sa od bodu ich napojenia
na centrálny zdroj vykurovania rozvetvujú cez jednotlivé priestory bytového domu až do koncových

vykurovacích telies (radiátorov) v bytoch. V prípade žalobcu vedú vykurovacie rozvody do bytu žalobcu
cezpivnicužalovaného,odtiaľnáslednecezbytžalovaného,aždobytužalobcu.Bytžalobcujesituovaný
presne nad bytom žalovaného a byt žalovaného je situovaný prese nad pivnicou žalovaného. Žalovaný
ešte v čase kedy bol on vlastníkom bytu žalobcu, vykonal (v súčasnosti Okresným súdom Galanta v
konaní so sp. zn. 22/C/4/2021 právoplatne deklarovaný) nezákonný zásah do vykurovacích rozvodov

v bytovom dome. Tento zásah spočíva v tom, že v pivnici žalovaného vykonal žalovaný po technickej
stránke odpojenie vykurovacích rozvodov smerujúcich z tejto pivnice nielen do bytu žalovaného, ale aj
do bytu žalobcu, pričom oba byty žalovaný odpojil žalovaný v pivnici od napojenia na centrálny zdroj
vykurovania. Vykurovacie rozvody smerujúce do bytov, pripojil žalovaný v tejto pivnici na individuálny
(alternatívny) zdroj tepla, t.j. na kotol zakúpený žalovaným, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného. Žalobca

nenamietal správaniu sa žalovaného vo vzťahu k vykurovaniu bytu žalovaného individuálnym zdrojom
tepla - kotol, hoci aj tento stav a takáto zmena vykurovania nie sú v súlade so zákonom.16. Z opatrnosti tiež žalobca objasnil predchádzajúce skutkové tvrdenie uvedené v žalobe – ohľadne
toho, že žalovaný mal počas obdobia po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalobcu, vyvolať
protiprávny stav (v podobe namontovania alternatívneho zdroja vykurovania), nakoľko na základe

výrobného štítku k alternatívnemu zdroju vykurovania z roku 2003, možno mať za to, že k montáži
alternatívneho zdroja vykurovania, došlo v čase kedy bola dotknutá nehnuteľnosť ešte vo vlastníctve
žalovaného. Zotrval však na tom, že žalovaný o tomto alternatívnom spôsobe vykurovania nikdy a ani v
súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, žalobcu neinformoval, čo je zároveň aj dôvodom prečo žalobca v
žalobe vychádzal z predpokladu, že žalovaný až v čase po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

pripojil byt žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania. Žalobca zároveň až do momentu oboznámenia
sa s prílohami k odporu žalovaného voči platobnému rozkazu, nikdy nevidel ani nemal možnosť vidieť
výrobný štítok k alternatívnemu zdroju vykurovania. Byt žalobcu až do októbra - novembra 2020 užíval
výlučne žalovaný, o existencii uvedeného protiprávneho stavu sa žalobca dozvedel až od zástupcu
vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalobca v tomto čase zistil, že sa v jeho byte už dávnejšie nekúri, čo
indikuje, že žalovaný pravdepodobne technicky – ventilom uzavrel vykurovací rozvod – vetvu smerujúcu

z pivnice žalovaného do bytu žalobcu. Žalobca až následne mohol začať riadne namietať a efektívne
odstraňovať dôsledky protiprávneho stavu, t.j. v čase po tom ako žalovaný byt žalobcu odpojil aj
od alternatívneho zdroja vykurovania, v dôsledku čoho nebolo možné byt žalobcu vôbec vykurovať.
Navrátenie do stavu vykurovania bytu žalobcu, bolo možné vykonať len v pivnici žalovaného, a to
spätným technickým napojením rozvodov vykurovania k bytu žalobcu. Vykonanie spätného napojenia

bytu žalobcu na centrálny zdroj vykurovania bytového domu bolo však možné len v pivnici žalovaného.
Žalobca v danom čase nemal žiadnu možnosť zabezpečiť prísun vykurovacieho tepla do svojho bytu
a zároveň ani nemal možnosť pripojenia svojho bytu na centrálny zdroj vykurovania bytového domu,
pretože spätné napojenie bolo potrebné uskutočniť v pivnici žalovaného, ktorú žalovaný dlhodobo
odmietal žalobcovi, ale aj zástupcom vlastníkov bytov sprístupniť. V dôsledku tohto stavu začalo

dochádzať aj ku vzniku škôd na byte žalobcu, ktorý bol v zimnom období bez vykurovania. Žalobou (s
návrhom na vydanie neodkladného opatrenia) sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
na základe ktorej uznesením Okresného súdu Galanta z 1.3.2021, sp. zn. 22/C/4/2021 bolo rozhodnuté
o nariadení neodkladného opatrenia, z titulu ktorého mal žalovaný povinnosť sprístupniť žalobcovi alebo
ním poverenej osobe, pivničný priestor prislúchajúci k bytu č. X, nachádzajúci sa na prízemí vo vchode

č. 5 bytového domu a strpieť úkony opätovného pripojenia bytu č. X na centrálny zdroj vykurovania
bytového domu. Žalovaný aj po vydaní súdneho rozhodnutia odmietal dobrovoľne sprístupniť pivnicu
a sprístupnil ju až keď bolo voči nemu vedené exekučné konanie na exekútorskom úrade Mgr. Márie
Ághovej, č.k. 401EX 471/21. Žalobca opätovne pripojil svoj byt na centrálny zdroj vykurovania bytového
domu, a to prostredníctvom spoločnosti Zilizi s.r.o., IČO: 36 728 616, ktorá žalobcovi vystavila faktúru

vo výške 2.942,40 eura s DPH.

17. Podľa žalobcu z opisu rozhodujúcich skutočností sa kreujú dve zásadné otázky, od posúdenia
ktorých záviselo rozhodnutie predmetného sporu, a to či žalovaný konal protiprávne keď odpojil byt
žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania a či vznikla žalobcovi škoda v dôsledku toho, že po

odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, vynaložil finančné náklady na znovu
napojenie bytu žalobcu na vykurovaciu sústavu bytového domu. Z hľadiska skutkového stavu veci bolo
dôvodné zisťovať nasledovné skutkové okolnosti, a to kedy žalovaný pripojil byt žalobcu na alternatívny
zdroj vykurovania a kedy žalovaný odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. Z hľadiska
posúdenia predpokladov vzniku zodpovednosti a následného nároku na náhradu škody, bolo podstatné

a rozhodujúce najmä posúdenia tejto v poradí druhej otázky.

18. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajú najmä v tom, že súd prvej inštancie
nezistil konkrétny moment alebo aspoň približný časový horizont, kedy žalovaný odpojil byt žalobcu od
alternatívneho zdroja vykurovania (v reakcii na čo musel žalobca vynaložiť náklady na znovu pripojenie

svojej nehnuteľnosti na vykurovaciu sústavu bytového domu). Súd prvej inštancie sa zaoberá len
skúmaním skutkového momentu pripojeniu bytu žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania – z čoho
zároveň vyplýva, že moment odpojenia bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania sa nesprávne
„stráca“ v zisťovaní skutkového stavu súdom prvej inštancie. Na základe skutkových zistení, tak ako ich
súd prvej inštancie opisuje, vyplýva absurdný záver v tom zmysle, že žalobca mal svoju nehnuteľnosť

od žalovaného nadobudnúť už v stave kedy bola nevykurovaná (t.j. odpojená od alternatívneho zdroja
vykurovania). Uvedené by znamenalo, že v byte žalobcu sa od roku 2008 nekúri, čo je nesprávnym
zistením. Žalovaný užíval byt žalobcu aj po tom ako sa žalobca stal v roku 2008 jeho vlastníkom,
takže je logicky vylúčené, aby v roku 2008 žalobca nadobudol už nevykurovanú nehnuteľnosť, keďžetúto naďalej užíval žalovaný a to až do roku 2020. Práve v roku 2020 žalobca na základe informácii
od členov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov („SVBaNP“) nadobudol informáciu
o tom, že byt žalobcu je nevykurovaný a odpojený od alternatívneho zdroja vykurovania. Súčasne

SVBaNP dňa 27.10.2020 na schôdzi deklarovali, že žalovaný po tom ako opustil byt žalobcu v roku
2020 a naspäť prišiel do svojho bytu, ponechal byt žalobcu v neobývateľnom stave (z hľadiska absencie
možnosti vykurovania). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, ktoré objektívne vyplývajú z listinných
dôkazov, mal žalobca za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke
momentu odpojenia bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. Nesprávnosť skutkových zistení

súdu prvej inštancie je umocňovaná tiež nesprávne vyvodzovanými závermi zo žalovaným predloženej
fotodokumentácie spoločných priestorov bytového domu, cez ktoré prechádzajú rozvody tepla a z
ktorej je viditeľné manuálne silové odstránenie istých časti rozvodov tepla, ktoré žalovaný odstránil za
tým účelom, aby znemožnil prísun vykurovacieho tepla do bytu žalobcu. Súd prvej inštancie dospel
k nesprávnemu záveru o tom, že táto fotodokumentácia má svedčiť o stave bytu žalobcu v čase,
kedy ho nadobúdal, vzhľadom k čomu mal a mohol mať žalobca vedomosť o stave nehnuteľnosti.

Predmetná fotodokumentácia bolo vyhotovená dňa 1.2.2021, t.j. skoro o 13 rokov neskôr, ako došlo
k prevodu vlastníckeho práva k bytu žalobcu. Fotodokumentácia bola súdu zaslaná elektronicky v
súboroch typu JPG, z ktorých mohol súd prvej inštancie jednoducho zistiť konkrétny dátum vyhotovenia
daných fotografií, a to 1.2.2021, t.j. v čase kedy žalobca už intenzívne riešil dôsledky odpojenia svojej
nehnuteľnosti od alternatívneho zdroja vykurovania. Žalobca z opatrnosti objasnil, že túto argumentáciu

neprodukoval v konaní pred súdom prvej inštancie len z dôvodu toho, že počas prevažnej väčšiny
konania pred súdom prvej inštancie nemal vedomosť o argumente žalovaného, že žalobca mal svoju
nehnuteľnosť nadobudnúť už nevykurovanú. V súlade s uvedeným, právny zástupca žalobca na
pojednávaní dňa 8.10.2024 označil tento argument za nové skutkové tvrdenie, ku ktorému už nemal
možnosť sa ďalej bližšie a efektívne vyjadrovať resp. dokazovať, keďže na pojednávaní dňa 8.10.2024

súd zamietol návrh na vykonanie dôkazného prostriedku – v podobe výsluchu žalovaného (ktorý mal
smerovať práve k zisteniu okolností kedy prestal byť byt žalobcu vykurovaný) a súčasne na tomto
pojednávaní súd vyhlásil rozsudok vo veci. Zjavne nesprávne a mylné je teda skutkové zistenie súdu
prvej inštancie, že žalobca mal svoju nehnuteľnosť v roku 2008 nadobudnúť už nevykurovanú.

19. Žalobca ďalej namietal, že z hľadiska existencie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody,
súd prvej inštancie nesprávne právne konštatoval, že došlo k narušeniu príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním žalobcu a vznikom ujmy Nesprávnosť právneho posúdenia súdu prvej inštancie
o narušení príčinnej súvislosti spočíva v nesprávnom určení rozhodujúceho momentu protiprávneho
konania žalovaného, s ktorým sa príčinne spája vyčíslená majetková ujma, ktorá je uplatňovaná v

tomto konaní. Rozhodujúcim momentom pre právne posúdenie tejto veci, je skutočnosť spočívajúca
v odpojení bytu žalobu od alternatívneho zdroja vykurovania a nie moment spočívajúci v napojení
bytu žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania. Okolnosti napojenia bytu žalobcu na alternatívny zdroj
vykurovania, žalobca taktiež považoval za protiprávne, nakoľko neoprávnené napojenie bytu žalobcu
na alternatívny zdroj vykurovania, bolo nevyhnutým skutkovým predpokladom pre následné odpojenie

bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. Žalobca riadne opísal všetky rozhodujúce okolnosti,
v nadväznosti na čo v kontexte zásady iura novit curia, spravodlivo očakával, že konajúci súd v rámci
zisťovaného skutkového stavu posúdi všetky okolnosti a následne z týchto okolností zistí, či na strane
žalobcu možno podľa právnych predpisov konštatovať vznik uplatňovaného práva. Pre účely právneho
posúdenia veci, bolo možné z opisovaného skutkového stavu zistiť, že žalovaný pripojil byt žalobcu na

alternatívny zdroj vykurovania a že súčasne žalovaný neskôr tento byt žalobcu odpojil od alternatívneho
zdroja vykurovania, následkom čoho zostal byt žalobcu nevykurovaný, v reakcii na čo musel žalobca
vynaložiť peňažné prostriedky vo výške 2.942,40 eura. Na základe uvedeného bolo teda očakávateľné
dospieť k záveru o existencii nároku žalobcu na náhradu škody, podľa zákonných predpokladov a
síce: protiprávne konanie (spočívajúce v pripojení bytu žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania,

ale zároveň predovšetkým aj v odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania), príčinná
súvislosť (spočívajúca v nevyhnutnej potrebe znovu napojenia bytu žalobcu na centrálnu vykurovaciu
sústavu bytového domu, pretože byt žalobcu bol v dôsledku odpojenia od alternatívneho zdroja
vykurovania, nevykurovaný a neobývateľný) a vznik ujmy (spočíva v nevyhnutnom a nespornom
vynaložení peňažných prostriedkov vo výške 2.942,40 eura v dôsledku znovu napojenia bytu žalobcu

na vykurovaciu sústavu bytového domu, pretože v dôsledku protiprávneho konania žalovaného bol byt
žalobcu nevykurovaný/neobývateľný).20.Žalobcatiežnamietalporušenieprávanaspravodlivýsúdnyprocesnevykonanímdôkazu výsluchom
žalovaného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na tzv. „trojprvkový test“, ktorý verifikuje, či v
dôsledku nevykonania stranou sporu navrhovaných dôkazov bolo alebo nebolo zasiahnuté do práva

na spravodlivý súdny proces (rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp.zn. 5Cdo/1/2022). Žalobca na
pojednávaní konanom dňa 8.10.2024 navrhol osobný výsluch žalovaného, ktorý mal a mohol smerovať
k zisteniu nasledovných okolností: kedy žalovaný skutočne napojil byt žalobcu na alternatívny zdroj
vykurovania, či a akým konkrétnym spôsobom informoval žalobcu o spôsobe vykurovania bytu žalobcu v
čase jeho prevodu, kedy žalovaný odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. Predmetné

okolnosti sa viažu priamo k okolnostiam uplatňovaného nároku a preto sa nejaví ako logické, že by
tento návrh dôkazu nemal relevantný súvis s predmetom konania. Z vecnej povahy navrhovaného
dôkazu-výsluchužalobcu,bolomožnéverifikovaťokolnosti,ktorýmisasúdprvejinštancievodôvodnení
napadnutého rozsudku zaoberá. V prípade navrhovaného dôkazného prostriedku nemohlo ísť o
nadbytočnosť, nakoľko súd v konaní nevykonal žiaden iný dôkaz, ktorý by priamo vyvracal informácie,
ktoré mohli byť z výsluchu žalovaného získané, a ani dôkaz, a z ktorého by vyplýval poznatok o

momente odpojenia bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania. V súlade s právnym názorom
najvyššieho súdu, musia byť kumulatívne splnené všetky tri predpoklady trojprvkového testu pre
odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu. Súd prvej inštancie nevykonaním navrhovaného dôkazu,
bez realizácie judikatórneho trojprvkového testu prípustnosti nevykonania navrhovaných dôkazov,
porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

21. Žalobca mal ďalej za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces aj vo
forme porušenia práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v rámci ktorého súd nedal náležitú
a zrozumiteľnú odpoveď na skutkovú otázku – z akého dôvodu súd dospel k záveru o tom, že byt
žalobcu mal byť na neho vlastnícky prevedený v nevykurovanom stave – keďže je tu objektívny vecný

rozpor s inými nespornými zisteniami, že predmetný byt žalobcu bol užívaný priamo žalovaným v čase
po jeho vlastníckom prevode na žalobcu. Žalobca tiež namietal, že súdom prvej inštancie zistený stav
je neudržateľný a nemôže obstáť vzhľadom k uvádzaným prostriedkom procesného útoku a obrany,
ktoré neboli v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené z dôvodu, že žalobca sa až na pojednávaní
dňa 8.10.2024 reálne mohol dozvedieť o tom, že žalovaný argumentuje tvrdením v tej podobe, že byt

žalobcu bol na žalobcu z hľadiska vlastníckeho práva prevedený už v nevykurovanom stave. V tejto
súvislosti žalobca navrhol za účelom preukázania rozhodujúceho momentu pre vznik nároku na náhradu
škody, ktorý žalobca naväzuje na moment odpojenia bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania,
vykonanie ďalšieho dokazovania, a to výsluch žalovaného na odvolacom súde k skutočnostiam už
uvádzaným v článku VII. odvolania, výsluch pána H. I., predsedu SVBaNP, a to k okolnostiam kedy

SVBaNP zistilo, že došlo k odpojeniu bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania.

22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že argumentácia žalobcu nie je vo vzťahu ku predmetu konania relevantná, žalobca
opakovane, tak ako počas priebehu konania na súde prvej inštancie, uvádza skutočnosti, ktoré nemôžu

tvoriť základ nároku na náhradu škody. K žalobcom navrhovanému doplneniu dokazovania žalovaný
poukázal na zásadu koncentrácie a hospodárnosti konania a navrhované dôkazy navrhol nevykonať.

23. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej

tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.25. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu

domáhajúceho sa zaplatenia sumy 2.942,40 eura s príslušenstvom (titulom náhrady škody) zamietol,
keď dospel k záveru o absencii priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaným
a vznikom škody na strane žalobcu, ako aj participácii žalobcu na zavinení.

26. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že vec aj nesprávne právne posúdil a svojím nesprávnym procesným postupom odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom (nedostatočným odôvodnením rozhodnutia).

27. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy

titulom náhrady škody a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.

28. Ako prvoradé je vo vzťahu k odvolaniu žalobcu potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní uvádza
neprípustné novoty, hoci ich označuje ako „objasnenie predchádzajúcich skutkových tvrdení uvedených

v žalobe“. Od týchto nových skutkových tvrdení potom následne žalobca odvíja dve zásadné otázky,
od posúdenia ktorých záviselo rozhodnutie predmetného sporu, a to či žalovaný konal protiprávne,
keď odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania a či vznikla žalobcovi škoda v dôsledku
toho, že po odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, vynaložil finančné náklady na
znovu napojenie bytu žalobcu na vykurovaciu sústavu bytového domu. Z hľadiska skutkového stavu

veci bolo potom, podľa tvrdení žalobcu v odvolaní, dôvodné zisťovať nasledovné skutkové okolnosti,
a to kedy žalovaný pripojil byt žalobcu na alternatívny zdroj vykurovania a kedy žalovaný odpojil byt
žalobcuodalternatívnehozdrojavykurovania.Zhľadiskaposúdeniapredpokladovvznikuzodpovednosti
a následného nároku na náhradu škody, bolo podľa žalobcu podstatné a rozhodujúce najmä posúdenie
v poradí druhej otázky.

29. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

31. Ustanovenie formou demonštratívneho výpočtu uvádza prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnejobrany.Užsamotnýmipojmami"procesnýútok"a"procesnáobrana"zákonodarcazdôrazňuje

kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP
predstavujú inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku,
pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania.

32. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej

nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.
Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo
procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného
sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany

sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových
tvrdeníprotistrany(§151ods.1CSP),aleboneúčinnostinekvalifikovanéhopopretiaskutkovéhotvrdenia
protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné,
nevykonáva o nich dokazovanie.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v rámci konania pred súdom prvej inštancie jasne vymedzil
(podanie na č.l. 100), v čom spočívalo porušenie právnej povinnosti žalovaným (v nadväznosti na
výzvu súdu), a to ad 1/ porušenie zákazu zasahovania do spoločných rozvodov tepla, vody, elektriny,
plynu, telefónu, bleskozvodu, STA (rozpor s čl. II, ods. 5 Domového poriadku); ad 2/ porušenie zákazuzasahovania do vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytového domu (rozpor s § 11 zákona č.
182/1993 Z.z. v spojení s § 127 Občianskeho zákonníka); ad 3/ porušenie povinnosti predpokladajúcej
súhlas ostatných vlastníkov v bytovom dome odpojením bytu od spoločných vykurovacích rozvodov

(rozpor s § 14b ods. 1 písm. m/ zákona č. 182/1993 Z.z.), ktoré porušenia mali byť podľa žalobcu
v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Ak následne v odvolaní žalobca namieta nesprávnosť zistenia
skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože nezisťoval, či žalovaný konal protiprávne, keď odpojil
byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania a či vznikla žalobcovi škoda v dôsledku toho, že
po odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, vynaložil finančné náklady na znovu

napojenie bytu žalobcu na vykurovaciu sústavu bytového domu, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie nemal dôvod vykonávať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré žalobca netvrdil. V prípade
týchto nových skutkových tvrdení žalobcu v odvolaní, t.j. o protiprávnom konaní žalovaného, keď odpojil
byt žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, čím vznikla žalobcovi škoda v dôsledku toho, že
po odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja vykurovania, vynaložil finančné náklady na znovu
napojenie bytu žalobcu na vykurovaciu sústavu bytového domu, nejde o objasnenie skutkového

stavu tvrdeného žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie, ako to účelovo podsúva žalobca, ale
nepochybne ide o novoty v odvolacom konaní.

34. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v konaní
pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré

neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v

konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

35. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v § 366 CSP pre použitie novôt zo
stranyžalobcuvodvolacomkonaní(bezohľadu,čitietoskutkovétvrdeniaalebodôkazybybolispôsobilé
privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie). Preto odvolací súd na nové skutočnosti uvedené žalobcu

až v odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže nepreukázal žiadnu z taxatívne stanovených podmienok v
zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Žalobca v odvolaní netvrdil a ani nepreukázal, že neporušil procesnú
diligenciu, t.j. netvrdil ani nepreukázal, že skutočnosti uvedené až v odvolaní nemohol bez svojej viny
uplatniť pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/), pričom novoty uvedené žalovaným pod iný účel
ich použitia (§ 366 písm. a/ až c/) s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/,

e/, f/, h/) podradiť nemožno.

36. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že novoty uvedené žalobcom v odvolaní mohol žalobca
uplatniť v rámci konania pred súdom prvej inštancie, a to len formou zmeny žaloby (§ 140 ods. 2 CSP),
pretože sa jedná o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení, čo však neurobil, pričom zmena

žaloby v odvolacom konaní prípustná nie je.

37. Ako vyplýva z obsahu spisu, v súdenej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 2.942,40 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody spočívajúcej vo vynaložených
nákladoch na znovupripojenie svojho bytu na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu, pretože

žalovaný svojím neoprávneným zásahom odpojil byt žalobcu od centrálneho vykurovania bytového
domu. V priebehu konania, v nadväznosti na výzvu súdu, žalobca ako protiprávne konanie žalovaného
označil ad 1/ porušenie zákazu zasahovania do spoločných rozvodov tepla, vody, elektriny, plynu,
telefónu, bleskozvodu, STA (rozpor s čl. II, ods. 5 Domového poriadku); ad 2/ porušenie zákazu
zasahovania do vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytového domu (rozpor s § 11 zákona č.

182/1993 Z.z. v spojení s § 127 Občianskeho zákonníka); ad 3/ porušenie povinnosti predpokladajúcej
súhlas ostatných vlastníkov v bytovom dome odpojením bytu od spoločných vykurovacích rozvodov
(rozpor s § 14b ods. 1 písm. m/ zákona č. 182/1993 Z.z.).

38. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, odvolací

súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí
o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie
je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórnerozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie
dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí
zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Výsledky

hodnotenia dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto
smere súd prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku
stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej
inštancie neodporuje zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu.

39. Pokiaľ žalobca v rámci odvolacej námietky nesprávne zisteného skutkového stavu namietal skutkový
záver súdu prvej inštancie, že žalobca mal svoju nehnuteľnosť od žalovaného nadobudnúť už v stave
kedy bola nevykurovaná (t.j. odpojená od alternatívneho zdroja vykurovania), odvolací súd uvádza,
že táto námietka dôvodná nebola. Zo žiadnej časti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie totiž
nevyplýva žalobcom uvádzaný skutkový záver, že žalobca mal svoju nehnuteľnosť od žalovaného

nadobudnúť už v stave kedy bola nevykurovaná. Súd prvej inštancie jasne uviedol, že k zmene
v spôsobe vykurovania bytu č. X došlo v roku 2003, t.j. v čase existencie vlastníckeho práva k
bytu žalovaného, pričom ku dňu prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalobcu a jeho manželku už
alternatívne vykurovanie predstavovalo súčasť technického vybavenia bytu.

40. Ďalšia odvolacia argumentácia žalobcu ohľadom nesprávneho zistenia skutkového stavu sa viaže
ku skutočnostiam, ktoré mal súd prvej inštancie zisťovať z vlastnej iniciatívy, a to konkrétny moment
alebo aspoň približný časový horizont, kedy žalovaný odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja
vykurovania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené zdôvodnenie týkajúce sa
žalobcom uvádzaných neprípustných novôt v odvolacom konaní a súčasne dodáva, že súd bez návrhu

dokazovanie nevykonáva a dokazovanie možno vykonať len k tvrdeným skutočnostiam. Žalobca však
porušenie právnej povinnosti žalovaným spočívajúce v odpojení bytu žalobcu od alternatívneho zdroja
vykurovania, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody na strane žalobcu, v konaní pred
súdom prvej inštancie ani len netvrdil, a to napriek tomu, že žalovaný už vo svojom prvom vyjadrení vo
veci nielen tvrdil, ale aj preukázal, že k realizácii alternatívneho vykurovania žalovaným v byte č. X (v

súčasnosti vo vlastníctve žalobcu) došlo ešte v roku 2003, ako to správne skutkovo uzavrel i súd prvej
inštancie.

41. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom žalovaného, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie

je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je
predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom
konaní povinnosťou strán, ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení § 185 CSP. Ide o povinnosť tej zo
strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a

vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že
uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,
teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo na vykonanie
určitého dôkazu navrhnúť.

42. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie návrh žalobcu na
doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného k času realizácie alternatívneho vykurovania zamietol
s poukazom na jeho nadbytočnosť a nehospodárnosť, keďže uvedené tvrdenia žalovaný zrozumiteľne
učinil už v rámci odporu proti platobnému rozkazu ako v poradí prvom procesnom úkone v konaní

mu náležiacom, ktoré tvrdenie protistranou účinne popreté nebolo. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie (a v podrobnostiach na jeho zdôvodnenie odkazuje), že vykonanie tohto
dokazovania by bolo neúčelným a nadbytočným. Osobitne pokiaľ ide o návrh na vykonanie dôkazu
- výsluchom žalovaného za účelom preukázania kedy, akým spôsobom a kým došlo k zásahu do
spoločných rozvodov a k realizácii alternatívneho vykurovania (tak ako navrhol žalobca na pojednávaní

dňa 8.10.2024 – č.l. 118), odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 195 ods. 1 CSP súd môže na
návrh nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno
preukázať inak. Z dikcie uvedeného zákonného ustanovenia plynie, že výsluch strany v civilnom
sporovom konaní je len podporným dôkazom a slúži na preukázanie tvrdených skutočností, ak ich nieje možné preukázať iným spôsobom. Tvrdenie žalovaného o čase a spôsobe realizácie alternatívneho
vykurovania, žalovaný jednak preukázal listinnými dôkazmi, a jednak ako správne uviedol i súd prvej
inštancie, tieto tvrdenia žalobca ani účinne nepoprel. Ak žalobca, navyše v konaní právne zastúpený,

zanedbal svoje procesné bremená (účinne poprieť tvrdenie žalovaného), aby vôbec tieto tvrdenia mohli
byť predmetom dokazovania, táto skutočnosť ide výlučne na jeho ťarchu.

43. Z odvolacej argumentácie žalobcu týkajúcej sa nevykonania dôkazu výsluchom žalovaného však
vyplýva, že jeho námietka nesmeruje k nevykonaniu navrhnutého dokazovania, t.j. výsluchu žalovaného

za účelom preukázania kedy, akým spôsobom a kým došlo k zásahu do spoločných rozvodov a k
realizácii alternatívneho vykurovania, ale i tu sa opätovne jedná o novotu v odvolacom konaní, pretože
výsluch žalovaného podľa odvolacej argumentácie žalobcu mal smerovať k zisteniu okolností kedy
prestal byť byt žalobcu vykurovaný, resp. kedy žalovaný odpojil byt žalobcu od alternatívneho zdroja
vykurovania, a či a akým konkrétnym spôsobom informoval žalobcu o spôsobe vykurovania bytu žalobcu
v čase jeho prevodu. V súlade s odôvodnením uvedeným vyššie, ani v prípade tejto novoty v podobe

návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného k novým skutočnostiam, odvolací súd nezistil
naplneniežiadnehozdôvodovuvedenýchv§366CSPprepoužitienovôtzostranyžalobcuvodvolacom
konaní, a preto odvolací súd na nový návrh na doplnenie dokazovania uvedený žalobcom až v odvolaní
prihliadnuť nemohol, keďže nepreukázal žiadnu z taxatívne stanovených podmienok v zmysle § 366
písm. a/ až d/ CSP.

44. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie,
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

45. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu je založená na subjektívnom
zodpovednostnom princípe, pričom zavinenie sa prezumuje (§ 420 OZ). Predpokladom vzniku

všeobecnej subjektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti, t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym
právom (právnym poriadkom), ďalej vznik škody na strane poškodeného (žalobcu), príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, a prezumované zavinenie. Poškodený (tu
žalobca) musí preukázať porušenie právnej povinnosti, ďalej existenciu škodlivého následku na strane

poškodeného, a existenciu kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním a vzniknutým škodlivým
následkom na strane poškodeného. Vyššie uvedené predpoklady (porušenie právnej povinnosti,
existencia škody a kauzálny nexus) majú objektívnu povahu a dôkazné bremeno ich preukázania leží na
poškodenom. Škodca ako subjekt zodpovednosti musí preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil (musí
sa vyviniť, čiže exkulpovať), a to ani z tzv. ľahkej, nevedomej nedbanlivosti.

46. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej
súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne
konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť

bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej
existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku
a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku
škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol.
Musí byť teda doložené, že ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu (opomenutiu) škodcu, škodlivý

následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka
príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou ak sa v konaní zisťuje, či škodná udalosť a vznik škody na
strane poškodeného sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti
je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akými skutkovými okolnosťami má byť jej existencia
zisťovaná. So zreteľom na uvedené pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam,

v čom konkrétne škoda, za ktorú je požadovaná náhrada, spočíva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Cdo 32/2007). Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny anásledku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 144/2008).

47. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal
existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi ním tvrdeným porušením právnej povinnosti žalovaným
(1/ porušenie zákazu zasahovania do spoločných rozvodov tepla, vody, elektriny, plynu, telefónu,
bleskozvodu,STA;2/porušeniezákazuzasahovaniadovlastníckychprávostatnýchvlastníkovbytového
domu; 3/ porušenie povinnosti predpokladajúcej súhlas ostatných vlastníkov v bytovom dome odpojením

bytu od spoločných vykurovacích rozvodov) a vznikom škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených
žalobcom na znovupripojenie bytu na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu. Ako vyplýva
zustálenejsúdnejpraxe,ovzťahpríčinnejsúvislostiidevtedy,akvzniklaškodanásledkomprotiprávneho
úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda
ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez

existenciektorejbyškodlivýnásledoknevznikol.Právevovzťahumedzikonkrétnouujmoupoškodeného
(ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Bolo
povinnosťoužalobcu(vprípade,akchcelbyťvsporeúspešný)vprvomradetvrdiťanásledneipreukázať
porušenie právnej povinnosti žalovaným, existenciu škodlivého následku na strane žalobcu, a existenciu
kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutým škodlivým následkom na

strane žalobcu.

48. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod

vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu
dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta
účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na

sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z
účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

49. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi ním tvrdenými
porušeniami právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených

žalobcom na znovupripojenie bytu na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu. Na základe
výsledkovvykonanéhodokazovaniapotomsúdprvejinštancie(skúmanímsplneniapredpokladovvzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka) dospel k správnemu záveru,
že nebola naplnená jedna z podmienok zodpovednosti za škodu, ktorou je príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, na základe čoho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Pre úplnosť sa žiada dodať, že žalobcovi je i podľa odvolania zrejmé, že v konaní pred súdom prvej
inštancie neoznačil práve to porušenie právnej povinnosti žalovaným, ktoré by mohlo byť v priamej
príčinnej súvislosti so vznikom škody, avšak zmena rozhodujúcich skutkových tvrdení, resp. zmena
žaloby v odvolacom konaní prípustná nie je, a teda táto jeho odvolacia argumentácia mu nemohla
priniesť úspech v odvolacom konaní.

50.Dôvodnounebolaaninámietkažalobcu,žeodôvodnenienapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie
je nedostatočné a nepreskúmateľné, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivé súdne konanie.

51. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a
domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnostitvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom

požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou
požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu,
tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť

i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

52. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je dostatočne skutkovo a právne zdôvodnené a
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva svojvoľnosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie

nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

53. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,

vrátane vecne správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolacími dôvodmi
žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vzhľadom na dôvody,
ktoré viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie, sa odvolací súd ďalšími námietkami odvolateľa
nezaoberal.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému
žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

55. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).